Poslanec E. Barány:
Vážené dámy, vážení páni,
pred chvíľkou tu pán poslanec navrhol, aby sa vláde uložilo vypracovať scenár - prognózu ekonomiky pre prípad rozdelenia ČSFR. Chcem upozorniť, že už sme uložili vláde, aby takýto scenár či prognóza bola prijatá, teda to už je vlastne vláde uložené, aby sne znovu nedávali rovnaký námet.
Predseda SNR F. Mikloško:
Chcel sov na to tiež upozorniť, to bola doplňujúca poznámka pána poslanca Fogaša. Myslím, že v tejto doplňujúcej poznámke možno chápať aj to, čo žiada pán poslanec Kliman od pani ministerky. Pán poslanec Ivan.
Poslanec C. Ivan:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážený parlament,
predtým, než poviem obsah svojho vystúpenia, dovoľte mi dve poznámky. Pred týmto zasadnutím naše Slovenako žilo v určitej eufórii, napätí, a bolo hádam treba zvážiť, či program, ktorí sme si stanovili, nebolo treba otočiť. Vedelo sa, že poznámky, ktoré tu hovoríme, tie vystúpenia sú prinajmenšom tak dôležité, alebo ešte dôležitejšie ako zákony, ktoré sme schvaľovali. Sú to vážne, štátotvorné, ekonomické problémy, ktoré Ba tu prednášajú. Nebolo hriechom tieto vypúšťať a napovedať?
Ďalšia poznámka: Osobne za seba veľmi pekne ďakujem za vystúpenia pána ministra Belcáka a pána podpredsedu Klepáča.
Keby tieto slová boli povedali v pondelok v rozprave, určite by bolo aj vystúpenie pána prezidenta trochu iné, aj Federálne zhromaždenie by bolo dostalo určitý iný impulz.
A tretia poznámka - čo je obsahom môjho vystúpenia. Ak by sme mali vyriešenú zvrchovanosť, ak by sme si tie problémy, o ktorých sa tu hovorilo fundovane, boli mohli riešiť sami, alebo ich mohli radikálne vyriešiť, boli by mnohé tieto diskusné príspevky zbytočné.
Vážení poslanci, pred mesiacom celým svetom otriasli informácie z politického vývoja v Sovietskom zväze. Z obáv a neistôt, z možných katastrofálnych následkov prijalo aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svoje vyhlásenie. Dnes, po mesiaci je nielen po politickej búrke, ale ti, čo chystali katastrofálne dôsledky pre celý svet, i pre vlastný štát, sú už dnes za mrežami. A výsledok? Tie republiky, ktorým sa najviac vyhrážali, boli to pobaltské republiky, sú už nielen slobodnými, ale po niekoľkých týždňoch aj právoplatnými štátmi Organizácie spojených národov. To, 60 sa stalo v Sovietskom zväze, nemožno označiť nijako inak, ako veľký zázrak a pre veriacich a dobre informovaných len dôsledok fatimských zjavení. To si dovolím tvrdiť. To, čo sa stalo za pár dni, nikto neočakával a nepredvídal. Zrušil sa proklamovaný sovietsky národ, nakoniec fakticky i sovietsky štát. Na jeho troskách vznikajú národné štáty. Veď dnes Sovietsky zväz fakticky spočíva na dvoch-troch štátoch. Popri miliónovom Estónsku aj veľké Rusko, i 40 miliónová Ukrajina. Pamätáme sa, ako sa k tejto problematike vyjadroval náš pán prezident Havel alebo niektorí štátnici, ako sme držali palce a podporovali vývoj v pobaltských republikách. Boli sme hádam nie z tých prvých, čo sme ich uznali. A keď sa treba takýmto pohľadom vrátiť aj k problematike vlastnej krajiny, vlastného súžitia, už na to nachádzame iný meter, skoro ešte horší, ako mali štátnici voči pobaltským republikám v Sovietskom zväze.
Rozpadla sa zákonite aj Juhoslávia, tiež nejestvuje juhoslovanský národ, ostali len Slovinci, Chorváti, Srbi a ostatné národy. Vieme dobre, aké je tam náboženské, etnické i kultúrne zloženie. A vieme dobre, že to nie je iba boj etnických skupín, ale aj boj moslimov voči kresťanom, a že tento boj sa neriadi iba z Juhoslávie, ale niekto vo svete vždy má záujem, aby kresťania boli vykynožovaní, aby trpeli. Z tohto vítame aj podnet pána ministra Snopku, aby sa urobilo všetko, teda i ministri kultúry, ale skutočne i z tohto miesta by mal zaznieť protest proti niektorým svetovým i európskym štátom, ktoré nenašli dostatok sily, politickej pružnosti, ekonomického i vojenského postoja, aby tomuto zabránili. Je to tiež irónia, ako sa chladnokrvne díva na utrpenie národov, ktoré chcú žiť slobodne.
Pred sedemdesiatimi rokmi žil aj uhorský národ. Ani ten nejestvuje. Rakúsko-Uhorská monarchia sa rozpadla a na jej troskách ešte stále hľadáme svoju suverenitu. Nemal opodstatnenie ani československý národ, viete, kto ho presadzoval, a tiež sú ešte dôsledky dnešných čias práve z tejto proklamovanej štátnosti. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že prichádza a prialo rozhodné obdobie. Naozaj je tu čas, možno, že posledný čas rozhodného konania, čas lámania nielen slovenskej kôrky, ale aj pravdy, keď všetky národné reprezentácie počúvajú zvon slobody svojho národa, iba tá naša, slovenská, reprezentácia alebo i my samotní sa tvárime, akoby sme o tom salo počuli, alebo váhame, čo máme robiť. Náš národ sa v poslednom období zmieta v spleti zákonov, ekonomických strašiakov. Keď som si to písal, ešte som si nebol istý, či to môžem takto suverénne potvrdiť. Riešenie politických problémov zvrchovanosti Slovenskej republiky - pamätám sa, keď v Nitre sedeli univerzitní profesori zo Spojených štátov. Keď sme sa ich pýtali na tieto problémy, ako vedeckí pracovníci nepoznali zloženie našej republiky. Tak som sa, s prepáčením vyjadril, aby sa nehnevali na môj ná-
zor, ale náš bežný študent v základnej škole vie, kde je Bangladéš, aj kde je Lesotho, a oni nevedia, z koľkých republík sa skladá Česko-Slovenská republika.
Staviame národ pred významnú životnú skúšku. Hovoríme o potrebnej skúške štátnej dospelosti, o referende, ale robí sa to bez dostatočnej politickej prípravy a výchovy. Takýto hazard by si ťažko dovolil nejaký pedagóg, aby pustil študenta maturovať, keby ho takto nepripravil, alebo aby v nejakej autoškole pustili vodiča za volant, keby si neboli isti, že ten autobus bude seriózne riadiť. Už neraz som hovoril, prečo okrem televízneho vysielania, ktoré je veľkým poučením, aj veľkou informovanosťou pre našich voličov, náš občan, nás príslušník národa v tejto ekonomickej, politickej oblasti nemá dostatok informácii. Znovu opakujem, čo som už povedal doobeda - požadovali sme dôslednú informovanosť už pri uzákonení zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Prečo nemajú strany, poslanci, evenuálne aj opozícia, či koalícia dostatočný a vhodný priestor na túto informovanosť? Určite by veľa problémov odpadlo. Takouto dezinfornovanosťou je napríklad i vážne vystúpenie - kládol som otázku pánovi predsedovi Slovenskej národnej rady, aj pánovi predsedovi vlády, ktorý tu nie je - o tom, čo napísali ohľadom pripravovanej zmluvy, a ich výhrady voči preambule. Dnes ráno sme počúvali výklad pána ministra Dienstbiera. Tiež chýba k tomu informovanosť, a vieme o tom, že aj slovenská vláda sa k tomu zmieňovala. A ostáva to bez vysvetlenia, alebo aspoň nie dostatočného vysvetlenia.
Ešte dovoľte jednu pripomienku. Žijeme v reťazi významných udalosti a dní. Spomíname otca národa Andreja Hlinku. Bolo výročie jeho smrti. Chystáme oslavy v čase, keď si budeme pripomínať jeho úmrtie. Vlani tieto oslavy boli potlačované, trochu i zaznávané. Teraz sú pripravované, ale boli trošku zatieňované. Skutočne, aj keď ten program bol, mnohým našim občanom, ktorí sa chceli zúčastniť, nebolo jasné, kedy
bude hlavná oslava, kedy bude vystúpenie vládnych činiteľov. Dozvedeli sa to dosť neskoro. Neviem, prečo sa i takáto udalosť takto zastiera. V minulom období napríklad národ čakal, že Ľudovít Štúr, ktorý sa maximálnou mierou pričinil o to, aby slovenský jazyk bol kodifikovaný ako spisovný, sa v Uhrovci symbolicky dopočuje, že je to aj štátny a úradný jazyk. To nepočul. Národ čakal, že otec vlasti Andrej Hlinka, ktorý toľko bojoval za práva Slovákov a za jeho zvrchovanosť, sa zajtra symbolicky dopočuje, že Slovensko je konečne zvrchované, a bude si riešiť svoje problémy samo. Ani jedno z toho sa nestalo.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
v zmysle § 19 sa hlási poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
ozývajú sa silné apely na zjednotenie politických prúdov, zjednotenie národa, zjednotenie ako vyšší mravný princíp. Kto však tieto idey hlása, akú cenu chce zaplatiť za takéto zomknutie Slovenska? Daň, ktorú sú ochotní zaplatiť, nie je práve malá. Je to rozbitie Česko-Slovenska. Je to rozbitie štátu, ktorý vznikol na troskách ríše Habsburgov a troskách svätoštefanskej koruny, zvôle a krvi našich dedov. Je to popretie celoživotného diela takých osobností slovenského národa, akými sú Štúr, Štefánik, Hlinka, Dubček. Poučení z presných analýz dejín vedia páni, ktorí sú zvolení
obetovať čokoľvek a kohokoľvek, len aby mali zaručenú moc, že treba najprv pomenovať hoci aj vymysleného nepriateľa - ajhľa federál - a potom si stať na čelo agresívnej hŕstky, v mene ktorej možno rozkazovať všetkým. Rozdeľ a panuj! Vyhlásenia na zjednotenie sú vlastne vyhláseniami na rozkol a na diskrimináciu menšín - národných, rasových, náboženských, ideových, sociálnych, kultúrnych, Akýchkoľvek menšín. Bola tu spomenutá slobodná Litva. Všimnime si, ako sa správa k poľskej menšine, ktorá na jej území žije.
Odborne vedená propaganda v týchto kategóriách dokáže v každom náchylnom človeku vyvolať pocit výlučnosti a nadradenosti. Zrkadielko mu odpovie, že je najkrajším a najmúdrejším stvorením na svete, a preto on a jeho spolubratia môžu všetkým, čo len trocha iným, prikazovať. Prikazovať, ako a kde majú žiť, čo si smú želať, a čo si nesmú želať. A keď to zaznie zvučným hlasom z tribún, ani nie je potrebné povedať: prečo. Veď kto uverí, že ide o Slovensko národno-socialistické, Slovensko rasistické, Slovensko neokomunistické. Znakov, podľa ktorých možno deliť ľudí, je nepreberné množstvo, stačí mať vôľu a dostatok obmedzenosti.
Do novembra roku 1989 hlavnou deliacou čiarou, pod ktorou sa nachádzali občania s právami obmedzenými, bolo členstvo v komunistickej strane. Kritérium jednoduché, lanko sledovateľné, možnosti každého jednotlivca uplatniť sa vopred dané. Kto nebol súputnikom, súkmeňovcom, nemal pravo vykonávať aktivity, ktoré si pre seba vyhradili pravoverní. Rozhodovanie o veciach verejných, možnosť osloviť obecenstvo, obsadzovanie riadiacich funkcii v akejkoľvek sfére, pristúp k informáciám, práca a reprezentácia v zahraničí, profesionálny rast, ba aj možnosť získania vzdelania, všetko bolo podmienené určitou dávkou servility voči režimu. Komunista bol proste človek vyššej úrovne, vyšších kvalít l schopností. Bol povolaný vládnuť. Bol múdry, nadaný, fyzicky krásny, bol nádejou budúcnosti.
Horúci rok 1989 a najmä podivná politická inscenácia či psychodráma v Zväze sovietskych socialistických republík však verejne pomenovali dva hlavné znaky komunizmu. Po prvé
- rozhodnosť riešiť všetky politické rozpory silou. Po druhé
- povýšenie krádeže na legitimnú a hlavnú formu nadobúdania vlastníctva. S takýmito heslami však už nemožno predstúpiť pred ľud a žiadať od neho mandát. Čo však majú robiť ľudia vychovávaní ako budúci vládcovia, veď sú profesionáli, dlhodobo a dôkladne pripravovaní vystupovať v mene záujmu všetkých, celej spoločnosti. Nemôžu pripustiť, že zrazu vyjadrujú záujmy iba nejakej skupiny, musia mať za sebou podporu minimálne 50, 1 % priaznivcov. Iný stav je pre ich psychiku nezvládnuteľný. Nehľadia na idey, sú ochotní slúžiť akejkoľvek ideológii, len aby bol zaručený post, osobná moc a hmotné pôžitky. A sú schopní kedykoľvek a kohokoľvek zradiť. Týmto ľuďom je jasné, ako postupovať proti tým, ktorým ukradli závideniahodnú budúcnosť. Nájsť novú deliacu čiaru. Po prvé - rozdeliť občanov Slovenska na neslovákov, bielych neslovákov a roduverných Slovákov, a iba poslední sú povolaní a hodní hovoriť o budúcich osudoch tohto kúska Európy. Veď zaručia zníženie rastu kriminality, zaručia základné potreby - potraviny a bývanie, zaručia sociálne istoty robotníkom. Postarajú sa o národ. Druhým kritériom neokomunistických predstaviteľov je profesionalita, čo na tom, že možnosť, odborného rastu bola poväčšine podmienená členstvom v strane, keď deti zjavných opozičníkov v drvivej prevahe nemohli získať vyššie vzdelanie. Nadobudnuté vedecké hodnosti, publikačná činnosť, vykonávanie riadiacich funkcii sú predsa zárukou kvalít odborníka. Že s tým súvisela servilnosť a lojálnosť s nehumánnym komunistickým režimom, je zanedbateľné. A z takéhoto pohľadu je oprávnené volanie po odpustení, generálnom dišpenze. Zabudnime, čo sme si, to sme si, veď sme predsa Slováci. Avšak, záchrancovia a mesiáši národa majú sväté právo hanobiť kohokoľvek, vrátane prezidenta štátu.
Každý človek je hoden odpustenia, ale vytváranie zdania spravodlivosti je najkrutejšia nespravodlivosť, je to zrada akejkoľvek revolúcie. Sloboda občana nesie so sebou nielen právo rozhodovať, ale aj povinnosť, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Je dosť dôležité zviditeľniť minulosť tých, ktorí hlučne bojujú za záujmy národa s veľkým N, ale zabúdajú robiť skutočnú, hoci i drobnú prácu pre prospech občana. Heslo národ je zrazu blízke aj politikom, ktorým donedávna nezáležalo na tom, či je občan Maďar, Žid alebo Rusín, len nech podporuje politiku strany, nech je verný proletársky internacionalista. Heslo profesionalita nezahŕňa skutočnosť, že sa v tejto krajine 40 rokov čosi dialo, a keď je čas zaplatiť účet za blahobytný život, zrazu niet takých, ktorých možno postihnúť. Heslo právny štát obraňujú aj takí, ktorí povyšovali justíciu nad právo. Heslo ľudské práva a slobody je zrazu najbližšie násilníkom a zneucťovateľom, ktorí arogantne, aj v najmenej závažnej činností popierali ich existenciu. Je prepotrebné dať ľuďom, ktorí využívajú takéto heslá, mená.
Nástup neokomunistov k moci je možný, iba ak sa naplnia už spomenuté dva hlavné znaky komunistického spôsobu vlády. K prvému - je potrebné vytvoriť ozbrojenú zložku, ktorú možno použiť na vykonanie štátneho prevratu. Na názve nezáleží. Keď sú zrušené Ľudovo milície a v česko-slovenskej armáde je veľmi málo nemorálnych ľudí, postačí i domobrana. Po druhé - musí sa zabrzdiť privatizácia a reštitúcia. Veď, čo sa nakradlo, je posvätné, a vlastníctvo kolektívu predsa vedia najlepšie obhospodarovať odborníci, ktorí sa za desaťročia vo funkciách výborne osvedčili. Takéto podmienky sa ale nedajú dosiahnuť v krajine, ktorej obyvateľstvo nemá chuť podporovať podobné snahy. A takouto krajinou je aj česká a Slovenská Federatívna Republika. Preto tá snaha o jej rozdelenie, snaha získať podporu národa, ktorý možno osvietené viest. Kto rozdeľuje, chce vládnuť. Snaha o zjednotenie na
národnom princípe je vlastne snahou o vytvorenie a presadenia nového kritéria na rozdelenie občanov Slovenska. Je ale čas, aby sme si vybrali, či chceme byt ľudia alebo iba Slováci.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa poslanec Kliman, potom poslanec Prokeš s faktickými poznámkami.
Poslanec L. Kliman:
Dodržím tradíciu krátkych poznámok. Práve sna si vypočuli odyseu nenávisti. Dovolím si položiť na pána kolegu Sládeka jednu otázku. Hovoril o tých nešťastných prominentoch, ktorí študovali a podobne. Považuje za omyl minulosti to, že vyštudoval on? Ja by som s ním nesúhlasil, pokiaľ by bol toho názoru, pretože som počul, že je celkom dobrým odborníkom.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Už viac ako rok sa snažia primäť tento parlament, aby sa k otázke štátoprávneho usporiadania vyslovil. Už sme to
mohli mať dávno za sebou. Ale tento parlament sa vždy zachová veľmi podobne, ako isté vtáky v Austrálii, za vopchá hlavu do piesku, miesto toho, aby sa vyjadril ku konkrétnej otázke. Včera to urobil tiež. Takže takéto traktáty, ktoré nás tu oberajú o čas, už mohli byť dávno za nami.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, som rád, že tvrdíte, že v prípade, ak by sme mali zvrchovaný parlament, naše diskusné príspevky by boli duchaplnejšie.
Poslanec Jozef Ivan potom poslanec Ondruš. Poslanec J. Ivan:
Chcem sa len poslanca Sládeka spýtať, keď povedal, či sme ľudia alebo Slováci, či tým myslel to, že Slováci nie sú ľudia?
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka:
Myslím si, že v mnohých vystúpeniach sme svedkami mnohých zjednodušení. Chcel by som len upozorniť, že pokiaľ sa tu hovorí o sebaurčovacích právach národov bývalého totalitného tábora, nemali by sme sa zastaviť len na tejto hranici, a mali by sme pozorne sledovať aj ďalší vývoj, súčasný vývoj, a predpokladať, aj možný vývoj v týchto krajinách. Osobne si myslím, že aj v rozpadajúcom sa v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík sme svedkami nových napätí. Myslím si, že mnohé z týchto napätí budú musieť tieto krajiny riešiť po novom a zrejme aj integrujúcim spôsobom. Dovoľte v tomto zmysle aj odamietnúť takú a priori poznámku, ktorú tu vyslovil pán poslanec Prokeš, že je úplná akoby skoro jasné, že federácia, raspektíve nejaký spolkový štát zložený z viacerých národov, nemôže fungovať. Bolo by to Idealizovanie stavu spolkových krajín, kde prevažne žije len
jeden národ. Aj v takýchto krajinách sú celkom prirodzené napätia medzi spolkovými republikami event. medzi jednotlivými štátmi. Tieto napätia sú celkom prirodzené v Spolkovej republike Nemecko. Predovšetkým majú charakter celkom prirodzených napätí na ekonomickej báze. Také isté napätia sú v Spojených štátoch. Myslím si, že v mnohých vystúpeniach hovoríme o týchto problémoch veľmi jednorozmerne a plošne.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, sne pri čísle 10, spolu máme 30 prihlásených. Myslím, že po vystúpení pána Hamerlíka pomaly začneme rozmýšľať o tom, aby sme rozpravu ukončili.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,
prosím neodíďte, bol by som rád, keby priali aj tí, čo sú tu v blízkosti na chodbe, lebo teraz poviem to, 60 som nemohol povedať pred dvoma-troma hodinami. Mám niekoľko vecí napínaných, aby som sa mohol presnejšie vyjadrovať.
Chcem sa vrátiť k návrhu novely zákona o rodine, ktorú sme v utorok schválili a chceli sme postúpiť do Federálneho zhromaždenia. Žiaľ, možnosť korekcie vtedy bola zamietnutá, a teraz poviem aspoň to, o čo malo ísť. Na tomto rokovaní až tu, v tejto sále, sa do neho dostali dva paragrafy, a to § 5a a § 6a, ktoré vo výboroch neboli a nemohli byť prerokované, keďže ich uviedol tu predseda Najvyššieho súdu pán Plank, profesor rodinného práva - ako povedal - a osvojil si ich pán Or. Sečánsky. Podľa mňa sú to - vlastne najmä jeden z nich - transcendentné prvky, ktoré sa tam nemali dostať,
ktoré veľmi narušili architektúru pôvodného návrhu, jeho čistotu a selektivitu. Jeden z nich by spôsobil nemalo prob lémov, a to nielen úradom, ale aj našim občanom.
Viacerí poslanci počas prerokovávania vyslovili obavy, že by to mal byť precízne vypracovaný materiál, veď postupu je do Federálneho zhromaždenia.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, na minútu vás musím prerušiť. Vzhľadom na to, že väčšina poslancov odchádza už s taškami, dávam návrh, aby sme po skončení vystúpenia pána poslanca Hamerlíka tento bod programu uzavreli. Svoj návrh chcem odôvodniť takto: Myslím si, že za celý týždeň bolo viacero bodov, kde sa pertraktovali aktuálne problémy súčasnej politickej situácie Myslím si, že miera nášho vzájomného informovania sa do určitej miery naplnila. Myslím si, že by sme o tom mohli hla sovať. Pán poslanec Sabo má faktickú poznámku.
Poslanec P. Sabo:
Vážený pán predseda, dovolil by som si vás požiadať o umožnenie faktickej poznámky po vystúpení pána Hamerlíka, nakoľko som slušne čakal na poradie, a moje vystúpenie sa týka programu budúcej schôdze Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško;
Áno, dobre, po vystúpení pána Hamerlíka povie faktickú poznámku pán poslanec Sabo. Ešte sa hlási pán Porubec.
Poslanec L. Porubec;
Prosil by som, aby poradie ďalších, ktorí sú na lístkoch prihlásení, ostalo zachované do budúceho rokovania.
Predseda SNR F. Mikloško:
Áno, do 18. schôdze, tí budú mať prednosť. Ak dovolíte, budeme hlasovať.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Dávam hlasovať o tom, že po vystúpení pána poslanca Hamerlíka uzavierame bod rozprava k aktuálnym otázkam. Potom ešte budeme musieť vyriešiť, čo s problémom interpelácii a odpoveďami členov vlády, ale predtým ešte vystúpi pán poslanec Sabo.
Kto je za to, aby sme po vystúpení poslanca Hamerlíka skončili bod rozprava k aktuálnym otázkam?
/Za návrh hlasovalo 58 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /
Prosil by som organizačný odbor, keby pripravil informáciu o odlete lietadiel, aby som to mohol prečítať. Teraz vystúpi pán poslanec Sabo, aby sme doriešili problém, čo s bodom interpelácie a otázky poslancov.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, mne je dosť ľúto, že to nie je po prvýkrát, čo je prihlásených povedzme 25 ľudí, a nevystúpi ani tretina len kvôli tomu, že sa hlásia ľudia, ktorí sedia povedzme aj za predsedníckym stolom, a tí ďalší sa vôbec nedostanú na poradie. /Potlesk. / Je mi rovnako ľúto, a nestalo sa to po prvý krát, že náš program neskončíme. To by sme mali zvažovať pri jeho schvaľovaní. Domnievam sa, že schôdzu treba prerušiť. Otázky, ktoré majú poslanci pripravené, môžu
byt aktuálne - teda ja nemám žiadnu, aby to nevyzeralo, že chcem niečo pre seba. Načo si ich potom poslanci chystajú, keď to nemôžu predniesť?
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, prepáčte, tento bod je uzavretý. K tomuto bodu sa už nebudeme vracať. Teraz ideme hovoriť k otázkam. Máte nejaký návrh, čo urobíme a týmto bodom?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno, navrhujem prerušiť schôdzu a pokračovať v nej vtedy, keď je možné, aby sa ukončila.
Predseda SNR F. Mikloško:
To je prvý návrh. Prosím, pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo;
Pripájam sa k tomuto návrhu, už som ho tu podával, lebo domnievam sa, že je dosť nedemokratické voči ostatným poslancom, ktorým nie je umožnené v rozprave vystúpiť, pretože sa k tomu nedostanú.
Ak dovolíte, teraz si dovolím odviesť pozornosť trochu inam - do prírody, k Dunaju, a navrhnúť zaradenie nového bodu programu budúcej schôdze. Vychádzam z toho, že v súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčíkovo sme boli počas leta svedkami demonštrácií ochrancov prírody na hrádzi, ako aj Kontrademonštrácie za dokončenie vodného diela. Poslanecký klub Strany zelených je presvedčený, že je najvyšší čas, aby sa týmto závažným enviromentálnym, národohospodárskym, a dnes už možno povedať aj výrazne politickým problémom komplexne zaoberala Slovenská národná rada. V tejto súvislosti
žiadané, aby bol do programu budúcej 18. schôdze Slovenskej národnej rady zaradený osobitný bod, v ktorom by minister lesného a vodného hospodárstva informoval o stave prác na vodnom diele, rokovaní s maďarskou stranou, ochranárskymi a občianskymi iniciatívami a minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie pán Ivan Tirpák informoval o spôsobe aplikácie 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie na riešenie problému dostavby vodného diela, vrátane toho, ako vyzerá ich priebežné vyhodnocovanie. Za týmito informáciami by mala nasledovať všeobecná rozprava k tejto otázke, a plénum Slovenskej národnej rady by malo prijať určité uznesenie.
Dovolím si z tohto miesta pripomenúť, že Strana zelených na Slovensku zaujala veľmi realistické stanovisko k budúcnosti vodného diela, a súhlasila s jeho dokončením za podmienky prísneho rešpektovania priority ekologických požiadaviek. To znamená dôsledné splnenie 19 podmienok stanovených Slovenskou komisiou pre životné prostredie - prietočný režim elektrárne, nutné následné zníženie energetického výkonu. Nechcem vás unavovať detailami, ako je potrebné zachraňovať lužné lesy a chrániť podzemné vody, ale myslím si, že je najvyšší čas, aby sa nám opäť nestalo, že o tomto probléme sa bude debatovať všade vonku, ale Slovenská národná rada sa mu bude vyhýbať.
Navrhujem, aby predtým, ako sa o ňom bude rokovať v pléne, sa o probléme rokovalo vo výboroch Slovenskej národnej rady, do ktorých by boli pozvaní tak zástancovia
- projektanti a investori, ako aj odborníci z druhej strany
- ekológovia a ochrancovia prírody. Domnievam sa, že je najvyéái čas, aby Slovenská národná rada k tomuto zaujala určité stanovisko.
Ďakujem a žiadam o tom hlasovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, ako odporúčanie predsedníctvu to môžeme akceptovať, ale aby plénum rozhodlo, myslím si, že to by bolo nezodpovedné. Musíme získať podklady, či to môže byť predmetom rokovania budúcej schôdze Slovenskej národnej rady.
Poslanec P. Sabo:
Súhlasili s touto modifikáciou. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Ivan a potom pán poslanec Majer. Poslanec J. Ivan;
Keďže sme ukončili bod rozprava k aktuálnym otázkam, a ostávajú nám na prerokovanie ďalšie dva body, chcem podať návrh, aby sme ukončili tento bod a pokračovali zajtra bodom interpelácie a otázky s tým, že keďže sú to otázky a interpelácie na vládu, aby tu vláda bola prítomná. Chcem, aby sa dalo o tom hlasovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Áno, návrhov bude viacero. Pán poslanec Majer. Poslanec J. Majer:
Ak dovolíte, mám trošku iný návrh. Budúci týždeň, ako hovorí pán predseda, je celý obsadený, ale ďalší týždeň zasadajú výbory - teraz ma informovali, že od 7. do 10 októbra. Navrhujem, aby od 7. do 9. októbra zasadali výbory a 10. a 11. októbra máme na ukončenie týchto dvoch bodov.
Myslím, že by to mohlo stačiť - ak si páni poslanci trošku uvedomia, že nie sme tu na školení, ale že sme v parlamente, a ak skrátia faktické pripomienky, ktoré nevedú k ničomu. Taký je môj názor.
Predseda SNR F. Mikloško:
Teda vás návrh je, aby schôdza bola 10. a 11. októbra. Pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Dávam ďalší návrh vzhľadom na to, že to, čo navrhol pán poslanec Majer, vyhovuje Bratislavčanom. Parlamentná delegácia, ktorá ide do Poľska, má veľmi úzke zloženie. Tam idú 4 alebo 5 ľudia. Či by nebolo možné, ale to musí posúdiť pán predseda a tí, ktorí idú do Poľska, aby sme pokračovali v pondelok a utorok, lebo je naozaj pravda, že 3. už pokračovať nemôžeme. Teraz ma upozorňujú, že v pondelok a utorok zasadá hospodárska rada. To je tiež pravda. Potom to nechá* na 18. schôdzu.
Predseda SNR F. Miklosko;
Pán poslanec Hajer. Poslanec J. Malér;
Keď výbory skonala ôsmeho, môže schôdza pokračovať deviateho.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, jediný problém je, že deviateho a desiateho je tu nemecký prezident Weizsäcker, kde bude musieť byť zúčastnená celá reprezentácia predsedníctva.