Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Prokeš. Potom pokračuje riadnym príspevkom pán poslanec Sládek.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predseda, budem veľmi stručný. Chcel by som len upozorniť na to, že vás, ktorí tam sedíte, nikto nenominoval, ale vás zvolilo toto plénum. Môže vás navrhnúť príslušná politická strana, ale nemôže Vás tam nominovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ešte sa hlási pán poslanec Ondruš.
Pani poslankyňa, tie kvety Vám tam položil pán poslanec Prokeš.
Poslanec M. Ondruš:
Myslím, že pán poslanec Prokeš to teraz veľmi pekne vysvetlil. Skutočne, členov predsedníctva volí plénum. Je to demokratické. Členov predsedníctva odvoláva plénum. Je to demokratické. Potom neviem, čo sa mu nepáčilo, keď vravel, že bolo nedemokratické, keď sme odvolali pani podpredsedníčku.
Predseda NR F. Mikloško:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Sládek. Pripraví sa poslanec Dziak-Košický.
Poslanec V. Sládek:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
dámy a páni,
nečakal som, že sa tak skoro dostanem k slovu, lebo som bol vo všeobecnej rozprave zapísaný až druhý. Dámy a páni, o čo mi ide? Keď sme skladali poslanecký sľub, zaviazali sme sa nielen tvoriť zákony, ale aj sledovať, ako sa dodržiavajú a ako sa vykonávajú. Preto to, čo budem hovoriť, sa bude týkať časti príspevku pána poslanca Ondruša, a dovolil by som si na to upozorniť aj zástupcov generálnej prokuratúry.
Boli tu už spomenuté Protokoly sionských mudrcov. Dal som oznámenie v zmysle § 158 Trestného poriadku na vydavateľstvo, ktoré túto publikáciu vydalo. Viem, že prokuratúra koná v tomto zmysle, ale zatiaľ nič bližšieho mi nie je známe. Je pravda, že toto podanie bolo dané iba 20. augusta, lenže toto vydavateľstvo vydáva aj iné periodiká. Mám v ruke Hlas Slovenska. Dúfam, že nebudem obvinený, že vyvolám nejakú nekalú súťaž alebo sa proti mne postaví Slovenský protimonopolný úrad. Dovolil by som si zacitovať niekoľko viet z tejto publikácie. Je to číslo 23 vydané medzi 25. septembrom a 1. októbrom. "Vykradnutie archívu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Langošovou zločineckou bandou. " Ďalší citát: "Havel sa obklopil tlupou hrdlorezov. " Ďalší citát: "Najväčších hochštaplerov si usadil práve do kresiel, ktoré sú vyhradené Ministrom najdôležitejších rezortov. " Napríklad - zase budem citovať - "podvodníka medzinárodného rangu Klausa", "dobrodruhovi a fašistovi Dobrovskému", potom "kreslo ministra ŠtB" - dozvedel som sa, že federál má ďalšie ministerstvo, takže niečo a tým budeme musieť robiť, tých úradníkov je tam zrejme veľmi veľa - "vyárendoval svojmu umastenému pupušovi anarchistovi, narušiteľovi verejného
poriadku a podnecovateľovi väzenských vzbúr Lángošovi". Čo by som ešte zacitoval? "Vznášame otázku, čo robí pán minister, aby zabránil českej špionážnej službe voľne sa pohybová t po dôležitých slovenských objektoch. Ha to nemajú žiadne právo. Slovenskí policajti, bráňte si svoje!" už som dosť citoval, ale ešte jeden citát. Je tu pán predseda, tak ešte pre neho, lebo aj keby sa dostal k svojmu agentúrnemu zväzku, ktorý na osobnosť jeho formátu ŠtB určite viedla, tam sa túto skutočnosť nedozvie, takže, aby vedel niečo aj
o sebe. "Pán Mikloško /bez akýchkoľvek zlých úmyslov/ je zo starej rumunskej židovskej rodiny. " /Smiech v sále. /
Staré rímske príslovie hovorí, že múdry človek netvrdí nič, čo nemôže dokázať.. Predpokladám, že v Hlase Slovenska sedia múdri ľudia, preto to, čo tam je, vedia dokázať.. Ak sú ich tvrdenia pravdivé, mne sa aj z týchto citátov javí
- môže si to každý pračítať, to je môj pohľad, generálna prokuratúra alebo prokurátori sa na to môžu pozrieť ináč, že bol naplnený trestný čin podlá Trestného zákona č. 456 z roku 1990 Zb. pod 5 91 vlastizrada, § 105 vyzvedačstvo, §§ 106 a 107 ohrozenie štátneho tajomstva, § 158 zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ak je môj predpoklad pravdivý, pýtam sa: Konali títo ľudia, ak sa takéto závažná skutočnosti o našich najvyšších činiteľoch dozvedeli, podlá
§ 168 citovaného zákona - neoznámenie trestného činu? A viete, dokázať pánovi ministrovi Langošovi umastenie, myslím si, že nie je ťažké /smiech v sále/. Ale v čom je pupuš? Zaujímalo by ma, ako dokážu, že niekto je pupuš alebo nie je pupuš. Neviem, dávam to na zváženie.
Ale teraz už vážnejšie. Ak nie sú tieto tvrdenia pravdivé, potom pri bežnom listovaní v Trestnom zákonníku
- ospravedlňujem sa všetkým právnikov - nájdeme § 103 hanobenie republiky a jej predstaviteľa, § 174 krivé obvinenie, i 198 hanobenie národa, rasy a presvedčenia, § 199 šírenie poplašnej správy, § 206 ohováranie. Žiadam, aby sa voči vy-
davateľstvu Agres konalo, nech tie svoje tvrdenia dokážu, alebo ak ich nemajú ako dokázať, treba zistiť, či naozaj naplnili podstatu trestného skutku.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Kým pán Peťko sa hlási s faktickou poznámkou a pán Ľupták, ktorý má prednosť, chcem povedať, že v mojom prípade ešte ide o paragraf "prezradenie štátneho tajomstva". /Smiech v sále. /
Poslanec J. Peťko:
Vážení poslanci z VPN,
zatiaľ sme nevyprodukovali nič pre našich občanov, len novú chudobu, nové autoritárstvo, ilúziu výkonnosti, neporiadky, a náš vzduch je plný nenávisti. Či problémy, ktoré nanášate, sú ozaj tie problémy, ktoré zaujímajú dnes slovenskú domácnosť? Občan čaká východisko z dnešnej slovenskej mizérie. Prosím vás, zmeňme tému. /Potlesk. /
Poslanec I. Ľupták:
V podstate ma pán poslanec predbehol, lebo som chcel tiež niečo také povedať. Chápem, televízia vysiela, ale nie som presvedčený o tom, že by to divákov bavilo. Obdivujem pána Sládka, že má čas čítať takéto plátky. No naozaj. Na tom sa predsa treba pousmiať. Viem, že sú to vážne veci, a verím tomu, že aj prokuratúra si koná svoju povinnosť. Ale naozaj, riešme vážne veci. Toto si mohol pán poslanec Sládek vyriešiť, aj priamym podaním, keď to už čítal. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa hlási pani Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková:
Myslím si, že náš občan má zároveň právo na seriózne informácie. Verím, že si môžeme vyberať v pluralite tlače, ale takisto si myslím, že keď niekto z tej plurality poruší určité pravidlá hry, a zasahuje to až do trestného zákona, naozaj by sa mali ozvať, poslanci, či už je to časopis ich politického zamerania alebo nie. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo, dámy, páni,
ak dovolíte, začnem technickou poznámkou, až potom sa dostanem k tomu, čo som chcel povedať,.
Pán predrečník povedal, že nad istými vecami sa máme pousmiať. Upozorňujem vás, že v Mníchove na začiatku storočia sa pomerne veľká skupina intelektuálov chodila smiať rečiam istého natierača. A tak dlho sa sálali, až sa dosmiali v koncentračných táboroch. Myslím si, že súdny človek sa smeje nad vecami, ktoré sú naozaj na smiech, a včas si rozmyslí, čo na smiech je. To, čo tu pán Sládek citoval, je na taký moliérovský smiech - cez slzy.
A teraz by som chcel povedať nasledovné: Viete, niekoľko ľudí, niekoľko mojich kolegov ma upozorňovalo, že v anglickom parlamente, ktorý je druhý najstarší v Európe, vo všeobecnej rozprave nesmie poslanec vystúpiť pred svojich kolegov a svoj príhovor čítať. Tak som si povedal, že sa o to aspoň raz musím pokúsiť. A moji dvaja predrečníci, bol to pán Peťko a pán Ľupták, povedali: Hovorme o tom, čo nášho občana zaujíma. O tom som chcel hovoriť. Ich vstup ma doviedol k nasledovnému:
V divadle v Spišskej Novej Vsi sme sa stretli s problémom - ideme sa oddeliť od Prešova ako doteraz organizačná zložka divadla Prešov, a máme nadobudnúť právnu subjektivitu a inštitút samostatnej inštitúcie. Zdedili sme dom. Dom, ktorý je zničený, rozvalený, na rekonštrukciu ktorého by sme potrebovali l 800 000. Logická úvaha bola, že tento dom musíme predať, pretože na jeho rekonštrukciu nemáme, mesto nám udelí pokutu za to, že ho neopravujeme, je v mestskej pamiatkovej zóne, musíme ho predať. Odhadná cena na tento dom bola 127 tisíc korún. Kúpili sme ho za 60 tisíc, povedali sme si - je to výborné, že tento dom môžeme predať až za 127 tisíc, 60 tisíc sme získali. Lenže medzitým sa ukázalo, že záujemcov o kúpu tohoto domu je 8 alebo 5 alebo 3. A tak sme si povedali: Stanovme si isté kritériá, za koľko tento dom predáme. Uvažovali sme logicky: Dom predáme za najvyššiu možnú cenu a na takú podnikateľskú aktivitu, ktorá bude divadlu blízka, ešte s tým, že podnikateľ sa zaviaže, že divadlu bude v budúcnosti nejako pomáhať - či cez propagáciu alebo čokoľvek iné. Prijali sme uznesenie, rozoslali sme to záujemcom, oni navštívili najbližšieho notára, a ajhľa, ukázalo sa, že podľa platných právnych noriem podnik nesmie predať nemovitosť za inú cenu ako odhadnutú. To znamená, že všetko bolo zbytočné. A teraz sme vlastne v naprostej dileme - komu to máme predať, ako to máme predať a prečo to vlastne máme predať, ak to máme predať ako divadlo. Všetko chápem, len - a teraz sa dostávam k tým problémom v kuchyni. Pýtam
sa vás, prečo kedysi vznikol zákon, ktorý hovoril o tom, že štátna organizácia súkromníkovi nesmie predať nemovitosť za inú cenu ako odhadnutú? Kto mohol od štátnych organizácii a štátu nemovitosti odkupovať? Kedy a za akých okolností? A v tom je základný a zásadný problém.
A teraz sa dostávam k tomu, o čom som vlastne chcel rozprávať. Vo svojom prvom vystúpení som dnes povedal, že je základný problém, kde je dole, kde začína demokracia. A to je u občana. Občan identifikuje sám seba. Na základe toho, že identifikoval sám seba, určí, identifikuje svoje potreby. Keď tieto potreby má, potom tieto potreby prenáša na svojich zástupcov a chce, aby tieto potreby boli naplnené. Obávam sa, že my, sediac tu, sa domnievame, že vieme, aké potreby má občan, a ideme ich napĺňať. Ale občan má tie potreby, o ktorých hovorím. Občan potrebuje kúpiť, občan potrebuje existovať, občan potrebuje žiť. My strácame čas. Strácame čas siahodlhými debatami o rôznych usporiadaniach. Dnes počas tohoto rokovania sme stratili nekonečné množstvo času debatou na tému štátoprávne usporiadanie, namiesto toho, aby sme sa priamo opýtali občana, ako si to on predstavuje. A všetko robíme preto, aby sme mu túto otázku nepoložili, a všetko robíme preto, aby sme mu vôbec ani nedovolili zamyslieť sa nad tým, či má právo na toto odpovedať. To je to, k čomu som chcel dospieť. Myslím si, že je našou povinnosťou spýtať sa občana, akým spôsobom čo chce mať usporiadané, aby sme tu vedeli, o čom máme rozprávať. A potom si môžeme odpustiť prednášky na tému štátoprávne usporiadanie a všetky ostatné.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou pán poslanec Peťko.
Poslanec J. Petko:
Keďže sme si tu vypočuli úvahu o výhodnosti alebo nevýhodnosti predaja divadla, rád by som poradil. V prípade, že táto budova bude predaná organizácii, ktorá je štátna, piati limit podľa vyhlášky. Ale odporúčal by som predať podľa vyhlášky č. 289, oddielu III, ktorá umožňuje, že v prípade, že kupcom je občan alebo neštátna organizácia, cena je voľná. Môžete ísť celkom hore.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím ministra kultúry, aby sa ujal slova. Minister kultúry SR L. Snopko:
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
nemáme to s pánom predsedom dohodnuté, hlásil som sa ako prvý do diskusie, ale môžem, keďže téma je divadlo, vystúpiť teraz. Sledujeme tu určité vrenie názorov. Téma je jednoduchá, jednoznačná, aspoň na pohľad. Uvažujúc o nej som si začal radiť jednotlivé termíny - zvrchované, slušné, pracovité a kultúrne Slovensko. Posledné týždne dávajú pojem zvrchované do protikladu s tými ostatnými. Verte, je mi smutno, keď idúc slovenskou krajinou sledujem nápisy firmy IBM "Veľa štastia Česko-Slovensko!" so zúrivo preškrtnutým slovom "Česko", keď sa zúčastním pokojnej manifestácie, kde dvadsaťtisícové zhromaždenie trpí hurhajom stovky výtržníkov. Neverím, že by našou súčasnou povahou bolo vŕšiť sa na práci niekoho iného. Kultúrnosť národa, kultúrnosť občana každej krajiny, by mala byť vrcholným znamením jeho zvrchovanosti. Myslím si, že nám chýba priateľský pocit vzájomnej
ľudskej spolupatričnosti. Preto som sa rozhodol so začínajúcou našou novou sezónou, ale aj so začínajúcou divadelnou novou sezónou, učiniť jedno pozvanie.
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás pozval do opery Slovenského národného divadla v piatok 11. októbra 1991 o 19. 00 hodine na predstavenie Faust a Margaréta. Je to predstavenie, ktoré patri k vrcholným súčasným operným zážitkom na svete. Slávilo úspechy v Edinburgu, v Jeruzaleme, a každý zo zahraničia, kto ho v súčasnosti navštívil, nepochybuje o kultúrnej zvrchovanosti Slovenska. Prosím, aby ste svoj záujem o účasť na predstavení potvrdili osobne. Naša pracovníčka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vám bude k dispozícii dnes, teraz, od tejto chvíle v prezencii, kde môžete nahlásiť svoj záujem, svoju účasť na tomto predstavení. Samozrejme, pozvanie sa vzťahuje aj na vašich manželov či vaše manželky.
Ďalej by som chcel prečítať jedno vyhlásenie. Minulý týždeň v piatok sa na moje pozvania stretli štyria ministri kultúry tu, v Bratislave. Toto stretnutia ste asi zaznamenali, ale nezaznamenali ste vyhlásenie, ktoré sme spolu prijali, ktoré bolo v tlači iba ohlásené. Rád by som ho prečítal, pretože v mnohom hovorí aj o našich terajších problémoch.
Vyhlásenie: "My, štyria ministri, ktorí sme vo vláde zodpovední za duchovný rozvoj svojich národov, vyzývame všetkých, ktorí žijú v Európe a na svete v roku 1991, aby využili všetky prostriedky na zastavenie vojny v Juhoslávii. Zvyšovanie napätia je ohrozením mieru v Európe. Každý zbytočne vyhasnutý ľudský život zostane navždy mementom na našej ceste k pokojnému a demokratickému životu. My, ministri kultúry, pripisujeme veľký význam uchovaniu a ochrane každej
miestnej, regionálnej, menšinovej a národnej kultúry a protestujeme proti každej forme duchovného a fyzického násilia, ktorá podporuje umelo vyvolávanú unifikáciu. " Podpísaný dr. Rudolf Scholten, minister menia a vzdelávania Rakúska, dr. Bertalan Andrásfalvi, minister školstva a kultúry Maďarska, Milan Uhde, minister kultúry Českej republiky, Ladislav Snopko, minister kultúry Slovenskej republiky. V Bratislave 21. septembra 1991.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem pánovi ministrovi. Pýtam sa, či sa môžu prihlásiť aj novinári, ktorí tu s nami trávia dni a noci. Myslím, že by to bolo pekné.
Minister kultúry SR L. Snopko:
Po poslancoch. Ospravedlňujem sa, zabudol som to uviesť. Bude tam taká krásna sklenená guľa, a každý, ako uzná za vhodné, prispeje na rozvoj Slovenského národného divadla. Tieto lístky sú ale mojím pozvaním, samozrejme.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi pán poslanec Strýko. Pripraví sa poslanec Miroslav Ondruš.
Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
vo svojom vystúpení chcem podať dva návrhy, ale predtým dovoľte, aby som sa aspoň pár slovami zmienil o tom, čo sa
tu vlastne odohrávalo, o tom do istej miery zbytočnom slovnom súboji, pretože sa malo postupovať zrejme inak.
Osobne si vážia, a hovoria to úprimne, postoj predsedu SNŠ pána Prokeša, ktorý sa jasne dištancoval od nešťastných výrokov pána primátora Slotu, a vážim si to viac, ako iné pokusy o nejaké zahmlenie tejto veci. Ide totiž o to, že verejnosť, podľa svOjich informácii, bola naozaj vážne znepokojená vyhlásením tohoto človeka - hovorím teraz o ňom ako o občanovi, bez akejkoľvek straníckej, či inej príslušnosti, ktorý je poslancom Federálneho zhromaždenia, - že tí, ktorí sú proti Slovenskému štátu, majú byť súdení ako zradcovia. Pán Slota je významný funkcionár, a preto si myslím, že treba hovoriť aj o tom, či jeho názory majú nejaké hlbšie, čo len skupinové zázemie, alebo či má viac prívržencov v tomto smere.
Myslím si, že proti Slovenskému štátu sú v tejto chvíli možno tri štvrtiny obyvateľov Slovenskej republiky, a pokiaľ by sa takto val problém riešiť, snáď to je až nejaké navádzania na genocídu, či na čo. Myslím si, že nie je dobré, aby ne vytvárali taký strach, ktorý tu trošku zavládol z týchto výrokov, že niekto má byť znovu súdený ako zradca za to, že má iný názor. Existuje veľmi nepekný termín, ktorý definuje takýto režim. Mnoho ľudí na Slovensku naozaj - a to hovoria celkom úprimne - má trochu obavy z takýchto reči, pretože ak sa dostane viac takýchto ľudí do parlamentu, neviem, aké zákony sa schvália. Myslím, že by sme to mali uzavrieť iba tým, že odmietneme čo i len náznak obludnej myšlienky, aby bol na Slovensku niekto pre svoj názor znovu súdený ako zradca, a to naozaj bez akýchkoľvek politických podtextov v tejto veci.
A teraz konkrétne k tým návrhom. Keď sme schvaľovali zákony, už po druhýkrát sme zistili, že sme sa dopustili istej chyby, ktorú potom sa márne snažíme nejako napraviť,
a vieme, že to je predsa len v drobnej kolízii s rokovacím poriadkom a podobne. Preto chcem dať návrh, či by nebolo prijateľné, aby v tejto sále, niekde na určenom mieste, napríklad na nieste určenom pre spravodajcu, na jeho druhej strane, sedel človek z legislatívneho odboru Slovenskej národnej rady, ktorý, ak by vznikol takýto veľmi hmatateľný rozpor medzi tým, čo chceme schváliť, a iným zákonom, by zdvihnutia ruky upozornil predsedajúceho, že sa snáď môžeme dopustiť niečoho, čo budeme ľutovať. Myslím si, že takýto legislatívec by zdvihol ruku možno raz za pol roka, dúfam, keď budeme postupovať múdro, možno nie častejšie, ale takáto poistka by bola veľmi vhodná, a nemuseli by sme prácne opravovať, to, čo sme neraz nesprávne schválili.
Druhá vec - dnes sa v parlamentoch, v tlači a všade diskutuje o otázkach Štátoprávneho usporiadania, a je to zaiste veľmi dôležité. Je však predsa len trochu smutné, prečo sa málo alebo vôbec nezaoberáme tým, čo tiež veľmi, a možno neraz aj viac trápi občanov v mestách a v dedinách. Naša krajina sa po mnohých rokoch dostala do celkom bezpríkladného stavu, ktorý naozaj tu po minulé roky nebol. Po zániku zaiste totalitných okresných a krajských národných výborov došlo totiž k definitívnemu zániku a k neexistencii regionálnej samosprávy. Dnes na Slovensku sú atomizovaní starostovia, primátori atď., ktorí sa združujú vo svojom združení, ale zdá sa mi, že ani toto združenie nie je celkom schopné bez zákonného podkladu byt jasným a dôstojným partnerom či vláde, či Slovenskej národnej rade. Myslím si, že už pred nejakým časom sme hovorili, aby vláda Slovenskej republiky predložila návrh územného členenia Slovenska a z toho vyplývajúce veci, to znamená zriadenie regionálnej samosprávy, či župných rád, alebo ako to už budeme nazývať, a aby sa o tom mohlo diskutovať. Ako keby sme sa chceli tomuto problému vyhnúť, ako keby sme sa obávali, že sa môže stať problémom predvolebného boja, kde každá strana snáď bude sľubovať každému mestu, že sa stane centrom nejakej župy. Ale naozaj,
v tom problém nespočíva. Primátori a starostovia pociťujú, že riešiť napríklad svoja finančné problémy tak, že budú chodiť klopať, na ministerstvo financií jednotlivo, takto to proste nejde.
Preto by som chcel navrhnúť, aby sme dnes zaviazali do nejakého jasného termínu vládu Slovenskej republiky. Osobne by som navrhoval už budúce plénum Slovenskej národnej rady, pretože už prešlo dosť mesiacov, každý to do istej miery už má premyslené, myslím, že k nejakým mimoriadne vážnym koliziáa nedochádza. Treba, aby tento návrh bol poskytnutý, aby bol publikovaný, aby sa starostovia mohli vyjadriť, aby tento návrh obsahoval aj také maličkosti, že starostovia alebo zastupiteľstvá obcí, ktoré sú na hraniciach novovznikajúcich regiónov, či žúp, mali isté práva samé sa vyjadriť, kam by im viac vyhovovalo, aby patrili. Preto dávam návrh, aby sme hlasovaním zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby pracovný návrh územného členenia a regionálnej samosprávy, o ktorom ešte, samozrejme, nemusíme rozhodnúť budúci mesiac, poskytla plénu Slovenskej národnej rady na budúcu schôdzu, aby s tým mohla byt oboznámená verejnosť, aby o tom sa už mohlo konečne začať rozprávať. Nemôžeme to odkladať. Uplynie o chviľu už polovica obdobia aj zvolených starostov, primátorov atď.
O týchto dvoch veciach by som chcel, aby sa dalo hlasovať - o pritemnosti legialatívca, ktorý by mal právo zdvihnúť ruku, keď sa dopúšťame niečoho, a o tom, aby sme zaviazali vládu, aby predložila uvedený pracovný návrh tomuto plénu.
A ďalej už iba taká myšlienka. Keď hovoríme o sebaurčení národa, a vidíme, že ani v regiónoch sme zatiaľ nedovolili, aby sa samé zaoberali tým, čo ich ovplyvňuje, riešia to za nich ministerstvá, myslím si, že by bolo dobré, ak sa reprezentácie Slovenskej národnej rady a Českej národnej ra-
dy nebudú vedieť dohodnúť, aby sme dovolili uplatniť slovenskému národu jeho prirodzené právo na sebaurčenie. Nebráňme mu v tom, aby v referencie, ak sa my nedohodneme, sám povedal, v akom štáte chce žiť. Nerobme to zaňho, bez jeho vôle. Ak mu nedovolíme, aby sám seba určil, a naďalej budeme hovoriť, že sme za jeho sebaurčenie, nebudeme hovoriť pravdu. Bolo by to trošku farizejské. Ak by sme však bez vôle väčšiny tohto národa, v jeho mene, urýchlili zánik tejto federácie, myslím si, že takýto drobný parlamentný podvodík by snáď časom história odsúdila. Doprajme národu pravo na sebaurčenie, nechcime mu ho odobrať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Strýko, Predsedníctvo Slovenskej národnej radý už dalo termín, čo sa týka územného členenia. V tomto smere je vláda už viazaná, neviera to teraz povedať presne, myslím, že do konca roka.
Poslanec M. Strýko:
Pôvodne tento návrh mal byť predložený už 30. 6. na to sa pamätám. A odkladať to znovu do konca roka a potom zase do ďalšieho - pracovný návrh predsa môžeme dostať. Nebudeme o ňom rokovať, ale môžeme sa nim už zaoberať. Som za to, aby sme hlasovali o tom, aby sme tento pracovný návrh dostali na budúcom pléne.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím organizačný odbor, keby sa pozrel na ten termín, lebo mne sa zdá, že termín bol do konca októbra. Čo sa týka prítomnosti legislatívy, tiež by som prosil, keby ste to,
pán poslanec, nechali na predsedníctvo, budeme to riešiť. Je to vec, ktorá je ľahko zrealirovateľná, ale musíme sa spýtať legislatívy, či stačí na to. Ak trváte na tom, samozrejme, budeme hlasovať. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš;
Dovoľte, aby som na začiatku podporil návrh pána poslanca Strýka, čo sa týka územného členenia. Skutočne sa mi zdá, že vážne otázky tento parlament z takých alebo onakých dôvodov stále odsúva na neskôr. Ďalej, čo sa týka požiadavky, aby tu sedel legislatívec, podporujem aj túto požiadavku, ale to, čo sa stalo teraz, ukazuje, že páni poslanci nepracujú zodpovedne. Ak niekto predkladá návrh, mal by si predovšetkým preveriť, či nie je v rozpore s nejakým iným zákonom, a nie čakať, že tu to potom "zahaltuje" nejaký poslanec. Nie sme tu preto, aby sme robili politické zákony, ako nás napadne, ale pre ľudí tak, aby bola celá štruktúra zákonov vzájomne prepojená a funkčná.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Pán poslanec Balún.
Poslanec F. Balún;
Chcem reagovať na zákon o rodine. Nehnevajte sa, ale bolo to konzultované s právnikmi. Sami ste však boli svedkami, že tieto doplnky navrhol pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Osobne som si nedovolil namietať proti jeho argumentácii, a myslím si, že nikto z nás sa asi necíti byť väčším odborníkom v týchto záležitostiach, ako je on. Na základe toho, aj po konzultácii s našími legislativcami sme
to zaradili tak, ako sme to zaradili. Takže to nebolo nepripravené, nebolo to svojvoľné. Ak niekto z pléna sa cítil byť väčším odborníkom, ako pán doktor Plank, mohol sa vtedy ozvať a protestovať proti tomu.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Dovoľte, aby som vám prečítal uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 432. "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na základe informácie o činnosti Komisie vlády Slovenskej republiky o stave prác na vypracovaní návrhu na územné a správne členenie Slovenskej republiky, predložené ministrom vnútra Slovenskej republiky Ladislavom Pittnerom, ako aj listu predsedu vlády Slovenskej republiky Jana Čarnogurského z 19. júna 1991 k tejto problematike, pozmeňuje svoje uznesenie číslo 180 z 28. novembra 1990 k zákonu Slovenskej národnej rady o územnom a správnom členení Slovenskej republiky tak, že ukladá vláde Slovenskej republiky predložiť Predsedníctvu Slovenskej národnej rady správu o postupe prác na vypracovaní návrhu na územné a správne členenie Slovenskej republiky do 31. októbra 1991. " Toto je uznesenie predsedníctva. Je tu návrh do 31. októbra. Ak niekto dá návrh, aby uznesenie pléna tento termín skrátilo, prosím, môžeme o tom hlasovať, ale predsa mi myslím, že sme došli k tomu po rozhovore, keď sme si predvolali aj ministra vnútra, aj predsedu vlády, čiže je tu istá konštruktívnosť. Prosím, pán poslanec Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Prosím, toto je sprava, ktorá sa predloží, bude zrejme veľmi obsiahla. Ale prosím, aby základný materiál, ktorý je už určite hotový, mám o tom informácie, plénum dostalo. Nemusíme o ňom rokovať, ale hovorí sa o ňom po celom Sloven-