O týždeň neskôr 15. 9. ma rovnako nepotešil svojím vystúpením v tej istej relácii "Čo týždeň dal" pán minister Dančo. Jeho zdôvodnenie ekonomickej závislosti Slovenska na Českej republike bolo menej kvalifikované, ako bežne uvádzané články v Hospodárskych novinách alebo v ekonomických rubrikách rôznych denníkov. Jeho vystúpenie vyvolalo vo mne pocit nedôstojnej závislosti na dobrodení Českej republiky. Opäť sa mi nezdalo dosť reprezentatívne a kvalifikované na vrcholového reprezentanta slovenskej vlády. /Potlesk. / Jeho vystúpenie napokon komentovali aj Hospodárske noviny, a skutočne nahralo tým, ktorí sa pripravovali na rokovanie finančnej rady federálnej vlády v zmysle prerozdelenia finančných prostriedkov pre rozpočty jednotlivých republík a federácie, sľúbené, ako vieme - federácia 35 %, Česká republika 40 %, Slovenská republika 25 t.

Do vlastných radov musím povedať, že podľa spomínaného výskumu verejnej mienky nie veľmi dobre sme v tomto výskume obstáli aj my, poslanci Slovenskej národnej rady. Dôveru nám vyjadruje iba 29 % opýtaných. Myslím si, že tieto čísla by mail byt pre väčšinu rozumných a vnímavých poslancov závažnou informáciou a špatnou väzbou o výsledkoch našej vlastnej práce.

A ešte niekoľko poznámok na adresu ekonomických ministrov. Pýtam sa, aká je kvalita a tempo ich práce, keď iba 27 % respondentov považuje tempo ekonomickej reformy za primeraná našim podmienkam. Viac ako tretina, až 35 % opýtaných považuje tempo reformy na Slovensku za príliš pomalé. A to, prosím, slovenská populácia sa interpretuje väčšinou ako príliš konzervatívna a nepodporujúca dostatočne ekonomickú reformu. To je, čo sa týka tempa. A ako vníma výsledky práce ekonomických ministrov a ich ministerstiev obyvateľstvo? Viac ako polovica, presne 53 % si myslí, že zmeny spojené a ekonomickou reformou povedú k stagnácii hospodárstva alebo

k celkovému úpadku a zvýšeniu zaostávania za vyspelými krajinami. Je smutné, ak sa takéto vyjadrenia obyvateľstva považujú za príčinu pomalého postupu ekonomickej transformácie. SOB presvedčená, že sú nie príčinou, ale dôsledkom našich ekonomických problémov. Toto je reflexia konkrétnych výsledkov práce v názoroch obyvateľstva. Nie sú práve ekonomickí ministri a ich Úradníci zodpovední za pomalosť, nepružnosť, konzerváciu úradníckych manierov a brzdenie podnikatetských a rozvojových aktivít? Kladiem otázku: Nepomáha našej biede neprofesionalita a nepružnosť našich ministerstiev, a to nielen ekonomických?

A ešte pár poznámok k problému zdravotníctva. V poslednom období som mala viacero osobných skúseností a možnosti stretnúť sa s takzvanou "neprotekčnou zdravotnou starostlivosťou". Tí, ktorí tvrdia, že zdravotníctvu hrozí kolaps, sú optimisti. Zdravotníctvo je totiž už teraz v štádiu klinickej smrti. A to sú slová jedného z lekárov, ktorí mi o problémoch zdravotníctva veľmi kvalifikovane a zainteresovane rozprávali. Situácia je katastrofálna. A prečo? Prístrojový park nemocníc a polikliník je žalostný. Ceny liekov, zdravotníckeho materiálu, ale i prevádzkové náklady, kúrenie, nájomné, spoje, nezadržateľne rastú. Zdravotníctvo nemá možnoat zvýšenie týchto nákladov preniesť na svojich spotrebitelov, čiže pacientov, tak ako to môže urobiť bytové družstvo, obchod a podobne. Rozpočet však má zdravotníctvo taký, ako v roku 1989. Štvrtý štvrťrok 1991 možno považovať za absolútne onrozenie zdravia obyvateľstva a životov ľudí odkázaných na zdravotnícke služby. Chýbajú finančné prostriedky na lieky a základný zdravotnícky materiál, resp. vystačia ešte na jeden mesiac spomínaného štvrťroka. Realizujú sa úsporné opatrenia v oblasti hygienických potrieb, obmedzuje •a pranie pracovných odevov, obmedzujú sa telefonické hovory, atď. Lekári a zdravotníci to považujú za niečo nedôstojné. Riaditelia nemocníc a polikliník "žobrú". To je tiež jedno tvrdenie zainteresovaných. viete, na čo musia

u rôznych súkromníkov, podnikateľov žobrať, ako oni sami hovoria? Na tie najzákladnejšie prístroje, ako sú napríklad defibrilátor alebo dýchací pristroj. Hovorím konkrétne o nemocnici na Bezručovej ulici. Ide o prístroje, bez ktorých pacient, ak ich súrne potrebuje, zomiera.

Zdravotnícka verejnosť je zaskočená. V súčasnej situácii, keď zápasia o životy pomaly už holými rukami, vynakladajú sa finančné prostriedky na veci, ktoré nie sú v tejto situácií životne dôležité. Napríklad usporadúvame kongresy o humanizácii zdravotníctva s hojnou zahraničnou účasťou, a ľudia nám zbytočne zomierajú. Hlavnú chybu vidia lekári v osobe ministra zdravotníctva. Už dlhšie majú pocit, že sa neidentifikuje s problémami riadeného rezortu. Je bezkonfliktný, poslušný člen vlády, dobrý a korektný človek. To všetko priznávajú. Neobťažuje premiéra ani ministra financií, iba svoj rezort a svojich ľudí dostáva do takmer neriesiteľných situácií. Preto žiadam, aby do budúceho pléna Slovenskej národnej rady bola spracovaná podrobná informácia o vývoji zdravotného stavu obyvateľstva za jednotlivé mesiace tohto roku, diferencovane podľa regiónov, aby sme si mohli urobiť seriózny obraz o kvalite poskytovaných zdravotníckych služieb a o zodpovednosti a o kompetentnosti pána ministra.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. O slovo sa hlási poslanec Kusý, potom poslanec Tatár, poslanec Jakuš a poslanec Balún.

Poslanec M. Kusý:

Mám faktickú poznámku ešte k predchádzajúcemu príspevku pani doktorky Rozinajovej. Narazila na vážny problém. V na-

šej tlači sa objavuje mnoho veci, s ktorými ten či onen z nás nesúhlasí. Nesúhlasím s mnohými vecami, ktoré sa objavujú v tlači, a každý by niečo našiel. Akým spôsobom to riešiť? Pani doktorka Rozinajová navrhuje, že ministerstvo kultúry musí zabezpečiť, aby sa podobné materiály neobjavovali, čiže materiály, proti ktorým protestuje ona. Ja ho budem žiadať, aby zabezpečil, aby sa neobjavili materiály, články, state, literárne útvary, ktoré sa mne nepáčia. Ďalší príde s tým istým. Čo to znamená? Vrátime sa proste k absolútnej, tvrdej, totalitnej cenzúre. To je jediný dôsledok požiadavky, a ktorou pani doktorka Rozinajová priala. Mne sa Kasardov materiál nepáči. Upozorňujem však pani doktorku, že to nebol článok, to bol literárny útvar, že to bola Kasardova poviedka, ktorá bola uverejnená v Kultúrnom živote. Rozhodne sa mi nezdá tvrdenie pani doktorky, že Slovensko si žiada, Slovensko nedovolí, aby sa podobné veci objavovali. Ako pani doktorka vie, čo si Slovensko žiada, čo nedovolí? Ja by som si to nikdy netrúfal povedať.

Čiže toto sú dobré a zlé stránky demokracie a plurality. Nemôžeme rozhodnúť tak, že vezmeme len tie dobré stránky, a jednoducho povieme, že tie zlé neprijímame. Ono to proste nejde. Toto všetko sa nám s demokraciou a pluralitou objavilo, vrátane pornografie na našich uliciach a v mnohých ďalších veciach, ktoré môžeme riešiť jedine normálnym, zase len demokratickým spôsobom, ale nie požiadavkou na návrat cenzúry. To by bolo to najhoršie, čo by sme v tejto situácii mohli urobiť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Hlási sa poslanec Brocka. Ak dovolíte, mal by som k tomu jednu poznámku. Chápal som vystúpenie pani poslankyne Rozinajovej ako protest proti tomu, že tam boli urazené základy náboženstva, kresťanstva. Je viac ako 70 % ľudí, ktorí sa k tomuto náboženstvu hlásia. Pre nich slovo Ježia znamená

čosi sväté, posvätné, a s tým treba narábať veľmi opatrne. Preto si myslím, že protest proti takémuto článku je namieste. Tu kdesi sa s ňou naprosto stotožňujem. /Potlesk. /

Faktickú poznámku má pán Brocka a pán Snopko. Poslanec J. Brocka:

Rovnako by som chcel polemizovať s názorom pána profesora Kusého. Ak pán Kasarda uverejňuje svoje literárne pokusy v týždenníku, ktorý je financovaný zo štátneho rozpočtu, tak protestujem. Ale nebránim sa tonu, aby tieto články uverejňoval vo svojom samizdate. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán minister kultúry a potom pán poslanec Tatár. Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

keďže to je otvorený problém, a otvorené problémy nie je dobré okamžite uzatvárať, rozdelil by som ho na problém článku, o ktorom hovoríme a o ktorom treba diskutovať, pretože tam sa konfrontujú názory a zaujíma sa stanovisko, ale musíme zvážiť, ako na základe jedného článku môžeme postihovať celý časopis, pretože zaznel návrh aj na postihnutie časopisu. Tam to už musíme zvážiť. Čo sa týka článku, ministerstvo kultúry dokonca pripravuje zákon, ktorý sa detailnejšie zaoberá aj mravnostnými problémami, takže tam bude zakotvený pristúp k takejto situácii. Na jednej strane stojí názor reprezentovaný pani doktorkou Rozinajovou, na druhej strane je názor, ktorý vychádza z našej novej demokratickej situácie, a my sme tu od toho, aby sme vo vlastných poleml-

kách, vzájomných polemikách, dospeli k riešeniu. Takže sa prihováram za riešenie, aby sme zaujímali stanovisko k článku, a časopis ako čosi vyššieho rádu pravdepodobne aj po takýchto ohlasoch asi zistí, aké sú medze, v ktorých sa štátom dofinancovávaný časopis má a môže pohybovať.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Pani poslankyňa Rozinajová. Poslankyňa H. Rozinajová:

Po prvé - nehovorila som o postihu časopisu, ale šéfredaktora a autora článku. Po druhé - ak je pravda to, čo povedal poslanec Kusý, potom musíme zrušiť Trestný zákon - hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Keď to platí pre jedných, že sú zhanobení, a odvolávame sa na to aj podlá tohto zákona, aby boli potrestaní, celkom iste to piati aj pre kresťanov, kde je zhanobený sám ich Boh. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Vystúpi poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy, vážení pani,

dovoľte mi krátko k zdravotníctvu. Zdá sa, že je potrebné k tomuto dnes veľmi krátko pohovoriť, a zároveň to vhodne nadväzuje na to, čo povedala pani poslankyňa Keltošová. Možno, že podobne by sa dalo pristúpiť aj K tonu, čo hovorila o ministerstve financií a ministerstve školstva, ale to nechám na druhých.

Zdravotný stav obyvateľstva má veľmi dlhodobý priebeh. To, že sme jedna z najchorejších populácii v Európe, je dôsledok desaťročí, to nie je dôsledok ani novembrovej revolúcie, ani ministrov, ani pána ministra Rakúsa. Už sme tu hovorili, že to súvisí so spôsobom života, so spôsobom výživy, so stresom, ktorý všetci prežívame a prežívali sme tu desaťročia, atď. Bola tam zmienka o peniazoch, o financovaní. Skutočne je to tak, náš výbor sa v priebehu tohto plenárneho zasadania Slovenskej národnej rady zaoberal situáciou, že do konca tohto roka v slovenskom zdravotníctve chýba zhruba 1, 7 miliardy korún na to, aby zdravotnícke služby, ktoré by sa mali poskytovať, mali tú istú úroveň ako mali minulý rok. Treba povedať, a je to inak aj všeobecne známe, že z vyše 300 stavieb, ktoré boli v rezorte zdravotníctva, 296 alebo 298 bolo pozastavených, a pokračuje sa len na 12 stavbách. Čiže maximálne sa v zdravotníctve šetrí tam, kde sa dá.

A teraz, o 60 tu ide? Ide o to, že to nie je problém zdravotníctva, ale celej spoločnosti. Mame len toľko peňazí, koľko máme. O rozpočte sme rozhodovali v tejto miestností. Bolo tu asi 12 návrhov, aby sa zvýšilo množstvo peňazí pre zdravotníctvo, ani jeden nebol úspešný. Medzitým z prebytku štátneho rozpočtu do zdravotníctva bolo daných 1, 9 miliardy korún, čo kryje zhruba prevádzku do konca tretieho štvrťroku. Teraz je situácia taká, že veľmi racionálne, vecne a intenzívne sa rokuje, a v pondelok sa bude touto otázkou v zdravotníctve, deficitom peňazí zaoberať hospodárska rada vlády. Musíme si však uvedomiť, že keď to dáme do zdravotníctva, a náš výbor pre veci zdravotné a sociálne na to kladie prioritu, takéto uznesenie sme prijali smerom k vláde, prostriedky budú chýbať niekde inde. Čiže celá spoločnosť nie je na tom tak dobre, aby sme mohli jednoducho povedať, že za posledných 40 rokov alebo za 60 rokov je zodpovedný dnešný minister zdravotníctva. Celá spoločnosť nie je na ton tak dobre, aby sne mohli povedať, že jeden minister alebo

jedna vláda je zodpovedná za to, že nemané všade prepych a blahobyt. Preto je to aj všeobecný komentár k tonu, čo povedala pani poslankyňa Keltošová.

A ešte veľmi krátky komentár k vyhodnoteniu zdravotného stavu podlá okresov. Môžem úplne zodpovedne povedať, že zdravotný stav na Slovensku je v zásada v širších štatistických súvislostiach vyhodnotený, odborníci zhruba vedia, o čo ide. Vedeli by sme navrhnúť riešenia, ako sa z toho dostať. Keby sme okamžite začali všetky dobré preventívne opatrenia, nedá sa to dosiahnuť ani za 5 rokov, ani za 10 rokov, a možno, že za 15 rokov. Treba povedať jednu veľmi vážnu vec. Tak, ako zdravotníctvo súvisí so všetkými ostatnými rezortami a za zdravotný stav obyvateľstva je zodpovedné iba 20 percentami, väčšinou je zodpovedná výživa, a to 40 percentami, životné prostredie 20 až 40 percentami a ďalšie zložky, to istá piati o prieniku a náväznosti iných rezortov. Takže, keď niekto kritizuje takýmto revolverovým spôsobom, je to síce lákavé, vyzerá to fajn, ale naprosto sa mýli, nepostihuje širšie súvislosti. Želám pondelňajšej hospodárskej rade vlády, aby našla tie peniaze, a želám celej našej spoločnosti, aby nechýbali inde.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Vystúpi pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Som rád, že pani poslankyňa Keltošová tu otvorila problém zdravotníctva, lebo tento problém sa mal otvoriť v interpeláciách. Bolo to dohodnuté vo výbore, mal s tým vystúpiť, pán poslanec Tatár. Prečo som rád, že to vystúpilo te-

raz? Totiž problém je skutočne akútny, aktuálny. Do konca roku má zdravotníctvo 10 % z pôvodného rozpočtu, teraz sa robila súvaha, koľko je prostriedkov do konca roku. Na to, aby zdravotníctvo fungovalo, potrebujeme 1, 7 Biliardy. V pondelok zasadá hospodárska rada vlády, tak som rád, že z parlamentu vyznela táto výzva, aby hospodárska rada zvážila túto situáciu, ktorá môže vyústiť do veľmi zlých dôsledkov. Tieto dôsledky môžu doviesť až do takého stavu, že pokiaľ tieto peniaze nedostaneme, budeme nútení zavrieť časti nemocnie alebo niektoré nemocnice. A pokiaľ ide o to, či je za to vinný pán minister, zhodujem sa so slovami pána Tatára. Nedá sa tak jednoznačne odsúdiť terajšieho ministra zdravotníctva. Poznáme kroky, ktoré robil v tomto smere. Je to súhrn okolnosti, ktoré viedli k stavu, v ktorom sa teraz zdravotníctvo nachádza.

Opakovane sme žiadali, aby zdravotníctvo bolo dotované. Pôvodne požadovaný rozpočet bol na 25 mld korún, dostali sme 14, 2 mld korún. Tento rozpočet nestačí ani na jednoduchú reprodukciu. To je na základnú činnosť do konca tohto septembra. A ako budeme ďalej, záleží od toho, ako rozhodne hospodárska rada vlády. A aby som dokumentoval, že to nie je len problém slovenského ministerstva zdravotníctva, ktoré by akože zle hospodárilo alebo nedostatočne riadilo, tento problém je aj v Českej republike. Česká republika má deficit 3, 6 mld Kčs, a Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky takisto požaduje, aby hospodárska rada českej vlády rozpočet doplnila. Toto bolo vlani a opakovalo sa to v zdravotníctve aj tento rok, že to ku koncu roku horí. Avizujem do budúcnosti, že keď sa bude zostavovať nový rozpočet, treba rátať s tým, že zdravotníctvo je stále dotované štátom a bez toho, aby ho štát nedotoval, nemôže fungovať.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Slovo má pán minister Belcák. Minister hospodárstva SR J. Belcák:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

ak sa pamätáme na môj ostatný televízny príhovor, osobitne som sa zaoberal prístupom poslankýň a poslancov k riešeniu hospodárskych a ekonomických problémov, kde som osobitne ocenil určitý obrat v poslednom období ako obrat pozitívny, ako obrat dobrý, obrat k lepšiemu. Vysoko si cením prácu parlamentu, keď sa celé hodiny veľmi zodpovedne venuje prijímaniu zákonov, riešeniu ich obsahového hľadiska. Ale dnes by som chcel upriamiť pozornosť trošku na inú oblasť.

Na Slovensku v súčasnom období je takmer 230 tisíc nezamestnaných. Je vysoká platobná neschopnosť podnikov jednotlivých rezortov. Je tu vážny problém, ktorý riešime v oblasti konverzie zbrojnej výroby, rozpadu elektrotechnického priemyslu. Existujú tu vážne sociálne dopady v jednotlivých regiónoch, a s veľkou zodpovednosťou začíname riešiť proces malej i veľkej privatizácie. Urobil som si malú štatistiku dnešnej politicko-spoločenskej rozpravy, na ktorú majú poslanci, samozrejme, nárok, do tejto chvíle vystúpilo 14 poslancov, bolo 21 faktických pripomienok, a iba jeden príspevok sa dotkol ekonomických a hospodárskych otázok, ktoré jednoznačne súvisia s problematikou nasej spoločnosti, ktoré našich ľudí zaujímajú, a ktorým sa treba venovať nielen zo strany vlády, ale spoločne, i zo strany parlamentu, aj keď som si vedomý toho, že štátoprávne usporiadanie a riešenie ďalších problémov nie je zanedbateľné, že je to tiež vážny problém.

Ak som uviedol štátoprávne usporiadanie, ktoré je veľmi diskutované nielen u nás, ale v celej republike, a odozva je naň aj v medzinárodnom meradle, dovoľte mi, aby som ako člen vlády Slovenskej republiky, i ako Slovák a občan Slovenskej republiky, povedal k týmto problémom niekoľko svojich poznámok a názorov.

V súvislosti so štátoprávnym usporiadaním je diskutovaná aj otázka referenda resp. otázka či a akým spôsobom sa ma občan našej republiky k tomuto štátoprávnemu usporiadaniu vyjadriť.. Môj názor je, že ak sa občan má a musí určitým spôsobom vyjadriť, či už prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo, má byt úplne objektívne a komplexne informovaný o problémoch, ktoré súvisia so štátoprávnym usporiadaním. Tieto problémy, ktoré vidím ako vážne, by som aspoň naznačil, a ak by bol zo strany slovenského parlamentu záujem, mohol by som ich aj rozviesť a konkretizovať..

Predovšetkým každý občan má byt informovaný o doterajších deformáciách federatívneho usporiadania štátu v jednotlivých oblastiach. Má byť informovaný o súčasnom stave a vývoji kompetencii medzi federálnymi orgánmi a národnými republikami. Mal by byt informovaný o tom, ako trvajú dlhodobé a takmer neriešiteľné spory o rôznych kompetenčných otázkach. Spomeniem napríklad problém v oblasti spojov, telekomunikácii, spomeniem dlhotrvajúci problém riedenia tranzitného plynovodu, keď naposledy 2. septembra bolo vážne rokovanie za účasti premiéra vlády Slovenskej republiky, kde bolo dohodnuté, že presun prostriedkov na Slovensko v čiastke 300 miliónov korún mesačne sa uskutoční so spiatočnou platnosťou, a doteraz poznáme iba šek na 300 miliónov korún.

Ďalej by som chcel upozorniť, že treba, aby naši občania vedeli o ďalších záležitostiach, napríklad o nedávnej snahe likvidovať Teslu Podvysoká, aby naši občania boli informovaní o zahraničnom kapitáli, jeho prílive do republiky

a rozdeľovaní medzi jednotlivé oblasti, o snahe presunu Špeciálnej výroby určitého druhu, o ktorom nechcem hovoriť podrobnejšie, zo slovenského podniku do podniku v českej republike, ktorý má naplnený výrobný program, o zastúpení v zahraničí s tým, že i moje osobné skúsenosti hovoria, že naše ambasády, najmä obchodné zastupiteľstvá, majú minimálne znalosti o slovenskej ekonomike, o slovenských podnikoch, a tak nemôžu obhajovať ich záujmy, pokiaľ ide o kontakty so zahraničnými partnermi. Sám mám taký zážitok, že na ambasáde, kde som bol dohodnutý na pracovnom rokovaní, som so svojimi spolupracovníkmi čakal 18 minút v daždi, prístrešok neexistoval, a pritom brány ambasády sa pre slovenského ministra neotvorili.

Ďalej by som si myslel, že naši občania by mali byt správne informovaní o vyhláseniach a tvrdeniach najvyšších predstaviteľov federálnej i českej vlády. Mám na mysli už spomínanú záležitosť odvodov do štátneho rozpočtu, o ktorých hovoril pán minister Ježek, kde Česká republika podľa jeho názoru odvádza desaťnásobne viac, i tvrdenia niektorých predstaviteľov, pokiaľ ide o Gabčíkovo-Nagymaros, jadrovú elektráreň Mochovce a ďalšie skutočnosti. Myslím si, že v tejto súvislosti je potrebné, aby slovenský národ, ale aj český národ vedel o tom, do akej miery sú pravdivé tvrdenia o doplácaní jednej republiky na druhú a opačne, na základe kvalifikovaných podkladov, a nie na základe takých tvrdení, aké použil napríklad v televíznom vystúpení pán minister Bakšay. /Potlesk. / Myslím si, že na základe scenára, aký sa urobil v Českej republike, aj my by sme našim ľuďom, nášmu národu, našim obyvateľom mali povedať, ako by vyzeralo slovenské hospodárstvo v inom štátoprávnom usporiadaní, ako je v súčasnom období. /Potlesk. /

Hovorím to zodpovedne ako člen slovenskej vlády, ako minister hospodárstva, ktorý za hospodárstvo zodpovedá, ale ako som už uviedol, i ako obyvateľ Slovenskej republiky. Som

jednoznačne za ústavný postup riedenia štátoprávneho usporiadania, s cieľom suverenity národných republík tak, aby tam, kde je zodpovednosť za hospodárstvo, boli nástroje a právomoci na jeho riadenie a ovplyvňovanie. Myslím si, že je to možné a jediné riešenie i v spoločnom štáte, a to po prijatí Ústavy Slovenskej republiky a uzatvorení štátnej zmluvy.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

S faktickými poznámkami sa hlásia pán Brestenský, pán Dianiška, ale prihlásili sa pán poslanec Klepáč a pán poslanec Andel, ktorí majú prednosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Vážený pán predseda,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vážené kolegyne a kolegovia,

ako člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady a priamy účastník rokovaní predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a ako člen Predsedníctva Kresťansko-demokratického hnutia, ktorý som sa zúčastnil rokovaní s Občianskou demokratickou stranou, s Občiansko-demokratickou alianciou i Československou stranou lidovou, považujem za svoju povinnosť, oboznámiť Vás s uzávermi, ku ktorým som došiel, a s problémami, ktoré si myslím, že bude potrebné spoločne vyriešiť. Minulý rok, v marci - apríli sme v tejto republike založili precedens, ktorý trvá doposiaľ. Jeho následov sa dodnes nevieme zbaviť. Je to tzv. pomlčková vojna, kedy sne ten istý subjekt - Česko-Slovensko začali vnímať Inak v západnej časti republiky, kde sa píše Československo

spolu a vo východnej časti republiky, kde sa píše Česko-Slovenako s veľkým S. Na tom sme sa akosi dohodli, tak je tomu doposiaľ, ale tam sme prijali precedens, ktorý trvá od Trenčianskych Teplíc po Kroměříž, a nevyhol sa ani bratislavskému stretnutiu predsedníctiev českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Ten precedens trvá, a spočíva v tom, že tie isté pojmy si inak vysvetľujeme na jednej i druhej strane rieky Moravy.

Ak dovolíte, vidím päť takých oblasti, v ktorých orientácia českej a slovenskej politickej scény je rozdielna, a v ktorých musíme nájsť - tu, na Slovensku, spoločný názor. Prvým takým pojmom, termínom je pojem spoločný štát. Česká strana vníma spoločný štát ako štát federatívneho usporiadania so silnou federálnou vládou, s presunom kompetencií národných vlád na federálnu vládu. Pán minister Klaus o tom neraz takto hovoril. Taktiež sa pozerá na spoločný štát ako na štát budovaný na občianskom princípe. Slovenská politická reprezentácia v náhľadoch na spoločný štát nie je jednotná. Stratifikácia rozloženia politických síl sa pohybuje od federácie, ktorú presadzujú najmä hnutie VPN, Demokratická strana, maďarské strany, ale ani tie ju nechápu ako tak centralizovanú federáciu, ako ju vnímajú v Českej republike. I tieto strany majú na mysli decentralizovanú a voľnú federáciu. I Kresťansko-demokratické hnutie je za voľnú federáciu s konfederatívnymi prvkami alebo za konfederáciu. K tomu mysleniu sa približuje, aj hnutie Za demokratické Slovensko. Slovenská národná strana je jednoznačne za samostatný štát. Nuž to je stratifikácia síl na Slovensku, to je vnímanie pojmu spoločný štát tam a u nás. Často sa tu skúšame z ústavného práva, vymedzujeme si pojmy federácia, konfederácia. Spravil SOB si svoj osobný prieskum. Spýtal som sa šiestich právnikov na to, či je konfederácia spoločným štatom. Musel som sa spýtať, lebo sám SOm povolania elektrotechnický inžinier. Dvaja mi odpovedali, že áno, dvaja, že nie, a ďalší dvaja, že to je ťažké povedať.

V júni 1991 bol v Bratislave seminár, ktorý poriadala nadácia Charty 77 o federalizme. Po ňom som sa rozprával s profesorom Howardom, ktorému som tiež položil túto otázku. On mi vtedy hovoril: "Viete, s federáciou a konfederáciou je to ako s huslami a violou. Sú husle malou violou, alebo je viola veľkými huslami?" Preto si myslím, že nemá zmysel, aby sme sa naťahovali o tom, kde je federácia, kde konči federácia - pán poslanec Fogaš nás včera presvedčil o tom, že existuje 250 druhov federácie -, kde končí konfederácia, kde začína rozpad štátu. Myslím si, že by sme mali hovoriť o spoločnom štáte, definovať jeho atribúty, a potom nechať odborníkom, aby tento útvar pomenovali. Tento postup nám tu navrhoval aj predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prof. Plank.

Druhým takým pojmom, ktorý je, podľa môjho názoru, inak vnímaný tam a inak tu, je pojem spoločný ekonomický priestor. Pri rokovaní predsedníctiev som spolu s podpredsedom Českej národnej rady Vlachom viedol komisiu pre ekonomické kompetencie, takže mal som možnosť dostatočne si overiť to, to poviem. Česká strana vníma spoločný ekonomický priestor ako jednotnú česko-slovenskú ekonomiku s jednotnou hospodárskou a sociálnou politikou, i so silnými federálnymi kompetenciami. Ak sa to má dosiahnuť, je potrebné niektoré z tých kompetencii, ktoré sa minulý rok v decembri po prijatí kompetenčných zákonov dostali do rúk národných vlád, vrátiť späť do federálnej vlády. Slovenská reprezentácia argumentuje článkom 4 ústavy, v ktorej sa hovorí, že hospodárstvo ČSFR je integráciou dvoch národných ekonomik, českej a slovenskej. Pán minister Belcák tu už povedal, čo ho trápi. Je dobré, že po prijatí kompetenčných zákonov celé hospodárstvo má na starosti on, celý priemysel má na starosti pán minister Holčík, je však zlé, keď ekonomické nástroje zostávajú v rukách federálnej vlády. Povedal to jednoznačne: Tam, kde je zodpovednosť za ekonomiku, tam musia byt i nástroje na