Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Weissovi. Prosím pána poslanca Harnu. Pripraví sa pani poslankyňa Kmeťová,

Poslanec Š. Harna:

Vážená Slovenska národná rada, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a pani,

zákon Slovenskej národnej rady č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách v § 17 ods. 1 ukladá vláde Slovenskej republiky podávať, najmenej raz za 6 mesiacov správu pre Slovensku národnú radu o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami. Je už október, a takáto sprava doteraz nebola za prvý polrok Slovenskej národnej rade predložená.

V júni pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu za minulý rok v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady sme požadovali, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo výboru začiatkom septembra správu o plnení štátneho rozpočtu za prvý polrok, aj s prognózou jeho vývoja do konca roka. Napriek prísľubu výbor správu do dnešného dňa neobdržal. Túto správu sme požadovali preto, lebo sme mali vážne výhrady voči rozpočtovým opatreniam vlády, keď svojim uznesením č. 263 rozdelila cca 3 miliardy korún nad rámec rozpočtových výdavkov z tzv. rozpočtového prebytku v prvom štvrťroku. Hovorím o tzv. rozpočtovom prebytku preto, lebo ten vznikol len ako saldo príjmov a výdavkov, pričom výdavky neboli realizovane v plánovanej výške.

Na zasadnutí výboru sme upozorňovali, že plánované príjmy rozpočtu v prvom štvrťroku sa dosiahli z enormne vy-

sokých odvodov a daní zo zisku podnikov, ktoré nemajú reálny základ vo výkonnosti ekonomiky, a sú výsledkom prudkého a jednorazového zvýšenia cien v dôsledku cenovej liberalizácie, ktorú podniky vzhľadom na neexistenciu konkurenčného prostredia využili, resp. zneužili na vylepšenie svojho hospodárskeho výsledku. Vyslovili sme tiež obavu, že vzhľadom na prehlbujúce sa negatívne procesy v ekonomike majúce za následok jej pokles, nebudú naplnené príjmy štátneho rozpočtu v plánovanej výške. Zo strany ministerstva financií nás ubezpečovali, že rozpočtový prebytok sa bude zvyšovať, a podlá odhadu Federálneho ministerstva financií súhrnný prebytok troch rozpočtov dosiahne až 50 mld korún. Súčasné výsledky však ukazujú, že, žiaľ, pravdu sme mali my, počiatočný prebytok štátnych rozpočtov sa vytráca, a ich saldo postupne prechádza do deficitu.

Ako som tu už uviedol, náš výbor správu o vývoji štátneho rozpočtu do dnešného dňa nedostal. Na základe našich urgencií, lebo sme mali dohodnuté rokovanie so zástupcami rozpočtových výborov Federálneho zhromaždenia a Českej národnej rady o vývoji rozpočtov, nám ministerstvo financií zaslalo dve tabuľky bez komentára a analýzy, a to tabuľku o pokladničnom plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za január až jún, a tabuľku obsahujúcu prehľad rozpočtových opatrení schválených nad rámec štátneho rozpočtu na rok 1991. Z tejto tabuľky sme sa dozvedeli, že vláda nad rámec štátneho rozpočtu rozdelila celkom 7 989 mil. korún.

Ha spoločnom rokovaní so zástupcami rozpočtových výborov Federálneho zhromaždenia a Českej národnej rady sme sa ďalej dozvedeli, že vláda Slovenskej republiky následne po rokovaní Finančnej rady Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vlastne upravila štátny rozpočet Slovenskej republiky. Upravila príjmy a výdavky, ako aj vnútornú štruktúru štátneho rozpočtu. Dozvedeli sme sa, že máme nový štátny rozpočet. Zdôrazňujem, že sme sa to dozvedeli z Prahy od

zástupcov Federálneho zhromaždenia, lebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky napriek urgenciám nám tieto informácie neposkytlo.

Výdavky štátneho rozpočtu boli celkove zvýšené o 6, 5 mld korún. O takú istú sumu boli zvýšené aj príjmy. Pôvodne plánovaný prebytok 700 miliónov korún zostal zachovaný. Chápem konanie vlády, že pod tlakom verejného sektoru a obci, ktorým hrozilo, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nebudú schopné plniť svoje základné funkcie, prijala rozpočtové opatrenia, ktorými zvýšila výdavky štátneho rozpočtu o uvedenú sumu. Vôbec však nechápem, ako mohla zvýšiť aj príjmovú stranu o 6, 5 mld korún pri poznaní stavu a tendencii vo vývoji ekonomiky.

Prehlbujúce sa negatívne javy a pokračujúci pokles ekonomiky sú vážnym signálom a varovaním, že ani pôvodne plánované príjmy rozpočtu vo výške 118, 9 mld korún nebudú naplnené. A nakoľko výdavky, keď už raz boli schválené, sú isté, ale príjmy vzhľadom na uvedené skutočnosti sú veľmi neisté, je reálne nebezpečenstvo, že deficit štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za tento rok dosiahne výšku 5 až 10 mld korún.

Vzhľadom na uvedené sa pýtam pána ministra financií Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky:

1. Ako to, že vláda neplní zákonom stanovenú povinnosť, to znamená najmenej raz za 6 mesiacov podať správu Slovenskej národnej rade o plnení štátneho rozpočtu?

2. Či je v kompetencii vlády meniť celkový objem príjmov a výdavkov, ako aj jednotlivé položky štátneho rozpočtu, teda či sú to ešte rozpočtové opatrenia v zmysle § 15 zákona č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách, alebo či zmeny

takéhoto rozsahu nevyžadujú už novelizáciu zákona o štátnom rozpočte?

3. A najdôležitejšia otázka - z akých zdrojov chce vláda uhradiť už takmer istý deficit štátneho rozpočtu?

Vážené dámy a páni,

dovoľte mi ešte upozorniť na vážne problémy v oblasti rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu určených na dotácie do rozpočtov obcí a miest.

Všetci vieme, ako bolo aj politicky dôležité, aby vzniknuté samosprávne orgány miest a obci boli od prvej chvíle funkčné, a táto ich funkčnosť v mnohom závisela aj od ich finančných možností. Z pôvodne rozpočtovaných 6, 1 mld korún však ministerstvo financií v prvom štvrťroku pridelilo obciam len 782 miliónov korún, t. j. 12, 7 % ročného rozpočtu, kým v Českej republike obce obdržali až 58, 3 % ročného rozpočtu. Ani to nebolo celkom správe, to treba povedať.

Po kritike postupu ministerstva financií v našom výbore, ako aj silnej nespokojnosti obci, ministerstvo financií prisľúbilo, že do konca prvého polroku obce obdržia alikvotnú časť za prvý polrok, ako aj časť pripadajúcu na tretí štvrťrok. Pravdou je, že do konca júla obce obdržali 53, 2 % dotácií, avšak pri rozdeľovaní účelových dotácii na dofinancovanie rozvojových programov a komplexnej bytovej výstavby došlo k celému radu nedostatkov. Napríklad nevedno z akých dôvodov ministerstvo financií pri zapracovaní žiadosti obcí do zostáv na strojové spracovanie zabudlo zaradiť, žiadosti 23 obci týkajúcich sa 60 akcii, pričom na druhej strane boli zaradené akcie, na ktoré vôbec neboli podané žiadosti.

Veľmi vážnym problémom, ktorý úplne spochybnil objektívnosť prisúdených dotácií, je skutočnosť, že základné kri-

térium prideľovania prostriedkov, t. j. stav vybavenosti obci nebol objektívne zistený. Ministerstvo financií pre zistenie úrovne vybavenosti obcí zadalo objednávku š. p. Urbion na vypracovanie 2 669 pasportizačných kariet o vybavenosti miest a obci, ktoré mali slúžiť ako východisko na posúdenie opodstatnenosti žiadosti na dofinancovanie rozostavaných akcii. Štátny podnik Urbion však do pasportizačných kariet použil údaje Slovenského štatistického úradu a Federálneho štatistického Úradu, ako a] rôznych okresných i krajských Špecializovaných inštitúcii tri až štyri roky staré /napríklad za občiansku vybavenosť údaje k 31. 12. 1987, za vodovody a čističky odpadových vôd údaje k 31. 12 1986/. Výsledkom bolo, že obce dostali prostriedky na akcie dávno dokončené resp. na mnohé rozostavane stavby neboli poskytnuté žiadne prostriedky.

Pri rozdeľovaní týchto prostriedkov nebolo prihliadnuté mi na stupeň rozostavanosti, a nakoľko objem dotácii obmedzili na 50-percentne krytie, veľa rozostavaných akcii nemohlo byť dokončených napriek tomu, že to bol jeden z hlavných cieľov dotácii. A v protiklade s týmto cieľom bolo začatých mnoho nových stavieb - až 42, 2 % z celkového počtu dotovaných, ktorých dokončenie bude pravdepodobne opäť odkázané na dotácie zo štátneho rozpočtu.

Z uvedeného vyplýva, že centrálne rozdeľovanie rozpočtových prostriedkov z ministerstva financií pre takmer 2 700 obcí, bez objektivizovaných pravidiel, vedie k vážnym hospodárskym, ale i politickým problémom. Obecné zastupiteľstvá totiž reprezentujú zároveň aj určité politické strany a hnutia, ktoré je možné prostredníctvom neobjektizovaných finančných dotácii obciam podporiť, ale aj znemožniť.

A úplne na záver dovoľte, aby som upozornil rezortné ekonomické ministerstvá ako zakladateľov štátnych podnikov a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku

ako gestora privatizácie na poznatok, ktorý som získal ako poslanec v súvislosti s vypracovávaním privatizačných projektov vedeniami štátnych podnikov. Zistil som, že viaceré štátne podniky pri vypracúvaní privatizačných projektov nevyhladávaju resp. odmietajú účasť zahraničných podnikov a podnikateľov na privatizácii svojich podnikov, a usilujú sa o čo najväčší podiel privatizácie - podlá možnosti stopercentný resp. 97-percentný - formou investičných kupónov. Keď skúmame príčinu tohoto javu, to znamená odmietnutie relatívne výhodných zahraničných ponúk, zisťujeme, že za tým je skrytý záujem terajších vedení štátnych podnikov o zachovanie svojich pozícii vo vedení vznikajúcich akciových spoločnosti. Vychádzajú pritom z úvahy, že kupónovou privatizáciou rozptýlení akcionári nebudú schopní vymeniť management týchto spoločností, kým zahraniční účastinári by to pravdepodobne považovali za východiskovú podmienku procesu ich ozdravenia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Harnovi. Prosím pani poslankyňu Kmeťovú. Pripraví sa pani poslankyňa Vilčeková.

Poslankyňa D. Kmeťova:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

môj pán predrečník ma trošku predbehol, ale vlastne som veľmi rada, že sa zhodneme v názoroch na dotácie obciam. Takisto som obdržala odpoveď od pána ministra Danču, a musím konštatovať, že skutočne s niektorými jeho odpoveďami nie

som spokojná. Napríklad citujem z jeho odpovede: "Nestotožňujem sa s názorom, že obce nemajú dostatok prostriedkov ani na bežné výdavky a ani na rozvoj, a že je závislý na dotáciách. " Koniec citátu. Tento názor je subjektívny resp. podložený globálnym sumárom za obce. Praktické poznatky ukazujú, že obce do 2 000 obyvateľov, ktorých je viac než 2 200, nemajú - až na výnimky - potenciál pre tvorbu vlastných zdrojov. To ale znamená, že sú odkázané na posilnenie vlastnej príjmovej základne, čo Ministerstvo financií Slovenskej republiky tohto roku neakceptovalo a výškou dotácii nezohľadňovalo. Obce do l 000 obyvateľov vďaka takto koncipovanému rozpočtu nie sú schopné zabezpečovať ani prevádzkové náklady obce.

Oprávnenosť kritiky mi potvrdila správa ministerstva kontroly z previerky prideľovania účelových dotácii obciam. Nakoniec, pán kolega Harna vás s touto správou zhruba oboznámil. Správa ministerstva kontroly vlastne ukázala, že v procese prideľovania došlo k vážnym deformáciám a k svojvoľným postupom, čo mnohé obce vážne poškodilo - napríklad potvrdenie dotácie a jej neskoršie neposkytnutie alebo aj odňatie, prieťahy a brzdenie prevodu finančných prostriedkov obciam a podobne. Ministerstvo financií takto miesto toho, aby veci uviedlo na správnu mieru, ich opäť iba zahmlieva. Miesto toho by radšej mali robiť na tom, aby sa celý tento kabaret v novom finančnom roku neopakoval a obce boli spokojnejšie.

Okrem toho príjmová základná obcí je viac než sporná, najmä položka výnosy z majetku obcí, ale aj iné, a zrejme nebude splnená. Tiež treba pripomenúť, že nespokojnosť obci by bola ešte väčšia, ak by vláda nebola rozdelila prebytok štátneho rozpočtu čiatočne aj v prospech obci. V takejto vážnej veci sa však nedá spoliehať na prebytok štátneho rozpočtu, ktorý môže, a nemusí byť. Žiada si to koncepčné riešenie najmä pre finančný rok 1992. Chcem preto pána ministra

Danču požiadať, aby pri rozdeľovaní účelových dotácii pre rozvojové programy obcí bol pre budúci rok vypracovaný nový a kvalitnejší systém.

Nepochopte, prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, zle moju druhú otázku, ktorá sa týka inej oblasti. Určite nikto z nás, a ja ako žena už vôbec nie, nemá záujem na výrobe zbrani. Ide tu však o princíp. A preto kladiem otázku nadej vláde. Kto zaplatí straty výrobcom ťažkých zbraní, ktoré vzniknú z rozhodnutia federálnej vlády o pozastavení vývozu ťažkých zbraní?

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani poslankyni Kmeťovej. Prosím pani poslankyňu Vilčekovú. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.

Poslankyňa A. Vilčeková:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

moji voliči vo svojich listoch sa ma pýtajú, prečo vláda vo svojom programovom vyhlásení zabudla na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, čo sa nedá povedať o našich susedoch. Mojich voličov predovšetkým zaujímajú otázky, ako vláda Slovenskej republiky môže ovplyvňovať redislokáciu jednotiek a útvarov federálnej armády na Slovensko, a tiež, na akej úrovni bude ich schopnosť zabezpečiť obranu územia Slovenskej republiky. Upozorňujú ma, že v masmédiách pred časom prebehla správa, že napríklad Maďarsko nakúpilo veľké množstvo tankov a lietadiel typu MIG od bývalej NDR. Táto správa nebola vládou v Budapešti odmietnutá, demontovaná.

Z pohľadu súčasnej medzinárodnej situácie ozbrojené sily na Slovensku musia byť už aj z ohľadom na udalosti v Juhoslávii koordinačne napojene okrem federácie, federálu, i na obranu Slovenskej republiky, ktorá by mala mať možnosť vetovať neprípustné zásahy federálu. Preto plne chápem návrh podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Jana Klepáča o potrebe vytvorenia jednotiek domobrany. Vyplýva to aj z toho, že podmienky pre redislokáciu jednotiek a útvarov federálnej armády Českej republiky na Slovensko sa vytvárajú pomaly. Napríklad, ako ma upozornili moji voliči v Ružomberku, len na sprístupnenie užívania uvolnených objektov po sovietske] armáde by bolo treba čiastku vyše 15 507 000 korún, ktorá, pokiaľ bude federálnou vládou upravená na jednu desatinu pôvodne] sumy, vychádza na l 400 000 korún. Ak sa takáto politika zo strany federálu robí voči celej Slovenskej republike, potom premiestňovanie jednotiek a útvarov česko-slovenskej armády, a tým aj zabezpečovanie obrany Slovenskej republiky, je skutočne v nedohľadne. Potom a] z tohoto pohľadu sa dá pochopiť návrh podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Klepáča.

Mam otázku, akú garanciu ma vláda Slovenskej republiky, že premiestňovanie útvary a jednotky federálnej armády sa nestanú skládkami zastaralej bojovej techniky, ktorou sa nebude dať zabezpečiť obrana a suverenita Slovenskej republiky. Ako príklad uvádzam aj Lešť pri Zvolene.

Ďalšia interpelácia je na prezidenta ČSFR pána Václava Havla. MOJI voliči ma poverili, aby som sa opýtala pána prezidenta, či akcia Federálneho ministerstva vnútra a vojenskej polície 29. 8. 1991 nebola nácvikom kvázi Homolovho puču z 11. marca 1939 voči bratislavskej vláde. /Šum v sále. / Nesmejte sa mne, smejte sa našim voličom, vážení.

Podávam protest a žiadam písomne vysvetlenie organizátorov mítingu VPN z 22. 9. 1991, že na mítingu sa na námestí

Slovenského národného povstania v Bratislave neúctivo zaobchádzalo so slovenským znakom, keď ho tzv. usporiadatelia zložili dolu. Následne po tomto čine bola znevážená aj česko-slovenská zástava.

Taktiež interpelujem, aby Slováci vo svete neboli nútení uvádzať českú štátnu príslušnosť, ako mi to napísali posledne z Kanady. Prečo nie je svet v pasových službách upovedomený, že sú aj Slováci? Podávam protest ministrovi zahraničia pánovi Dienstbierovi, ako aj pánovi Demešovi, a žiadam, aby slovenské ministerstvo zahraničných veci iniciovalo vstup Slovenska do OSN. K tomu by som ešte toľko: Dokument som predložila aj pánovi ministrovi Demešovi. Dokument bol vyplňovaný na kanadskej ambasáde v Madride. V kolónke 7 - krajina narodenia, hoci sa všetci členovia rodiny narodili na Slovensku, je uvedené Tschechoslovakia. V kolónke 17 - materinský jazyk - je uvedené tschech, hoci išlo o slovenskú rodinu rozprávajúcu slovenským jazykom. Odpoveď na otázku, prečo je to tak, od kanadských pracovníkov znela, že sú informovaní, že v Česko-Slovensku je iba čeština a že všetci, ktorí emigrujú z Česko-Slovenska, sú Česi.

Ďalej by som prosila, žiadam o konkrétnosť zverejnenej informácie, ktorí americkí Slováci sú za jednotnú ČSFR. Vari nie je to 1 promile zastupované pánom Kvetkom, ktorý ešte v roku 1985 bol proti slovenskému vysielaniu v Slobodnej Európe, za čo ho 99 % Slovákov neuznáva vo svete, ako konštatovali aj krajania zo sveta, keď písali ešte bývalému predsedovi slovenskej vlády.

Ďalej žiadam vysvetliť, prečo pán predseda Slovenskej národnej rady, vláda Slovenskej republiky a ďalší predstavitelia, okrem predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nezodpovedali občanovi-voličovi pánovi Milanovi Mojšovi-Kováčovi na osobný list, ktorý poslal kompetentným orgánom ešte v decembri

1990, a ktorého závery sa ukázali znova predvídanými. Žiadam o zodpovedanie príslušným v zmysle adresátov v osobnom liste.

Vážená Slovenská národná rada,

navrhujem, aby každé jesenné zasadnutie Slovenskej národnej rady odteraz začínalo dňa 19. septembra s tým, aby sme uctili jej vznik, a tým aj myšlienku zakladateľov Slovenskej národnej rady.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pani poslankyni Vilčekovej. Pán poslanec Gašpar nie je tu, takže prosím pani poslankyňu Homolovú z KDH. Pripraví sa pani poslankyňa Oľga Keltošová.

Poslankyňa Š. Homolová:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,

svoju interpeláciu adresujem pánovi ministrovi školstva, ako aj Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Pred dvoma týždňami vyhasol zbytočne v našom meste jeden mladý, nádejný život. Nemám vôbec v úmysle znovu jatriť ranu tých, ktorých sa toto nešťastie dotýka, ale nechcem, a nesmiem mlčať najmä preto, že som matkou, a na škole, o ktorej bude reč, mám tiež svoju dcéru.

Gymnázium v Čadci je určite unikátom ani nie pre svoju architektúru, ale tým, že od svojho vzniku až doposiaľ nemá vlastnú telocvičnú. Študenti chodia na tzv. dvojhodinovky do športovej haly, ktorá je vzdialená od školy cca 20 minút, a to cez nechránené železničné priecestie turzovskej trate.

Dalo by sa namietať, že pätnásťročné dievča si už má dávať na seba pozor, že za triedu je zodpovedný ten-ktorý pedagóg. S tým súhlasím, aj to pripúšťam, ale natíska sa mi neodbytná otázka: Bolo by sa toto všetko udialo, keby tá nešťastná telocvičná bola súčasťou školského areálu? Žiadam preto, aby boli vykonané okamžité opatrenia na urýchlené dokončenie výstavby telocvične tak, ako som o to žiadala osobitným listom, aj keď stratu mladého života nedokážeme už ničím nahradifc.

V druhej časti svojho vystúpenia si dovolím upriamiť, vašu pozornosť, na výsledok previerky, ktorú vykonalo ministerstvo kontroly na základe mojej interpelácie na 13. schôdzi Slovenskej národnej rady, za čo chcem vysloviť svoje poďakovanie. V denníku Pravda zo dna 6. septembra tohoto roku bolo toto moje vystúpenie analyzované veľmi skreslene a nepravdivé. Budem preto citovať časť z odpovede pracovníkov ministerstva kontroly, ktorá uvádza: "Náklady na zabezpečenie vývozu odpadových vôd od mája po september 1990 dosiahli sumu 309 729 korún. Ďalšie náklady dosiahli sumu 28 284 korún. Náklady na opravu čističky odpadových vôd dosiahli výšku 90 315 korún.

Šetrením sa preukázala nedostatočná koncepčná práca v oblasti investičnej výstavby čističiek odpadových vôd u zrušeného okresného ústavu sociálnej starostlivostí, keď postupne vynaložené finančné prostriedky v súvislosti s opravou opotrebovanej starej čističky odpadových vôd a nákladmi na projektovú dokumentáciu novej čističky odpadových vôd dosiahli výšku 1 306 762 korún, mimo pokút za znečisťovanie toku rieky 10 000 korún v roku 1990, 29 900 v roku 1991. Z takto vynaložených prostriedkov by bolo možné postaviť novú čističku odpadových vôd, čo potvrdzujú ponuky viacerých firiem, v ktorých uvádzajú, že kompletnú čističku na kľúč pre 400 až 500 ekvivalentných obyvateľov by boli schopné dodať v cene 1, 5 mil. korún v lehote niekoľkých týž-

dňov. Ďalej bolo šetrením zistené, že nedostatočne vyčistená odpadová voda z čističky odpadových vôd sa nepriaznivo prejavuje v toku rieky, čo potvrdzuje odborné stanovisko SVI Žilina zo dna 19. 8. 1991. "

Na záver všetkým redaktorom, žurnalistom, novinárom, citujem slová kontrolórov, ktoré znejú: "Vážená pani poslankyňa, chcem vysloviť presvedčenie, že šetrením vašej interpelácie sme pomohli urýchliť, prípravu výstavby novej čističky odpadových vôd, ktorá by trvalé riešila zlepšenie životného prostredia nielen pracovníkov ústavu, zverencov, ale najmä obyvateľov obce Oščadnica.

Ďakujem vám všetkýmn za pozornosť. Podpredseda SNR L. Naqy:

Ďakujem pani poslankyni za príspevok. Prosím pani poslankyňu Oľgu Keltošovú. Pripraví sa pán poslanec Filipp.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážene kolegyne a kolegovia,

škoda, že tu nie je pán minister školstva, pretože moja interpelácia sa bude týkať jeho rezortu, ale verím, že mu bude tlmočená. Dostala som odpoveď zo dna 26. 8., ktorá sa len všeobecne dotýka základných problémov špeciálneho školstva. Pán minister mi neodpovedal na otázky, ako som ich formulovala vo svojom vystúpení, ale najmä ako ich formuloval aj Výbor Slovenskej národnej rady vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Konkrétne: 13. marca tohto roku zo záverov rokovania o aktuálnych problémoch osobitného a špeciálneho školstva výbor odporúčal rezortu školstva zriadiť odbor špe-

ciálneho školstva. Okrem toho výbor odporúčal - citujem: "zjednotiť právne úpravy pre špeciálne školstvo na základe medzirezortného konania ministerstva školstva, ministerstva práce a sociálnych veci, ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva a ministerstva vnútra a upraviť poplatky za stravné, ošetrovné pre žiakov základných škôl internátnych a zdravotne postihnutých deti tak, aby neboli vyššie, než poplatky v domovoch pre zdravé deti". Po tretie: "vypracovať osnovy minimálnych vedomosti pre jednotlivé ročníky špeciálnych škôl, urýchliť posúdenie a schválenie nových osnov pre špeciálne školstvo". Po štvrté: "pripraviť koncepciu integrovanej výchovy zdravotne postihnutej mládeže v obsahovom, časovom a nákladovom horizonte". Po piate: "umožniť riaditeľom špeciálnych škôl získavať prostriedky z vlastných zdrojov prenájmom priestorov dielni a podobne". Po šieste: "zohľadniť v príprave rozpočtu na rok 1992 kritickú situáciu a špecifické potreby špeciálneho školstva a detských domovov". Po siedme: "zvolať, poradu zástupcov špeciálnych škôl a detských domovov k aktuálnym problémom špeciálneho školstva v Slovenskej republike za účasti predstaviteľov zainteresovaných rezortov - práce a sociálnych veci, zdravotníctva, financií a vnútra".

V tejto odpovedi, ktorú som dostala, som sa nedozvedela vôbec nič, čo z týchto bodov bolo už splnené od marca 1991. Naopak, v záveroch z rokovania tohto istého gestorského výboru z 12. júna 1991 v bode 4 výbor opätovne upozorňuje rezort školstva a jeho ministra na nedoriešený problém špeciálneho školstva. Po tretie - dňa 4. júla tohto roku Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport odporúča v bode C odsek l písm. f/ opätovne zriadiť na Ministerstve školstva odbor špeciálneho školstva zabezpečujúci odborné a metodické riadenie rôznych typov škôl pre zdravotne postihnutú mládež.

Po rozpracovaní aktualizácie programového vyhlásenia vlády z 27. septembra som sa dozvedela, že v bode 10 si konečne rezort ministerstva školstva dal za úlohu - od marca doposiaľ, napriek trom odporúčaniam výboru - konečne pripraviť návrh na posilnenie útvaru špeciálneho školstva s termínom do konca tohto roku, ako mi píše v liste pán minister - citujem: "V súvislosti s prehodnocovaním súčasného stavu štátnej správy v školstve sa zaoberáme aj hodnotením funkčnosti riadenia špeciálneho školstva, a ak závery hodnotenia potvrdia opodstatnenosť odboru špeciálnych škôl na ministerstve, pristúpime k jeho zriadeniu.

Pýtam sa, vážené kolegyne a kolegovia, načo potom boli dobré tri odporúčania gestorského Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, k čomu bolo osobitné stretnutie s riaditeľmi osobitných a špeciálnych škôl z celého Slovenska ešte 13. marca tohto roku, keď rezort ministerstva školstva iba teraz hodnotí funkčnosť riadenia osobitného a špeciálneho školstva, čiže po viac ako pol roku. Ďalej sa pýtam - jeho zriadenie je, samozrejme, viazané na uvoľnenie príslušných mzdových prostriedkov, a chcela by som vedieť, ako sa teraz, ku koncu kalendárneho roku, bude realizovať financovanie špeciálneho školstva, keďže vieme, že prebytok ku koncu kalendárneho roku vo financiách nikdy nebýva, skôr naopak.

Je mi jasné, že iba rezort školstva nevyrieši tento problém, ale my, poslanci, a najmä z gestorského výboru, už od marca sme bolí nápomocní ministerstvu školstva pri realizovaní našich troch odporúčaní. Ako využili našu podporu smerom k oprávneným potrebám a požiadavkám osobitných a špeciálnych škôl podriadení pána ministra Pišúta v praxi, akým spôsobom ministerstvo školstva zohľadňuje už dnes v príprave rozpočtu na rok 1992 požiadavky špeciálnych a osobitných škôl a detských domovov tak, ako to odporúčal výbor Slovenskej národnej rady vo svojom uznesení z 13. marca tohto roku