skôr ministerstvo kultúry. Práve tým, a to zdôrazňujem, že sa zriadil osobitný ústredný orgán štátnej správy - Slovenská komisia pre životné prostredie s pôsobnosťou aj pre ochranu prírody, sa utvorili právne predpoklady pre komplexné zabezpečenie ochrany prírody, vrátane jaskýň, ich spravovania prostredníctvom Správy slovenských jaskýň. Zákon Slovenskej národnej rady č. 96/199O Zb. je teda nepriamou novelou zákona č. 1/1955 Zb. SNR, lebo dovtedajšia pôsobnosť, ministerstva kultúry na úseku ochrany prírody vymedzená osobitnými predpismi, ktorými je aj tento zákon, prešla v celom rozsahu na Slovenskú komisiu pre životné prostredie. Nie je predsa logické, a ani by nebolo z praktických dôvodov účelné a funkčné, aby bolo riadenie Správy slovenských jaskýň a Ústredia štátnej ochrany prírody rozdelené do dvoch polôh, aby Správu slovenských jaskýň riadilo ministerstvo kultúry a Ústredie štátnej ochrany prírody Slovenská komisia pre životné prostredie.

V čom hľadať príčiny? Možno aj v tom, že niektorí pracovnici Správy slovenských jaskýň, a tiež pracovnici ministerstva kultúry, považujú túto inštitúciu a jaskyne do istej miery za komerčnú činnosť. A práve tomuto je potrebné zabrániť. Z dôvodov dôsledného zabezpečenia záujmov štátu na tomto úseku činnosti si nemôžeme dovoliť rozbitie štátnej ochrany prírody a jej odtrhnutie od ochrany jaskýň. Práve naopak. Ja potrebné presadzovať princípy štátnej ochrany prírody do činností Správy slovenských jaskýň, a zabezpečiť jej jedno riadenia, a to Slovenskou komisiou pre životné prostredie.

Nemožno si tiež nevšimnúť ani to, že medzi pracovníkmi Správy slovenských jaskýň a Ústredia štátnej ochrany prírody sú napäté vzťahy, a že v ich podmienkach existuje neriešiteľná a niekedy aj neudržateľná situácia. V takýchto podmienkach sa sotva dá dobre pracovať. Jeden príklad: Na pracovisku Správy slovenských jaskýň došlo k fyzickému napadnu-

tiu jej pracovníka riaditeľom za spoluúčasti právnika Správy slovenských jaskýň. Voči riaditeľovi Správy slovenských jaskýň sa už začalo trestné stíhanie. A naviac, čo sa nemalo štát, že pán riaditeľ dal napadnutému pracovníkovi výpoveď, hoci tento bol po inzultácii práceneschopný, čo je už teda vrchol všetkého. Považujem to za hrubé porušenie nielen Zákonníka prace, ale aj princípov morálky a etiky. Povieme si - drobný detail. Pre postihnutého však nejde o podružnú záležitosť. Na zváženie zostava, či si dnes každý môže robiť s podriadeným čo chce, ak ma opačný názor. Myslím si, že platí, ako to kedysi povedal Svätý otec Ján Pavol II: "Trestom za zbabelosť je nástup zla. " Možno a] do jaskýň.

Na základe uvedených skutočnosti interpelujem ministra kultúry pána Snopka, aby ministerstvo kultúry rokovalo, a podlá dohody eventuálne pripravilo delimitačný protokol k delimitácii Správy slovenských jaskýň do pôsobnosti Slovenskej komisie pre životne prostredie, a aby sa definitívne vyriešili všetky otázky s tým spojené, a tiež, či uvedený prípad inzultácie je nejakým spôsobom riešený. Súčasne žiadam prvého podpredsedu vlády pána Martina Porubjaka a podpredsedu vlády pána Gabora Zászlósa, aby v rámci svojej pôsobnosti prijali opatrenia s cieľom ukončiť riešenie problémov delimitácie a vzťahov medzi ministerstvom kultúry a Slovenskou komisiou pre životné prostredie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi. V zmysle § 19 sa hlasí pán minister. Nemôžem zabrániť tomu, aby hovoril, lebo ma na to právo. Chcel by som však, pán minister, upozorniť, že zrejme budú ďalšie interpelácie na tvoju osobu, a bolo by dobre, keby sme odpovede nechali na záver interpelácii.

Minister kultúry SR L. Snopko:

Chcem len doplniť váženého pána poslanca, ktorý bol veľmi dobre informovaný o prvej časti tejto kauzy. Možno mu to už nestihli povedať, alebo to prehliadol, že rokujeme so Slovenskou komisiou pre životné prostredie na túto tému, a podpredseda vlády pán Zászlós menoval komisiu, ktorá tento problém má riešiť. Takže túto informáciu pokladám za mierne zavádzajúcu, nevraviac o tom, že správa jaskýň a ochrana jaskýň v minulom režime patrili pod jednu strechu a nefungovalo to. Myslím si, že ak ochrana jaskýň je pod Slovenskou komisiou pre životné prostredie, nič jej nebráni jaskyne chrániť. Ale jaskyne sú v princípe múzeá v prírode. Mnohé z nich boli kedysi osídlené ľuďmi. Ťažko povedať o Domici, či je viac pamiatkou humánneho charakteru alebo prírodného, Keďže tam pred sedemtisíc rokmi žili ľudia. Princíp nášho budovania novej spoločnosti je v decentralizácii. Ak som za to, aby správa, teda užívanie jaskýň ostalo na ministerstve kultúry, je to preto, aby sa neudialo to, čo sa dialo za uplynulých 4O rokov, teda aby sa nevytvorila možnosť pre to, aby bol cap záhradníkom. Kto potom bude kontrolovať sám seba, ako tie jaskyne používa? Nech nás Slovenská komisia pre životné prostredie kontroluje, ako ich používame. To pokladám za bežné, pretože potom by sme mohli uvažovať, že polícia, ktorá ochraňuje naše byty, by mala byt ich vlastníkmi, atď. A to predsa nechceme.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím o vystúpenie pána poslanca Plesníka. Nie je prítomný. Nasleduje pán poslanec Pokorný zo Strany zelených, ktorý tiež nie je prítomný. Vystúpi pán poslanec Žingor. Pripraví sa pán poslanec Miček.

Poslanec R. Žingor:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

nadväzujúc na správu o činnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie za I. polrok 1991 a na medzinárodné stretnutie predstaviteľov spotrebiteľských organizácií z krajín východnej európy v Bratislave dňa 21. a 22. 3. 1991, ako i smernice OSN z roku 1985 chcem nadviazať na problematiku ochrany spotrebiteľa. O tejto problematike hovorí správa Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako aj závery medzinárodného stretnutia v Bratislave. V správe Slovenskej obchodnej inšpekcie na konštatuje, že vychádza z úloh Ministerstva kontroly Slovenskej republiky, z analýzy vlastných poznatkov, ako aj zo sťažností, podnetov, oznamom spotrebiteľov a ich dobrovoľných organizácii.

Z podnetov miestnych orgánov štátnej správy a samosprávy v hodnotiacom období bolo prekontrolovaných 9 839 objektov, z toho l 581 súkromných podnikateľov. Frekvencia predražovania sa zvýšila v porovnaní s prvým polrokom 1990 zo 42, 3 % na 46, 6 %, teda miera poškodenia spotrebiteľa sa zvýšila zo 6, 80 Kčs na 7, 30 Kčs predražených nákupov. Rast cien spôsobený liberalizáciou a orientácia spotrebiteľa na nákup potravín každodennej potreby spôsobil nárast sťažností spotrebiteľov na potravinársky obchod tlmočených Slovenskej obchodnej inšpekcii nielen priamo občanmi, ale aj orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj občianskymi hnutiami. Vykonala sa kontrola v oblasti elektro, kde sa Slovenská obchodná inšpekcia zamerala najmä na pestrosť ponuky, cenové relácie, záruku a servis.

V záujme prehĺbenia činnosti ochrany a pripravovaných zásad ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu sa rozvíja spolupráca pre zabezpečenie koordinácie činnosti medzi Sloven-

skou obchodnou inšpekciou a spotrebiteľskými iniciatívami. Zástupcovia spotrebiteľských organizácii posúdili spoločne problémy a došli k záveru, že v dôsledku prechodu od centrálne plánovaných k trhovým ekonomikám vznikajú u nás viaceré problémy, ktoré sú špecifické pre náš región i pre našich spotrebiteľov. Ekonomiky menia svoj charakter ponuky a stále zostávajú monopolizovanými v dôsledku pretrvávania nezodpovedajúcich ekonomických štruktúr i neefektívnych metód výroby. V dôsledku otvorenia hraníc sa k nám dostáva mnoho nových tovarov, vrátane výrobkov nezodpovedajúcej kvality a výrobkov, ktoré sú pre spotrebiteľa nebezpečné. Štátna spotrebiteľská politika zameraná na ochranu spotrebiteľa pred negatívnymi účinkami a dopadmi deformovaného trhu u nás neexistuje, resp. má len obmedzené poznatky o svojom postavení a úlohe na trhu.

Preto odporúčame vláde Slovenskej republiky vypracovať a prijať účinnú štátnu spotrebiteľskú politiku, vychádzajúc z princípov smernice OSN na ochranu spotrebiteľa, rešpektujúc základné spotrebiteľské práva, najmä na uspokojenie základných potrieb, vytvoriť vládne inštitúcie zamerané na ochranu a presadzovanie práv spotrebiteľov, poskytovať spotrebiteľom informácie, ktoré by im umožnili ziskať potrebne vedomosti o tovaroch a službách, rozvíjať užšiu spoluprácu medzi spotrebiteľskými organizáciami v rôznych častiach sveta, s cieľom posilniť ochranu práva individuálneho spotrebiteľa.

Na základe týchto poznatkov a dostupných materiálov obraciam sa na podpredsedu vlády pána Zászlósa a žiadam o urýchlené predloženie návrhu, resp. zásad zákona na ochranu spotrebiteľa. Podľa našich informácii gestorom prípravy návrhu zákona je Federálne ministerstvo kontroly. Vzhľadom na uvedené poznatky je nanajvýš žiaduce zo strany slovenskej vlády iniciovať urýchlenie prac. Napokon, takýto návrh som

už predniesol pri schvaľovaní návrhu zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Naqy:

Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. Vidím, že pán poslanec Miček nie je prítomný, pán poslanec Hudec tiež nie je oritomný. Nasleduje pán poslanec Hirjak. Pripraví sa pán poslanec Kružliak.

Poslanec H. Hiriak:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

moja interpelácia ja adresovaná vláde Slovenskej republiky. 24. mája 1991 Slovenská národná rada prijala, a 1. júla a tohto roku nadobudol platnosť zákon o Slovenskom rozhlase, v ktorom sa okrem iného hovorí: "Slovenský rozhlas zabezpečuje prostredníctvom rozhlasového vysielania v materinskej reči uplatnenie záujmov národnosti a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. " V § 6 písm. d/ sa hovorí: "Slovenský rozhlas prispieva rozhlasovým vysielaním k rozvoju národnej kultúry a kultúry národnosti žijúcich v Slovenskej republike, ako aj k sprostredkovaniu kultúrnych hodnôt iných národov. " Preto je divné, že onedlho po prijatí tohto zákona dochádza k obmedzeniu vysielacieho času Rusínskeho ukrajinského štúdia Slovenského rozhlasu, ktoré pôsobí v Prešove.

Toto vysielanie má pomerne dlhú tradíciu. Zrodilo sa v roku 1934, jeho niektoré relácie boli vysielané celoštátne. Za 57 rokov svojej existencie prešlo mnohými ťažkosťami,

ale vždy verne slúžilo svojim poslucháčom, a to nielen z radov Rusinov-Ukrajincov, ale aj z radov Slovákov, ktorí ho radi počúvajú. Pripomeniem, že aj v pamätných augustových dňoch roku 1968 redaktori tohoto štúdia, a ja osobne, sme sa medzi prvými na Slovensku podieľali na tvorbe relácii, ktorými sne protestovali proti vstupu sovietskych a spojeneckých vojsk na územie nášho štátu. Potom prišlo poučenie súdruhov Husáka a Biľaka, ktoré na nás realizovali ich súdruhovia-sluhovia dve desaťročia, dobre že nie do nekonečna.

Obsah a náplň vysielania Rusínskeho ukrajinského štúdia Slovenského rozhlasu v Prešove sú bohaté - od spravodajstva a publicistiky cez vysielanie pre deti a mládež, literárnodramatickó a hudobné vysielanie, ako aj náboženské relácie. V súčasnosti štúdio vysiela 13 hodín programu týždenne. V súvislosti so zmenami programu na jednotlivých vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu existuje návrh skrátiť vysielači čas štúdia na 8 hodín 45 minút, alebo v druhom variante na 6 a pol hodiny. To prakticky znamená zlikvidovať mnohé typy relácii, napríklad vysielanie pre deti a mládež, literárno-dramatické vysielanie a náboženské vysielanie, proti čomu protestujú veriaci, pravoslávni aj gréckokatolíci. Už sa stalo, že od pondelka až do 21. októbra bude štúdio disponovať vysielacím časom 9 hodín 45 minút, z pôvodných 13 hodín. Existuje vraj návrh, podlá ktorého Rusínske ukrajinské štúdio v Prešove má byť akýmsi prídavkom košického rozhlasového štúdia. Ohrozené sú najmä vysielacie časy v sobotu a v nedeľu poobede, ktoré sú najpočúvanejšie.

Netreba osobitne zdôrazňovať, akú dôležitú Úlohu v rozvoji kultúry našej národnostnej menšiny plní toto rozhlasové štúdio. Prispieva k rozvoju kultúry v mnohých Jej podobách, oboznámi je poslucháčov sO spoločenskými, politickými a kultúrnymi udalosťami v našej vlasti a vo svete. Poslucháčmi relácií tohoto štúdia sú nielen Rusini-Ukrajinci, ale aj ti-

sicky občanov slovenskej a iných národnosti na východnom Slovensku. S týmto štúdiom udržujú kontakty aj občania z Čiernej nad Tisou, Plavca, Radatic, Sabinova, Bardejova, Košíc, Veľkého Šariša, Zemplínskych Hámrov a mnohých iných miest a obci. Do dnešného dňa uvedené rozhlasové štúdio obdržalo 12 380 protestných podpisov, 325 listov a 138 telefonátov od vďačnej rodiny poslucháčov, ktorí jednoznačne protestujú proti takým programovým úpravám Slovenského rozhlasu, ktoré poškodzujú toto štúdio a jeho poslucháčov. Traja pisatelia sú za likvidáciu uvedeného štúdia vôbec.

Chcel by som sa obrátiť aj na rôzne politické a kultúrne organizácie, ktoré pôsobia medzi rusínskym ukrajinským obyvateľstvom, aby zjednotili svoje sily, neplodili separatizmus, a aby obhajovali skutočné záujmy našej národnostnej menšiny. Obraciam sa najmä na predstaviteľov, ktorí na pôde Ministerstva kultúry Slovenskej republiky usilujú o akési delenie programu vysielania Rusínskeho ukrajinského štúdia na dve jazykové vetvy, ktoré je zlým výplodom práce nežičlivých jednotlivcov vtedy, keď iní spriadajú plán na oklieštenie vysielacieho času tohto štúdia.

Neprajníci rusínskej ukrajinskej menšiny sa opierajú o konečný výsledok sčítania ľudu. Áno, s poľutovaním konštatujeme, že tento výsledok nie je pre nás priaznivý. Ani nie 40 tisíc občanov našej národnostnej menšiny sa prihlásilo k svojmu rodu, a to nehladiac na to, že bola daná možnosť hlásiť sa k umelo vytvorenej rusínskej národnosti, čím vznikla situácia, keď istým kruhom sa podarilo z jednej národnostnej menšiny vytvoriť až dve národnosti, ba až rusínsky národ. Za nízke národnostné povedomie, ako sa ukazuje, naša národnosť začína draho platiť. Vieme, že skutočný počet Rusinov-Ukrajincov sa odhaduje na viac ako 200 tisíc. Situácia, ktorá vznikla okolo Rusínskeho ukrajinského štúdia po premenovaní Ukrajinského národného divadla, po zmene názvu Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, nasvedčuje tomu, že

proces deukrajinizácie pokračuje, a postihne aj iné ukrajinské organizácie v našej vlasti, ktorý tým poškodzuje bytostné záujmy nášho rusínskeho ukrajinského obyvateľstva. Chápeme ekonomické či finančné problémy, s ktorými zápasí naša spoločnosť, avšak tých 13 rozhlasových hodín pre našu národnosť týždenne nie je až tak veľa. Na adresu Rusínov-Ukrajincov chcem povedať len toľko: Je dobre, že v túto chvíľu cítia potrebu demonštrovať svoju svojbytnosť. Škoda, že sme tak neurobili počas posledného sčítania ľudu. Ale aj tak si myslím, že veľkosť toho väčšieho spočíva aj v tom, že sa stará o menšinu, že podporuje toho, kto nie je z vlastnej viny slabší. Myslím si, že toto sa týka Slovákov vo vzťahu k našej rusínskej ukrajinskej národnosti.

Ešte sa vrátim k výsledkom posledného sčítania ľudu. Sprevádzať úvahy a závery cestou, koľko vás je, toľko práv budete mat, je pre nás neprijateľné. Ani minulé režimy nám nepriali, a predsa brali do úvahy skutočnosť, že v našom rusínsko-ukrajinskom regióne je 265 obcí, v ktorých preukazateľne žije obyvateľstvo, ktoré má svoj jazyk, žije svojim svojbytným národným, kultúrnym a náboženským životom.

Obraciam sa preto na vládu slovenskej republiky a na Vedenie Slovenského rozhlasu, aby nedopustili akékoľvek krátenie vysielacieho času tohto štúdia. Len tak budú vytvorené podmienky na splnenie cieľov, ktoré sú vytýčené aj v Progranovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Iné riešenie sa už stretáva s nepochopením a ostrým protestom zo strany všetkých občanov rusínskej ukrajinskej národnosti, ako aj občanov slovenskej národnosti na východnom Slovensku. Verím, že zvíťazí rozum a ľudské dobro, želanie vytváral dobré podmienky pre rozvoj svojbytnej kultúry rusínskej ukrajinskej národnosti v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike pre dobré spolužitie národov a národnosti v našej spoločnej domovine. Táto, a my v nej, sa usilujeme spoločnou ces-

tou do Európy. Na jej križovatkách strážia aj záujmy národnosti, a tak je to správne.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi. Nasleduje pán poslanec Kružliak. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec Ž. Kružliak:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

moja interpelácia je adresovaná ministrovi školstva pánovi Pišútovi, ale vzhľadom na to, že dnes tu nie je prítomný, dáme mu túto interpeláciu písomne, lebo je od skupiny poslancov.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Hofbauera. Pripraví sa pán poslanec Dianiška.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážení traja členovia predsedníctva, siedmi členovia vlády a štyridsiati poslanci,

myslím, že toto je taká optimálna zostava, v ktorej by sme mali rokovať, a stačilo by to. Moje vystúpenie sa netýka odpovedi na interpelácie, ktoré sú obsiahnuté v materiáloch,

ale toho, čo som tam nenašiel. Ide o moje dve interpelácie z predchádzajúceho obdobia. Prvou z nich som sa obrátil na ministra školstva, mládeže a športu pána Pišúta ešte 21. mája. Do súčasnosti pán minister na moje interpelácie nezareagoval vôbec nijako, ako keby žiadna interpelácia neodznela. Podľa zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady člen vlády je povinný na interpeláciu odpovedať do 30 dni. Nestalo sa tak, hoci od jej podania uplynula už lehota štyrikrát dlhšia. S takýmto postojom vyjadrujem zásadnú nespokojnosť.

Druhou interpeláciou som sa obrátil na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera. Odpoveď na túto Interpeláciu som obdržal ako osobný list pána ministra. Znenie odpovede neobdržali poslanci Slovenskej národnej rady. Odpoveď pána ministra je vecná, triezva a vyčerpávajúca. Vyjadrujem preto s ňou spokojnosť. Zásadnú nespokojnosť však vyjadrujem Kancelárii Slovenskej národnej rady. Fakt, že plénum Slovenskej národnej rady odpoveď neobdržalo, nepovažujem za náhodu, ale za zámer, pretože odpoveď na interpeláciu obsahuje rad zaujímavých faktov. Predmetom mojej interpelácie totiž boli udalostí, ktoré sa udiali 14. marca 1991 na námestí Slovenského národného povstania v Bratislave. K tejto interpelácii odpoveď vysvetlia nasledovné fakty:

1. Návšteva prezidenta republiky v Bratislave bola avizovaná a ohlásená. Policajný zbor Bratislavy nebol požiadaný o súčinnosť a spoluprácu pri jej zabezpečovaní.

2. Cesta prehliadky mesta prezidenta republiky nebola oznámená, konzultovaná a zabezpečovaná Policajným zborov Bratislavy, výlučne prezidentovou ochrankou, čo je - mierne povedané - nezvyklé.

3. Prejazd kolóny automobilov prezidenta republiky cez námestie Slovenského národného povstania sa neudial, no pre-

zidenta sprevádzal automobil jeho osobnej ochrany, ktorý si prejazd medzi ľuďmi razil bez obligatórneho, kedysi historického vyzývania "vytvorte koridor", a demolácia auta ministra kultúry Slovenskej republiky pána Ladislava Snopka bola dôsledkom faktu, že toto auto bolo posledné z kolóny, ktoré čakalo v hornej časti námestia Slovenského národného povstania, a v dôsledku tlačenice si vynucovalo prejazd masou ľudí, teda nebolo demolované auto prezidenta republiky.

A ďalej: Na zhromaždení pred Národným múzeom predstaviteľ organizácie HUMAN - za ľudskosť, slušnosť a znášanlivosť, herec Peter Stoličný vyhlásil, že na námestí Slovenského národného povstania boli ľudia v gardistických uniformách a s gardistickými zástavami. S týmto sa - údajne - obrátil na generálneho prokurátora. Minister vnútra Slovenskej republiky toto tvrdenie nepotvrdil. Podstatné však je, že pred zhromaždenými ľuďmi pred Národným múzeom toto odznelo a bolo to interpretované.

V rámci interpelácií žiadam predsedu vlády Slovenskej republiky o vysvetlenie okolnosti, zámerov a skutočných cieľov exkurzie našich zbrojárskych výrob nezvyklo zostavenou a výnimočne početnou delegáciou z ministerstva obrany Spojených štátov amerických pod vedením námestníka ministra obrany USA. Zbrojná výroba v každom štáte je predmetom maximálneho utajenia, nielen z dôvodov ochrany vlastného exportu, no hlavne preto, že vlastná zbrojná výroba je východiskom vlastnej obrannej dostatočnosti. Každý štát usiluje o ochranu úniku informácii o výskume, vývoji, realizácii a technologickej vyspelosti tejto výroby. Absurdnou je skutočnosť, že v našich zbrojovkách sme otvorili dvere dokorán najväčšiemu svetovému výrobcovi a exportérovi zbrani, ktorý nám mal údajne vyriešiť problémy a konverziou zbrojnej výroby. Je to podobne absurdná predstava, ako keby sme si robili ilúzie, že hladný žralok zachráni topiaceho sa. Návšteva amerických hosti v našich zbrojovkách bola nesporne zaujíma-

vá, podnetná a užitočná. Pre nich určite. To, čo sme im dali k dispozícii, si odnášali na fotografiách, filmoch a videozáznamoch, a naši americkí hostia neskrývali obdiv nad úrovňou našej výroby, aj nad rozsahom informácii, ktoré rýchlo a hladko získali.

Aj západné štáty sa zaoberajú zbrojnou konverziou. V rámci nej sa však Nemecko stalo najvýznamnejším producentom najmodernejších tankov Leopard v Európe. Švédsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Veľká Británia - všetci usilovne uskutočňujú konverziu, ktorá však nie je ničím iným ako výskumom, vývojom, výrobou a exportom stále kvalitnejších, drahšich a predávanejších zbrani. V rámci znižovania zbrojenia a konverzie slovenské zbrojovky sú totiž jedinými továrňami na svete, ktoré tento výrobný program opúšťajú na základe veľkorysého rozhodnutia pána prezidenta a federálnej vlády, zatiaľ čo Aero Vodochody leteckú výrobu zvyšuje, a výroba a export strelných zbrani v Českej republike sa zvyšuje až 12-krát. Žiadam preto zodpovedanie nasledovného okruhu otázok:

1. Kto, a na základe čoho bol iniciátorom prehliadky slovenskej zbrojnej výroby americkými návštevníkmi z Ministerstva národnej obrany USA?

2. Kto rozhodol o volnom využívaní prostriedkov obrazovej dokumentácie americkými návštevníkmi?

3. Čo sa od uskutočnenej návštevy a exkurzie predpokladalo, očakávalo a dohodlo?

4. Splnila návšteva svoje ciele ako zo strany amerických návštevníkov tak aj zo strany slovanských hostiteľov?

5. Aké konkrétne programy konverzie našej zbrojnej výroby sa budú u nás realizovať ako priamy dôsledok tejto ná-

vštevy, v akom časovom horizonte a v akom kapacitnom rozsahu?

Ďalšou nemenej závažnou otázkou, než je územná ochrana, zbrojná dostatočnosť Slovenskej republiky, je otázka jej zabezpečenosti po stránke elektrickej energie. Nie je tajomstvom, že Slovenská republika v tomto smere nie je sebestačná. Do súčasnosti na úrovni Slovenskej národnej rady nebola predložená koncepcia stratégie výroby a najmä spotreby elektrickej energie. Plne súhlasím s pánom Hubom. Zato sa presíapuje a nie je jasná koncepcia dokončenia gabčíkovskej hydroelektrárne. Nie je uzavretá problematika prevádzky elektrárne V l v Jaslovských Bohuniciach. Sme svedkami postupného umierania staveniska elektrárne v Mochovciach. Budil čí nebudú sa budovať vodné elektrárne Nesvadby a Strečno? Interpeláciu k tejto problematike formulujem takto:

Aké je súčasné zabezpečenie elektrickej energie energetickými zdrojmi Slovenskej republiky, aký je stav rozostavaných elektroenergetických kapacít a aké sú termíny ich odovzdania do prevádzky?

Aký bude stav elektroenergetickej zabezpečenosti potreby Slovenskej republiky po dokončení rozostavaných energetických zdrojov, výstavba ktorých sa začína? Ďalej, ako je uzatvorená problematika výstavby elektrárne na východnom Slovensku, bude alebo nebude?

A v nadväznosti na dokončenie rozostavaných elektrární aké sú a aké budú sprevádzkované siete veľmi vysokého napätia umožňujúce variabilné zabezpečenie prepojenia elektrických sieti Slovenskej republiky s inými štátmi Európy?

Veľa sa hovorí o útlme uholného baníctva na Slovensku. Podstatne menej známa je zabezpečenosť a sebestačnosť. Slovenskej republiky tuhými palivami. Preto tretí okruh problé-

nov sa týka bilancie potrieb a vlastných zdrojov tuhých palív, koncepcie zabezpečenosti slovenskej energetiky, výroby tepla tuhými palivami a zabezpečenia priemyslu i malospotrebiteľov tuhými palivami. Toto je tretia časť mojej interpelácie, pretože na jednej strane sa uvažuje s útlmom slovenského uholného baníctva, no na druhej strane sa uvažuje s dovozom uhlia zo severných Čiech. Absurdná by bola predstava dovozu uhlia pri súčasnej nezamestnanosti baníkov.

S problematikou zabezpečenia tuhými palivami súvisí a] problematika zabezpečenia nášho hospodárstva ropou. V súčasnosti sme svedkami, ako českí spracovatelia ropy s chvatom zabezpečujú výstavbu ropovodu z Ingolstadtu do Litvínova, čím eliminujú svoju jednostrannú závislosť na ropovode Družba. Národná hospodárstvo Slovenskej republiky stojí a padá na ropovode zo Sovietskeho zväzu, ktorý je v hospodárskom a politickom kolapse. Ďalší ropovod Adria ide cez Juhosláviu, kde zúri občianska vojna, a vedie Maďarskom, ktoré z dôvodov súčasného postoja nie je schopné garantovať, uzavreté a platné medzištátne dohovory - pozri Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Niet si čo nahovárať, tak to konečne zoberme na vedomie v plnom rozsahu. Nie je mi preto pochopiteľný pasívny prístup slovenskej vlády k dostavbe ropovodu Schweechat-Slovnaft. Odpovede na doterajšie interpelácie k tejto otázke iba zdôvodňujú prešľapovanie na mŕtvom bode, čo nám nezabezpečí ani jediný barel ropy pre naše rafinérie. Touto častou mojej interpelácie je preto požiadavka na vedenie vlády Slovenskej republiky, aké kroky, v akých časových horizontoch uskutoční, s cieľom eliminácie súčasnej vysokej zraniteľnosti nášho petrochemického priemyslu na súčasných ropovodoch, s cieľom urýchlenej výstavby ropovodu Schweechat-Bratislava.

V ďalšej časti interpelácii sa dotkneš nesmierne závažnej otázky, a to, či náš štát pri svojej podivuhodnej tzv. ceste do Európy speje k demokracii a slobode alebo k niečo-