6 %. Levice 4 %, Dunajská Streda 6 %, Trebišov 1, 3 %. Počet vybavených žiadostív percentách je v okrese Galanta 36 % Levice 29 %, Dunajská Streda 29%, Trebišov 30 %. Prinavrátená pôda z celkovej požadovanej plochy v percentách je v Galante 59 %, Levice 21 %, Dunajská Streda 18 t, Trebišov 48 %. Z celkového počtu žiadosti nemajú doklady v okrese Galanta 30 %, Levice 35 %, Dunajská Streda 57 %, Trebišov 10 %. Podobne to vyzerá aj v iných okresoch.

K tomu stručný komentár: Keď budú pokračovať geodetické práce pri identifikácii súkromného vlastníctva pôdy takýmto tempom, ani za 10 rokov sa nevysporiadame s touto úlohou. Obraciam sa na pána predsedu vlády, aby sa začal s prípadom zaoberať, a nech zistí aj to, čo spôsobuje, že mešká vydanie výkonného nariadenia upravujúceho uplatnenie § 16 resp. 20 zákona o pôde. Ide o prípady, v ktorých nemožno preukázať odňatie alebo vnesenie živého alebo mŕtveho inventára, ako aj zásob, alebo nemožno určiť ich hodnotu, a podlá § 20 citovaného zákona určí vláda Slovenskej republiky spôsob výpočtu výšky náhrad.

Vážený parlament,

sotva je ešte jeden taký zákon. Ktorý by sa dotykal bezprostredne toľkých ľudí, ale obavám sa, že ľudom sa zunuje zdĺhavé vybavovanie, veď aj z iných dôvodov sa odťahujú od pôdy. Ale o tom, i keď by to bolo potrebné, tu hovoriť nechcem.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Hubu. Pripraví sa pán poslanec Jakuš. Faktickú pripomienku má pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Vážený pán predsedajúci,

kolegovia ma upozornili, že som sa pri predošlom vystúpení pomýlil a spomínal som ako neoverené technológie pre likvidáciu jadrovej elektrárne V-1. Aby som vás neuviedol do omylu, mal som na mysli to, že neexistujú overené technológie pre likvidáciu jadrovej elektrárne A-1, ktorá bola havarovaná v rokoch 1977 a 1978. Samozrejme, likvidáciu terajšej V-1 treba tiež plánovať.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Huba, máte slovo. Poslanec H. Huba:

Vážené dámy, vážení páni,

začnem aktuálnou otázkou na pána premiéra Čarnogurského. Ako je možné, že vládny návrh zákona o štátnej správe v odpadovom hospodárstve bude slovenský parlament môcť prerokovať až v novembri, teda 4 mesiace po tom, ako analogický návrh zákona prerokovala a schválila česká národná rada, a viac ako 3 mesiace po tom, ako nastala účinnosť zákona Federálneho zhromaždenia o odpadoch, na ktorý mal uvedený zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe bezprostredne nadväzovať? Tým, že sa tak nestalo, nastalo legislatívne vákuum a prehĺbila sa anarchia v narábaní s odpadmi.

Analogická situácia hrozí aj v prípade zákona o štátnej správe v ochrane ovzdušia. Na to nadväzuje ďalšia moja otáz-

ka na pána premiéra a pána ministra Tirpáka. Ako je možné, že kompetenčné dobudovávanie ústredného orgánu pre životné prostredie Slovenskej republiky zaostáva stále viac a viac za budovaním partnerského orgánu v Českej republike? Vecí dnešná Slovenská komisia pre životné prostredie, napriek všetkým sľubom a uzneseniam v rozsahu kompetencii je tam, kde bola na začiatku, až na to, že stratila nadrezortné postavenie, a dnes disponuje vari len polovicou kompetencii v porovnaní s Ministerstvom životného prostredia Českej republiky. Za takejto situácie je potrebné urobiť buď urýchlené zmeny, alebo premenovať ústredný orgán na Slovenskú komisiu pre časť životného prostredia.

Moja nasledujúca otázka na pána premiéra Čarnogurského a pána ministra Tirpáka znie, či odmietavý postoj slovenskej vlády pomaly ku všetkému, čo vo veľmi akútnych veciach iniciuje Federálny výbor pre životné prostredie, vyplýva skutočne len z nedokonalosti týchto federálnych iniciatív, alebo tu ide skôr o snahu zabrzdiť proces legislatívnych a ekonomických zmien v oblasti životného prostredia bez konkrétneho návrhu inej pozitívnej a konštruktívnej alternatívy?

Dva z hlavných dôvodov, pre ktoré sa slovenská vláda zaviazala dlhodobo a významne ekonomicky podporovať z našich spoločných peňazí prestavbu a rozširovanie "koloniálnej" prvovýroby hliníka v Žiari nad Hronom, boli údajne podmienky zo strany firmy Hydroaluminium z Nórska a predpoklad rastu cien hliníka na svetových trhoch. Interes nórskej firmy o spoločné podnikanie má, podľa našich informácii, vyslovene nezáväzný charakter, a cena hliníka na svetových trhoch nielenže nestúpa, ale naďalej rapídne klesá, a dnes nedosahuje ani polovicu cenovej hladiny z čias, keď sa začalo investovať do prestavby hlinikárne.

Preto moja otázka na pána premiéra a pána ministra Belcáka znie, či sú ešte stále presvedčení, že s ekologickou

obcou nekonzultované rozhodnutie vlády z jari tohto roku bolo aj vo svetle dnešného schodkového rozpočtu založené skutočne na solídnych argumentačných základoch, a nielen na jednostranných informáciách vedenia jednej fabriky, bez komplexnej národohospodárskej analýzy a fundovanej prognózy.

S vyššie uvedeným súvisí ďalšie "Kocúrkovo", a to šliapanie si po jazyku v súvislosti s našou energetickou situáciou a potrebami. Riaditeľ žiarskej hlinikárne zdôvodňuje rozširovanie svojho "energožrúta" údajným nadbytkom elektrickej energie v slovenskej republike. Optimisticky sa v tomto smere viackrát vyjadril aj pán minister Belcák. Ich slová podporuje skutočnosť, že v príkrom rozpore so všetkými programovými vyhláseniami na Slovensku čim ďalej tým viac energiou plytváme. Prečo však zároveň nariekame nad energetickou nesebestačnosťou Slovenska, napomáhame tragickej devastácii severných Čiech a našich lesov? Prečo neodstavíme vysoko poruchové bloky v Jaslovských Bohuniciach? Prečo snívame o dostavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros v energeticky maximalistickej podobe? Prečo prolongujeme výrobu energie z drahého sírnato-arzénového uhlia a lignitu na hornej Nitre modernizáciou nováckej elektrárne? Prečo nás znepokojuje, že nemáme dostatok prostriedkov na dobudovanie Mochoviec? A prečo naša energetická lobby stále ešte snivá o výstavbe Keceroviec, a podlá údajov z komárkovských prognóz navrhuje do rozvoja energetiky, prevažne jadrovej, investovať v najbližších dvadsiatich rokoch nepredstaviteľných 650 mld prednovembrových korún?

Interpelujem preto príslušných členov vlády Slovenskej republiky vo veci naďalej sa roztvárajúcich nožníc rýchloklesajúcej produktivity nášho hospodárstva a stagnujúcej spotreby energie. Dopredu prosím, aby odpoveď neznela, že za to môže federál, Česi, Maďari, Židia a škvrny na Slnku.

Kedže si pán minister Oberhauser ani jeho páni námestíci, ba ani riaditelia príslušných odborov nenašli čas zúčastniť sa rokovania nášho výboru venovaného špeciálne problémom v oblasti lesného hospodárstva, som nútený využiť túto príležitosť a opýtať sa ho, či má prehľad o tom, koľko sa z nášho lesného bohatstva nevýhodne stráca vývozom najkvalitnejšieho surového dreva a drevených polotovarov do zahraničia, a aký je jeho osobný postoj k tomuto javu? Ako sa zabezpečuje a kontroluje, aby sa lesné závody prednostne orientovali na ťažbu a spracovanie kalamitného dreva, ako in to napokon ukladajú ich vnútrorezortné predpisy? Či pozná v plnom rozsahu závažnosť kolapsu, ktorý hrozí slovenským lesom, a ako dôrazne túto hrozbu svojim kolegom vo vláde, ktorí sú za ňu v značnej miere spoluzodpovední, pripomína? Ako sa využíva fakt rastúcej nezamestnanosti a inštitút verejno-prospešných prác pri prácach v lesoch, ktoré sú známe dlhodobým deficitom pracovných síl? Dokedy chce rezort pána ministra Oberhausera naďalej devastovať lesy, lesy národných parkov nevynímajúc, ťažkou mechanizáciou aj tam, kde sa táto absolútne nehodí a spôsobuje obrovské ekologické lesohospodárske škody? Čo rezort pána ministra Oberhausera robí pre zjemňovanie a ekologizáciu lesohospodárskych technológii? Ako sa v tomto smere využíva proces konverzie zbrojnej výroby? Aké sú, a ako sa využívajú prostriedky účelového fondu zveľaďovania lesa? Ďalej by ma zaujímalo, ako je možné, že v pláne legislatívnych úloh vlády na tento polrok majú návrh zákona o TANAP-e, resp. jeho zásady, predložiť od seba nezávisle dva rezorty - ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a Slovenská komisia pre životné prostredie?

Veľa nedorozumení a zbytočnej nervozity sa hromadí okolo zámerov na výstavbu vodnej nádrže Turček, ktoré postavili proti sebe dva susedné okresy s umelo vyvolaným antagonistickým vzťahom k tomuto umelému problému. Prečo umelému? Prievidžanom ide o vodu, Turčanom o to, aby krásny Turiec a kus ako-tak zdravých lesov nezničila ďalšia priehrada. Lo-

gickým hľadaním riešenia by hádam nemalo byť nedemokratické umlčiavanie či bagatelizovanie oprávnenosti nepochybne oprávnených požiadaviek obyvateľov a predstaviteľov oboch okresov, ale hľadanie takého riešenia, pri ktorom by Prievidza nezahynula smädom, Turiec zostal Turcom, a medzi dvoma susediacimi okresmi skončilo zbytočné nepriateľstvo. Som presvedčený, že takéto riešenie je možné. Sem smerovali opakované uznesenia a stanoviská Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ale nikto ich dosial nebral dosť vážne. Keďže obyvateľom Prievidze ide o vodu a nie o Turček, natíska sa otázka, komu vlastne ide o to, za každú cenu ničiť prírodu, umŕtvovať stámilióny a budovať nové priehrady. Otázkou je tiež, prečo vláda Slovenskej republiky a príslušné rezorty nehľadajú načtrnutú tretiu cestu riešenia problému.

Teraz trochu odbočím. Moja ďalšia otázka na pána premiéra a pána ministra vnútra znie: Ako je vysvetliteľné, že voči pokojným demonštrantom na dunajskej hrádzi bolo použité protiteroriatické komando, ktoré podlá očitých svedkov prekročilo rámec prostriedkov, na ktoré ich oprávňoval zákon Slovenskej národnej rady o Policajnom zbore Slovenskej republiky, keď na druhej strane akcie skutočne zaváňajúce terorizmom, voči budove tohto parlamentu či osobe pána prezidanta, ostali takmer nepovšimnuté? Rad by som tiež týmto pána ministra vnútra požiadal o kópie dokumentov, na základe ktorých boli veľmi promtne z územia ČSFR vyhostení na dobu jedného roka rakúski ochranári.

Jedna zvedavá otázka na, žiaľ, neprítomného pána premiéra Čarnogurského - či odpovedá na listy, ktoré dostáva v súvislosti s Dunajom z celého sveta.

Otázka na pána ministra Tirpáka - či ním riadená štátna správa disponuje nadbytkom schopných a bezúhonných pracovníkov, keď sa ich dokáže tak ľahkomyseľne až protiprávne zba-

vovať, ako sa to stalo nedávno v okrese Liptovský Mikuláš v prípade prednostky Obvodného výboru pre životné prostredie v Liptovskom Hrádku.

Zdá sa, že z prípadu Carlton sa nám pomaly a iste stáva aféra podobná prípadu Tatragate či Interthermal. Myslím, že je najvyšší čas, aby pán minister Chren, prípadne ďalší členovia vlády k tomu zaujali stanovisko aj na pôde parlamentu, a oboznámili Slovensku národnú radu s príslušnou dokumentáciou a pozadím celého prípadu.

Na záver dovoľte jednu otázku všeobecného charakteru. Komu môže byt naša antiekologická politika na prospech, okrem pochybných podnikateľov a podvodníkov?

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Kubovi. Prosím pána poslanca Jakuša. Pripraví sa pán poslanec Haťapka.

Poslanec J. Jakuš:

Vážení pozostalí asi štyridsiati poslanci, vážení členovia vlády,

na 15. schôdzi Slovenskej národnej rady som predniesol interpeláciu ohľadne zvýšenia cien tuhých a plynných palív, cien tepelnej energie a ich dôsledkov na občana. Túto interpeláciu som končil slovami, ktoré si dovolíš zopakovať: "Vykurovacia sezóna 1991/92 je ohrozená, lebo neplatenie úhrad nájomného má bezprostredný vplyv na technickú prípravu sezóny 1991/92. Neplnia sa harmonogramy opráv a údržby jednotlivých tepelných zdrojov, ako aj predzásobenie palivami. Problém môže vyústiť do obmedzenia dodávok tepla až po odstavenie. Nad týmto problémom už nemožno len diskutovať, čakať,

ale treba konať. Treba veľmi rýchle a účelne prehodnotiť rozhodnutie federálnej vlády, vrátiť sa k argumentom, ktoré už raz spochybňovali toto rozhodnutie. Máme to šťastie, a možno to bol i zámer, že nová vykurovacia sezóna sa začne

o tri mesiace. Rozhodnutie, ktoré môže viesť k porušeniu sociálneho mieru, je zlé rozhodnutie. Každý sa môže zmýliť. Veľký je ten, kto si chybu prizná a snaží sa ju napraviť. Verím, že federálna vláda preukáže svoju veľkosť. "

Treba objektívne povedať, že v nasledujúcich troch mesiacoch sa touto problematikou opakovane zaoberala vláda.

I na moju interpeláciu som dostal veľmi seriózne odpovede pani ministerky Wolekovej, pána ministra Danču a pána ministra Belcáka, kde mi vysvetlili, prečo sa tak postupovalo a aké ciele sa týmto zdražením energie sledujú. Bohužiaľ, v týchto odpovediach neboli riešenia, ktoré by boli eliminovali to, čo hrozilo, načo som aj poukazoval, že teda ľudia nebudú mať na to, aby platili túto zdraženú energiu, a že to môže viesť k rôznym nepredvídaným následkom. Máme po troch mesiacoch, máme vykurovaciu sezónu, a následky sa pomaličky, ale isto dostavujú. Môžete si prečítať aj dnešné noviny, kde v Topoľčanoch už obmedzili, prakticky zastavili dodávku teplej vody. Bol som aj na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Čadci, na Kysuciach, kde riaditeľ bytového podniku oznámil, že vzhľadom na to, že nemajú za čo kúpiť energiu, teda uhlie, je vypracovaný havarijný plán na temperovanie bytov, nie na vykurovania a, samozrejme, bude sa obmedzovať alebo sa zastaví dodávka teplej vody.

Dnes som dostal faxom sem do parlamentu vyhlásenie primátorov a starostov regiónu Kysúc s požiadavkou, aby SOB s týmto vyhlásením oboznámil vládu a Slovenskú národnú radu, čo teda teraz činím. Dovoľte, aby som ho prečítal.

Ekonomicko-sociálna situácia na Kysuciach, nerešpektovanie špecifík regiónu, najvyššia nezamestnanosť na Sloven-

sku - k 30. 9. mame 17, 3 % nezamestnaných, zvyšujúci sa počet sociálne odkázaných rodín, zanikajúce podniky, nevhodná štruktúra priemyslu, bonita pôdy, drsné klimatické podmienky, kde sa musí kúriť 8 až 9 mesiacov v roku, spojené s liberalizáciou cien palív a energie, sú hrozbou, ktorá pri neriešení môže prerásť do neželateľného rozmeru. Závažnosť problematiky bytovej politiky, jej neujasnenosť vo väzbe na každodenný život, môže byť skúškou dôvery myšlienok nášho spoločného napredovania. Primátori a starostovia cítiac svoju zodpovednosť za chod miest a obci sa stretli, aby sa vyjadrili pre región Kysuce k závažnému problému - doriešiť dopady zvýšenia cien palív a energie a ostatných vstupov pre všetkých odberateľov na Kysuciach, vrátane vlastníkov rodinných domov.

Zásahy a úpravy cien nájomného spôsobili nekoordinovaný protest Kysúc, a nielen Kysúc, neplatenie nájomného. Napríklad len v Čadci je momentálne 43 % neplatičov. Samozrejme, je možná diferenciácia dôvodov neplatenia nájomného, ale problém to nerieši. Domnievame sa, že terajšia legislatíva pre realizáciu výkonu rozhodnutia tzv. exekúcie u neplatičov nájomného, je nepružná. U občanov, ktorí sa dostali ku hranici minima, budú vymáhania porovnávajúc ich s inými podobnými, zdĺhavé. Taktiež možnosť náhradných ubytovaní je nemožná z dôvodu nedostatku voľných priestorov a neúčinnej legislatívy. Ak nepochopíme, že sme na jednej lodi, snažiť sa už v tak napätej situácii dostať proti sebe primátorov či starostov a občanov na úkor štátnej správy, nemáme možnosť obstáť ani jeden. Primátori a starostovia chcú, ale nemôžu, lebo príjmová základňa obci mnohokrát nestačí ani na základný chod miest a obcí. Vedieť veci pomenovať správne, vidieť zdroje problémov, je cestou rôznosti hľadať jeden cieľ. Pochopiť, že legislatíva zaostáva za potrebami nášho každodenného života, je jedinou cestou vidieť veci z nadhľadu. Riešiť problémy na úkor druhého je zavádzajúce.

Nerozhodnosť a nekoncepčnosť v bytovej politike, nedocenenie skúsenosti bytových podnikov a bytových družstiev pri tvorbe cenových usmernení a nekonzultovanie problematiky so zväzom miest a obcí nás doviedla do neutešenej situácie, keď nevieme, ako riešiť problémy so vstupom do vykurovacej sezóny 1991/92. Sebalepšie koncepcie sú potrebné pre budúcnosť, ale my musíme riešiť problémy nie zajtra, ale už včera. Počet neplatičov hrozivo narastá. Bytové podniky a družstvá sa stávajú nesolventné, čo v konečnom dôsledku bude postihovať všetkých - platičov aj neplatičov, lebo technické možnosti nedovoľujú ináč. Nepomáha dobré slovo, nepomáha osveta, občan stráca trpezlivosť, prestáva rozumieť každodennej politike, chce výsledky a nie sľuby. Primátori a starostovia nežiadajú milosrdenstvo a dary. Naučiť nás spoliehať sa na seba dokážeme, ale pomôcť preklenúť neľahké obdobie, keď sa občan dostal nie vlastnou vinou do problémov, ostane základnou úlohou každej vlády - vidieť, človeka, riešiť jeho problémy v prospech celku. Vlada môže získať, ale aj stratiť Vláda ma šancu. Nikto nedostane druhú príležitosť urobiť dobrý prvý dojem. Jeden z múdrych tohoto sveta povedal: "Rozdiel medzi vyjazdenou koľajou a hrobom je len v jeho hĺbke. "

Preto sa obraciame na všetkých, ktorí vzali na seba zodpovednosť za vedenie tejto republiky, aby chápali, že porozumenie a tolerancia pre druhého je ako ukázať cestu aj pre seba. Signatári tohto vyhlásenia uvedomujúc si hroziace dôsledky dopadov z vykurovacej sezóny 1991/92 na región z dôvodov, že na Kysuciach sa kúri 8 až 9 mesiacov v roku, navrhujú:

1. Preferovanie regiónu Kysúc formou dotácie na jednotku paliva.

2. Ohradu časti nájomného za dodávku tepla pre sociálne odkázaná rodiny riešiť ako dotáciu pre bytové podniky a nie

ako individuálnu dávku sociálnej starostlivosti o občana.

3. Dotácie, ktoré boli poskytované k tržbám výrobnej činnosti, t. j. za teplo, poskytnúť bytovým podnikom či bytovým družstvám vo forme účelovej dotácie na zavádzanie meracej a regulačnej techniky a zatepľovania objektov.

4. Účelové dotácie na meraciu a regulačnú techniku a na zatepľovanie bytov prednostne prideliť podnikom na Kysuciach obhospodarujúcim bytový fond.

5. Prijať účinnú legislatívu vo vzťahu k neplatičom.

6. Novelizovať, vyhlášky a zákony, ktoré budú zohľadňovat súčasný stav bytovej politiky.

7. V prechodnom období 3 až 4 rokov zvážiť, aby štát financoval výstavbu ubytovni a lacných, nenáročných bytov pre sociálne slabých občanov.

8. Zvážiť, možnosť, všade tam, kde je to možne, predelimitovat na mestské resp. obecne úrady, vybilancovať a zaradit do zoznamu stavieb v rámci komplexnej bytovej výstavby začatú výstavbu družstevných bytov a zmeniť ich účelovosť na malometrážne byty s minimálnou vybavenosťou.

9. Zohľadniť dĺžku vykurovacieho obdobia v regióne Kysúc a dotácie na dodavku tepla vzhľadom na dĺžku vykurovacieho obdobia.

10. Prehodnotiť analýzu dopadu cien palív a energie na vybrané typy domácnosti, ktoré sú spracované za Slovensko, ale nezohľadňujú špecifiká jednotlivých regiónov.

11. Riešiť finančné zdroje na rekonštrukcie tepelných zdrojov vyrábajúcich a dodávajúcich teplo pre obyvateľstvo a organizácie v okrese.

V Čadci dňa 9. októbra 1991. Podpísaní primátori a starostovia Kysúc.

Myslím si, že východiská, ktoré tu podpísaní navrhujú, nie sú východiska, ktoré sa týkajú len Kysúc, ale týkajú sa v mnohom celého Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Jakušovi. Prosím pána poslanca Haťapku, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Plesník.

Poslanec P. Haťapka:

Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

vo svojej interpelácii by som sa chcel zaoberať problematikou jaskýň v úzkej spätosti so štátnou ochranou prírody. Možno si niekto z nás, poslancov alebo členov vlády Slovenskej republiky či hosti, práve v tejto chvíli položí otázku, aké len môžu byť problémy a jaskyňami. Odpoveď by mohla znieť: Nie také, aké boli v minulosti, ale také, akými ich poznačila prítomnosť ľudského faktora, jeho negatívny vzťah k nim s cieľom získať niečo za každú cenu. Informácia jedného z denníkov: Uplynulé leto všeličím prekvapilo našincov v zahraničí, ale aj cudzincov, ktorí si priali pre zmenu pozrieť krásy našej vlasti. Veľmi sa sklamali, ak chceli

navštíviť hociktorú z dvanástich sprístupnených slovenských jaskýň. Naši obyvatelia platia za vstup do chodieb podzemných krás 12 korún a detí 6 korún. Pre cudzincov, bez rozdielu, z akej časti Európy čí sveta prichádzajú, sa taxa vstupného zvyšuje na 10 mariek a na 3 marky pre deti. Maďarom, Poliakom či sovietskym občanom poskytla Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši možnosť kúpiť si vstupenku za 170 korún. Pre túto zmenu vstupného si však kompetentní nestihli dať vytlačiť iné lístky, a tak ich cudzincom trhali z balíčka určeného domácemu navštevníctvu. Iste výborná príležitosť, ako sa obohatiť, ktorá však nikoho, okrem hosti, neprekvapila. Mnohí cudzinci sa pred jaskyňou Slobody či inde obrátili na podpätku, a viac na návštevu nereflektovali, mysliac si o nás svoje. Toľko informácia.

Každý z nás pozná históriu, spoločensky a iný význam jaskýň, ich poslanie v živote a ich prínos pre nás všetkých. No teraz sa vyznačujú celým radom problémov. Problémy, o ktorých som sa dozvedel, sú dosť vážne. Problémy, ktoré súvisia s otázkou, komu majú patriť, kto ich má dirigovať, problém ich spravovania a riadenia v nových podmienkach ich legislatívneho usporiadania. Koniec-koncov ide o vec, ktorá sa dotýka dvoch rezortov ako partnerov, a to Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na jednej strane a Slovenskej komisie pre životné prostredie na strane druhej. V čom je vlastne v podstate problém? V tom, že do dnešného dna nebola ukončená delimitácia Správy slovenských jaskýň medzi spomínanými rezortami. Nechcem hovoriť o vine, ale o určitých prístupoch, a preto interpelujem pána ministra kultúry vo veci neukončenej delimitácie Správy slovenských jaskýň.

Súčasná zložitá spoločenská situácia a stav, ktorý tu existuje, znevažujú a silne narúšajú záujmy Slovenskej republiky na úseku štátnej ochrany prírody, osobitne štátnu ochranu slovenských jaskýň. Ak sa má dosiahnuť náprava veci a posúdiť i očami záujmov štátu, potom je žiadúce pripome-

núť, že podľa článku 15 ods. 2 ústavného zákona č. 100/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 zb. Ústava ČSFR a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o federácii, štát dbá o vytváranie ekologickej rovnováhy ochranou prírody a starostlivosťou o tvorbu a ochranu zdravého životného prostredia, a o šetrné využívanie prírodných zdrojov. Z týchto základných ústavnoprávnych väzieb treba vychádzať aj pri posudzovaní problematiky jaskýň ako neoddeliteľnej súčasti prírody, čo by si mali uvedomiť, predovšetkým terajší spravovatelia.

Pozrime sa v základných rysoch na vec od jej počiatku v úzkej spätosti na náš platný právny poriadok, na vecné argumenty a z hľadiska logičnosti. Jaskyne a Správa slovenských jaskýň by mali patriť do pôsobnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie a nie do pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Zákonom Slovenskej národnej rady č. 96/1990 Zb. sa zriadila Slovenská komisia pre životné prostredie. Je ústredným orgánom statnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, a v tejto oblasti vykonáva aj štátnu správu, vrátane ochrany prírody ako celku. Tým, že sa zriadila Slovenská komisia pre životné prostredie, došlo aj k niektorým zmenám pôsobnosti ministerstiev v Slovenskej republike. Tieto zmeny sa dotkli aj ministerstva kultúry, keďže podľa článku 3 ods. l písmena d/ citovaného zákona mala prejsť pôsobnosť na úseku ochrany prírody z ministerstva kultúry na Slovenskú komisiu pre životné prostredie. Teda pôsobnosť vymedzená zákonmi a inými všeobecne závažnými právnymi predpismi na celom úseku ochrany prírody, pod ktorý logicky patria jaskyne ako prírodné útvary a všetky otázky s tým súvisiace, vrátane Správy slovenských jaskýň.

Podľa citovaného zákona mali v súvislosti s prechodom pôsobnosti na úseku ochrany prírody súčasne prejsť z minis-

terstva kultúry na Slovenskú komisiu pre životné prostredie všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych a iných vzťahov. To znamená, že Správa slovenských jaskýň, obdobne ako Ústredie štátnej ochrany prírody, mala po prijatí uvedeného zákona Slovenskej národnej rady prejsť do pôsobnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie a jej riadenia. K delimitácii Ústredia štátnej ochrany prírody došlo, ale k delimitácii Správy slovenských jaskýň do dnešného dňa nedošlo. Zrejme existuje medzi ministerstvom kultú- -y a Slovenskou komisiou pre životné prostredie v tejto veci spor z toho dôvodu, že nie je súhlas s tou delimitáciou slovenských jaskýň, i keď, podľa mňa, v tejto veci by zákon mal byt zrozumiteľný. Podotýkam, že tento právny stav sa nezmenil ani prijatím zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, tzv. kompetenčného zákona. Je zvláštne, že za obdobie jedného a pol roka od zriadenia Slovenskej konisie pre životné prostredie sa táto delimitácia neuskutočnila.

Považujem za potrebné pripomenúť, že aj pán generálny orokurátor podal 21. novembra minulého roku protest proti rozhodnutiu ministerstva kultúry z 5. 6. 1990 o zriadení Správy slovenských jaskýň, ktorým - vychádzajúc z protestu - bol porušený zákon. Ale ani potom nedošlo k delimitácii.

Pre objasnenie veci sa žiada ďalej povedať, že do pôsobnosti ministerstva kultúry patrila do prijatia zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1990 Zb. ochrana prírody, a že podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona č. 100/1977 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. povereníctvo kultúry, neskôr ministerstvo kultúry republiky usmerňovalo prieskum, výskum, otváranie, sprístupňovanie, ako aj prevádzku krasových útvarov, a to z hľadiska ochrany prírody, a že jej riadenie vykonávalo povereníctvo kultúry, ne-