menúť to, keď sme tu prerokovávali istú normu a keď vystúpil minister lesného a vodného hospodárstva pán Oberhauser. Vtedy pán predsedajúci navrhol, aby sa vzhľadom na procesný rozpor medzi § 19 a § 23 rokovacieho poriadku zišiel ústavnoprávny výbor, a vtedy to plénum neprijalo, prešlo sa cez to. Kladiem si otázku: Pokiaľ sa slobodne prejaví vôľa poslanca, podlá niektorých pánov poslancov, veľactených právnikov, sa to teda nemá rešpektovať? Kladiem si otázku čisto vo vzťahu k prejavu vôle pani podpredsedníčky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Prokeš, pán poslanec Fogaš a pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Prokeš:
Prepáčte, bol by som strašne nerád, aby sa z tohto naocaj vytĺkal kapitál, ale vystúpenie pána podpredsedu vlády považujem za vytĺkanie politického kapitálu. /Potlesk. /
•
Ďalejsi myslím, že pani podpredsedníčka bola zvolená týmto plénom a jej rezignáciu musí plénum odsúhlasiť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Brndiarovi. Potom sa hlásili pán poslanec Fogaš a pán poslanec Filipp.
Poslanec I. Brndiar:
V tejto sále sa na jar minulého roku udial podobný pre-
cedens. Predseda ústavnoprávneho výboru Peter Brňák sa vzdal funkcie a odstúpil. Prosím, aby nás poučil, čo sa vtedy udialo.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Brňák bol vyzvaný, dáme mu slovo. Poslanec P. Brňák:
Oznámil som to ústne tak, ako pani podpredsedníčka Keltošová. Samozrejme, môj mandát predsedu ústavnoprávneho výboru automaticky nekončil. Bol som v tejto funkcii ešte aj na ďalšej schôdzi. Najskôr som to teda oznámil ústne, potom som to formálne oznámil písomne do rúk predsedu Slovenskej národnej rady. Týmto prejavom sa zaoberalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, zobralo to na vedomie, a až na nasledujúcej schôdzi som opustil túto funkciu a včlenil som sa medzi rady poslancov.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Fogaš, pán poslanec Filipp, pán poslanec Andráš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem podpredsedovi vlády za kompliment, môžem ho opätovať, ale skutočne sa domnievam, že pri prijímaní určitých stanovísk sme tu už urobili toľko chýb, že mne skutočne o nič iné nejde, len o to, aby sne zvážili celú záležitosť a urobili všetko tak, ako to má byť v súlade s právom. Ak podpredseda vlády si myslí, že túto záležitosť teraz môžeme vyriešiť len tým, že sa rozhodneme, že pred pol rokom sme urobili chybu, a teraz ju môžeme opakovať, myslím si, že je to chyba. Veď na tomto pléne diskutujeme v bode, ktorý bol
zaradený na návrh poslanca Galandu v súvislosti s lustráciami - predseda komisie nám vysvetlil je, aké to má legislatívne prekážky. Predvčerom sme rokovali o iniciatívnom návrhu na zmenu zákona o rodine, dnes už za mnou priali niektorí poslanci s tým, že naše uznesenie je v rozpore so zákonom o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom. Napriek tomu, že sme to tu povedali, hľadalo sa za tým niečo iné, než snaha o dotiahnutie veci do konca. Aj teraz je moje vystúpenie motivované len týmto. Myslím, že nič nám nebráni v tom, aby sa zišiel výbor a povedal ako to urobiť. Ale nemôžeme sa tu predsa teraz zase rozbíjať na nejakom vystúpení, ktoré môže znamenať zase znervóznenie tohto zboru. Navrhujem, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor, v pokoji to posúdil, oznámil predsedníctvu výsledok, predsedníctvo dá návrh, a všetko môže bežať normálne ďalej. O žiadnej politike nehovorme.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, na tomto sme sa vlastne zhodil, síce nie hlasovaním, ale ak treba, dám hlasovať o tom, že poverujeme ústavnoprávny výbor, aby sa k rezignácii vyjadril. Predpokladám, že pani podpredsedníčka rezignovala z funkcie podpredsedníčky a členky Predsedníctva Slovenskej národnej rady, lebo členstvo v predsedníctve je spojené s funkciou podpredsedníčky. Tak bola uskutočnená voľba.
Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vzhľadom na to, že v tlači boli informácie, že Demokratická strana zaviazala svojich poslancov iniciovať odvolanie pani podpredsedníčky Keltošovej, prosil by som, aby pani Keltošová vystúpila a povedala, či bol na ňu robený nejaký nátlak zo strany predsedníctva, zo strany Demokratickej
strany alebo kohokoľvek, alebo je to jej slobodné rozhodnutie.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o ton, či sa má vyjadriť k tejto veci ústavnoprávny výbor. Výbor sa stretne, poradí sa, a akonáhle sa poradí, celú vec znovu otvoríme. Myslím si, že je to jednoduchý postup v tejto veci. Pritom majme na pamäti, že pani podpredsedníčka rezignovala na svoju funkciu.
Prosím prezentujme sa. /Prezentovalo sa 118 poslancov. /
Kto je za to, aby sa Ústavnoprávny výbor vyjadril k rezignácii pani podpredsedníčky Keltošovej? Hlási sa pán predseda Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Je naprosto samozrejmé, že ani stanovisko ústavnoprávneho výboru, pokiaľ o tom nehovorí rokovací poriadok, nemôže byť závažné. Ústavnoprávny výbor predloží svoj názor predsedníctvu, ktoré vám ho tu bude tlmočiť, a plénum ho alebo zoberie alebo nezoberie na vedomie, v tejto chvíli faktom je, že pani podpredsedníčka sa vzdala. Navrhujem, aby sme prerokovali správu o činnosti predsedníctva, aby po ňom bola vyhlásená prestávka, počas ktorej by sa uskutočnili obidva tieto akty - zasadanie ústavnoprávneho výboru aj zasadanie predsedníctva.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Čiže ide o vyjadrenie ústavnoprávneho výboru k procedúre rezignácie pani podpredsedníčky. Kto je za tento krok? /Za návrh hlasovalo 88 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /
Konštatujem, že ústavnoprávny výbor bol poverený v priebehu tejto schôdze zaujať stanovisko k spôsobu rezignácie a k procedúre rezignácie pani podpredsedníčky Keltošovej. Môžeme pokračovať v ďalšom rokovaní.
Správu k bodu 16 ste dostali ako tlač 168. K tomuto bodu sa zatiaľ do diskusie prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Cyril Ivan a pán poslanec Hofbauer. Slovo udeľujem pánovi poslancovi Ivanovi.
Poslanec C. Ivan:
Vážený predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
chcem sa dotknúť bodu 13 správy o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady od 16. 7. do 23. 9. 1991, ktorý hovorí o záveroch spoločného rokovania predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady v dňoch 5. a 6. 9. 1991 v Bratislave. Tieto závery spoločného rokovania, podľa môjho úsudku,, nezodpovedajú realite, letora sa vytvorila vo svete, v Európe, v bývalom východnom bloku i v našom štáte, hoci správa uvádza, že slovenská politická reprezentácia nepovažuje doterajšiu federáciu, jej štátotvorné usporiadanie za konečné, v príprave Ústavy slovenskej republiky i v príprave ústavy spoločného štátu bude sledovať princíp zvrchovanosti Slovenskej republiky. Keď závery boli v takomto znení, prečo sa i minulý deň museli o tejto problematike zvádzať také tuhé súboje? uvedené rokovania i jeho závery sú v rozpore so súčasnými politickými náladami, jestvujúcim po-
litickým stavom, názormi politických strán, názormi občanov, i dokonca predchádzajúcich postojov politických predstaviteľov najmä Českej republiky a federácie, ktoré boli protichodné s ich vyhláseniami spred niekoľkých týždňov, keď podľa tlače, aj priamych prenosov, uzatvorenie zmluvy, ktorá by mala obsahovať spoločný návrh zásad budúcej federácie a federálnej ústavy, bolo neprijateľne. Táto zmluva by mala zohľadňovať názory, túto zmluvu mali obidve národná rady rešpektovať pri prijímaní republikových ústav a mala by byt záväzná pred prijímaním týchto ústav.
V politickej sfére sa vynára zákonitá otázka, prečo zrazu českej strane vyhovuje zmluva, ktorá bola pred niekoľkými týždňami neprijateľná, prečo má byť uzatvorená zmluva pred prijatím ústav. Z tlače vyznievali i také názory, že ja to biblická misa šošovice alebo nejaká sklonená hlava pred nejakými požiadavkami z Prahy. Včerajšia diskusia naznačila, že plénu Slovenskej národnej rady sa neprideľuje právo alebo určitý mandát rozhodovať o štátotvorných otázkach, o zvrchovanosti, suverenite, a aj keď predsedníctvo tento mandát má podlá určitých noriem, ktoré ešte vypracoval totalitný režim, bolo by žiadúce, aby si o tento mandát požiadalo aj plénum, aby plénum, ako sa to stáva teraz, o týchto otázkach mohlo hovoriť, a predsedníctvu tento mandát dávalo, pretože sa rokuje o výsostne dôležitých otázkach.
Ďalej sa dotýkam bodu 9, kde sa uvádza vyhlásenie k výročiu invázie vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy do Československa. Isteže, toto vyhlásenie je namieste, ale v poslednom období z úst mnohých politikov i štátnikov sa spochybňujú aj iné medzinárodné dohody, a dokonca prednášajú sa oficiálne vyhrážky a geopolitické strašiaky o tom, že v prípade zvrchovanosti by Slovensko vrámci geopolitických problémov stroskotalo v priebehu jedného roka. Bolo by potrebné aj k týmto problémom zaujať postoje v zmysle medziná-
rodného práva, sebaurčovacieho práva a požadovanej národnej zvrchovanosti.
Spomínajú sa tam i problémy v otázkach referenda. Tento problém, ako vám je známe, sme rozoberali včera. Referendum alebo proklamované ľudové hlasovanie ako osvedčená známa forma vyjadrenia vôle ľudu, v poslednom čase často uplatňovaná v Európe i vo svete, získala nielen na vážnosti, ale v našich pomeroch si kladieme otázku, prečo teraz je zrazu taká veľká starostlivosť a zaznieva požiadavka o referencie práve z Prahy, keď sa donedávna proklamovala vernosť unitárnemu štátu. Prečo táto otázka referenda musí byť formovaná z Prahy a nie z našej republiky? Vieme, ako to bolo včera zodpovedané, že sa bude pripravovať o tom rokovanie vo výboroch. Napriek tomu si treba položiť pri predkladaní správy predsedníctva otázku, či Slovenská republika nemá mať právo riadiť referendum, formovať otázky vo vlastnom republikovom regióne.
K tejto problematike by som sa chcel dotknúť ešte niekoľkých, podľa mňa, významných veci. Našim ľuďom chýba závažná informovanosť v oblasti štátotvornosti, zvrchovanosti, i v oblasti referenda. Tlač dáva tieto informácie sporadicky a tendenčné. Kľúčovou otázkou je televízia. Po mítingoch resp. pred mítingmi v oblasti problematiky zvrchovanosti sa uskutočnili niektoré rozhovory, a najmä politický dialóg, ktorý sa dával v neskorých hodinách, začínal fakticky okolo jedenástej a skončil o trištvrte na jednu. Kladiem otázku, pre koho je táto informovanosť, keď sme si už pri zákone o televízii a rozhlase kládli závažné otázky, a sám som ich tu predkladal, prečo o týchto informáciách nie je dostatočne školená najmä naša mládež, ktorú pokladáme za budúcnosť národa. Ktorý občan vôbec vedel, že takýto prenos bude, aby sa dostatočne informoval? Prečo i v našom parlamente politické rozloženie, kde je jasná opozícia a koalícia, ani jedna ani druhá strana nemá možnosť sa k týmto problematikám vyjadriť?
Prečo sa permanentne v určitých vhodných časoch, čo sme tu spomínali, vtedy, keď sa vysielajú draho platené pivné detektívky, nevysiela informácia o tejto závažnej problematike? Čo o ton vedia naši občania a naša mládež?
Poznáme určitá postoje českej strany. Ak proklamované vyjadrenia, napríklad i pána prezidenta alebo českej strany
O zvrchovanosti, alebo o problematike zvrchovanosti pobaltských republík, by sa mali vzťahovať na náš problém, na naše požiadavky, mal by tu byť skutočne bratský postoj tak, ako sa to robí v rodinách. Keď sa chystá nejaká rodinná udalosť, nejaká svadba, podieľajú sa na tom obe strany v tom najkrajšom partnerstve, pripravuje sa pôda, rozdávajú sa dary. Prečo aj česká strana nám neponúkne seriózny postoj k týmto otázkam, prečo sa tu robia určité vyhrážky?
Hán pred sebou vyjadrenie, ktoré sa dostalo do tlače resp. z Prahy, uznesenie Českej národnej rady z minulých dní, kde sa dokonca spomína, že pokiaľ by sa Česko-Slovensko rozdelilo, medzinárodná právna kontinuita by bola v plnom rozsahu zachovaná pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku na území zostávajúcom po neústavnom oddelení niektorej republiky. Pýtam sa, či toto je korektný postoj z českej strany.
Ďalej by som sa chcel opýtať k tejto vážnej problematike tých poslancov, ktorí sa hlásia ku kresťanskej náuke, kresťanskému vyznaniu, či ich morálka i vlastné náboženské presvedčenie ich nezaväzuje, aby hlboko zvážili, či národ, ktorý už raz štátnosť mal, a ktorá sa proklamovala dokonca
i vyhlásením slovenskej vlády voči zmluve s Nemeckou republikou, kde na pôde ministerstva zahraničných veci sa potierali vyhlásenia predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu slovenskej vlády, aký je postoj i k týmto závažným otázkam.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ivanovi. Slovo má pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a pány,
nebudem sa zmieňovať o tom, čo v predloženej správe o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady je, ale o tom, čo v nej nie je. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením číslo 290 z 19. marca 1991 rozhodlo o vyšetrovaní Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v období po 17. novembri 1989 Branno-bezpečnostným výborom Slovenskej národnej rady. Už toto uznesenie nebolo v súlade s platným rokovaciu poriadkom Slovenskej národnej rady, pretože výbory Slovenskej národnej rady nemajú mandát na vyšetrovanie. Neskôr bola prijatá novela zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, podlá ktorej Slovenská národná rada zriaďuje vyšetrovací výbor s osobitnými právomocami a zameraním. Do jeho právomoci však nebolo presunuté toto nekonkrétne vyšetrovanie činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Vzhľadom na fakt, že od pôvodne prijatého hmlistého uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady o vyšetrovaní ministerstva vnútra Branno-bezpečnostným výborom Slovenskej národnej rady tento výbor za šesť mesiacov platnosti tohto uznesenia nepreukázal vôbec žiadne výsledky svojej činnosti, a nedokunentoval žiadne závery, žiadam, aby táto jeho činnosť bola ukončená. Súčasne žiadam, aby na 18.
schôdzi Slovenskej národnej rady predložil správu o svojej činnosti. Navrhujem nasledovný text uznesenia:
"Slovenská národná rada ukončuje dnom 26. septembra 1991 vyšetrovanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Branno-bezpečnostným výborom Slovenskej národnej rady podlá uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 290 z 19. marca 1991. súčasne ukladá predsedovi tohto výboru Františkovi Javorskému na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady predložiť výborom prerokovanú správu o cieľoch, priebehu a záveroch tohto vyšetrovania. "
O tomto návrhu žiadam, aby plénum Slovenskej národnej rady hlasovalo okamžite a priamo.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi poslancovi Javorskému. Potom sa hlási pán poslanec Petko a pán poslanec Miček.
Poslanec F. Javorský:
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci, vážené poslankyne,
k predchádzajúcemu vystúpeniu by som chcel podať aspoň stručnú Informáciu. Branno-bezpečnostný výbor pokračuje v šetrení a šetrenie ešte nie je ukončené. Celú dobu sme sa snažili vyhnúť sa akýmkoľvek nátlakom aj vlastných strán a hnutí, ktoré reprezentujeme v tomto výbore. Zo začiatku sa nám to nedarilo, a preto sme boli náchylní prijímať také alebo onaké rady. Ukazuje sa, že nie všetko, čo robíme
v krátkom termíne, je v tomto prípade úspešné. Posledné týždne sme dostali rozhodujúce a veľmi závažné informácie k tomu, aby sme vedeli ešte deviateho na budúci mesiac predvolať ďalších 6 ľudí, a po tomto, pravdepodobne, celú záležitosť uzatvoríme.
Koncepcia správy je v kostre pripravená, len ostali tam nevyjasnené medzery práve za mesiace december 1989 a január 1990. K tomu sme ešte predvolali týchto ľudí. Dúfajme, že sa nám podarí celú túto správu uzavrieť a pripraviť tak, aby sna ju mohli predložiť na 18. schôdzu. Ale hovorím, robme to vážne, zodpovedne a snažme sa byť pritom maximálne objektívni. Takže deviateho máme posledných pozvaných do výboru, a potom pracujeme na konečnej správe z tohoto šetrenia.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Slovo má pán poslanec Peťko. Pripraví sa pán poslanec Miček.
Poslanec J. Peťko:
Vážené dámy, vážení páni,
mám pred sebou návrh uznesenia, ktoré možno označiť ako nejednoznačné, a vidím pred sebou, vážený parlament, ktorý je nejednotný v tom rozhodujúcom - v štátoprávnej otázke. Český parlament je dnes v tejto otázke jednotný, v tomto jednom jeho tvrdenie možno brať doslova. Český parlament je dnes nielen jednotný, ale aj jednoznačný vo svojich uzneseniach. Mám pred sebou jeho posledné uznesenie, v ktorom už nie je ani odtieň majstrovskej vyjadrovacej opatrnosti na tému zvrchovanosti. Vycibrená opatrnosť je preč a z uznesenia nevdojak počujem rachot bubnov a vojnovej riavy. Toto uznesenia je pre mňa fundamentálnejšie a hrozivejšie ako
chorály spanilých jázd. Citujem z neho. Konštatuje, že "prijatie uznesenia vyhlasujúceho suverenitu národnej republiky niektorou z národných rád bez predchádzajúceho referenda o samostatnosti národnej republiky ako subjektu medzinárodného práva, by bolo neústavným činom. Národná rada i vláda druhej republiky by za takýchto okolnosti museli v súčinnosti s orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky začať bezodkladne všetky činnosti smerujúce k zabezpečeniu vlastnej samostatnej existencie. Medzinárodná právna kontinuita by bola v plnom rozsahu zachovaná pre českú a Slovenskú Federatívnu Republiku na území, ktoré by ostalo po neústavnom oddelení tej-ktorej republiky. "
Posledné. Je to tu, áno, páni a dámy, česká muzika stráca na lahodnosti. Pritvrdzuje sa, je to už ten najtvrdší metál. Napriek všetkému, napriek mraziacim tónom znejúcim na západ od rieky Moravy som presvedčený, že tento výber kapelníka je až príliš účelový. Prečo účelovosť? Mám na to jedinký dôvod. Blíži sa koniec októbra, kedy sa znovu stretnú predsedníctva Českej a Slovenskej národnej rady, a Slovensko sa dovtedy musí obávať, Slovensko sa musí až báť, veď až do poslednej chvíle bude verejnosť spracovávať federálny rozhlas, federálna tlač a federálna televízia. A vtedy to príde, ako hovoria fanúškovia. Výber skladieb sa zmení, časť z nich bude potom pekelnom tresku veľmi lahodiaca a sladúčka slovenskému uchu. S výberom sa nemusia namáhať, veď je tu Pec nám spadla alebo aj Prší, prší. Vlastne na rozsahu výberu ani tak nezáleží. Jednoducho, česká strana zase ponúkne noblesný ústupok, a na Slovensku bude zase veselia a vďačnej radosti ako po Trenčianskych Tepliciach.
Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
prosím vás, nedajme sa znovu napáliť, nenechajme sa znovu odviesť odhodenou lízankou.
Vážení poslanci Krestansko-demokratického hnutia,
hoci predstavy Slovenskej národnej strany o postupnosti krokov sú rozdielne, dohodnime sa aspoň na určujúcom nástupnom kroku, akým musí byť prijatie zvrchovanosti a čistej ústavy. Potvrďme toto poverenie pre Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako zaväzujúce a neprípustné, aby za nejakú novú konzervu kompetencií nám v októbri na stretnutí nezatančilo znovu nejakú staronovú kreáciu starej českej polky. Perníková chalúpka v podobe veľkého ústupku, možno až obete českej strany, bude zaiste servírovaná s rétorickou virtuozitou, veď ju pripravia podkutí a všetkými masťami mazaní špecialisti na slovenský problém. Za veľmi krátky čas však zistime, že sme už po koľkýkrát naivne naleteli, že máme iba rozpaky, otázniky a zviazané ruky, a na naše už zunované šomrania a ponosy na našu slovenskú mizériu znovu zaznie na západ od rieky Moravy známy chorál so starým mottom: federácia a nič iné.
Preto navrhujem, aby sne túto 17. schôdzu neukončili dovtedy, kým nesformulujeme a neodsúhlasíme závažný postup pre naše predsedníctvo na budúce rokovania s Českou národnou radou.
Ako druhú alternatívu v prípade, že túto hlasovaním zamietnete, navrhujem, aby v prípade nelimitovania kompetencii predsedníctva bola záväznosť prijatých dohôd závažná pre nás iba po odsúhlasení týmto plénom.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 dávam slovo pánovi ministrovi alebo poslancovi Snopkovi.
Poslanec L. Snopko:
Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážení poslanci, vážené poslankyne,
áno, súhlasím s pánom poslancom Petkom, Slovensko sa začína báť, ale až po včerajšku, pretože strana, ktorú reprezentuje, ústami svojich, myslím si, že oficiálnych zástupcov, keďže ide o poslancov, vyjadrila úmysly, ktoré má s tými, ktorí nesúhlasia so zvrchovaným Slovenskom. Nepočul som iný názor, len ten, ktorý odznel v novinách od primátora mesta Žiliny, že tí, ktorí nesúhlasia so zvrchovaným Slovenskom, budú súdení ako zradcovia, a nepočul som iný názor ako ten, ktorý tu včera predniesol pán poslanec Balážik. Veľmi rád by som počul oficiálny názor Slovenskej národnej strany na tieto vystúpenia, a potom môžeme hovoriť, odkedy a prečo, a najmä čoho sa má Slovensko báť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. Ďalej sú prihlásení s faktickými poznámkami pán poslanec Miroslav Ondruš, potom pán poslanec Prokeš.
Poslanec M. Ondruš:
Nebudem polemizovať s mojím predrečníkom o ton, či na západ od rieky Moravy zaznie chorál federáciu a nič iné. Chcem iba pripomenúť, že podľa prieskumu verejnej mienky tento chorál hovorí, aj väčšina obyvateľov Slovenska.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán minister kultúry,
keby ste boli počúvali Rádiožurnál minulý piatok, boli by ste počuli, že som sa od výrokov pána Slotu jasne dištancoval, že Slovenská národná strana je demokratickou stranou, a usiluje sa síce o vybudovanie samostatného Slovenska ako suverénnej republiky, ako subjektu medzinárodného práva, ale s demokratickým zriadením, a že som sa jasne dištancoval od toho, čo povedal pán Slota. Povedal som, že nie je možné, aby niekto označoval za zradcu toho, kto má iný názor aj v takej otázke, ako je štátoprávne usporiadanie, že za zradcu možno označiť len toho, kto svoje osobné záujmy nadradí nad záujmy Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Takisto sa domnievam, že to, čo povedali naši poslanci a čo tu včera citovala pani Badálová, povedali síce ako zlý, ale ako humor, a nie ako vážnu vyhrážku proti niekomu. Je to neoficiálne vyjadrenie sa v rámci skupiny, ktorá sa navzájom prekára. Avšak to, čo ste urobili teraz vy, že vystúpenie poslanca spochybňujete tým, čo niekto povedal v súkromí, je ťažko nazvať demokraciou.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. S faktickými poznámkami sa hlásia pán Adamica, potom pán Hamerlík a nakoniec pán Januš.
Poslanec A. Adamica:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení páni poslanci, dámy, páni,
je síce pravdou, že sem-tam sa niečo povie trošku ostrejšie, myslí sa to vtipom a každý tomu inak rozumie, ale chcel by som vám odcitovať dva riadky zo stanov Slovenskej národnej strany, ktoré sú oficiálne, a to, čo povie každý extra, môže si tiež každý extra vysvetliť. Tieto stanovy v článku V - posledné dva riadky hovoria: "Cieľom SNŠ je vytvorenie politicky demokratického, ekonomicky silného, územne celistvého, kultúrne vyspelého, mravného, slobodného a nezávislého štátneho útvaru Slovenskej republiky. " To je hlavná myšlienka nášho programu.
Ďakujem vára za pozornosť, a venujem ju pánovi ministrovi kultúry.
/Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prepáčte, pán poslanec Hamerlík, v zmysle § 19 má pán minister prednosť.
Minister kultúry SR L. Snopko:
Chcel by som poďakovať pánovi predsedovi Slovenskej národnej strany poslancovi Prokešovi za vyjadrenie, ktoré som chcel počuť v Slovenskej národnej rade, za to, že ho urobil.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Hamerlík. Poslanec R. Hamerlík:
Pán Prokeš pred chvíľočkou povedal, že to, o čom sa rozprávali pán poslanec Balážik a iní o tých stĺpoch a väzniciach, bol humor. Každý z nás vie, že humor je na to, aby sa človek smial. Pýtam sa: Smiali sa pritom, mali úsmev na tvári?
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Pán poslanec Januš. Poslanec M. Januš:
Chcel by som pánovi ministrovi Snopkovi povedať, že číta len to, čo mu vyhovuje, lebo keby bol čítal aj včerajšiu Národnú obrodu, bol by sa dočítal vysvetlenie pána primátora Ing. Slotu.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo na pán poslanec Vladimír Ondruš. Poslanec V. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada, vážené dámy a páni,
opäť sa tu otvorila diskusia o zvrchovanosti a preto dovoľte niekoľko poznámok k tejto téme. V minulých dňoch sa pýtal jeden redaktor predstaviteľov politických strán, ako by mala znieť otázka pre referendum o štátoprávnom usporia-
dani. Predseda Slovenskej národnej strany odpovedal, že presnú formuláciu nevie, ale otázka by mala pravdepodobne znieť: "Chceme byť slobodným a zvrchovaným národom?" Zostalo ml nejasné, kto by mal odpovedať na takto položenu otázku. Všetci obyvatelia Slovenska, alebo len ti, čo sa hlásia k Slovákom? Však takmer jedna patina obyvateľov Slovenska sa hlási k národnostným menšinám. Ti nebudú mať hlasovacie právo? Alebo sa budú hlásiť k jednotnému národu slovenskému? Alebo sa táto otázka nepoloží všetkým občanom Slovenska? Budú občania Slovenska rozdelení na dve kategórie - plnoprávnych príslušníkov slovenského národa a tých druhých? Otázka preto môže znieť, prípadne iba takto: "Chcete byť občanom zvrchovanej Slovenskej republiky?" Je zrejmé, že zvrchovaní môžu byť len občania Slovenskej republiky, a v rámci nej sa môže rozvíjať svojbytný národ. Cieľom zvrchovanosti, teda nezávislej moci, je umožniť naplniť bytie spoločenstva národa a občanov, umožniť ich duchovný, ekonomický, sociálny a mravný rozvoj.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec, momentálne prerokúvame správu o činnosti predsedníctva, nie je všeobecná rozprava. /Potlesk. /
Poslanec V. Ondruš;
Rešpektujem túto pripomienku, lenže túto tému otvorili poslanci predomnou.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Myslím, že všetci páni poslanci by sa mali sústrediť na konkrétny bod, a to je správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Čaká nás ešte všeobecná rozprava.