Na Slovensku je vybudovaná sieť, onkologických pracovísk s dostačujúcou lôžkovou kapacitou, ale s absolútne nedostatočným prístrojovým vybavením. Ako príklad uvediem Žilinu, spádovú oblasť s viac ako 500 000 obyvateľmi, s ročným prírastkom ochorení 380 až 400 pacientov, ale iba B jediným doslova archaickým kobaltovým žiaričom domácej výroby. Poliklinika v Žiline má však už od roku 1986 vybudovaný nový rádioterapeutický trakt s modernými ožiarovňami, ktoré sú, žiaľ, prázdne. Pretože počet ochorení stále stúpa a pribúda aj výskyt ochorení v mladších vekových kategóriách, bude nevyhnutné vybudovať v Slovenskej republike viacero rádioterapeutické pracoviská, a nielen to centrálne v Bratislave. Pokiaľ viem, v Slovenskej republike je v súčasnosti v prevádzke len jediný lineárny urýchľovač v Bratislave, druhý neviem či je už v prevádzke v Košiciach, aspoň sa pripravoval. V českej republike je ich v prevádzke asi 13. Prosím, aby ste si toto číslo zapamätali.
Pripájam sa preto k požiadavke rádioterapeutického oddelenia v Žiline, ktoré 30. 9. 1991 požadovalo, aby sa nová ožiarovňa v Žiline, ktorá je ako jediná v Slovenskej republike už teraz hotová a vybudovaná s nákladom niekoľkých miliónov korún, dobudovala tak, že sa tam bude inštalovať druhý resp. tretí lineárny urýchľovač. A pokiaľ ide o onkologické centrum v Bratislave, odporúčam, aby vláda zvážila, že ho odsunie na neskorší termín.
Na záver by som chcel uviesť, že vďaka žilinským podnikom bol v minulom roku v Žiline inštalovaný počítačový tomograf. Poskladali sa naň podniky, lenže, žiaľ, v tomto roku je situácia v podnikoch podstatne odlišná, a na lineárny urýchľovač sa už poskladať nevieme.
Pri tejto príležitosti by som chcel ešte požiadať, pána ministra Holčíka - svojho času som interpeloval kvôli Trans-
petrolu. Mňa ako ekonóma naozaj zaujíma zmluva uzavretá o tomto podniku, a dodnes o nej neviem nič.
Ďalej by som prosil, čo chce slovenská vláda urobiť, aby sa tie 3 miliardy korún, ktoré podľa všetkých záväzkov nám mali dať České plynárenské závody z toho titulu, že dodnes nie je spoločnosť Trangas založená, a všelijako sa okolo toho debatuje, dostali na Slovensko.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Komára. Pripraví sa pán poslanec Kerti.
Poslanec V. Komár:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som v rámci svojej interpelácie na pána generálneho prokurátora JUDr. Bacha využil list pána Pavlíka Vladimíra, signatára Charty 77 a člena Klubu angažovaných nestraníkov, ktorým sa na mňa obrátil nielen ako na signatára Charty 77, ale najmä ako na poslanca Slovenskej národnej rady. Citujem jeho list v pôvodnom znení bez úvodnej časti: "Dňa 10. 5. 1991 som podal oznámenie o spáchaní trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ a c/ a ods. 2 písm. b/ a c/ Trestného zákona na JUDr. Ivana Segeša, riaditeľa odboru dozoru nad vyšetrovaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave. Toto oznámenie som urobil s vedomím zodpovednosti za vedome uvedené nepravdivé údaje, s vedomím zodpovednosti za spáchanie trestného činu krivého obvinenia a trestného činu poškodzovania cudzích práv.
Na občana Vladimíra Mečiara, v tom čase ministra vnútra Slovenskej republiky a neskôr predsedu vlády Slovenskej republiky, som podal trestné oznámenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ešte dňa 4. júna 1990, ktorého sa dopustil na verejnom mítingu dňa 26. mája 1990 v Done kultúry v Považskej Bystrici. Krajský prokurátor v Banskej Bystrici a generálny prokurátor Slovenskej republiky po neúplnom preverení moje oznámenie odložili uznesením podlá § 159 ods. l Trestného poriadku s tým, že nebol spáchaný trestný čin, a ani nebol dôvod vo veci rozhodnúť inak. Sťažnosť podanú proti tomuto rozhodnutiu generálny prokurátor Slovenskej republiky podľa § 148 ods. l písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Paradoxné bolo, že po dobu jedného roka špičkové orgány prokuratúry nepovažovali za vhodné oboznámiť sa s jediným a Vladimíra Mečiara usvedčujúcim objektívnym dôkazom, ktorým je audiovizuálny záznam z priebehu mítingu s dokumentáciou výrokov Vladimíra Mečiara.
Mám za to, že svoj diel viny tu má aj vtedajší generálny prokurátor ČSFR JUDr. Tibor Bohm, ktorý z titulu nielen svojej funkcie, ale aj z titulu svojho angažovania sa v prospech pravdy už v * komunistickom systéme mal postupovať tak iniciatívne, ako v časoch minulých. Bohužiaľ, v prípade môjho trestného oznámenia na Vladimíra Mečiara tak nepostupoval. Ak niekto na verejnom zhromaždení nazve občiansku iniciatívu za očistu považsko-bystrického okresu od skorumpovaných a skompromitovaných komunistických funkcionárov nelegálnou a protištátnou organizáciou, hoci ako minister vnútra Slovenskej republiky dobre vedel, že občianske iniciatívy sa nemusia registrovať, a toto učiní v štáte, ktorý oficiálne smeruje k demokracii a v ktorom už šesť mesiacov bola zrušená vedúca úloha KSČ, musí byť postavený pred súd. Občiansku iniciatívu som založil na podnet prezidenta Václava Havla z decembra 1989 v januári 1990. Z vystúpenia Vladimíra Mečiara a výsledkov šetrenia Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici jednoznačne vyplýva, že Václav Havel, v tom čase už prezident ČSFR, na vlastne naviedol na protištátny a nelegálny čin. Výroky Vladimíra Mečiara mali za následok rozpútanie kampane komunistických mafiánov voči členom občianskej iniciatívy v Považskej Bystrici, ich prepúšťanie zo zamestnania, s následnými psychickými a inými zdravotnými problémami. Podpísaný Vladimír Pavlík. "
Žiadam písomnú odpoveď.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Komárovi. Prosím pána poslanca Ker— tiho, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Dobrovodský.
Poslanec A. Kerti:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne,
vážení poslanci,
moja prvá otázka sa bude týkať ministra financií. Vláda prijala 23. júla 1991 uznášanie č. 390 k zásadám regionálnej hospodárskej politiky. V prílohe č. 1 k tomuto uznášaniu v bode a/ je vymenovaných 11 okresov Slovenskej republiky
- citujem: "v ktorých na základe analýzy súčasného stavu dochádza ku kumulácii negatívnych dopadov z titulu prechodu na trhové hospodárstvo". Ja to rozšírený zoznam tzv. zaostalých okresov Slovenskej republiky, ktoré boli pôvodne tri
- Rimavská Sobota, Čadca, Veľký Krtíš. Ich situáciu sa vlády pokúšali zlepšovať už niekoľko desaťročí. S akým výsledkom
- to ani nemusím komentovať. V bode b/ ods. 2 citovanej pri-
lohy uznesenia sa zabezpečuje používanie nástrojov úverovej dotačnej a daňovej politiky na zabezpečenie regionálneho rozvoja. Teraz náš región Rimavská Sobota obzvlášť pozorne sleduje kroky v tomto smere. Požaduje, aby pri použití prostriedkov z fondu národného majetku, ktoré boli uvolnené na oddĺženie štátnych podnikov vo výške 15 mld korún, bolo prihliadnuté práve na značne nevýhodné ekonomické postavenie okresu Rimavská Sobota. Preto žiadam ministra financií, aby mi oznámil zoznam podnikov okresu Rimavská Sobota, ktoré do tejto akcie mieni zapojiť, a v akej miere.
Druhá moja interpelácia je vlastne urgenciou odpovede ministra financií a ministra privatizácie na otázku Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy o možnostiach odškodnenia bývalých majiteľov lekární, ktorí v rokoch 1950-1951 boli zoštátnení prakticky bez náhrady. Nakoľko privatizácia zdravotníctva sa len očakáva, títo majitelia nespadajú pod pôsobnosť reštitučného zákona. Náš výbor je však toho názoru, že aj títo ľudia resp. oprávnené osoby musia byt odškodnené. Materiály o hodnotách zoštátneného majetku sú k dispozícii u nástupníckej veľkoobchodnej lekárnickej organizácie Medika. Preto žiadam súčasne aj pána ministra zdravotníctva, aby zaujal stanovisko k možnosti riešenia tohto problému, a o tomto stanovisku ma písomne informoval.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, ďakujem. Prosím teraz pána Dobrovodského, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Marko.
Poslanec D. Dobrovodský:
Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené prítomní.
svojou interpeláciou sa obraciam na pána ministra školstva vo veci konštituovania školských rád a volieb riaditelov škôl. Súčasný obrodný a demokratizačný proces v našej spoločnosti sa nutne dotýka i oblasti výchovy a vzdelania. V porevolučnom období sa v našej spoločnosti utvorilo široké názorové spektrum. Ukázalo sa však, že názorové spektrum väčšiny pedagogických pracovníkov je značne užšie a mierne posunuté vľavo, v dôsledku štyridsaťročnej ideovej selekcie učitelov. Tento stav bol jednou z príčin výraznej snahy časti verejností po zakladaní cirkevných škôl. Negatívne sa tiež odrazil alebo ovplyvnil i nedávnu tvorbu školských rád a voľby riaditeľov škôl. Ku vzniku neprehľadnej situácie prispelo i ministerstvo školstva, ktoré vydalo variabilné vysvetliteľný vzorový štatút rád škôl, čím pomohlo na mnohých školách konzervovať pôvodný stav.
Pred jeden a pol rokom, v roku 1990, si pedagogické zbory samé volili riaditeľov. V tom čase na mnohých školách vládol ešte strach alebo nomenklatúrne bratstvo, a tak ostali vo funkciách povodni riaditelia. Proces, ktorý pri tvorbe školských rád a voľbe riaditeľov nedávno prebehol, bol v podstate podobný predchádzajúcemu. V radách škôl dostali početnú prevahu učitelia, hoci rady škôl podlá zákona sú iniciačným a poradným orgánom presadzujúcim miestne záujmy. Vzorový štatút ostatné zložky rady škôl potlačil. A tak máme dnes na mnohých školách znovu riaditeľov poplatných učiteľskému zboru, ktorý ich navrhol, presadil, a ktorý ich môže kedykoľvek odvolať. A to je na škodu škole i spoločnosti. Zámerom zákonodarcu bol pravý opak. Riaditeľ školy by mal mať dôveru verejnosti, oporu v obecnom zastupiteístve
a v rodičoch žiakov. V nich by malo byt zakotvené jeho pevné postavenie. Len takýto riaditeľ zabezpečí riadny chod školy podľa predstáv rodičov a bude mať prirodzenú autoritu v zbore i spoločnosti. Povedané veľmi všeobecne, učiteľ je na to, aby a láskou učil a vychovával, riaditeľ má radiť chod školy a plne za školu zodpovedať rodičovskej verejnosti.
Keďže úmysel zákondarcu a cieľ zákona sa nezhodujú so skutočnosťou, nemožno súčasný stav pokladať, za konečný a vyhovujúci, najmä ak vidíme, ako dlhoroční riaditelia škôl a iné bývalé kádre KSČ vnikajú do metodických a inšpekčných centier, alebo niektorí sú na čele školských správ. Podobne inšpektori totalitného režimu sú menovaní do riaditeľských funkcii alebo sa nimi stali ešte pred vydaním vzorového štatútu, a teraz, samozrejme, podmienkam takého štatútu vyhovujú. Títo naďalej upevňujú starého ducha v našich školách a obrodu systematicky brzdia.
Pokladám tiež za nedemokratické, ak členov konkurzných komisii a členov prípravných výborov územných školských rád menujú samotní riaditelia školských správ. Podľa čl. 2 vo vzorovom Štatúte územnej rady školy sú poslanci zaradení do skupiny spolu s nepedagogickými pracovníkmi a zástupcami regionálne významnej organizácie. Toto ustanovenie znižuje spoločenskú váhu demokraticky volených zástupcov občanov, a môže sa štát, že v takej školskej rade nebude žiaden poslanec. Navrhujem preto, aby ministerstvo v pokynoch zabezpečilo, aby v samosprávnych školských orgánoch boli vo väčšej miere zastúpené volené orgány.
Významným diskriminačným prvkom v minulosti bolo, že deti, ktoré mali vzťah k učiteľskému povolaniu, ale nevyhovovali po ideovej stránke, sa na pedagogické fakulty vôbec nedostali. Vyštudovali preto iné odbory, a dnes túžia vychovávať deti. Podobne cirkevné školy potrebujú kresťanských učiteľov, no títo často nemajú pedagogickú kvalifikáciu. Hor
ci sa rekvalifikácia v súčasnosti často skloňuje, možnosť získať pedagogické minimum sa ruší. A tak učiteľ marxizmu sa ľahko rekvalifikuje, no absolvent vysokej školy, ktorý by chcel učiť napríklad náboženstvo na cirkevnej škole, a po odbornej stránke môže byť plne kvalifikovaný, takúto možnosť stráca a mal by absolvovať celú pedagogickú fakultu znovu. Interpeluješ preto pána ministra školstva, aby sa uvedenými skutočnosťami zaoberal, a aby ministerstvo školstva v následných pokynoch rozšírilo možnosť získať pedagogické minimu. Ďalej, aby rozšírilo zásadu o rotácii kádrov i na dlhoročných funkcionárov na postoch metodikov, inšpektorov a riaditeľov školských správ, a aby bola riadne vykonaná ich lustrácia. Aby tiež na tých školách, kde voľba riaditeľa nebola v súlade so zákonom, a takých škôl je u nás veľa, bol vypísaný znovu externý konkurz, lebo mnohé pedagogické kolaktívy sú rozvadené, a tieto rozvadené kolektívy môže zjednotiť len dobrý pedagóg prichádzajúci zvonku. Navrhujem tiež zakotviť do štatútu školských rád, aby k venovaniu riaditeľa školy bol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva alebo obecného zastupiteľstva. V opačnom prípade po obrode nášho školstva budeme ešte dlho iba rozprávať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem. Prosím pána poslanca Marku. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Poslanec P. Marko:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,
na pôde tohto parlamentu odznelo už viacero interpelá-
cii na adresu komisie pre životné prostredie, ako aj ministerstva lesného a vodného hospodárstva ohľadom výstavby vodárenskej nádrže Turček. Keďže na uvedené interpelácie síce bolo zodpovedané, ale nedošlo zjavne k žiadnym náznakom, že by sa schyľovalo k začatiu uvedenej stavby, obraciam sa teraz s interpeláciou priamo na predsedu vlády Slovenskej republiky, a to petíciou občanov okresu Prievidza, ktorí týmto žiadajú o pomoc pre urýchlené začatie výstavby uvedenej vodárenskej nádrže Turček. Táto nádrž by vyriešila veľmi nepriaznivú situáciu v zásobovaní pitnou vodou väčšiny občanov okresu Prievidza a čiastočne i okresu Žiar nad Hronom.
Výstavba vodárenskej nádrže Turček v okrese Martin je pripravovaná na začatie približne dve desaťročia. Jej realizácia bola vtedajšími ústrednými a rezortnými orgánmi stále odsúvaná pre nedostatok limitov na novozačínajúce stavby. Na plánovanej stavbe nádrže bola už v roku 1972 začatá výstavba prívodu vody Turček-Handlová-Prievidza s úpravňou vody. V roku 1978 bol celý systém uvedený do prevádzky, čím sa situácia v zásobovaní obyvateľov okresu Prievidza pitnou vodou síce zlepšila, nevýhodou tohto vodného zdroja je však skutočnosť, že pri odbere vody z miestnych potokov nad obcou Turček v období intenzívnych dažďov alebo v čase topenia snehu je voda z týchto povrchových zdrojov veľmi mechanicky znečistená, v dôsledku čoho úpravňa vody a celý prívod vody až do Prievidze býva odstavený. Podľa doterajších skúsenosti je v priebehu roka odstavený systém 30 až 44-krát - sú tu započítané len odstávky dlhšie ako 12 hodín - a okolo 60 tisíc obyvateľov je bez pitnej vody. Náhradné zásobovanie je zabezpečené dvoma či troma autocisternami, čo v žiadnom prípade nie je postačujúce. Najsmutnejšie v tomto prípade je to, že bez vody zostala aj okresná nemocnica Bojnice. Tohto mesiaca sa to stalo už štyrikrát. Aj dnes, keď som odchádzal z Prievidze, nemocnica Bojnice, ako aj značná časť mesta Prievidze bola bez pitnej vody.
Som toho názoru, že obyvatelia okresu Prievidza právom kritizujú danú situáciu a dožadujú sa urýchleného riešenia nepriaznivého stavu v zásobovaní pitnou vodou. Okres Prievidza vzhľadom na svoju polohu a intenzívnu banskú činnosť má nedostatok zdrojov pitnej vody, ktoré je potrebné zabezpečiť prevodom z iného povodia, a to z oblasti v okrese Martin.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami žiadam predsedu vlády Slovenskej republiky v mene občanov okresu Prievidza, ktorí vyjadrili svoju podporu i v predloženej petícii, o vyriešenie uvedenej nepriaznivej situácie. Ústredný investor stavby má po stránke projekčnej pripravenosti, ako aj po stránke dodávateľskej stavbu pripravenú tak, že je možné jej začatie ešte v tomto roku. Vznikajú tu však problémy zo strany okresu Martin ako vlastníka zdrojov vody, ak to tak možno hovoriť, ktorý má ďalšie a ďalšie požiadavky na novú resp. doplňujúcu ekologickú štúdiu, čim dochádza neustále k odďaľovaniu riešenia uvedeného problému.
Preto sa i touto cestou obraciam na vládu Slovenskej republiky, aby v tejto veci urobila konečné rozhodnutie, aby sa tak konečne občania okresu Prievidza dozvedeli konečný termín začatia predmetnej stavby. V závere prikladám petičné archy asi so 400 podpismi občanov Prievidze, ktorí začali túto podpisovú akciu. Dávam ich do rúk predsedajúceho.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nágy:
Ďakujem pánovi poslancovi Markovi, prosila pána poslanca Gašpara. Nie je prítomný. Potom prosia pána poslanca Pokorného, ktorý je ako posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Pokorný;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
vo svojej interpelácii adresovanej ministrovi školstva, i keď nie je prítomný, a ministrovi financií chcem vás, parlament a vládu Slovenskej republiky informovať o nepriaznivej situácii v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V podstate ide o dva závažné problémy. Jeden sa týka vlastníckych práv v súvislosti s reštitúciami, a dotýka sa celého územia záhrady. Dnes môžem konštatovať, že po dohode zainteresovaných je tento problém na 10 rokov zažehnaný, i keď za cenu 200 tisíc korún nájomného ročne.
V tejto súvislosti zdôrazňujem, že nechcem vzbudiť ani len podozrenie, že niekto z nás spochybňuje práva vlastníkov. Aktuálnym problémom je však havarijný stav vykurovacieho systému v expozičných skleníkoch botanickej záhrady. Od roku 1958, kedy boli uvedené skleníky do prevádzky, neboli na vykurovacom systéme robené žiadne väčšie rekonštrukčné práce, a teraz je celá sústava v havarijnom stave. Hrozí nebezpečenstvo, že pri poruche vykurovania môže dôjsť k zničeniu veľmi cenných zbierok rastlín tropickej a subtropickej flóry. Hodnota predpokladanej škody je v podstate nevyčísliteľná, lebo ide o vyše 2 500 druhov vyšších rastlín, ktoré sú sústredené zo všetkých fytografických oblasti našej planéty. K ďalšej škode by došlo v oblasti poznávacej, odbornej a kulturno-spoločenskej, pretože tieto rastliny sú súčasťou expozičných zbierok, ku ktorým má pristúp široký okruh záujemcov o rastliny a problémy životného prostredia.
Rád by som zdôraznil, že košická botanická záhrada je najväčšia na Slovensku. Len inkriminovaná zateplená plocha
je 2 600 m2. Záhrada ma kontakty s 960 botanickými záhradami vo svete, zachraňujeme teda svetovú inštitúciu. TO, že ide o zelené pľúca Košíc, je samozrejmé.
Vážený pán minister financií, dovoľte mi, aby som vás pozval do Košíc pozrieť si krásy botanickej záhrady, o ktoré, ak nezasiahnete, môžeme prísť. Preto si vás v mene obyvateľov Košíc dovoľujem požiadať o finančné krytie rekonštrukcie, vykurovacieho systému. Podlá projektu pôjde asi o l milión korún.
Okresné združenie Strany zelených v Košiciach spolu s botanickou záhradou založili nadáciu pre botanickú záhradu. Ak dovolíte, využijem i túto príležitosť na zverejnenie čísla konta vo Všeobecnej Úverovej banke v Košiciach. Je to číslo 6015622-512, variabilný symbol 1991. Všetkým, ktorí prispejú na tento fond, vopred ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, ďakujem vám za interpeláciu. Pán poslanec
Pokorný bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do interpelácii. Pýtam sa vás, pani poslanci, či ešte niekto chce vystúpiť. Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
ospravedlňujem sa, že som tu dvakrát nebol. Bol som tu, ale po poslednej návšteve, ktorú vykonala delegácia Slovenskej národnej rady v Poľsku, ma navštívili zástupcovia slovenskej národnostnej menšiny z Poľska s takými vecami, že som si myslel, že predsa len sú dôležitejšie, a rozhodol som sa, že budúci týždeň vykonám poslanecký prieskum priamo tam.
Mám tri otázky. Prvá otázka smeruje na pánov ministrov kontroly, financií a kultúry. Zbytky bzovického kláštora a pevnosti, ktoré boli založené v roku 1135 - boli tam cisterciáni, potom premonštráti, v 16. storočí to bola pevnosť, potom boli jezuiti, ale zaujímavé je to od roku 1908, kedy ho Ostrihomská kapitula predala do súkromnej držby, až ho v roku 1948 za 30 000 korún československých odkúpil vtedajší správca, občan Bzovíka, ktorý ho v roku 1952 odovzdal do vlastníctva štátu zmluvou, v ktorej dostal časť objektu do bezplatného užívania. Teraz občan tvrdí, že zmluvu podpísal v tiesni, avšak pravdou je, že počas jeho správcovstva sa objekt značne zdevastoval. Kameň z pamiatkového objektu - dnes je to pamiatkový objekt prvej kategórie - predával či dovolil brat na stavebné účely pre iné stavby, napríklad ako lomový kameň do betónových základov. Takto sa stratila celá nádvorná architektúra a z objektu sa uchovali prakticky len nárožné bašty, vonkajší opevňovací systém a časť sakristie.
V šesťdesiatych rokoch sa objekt začal rekonštruovať, dodnes vo výške asi do 5 mil. korún. Súdno-znalecký odhad objektu je toho času asi 10 mil. korún. Reštitučný nárok si teda uplatňuje človek, ktorý objekt lacno kúpil, dovolil zdevastovať, za dane aj všetkých nás a dane občanov Slovenska má objekt takmer 10 miliónovú hodnotu, a to mi ešte nevyčísliteľnú národno-kultúrnu hodnotu, a teraz s dokázateľným vzťahom ku kultúrnej pamiatke ho dostane späť, a možno obratom ruky predá devízovému cudzincovi. Ani sa nepýtam, či je to správne, len sa chcem spýtať, aké máme systémové opatrenia na to, aby sa takéto transakcie nemohli uskutočňovať.
Druhú otázku mám pre pána ministra vnútra a možno aj pre pána ministra kultúry. Valí sa na nás lavína, musím povedať obojstranná lavína, nespokojných reakcii na množiace sa premenovávanie slovenských miest a obcí, ich časti, námestí a ulíc, najmä na národnostne kontaminovanom juhu Slo-
venska. Príklad. Obec Jelenec v Nitrianskom okrese má podľa posledného sčítania približne 53, 8 t občanov slovenskej národnosti, 46, 2 % maďarskej národnosti, v obecnom zastupiteľstve sú 2 Slováci a 19 občanov maďarskej národnosti. Nemalo by to byt rozhodujúce a želám si, aby to nikdy rozhodujúce nebolo, ale už v decembri obecné zastupiteľstvo urobilo pokus o premenovanie obce Jelenec na Gímes, schválne to čítam foneticky, pretože inak mi to nedovoľuje ani slovenský pravopis, resp. Gimeš. Jelenec dostal vyše 150 hlasov naviac, no v zastupiteľstve začali špekulovať s tým, že spočítajú hlasy za Gimes a Gimeš, a buď opravia výsledky hlasovania - a teraz citujem, čo to v obci vyvolalo - "ktoré konali protiprávnyn spôsobom", alebo po príslušnej kampani urobia nové hlasovanie - referendum. Opäť citujem, čo to vyvolalo - "Bola to iba príprava, to, čo sa dialo predtým? Napríklad zaregistrovali meranie lebiek, zrejme nejakých pseudoantropológov z Maďarskej republiky, ktoré malo dokázať rasovú príslušnosť časti obyvateľov, opakovane sa robí spievanie maďarskej hymny v kostole - naposledy 15. 9., obsadzujú sa učiteľské miesta v škole a v predškolských zariadeniach učitelkami maďarskej národnosti, v materskej škôlke 30 slovenských a 8 maďarských deti učia štyri učiteľky maďarskej národnosti, je tlak na pracovníkov obecného úradu na odchod z národnostných dôvodov a názorov rovnako aj v iných funkciách - napríklad vedúci predajne a podobne. " - koniec citátu.
Už teraz visia v obci tabule Gímes, aj priamo pred obecným úradom a zastúpiteľstvom. Chcem len upozorniť, že slovník slovenského jazyka, ktorý vydala Slovenská akadémia vied v Bratislave - VI. diel - obsahuje aj normatívne názvy zemepisných častí a obci. Čo s maďarskou transkripciou obce Gimes? V slovníku slovenského jazyka budú cudzie pravopisné pravidlá? Ak si veľkokrtíšania odhlasujú Veľký s mäkkým "i" a Krtíš s malým "k", budeme to akceptovať?
V tlači sa nedávno objavila zmena názvu - nie Kolárovo, ale Guta. Maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský slovník, ktorý vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava v roku 1973, na strane 128 vysvetľuje gutu ako sľak, porážku. Upozorňujem, že takéto fenomény sú veľmi časté. Kto sa odvoláva na tzv. historicitu názvov, musí si napríklad uvedomí ť, že obec Štúrovo, teraz Parkáň, predtým Parkán sa pred tureckým vpádom volala Kokoty. Pýtam sa, ako systémové opatrenia máme na to, ako pracujú názvoslovné komisie, aby nadopúšťali takéto deformovanie veci? Priamo v Jelenci som navštívil obecný úrad, veľa občanov, i s naším historikom. Musím povedať, že sme veľmi rýchlo našli riešenie. Riešenie, ktoré by možno bolo akýmsi takým spôsobom, aby sa predchádzalo takýmto možným výbuchom národnostnej nenávisti. Historik jednoznačne povedal, veď predsa je to Jelenec po Gímešom, Gímeš je starý hrad - a vec by bola vyriešená. Ajhľa, prijali to všetci občania, s ktorými sme hovorili. Myslím, že toto je jedna z ciest, ako riešiť takéto veci. Upozorňujem, že nie je možné, aby sa opakovali takéto veci, povedzme, v Komárne, kde sa namiesto troch slovenských spisovateľov nazve okružná cesta názvom av. Štefana, ktorý je iste vzácnym patrónom Maďarska, a aby sa takto riešili veci, ktoré vyvolávajú zbytočné problémy, nenávisť, namiesto toho. aby to riešilo nejaká koncepčná riešenie, ktoré by mali mat vo svojej kompetencii názvoslovné komisie, ktoré by mali byť priamo v kompetencii ministerstva vnútra. To je moja otázka - ako sa systémovo bude tento problém riešiť?
v
Tretia otázka je položená pánovi ministrovi financií a pánovi ministrovi zdravotníctva. Opakovane sa množia protesty, zatiaľ tiché, ako sa bude riešiť finančná situácia zdravotníkov a najmä lekárov. Už sme schválili - tvrdím, že iste správne - platy advokátom, sudcom a iným povolaniam. Schválili sme ich zákonom, a je to iste správne. Pýtam sa však, čo sa stane, keď už dávno tlejúce nepokoje medzi pracovníkmi zdravotníctva, najmä u lekárov, sa nebudú riadiť
veľmi rýchlo a aspoň tak uspokojivo, aby riešili aktuálne problémy, ktoré sú teraz v zdravotníctve.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi. Chce ešte niekto z poslancov vystúpiť? Pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Gašpar;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
chcel by som interpelovať ministra lesného a vodného hospodárstva pána Oberhausera ohľadom čistiarne odpadových vôd Petržalka. Výstavba Petržalky, ako mestskej časti Bratialavy, bola začatá inžinierskymi sieťami v roku 1973 a následne v roku 1974 začala aj výstavba bytov. Bytová výstavba v Petržalke je už prakticky skončená, býva tam okolo 130 tisíc ľudí, ale nie sú tu dokončené mnohé objekty infraštruktúry. Jedným z týchto veľmi dôležitých zariadení, ktoré Petržalka chýbajú, je aj čistiareň odpadových vôd. Výstavba čistiarne bola začatá až v marci 1987, a po počiatočných ťažkostiach sa stavba úspešne rozbehla. No v tomto roku nemala stavba určeného priameho ani ústredného investor ra, to znamená, že nemala zabezpečené financovanie. Magistrát mesta Bratislavy cestou generálneho investora rozhodol preto o zastavení tejto stavby koncom augusta tohto roku. Stavba je vo vysokom stupni rozostavanosti a je nutné ju dokončiť. Ide nielen o samotnú Petržalku a jej okolie, ale aj o medzinárodnú rieku Dunaj a o zdroje pitnej vody v Rusovciach. Žiadam preto ministra lesného a vodného hospodárstva pána Oberhausera, aby ako príslušný rezortný minister vytvoril podmienky na dofinancovanie stavby a zabezpečil jej