jej riadenie. Čiže spoločný ekonomický priestor vnímame takýmto spôsobom.
Tretín pojmom, ktorý si myslím, že je takým najkritickejším, je pojem ústavný postup. Myslím, že ani v tejto sieni, ani v sieni Českej národnej rady, či Federálneho zhromaždenia nesedí nik, kto by navrhoval neústavný postup. Veď dodržiavať ústavu a zákony tohoto štátu sme sa zaviazali pri skladaní poslaneckého sľubu. Napriek tomu vnímame tento postup rozdielne. Česká reprezentácia hovorí, že ústavný postup je taký, že sa najprv prijme zmluva, potom sa prijmú ústavy, a preto i návrh českej ústavy, ktorý som mal možnosť aspoň prelistovať, je vypracovaný ako komplement federálnej ústavy. Náš postoj v tomto tiež nie je celkom jednotný. Sú strany, ktoré vo svojom náhľade sa takmer stotožňujú so stanoviskom českej reprezentácie - myslím VPN, Demokratickú stranu, i tu zastúpené maďarské strany. Ostatné strany sa domnievajú, že ústavným postupom by malo byt práve to, aby sa najprv prijala Ústava Slovenskej republiky a potom uzatvorila zmluva. Vyplýva to jednoducho z potreby budovať spoločný štát zdola, vychádzať z originálnej pôvodnej suverenity republík, ktoré ju právne deklarujú prijatím svojich ústav. Národ, ktorý sa nastal subjektom prijatím vlastnej ústavy, nie je subjekt. Veď ústavou sa národ zmocní všetkého, 60 mu patri, a len potom môže z vlastného rozhodnutia postúpiť niektoré kompetencie vyššiemu celku.
Stretávame sa tu s bagatelizovaním článku l ústavy, ktorý v odseku 2 hovorí, že základom ČSFR je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich. Odsek 5 toto dopĺňa výkladom o suverenite. Podpredseda českej národnej rady Kalvoda hovorí, že preambula ústavy nie je takou záväznou časťou, ale toto nie je v preambula, toto je v článku 1. článok l je najdôležitejším článkom ústavy, preto je prvým článkom ústavy. Myslím si, že článok l je vlast-
ne ústava v kocke. A nenahovárajme si, že je možné v čl. 1 deklaroval čosi, čo potom v 149 článkoch budeme obmedzovať alebo popierať. Článok 142 platnej ústavy umožňuje národným radám prijať i vlastnú ústavu. Tvrdím, že nemôže byť neústavným postupom tvorba vlastnej ústavy. Základné ľudské pravá i práva národov na sebaurčenie majú totiž univerzálny charakter a platia obecne. Pokiaľ by zákon, hoci aj ústavný, porušoval zásadu obecnosti, stal by sa protiprávnym. Preto tá postupnosť - najprv ústava a zmluva, lebo zmluvu by mali uzatvoriť len subjekty, ktoré sú už konštituované. Podľa môjho názoru je v rozpore s logikou veci, ak najprv prijmeme zmluvu a potom napíšeme Ústavu. Je v rozpore s logikou veci, ak najprv spravíme čosi, čím ústavu obmedzíme, a potom sa budeme venovať tvorbe ústavy /potlesk/. Podlá môjho názoru je to alogické. V tom prípade republikové ústavy vôbec nemusia byť, v tom prípade nie sú ústavami, ale sú len súpisom čohosi. Veď ústava je len vtedy ústavou, keď vyjadruje právo národa na sebaurčenie a zvrchovanosť v jeho celku, teda plne.
Štvrtým takým základným problémom, ako ho ja vidím, je pojem zmluva. Na českej strane je názor, že zmluva by mala byť samokonzumovateľná, to znamená, že po jej prijatí automaticky zanikne. Sú silné tlaky na to, aby sme ju posunuli zo zmluvy do akejsi dohody medzi národnými radami. Keď som oponoval trebárs pánovi Kalvodovi, že predsa i sám pán prezident uznáva, že treba uzatvoriť zmluvu medzi republikami a nie medzi národnými radami, pán Kalvoda odpovedal, že pán prezident je dramatik a ústavnému právu takto nerozumie. My si myslime, že zmluva by mala byť skutočne štátnou zmluvou práve v zmysle hlavy 1 Ústavy Slovenskej republiky, a dovolím si upozorniť, že neodporuje ani Viedenskému dohovoru o zmluvnom práve. Kto o tom pochybuje, nech si to prečíta. Nakoniec znalec ústavného práva akademik Viktor Knapp v apríli t. r. v Hospodárskych novinách jednoznačne potvrdil spôsobilosť oboch národných štátov uzatvoriť zmluvu.
Posledným takým pojmom, ktorý je často frekventovaný a tiež inak vnímaný, je pojem medzinárodno-právna subjektivita. Česká strana ho akceptuje ako výlučnú medzinárodnoprávnu subjektivitu pre ČSFR, pre federáciu, a niektoré slovenské strany s týmto hodnotením i súhlasia. Medzinárodnoprávna subjektivita však je atribútom zvrchovanosti každého národa, a prijatím ústavného zákona č. 143/1968 Zb. bola slovenská i česká štátnosť ústavne fixovaná. Vtedy vlastne republiky získali medzinárodno-právnu subjektivitu. Iné je, že ju vtedy celú, stopercentne postúpili federácii. Obávam sa, že nie celkom dobrovoľne. A tak vznikla jediná medzinárodno-právna subjektivita ČSFR. Z hľadiska medzinárodného práva je ČSFR vlastne unitárnym štátom. Nič však nebráni tomu, aby bola medzinárodno-právna subjektivita konštruovaná ako zložená, kde bude mat federácia i republiky svoju vlastnú subjektivitu, čo umožní, aby mohli uzatvárať medzinárodné zmluvy a vstupovali do medzinárodných spoločenstiev. Náš predseda Čarnogurský ako východisko z tejto situácie navrhol harmonizovať to tak, ako to bude v zjednotenej Európe, kedy do Bruselu bude 12 európskych štátov odovzdávať časť svojej suverenity, a taký diel suverenity, aký budú postupovať Bruselu, by sme mali my postupovať nášmu hlavnému mestu. To by umožnilo naplnenia toho, čo má federálna vláda, vďaka Kresťansko-demokratickému hnutiu, vo svojom programovom vyhlásení, kde sa hovorí, že federálna vláda spraví všetko pre to, aby v zjednotenej Európe mohli český a slovenský národ vystupovať ako rovnoprávne a rovnocenné subjekty. /Potlesk. /
Takto vidím problémy, ktoré si musíme ujasniť medzi sebou, kým pôjdeme na ďalšie rokovania a Predsedníctvom českej národnej rady. Je tragédiou, keď sa národnej myšlienky zmocnia aj rôzni extrémisti, ktorí ju svojimi rečami alebo svojimi skutkami diskreditujú. Zrejme nik netúži žiť v samostatnom Slovensku, kde budú súdení zradcovia a prevalcovaní politickí protivníci. Ale náš národ v drvivej väčšine nie je
taký. Preto nestrašme ani seba, ani svet slovenským nacionalizmom. Slovenský nacionalizmus, ktorý naši susedia vždy tak radi odsudzovali, lebo si tým uľahčovali uplatňovanie svojich vlastných záujmov u nás, však vznikol práve pod ich tlakmi. Bol odjakživa nacionalizmom obranným. Veď slovenský nacionalizmus si nikdy nenárokoval privilegované postavenie medzi národmi, ani si nikdy nerobil ilúzie o svojej nadradenosti na inými /potlesk/. Skôr naopak, často ani neveril vo svoje vlastné skutočné sily. Náš nacionalizmus mal, a tvrdím i na, charakter národovectva, ktorý nikdy nebol v rozpore s humanistickými ideami, a z týchto dôvodov ani nikdy nemohol prerásť do šovinizmu. Keď zaniknú tlaky na naše ovládanie, zanikne aj slovenský nacionalizmus ako fenomén politický a zostane len javom kultúrnym.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Klepáčovi. Vždy, keď vystúpi poslanec Andel, očakávame kritiku toho predchádzajúceho, tak nech sa páči.
Poslanec M. Andel;
Neviem, ale myslím si, že snáď nie. Dámy a páni,
po zrútení a rozpade totalitných systémov na európskom kontinente ocitli sa viaceré menšinové národy pred historickou šancou využiť, právo národa na sebaurčenie. Emancipačný proces vo východnej Európe sa už nedá zastaviť a pokusy
o jeho radikálne zvrátenie prinášajú, ako to nakoniec vidieť
i na príklade Juhoslávie, viac škody ako osohu. Národy býva-
lej východnej Európy začínajú zhadzovať okovy národnej diskriminácie. Parlamenty týchto národov vyhlasujú nielen zvrchovanosť, ale dokonca i svoju samostatnosť. Politickí reprezentanti týchto národov brázdia Európu, aby dosiahli politické uznanie toho, čo je vrcholom snaženia každého národa, stať sa subjektom medzinárodného práva a bezprostredne využívať všetky výhody vyplývajúce zo začlenenia sa do rodiny suverénnych národov. Niektorí slovenskí politici však namiesto toho, aby postupovali podobným spôsobom, strácajú svoj drahocenný čas načúvaním českých kolegov o tom, ako sa Európa integruje a ČSFR sa dezintegruje. Nespomenie sa pritom, pravda, ani pol slova, že v rámci integrácie Európy si národy zachovávajú svoju medzinárodnú subjektivitu, svoju národnú suverenitu a zvrchovanosť. Kto bráni partnerovi priznať medzinárodne garantované pravo národov na sebaurčenie, tomu ťažko veriť, že by dodržal akúsi vnútroštátnu zmluvu, £1 nebodaj dohodu. Mám na mysli ďalší postup, ktorý už tu bol spomínaný, mám na mysli uzatváranie štátnej zmluvy.
Osobne si myslím, že tu ide o dokonalú ústavnú pascu, v ktorej sa má natrvalo a definitívne stratiť slovenská zvrchovanosť. Prečo to tvrdia? Prepáčte, nie som šovinista, slovenský národ má však s českou politikou a s českými politikmi pomerne veľa zlých skúsenosti resp. zlých politických skúseností neúrekom. Spomeniem napríklad Pittsburskú dohodu, na základe ktorej sa mal vytvoriť a fungovať, spoločný štát. Spomeniem tzv. Prvú pražskú dohodu, ktorá bola uzatvorená alebo podpísaná v júni 1945, ktorá opäť, možno povedať, že medovými ústami sľubovala Slovákov rovnoprávne postavenie v spoločnom štáte, a dokonca tvrdila, že v oblasti zákonodarnej moci podmienkou vzniku a platnosti celoštátnej normy je súhlas Slovenskej národnej rady. Dnes sa teda v podstate bojuje o to isté, čo bolo Slovensku potvrdené už takmer pred 50 rokmi. Ale za zmienku, samozrejme, stoja i posledné ťahanice okolo tranzitu ropy a plynu, železníc a spojov, ako i snahy federálu uzurpovať si právomoci na slovenské životné
prostredie, národný majetok atď. Mohol by som v týchto veciach pokračovať ďalej.
Dohody sa teda vždy uzatvárali, no nikdy neplatili, ako hovorí slovenské porekadlo "Spolky, čertove volky". Pričasto sa toto príslovie v živote plní. Po vyše sedem desaťročí sa ukazuje, že aj tento spolok, hoci sme ho povýšili na federáciu, nie je schopný, nie je životaschopný. Tí, čo nás presvedčujú o opaku, v podstate sledujú tie isté ciele, ako mali samozvanci pučisti v Moskve, ale i politici v Belehrade. Za každú cenu chcú totiž vo svojich rukách zachovať centralizovanú moc, a nechcú umožniť, presne tak ako v minulosti, sebarealizáciu jednotlivých národno-štátnych subjektov. Nechcú rešpektovať skutočnosť, že k základným právam patri tak právo človeka na život, ako aj právo národa na sebaurčenie, ktoré sú základom existencie svetovej pospolitosti. V záujme ďalšieho vývoja preto treba prestať klamať, a je potrebné rešpektovať Chartu OSN, i ďalšie medzinárodné právne normy o práva národov na sebaurčenie. Ak v minulosti koloniálne mocnosti dokázali a umožnili vznik nových štátov, mali by to v súčasnosti dokázať i tí predstavitelia politických kruhov, ktorí majú plné ústa demokracie a humanizmu.
Pri spoločnom rokovaní predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady nás česká strana v podstate varovala, že pripadne vyhlásenie slovenskej zvrchovanosti by sa považovalo za mimoústavný akt. Nevysvetlila však, prečo oni sami, keď už tak často volajú po zachovaní ústavnosti, nerešpektujú súčasne platnú federálnu ústavu hovoriacu o tom, že ČSFR tvorí dobrovoľný zväzok dvoch rovnoprávnych národných štátov, a že predstaviteľkou zákonodarnej zvrchovanosti a svojbytnosti je Slovenská národná rada. Z toho dôvodu bola i moja pripomienka k návrhu nášho uznesenia. Teda pýtam sa, kto vlastne uvažuje protiústavné? V podstate, ak si urobíme takýto súhrn, tieto stanoviská českej politickej reprezentácie, resp. väčšej časti českej politickej re-
prezentácie, pretože i v českých krajinách sú politické strany, ktoré rešpektujú a uznávajú právo národov na sebaurčenie, teda stanoviska väčšiny českej politickej reprezentácie k riešeniu štátoprávneho usporiadania nás len utvrdzujú v tom, že v žiadnom spoločnom štátnom útvare, či už sa bude nazývať federácia alebo konfederácia. Slovenská republika nikdy nebude rovnocenným partnerov Českej republiky. To je tiaž, okrem iných, pretože tu bola spomínaná i Slovenská národná strana, jeden z dôležitých argumentov, prečo Slovenská národná strana stále pevne stojí na pozíciách samostatnej, nezávislej a demokratickej Slovenskej republiky.
Potreba vyhlásiť samostatnosť. vychádza i z konkrétnych sociálno-ekonomických potrieb obyvateľov Slovenska. Veď v súčasnosti podľa štatistických údajov je na Slovensku 300 tisíc nezamestnaných, čo je štyrikrát viac, ako v Českej republike. Pritom predpoklad je, že do konca tohto kalendárneho roka ich počet môže stúpnuť až na pol milióna. Súčasná radikálna hospodárska reforma však ignoruje odlišnosti českej a slovenskej ekonomiky, a ak takto budeme pokračovať ďalej, slovenská ekonomika sa čo nevidieť zrúti. Nositelia doterajšej reformnej politiky vôbec nepreukazujú ochotu zmeniť niečo na svojom chápaní jednotnosti reformy. Naopak, vydávajú osobitosti slovenskej ekonomiky za podmienku jednotnej česko-slovenskej ekonomiky a jednotného česko-slovenského štátu. Tým kladú Slovenskú republiku a slovenský národ, alebo prepáčte, obyvateľov Slovenska, pred nástojčivú voľbu obetovať vlastnú ekonomiku kvôli spoločnému štátu, alebo, na strane druhej, obetovať spoločný štát kvôli záchrane vlastnej ekonomiky.
Čo vo všeobecnosti dodať na vnútropolitický vývoj v Slovenskej republike za posledné dni? Sú ľudia - a dôkazom toho nie je len priebeh tohto nášho rokovania -, čo si vedia vždy za každých okolnosti nasadiť geniálnu vyzáž, masku ušľachtilosti a poctivosti, i keď páchajú - prepáčte za vý-
raz, dúfam, že nepôjde na mandátový a imunitný výbor - podlosť. História však raz bude hovoriť veľmi konkrétne a adresne. A záverom: K využitiu historickej šance práva národov na sebaurčenie, na vytváranie podmienok pre ďalší skutočne plný duchovný, kultúrny, hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, nás zaväzujú i obete predchádzajúcich generácii, ale zároveň i zodpovednosť za ďalší osud budúcich generácii našej prekrásnej slovenskej vlasti.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Je tu veľa faktických poznámok, ale bohužiaľ, prednosť má minister Pišút a potom poslanec Huba.
Poslanec J. Dobrovolný:
Pán predseda, aj tak mi dovoľte jednu poznámku. Vážení poslanci, ak vás to tu baví, tak tu ostaňte, ak nie, odíďme, nech sa predsedníctvo rozpráva samé.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Síce som túto poznámku nepochopil, ale prosím, pán profesor.
Poslanec J. Dobrovolný:
Predsedníctvo má už piate vystúpenie po sebe podľa § 19, a jednoducho sa blokujú diskusné príspevky, ktoré majú nasledovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Potom zrušme rokovací poriadok. Musíme postupoval podľa neho.
Poslanec J. Dobrovolný:
To by už bolo načase. /Smiech v sále. / Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Ide sa najprv hlasovať o návrhu na zrušenie rokovacieho poriadku, alebo môžem hovoriť? /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Máte slovo, pán minister. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov o problémoch školstva, ktoré v istom zmysle otvorila pani poslankyňa Keltošová. Som veľmi rád, keď sa stane to, čo sa stalo dnes, že jediná interpelácia, ktorá odzneje na školstvo, sa týka toho, že minister školstva bol nedostatočne pripravený na televíznu debatu. To ja veľmi dobrý znak. K tejto televíznej debate BOB dostal dva typy reakcii. Jeden naznačoval, že som to mal brať podstatne tvrdšie, že sa treba púšťať do sporov, že treba ukázať, že sa nedáme. Druhý typ - a ten bol, naStastie, častejší - hovoril, že bolo veľmi dobré, že z našej strany diskusia nebola bráni konfliktne.
Pokiaľ ide o otázku pripravenosti, snažil som sa v diskusii citovať len údaje, ktoré boli podstatné. Považujem za skutočne podstatné len dva typy údajov, a to, že platy učiteľov boli u nás nižšie ako v ostatných odvetviach, pluB
programové vyhlásenie vlády, ktoré jasne hovorilo, že je potrebné zvýšiť, sociálne postavenie učiteľov, čo sa aj stalo. V diskusii som sa nevracal k otázke porovnávania platov učiteľov v Čechách a na Slovensku v podstate kvôli tomu, že informácia, ktorú tam podal pán minister Vopěnka, bola správna. U nás som mal rôzne čísla, ale najsprávnejšie čísla sne dostali z ministerstva práce a sociálnych veci. Je to tým, že platy môžete porovnávať rôzne. Môžete porovnávať základné platy, môžete porovnávať, platy so všetkými príplatkami, a keď porovnáte to, čo učiteľ vidí na výplatnej páske, zistite, že platy sa líšia len veľmi nepodstatným spôsobom.
Myslím si tiež, že školstvo je chudobné v Českej republike aj v Slovenskej republike. Učitelia sú slabo platení aj v Českej republike aj v Slovenskej republike, a nezdá sa mi byt mravným využívať túto zlú situáciu v školstve na rozdúchavanie česko-slovenských konfliktov. Spolupráca, ktorú sme doteraz mali s českým ministerstvom školstva, bola dobrá a dúfam, za takou ostane naďalej. Spolupráca sa týka nielen takých veci, ako je príprava zákonov a vyhlášok, ale aj spolupráce so zahraničiu. Pre zahraničie je vždy jednoduchšie spolupracovať s obidvomi republikami, pretože sa podstatne znižujú náklady povedzme na preklad nejakých textov a podobne. V súčasnosti máme jeden projekt, ktorý spočíva v spolupráci s Holandskom, a zakladá sa na zvádzaní informatiky do stredných škôl. Uskutočňuje sa zároveň v českej republike aj v Slovenskej republike, a to, že sa uskutočňuje zároveň, je dobré.
Dovoľte mi na záver dve poznámky. Jedna z nich je trochu smutná a vychádza z osobných skúsenosti počas týchto diskusii o učiteľských platoch. Nadobudol som dojem, že naše masmédiá i naša verejnosť sa oveľa viac zaujímajú o konfliktné vystúpenia, ako o vystúpenia, ktoré sa skôr prihovárajú za spoluprácu. Myslím si, že to nie je dobrý znak.
Okrem toho by som rád poďakoval ministrovi financií pánovi Dančovi, ktorý našiel prostriedky na zvýšenie platov učiteľov aj v tejto ťažkej situácii.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlásil sa poslanec Huba. Poslanec M. Huba:
Vážené dámy, vážení páni,
pán poslanec Andel sa zmienil asi v tom zmysle, že okrem iného federácia si chce uzurpovať životné prostredie na Slovensku. Tvrdím, že v mnohých ohľadoch chvalabohu. Myslím si, že kým federáciu máme, je logické, že federálne orgány sa zaoberajú celým územím štátu, a nielen Českou republikou. Takisto je dobré, že máme Českú republiku v tom istom štáte, aby sme sa aj v životnom prostredí mohli porovnávať. Porovnania vyzerá z mesiaca na mesiac horšie, čo sa týka štátnej správy, či už ústredného orgánu alebo prijímania legislatívy v oblasti životného prostredia.
Chcel som s tým vystúpiť ako so samostatným bodom rozpravy, teraz som sa prihlásil len s faktickou pripomienkou. Nechcem zdržiavať, ale upozorňujem na fakt, že z kvázi vykonávacích predpisov k zákonom, ktoré sa, chvalabohu, podarilo "vyboxovať" vo Federálnom zhromaždení, teda zákon o odpadoch a zákon o ovzduší, prvý vstúpil do platnosti 1. augusta. Odvtedy tu vznikol vlastne veľmi nebezpečný bezprávny stav, pretože orgány štátnej správy, ktoré by mali byť už činné pri uplatňovaní tohto zákona, nemajú v rukách zákon o štát-
nej správe v odpadovom hospodárstve. Považujem to za škandalóznu situáciu. V Čechách je tento zákon v platnosti dva a pol mesiaca, preto mohli od 1. augusta nabehnúť s normálnym výkonom, vykonávať tento hmotnoprávny federálny predpis. Taká istá situácia nastane o štyri dni so zákonom o ovzduší, ktorý vstúpi do platnosti 1. októbra. Zase nebudeme mať ešte dlho v rukách predpis, ktorý by ho na Slovensku vniesol do života. V Čechách je už schválený. Takže hovorím, chvalabohu, že je tu federál, hovorím, chvalabohu, že tu mame Českú republiku, od ktorej sa v tomto ohľade máme čo učiť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Dianiška, Čečetka, Prokeš, Balún a ďalší.
Poslanec I. Dianiška:
Budem reagovať na vystúpenie pani Keltošovej - žiaľ, odišla, ale i napriek tomu -, ktorá hovorila o malej podpore občanov Slovenskej republiky ekonomickej reforme. Osobne som rád, že to spomenula, aspoň si tu môžeme vyjaviť, do ktorých politických zoskupení patrí najviac tých, ktorí k reforme zaujímajú negatívne stanovisko. Hoci o trhové hospodárstvo sa dnes na Slovensku aspoň slovne usilujú všetky významnejšie politické zoskupenia, podpora reformy ich priaznivcami nie je rovnaká. Podlá reprezentantívneho prieskumu verejnej mienky uskutočneného v júli tohto roku najväčšiu podporu má radikálna reforma medzi priaznivcami VPN - je to 77 %, KDH 60 % a Spolužitie 63 %. Zatiaľ čo u priaznivcov Spolužitia, a najmä VPN dominuje požiadavka zrýchlenia tejto reformy, v prípade priaznivcov KDH prevažuje spokojnosť s doterajším priebehom. Naopak, najmenej radikálne tempo reformy schvaľu-
jú priaznivci HZDS, ale najmä priaznivci SDĽ, ktorí najrozhodnejšie odmietajú nielen radikálnu, ale akúkoľvek ekonomickú reformu. 45 t z nich by ju spomalilo, 30 % z nich by ju úplne zastavilo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Upozorňujem na tri minúty. Poslanec I. Dianiška:
Áno. Paradoxom je, že napriek tejto skutočnosti sa vedenie SDĽ programovo hlási k ekonomickej reforme, ktorej cieľom by malo byt demokratické, sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Vieme, že so zmenami spoločenského systému je vždy spätá viera, že razom sa z nášho života vytratí všetko zlé - byrokracia, hlúposť, choroby, a zavládne pozemský raj. Kedže však pozemský raj neprichádza, prináša to sklamanie, po ktorom musí nevyhnutne nasledovať nostalgia po zlatých dobrých časoch bývalého, hoci aj totalitného režimu. A inak to nie je ani v prípade Sloventífcn.
Ďakujem. Predseda SNR P. Mikloško:
Ďakujem. Faktické poznámky majú pani poslanci Čečetka, Prokeš, Balún, Plesník, Galanda. Prosil by som o stručnosť, lebo máme ešte dvadsať príspevkov.
Poslanec V. Čečetka:
Vzdávam sa svojej poznámky.
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Chcel by som poprosiť vážený zvyšok pléna, aby skutočne bralo moju otázku, ktorú teraz položím, vážne. Nie je v nej nič iritujúce, ani sa nebudem snažiť ironizovať, ale skutočne vážne kladiem otázku po vystúpení pána podpredsedu Klepáča a pána ministra Belcáka, či slávnostne rehabilitujeme podpredsedníčku Keltošovú, alebo máme očakávať, že budú odvolaní zo svojich funkcii pán podpredseda Klepáč a pán minister Belcák.
Predseda SNR F. Mikloško;
Myslím si, že táto poznámka nevystihuje nič, čo sa dnes udialo, takže pokračujeme ďalej. Ako súvisí odvolanie pani podpredsedníčky pani Keltošovej s pánom Klepáčom?
Poslanec J. Prokeš;
Pani podpredsedníčka Keltošová nebola odvolaná preto, že si neplnila svoje povinnosti ako podpredsedníčka, ale preto, že si dovolila vyjadriť iný názor, ako mala vládna koalícia. /Hlasy z pléna: ona sa vzdala. / Pod nátlakom, bolo to tu jasne povedané.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Balún, pán poslanec Plesník.
Poslanec F. Balún:
Vážené kolegyne, kolegovia,
aj ja ľutujem, že pani kolegyňa Keltošová už tu nie je. Vyzerá to, akoby bol atak na ňu, ale nedá mi, aby som sa navrátil k problémom zdravotníctva. Odbornejšie o tom hovoril pán poslanec Tatár. Chcem len pripomenúť, že pri rozhovore dnes popoludní s pánom ministrom Rakúsom aj s pánom ministrom Dančom som dostal odpoveď, že sa bude riešiť dotácia alebo požiadavka ministerstva zdravotníctva vo forme 1, 4 alebo 1, 7 miliardy korún, ktorú zdravotníctvo požaduje. A pokiaľ by sme hovorili o kompetencii alebo nekompetencii, mohli by sme sa prípadne vrátiť aj k predošlým pánom ministrom, ktorí kompetentne či nekompetentne doviedli naše zdravotníctvo do toho stavu, ktorý je. Alebo je to výsledok len od novembra 1989? Neviem, skúsme pouvažovať. Pán doktor Jakuš o tom hovoril lepšie. Momentálne napríklad aj v Košiciach sa robí výmena vedúcich kádrov na základe konkurzov, a majú príležitosť, samozrejme, všetci bez ohľadu na stranícku príslušnosť.
Chcel by som sa ešte pozastaviť pri otázke, že nám ľudia nedôverujú. Ani sa nečudujem, veď mnohí z nás lietajú z jednej strany do druhej. Ako nám môžu potom dôverovať? Kde sa objavíme zajtra, kde budúci týždeň, na ktorom pléne, v ktorých radoch budeme sedieť? /Potlesk. /
Chcel by som sa pozastaviť pri tom pertraktovanom probléme v časopise Kultúrny život. Ak by sa takýto článok alebo poviedka objavila v časopise Herald alebo neviem v akom inom časopise, nemal by som proti tomu žiadne námietky, ale ak sa objaví v časopise Kultúrny život, proti tomu už namietam, pretože predpokladám, že vedenie redakcie Kultúrneho života by naozaj malo byť kultúrne, a malo by sa snažiť viesť a vychovávať aj naše slovenské obyvateľstvo ku kultúrnosti
/potlesk/. Odpusťte mi za ten výraz, ale oplzlosti nie sú vhodné ani vo vinárni, keď sa už človek slabo kontroluje, ale svedčí to o nízkosti človeka. Ak sa takýto paškvil objaví v kultúrnom časopise, musím konštatovať, že dielo potom svedčí iba o jeho tvorcovi. A tu je charakteristika autora, dokonca do určitej miery aj samotnej redakcie.
Chcel by som reagovať, na pána ministra Belcáka. Plne súhlasia s jeho vystúpeniu, čo povedal, ale chcel by som dodať, že naše hospodárstvo si musíme chrániť aj pred našimi tzv. expertní, pred riaditeľmi rôznych podnikov, ba dokonca by som si dovolil povedať, pred rôznymi mafiami, ktoré sa snažia obísť zákon alebo prispôsobiť si ho na svoje miery, a získať z toho čo najviac pre seba. Minulý týždeň som bol na ministerstve privatizácie a mal som možnosť presvedčiť, sa o mnohých takýchto prípadoch. Nakoniec, pán minister o tom tiež vie. Mohol by som podať ešte mnoho a mnoho takých dôkazov. Nakoniec, sme svedkami toho, keď sa poohliadneme po týchto podnikoch, alebo stačí zájsť na rôzne dražby. Takže, bolo by dobré, aby sme sa o to pričinili spoločnými silami, aby sme nehovorili, že len iní nás okrádajú, ale aby sme tých zlodejov hľadali a odhaľovali aj medzi sebou.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Plesník, potom poslanec Galanda. Poslanec J. Plesník:
Vážené kolegyne, kolegovia,
ak sa nemýlim, faktická pripomienka sa vznáša k predchádzajúcemu vystúpeniu. Preto budem skutočne faktický a mám