Neprošlo opravou po digitalizaci !

dve poznámky k vystúpeniu kolegu Hubu. Neberiem skutočnosti, ktoré uviedol, z pohľadu federácie pri tvorbe federálnych úprav v životnom prostredí, ale môj názor na tie dary, ktoré sme dostali prijatými zákonnými úpravami, je trošku iný.

Po prvé si myslím, že jedna i druhá úprava, a to ako zákon o odpadoch, tak i o ovzduší, predsa len v značnej miere vstupujú jednak do výkonu štátnej správy, čo by som dokázal preklenúť, ale značne vstupujú aj do ekonomík obidvoch národných republík. Ani pri jedno* zákone totiž neboli posúdená ekonomické dôsledky prijatia týchto zákonov, a napriek tomu naši kolegovia vo Federálnom zhromaždení tieto zákony s ľahkosťou prijali.

A druhá poznámka k tonu, že doteraz nemáme prijatý zákon o štátnej správe v odpadoch. Nevidel by som to ako dôsledok toho, že by sme tu mali zle rozdelené kompetencie v otázkach životného prostredia, ale skôr by na to mal zodpovedať predseda legislatívnej rady vlády pán podpredseda Zászlós. Tento zákon podľa mojich vedomosti bol pripravený v júni na prerokovania do vlády, a neviem, z akých dôvodov ani 17. schôdza tento zákon nedostala na prerokovanie. Mne to pripomína, i z vystúpenia pána Ministra Belcáka, ako keby sme na jednej strane chceli tu zvýrazňovať veľký záujem vlády riešiť ekonomické problémy, a na druhej strane ako keby v samotnej legislatívnej rade vlády a následne aj vo vláde vládla akákoľvek ekonomická ignorancia myslenia a posudzovania jednotlivých zákonov.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, poslanci, hlási sa poslanec Huba s faktickou poznámkou na toto vystúpenie, ale chcem upozor-

nit na jednu vec. Máme ešte 20 príspevkov. Keď počítame aj faktické poznámky, musíme si uvedomiť, dokedy chceme rokovať.

Poslanec M. Huba:

Nechcem polemizovať s pánom poslancom Plesníkom, veľmi dobre si rozumieme v našom výbore pre životné prostredie, a ixkrát sme o tomto hovorili. Ale tvrdím, že je lepší nedokonalý zákon, ktorý mohol byť dokonalejší, keby pristúp slovenskej strany pri jeho tvorbe a tvorbe ďalších predpisov bol konštruktívnejší. Teda hovorím, lepší je nedokonalejší zákon, ktorý sa dá novelizovať, ako žiadny zákon, lebo prolongovať stav v oblasti odpadov, a dvadsaťtri rokov starý zákon k ovzdušiu už bolo naozaj neúnosné. Inak s druhou polovicou jeho príspevku sme úplne v zhode.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Faktické poznámky majú poslanci Galanda, Ľupták, Hirjak.

Poslanec M. Galanda:

Pán predseda konštatoval, že je zhruba 20 ľudí prihlásených a predpokladám, že ešte minimálne rovnaký počet vystúpi s faktickými alebo inými poznámkami. Mám dva poznámky. Jedna sa týka medzinárodno-právnej subjektivity. Tu si dovolím konštatovať, že na vznik nového štátu nie je potrebný nijaký súhlas. Podľa medzinárodného práva štát vznikne ipso facto samým skutkom v dôsledku toho, že sa sám zriadil. To znamená, že určitý orgán, ktorý predstavuje politickú organizáciu nového štátu, vyhlási vznik štátu na určitom území obývanom daným obyvateľstvom. Medzinárodné právo pozná viaceré spôsoby vzniku nového štátu, a to oddelením, spojením, pripojením, vytvorením nezávislého štátu a podobne. Čo sa

týka uznania tohto štátu, v podstate jeho uznanie alebo neuznanie nie je dôležité na posúdenie skutočnosti, či štát vznikol alebo nevznikol. Z hľadiska medzinárodného práva takto rozlišujeme medzi uznaním štátu de jure a de facto, teda právna uznanie a skutočné uznanie. Právne uznanie nastane jednostranným politicko-právnym aktom štátu, ktorým tento reaguje vyslovene alebo mlčky na vznik nového štátu. Toto uznania je úplné, konečné a neodvolateľné. Zanikne iba v prípade faktického zániku štátu. Faktické uznanie štátu je obmedzené, dočasné a odvolateľné. K takémuto uznaniu pristupuje štát spravidla vtedy, keď ešte nie je presvedčený o stabilite a perspektívach prežitia nového štátu alebo z iných dôvodov, ktoré ho vedú k tomuto postupu. Z tohto viac-menej vyplýva, že štát, ktorého neuznáva väčšina ostatných štátov, nemôže v praktickom živote efektívne vystupovať, pretože práve jeho uznaním dávajú štáty najavo ochotu nadviazať s novovzniknutým štátom diplomatické, obchodné a iné vzťahy. Takže vyhlásenie a uznanie štátu sú dva rôzne prejavy, dve rôzne kategórie. Ma to netreba zabúdať.

A druhá poznámka - vážené kolegyne, kolegovia, ak ide o politické veci, väčšinou je táto sála plná. Dôkazom toho je napríklad pondelok, keď sme prerokovali program, taká dôležitá vec, včerajší deň alebo dnešné popoludnia. Ináč väčšinou, keď robíme normálnu, bežnú prácu, ktorá je dôležitá a zásadná, je nás tu tak 80 až 100, niekedy nie sme ani uznášaniaschopní. Aj to sa nám párkrát stalo. Neviem, koľko je nás tu, nemám o tom chuť uvažovať. Pýtam sa, či je hodné Slovenskej národnej rady, aby o tak dôležitom bode, ako ja rozprava o politicky závažných otázkach alabo násladný bod interpelácie a otázky, rokovala pri takto nízkom počte, a dá sa povedať, aj s takým vystupovaním niektorých poslancov, ktoré má ďaleko od kultúry a profesionality.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško:

Poslanec Ľupták, poslanec Hirjak, potom sa hlási o slovo minister Rakús.

Poslanec I. Ľupták;

So záujmom som si vypočul prehľad o prieskume verejnej mienky, odpovede respondentov na radikálnu ekonomickú reformu. Myslím si, že tieto odpovede by mali byť naozaj mementom pre protagonistov radikálnej ekonomickej reformy, a to z toho dôvodu, že vzorka, ktorú hovoril pán poslanec Dianiška, je tvorená pri určitom objeme respondentov, to znamená aj určitom počte synpatizantov. Ďalší moment, ktorý som chcel spomenúť, je nespokojnosť s radikálnou ekonomickou reformou. Radikálna ekonomická reforma nejde tak, ako bola naplánovaná. Kto sa tým zaoberá, kto do toho vidí, musí to jednoznačne konštatovať. Je samozrejmé, že najväčšie percento súhlasných odpovedi na radikálnu ekonomickú reformu musí byť z VPN, resp. z maďarských hnutí, a aj z KDH, nakoľko sú protagonistami tejto radikálnej ekonomickej reformy. Čiže aj medzi sympatizantmi, medzi členmi týchto hnutí existuje nejaká lojalita K ľuďom, ktorí túto radikálnu ekonomickú reformu vykonávajú. Ale opakujem: Malo by to byť mementom, že radikálna ekonomické reforma nejde tak, ako nám bola predkladaná v januári, keď sme ju schvaľovali.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Pán poslanec Hirjak ruší svoju prihlášku. Pán poslanec Sabo s faktickou poznámkou, potom pán minister.

Poslanec P. Sabo:

Vážený pán predsedajúci,

domnievam sa, že už sme všetci pomerne unavení, je tu skutočne málo poslancov, aj málo členov vlády, pritom sa rokuje o závažných veciach. Dovoľujem si požiadať, aby sa hlasovalo o návrhu, ktorý som dával ešte pred začatím tohto bodu, aby sme pokračovali po prerušení ihneď po návrate delegácie Slovenskej národnej rady z Poľska, to znamená v stredu alebo vo štvrtok na budúci týždeň.

Predseda SNR F. Mikloško:

Problém je v tom, že v tom čase zase sú preč poslanci niektorých výborov a je aj stretnutie v Papierničke. Neviem si to dobre predstaviť. Myslím si, že tento bod programu by sme nejakým spôsobom mali ukončiť. Prerušiť rozpravu k aktuálnym otázkam v polovici znamená, že budúci týždeň ju znovu otvoríme, prihlásia sa ďalší. Buďme racionálni a potom sa môžeme rozhodnúť. Prosím ministra Rakúsa.

Minister zdravotníctva SR A. Rakús:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážená Slovenská národná rada,

prepáčte mi, že trošku oneskorene, bohužiaľ, nemohol som byť presne v tom čase prítomný, ale považujem za nevyhnutné zareagovať na - podľa mojej mienky nekorektný a invektívny príspevok pani poslankyne Keltošovej, v ktorom podľa akejsi schémy založenej na princípe "jedna pani povedala* /potlesk/ ma označila za hlavnú príčinu všetkých nedostatkov v zdravotníctve, a vyslovila názor o mojej nekompe-

tentnosti. Bolo by pre mňa ponižujúce obhajovať svoju kompetentnosť alebo nekompetentnosť, nakoniec, nie je to ani moja úloha, ale považujem za potrebné poukázať na niektoré nepravdy a zároveň aj nereálnosť, ktoré v príspevku pani poslankyne Keltošovej odzneli.

Principiálne možno súhlasiť s tým, že načrtla situáciu v zdravotníctve ako alarmujúcu. Neviem, do akej miery naozaj možno hovoriť o tom, že zdravotníctvo je v klinickej smrti. Nerozumiem dobre ani tomu, čo myslela pod pojmom tzv. nepretekčného zdravotníctva. Napriek tomu ako istý protiargument by som rád upozornil na výsledok prieskumu verejnej mienky, ktorý uviedla v úvode svojho príspevku, lebo na prieskum verejnej mienky pani poslankyňa kládla mimoriadny dôraz. A tak by som rád poukázal na to, že podľa prieskumu verejnej mienky od novembra minulého roka do júla tohto roka, čiže za necelé trištvrte roka, spokojnosť s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti medzi obyvateľstvom stúpla z 19 na 27 %, a nespokojnosť s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti poklesla zo 40 na 21 %. Ak by sme teda ako kritérium brali zdôrazňovaný prieskum verejnej mienky, potom to nie je v zhode s tou nielen katastrofickou, ale priamo katastrofálnou charakteristikou, s ktorou operovala pani poslankyňa. Nechcem tým, samozrejme, hovoriť, že zdravotníctvo nemá problémy. Ale ak vyjdene z toho, že hlavným zmyslom zdravotníctva je poskytovanie zdravotníckej starostlivosti občanom, potom toto musí byť pre nás východiskovým kritériom hodnotenia, aj keď tým nechcem poprieť význam fungovania rezortu v prospech samotných zdravotníkov.

Rozpočet na zdravotníctvo taký ako má. Ak ale pani poslankyňa Keltošová ma charakterizovala ako dobráka, korektného človeka, ale ktorý nebojuje za rezort, ktorý neobťažuje premiéra, neobťažuje ministra financií, chcel by som upozorniť, že to nie je pravda. Môžem si k tomu zavolať svedkov. Obťažujem premiéra, obťažujem ministra financií, obťažujem

hospodársku radu vlády, obťažujem vládu. Práve z výsledkov tohto obťažovania vyplynulo aj to, že sme dostali zvýšený rozpočet na I. polrok o 1, 9 mld, že sme dostali povolenie čerpania finančných prostriedkov do konca septembra na 97 %, a aj to, že teraz sa situácia v zdravotníctve a jej finančné riešenie bude veľmi naliehavo prerokúvať v hospodárskej rade vlády.

Veľmi ma zamrzela poznámka pani poslankyne Keltošovej o tom, že na jednej strane máme nedostatok prostriedkov a na druhej strane organizujeme veľké, mimoriadnou zahraničnou účasťou naplnené kongresy o humanizácii zdravotníckej starostlivosti. Dúfam, že pani poslankyňa tým nechcela naznačiť, lebo to by bolo skutočne tragické, že zaoberať sa otázkami zdravotníckej etiky a humanizácie poskytovania modernej zdravotníckej starostlivosti je nezáväzné, nenaliehavé. Dúfam, že to tým naozaj nemyslela. Na vysvetlenie by som chcel dodať, že každý, kto organizoval nejaký kongres, vie dobre o tom, že kongresy sa väčšinou organizujú tak, aby boli ziskové. Tento kongres, na ktorom sa zúčastnilo takmer 3 000 ľudí, a asi 800 zo zahraničia, sme organizovali síce veľkoryso, veľkolepo, ale nešlo nám pritom o to, aby sme boli ziskoví, išlo nám o to, aby sme neboli stratoví. A stratoví sme neboli. To znamená, že prostriedky na organizovanie tohto kongresu nešli čo štátneho rozpočtu, a teda nešli vôbec na úkor poskytovania zdravotníckej starostlivosti.

Nakoniec by som rad zareagoval na požiadavku pani poslankyne, ktorú vyslovila, že do budúcej schôdze mám predložiť vývoj zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku podlá jednotlivých regiónov a podlá jednotlivých mesiacov. Musím upozorniť na to, že na dôkladné a dôsledné splnenie takejto úlohy by nestačil ani celý aparát Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Filipp, potom poslanec Cyril Ivan.

Poslanec J. Filipp;

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

vlastne väčšina problémov, ktoré človek má na srdci, už tu bola povedaná. Bola tu povedaná dokonca i zo strán, ktoré nie sú celkom v súlade s našou líniou. Takže, dovoľte mi už len niekoľko krátkych poznámok.

Pôvodne tu mám pomerne značnú stať k otázkam hospodárstva, ale pán minister Belcák už vystúpil, mnoho vecí vysvetlil. Chcel by som, aby vypracovali analýzu a predložili Slovenskej národnej rade opatrenia, ktoré pripravujú na zastavenie vývoja slovenskej ekonomiky do katastrofy. Sám povedal, že tu je vyše 200 tisíc nezamestnaných, keď zoberiete rodiny, znamená to milión ľudí, ktorí už vlastne pomaly nemajú zdroj príjmov. Z inej štatistiky viem, že na úrovni životného minima žije 2 700 000 ľudí. Proste blížime sa k nejakej hranici, ako som sa pýtal minule pána prezidenta, keď tu bol, či to náš ľud takto može nechať. Jednoducho, keď nim deti, ktoré hladujú, nuž verte, že budem kriminálnym živlom. Pochopme to nejak takto. Pán minister, prosím vás, keď je to možné, urobte to, predložte nám tie opatrenia, ktoré pripravujete na to, aby tu nedošlo k ekonomickej katastrofe. Lebo spoliehať sa na to, že tu prídu kapitalisti z Nemecka alebo z Ameriky, alebo neviem odkiaľ z tramtárie, z Austrálie, vykúpia nám ten rozložený, rozbitý, skrachovaný priemysel, a my tým budeme zachránení, nehnevajte sa, tomu sa veriť nedá.

Ďalej mám takúto poznámku - viete, všetko tu bolo vysvetlené, povedal by som, boli sme na ohromnom školení o štátoprávnych, právnych, všelijakých problémoch, otázkach. Však pán Galanda nám to všetko tak úprimne, srdečne vysvetlil, o tom sa pochybovať nedá. Ale cez to všetko, keď niekto už či na mítingu alebo tu, medzi nami povie, že človek, poslanec alebo príslušník nejakej strany preto, že bojuje za národnú suverenitu, že chce, aby tento štát, aby títo ľudia žili v suverénnej republike, B tými rôznymi vlastnosťami, prosím vás, môžeme o tomto človeku povedať, že je zradca? Prosím vás, nie. Týchto ľudí si, podľa mňa, treba vážiť. Čiže nebol by som rád, keby niekto ešte takto, či na mítingoch alebo niekde inde hovoril o ľuďoch, ktorí bojujú za národnú suverenitu.

Ešte by som sa chcel pozastaviť pri jednom probléme. Vieme o uznesení Českej národnej rady z 20. septembra, ktoré, ako tu už bolo spomínané, v podstate odsudzuje Slovenskú národnú radu, teda nás všetkých, do akejsi pozície podriadeného českej národnej rade. Viete, bolo tu už v minulosti mnoho útokov. Spomenul by som pána Vopěnku, ktorý v ton tandeme s pánom Pithartom v minulosti sústavne napádal pána Mečiara. Napádali i ďalších politikov. Teraz si zobrali na mušku pána ministra školstva, zobrali si na mušku pána Čarnogurského, predsedu našej vlády. Inicioval som napríklad vyhlásenie výboru pre kultúru, kde sa výbor ohradzuje proti takýmto výrokom českej reprezentácie. Ale viete, keď sme dnes pripravovali uznesenie Slovenskej národnej rady, aj pán Ivan Čarnogurský hovorí, že nemôžeme postupovať takto, nemôžeme postupovať konfrontačné. Ale nebolo by dobré raz povedať - vážení, nehnevajte sa, starajte sa o svoje problémy v Čechách, máte ich dosť, a nám dajte láskavo pokoj.

Ďakujem vám.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pani ministerka Woleková, potom pán poslanec Kliman s faktickou poznámkou.

Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:

Vážené dámy, vážení páni,

mala by som k Vám len jednu prosbu. Prosím vás pekne, plénum Slovenskej národnej rady väčšinou zasadá jedenkrát do mesiaca. Všetci sa naň veľmi vážne pripravujete. Buďte takí dobrí, keď používate čísla, navštívte nás alebo Slovenský štatistický úrad, aby vaše čísla boli objektívne. Je to už druhýkrát - vo vystúpení pána poslanca Filippa, predtým vo vystúpení pána poslanca Andela, že sa tu proste hádžu čísla, ktoré vôbec nezodpovedajú pravde. Nezavádzajte národ takýmito číslami.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Faktickú poznámku má poslanec Kliman, potom poslanec Diovčoš.

Poslanec L. Kliman:

Chcel som pôvodne nadviazať, bezprostredne reagovať na vystúpenie pána poslanca Filippa, ale vystúpenie pani ministerky urobilo kontinuitu medzi tým, čo chcem povedať.

Vážená Slovenská národná rada,

som podpredsedom národohospodárskeho výboru. Ako viete, pred niekoľkými týždňami sme mali rokovanie v Kyjove. Naši federálni partneri, naši českí partneri, priali s perfektnými podkladmi a údajmi o našej slovenskej ekonomike. My, hoci si myslím, že ministerstvo financií je povinné nám tieto podklady dať, sme ich nedostali. Tie čísla a relatívne vzťahy sme sa dozvedali len z toho, čo nám dali oni. Bola to veľká hanba, ostuda. Chcem to tu teraz aj verejne povedať, že mnoho nedorozumení a mnoho aj národnostne resp. nacionálne orientovaných vystúpení vyplýva z toho, že tento parlament, a neviem, či táto vláda, nemá prehľad o skutočnej ekonomickej situácii, polohe, váhe a rovnováhe slovenskej a českej ekonomiky. Zatiaľ sme masírovaní propagandou, ktorá nám vnucuje komplex ekonomickej menejcennosti. Nevieme, do akej miery je to pravda a do akej nie. Percentá o národnom dôchodku atď. nie sú preukazné, nie sú pre slovenského občana, možno ani pre ekonóma vypovedacie. Teda chcem kriticky poukázať na to, že ani nám, poslancom, ale najmä verejnosti v tomto veľmi vážnom období vláda, a možno práve ministerstvo financií - veľmi ma mrzí, že tu nie je pán minister, ktorému som chcel adresovať túto pripomienku ako podpredseda nášho výboru, nedávajú dostatok informácii. Druhá strana ich má. Naša ich nemá. Vieme len toľko, že u nás je surovinová základňa, že je zničené životné prostredia, že je náročná ekológia, že je tu nižšia produktivita práce, že náš robotník pracuje ťažšie v prvovýrobe, vieme, že sa to finalizuje na druhej strane. Nechcem to stavať šovinistický, ale kde teda je skutočná poloha našej ekonomiky? A tu už zaznela pripomienka aj do uznášania, preto sme sa k tomu prihlásili, a náš poslanec Fogaš o tom hovoril, aby sa táto situácia ekonomicky preukázala, lebo buďme si úprimní, v pozadí týchto sporov je ekonomika.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, ak dovolíte, mám na vás jednu otázka. Samozrejme, stojím na vašej strane, lebo našou povinnosťou je kontrolovať vládu, ale pýtali ste od vlády tieto materiály?

Poslanec L. Kliman:

Áno, pán predseda, pýtali sme. Som ochotný, aby som bol k dispozícii ku konfrontácii, aj s naším predsedom, pripadne kolegami Ing. Brestenským, Ing. Harnom, nech dosvedčia. Pracujeme za takýchto podmienok, a sme výbor, ktorý je ekonomicky, dovolím si tvrdiť, najzodpovednejší, a má teraz najťažšiu situáciu. Tie informácie nemané. Horko-ťažko sne dostali predbežné výsledky prvého polroka, ktoré boli zastaralé. Rokovali sme pred pár týždňami. Viete, že čas pokračuje, výroba pokračuje, produkcia pokračuje, tak týmto nás treba vybaviť.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Poslanec Diovčoš. Poslanec R. Diovčoš:

Dovoľte mi, aby som sa vrátil k vystúpeniu pána poslanca Filippa. Nehnevajte sa na mňa, ale už tomu naozaj nerozumiem. Pán poslanec Filipp tu povedal, prečo ti, ktorí bojujú za práva slovenského národa v intenciách Slovenskej národnej strany, sú označovaní za zradcov. Odporúčam pánu poslancovi Filippovi, aj všetkým tým, ktorí takto hovoria, nech si prelistujú naspäť Nového Slováka alebo podobné časopisy, nech si prelistujú posledne vyjadrenia, ktoré tu odzneli, a nech povedia, kto koho vlastne označuje za zradcov. Mám skôr dojem, že práve tí, ktorí majú iný názor ako Slovenská národná strana, sú označovaní ako zradcovia.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Poslanec Januš, potom poslanec Kružliak majú faktické poznámky.

Poslanec M. Januš;

Mal by som otázku na pani ministerku Wolekovú, v čom pán Filipp nehovoril pravdu, keď v Práci z 23. septembra udávajú túto nezamestnanosti: K poslednému júlu bolo na Slovensku 197 tisíc nezamestnaných, začiatkom septembra už tento počet prekročil 223 tisíc. Je koniec septembra. Neviem, či má zlé informácie Práca, alebo má zlé informácie pani ministerka. K tomu ešte by sme mali prirátať aj takzvanú vnútornú nezamestnanosť, ktorá nie je v štatistike. Čiže tie čísla budú asi správne.

Predseda SNR F. Mikloško;

Pani ministerka Woleková. Ministerka práca a sociálnych veci SR H. Woleková:

Vážené dámy, vážení páni,

predovšetkým vývod, že 223 tisíc nezamestnaných znamená jeden milión ľudí bez pláce, teda bez mzdy, nie je pravdivý. Prosím vás pekne, z tých 223 tisíc nezamestnaných je veľká časť absolventov. Potom sú to, samozrejme, i rodičia. Nehovorím, že nie, ale neznamená, že nie sú zabezpečení. Ak jeden rodič pracuje, druhý je nezamestnaný a dostáva 65 % podpory, čo často je takmer ten istý plat ako predtým, tak nehnevajte sa, príjem tej rodiny až tak neklesol. Druhý jeho nesprávny vývod bol, že v podstate 2 milióny alebo 2, 5 mi-

lióna ľudí je sociálne odkázaných. To znamená, že polovica občanov Slovenskej republiky je sociálne odkázaných. Podľa našich údajov z oddelení sociálnych vecí je to maximálne 13, 5 %, takže nie 50 %. Nemáme celkom presné údaje, lebo na začiatku roku to bolo len 7 %. Dnes v podstate už platí nová vyhláška o sociálnej odkázanosti, ktorá oveľa vyššie posunula hranicu, podľa ktorej sa rodina za takúto považuje. A pritom ani zďaleka nemáme na týchto oddeleniach nával. To vám môžem povedať. A čo sa týka tých 223 tisíc nezamestnaných, treba povedať, že pre nich práca, za ktorú dostávajú plat tak medzi 2-3 tisíc korunami, nie je, bohužiaľ, zaujímavá. Možno aj pani poslankyňa Badálová a iní, ktorí pracujú na našich úradoch, by vám mohli povedať, že napríklad v jej konkrétnom okrese zo 17 ponúknutých vetných miest v oblasti sociálnej práce sa podarilo obsadiť tri. O ostatné nemali záujem, pretože neboli honorované tak, ako si to naši ľudia predstavujú. Takže nehnevajte sa, nie je problém v tom, že máme len 7 tisíc voľných pracovných miest. Problém je v tom, že zatiaľ naše relatívne nízke pracovné príjmy, a tým ľuďom, ktorí žijú na podpore, sa neoplatí pracovať. Ale to neznamená, že títo ľudia sú väčší chudáci ako tí, čo pracujú. Možno niekedy práve naopak. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Pán poslanec Kružliak.

Poslanec š. Kružliak!

Vážený pán predseda, vážená slovenská vláda, vážený slovenský parlament,

môj príspevok som mienil predniesť v poslednom bode, v interpoláciách, ale pán kolega Kliman ma podnietil k tomu,

aby som to urobil práve teraz, lebo na jeho vystúpenie je to maximálne aktuálne.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, ste v poradí na faktickú poznámku, to znamená tri minúty.

Poslanec Š. Kružliak:

V poslednou období sa štátoprávne usporiadanie skloňuje vo všetkých pádoch. Vystupujú historici, štátnici, politici a mnoho tých, ktorí sa vyjadrujú k našej štátnoprávnej minulosti, súčasnosti, a z toho vyslovujú svoje predstavy o budúcnosti. Všetci cítime, že stojíme pred vážnym krokom, a ako tento krok spraviac, také budú dôsledky pre nás a pre tých, čo prídu za nami. Z toho všetkého, čo som povedal v predchádzajúcich troch vetách, je najhoršie to, že ti historici, štátnici, politici a ti ostatní nie sú jednotní, a každý si to predstavuje nejak inak. Som však presvedčený, že každý si naše budúce štátoprávne usporiadanie predstavuje lepšie ako doteraz.

Pred niekoľkými týždňami bola rozšírená správa, že vláda Českej republiky mala ako jeden bod svojho programu aj krízový variant vývoja, v ktorom sa robila analýza stavu, ku ktorému by došlo v prípade zániku ČSFR. Rovnako Federálne zhromaždenie túto skutočnosť nevylučuje, o čom svedčí príprava zákona o delení majetku v prípade zániku federácie. Tieto skutočnosti vyvolávajú vo verejnosti dosť napätia, čoho dôsledkom sú časté otázky našich občanov, aké dopady bude mať prípadne rozdelenie ČSFR na našu ekonomiku, na zahraničné vzťahy, reálnosť uznania Slovenska inými štátmi, získanie zahraničného kapitálu a podobne. Navrhujem plénu Slovenskej národnej rady, aby prijalo uznášanie, ktorým zaviaže vládu vypracovať a predložiť v čo najkratšom čase, najneskôr do

najbližšieho zasadania Slovenskej národnej rady, stručnú, prehľadnú prognózu vývoja v ťažiskových oblastiach po prípadnom rozpade ČSFR. Návrh uznesenia pléna Slovenskej národnej rady by som formuloval takto: "Plénum Slovenskej národnej rady odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť najneskôr na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady správu pre poslancov Slovenskej národnej rady, ktorá bude obsahovať politický a ekonomický dopad v prípade zániku ČSFR pre Slovenskú republiku. "

Ďakujem za pozornosť:. Predseda SNR F. Mikloško:

Poslanec Kliman, poslanec Barany. Poslanec L. Kliman:

Chcem nadviazať na vystúpenie pani ministerky Wolekovej. Som otrasený kľudným konštatovaním, že v našej republike možno mnoho ľudí by prácu dostalo, ale pracovať nechce. V mojom bezprostrednom rodinnom prostredí môžem uviesť konkrétne príklady, kde sa žije na hranici sociálneho zabezpečenia, alebo ako by som sa vyjadril v terminológii sociológov. Chcem navrhnúť takúto vec. Nech nám ministerstvo práce a sociálnych veci predloží informáciu o tom, aký je skutočný stav sociálnej úrovne nášho obyvateľstva, aká je jeho štruktúra, nech sa nám povie všetko, 60 o tom vieme, aby sme jedni, ktorí sme si dali do kréda hájiť sociálne záujmy najmä sociálne slabších vrstiev, pripadne nedramatizovali, ale zase druhí, ktorí tie informácie majú, aby to nezľahčovali.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Pán poslanec Barany.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP