mu, čo sa od demokracie a slobody vzďaľuje. V súčasnosti sme svedkami, že kedysi víťazné hnutie Verejnosť proti násiliu sa zmieta v kŕčoch vyčerpania svojich vnútorných zdrojov, a svoju energiu kumuluje do útokov na všetkých príslušníkov strán a hnutí, ktoré majú odlišné názory. No odlišné názory než VPN majú už prakticky všetky strany a hnutia, s výnimkou Demokratickej strany a bloku maďarských poslancov. A tak občianska verejnosť je masívne otravovaná útokmi, klamstvami a celými cisternami špiny, ktoré prúdia v súčasnosti predovšetkým na národne orientované strany a hnutia a ich vedúcich predstaviteľov. Bolo by podcenením skutočnosti prehliadanie alebo bagatelizovanie súčasného stavu, pretože k týmto metódam a cieľom sú využívané masovokomunikačné prostriedky, predovšetkým televízia, pričom obete týchto útokov sa nemajú možnosť ani brániť. Národ je zavaľovaný dezinformáciami a klamstvami. Scenáre tohto postupu prúdia zo značných výšin, čomu nasvedčuje absolútne svojrázny dokument poradcu prezidenta pána Zámečníka zo 17. augusta 1991, v ktorom nielen analyzuje súčasné postavenie VPN, no diagnostikuje aj postup, vývoj a metódy, ktorých sme svedkami. Či nie je náš prezident aj slovenským prezidentom? Akého to má poradcu, ktorý rieši terapiu čechoslovakisticky orientovaného politického partnera na slovenskej politickej scéne?
Vo svojej interpelácii sa preto obraciam na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky s nasledovnými okruhmi: Sleduje vôbec niekto z vášho aparátu signály, ktoré prúdia z našich masmédií, vykonáva ich analýzu a vyvodzuje z toho jednoznačné dôsledky? Upozorňujem menovite na nasledovné skutočnosti: Článok vo Verejnosti z 11. marca 1991 a následné stanovisko generálneho konzula Sovietskeho zväzu, ktorý žiadal o zverejnenie svojho stanoviska, o prešetrenie tejto skutočnosti, ktoré bolo postúpené Mandátovému a imunitnému výboru Slovenskej národnej rady. Tento sa však s touto problematikou nezaoberal. Vrátil ho
ako odložené. Uvediem preto stanovisko generálneho konzula Sovietskeho zväzu, ktoré je veľmi zaujímavé a závažné. Píše šéfredaktorovi novín Verejnosť.
"Vážený pán Dugan, 11. marca tohto roku bola vo vašich novinách uverejnená noticka pána Hoffmanna, v ktorej sa skresľujú niektoré momenty mojej besedy B poslancom Slovenskej národnej rady pánom Strýkom, uskutočnenej 7. februára tohto roku v Košiciach. V tejto súvislosti by som chcel poznamenať nasledujúce: Stretnutie a pánom Strýkom sa uskutočnilo počas mojej cesty na východné Slovensko, uskutočnenej v rámci normálnych diplomatických praktik, s cieľom preskúmania možnosti rozšírenia pohraničných stykov medzi ZSSR a Česko-Slovenskom. Beseda s ním, podlá môjho názoru, bola prospešná z pohľadu vyjasnenia vzájomných prístupov k rozvoju sovietsko-česko-slovenských vzťahov a pohraničných stykov v nových podmienkach. Tým viac je pre mňa nepochopiteľná jej interpretácia uvedená v článku pána Hoffmanna s odvolaním sa na slova pána Strýka. Absolútne nezodpovedá skutočnosti presvedčenie o tom, že ja akože jazdím po rajónoch a navštevujem organizácia VPN. Zo štyroch miest východného Slovenska, kde som pobýval, len v Košiciach som navštívil vedenie mestskej organizácie VPN. Z mojej strany nebol vyjadrený akýkoľvek vztah k tým alebo oným politickým činiteľom v Slovenskej republika. Nazdávam sa, že sa nedá interpretovať prirodzený záujem zahraničného diplomata o vnútropolitickú situáciu na Slovensku za snahu akýmsi spôsobom ovplyvniť vývoj udalosti v republike a stav vo vnútri VPN. Tiež by SOB chcel podčiarknuť, že ako odpoveď na osobitný záujem môjho spolubesedníka o postoj Sovietskeho zväzu ohľadne možných perspektív štátneho zriadenia v ČSFR som uviedol, že toto je vnútorná záležitosť ČSFR a že Sovietsky zväz sa za žiadnych okolností nechystá zasahovať do riešenia týchto problémov.
Celkové hodnotenie mojej besedy v Koordinačnom centre VPN v Košiciach predostreté v noticke pána Hoffmana, s odvo-
laním sa na slová pána Strýka, je mnou hodnotené ako pokus zatiahnuť sovietsku stranu do prebiehajúcich udalosti na politickej scéne Slovenska. Odmietam kategoricky takýto postup, a vyhlasujem, že Sovietsky zväz stojí pevne na pozíciách nezasahovania do vnútorných záležitosti Českej a Slovenské] Federatívnej Republiky.
Prosím uverejniť môj list na stránkach vašich novín. S úctou, Orlov, generálny konzul Sovietskeho zväzu v Bratislave. "
Vzhľadom na to, že toto nebolo ani zverejnene, ani mandátový a imunitný výbor sa tým nezaoberal, považoval som za potrebne tento fakt uviesť.
Ďalej žiadam uvedených troch vedúcich predstaviteľov vlády o vyjadrenie sa k vyjadreniam predsedu Branno-bezpečnostneho výboru Slovenskej národnej rady pána Javorského v Spišských hlasoch, v ktorých uvádzal údajný nesúhlas velenia našej armády so zvrhnutím súčasnej vlády Slovenskej republiky a súčasného Predsedníctva slovenskej národnej rady. Tým teda naznačoval, že takýto krok sa pripravoval, a že o ňom vie. Žiadam preto jednoznačné stanovisko, či sa s tým obrátil na uvádzaných predstaviteľov, a ak nie, ktorý jeho výrok je vlastne pravdivý, či proti nemu bolo vyvodzované pokračovanie v zmysle Trestného zákonníka o šírení poplašných správ, a ak sa tak nestalo, z akých dôvodov. To isté sa týka pána Javorského v súvislosti s jeho tvrdením uvedeným na stretnutí s predstaviteľmi tlače v Banskej Bystrici, že KGB na Slovensku disponuje údajne s 12 priemyselnými závodmi. To je prekvapujúce tvrdenie.
Po ďalšie: Aké kroky, a proti komu sa podnikli, a ak sa nepodnikli, tak prečo, v súvislosti s masovo rozšírenými plagátmi z kuchyne Verejnosti proti násiliu v Košiciach na východnom Slovensku o údajnom pripravovanom komunistickom
puči, ktorý mali údajne organizovať páni Mečiar a Kňažko? Do dnešného dňa nebola táto vec vetraná, uzavretá a daná za tým bodka alebo výkričník.
Vážení prítomní, aká je garantovaná bezpečnosť a zákonnosť na Slovensku a aká je jej kontrola zo strany uvedených? Akcia maskovaných ozbrojencov banditského rázu na letisko Mošnov totiž preukázala, že na základe údajného, neovereného tvrdenia a obvinenia je nožný ozbrojený zákrok proti komukoľvek a kdekoľvek. K bezprecedentnej mošnovskej akcii minister vnútra Lángoš mal postupne tri rôzne verzie vysvetlenia. Nehoráznosti, špehovania Vladimíra Mečiara pracovníkmi košickej expozitúry FBIS pri súčasnom škandáli v Košiciach vyplávali na povrch, na čom nemôže nič zmeniť ani dementi zo strany Federálneho ministerstva vnútra. Veď ktorá tajná služba na svete by verejne priznala to, čo sa jej nepodarilo utajiť? Celý tento stav preukazuje, že tu funguje štát v štáte, pretože minister Lángoš sa v tomto smere vyjadril veľmi jednoznačne, a to, že na takéto akcie si musíme zvykať. Ako je možné, že na Slovensku je možné obviňovať z fašizmu, nacionalizmu a protiústavnosti každého jedinca i hnutie a strany tak, ako to vyhovuje určitým príslušníkom vládnej koalície? Ak je zákonom stanovené a zakázané Šírenie idei fašizmu, trestné musí byť aj nepodložené obviňovanie z tejto ideológie. Žiadam o vyjadrenie a zaujatie stanoviska uvedených troch vedúcich predstaviteľov.
Ako je možné, že celý slovenský národ je globálne očierňovaný z fašizujúcich, nacionalistických a rasistických trendov, a to aj z najvyšších miest ČSFR, a zo strany vlády Slovenskej republiky a slovenského parlamentu vládne ponížené ticho, a to za situácie, že Prahou tiahnú ultrapravicové Sládkove úderky, a v Českej republike je v súčasnosti evidovaných 8 rasovo motivovaných vrážd, pričom ich obeťami boli ľudia z jediného dôvodu, preto, že boli tmavej pleti než zvyknú mať Česi. Príslušníci úderky 5. októbra v Tepliciach
mali na rukávoch hákové kríže. No okrem rasistického pogromu sa neudialo nič. Ministerstvo vnútra Českej republiky zabezpečilo odvoz osobitným rýchlikovým vagónom priradeným k vlakovej súprave. Máme si to vysvetľovať tak, že to bol vlakový zájazd týchto príslušníkov do Teplíc?
V každej európskej krajine jej obyvateľ môže slobodne priznať, že je príslušníkom daného národa. Toto, zdá sa, neplatí iba na Slovensku, pretože ak si Slovák trúfne prihlásiť sa k svojmu národu, okamžite je označovaný za nacionalistu, separatistu, rozbíjača štátu, jeho postoje sú označované za protiústavné a protiprávne. Pritom za jedine správne a prijateľne sú označované čechoslovakistické protislovenské - otvorene povedané - kolaborantské stanoviská, ktoré popierajú národnú identitu a právo na suverenitu národu, ktorý mal štátnosť a svoje arcibiskupstvo skôr, ako bol přemyslovský štát a pražské arcibiskupstvo. Niet vo vedení nášho štátu a nášho parlamentu toľko národnej hrdosti, aby kategoricky a oficiálne protestovali proti prívalu protislovenskej hystérie a nenávisti, ako to denne prezentujú napríklad Lidové noviny, či Rešpekt? V súvislosti so slovenskou suverenitou a ústavou sa hojne uvádza protiústavnosť a protiprávnosť....
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, prepáčte, že vám vstupujem do vášho prejavu. Prosím vás, nezabudnite, že sme pri bode interpelácie. Prosil by som vás o vecnosť. /Potlesk/.
Poslanec R. Hofbauer:
Skrátim. V súvislosti so slovenskou suverenitou a ústavou sa hojne uvádza protiústavnosť, a protiprávnosť takýchto krokov napriek tomu, že takéto postupy dôsledne vychádzajú zo záverov helsinského a kodanského procesu, aj z Listiny
ľudských práv. No zaujal vôbec troch vyzývaných vedúcich predstaviteľov vlády postoj k požiadavkám Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktoré sú otvorenou iredentou a vyhlásením cieľov rozbitia celistvosti našej republiky a ignorácie medzištátnych dohôd? Prosím vás, zobral niekto z uvedených na vedomie, a vyvodil dôsledky nielen z výrokov poslanca primátora Žiliny, ale aj z výrokov primátora Komárna?
Pýtam sa ministra školstva Pišúta a ministra kultúry pána Snopka, ako je možné, že Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied vedie osoba, pre ktorú je dominantná averzia k slovenskému národu? Ako je možné, že nim vedený ústav okupuje národnú kultúrnu pamiatku evanjelické lýceum, na ktoré je viazané pôsobenie velikána slovenského národa Ľudovíta Štúra a jeho družiny, a to za situácie, že v súčasnosti sa uskutočňuje rozsiahle prinavracanie objektov zhabaných cirkvám po roku 1948, no o budove evanjelického lýcea je hlboké ticho?
A konečna interpelujem prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Porubjaká vo veci účelu, zámeru, postupu a výsledkov prizvania tzv. epertov BBC, ktorí malí za úlohu zaoberať sa tzv. objektívnosťou našich masmédií. Išlo o dvoch ľudí, ktorých znalosť problematiky Slovenska bola hmlistá, no ktorých jednoznačnosť záverov hodnotenia bola prekvapujúco jednoznačná. Vysielanie televízie so všetkými reláciami typu Co týden dal, M-session, sterilným spravodajstvom a veľmi prokoaličnými tendenčnými komentármi a publicistickými reláciami bolo hodnotené vysoko pozitívne, zatiaľ čo k vysielaniu rozhlasu vyjadrili veľké množstvo formulovaných výhrad. Žiadam o vysvetlenie, kto týchto britských hosti k nám pozval, na základe akého kľúča boli vybráni, čo sa po nich a od nich chcelo, aké je ich postavenie v britskom priemysle informácii, čo im bolo k dispozícii v televízii, rozhlase a tlači, aký dlhý čas sa tomuto u nás venovali, kto ich misiu financoval, aké závery z toho pre nás vyplynuli.
Vážený pán predsedajúci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
vláda,
dámy a páni,
fakty, na ktoré som upozornil v prvej časti interpelácie, sú závažné z pohľadu životaschopnosti Slovenskej republiky. Fakty, na ktoré som upozornil v druhej časti interpelácie, dokumentujú, že cesta našej spoločnosti po novembri 1989 sa ani zďaleka neuberá po vytúženej, slnkom zaliatej zemi slobody a demokracie, šťastia a prosperity. Práve naopak. Rozvoj našej spoločnosti dokumentuje rad závažných symptómov, okolo ktorých prechádzať, mlčaním by bolo krajne neuvážlivé a nezodpovedné. Preto žiadam o dôsledné zodpovedanie na všetky tu uvádzané skutočnosti.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážený pán poslanec, musím vás upozorniť, že v úvode vami uvádzaný fakt, že poslancov nebol rozdaný list pána ministra Pittnera, nebol pravdivý. Tento list bol poslancom rozdaný. Ide o list, ktorý minister Pittner adresoval vám 13. augusta. List sa nachádza v balíku písomných odpovedi členov vlády na interpelácie podané na 15. schôdzi Slovenskej národnej rady, čiže obvinenie aparátu kancelárie z tendenčnosti nezodpovedá pravde.
Čo sa týka ďalšich troch prihlásených poslancov, ktorí chceli mat vecné pripomienky, mám obavy, že ide o otvorenie rozpravy, čo pri interpeláciách nie je možné. Preto by som odporúčal, aby sa nehlásili o time, pokiaľ naozaj nejde o vecný problém.
Prosím, pán poslanec Hofbauer. Poslanec R. Hofbauer:
Ak je tak, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa. V mojej obálke tento list priložený nebol, zrejme preto, že pán minister mi ho zaslal osobne. Takže tá prvá časť neplatí.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Ondruš a pani poslankyňa Mistríková, trváte na time?
Poslanec V. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som odcitoval zo včerajšej tlačovej konferencie hnutia Za demokratické Slovensko, ku ktorej patri aj pán poslanec Hofbauer. Predseda Rady HZDS Rudolf Filkus vyzval politických predstaviteľov strán a hnutí na spoločný dialóg a ukončenie vzájomného napádania sa a osočovania. To bolo viera. Tieto výzvy od HZDS sa opakujú častejšie. Neviem, či pán poslanec Hofbauer sa neodštiepil z HZDS, alebo hádam by bolo dobré, keby navštevoval vlastné tlačovky.
Ďakujem. /Potlesk/.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Prepáčte, pán predsedajúci, že na svojej faktickej poznámke trvám, ale ide o fakty, ktoré pán poslanec vydáva za fakty, ale v skutočnosti faktami nie sú. Poukážem len na dve veci. Čo sa týka akcie v Mošnove, zúčastnila som sa časti
rokovania branných a bezpečnostných výborov Federálneho zhromaždenia, kde túto akciu poslanci zo všetkých politických strán, teda aj poslanci nominovaní HZDS, prebrali minútu po minúte, a na záver k tejto záležitosti prijali veľmi fundované stanovisko. Ak si pán poslanec Hofbauer bez toho, aby dokladoval to, čo povedal, dovolí paušálne pomenovať túto akciu tak ako ju pomenoval, považujem to za nezodpovedné i zavádzajúce.
Ďalšia takáto záležitosť sa týka správy BBC - určite sa k tomu vyjadri pán prvý podpredseda, ale ak sa pán poslanec odvoláva na správu novinárov z BBC, mal by vedieť, že táto správa sa týka len dvoch relácii - Aktualít a Rádiožurnálu. To všetko, čo vymenoval, nebolo predmetom pozorovania týchto novinárov. Takže by som bola rada, ak sa odvolávame na nejaké fakty, aby to boli skutočne fakty, a aby sne nezavádzali ani poslancov ani verejnosť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
V zmymsle § 19 sa prihlásil prvý podpredseda vlády pán Porubjak.
Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Nebudem dlho zdržovať, len by som pána poslanca Hofbauera odkázal s väčšou častou na posledné číslo Slobodného piatku, v ktorom odpovedám na pat otázok, ktoré sú totožné s otázkami pána poslanca. Na ďalšie otázky mu odpoviem písomne. Išlo o správu novinárov, ktorú sme objednali prostredníctvom nadácie Jan Hus Foundation. Výber bol urobený z britskej strany. Správa bola vypracovaná, podľa môjho názoru, objektívne, uvedení redaktori sa stretli so zástupcami
koaličných i opozičných politických strán, dokonca sa zúčastnili diskusie a besedy so zamestnancami a redaktormi rozhlasu. Ich správu som dal na vedomie členom Rady Slovenského rozhlasu, riaditeľovi Slovenského rozhlasu, námestníkom riaditeľa slovenského rozhlasu ako istú objektívnu analýzu, ktorú urobili nezávislí žurnalisti. Čo s tým Rada slovenského rozhlasu a príslušní funkcionári Slovenského rozhlasu urobia, to je ich vec, nemám nijakú možnosť to ovplyvniť. Na konkrétne otázky odpoviem písomne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Dianiška. Pripraví sa pán poslanec Hübel.
Poslanec I. Dianiška:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, Slovenská národná rada,
v ostatnom čase pociťujem narastajúcu snahu určitých politických subjektov zakoreniť vo vedomí občanov Slovenskej republiky mienku o vykupovaní majetku našej republiky zahraničnýa kapitálom. Bez ďalšieho komentára k tomuto problému sa pýtam predsedu vlády Slovenskej republiky, ako je to vlastne so strašiakom predaja majetku Slovenskej republiky? Konkrétne: Aká je vo filozofii vlády žiadúca účasť zahraničného kapitálu, žiadúce vlastníctvo štátu a vlastníctvo ostatných domácich subjektov na celkovom národnom bohatstve a majetku? Ďalej sa pýtam: Aká je predstava vlády o štátnom podiele na privatizácii podnikov, a najmä predstava, kto tento majetok bude spravovať?
Druhá otázka - položenie tejto otázky si vyžiadal minulý týždeň na prvej časti tohto pléna sám pán minister Bel-
cák, keď vo svojom vystúpení konštatoval, že by bolo treba občanom povedať, ako by slovenské hospodárstvo vyzeralo v inom štátoprávnom usporiadaní ako je v súčasnom období. V akom, to nespomenul, tak - povedzme - v samostatnom Slovensku. Prijímam túto ponuku a žiadam o odpoveď slovenskú vládu. Na občerstvenie pamäti: Tento vývod pána ministra formulovaný do tejto otázky pramenil z jeho nespokojnosti s postupom a neochotou českej strany i federálnych inštitúcií pri riešení niektorých problémov v hospodárskej sfére Slovenskej republiky. Osobne som skutočne nerád, keď sa jednotlivé prípady zovšeobecňujú, a vydávajú sa za chorú princípu federácie. Iste je vrcholne nepríjemné, keď minister musí v zahraničí čakať 18 minút v daždi pred ambasádou, ale vôbec si nemyslím, že treba z toho viniť federáciu. K ostatným nim spomenutým prípadom sa nedokážem vyjadriť, ale skutočne bol by som býval oveľa radšej, ak by som sa bol v jeho vystúpení stretol napríklad s vážnou a hlbokou úvahou o princípoch, na akých federácia funguje, prípadne s úvahou o kompetenciách, ktoré potrebujeme, aby sme mohli racionálne riadite Slovenskú republiku.
Moja tretia otázka sa týka problému zdanlivo malicherného, ale ozaj len zdanlivo, pretože sa týka starosti tisícov občanov. Veľa sa hovorí o približovaní služieb občanom, avšak naopak, mnohokrát ostávajú od neho veľmi vzdialené. Dôkazom takejto služby je aj automatizovaný rezervačný systém známy pod skratkou ARES. Pýtam sa preto ministra dopravy a spojov, dokedy bude táto organizácia konzervovaná v doterajšej, pre občanov vidieka úplne nevyhovujúcej podobe? Kedy budú mat možnosť napríklad občania okresu Rožňava, kde bývam, zakúpiť si lôžko či ležadlo aspoň v okresnou meste, a nebudú musieť prosíkať priateľov, či sami cestovať do 6O až 7O km vzdialených Košíc, Popradu, či Spišskej Novej Vsi?
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Dianiškovi. Teraz nasleduje pán poslanec Hübel ako dvadsiaty.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
keďže už rokujeme tri a pol hodiny, navrhujem, aby sme po vystúpení pána poslanca Hübela urobili dvadsaťminútovú prestávku. Keďže máme pred sebou ešte 18 interpelácií, snáď dnešné rokovanie ukončíme do siedmej hodiny. To je môj návrh. Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Hübelovi. Predtým sú ešte dve faktické pripomienky, pán poslanec Barany a pán poslanec Filipp.
Poslanec E. Bárány:
Skutočne len stručná faktická poznámka. Na minulom zasadnutí sme prijali uznesenie týkajúce sa prípravy ústav, ktorého súčasťou je aj úloha pre vládu vypracovať ekonomicko-sociálne dôsledky rôznych variantov štátoprávneho usporiadania alebo štátoprávneho postavenia Slovenska. Čiže pán poslanec už v tomto uznesení dostane odpoveď na podstatnú časť svojej otázky, či interpelácie.
Poslanec J. Filipp:
Prosil by som, pán predseda, vás, pripadne Slovenskú národnú radu k vystúpeniu pána poslanca Dianišku - hovoril totiž o tom, z čoho treba viniť, z čoho netreba viniť federálnu vládu. U prezidenta boli aj zástupcovia nášho rozpočtového výboru, kde predniesli niektoré návrhy na zmenu rozpočtových pravidiel, napríklad ohľadne toho podielu 35 % pre federál a veľkého federálneho prebytku. Či by napríklad pán poslanec Klíman, ktorý tam bol a je podpredsedom rozpočtové-
ho výboru, nemohol k týmto veciam zaujať stanovisko, pretože pochybujem, že by mu na to dala odpoveď vláda.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Budeme pokračovať tak, ako som navrhoval. Vystúpi pán poslanec Hübel a potom urobíme prestávku.
Poslanec J. Hübel:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
na 13. schôdzi Slovenskej národnej rady dňa 24. apríla tohoto roku som predniesol interpeláciu na pána predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorou ma poverili zástupcovia miest s pamiatkovými rezerváciami na Slovensku. V prehlásení, ktoré som predniesol, je 12 konkrétnych návrhov i požiadaviek, prijatím ktorých by bolo možné riešiť veľmi zlú situáciu pri záchrane pamiatok v našich historických mestách. S týmto prehlásením okrem oboznámenia na zasadnutí 13. pléna bolo oboznámené aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, i predseda vlády, kde tieto materiály boli dvakrát odoslané. Pretože som v zákonnej lehote nedostal odpoveď, na 15. schôdzi Slovenskej národnej rady som na to upozornil a žiadal som ju v náhradnom termíne. Dodnes som ju nedostal.
Čas plynie a pamiatky ďalej chátrajú, pretože mestá nemajú prostriedky na ich záchranu. Podnikajú síce opatrenia na získanie rôznych aktivít a financií do miest, ale tieto sa dajú riešiť iba z dlhodobého hľadiska. Ak pripustime, že vynaložením prostriedkov na záchranu pamiatok môžeme riešiť i problém nezamestnanosti na Slovensku, podporu cestovného
ruchu, a tým ďalšiu zamestnanosť, oplatí sa zasadnúť a hľadať možnosti financovania rekonštrukcie pamiatok. Naše historické mestá nazývame tak preto, lebo v nich sa zväčša zrodila nafta história a kultúra, pripomínajú nám ju, a budú ju pripomínať aj našla budúcim generáciám, ktoré prídu po nás. Nenechajme preto hynúť tieto pamiatky. Preto veľmi prosím pána predsedu vlády Slovenskej republiky, aby teraz už ani nezaujal písomné stanovisko, ale aby prijal zástupcov sekcie miest s pamiatkovými rezerváciami za účelom riešenia súčasného stavu.
Ďakujem vám za pozornosť:. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz vyhlasujem dvadsatminútovú prestávku do 17. OO hodiny.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Niektorí poslanci pred prestávkou boli vyradení z poradia, lebo neboli prítomní. Medzi nimi bol aj pán poslanec Plesník, ktorý mal úradné povinnosti, pracoval v lustračnej komisii. Myslia si, že by bolo spravodlivé, aby sme ho zaradili, aj keď stratil poradie. Takže ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Plesník. Po ňom nasleduje pán poslanec Paulický.
Poslanec J. Plesník:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
nie je to prvé ani jediné vystúpenie viažuce sa na
problematiku veľkej privatizácie. Žiaľ, musím sa pripojiť, k ostatným kritickým tónom. Pritom mnoho nejasnosti sa mohlo vyriešiť, keby príslušní ekonomickí ministri reagovali na kritické vystúpenia poslancov skutočne konštruktívne, a pripravili pre nás seminár, ktorý by nám dal možnosť, hlbšie preniknúť do filozofie postupu vlády v ekonomickej reforme, najmä v otázkach veľkej privatizácie. Myslím, že ešte stále nie je na takýto seminár neskoro. I včerajšie podvečerné rokovanie vlády o koncepcii a návrhu ďalšieho postupu veľké] privatizácie ukázalo, že treba vyjasniť viaceré problémové otázky. Mnohé z nich sa vynárajú práve s tým, že ide o novy problém. To chápem, ale zostáva mi záhadou, prečo vláda opätovne ako keby sa bránila rozhodovať bez poznania plurality iných názorov, než tie, ktoré aplikuje podľa hesla "Čo bolo rozhodnuté, tak aj bude. " Preto okrem už dnes spomínaných problémov k veľkej privatizácii uvádzam i ďalšie.
V dokumente, ktorý vláda prerokovala včera v podvečer, sa uvádza, že základná osobitosť procesu privatizácie spočíva v nepodmienení privatizácie reštrukturalizáciou podnikov, nakoľko z kapitálového hľadiska je to nad naše súčasné reálne možnosti. Tento princíp sa môže naplniť, ako uvádza dokument, možnosťou predkladania konkurenčných privatizačných projektov právnickými a fyzickými osobami. Tu narážame na časovú napätosť do začiatku prvej vlny kupónovej privatizácie, nakoľko predkladanie projektov na schválenie od zakladateľa ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku resp. vláde a doba ich schválenia sú limitované mesiacmi november a december.
Táto časová napätosť prináša so sebou rad problémov, z ktorých i samotný dokument uvádza napríklad tieto: Schválenie privatizačných projektov môže byť v dôsledku ich veľkého počtu a krátkeho časového limitu na úrovni rezortného ministerstva a ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku iba formálnou záležitosťou. Pri registrácii ob-
čanov budú k dispozícii iba zoznamy privatizačných projektov bez informácii o následnej transformácii do jedného alebo viacerých subjektov, 60 môže výrazne ovplyvniť rozhodnutie občanov o zapojení sa do kupónovej privatizácie, a tieto budú k dispozícii až krátky čas pred otvorením prvého kola. A pridávam i ďalší práve k spomínanej pluralite reštrukturalizačných procesov. Pri takomto časovom usporiadaní schvaľovacieho procesu sú právnické a fyzické osoby nútené predkladať konkurenčné privatizačná projekty vlastne súbežne s tými, ktoré vypracováva podnikový management, pritom však nie vždy plne môžu poznať zámery pôvodných privatizačných projektov, resp. tak, ako ich schváli ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.
Interpelujem preto ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Ivana Mikloša nasledovne: Ako sa bude postupovať pri posudzovaní konkurenčných privatizačných projektov u podnikov zaradených do kupónovej privatizácie v prvej vlne, ak bude alternatívny projekt predložený do 31. 12. 1991, a ako, ak bude predložený až po zverejnení schválených privatizačných projektov a verejnosť bude s nimi oboznámená, vo Vesníku ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku?
Druhá otázka: Ako sa náloži s dubióznym majetkom podniku v prípadoch, keď konkurenčný privatizačný projekt nebude na rozdiel od pôvodného projektu Kupónovej privatizácie s týmto majetkom počítať?
A po tretie: ako sa bude postupovať pri oddlžovaní podniku, ku ktorému bude predložený konkurenčný privatizačný projekt pre priamu privatizáciu?
Obraciam sa i na podpredsedu vlády pána Antona Vavru, aby pripravil pre poslancov Slovenskej národnej rady ekonomicky seminár, kde nám budú vysvetlené zámery novej daňovej