politiky. Bol by som totiž nerád, aby pri čiastkovom posudzovaní zásad daňových zákonov, tak ako sú nám v tomto období predkladané na rokovanie do výborov, nám opäť unikol celkový rámec daňovej reformy. Vedie ma k tomu najmä negatívna skúsenosť z čiastkového prerokovávania napríklad zákonov o štátnej správe.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dnes som sa od kolegu dozvedel, že bola ustanovená akási komisia pre kupónovú privatizáciu, v ktorej sú zastúpení traja naši kolegovia. Pýtam sa preto pána ministra Mikloša, o akú komisiu ide, na základe akých zákonných rozhodnutí bola ustanovená, a pýtam sa i predsedu Slovenskej národnej rady, kto a na základe akých kritérií navrhol zástupcov Slovenskej národnej rady do tejto komisie?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Ešte predtým ako v rámci § 19 dám slovo pánovi ministrovi, aby mohol odpovedať, musíme sa spolu poradiť, čo sa týka pokračovania tejto schôdze. Dnes musíme ukončiť naše rokovanie najneskoršie o 19. 15 hodine, lebo členovia vlády, členovia predsedníctva, ako i ďalší predstavitelia politických strán sa zúčastnia večere s pánom prezidentom Nemecka. Máme pred sebou otázku, ktorú treba vyriešiť, či dnes rokovanie ukončíme alebo budeme pokračovať zajtra. Lenže rozhodnúť hlasovaniu sa nemôžeme, pokiaľ nás v sále nebude 76, takže zatiaľ to dávam na rozmýšľanie. Prosím pána ministra, aby zaujal stanovisko.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
nebudem zdržiavať, pretože otvorených otázok je naozaj veľa a dalo by sa o nich veľa diskutovať.. Chcem povedať, že návrh pána poslanca Plesníka na usporiadanie seminára pre poslancov k otvoreným otázkam malej aj veľkej privatitácie prijímam, a ak teda bude z vašej strany záujem, v krátkom čase môžeme takýto seminár usporiadať. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím pán poslanca Paulického. Pripraví sa pán poslanec Ján Ľupták.
Poslanec P. Paulický:
Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
moja interpelácia je adresovaná Ministrov zdravotníctva a financií Slovenskej republiky. Predovšetkým pán minister Rakús dôverne pozná havarijný stav zdravotníctva v okrese Dunajskej Strede jednak z osobnej návštevy a stretnutia s pracovníkmi Okresného ústavu národného zdravia priamo v Dunajskej Streda v marci tohto roku, ako aj z písomnej interpelácie zo dna 29. júla tohto roku. Situácia je skutočne povážlivá, veď na Žitnom ostrove riešenie otázok zdravotníctva bolo 30 rokov odsúvané v prospech mesta Bratislavy a susedných okresov. V tomto regióne podlá štatistických údajov je chorobnosť obyvateľov vyššia a ich priemerný vek značne nižší ako celoslovenský priemer. Okresný ústav národného
zdravia Dunajská Streda disponuje lôžkovou kapacitou iba 456 lôžok na stotisíc obyvateľov, čo je absolútne nedostačujúce. Pri súčasných kapacitných prístrojových a personálnych možnostiach nie je možné zabezpečiť ani poskytovanie urgentnej zdravotníckej starostlivosti na zodpovedajúcej úrovni, pričom výstavba dvoch lôžkových pavilónov je v pokročilom štádiu rozostavanosti a dáva nádej na zlepšenie uvedeného stavu.
Obyvateľstvo okresu v snahe pomoci vytvoriť, podmienky pre skoré odovzdanie nových lôžkových kapacít do prevádzky vykonalo zbierku na dofinancovanie výstavby kotolne. Žiaľ, vláda Slovenskej republiky odsúhlasila vykonanie sistácie, t. j. pozastavenie výstavby na rozostavených zdravotníckych stavbách na Slovensku. Tento zásah má veľmi nepriaznivý dopad aj pre zdravotníctvo okresu Dunajská Streda. Je nám smutno aj z toho, že medzi 18 stavbami, na ktoré sa sistácia nevzťahuje, nefigurujú rozostavané pavilóny z nášho okresu.
Nechcem však už lamentovať nad rozliatym mliekom. Dovolil som si pripraviť návrh na určité alternatívne riedenie a prekonanie súčasného nepriaznivého stavu. Uznesením vlády č. 454 z 2. októbra 1990 bolo pridelené komplexné ubytovacie zariadenie Horný Bar bývalému okresnému národnému výboru s cieľom riešenia potrieb zdravotníctva. Po vykonaní delimitačných prác bolo zariadenie s kapacitou 400 až 500 lôžok odovzdané novému užívateľovi - Okresnému ústavu národného zdravia Dunajská Streda. Práve v lokalite Horný Bar je predstava vybudovať pracoviská s okresnou a regionálnou pôsobnosťou. Vychádzajúc z predpokladu, že akútne lôžka budú značne nákladné, je snaha sústrediť sa na doliečovacie lôžka, na ktoré nie je potrebná najmodernejšia technika. Zároveň odporúčame v Hornom Bare zriadiť psychiatrické, onkologické, neurologické a rehabilitačné oddelenie pre pacientov po mozgových príhodách. Realizácia týchto konkrétnych opatrení spolu s dokončením rozostavaných pavilónov by pod-
statne prispela k zlepšeniu súčasnej dramatickej situácie. Prosím teda pánov ministrov zdravotníctva a financií o preverenie opodstatnenosti nasej žiadosti a najmä o urýchlené zabezpečenie finančných podmienok pre ich realizáciu.
Adresátom mojej otázky je minister školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pán Ján Pišút. Na 11. schôdzi Slovenskej národnej rady som interpeloval pána ministra ohľadne využívania komplexu ubytovacích zariadení Sústavy vodných diel Gabčíkovo, ktoré boli rozhodnutím vlády č. 454 z októbra 1990 bezplatným prevodom odovzdané Ministerstvu školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky na zabezpečenie ubytovania a výchovno-vzdelávacieho procesu študentov. Za prevádzkovateľa objektov s kapacitou l 500 lôžok bola určená Slovenská technická univerzita. Pán minister vo svojej odpovedi na interpeláciu objasnil predovšetkým finančné problémy súvisiace s využívaním komplexného ubytovacieho zariadenia v zmysle vládneho uznesenia. Keďže okolo predmetnej záležitosti je naďalej veľa nejasnosti a otáznikov, potvrdil mi to v telefonickom rozhovore aj rektor Slovenskej technickej univerzity pán Molnár, prosím pána Pišúta o poskytnutie informácie o súčasnej situácii, ako aj o perspektívach využívania ubytovacieho komplexu Gabčíkovo.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Paulickému. Máme prihlásených ešte 15 poslancov, ktorí chcú interpelovať. Dnes môžeme rokovať najneskôr do 19. 15 hodiny, kedy členovia vlády a členovia predsedníctva musia odísť na večeru s prezidentom Nemeckej spolkovej republiky. Máme teda problém, ktorý musíme vyriešiť hlasovaním. Je to problém, či ukončíme dnešné zasadnutie a tým, že tým ukončíme aj 17. schôdzu, alebo preru-
šime dnešné rokovanie o 19. 15 hodine a budeme pokračovať zajtra.
Pán poslanec Agárdy. Poslanec G. Agárdy:
Vážení prítomní, dovoľte aby som dal jeden konštruktívny návrh. Požiadal by som tých posledných 15 poslancov, aby vyhlásili, kto môže podať svoju interpeláciu písomne, a ostatných by som požiadal, aby svoje interpelácie skrátili v maximálnej miere. Tým by sme mohli schôdzu ukončiť dnes o 19. 00 hodine.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
celkom nesúhlasím s týmto názorom, a to z dôvodu, že už minule sme odhlasovali skončenie rozpravy. Dnes chceme odhlasovať predčasné skončenie interpelácii. Myslím si, že keď sme dnes kvôli tomu sem prišli, aby sme zase všetko násilne neskracovali, ale aby sme dali rokovaniu taký priebeh ako si zasluhuje.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy: Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Svoju interpeláciu odovzdávam písomne. /Potlesk. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Spýtam sa poslancov, ktorí sú prihlásení, či návrh pána poslanca Agárdyho rešpektujú bez toho, aby sne o ton hlasovali. Je to pán poslanec Ľupták zo SDĽ. Pán poslanec, trváte na ústnom podaní interpelácie?
Poslanec J. Ľupták:
Áno. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Áno, trvám. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Homola, nie je prítomný. Pán poslanec Kaňa.
Poslanec A. Kaňa:
Interpeláciu odovzdám písomne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka sa už vyjadril, že inter-
peláciu odovzdá písomne. Pán poslanec Chmelo nie je prítomný. Pán poslanec Trepáč.
Poslanec J. Trepáč:
Odovzdám písomne. /Potlesk. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Lacko. Poslanec E. Lacko;
Interpeláciu chcem predniesť ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Komár. Poslanec V. Komár;
Prednesiem ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Kerti. Poslanec A. Kerti;
Ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Biely.
Poslanec P. Biely:
Písomne. /Potlesk. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Dobrovodský. Poslanec D. Dobrovodský:
Ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Marko. Poslanec P. Marko:
Ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
To znamená, že písomne chce interpelácie predniesť 9 poslancov.
Pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Bol som neprítomný, stratil som poradie, ale mal by som tam byt v druhom kole.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Tých, ktorí stratili poradie, som nečítal. Sú to pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Gašpar:
Ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Porubec sa vzdal vystúpenia. Pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp:
Odovzdám písomne. /Potlesk. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Pokorný, Poslanec J. Pokorný:
Prednesiem ústne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Miček nie je prítomný. Pán poslanec Hudec nie je prítomný.
Takže máme 12 poslancov. Prosil by som vás, aby ste boli ohľaduplní a svoje vystúpenia maximálne skrátili. Pokiaľ dnešné rokovanie do 19. 15 hodiny nedokážeme ukončiť, budeme nútení pokračovať zajtra jediným bodom, a to odpoveďami členov vlády na interpelácie resp. potom schválením odpovedí na
interpelácie z 15. a 16. schôdze Slovenskej národnej rady. Predpokladám, že zajtra skončíme asi o 10. 00 hodine.
Slovo má pán poslanec Ján Ľupták. Poslanec J. Ľupták;
Vážene dámy, vážení páni,
skôr než začnem, mám jednu malú pripomienku. Je mútne, že keď tu vystupujú niektorí poslanci či už tej alebo onej strany, jednotliví ministri sa usmievajú popod nos. Mali by sa asi zamyslieť, ako ide ich rezort.
Otázky budem klásť priamo, nechcem to dlho preťahovať. Otázka pre pána ministra Poslucha: Parlament morálne i finančne rehabilitoval násilne odvlečených občanov do Sovietskeho zväzu. Považujem to za hoci oneskorený, ale vrcholne humánny a spravodlivý akt tohto parlamentu. Bez akéhokoľvek odškodnenia však ostala veľká skupina ľudí, ktorí boli počas vojny odvlečení na práce do Nemecka. Mnohí z nich sa nevrátili, zahynuli, mnohí prišli s podlomeným zdravím. Preto interpelujem ministra spravodlivosti, aby v súčinnosti s vládou preskúmal možnosti predložiť návrh zákona na odškodnenie i tejto skupiny ľudí. Môžem podotknúť len dva problémy. Je to na Šumiaci, keď jedna teta mi povedala, že zabili jej otca, keď bola desaťročná, zobrali im dva voly, nič im nedali. Je to v Hrochoti, v dedine, kde 350 ľudí odviezli na práce a polovica sa ich navrátila. Nikto im nič nedal. A mohol by som uviesť ďalšie a ďalšie.
Otázka pani ministerke Wolekovej: Čo viedlo vládu k tomu, aby schválila predĺženie dovolenky zo zákona iba pre nevyrobnú sféru? Neuvažuje sa rozšíriť opatrenia aj na výrobnú aféru, aby sa táto diskriminácia odstránila? Musím po-
dotknúť, že robotníci, ale aj iní pracujúci, to považujú za diskrimináciu a žiadajú, aby sa urýchlene prijal právny predpis, ktorý by túto zjavnú nespravodlivosť odstránil. Mám na mysli aj to, že dnes sú podniky zadĺžené, nerentabilné, a musia si na seba vyrobiť. Ako si môžu vyrobiť, keď nie je odbyt? Je to určite nespravodlivosť.
Otázka pre pána ministra Mikloša: V priebehu 40 rokov sa vybudovala z prerozdeleného štátneho rozpočtu nejedna fabrika, závod, predajná a podobne. Financie boli sústredené do štátneho rozpočtu. Pracujúci vo výrobe, ale i v nevýrobnej sfére dostávali alikvotnú časť mzdy z výrobného podielu. V súčasnosti prebieha privatizácia týchto budov, ktorých výstavba bola financovaná štátnym rozpočtom, a kúpou prechádzajú do vlastníctva súkromných rúk. Preto sa pýtam, ako budú odškodnení tí, ktorí z finančných dôvodov si tieto zariadenia nemôžu kúpiť, ale vlastnícky podiel v týchto zariadeniach majú?
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi za interpeláciu aj za časovú úspornosť. Prosím pána poslanca Brestenského. Pripraví sa pán poslanec Homola.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,
budem sa snažiť tiež byt veľmi krátky. Odštátnenie, čiže deetatizácia, vzhľadom na predchádzajúcu držbu štátu vlastne všetkého, je potrebná i v oblasti svojpomoci a pomo-
či iných zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným. Jednou z ciest deestetizácie v tejto oblasti je činnosť, dobrovoľných humanitných organizácií či združení. V rozvinutých demokratických krajinách je táto činnosť obvyklá. Preto si dovolím interpelovať vládu Slovenskej republiky a žiadať ju, aby zaujala stanovisko k dobrovoľníckym humanitným organizáciám, k tomuto dobrovoľníckemu sektoru v Slovenskej republike.
Po druhé - žiadam vo svojej interpelácii príslušných ministrov, ale i Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky, aby vyjadrili svoje stanovisko, či v prechodnom období do platnosti nového daňového systému, čo je dosť rozhodujúce, bude ochota prispievať na činnosť dobrovoľných humanitných združení.
Treťou mojou požiadavkou vo veci interpelácie je požiadavka na vládu a jednotlivých ministrov, aby spracovali a zverejnili grantový systém na výber humanitných projektov financovaných štátom.
A štvrtá interpelácia je najmä na pána ministra financií, i keď sú s financiami problémy, aby vytvoril podmienky pre možnosť dôslednej práce sekretariátu Vládneho výboru pre zdravotne postihnutých Slovenskej republiky, pretože pri schválení štatútu na činnosť: sekretariátu tohto vládneho výboru, ktorý má koordinovať všetky rezorty vo veci riešenia problematiky zdravotne postihnutých, boli odsúhlasení dvaja pracovnici. Ha to, aby tento aparát dokázal spracovávať veci v otázkach koordinácie činnosti rezortov, predpokladám, že treba minimálne 5-6 pracovníkov. A dúfam, že keď sa v dôvodovej správe pre predpokladaný vládny výbor pre hospodársku stratégiu uvažovalo so 70 ľuďmi, pre zdravotne postihnutých sa okrem 2 ešte ďalší 3 nájdu, teda finančné prostriedky na nich.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Homolu. Pripraví sa pán poslanec Chmelo.
Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
prv ako predložím svoje interpelácie, chcel by som navrhnúť členom vlády, aby ako kedysi bolo dobrým zvykom, pred začatím plenárneho zasadania schôdze Slovenskej národnej rady mali vyhradený čas, ale nielen formálne, na rokovanie s poslancami. Tak by sme sa vyhli niektorým zbytočným interpeláciám a otázkam. Určite váš drahocenný čas by bol efektívnejšie využitý.
Teraz moje interpelácie. Vlastne chcem vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra financií na moju interpeláciu prednesenú na 16. schôdzi Slovenskej národnej rady o riešení rozdielnych klimatických podmienok v severných okresoch Slovenska oproti južným. Nie som poslanec, ktorý s otvorenou dlaňou čaká od vlády dotácie, no musíme si spoločne uvedomiť, že táto skutočnosť je tu, a musíme ju spoločne riešiť. Nemal som na mysli pripravenosť záchrannej siete, ako v odpovedi uvádzate, ale využitie možnosti okamžitého financovania a namontovania merania regulácie do bytov, takisto ich zateplenia, ako aj zateplenia rodinných domov. Nepoznám prípad na Kysuciach, že by sa poskytli finančné dávky na tieto účely, a na Kysuciach sa vykurovacia sezóna začala už začiatkom septembra.
Čo sa týka záchrannej siete, tá je vypracovaná pre celé územie Slovenska, len s tým rozdielom, že na Kysuciach je až príliš deravá. Okres Čadca má najvyššiu nezamestnanosť v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Ľudia, ktorí sú nezamestnaní, aj keby chceli, nebudú môcť zaplatiť, za teplo alebo palivá. O ton, že plynofikácia na Kysuciach je len mizivá, už ani nehovorím.
V odpovedi uvádzate, že prednostovia okresných úradov boli informovaní o problémoch, ktoré som uviedol. Aj keď som sa snažil získať poznatky na riedenie z horeuvedených zdrojov, tie boli taktiež zanedbateľné. A nakoniec si myslím, že interpeláciu som podával ja, a nie prednosta okresného úradu, a Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa mohlo natoľko namáhať, a tieto uznesenia mi aspoň zaslať. Preto žiadam vládu o rozpracovanie takej záchrannej siete, aby občania cez Au nepadali na studený chodník.
Ďalšia moja interpelácia je adresovaná pánovi ministrovi spravodlivosti. Dostali sa mi do rúk dva prípady, kde bývali komunistický pohlavári žalujú členov okresnej rady VPN, že vraj ich v novembri roku 1989 urazili. Nebudem tu do detailu rozoberať tieto prípady, bolo by to veľmi zdĺhavé, poviem len toľko, že obidva prípady osobne poznám. Ako poslanec, ktorý si ctí zákony, v prvom prípade som postupoval podľa litery zákona, teda tzv. služobným postupom. Postihnutí členovia rady VPN boli najprv odsúdení okresným súdom, potom krajským súdom a nakoniec aj rozhodnutím ministerstva spravodlivosti. Tieto fakty sú výsmechom demokracie. Druhý prípad sa tento mesiac len začína. Ak aj tu sa bude takáto situácia opakovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, podľa vášho svedomia, už nikdy nevoľme sudcov z povolania. Touto cestou žiadam generálnu prokuratúru o preskúmanie prvého prípadu. Potrebné údaje zašlem pánovi generálnemu prokurátorovi. Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Chmelu. Pripraví sa pán poslanec Lacko.
Poslanec J. Chmelo:
Vážený predsedajúci, dámy a páni,
mám dve interpelácie - naprv na pána ministra Belcáka a potom na pána predsedu vlády a podpredsedu Zászlósa. A ešte by som sa pripojil k svojmu predrečníkovi, a to z dôvodu, že v slovenskom parlamente bolo dobrým zvykom, že vláda a jej ministri hodinu pred začiatkom boli k dispozícii poslancom. Tam by sa vyriešili mnohé veci. I keď môžeme o tom rozprávať i teraz, predsa len si myslím, že by sa to malo dodržiaval. Preto sa pripájam k pánovi poslancovi, ktorý hovoril predo mnou.
A teraz k tomu, čo som chcel predniesť. Pán minister Belcák sa dňa 27. septembra 1991 sa tu, v slovenskom parlamente, vyjadril ako člen slovenskej vlády, ako minister hospodárstva, ktorý za hospodárstvo zodpovedá, ale tiež ako obyvateľ Slovenskej republiky. Prosil by som pána ministra o jeho vyjadrenie, kto, kedy, ako a prečo chce zlikvidovať Teslu Podvysoká. Taktiež prosím pána ministra konkretizovať, pomenovať toho, kto vyvíja alebo vyvinul úsilie presunúť špeciálnu výrobu určitého druhu, a o aký určitý druh ide, o ktorom pán minister nechcel hovoriť podrobnejšie za týmto mikrofónom. Či to je snaha zo slovenského podniku alebo českého podniku? A o aký podnik ide, buď na Slovensku alebo v Českej republike.
Prosil by som pána ministra, aby rozobral otázku prílivu zahraničného kapitálu do republiky vo všeobecnosti, ale
predovšetkým z hľadiska politického obrazu Slovenska vo svete. Ako si pán minister Belcák predstavuje rozdeľovanie zahraničného kapitálu medzi jednotlivé oblasti v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike? Predstavme si, že firma XYZ zo zahraničia sa rozhodne prísť do ČSFR a investovať práve tam, kde sa rozhodne na základe svojho zamerania, prieskumov, zaujmú. Snáď nejaké ministerstvo alebo vláda, v konečnom dôsledku štát, im určí, zadelí, nariadi, kde ma firma XYZ, teda zahraničný kapitál, investovať? Neviem si predstavit, že niekto z nejakého centra, napríklad z federálnej vlády, bude dirigovať príliv zahraničného kapitálu do republiky a rozdeľovať medzi jednotlivé oblasti. Ak sa mýlim, opravte ma. Napríklad pôžičky, či je to už z Medzinárodného menového fondu alebo iných nadácii a podobne. Myslím si, že najprv treba jasne a zreteľne povedať pravidlá každého fondu, každého úveru alebo nadácie, ich podmienky, ktoré, podlá môjho názoru, sú pre všetkých a každého rovnaké. Alebo snáď nie? Treba povedať, koľko zmysluplných akceptovateľných projektov bolo predložených z hociktorého kúta federácie. Môže sa povedať, i koľko zo Slovenska a koľko z Čiech.
Ešte ďalšiu otázku by som položil pánovi ministrovi, a to, prečo naše ambasády, najmä obchodné zastupiteľstvá, podlá vášho názoru, pán minister, majú minimálne znalosti o slovenskej ekonomike, o slovenských podnikoch? Je chyba v slovenských podnikoch? Existuje však propagácia a reklama. Alebo je chyba na ministerstvách? Alebo nezáujem našich obchodných zastupiteľstiev? Prosil by som uviesť, ktorých. Myslíte, pán minister, že to je hlavný dôvod, že nemôžu obhajovat záujmy slovenských podnikov? A čo tie podniky, ktoré sa vedia o seba postarať, sú známe v zahraničí, robia dobré obchody? A čo tie podniky, ktoré vyrábajú vysokokvalitné výrobky, ale predávajú ich len pod zahraničnou značkou, lebo pod slovenskou resp. česko-slovenskou by výrobky nikto na svete nekúpil, a ak áno, tak za nízku cenu? A čo tie podniky, ktoré nie sú schopné vôbec niečo vo svete a pomaly
i v tuzemsku predávať? Stotožňujem sa s pánom Júliusom Satinským, ktorý napísal v Národnej obrode, že svetu nemožno oznámiť, aby nás od štvrtka rána toho a toho dátumu uznával. Najprv musia silní, múdri a pracovití Slováci tomuto svetu niečo ukázať, ponúknuť.
Pán minister, veľmi by som bol rád, aby ste mi odpovedali na tieto otázky, i keď teraz to hovorím v priamej reči, ale pán minister sa to určite dozvie, a ostatným, i mne, konkrétne ukázali fakty a sňatí aj vytýčili perpektívu, ako svetu čosi zo Slovenska ponúknuť.
Dovoľte ešte ďalšiu interpeláciu, ako som spomenul, na pána predsedu vlády Čarnogurského a na pána podpredsedu Zászlósa. V procese tvorby a prijímania ústav, Ústavy Slovenskej republiky, Ústavy českej republiky a Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa vo vystúpeniach politikov objavujú rôzne názory na postup, spôsob a poradie krokov v tomto procese. Doteraz sa nevyjadrili všetci celkom otvorene a jasne k tomu, aký štátoprávny postup podporujú. Ide najmä o nejasný postoj tých politikov, ktorí v časti svojich vyhlásení podporujú spoločný štát Čechov a Slovákov - federáciu, a hneď na to, v ďalšej časti svojich vyhlásení sa klonia k rozdeleniu spoločného štátu. Obraciam sa preto na vás s otázkou, ktorý postup v tvorbe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou alebo medzi Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou je v rámci ústavnosti. Prosím o závažné stanovisko, ktoré už verejnosť pozná, ale nedoceňuje, že jednostranné prijatie Ústavy Slovenskej republiky so všetkými kompetenciami, teda s hlavou štátu, obranou, menou, nezávislým daňovým a colným systémom, zahraničnou politikou, teda prijatie tzv. čistej alebo plnej Ústavy Slovenskej republiky je neústavným krokom, ktorý vedie právne aj politicky k nejasnému stavu, a ktorý nemožno riešiť právnou, ale podľa môjho názoru, len politickou cestou. Prosím o jasné stanovisko vlády. Ktorý postup považuje
v procese tvorby a prijímania ústav za ústavný a ktorý bude sama sledovať.
Podľa mojich vedomostí samostatná emisná banka, samostatné colné územie, samostatná zahraničná politika, medzinárodno—právna subjektivita a ďalšie atribúty štátu sú znakmi samostatného štátu. Podľa mojich znalostí je jedinou ústavnou cestou k vyhláseniu samostatného Slovenského štátu taký výsledok referencia, ktorý požaduje rozdelenie spoločného štátu. Bez tohto kroku nie je nikto oprávnený, ani my, poslanci Slovenskej národnej rady, robiť jednostranné štátoprávne rozhodnutie. V týchto vážnych veciach, ako je štátoprávne usporiadanie, musíme postupovať korektne, bez nejasnosti a emócií a bez zavádzania verejnosti.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Lacku. Pripraví sa pán poslanec Komár.
Poslanec E. Lacko:
Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, kolegyňa a kolegovia,
chcel by som interpelovať vládu Slovenskej republiky vo veci výstavby Slovenského onkologického centra v Bratislave. 25. septembra tohto roku podala skupina slovenských onkológov vo svojom stanovisku adresovanom pánovi ministrovi zdravotníctva protest proti výstavbe novej onkologickej kliniky v Bratislave, nazývanej Slovenské onkologické centrum. Pripájam sa k tomuto protestu, a preto si dovoľujem interpelovať, slovenskú vládu z týchto dôvodov: