v bode 6? O tom všetkom som sa z odpovede pána ministra nedozvedela. Napriek tomu by som ho chcela ubezpečiť, tak ako v závere listu ubezpečuje mňa, že náročné problémy špeciálneho školstva skutočne bude musieť mať ministerstvo školstva na zreteli a bude ich musieť neodkladne riešiť. Ovšem pod pojmom "neodkladne riešiť" si nepredstavujem ďalších 7 mesiacov.

Preto sa obraciam aj na ministra financií pána Danča, rovnako ako na podpredsedu vlády pána Porubjaká, aby zohľadnili viacnásobné odporúčanie poslancov Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 1992 pre rezort ministerstva školstva, s prihliadnutím na kritický stav v oblasti špeciálneho školstva a detských domovov. Myslím, že už bolo dosť uznesení, dosť bolo odporúčaní a záverov, a treba začať konať. Na Slovensku máme vyše 45 tisíc zdravotne postihnutých detí, vyše 500 špeciálnych škôl, z ktorých drvivá väčšina nie je vybavená ani tými najzákladnejšími zdravotnými kompenzačnými pomôckami. Nehovoriac o tom, že tieto zdravotne postihnuté deti sa učia a bývajú v starých, hygienicky nevyhovujúcich budovách, v preplnených učebniach a internátoch.

Ako som už viackrát povedala, demokracia každého politického systému sa meria najmä podlá jeho vzťahu k starým, chorým a k deťom. A preto verím, páni ministri, že vaše demokratické myslenia, ale aj ľudské cítenie v tomto prípade nezlyhá.

Ďakujem vám za porozumenie. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani poslankyni Keltošovej. Prosím pána poslanca Filippa. Pán poslanec nie je prítomný, stráca poradie.

Prosím pána poslanca Budaya. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec M. Buday:

Vážené dámy,

vážení páni poslanci,

vážená vláda,

mám dve interpelácie. Kvôli všeobecnej požiadavke nestrácať čas siahodlhými podrobnými interpeláciami sa pokúsim podať ich v skrátenej podobe, oficiálne však interpelácie podávam písomne v plnom rozsahu. V oboch interpeláciách budem požadovať peniaze pre Prešov a jeho okolie. Vidím už úsmevy na tvárach, veci čo iné dnes môže pýtať poslanec Slovenskej národnej rady pre obce a regióny Slovenska, ak nie peniaze. Teraz počujem tých, ktorí mi už teraz z pléna v duchu odpovedajú - darmo pýtaš, mestá nech sa starajú samé o seba. Ja však tvrdím, a otcovia ktorejkoľvek obce takisto, že sú akcie, ktoré ešte dlhé roky obec alebo mesto jednoducho nie je schopné finančne utiahnuť.

V prvom prípade interpelujem ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie pána Ivana Tirpáka, ministra lesného a vodného hospodárstva pána Viliama Oberhausera a ministra financií pána Jozefa Danča vo veci dostavby čističky odpadových vôd Prešov-Haniska. Čistička odpadových vôd je bezosporu najvýznamnejšou stavbou ekologického zamerania v celom údolí Torysy pod Prešovom, s výstavbou ktorej - a toto dávam do pozornosti - zápasí už plných 11 rokov. Klasicky, podlá systému minulých rokov, bola stavba rozčlenená do 4 etáp. Z týchto bola ukončená v roku 1981 len prvá etapa, t. j. prívodná stoka od starej čističky odpadových vôd k sídlisku mesta. Ostatne tri etapy sú rozpracované, navzájom na seba nadväzujúce a stavby nefunkčné. K týmto etapám patria výstavba mechanickej časti čističky odpadových

vôd, prívodnej stoky medzi starou a novou čističkou odpadových vôd a biologická časť čističky nadväzujúca na časť mechanickú. Do 31. decembra 1990 na všetkých troch stavbách, to znamená na druhej, tretej a štvrtej, bolo prestavaných 188 mil. korún a plán na rok 1991 je len vo výške 38 mil. korún. Na prestavanie ostáva po roku 1991 celkom 203, 1 mil. korún, čo nezaručuje, že stavba bude dokončená v plánovanom termíne - v apríli 1993. Pripomínala, že krajská štátna arbitráž stanovila pre ukončenie druhej a tretej stavby nový termín dokončenia na december 1992. Dokončenie stavby čističky odpadových vôd v plánovanou termíne - apríl 1993 je o to dôležitejšie a naliehavé, že k 1. 1. 1992 budú pravdepodobne zrušené výnimky na odchylné vypúšťanie znečistených vôd.

Nedostatok financií v roku 1991 zákonite zvýši nároky na objemy požadované pre rok 1992. Pri posudzovaní problému je potrebné brat do úvahy skutočnosti, že výstavba čističky odpadových vôd trvá už takmer 11 rokov, že s predlžovaním termínov vznikajú i škody na doteraz vybudovaných hmotných zariadeniach, že stavba si nakoniec vyžiada oveľa vyššie finančné krytie vyvolané konkrétnym i morálnym opotrebovaním nedostavaných časti stavby. Hrozí úplne pozastavenie stavby.

Postupom prác na stavbe čističky odpadových vôd Prešov-Haniska sa mestská rada zaoberala už viackrát, naposledy 2. septembra. Zatiaľ posledným pokusov o získanie finančných prostriedkov bolo stretnutie vedúcich pracovníkov podnikov mesta Prešov a zástupcov Východoslovenských vodární a kanalizácie s primátorom mesta 19. septembra pod hrozbou, že Východoslovenské vodárne a kanalizácia budú nútené odstaviť podniky ako znečisťovateľov. Nebolo možné dohodnúť sa na spoluinvestorstve pri dobudovaní čističky odpadových vôd z dôvodu, že podniky v Prešove sú insolventné, zápasia s finančnými problémami.

Zo všetkých tu spomenutých i ďalších dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v podrobnej písomnej forme tejto interpelácie, prosím príslušné ministerstvá, aby prehodnotili svoje postoje a pomohli riešiť situáciu okolo výstavby čističky odpadových vôd, pretože mesto Prešov nie je nijakým spôsobom schopné uniesť financovanie už 11 rokov trvajúcej stavby. V súvislosti s problém rozostavanosti čističky odpadových vôd Prešov-Haniska mi dovoľte spochybniť logiku prístupu k výstavbe resp. dokončovaniu čističiek odpadových vôd vôbec. Nepokladám za logické, že sa pre iný okres nájdu prostriedky na začatie výstavby novej čističky odpadových vôd, namiesto toho, aby sa neodkladne riešila 11-ročná rozostavanost prešovskej, určenej pre 90 tisíc obyvateľov.

V druhej interpelácii interpelujem ministra dopravy Slovenskej republiky pána Vladimíra Pavle a ministra financií pána Jozefa Danča vo veci dokončenia výstavby prednád-

ražného priestoru priamo v Prešove. Vážení páni ministri, výstavbou novej prijímacej budovy ČSD v Prešove vznikla potreba vybudovať, prednádražný priestor medzi uvedenou prijímacou budovou a autobusovou stanicou ČSAD, medzi ktorými je teraz vedený už viac rokov nepoužívateľný úsek štátnej cesty I. triedy č. 68. Okrem dobudovania spomínaného úseku štátnej cesty tu tzv. prednádražný priestor musí akútne riešiť i vstupy do prijímacích budov ČSD a ČSAD, a zároveň aj dôležité objekty technickej infraštruktúry.

Stavba bola začatá v roku 1988 zo zdrojov mesta a okresu Prešov. Bolo zatiaľ preinvestovaných 11 327 000 korún z rozpočtového nákladu 92 mil. korún. Napriek pôvodným prísíubom v roku 1985, a tiež z roku 1988, Federálne ministerstvo dopravy na prísun prostriedkov nepristúpilo. Okres však z objektívnych príčin stavbu otvoril, a od jej začiatku sa stretáva z nedostatkom prostriedkov. Na požiadavku negatívne reagovalo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 23. januára tohto roku, ktoré odporúča, aby sa financovanie

stavby prednádražného priestoru riešilo v zmysle zákona Slovenskej národnej rady zo 17. 12. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky, a aby bolo požiadané Ministerstvo financií Slovenskej republiky o účelovú dotáciu zo štátneho rozpočtu republiky do rozpočtu mesta na rok 1991.

Stupeň rozostavanosti, ktorý diktuje aj provizórne riešenie mestskej dopravy v tejto časti mesta, si nutne vyžaduje urýchliť postup prác na stavbe. Súčasná situácia je neudržateľná, je predmetom kritiky a nespokojnosti nielen občanov mesta, ale aj širokej verejnosti, ktorá využíva služby vlakovej i autobusovej dopravy a ich prijímacích budov. Stojí za povšimnutie údaj, že touto častou mesta, doslova rozbitou, cestuje za prácou spojmi a zariadeniami ČSD a ČSAD 40 až 50 tisíc ľudí denne. Rozpočtové možnosti mesta sú značne obmedzené. Napriek tejto skutočnosti boli z rozpočtu mesta na tuto akciu vyčlenené prostriedky vo výške 5 mil. korún.

Podľa názoru a presvedčenia predstaviteľov mesta - i môjho - neobstojí názor, že ja vecou mesta, ako si tento problém vyrieši. Bezpečnosť cestnej premávky na ťahu PrešovKošice, nutnosť dostavania priestoru pre vstupy a výstupy prijímacích budov ČSD a ČSAD sú aj vecou štátu, aj keď ide o priestor, ktorý je dnes už v intraviláne mesta, v podstate však v jeho priemyslovej zóne. Skutočnosť, že akcia je vyvolaná výstavbou, a teraz už vlastne existenciou prijímacej budovy ČSD, poukazuje na to, že dobudovanie prednádražného priestoru nemôže byť vecou mesta. Vzhľadom na tieto skutočnosti, i vzhľadom na to, že cesta č. 68 je cesta I. triedy a obsahuje dôležité objekty technickej infraštruktúry, účasť štátneho rozpočtu na ich financovaní je nutná. Preto vás, páni ministri, žiadam a prosím o opätovné prehodnotenie kritického stavu dopravy na tomto úseku Prešova, v nadväznosti na kritický stav dopravy v celom Prešove. Stav si vyžaduje poskytnutie účelovej dotácie na uvedenú akciu v roku 1991

v objeme 20 až 23 miliónov korún. Mesto v nijakom prípade nie je schopné uniesť takúto finančnú ťarchu.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Prosím o slovo pani poslankyňu Kaliskú. Pripraví sa pán poslanec Sabo.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní, budem mat niekoľko krátkych interpelácii a jednu dlhšiu.

Po prvé - vystúpim ako členka ústavnoprávneho výboru, ktorým som bola poverená predniesť nasledovnú interpeláciu. Uznesením ústavnoprávneho výboru zo 6. decembra 1990 č. 128 v bode D žiada - citujem: "ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie, aby do 31. januára 1991 predložil výboru štatút Slovenskej komisie pre životné prostredie a jej organizačnú štruktúru". V požadovanom termíne materiály neboli predložené, preto listom predsedu ústavnoprávneho výboru bola táto skutočnosť urgovaná. Dnes je október a materiálov nikde. Preto interpelujem pána ministra Tirpáka, prečo materiály nepredložil, a pýtame sa, kedy ich predloží.

Za poslanecký klub Strany zelených mám tri krátke interpelácie opätovne na ministra Tirpáka.

Prvá: 11. 6. 1991 som sa zúčastnila rokovania na Slovenskej komisii pre životné prostredie vo veci Demänovskej doliny, kde sa navrhlo, že slovenská komisia by mala pripraviť podklad pre uznesenie vlády Slovenskej republiky. Reál

v doline je stále horší a horší. V stavbách sa pokračuje i napriek tomu, že ich finančné krytie je ohrozené. Je to napríklad budova bývalého ČSZTV. Preto interpelujeme pána ministra, v akom štádiu spracovania je návrh, resp. či už bol vláde predložený, a ktorý vedúci pracovník je zodpovedný za katastrofálny stav riešenia danej veci.

Po druhé - poslanecky klub si žiada predložiť ucelený materiál, ktorý Slovenská komisia pre životné prostredie spracovala v oblasti ekologickej politiky a finančných nástrojov v životnom prostredí, samozrejme, ak sú tieto materiály spracované. A či finančné nástroje v životnom prostredí boli prijaté Hospodárskou radou vlády Slovenskej republiky.

Po tretie - i napriek tomu, že pri vzniku fondu životného prostredia sme uznali argument, že zatiaľ musí byť fond centralizovaný, musíme uznať, že na základe rozhovorov s prednostami a pracovníkmi okresných a obvodných úradov životného prostredia by sa mala časť fondu decentralizovať. Uvediem jeden príklad za všetkých. V prvou košickom obvode vznikla ropná havária. Bolo potrebné dať urobiť rozbor, aby sa zistil vinník, ale nemali vlastne peniaze na zaplatenie analýz. Existencia regionálneho fondu by mohla pomôcť práve v takýchto prípadoch. Pýtanie sa preto, kedy môže Slovenská komisia pre životné prostredie uvažovať o zriadení regionál-

tych fondov, resp. aké podmienky sú komisii stanovené pre

znik takýchto fondov.

Poslednú krátku interpeláciu mám na trojicu ministrov,

to na pána ministra Tirpáka, pána ministra Pittnera a pána

ministra Danča. Táto interpelácia je opätovne založená na

našich poslaneckých prieskumoch, kde sme sa stretli s názor-

mi, že správa pre životné prostredie, teda špecializovaná

štátna správa pre životné prostredie, nie je dostatočne ma-

teriálne zabezpečená a personálne obsadená. Aby sme mali

úplne jasno, interpelujeme teda všetkých troch pánov ministrov, a žiadame predložil presný počet zamestnancov vo všeobecnej štátnej správe,, ako aj v správe pre životné prostredie na okresnej i obvodnej úrovni, ich materiálne zabezpečenie, ako sú kopírovacie stroje, autá, priame telefónne linky, kvalita miestnosti, výška platov a aj počet vybavovanej agendy k 31. 8. 1991. Domnievame sa, že týmto by sme sa vyhli ďalším nedorozumeniam.

Dlhšia interpelácia je priamo na predsedu vlády Slovenskej republiky a týka sa Žiaru nad Hronom. Dňa 15. 8. sme navštívili Závod SNP v Žiari nad Hronom. Po paťhodinovom rozhovore s vedením závodu musíme konštatovať, že jeho vedenie urobilo úspešne všetko, aby vládu Slovenskej republiky presvedčilo o modernizácii hlinikárne. Vedenie vychádzalo z kritérií zachovania a prežitia závodu. Iné kritériá však mala zvoliť vláda, nakoľko v prípade hlinikárne ide o strategické rozhodnutie. Domnievame sa, že ak sa vláda dala presvedčiť, nesie i naďalej plnú zodpovednosť za ďalší chod veci. Na jednu z položených otázok na 15. schôdzi Slovenskej národnej rady - citujem: "Nemala vláda možnosť, rozhodnúť o zmene výrobného programu?" - sme dosiaľ nedostali odpoveď. Avšak trváme na nej, lebo z materiálov, ktoré nám vláda zaslala, vyplýva, že sa zaoberala len tromi, podľa nej možnými alternatívami, a to zastavením modernizácie, dokončením so zvýšením objemu výroby alebo dokončením so zachovaním doterajšieho objemu výroby hliníka.

Vieme, že závod je dnes druhým najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku s ročným odberom 1, 3 TrWh za rok. Schválenie modernizácie výroby hliníka spolu s rozšírením jej kapacity bude znamenať nárast spotreby energie o 35 %, s čím Strana zelených nemôže súhlasiť predovšetkým z hľadiska celkového energetického programu Slovenska. A navyše, vláda Slovenskej republiky garantuje ceny energie, berie na seba záruky krytia cenových výkyvov elektrickej ener-

gie. Zo základných materiálov však nevyplýva, a preto sa pýtame, aké garancie vláda berie pri ozdravovaní Žiarskej kotliny. Domnievame sa, že k nákladom na dotáciu cien energie sa mali zahrnúť náklady na zdravotnícku starostlivosť, obnovu pôdy, lesov, kvality vody a ovzdušia.

Modernizáciou výroby hliníka sa nedoriešia vážne ekologické problémy, len sa výrazne obmedzí ďalší postup devastácie územia. Bol v júli prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky, a s akým výsledkom, návrh programu nevyhnutnosti revitalizácie Žiarskej kotliny? Je už uzavretá zmluva o vstupe zahraničného kapitálu do modernizácie? Vznikla už účastinná spoločnosť? Kto zaplatí vypracovanie bioprojektov a najmä ich realizáciu? Závod v tomto smere nedostal od vlády prísľub, a je schopný dať na to len 30 miliónov. Ako sa upraví fakt, že závod stále beží na vodohospodársku výnimku? Kaly dodnes nie sú vyriešené, hoci riaditeľ vypísal na nájdenie riešenia jeden milión korún. Stále je problém s odsírením teplárne a s čističkou odpadových vôd.

Podlá našich vedomosti bol spracovaný aj privatizačný projekt s rezortom a stanoviskom ministerstva privatizácie. V stanovisku z 23. 7. 1991 sa konštatuje - citujem záver: "Z vyššie uvedených pripomienok k privatizačnému projektu vyplýva, že privatizačný projekt nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť. Navrhujeme dôsledne dopracovať všetky pripomienky s vyriešením všetkých právnych vzťahov, a to aj z oblasti priemyselného pravá tak, aby bola vylúčená možnosť vzniku prípadných národohospodárskych škôd. Zároveň poznamenávame, že pre dôslednejšie posúdenie privatizačného projektu treba vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa tak zamedzilo úniku majetku a zabezpečilo sa dôsledné plnenie úloh v procese privatizácie. " Čo viedlo vládu Slovenskej republiky, že toto stanovisko nevzala do úvahy? Aký je súčasný stav vstupu zahraničného kapitálu do týchto novovzniknutých akciových spoločností?

Ďalšia vec, ktorá nás zaujíma je, či ministerstvo kontroly sa osobitne zaoberá kontrolou a sledovaním predovšetkým ekologických stavieb v závode. Ak áno, existuje spracovaný harmonogram kontrol? Radi by sme boli, keby nám ho vláda predložila.

K závažným skutočnostiam, ktoré nás nútia zaoberať sa problémom ďalej, patria aj tieto dve skutočnosti:

1. Rozhodnutie vlády sa opieralo o predpoklad zahraničnej účasti na projekte modernizácie nórskou firmou Hydroaluminiura. Na našom poslaneckom prieskume nás riaditeľ informoval, že spolupráca s Nórmi je nevýhodná, a preto hľadajú nových zahraničných partnerov. Získali sme aj informáciu z Federálneho výboru pre životné prostredie, že Hydroalutninium nerokovalo o žiadnej dohode o investovaní do hlinikárne v Žiari, a určite nie na úrovni investícii uvádzaných v materiáli, podľa ktorého vláda rozhodla.

2. Jediný výrobca hliníku v Maďarsku rozhodol v priebehu troch rokov zastaviť výrobu hliníka z dôvodov vysokých nákladov na energiu, ktoré sú príčinou stabilných strát v hospodárení tohto priemyselného odvetvia.

Z týchto nami uvedených dôvodov vás opätovne žiadame o preskúmanie a prehodnotenie rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z 21. mája 1991 a podkladov, ktoré k tomuto rozhodnutiu vládu viedli.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Prosím pána poslanca Sabu. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

prvú interpeláciu smerujem na premiéra a celú vládu Slovenskej republiky. Týka sa návrhu na ustanovenie vládneho zmocnenca pre bezpečnosť jadrovej energetiky. Žiadam o ustanovenie funkcie vládneho zmocnenca, ktorý bude mat na starosti jadrovú a radiačnú bezpečnosť našich jadrovo-energetických zariadení. Odôvodnenie: Bezpečnosť prevádzky jadrových elektrárni a ich vplyv na životné prostredie sa bezprostredne dotýka desaťtisícov resp. státisícov občanov, ktorí žijú v kritickej 30-kilometrovej zóne okolo elektrární v Jaslovských Bohuniciach, ktoré prevádzkujú bloky jadrovej elektrárne V-l, nezodpovedajúce medzinárodne uznávaným bezpečnostným štandardom. Strana zelených na Slovensku, ktorá je proti ďalšiemu rozvoju jadrovej energetiky u nás, však v prípade Jaslovských Bohuníc zaujala realistické stanovisko, ktorí nežiada ich okamžité odstavenie, teda bloku V-l, za predpokladu priebežného plnenia bezpečnostných opatrení stanovených vládnou komisiou ČSFR. Treba si však uvedomiť, že tu naďalej existuje riziko prevádzky a prípadná havária väčšieho rozsahu by bola tragédiou, a určite by postihla väčšiu ako 30-kilometrovú zónu. Naviac, existujú závažné problémy spojené s likvidáciou starej havarovanej elektrárne A-l, dokumentované aj nedávnymi zisteniami o výskyte nebezpečných rádioaktívnych látok - plutónia a americia na brehoch kanála Manivier a Dudváh. Dodnes neexistujú overené technológie likvidácie jadrovej elektrárne A-l, nie je úplne vyjasnená ani otázka financovania. Takisto treba brať do úvahy, že v prípade odstavenia jadrovej elektrárne V-l bude potrebné podobne ako A-l, túto likvidovať po roku 1995. Zriadenie funkcie splnomocnenca, ktorý by mal na starosti sledovanie otázok jadrovej a radiačnej bezpečnosti, vrátane

vplyvu na životné prostredie, ktorému by ministri predkladali materiály a mali povinnosť ho informovať, a ktorý by objektívne informoval verejnosť, považujem preto za veľmi dôležité.

Dámy a páni,

dovoľte pokračovať ďalšou interpeláciou poslaneckého klubu Strany zelených na premiéra vlády pána Jána Čarnogurského, a súčasne na ministrov rezortov Slovenskej komisie pre životné prostredie, ministra lesného a vodného hospodárstva a ministra hospodárstva.

Začiatkom roku sa našiel v studni ZŤS Dubnica nad Váhom šesťmocný chróm. Od 12. februára sa z nej začala čerpať voda, situácia sa však nezlepšila. V ďalšej studni sa objavila ortuť, a pri ďalších skúškach trichlóretylén a perchlóretylén. Ide o vysoko toxické látky, ktoré poškodzujú predovšetkým vnútorné orgány. Keďže nameraná koncentrácia l3-násobne prekračovala normu, Severoslovenské vodárne a kanalizácie, ako aj Okresný úrad životného prostredia v Považskej Bystrici tento zdroj odstavili, vyhlásili pre Dubnicu regulačný stupeň III, čo znamená v podstate havarijnú situáciu. Dubnica nad Váhom takto priala o 10 % zásobovania pitnou vodou, pričom havarijná komisia vzhľadom na geológiu územia konštatovala, že kontamináciu vodného zdroja nebude možné odstrániť rýchlo, ani jednoducho. Riešením je urýchlené vybudovanie prívodu vody z Kameničian, čo by stálo približne 15 miliónov korún. Výhodou je, že táto stavba je už vyprojektovaná, ale v minulosti bola pozastavená pre nedostatok prostriedkov.

Pravdepodobným pôvodcom havárie je ZŤS. Šetrenie havarijnej komisie nie je v tomto smere ešte uzavreté. Sme však presvedčení, že tento podnik nemá dostatok prostriedkov, aby toto haváriu zvládol sám. Je potrebné zainteresovať všetky

v úvode spomínané ministerstvá. Dovoľujem si ešte uviesť, že obsah trichlóretylénu sa v pitnej vode v minulosti systematicky nesledoval. Nové normy platné od 1. januára 1991 majú 39 špeciálnych ukazovateľov, ktoré sa doteraz nemerali. To znamená, že Dubničania mohli piť roky dozadu závadnú vodu. Vzhľadom na to, že trichlóretylén sa veľmi často používa v chemickej a strojárskej výrobe, máme opodstatnenú obavu, že podobné havárie môžu doslova vybuchovať na mnohých miestach Slovenska. Dobrá pitná voda je teda stále väčšou vzácnosťou, a domnievame sa, že si ju treba vážiť inak ako doteraz.

Mesto Dubnica je toho času zásobované obmedzenou dodávkou zo skupinového vodovodu Pružina - Puchov - Dubnica. Pružina je obec v Strážovských vrchoch obkolesená viac ako desiatimi velikými kvalitnými vodnými zdrojmi. Súčasne je to obec, ktorá nemá kanalizáciu, ani čističku. Ekonomické následky rozvážania vody na Pováži v cisternách v prípade, že by boli vodné zdroja v okolí Pružiny znehodnotené, nemusím snáď rozvádzať.

Dovoľujem si preto záverom požiadať pána premiéra, ministrov uvedených rezortov, ako aj celu vládu, aby sa touto vážnou haváriou v Dubnici nad Váhom urýchlene zaoberali, aby boli vyčlenené prostriedky na dobudovanie vodného zdroja Kameničian, a aby v súvislosti s ochranou vodných zdrojov v okolí obce, Pružina boli vyčlenené prostriedky na urýchlené dobudovania kanalizácie a čističky v tejto obci.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem. Prosím pána poslanca Bartakovicsa. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Poslanec Ž. Bartakovics:

Vážený parlament,

chcem hovoriť o uplatňovaní zákona o pôde v praxi. Veľkým výdobytkom našej zmenenej spoločnosti je zákon o pôde upravujúci majetkovo-právne usporiadanie pôdy a majetku. Pri jeho tvorbe nás viedla len jedna vec - nech naši, kedysi práva zbavení a povláčení poľnohospodári dostanú vecné, hmotné a morálne zadosťučinenie. Skutočne s veľkou snahou sme sa usilovali o jeho prijatie, ale, žiaľ, parlament, a osobitne poslanci, o to menšiu starostlivosť, venujú uplatňovaniu tohto zákona v praxi, oboznamovaniu sa s nim, jeho ochrane. Len preto sa mohlo stať všetko, čo sa stalo a stane počas majetkovo-právneho usporiadania pôdy a majetku. Na pôde cteného parlamentu môžem zodpovedne prehlásiť - zdá sa, akoby štátne notárstvo brzdilo túto právnu tvorbu.

1. Počas dlhodobej prípravy zákona štátne notárstvo súčasne nerobilo žiadne prípravy na jeho úradnú realizáciu ani v personálnej, ani v technickej oblasti, ba ani v oblasti politického postoja. A nedivme sa tomu, že naši občania dodnes neveria v možnosti prinavrátenia svojho majetku. O tom hovoril minule aj pán poslanec Tatár.

2. Kancelárie štátneho notárstva v jednotlivých okrasôch vybavujú záležitosti rôznym spôsobom, pretože rôznymi spôsobmi chápu predpisy, alebo ich vôbec nechápu. Dajme do poradia súčasný stav. Notárstvo nezaviedlo do pozemno-knižneho úradu žiadnu techniku urýchľujúcu, dokonca uľahčujúcu vybavovanie stránok. Je smutný pohľad na to, keď v týchto kanceláriách ešte stále ručne pohybujú tažkými spisovými boxarai, čo robia prevažne ženy, a musím dodať - za veľmi nízku mzdu. Takmer každý pozemno-knižný úrad začal túto prácu s dovtedy existujúcou jednou kancelárskou silou. Len neskôr som zistil, že sa úrady doplnili jedným-dvoma praktikantka-

mi. Kde je tu pružnosť, nasledovanie zmien? Sám viem, že sa hlásili odborní pracovnici, nehovoriac o kvalifikovaných nezamestnaných, ale zbytočne, lebo štátne notárstvo svoj úrad pokladá za tabu. No pani, už dávno nie je nim.

Neverím, že vedúci úradov štátneho notárstva vedia o tom, aké rady stoja už od skorého rána pred úradmi, že poradové čísla sa vydávajú už na jún a júl budúceho roka. Áno, hovoril som aj o politickom postoji. Totiž tu sa začína odcudzenie od s dobrým cieľom vydaného zákona, lebo od roku 1964, keď bolo zrušené vedenie pozemkovej knihy, bola táto práca pohodlnejšia. A ak je v niečom v pozemno-knižnom úrade skutočne zmätok, tak je to vyberanie poplatkov. Inak ich vyberajú v Komárne ako v Dunajskej Strede, ale taká istá je situácia medzi Novými Zámkami a Galantou, Levicami a Trebišovom. Jedným slovom, každý inak postupuje odôvodňujúc, že doteraz zákon o pôde nevideli a nedostali príslušné usmernenie. Žiaľ, aj za § 40 zákona o pozemkových úpravách upravujúci bezplatné obnovenie jednania o pozostalosti prepísanej na jednu osobu, akoby sa úrad tiež chcel pomstiť na niekdajšom majiteľovi hovoriac: o tom nevieme, zákon nepoznáme. Pravdepodobne asi preto, že za tento úkon neprislúcha poplatok. Upozorňujem aj príslušný ústredný orgán, že podobné technické a personálne problémy sú aj na pozemkových úradoch.

Vážení poslanci,

to, čo som doteraz povedal, hovorím na základe skúsenosti. Takmer v 30 obciach, od Kráľovského Chlmca po Levice, od Lavíc po Komárno, od Komárna po Šamorín som chodil vysvetľovať zákon a zisťoval som jeho uvádzanie do praxe. A tak si dovolím konštatovať, že i toto je dôvodom, prečo sú také počtom nízke požiadavky o prinavrátenie pôdy. Dovoľte, aby som vám predložil malú štatistiku. Žiadaná výmera z celookresnej plochy polnohospodárskej pôdy v okrase Galanta je