Poslanec J. Prokeš:

Ak dovolíte, ešte mám otázku. Keď bude teraz väčšina za, bude sa hlasovať aj o otázke pána Porubca alebo nie? Pretože SOB jeho vysvetleniu nerozumel.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Nebude.

Takte prosím ešte raz prezentáciu.

/Prezentovalo sa 91 poslancov. /

Kto je za návrh pána predsedu tak, ako bol formulovaný, to znamená, aby sme dnes nehlasovali o návrhu pána Porubca, pokiaľ nebude pojem zvrchovanosti ujasnený vo výboroch?

/Za návrh hlasovalo 64 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /

Ďakujem. Myslím, že výsledky hlasovania sú nám všetkým jasné. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Navrhujem, aby skupina na prípravu návrhu uznesenia sa zišla zajtra ráno v malej zasadačke. Schôdza začína o deviatej, čiže mohla by sa stretnúť o ôsmej. O ôsmej hodine každý politický klub vyšle svojho zástupcu do malej zasadačky.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

23., 24., 25., 26., 27. septembra a 10. októbra 1991

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 17, SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

III. fiast

IX. volebné obdobie

Piaty deň rokovania 17. schôdze Slovenskej národnej rady 27. septembra 1991

Podpredseda SNR M. Zemko:

Vážené kolegyne a kolegovia,

pokračujeme v rokovaní 17. schôdze Slovenskej národnej rady. V zmysle nášho včerajšieho rozhodnutia mala skupina poslancov pripraviť návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k Informácii pána predsedu o príprave návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Keďže komisia doteraz stále ešte pracuje, a čas je vzácny, navrhujem, aby sme pokračovali pätnástym bodom programu, ktorým je správa o činnosti lustračnej komisie Slovenskej národnej rady, a potom sa vrátime k uzneseniu. Dávam o tomto návrhu hlasovať.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 83 poslancov. /

Kto je za to, aby sme pokračovali pätnástym bodom a potom sa vrátili k pripravovanej rezolúcii? /Za návrh hlasovalo 79 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že plenárna schôdza rozhodla, aby sme pokračovali pätnástym bodom programu.

Prosím pána poslanca Vladimíra Čečetku, aby podal správu.

Poslanec V. Čečetka:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

dovoľte, aby som predniesol správu lustračnej komisie Slovenskej národnej rady. Lustračná komisia Slovenskej národnej rady začala svoju vlastnú činnosť po vydaní zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacou poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady ä. 133/1990 Zb. a zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb. o právomociach vyšetrovacej komisie Slovenskej národnej rady v Zbierke zákonov. Členovia komisie absolvovali v dňoch 28. až 29. augusta 1991 služobnú cestu do Prahy, kde prerokovali so zástupcami Federálneho ministerstva vnútra, Federálnej bezpečnostnej informačnej služby a vyšetrovacej komisie 17. novembra Federálneho zhromaždenia organizačné zabezpečenie pre svoju činnosť tak, ako im ju ukladá uznesenie Slovenskej národnej rady t. 131. Počas tohoto pobytu v Prahe vykonali tam prítomní členovia komisie svoju vlastnú lustráciu. Komisia požiadala federálneho ministra vnútra pána Langoša, riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby pána Novotného a ministra obrany pána Dobrovského o vydanie vnútrorezortných rozkazov, ktoré umožnia členom komisie Slovenskej národnej rady prístup do všetkých evidencii v týchto rezortoch a vyhotovenie kópii písomných materiálov potrebných ku svojej činnosti.

Poverení členovia komisie vykonali v dňoch 17. až 19. septembra 1991 prvú etapu lustrácie poslancov Slovenskej národnej rady a všetkých zamestnancov Kancelárie Slovenskej národnej rady. Osobne zabezpečili výpis zo všetkých evidencii bývalých správ Štátnej bezpečnosti, vojenskej kontrarozviedky a bývalých kádrových oddelení Federálneho minister-

stva vnútra. Členovia komisie vyhotovili fotokópie údajov v týchto evidenciách, ktoré sa dotýkajú osôb z radov poslancov Slovenskej národnej rady a zamestnancov Kancelárie Slovenskej národnej rady, u ktorých je indikovaná možná príslusnost k bývalej Štátnej bezpečnosti alebo spolupráca s bývalou Štátnou bezpečnosťou v kategórii tajný spolupracovník tak, ako ich vymedzuje uznesenie Slovenskej národnej rady č. 131 z 20. júna 1991. Komisia v nasledujúcom kroku bude musieť tieto údaje porovnať s archívnymi materiálmi, ktoré sú v súčasnosti archivované na jednotlivých regionálnych oddeleniach Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, čiže bývalých krajských správach štátnej bezpečnosti, pripadne vojenskej kontrarozviedky.

V najbližšom možnom období vykoná komisia verifikáciu všetkých získaných údajov tykajúcich sa poslancov Slovenskej národnej rady a zamestnancov Kancelárie Slovenskej národnej rady. Taktiež bude pokračovať, prvou etapou lustrácie členov vlády Slovenskej republiky, námestníkov ministrov vlády Slovenskej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky a ďalšieho okruhu osôb, ktoré sú uvedené v uznesení Slovenskej národnej rady č. 131.

Na záver dovoľte konštatovať, že všetky inštitúcie, ktoré nám mali umožniť prácu našej komisie, nám vyšli v ústrety a nestretli sme sa so žiadnymi komplikáciami. Toľko samotná správa lustračnej komisie Slovenskej národnej rady.

Dovoľte, aby som vás pri tejto príležitosti oboznámil aj s určitým faktom, ktorý vychádza z nami prijatého uznesenia ŕ. 131 k lustráciám v Slovenskej republike. Je to uznesenie č. 131 z 20. júna 1991. V tomto uznesení sme na návrh poslancov prijali aj takúto textáciu, ktorú citujem: "V záujme uplatnenia zákonnosti a ochrany práv občana v súlade s prijatou Listinou ľudských práv, ako aj ostatnými právnymi

normami, menovite s Občianskym zákonníkom a Trestným zákonníkom Slovenská národná rada sa uznáša:

1. Každý občan Slovenskej republiky má právo vyžiadať si cez Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky overené kópie záznamov a materiálov Štátnej bezpečnosti, ktoré boli vedené o jeho osobe.

2. V prípade zistenia jednostranných a protizákonných postupov Štátnej bezpečnosti voči jeho osobe použiť tieto materiály na podanie žaloby súdu. "

Vážená plénum, musím vám oznámiť, že v zmysle obsahu uznesenia už podalo žiadosť niekoľko desiatok občanov na slovenské ministerstvo vnútra. Musím konštatovať, že tento fakt tak, ako je prijatý v uznesení Slovenskej národnej rady č. 131, je v rozpore so súčasným právnym poriadkom, a z takto prijatého uznesenia vznikajú určité kolízie. Dovoľte, aby som vás oboznámil a textami listov, ktoré slovenské ministerstvo vnútra dostalo z Federálneho ministerstva vnútra pre koordináciu a riadenie. "Vážený pán riaditeľ, k Vášmu dopisu číslo... zo dňa 17. júla 1991 Vám oznamujem, že v súčasnej dobe naprosto absentuje právna úprava riešiaca Vami uvádzanú problematiku. Na toto skutočnosť reagovalo Federálne zhromaždenie a svojim uznesením č. 123/1991 uložilo vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky predložil Federálnemu zhromaždeniu návrh zásad zákona riešiaceho problematiku lustrácii. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pripravila návrh zásad zákona, ktorým sa ustanovia podmienky pre výkon niektorých vedúcich funkcii a podmienok pre činnosť oznamovacích prostriedkov. Po jeho schválení ho predložila na ďalšie ústavné prerokovanie Federálnemu zhromaždeniu. Ide o návrh právnej normy, ktorá má upraviť problematiku lustrácii a tým dať očiste verejného života zákonný rámec. K bližšie uvedeným právnym aspektom teda v súčasnej dobe nie je možné realizovať individuálne žiadosti občanov

o lustrácie, vrátane prípadného vydávania overených kópii záznamov, ktoré o nich viedla Štátna bezpečnosť. Z tohoto dôvodu je teda nutné vyčkať na prijatie zákonnej Opravy Federálneho zhromaždenia. " Toľko list Federálneho ministerstva vnútra na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Dovoľte, aby som pred našim plénom a snáď aj pred verejnosťou oznámil text listu, ktorý je v súčasnosti zo slovenského ministerstva vnútra odoslaný žiadateľom, ktorí sa na základe nášho uznesenia obrátili na toto ministerstvo. V komisii sme sa s takýmto postupom riešenia stotožnili. "Vážený pán, pani, oboznámil som sa s obsahom vášho listu, v ktorom žiadate o zaslanie kópii materiálov sústreďovaných bývalou Štátnou bezpečnosťou k Vašej osobe. Podlá uznesenia Slovenskej národnej rady č. 131 z 20. júna 1991 má každý občan Slovenskej republiky právo vyžiadať si cez Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky overené záznamy a materiály Štátnej bezpečnosti, ktoré bolí vedené k jeho osobe. Táto bezpečnostná zložka však bola vždy v kompetencii Federálneho ministerstva vnútra, preto sa všetky spisové a iné materiály súvisiace s jej činnosťou nachádzajú v archívoch Federálneho ministerstva vnútra. Z toho dôvodu som Vašu požiadavku podlá príslušnosti postúpil Federálnemu ministerstvu vnútra. Podlá oznámenia, ktoré sme dostali z Federálneho ministerstva vnútra, chýba v súčasnej dobe akákoľvek federálna právna úprava v tejto oblasti spoločenských vzťahov. Z ich strany práve z týchto dôvodov nie je možné realizovať individuálne žiadosti občanov podobného charakteru, akú ste nám poslali Vy. Federálne ministerstvo vnútra nás taktiež informovalo, že vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súčasnosti pripravila príslušný návrh zásad zákona, ktorý má byť predložený Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na prerokovanie. Ak to obsah tohto zákona bude umožňovať, bude Vaša žiadosť realizovaná. S úctou riaditeľ Kancelárie ministra vnútra podplukovník Doc. JUDr. Ján Kráľ, CSc. v. r. " Toľko teda k tomuto problému, ktorý sa

v súčasnosti objavil v súvislosti s lustráciami v Slovenskej republike a komisia sa so stanoviskom takto prezentovaným slovenským ministerstvom vnútra stotožnila.

Dovoľte na záver požiadať vás, aby ste text správy, tak ako ho pripravila lustračná komisia Slovenskej národnej rady, zobrali na vedomie. Na pripadne otázky k nasej činnosti, pripadne na niektoré otvorené problémy budem sa snažiť reagovat.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Čečetkovi za prednesenú správu. Má niekto z poslancov otázky? Prosím, pán poslanec Strýko.

Poslanec M. Strýko:

Vážená Slovenská národná rada,

lustračnú komisiu uspokojil dopis, podľa ktorého naše

uznesenie, ktoré sme prijali, je bezpredmetné. Mňa, pochopi-

teľne, takéto dopisy neuspokojujú, a dúfam, že neuspokoja ani vás. Vysvetlím krátko prečo.

Slovenská národná rada pred časom prijala uznesenie o tom, to každý občan Slovenskej republiky, o ktorom bývalá Štátna bepečnosť vládla záznam, na právo na overené kópie týchto materiálov, má právo ich teda získať. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie. Dozvedeli sme sa, že vraj to nebude možné, pretože to neumožňuje nijaká právna norma. Teda nie je možné vrátiť obeti to, čo jej zlodeji ukradli. Ako je známe, nikto, a tým skôr bývalá Štátna bezpečnosť, ktorej

činnosť sme označili za zločineckú, nemá právo zhromažďovať, informácie o nevinných občanoch bez ich súhlasu. Ak toto ŠtB robila, bola to krádež. Krádež informácií, materiálov, fotografii, pri nezákonných bytových prehliadkach atď. Odporuje to základným zásadám na ochranu osobnosti. Dalo by sa citovat mnoho zákonov, aj z ústavy, ktoré jednoznačne toto neumožňujú. Tieto materiály, ktoré boli takto zozbierané, sú teraz zozbierané nezákonne a nelegálne. Ak tento stav petrifikujeme, potvrdíme, že krádež týchto informácii a materiálov je v podstate legalizovaná a s týmito materiálmi má právo nakladať niekto, niekde či v budúcnosti, či kedykoľvek. Tak vlastne potvrdíme, že táto práca bola v poriadku, že materiály získala ŠtB pre nejaký osoh v ďalšej budúcnosti.

Pred týždňom som sa dočítal v denníku Práca, že pán minister Stračár a ja sme boli v akcii "Norbert" bývalej ŠtB určení na fyzickú likvidáciu. Iste uznáte, že to je mimoriadne zaujímavá a taká osviežujúca správa. Neviem, či je to pravdivá informácia, či je nepravdivá, či je prehnaná a do akej miery. Aj ja, aj nebohý minister Stračár, sme si tej ŠtB užili dosť, nie na jeden, ale aj na dva životy. To je pravda. Nechcem nikoho žalovať, nikoho obviňovať, ale ak dnes sa s takýmito informáciami pohadzuje - kadekto - a len ti, na ktorých tieto informácie boli vedené, na to právo nemajú, považujem to za vec, ktorá je absolútne neprijateľná. Ako je možné, že materiály Štátnej bezpečnosti dnes už pozná takmer každý, kto sa k nim nejakým spôsobom dostal - zrejme nezákonným - len nie tí, o ktorých tie materiály boli vedené.

Súhlasím s prácou lustračnej komisie, sám som veľmi podporoval, aby tento parlament a ďalšie a ďalšie osoby prelustrovala. To je v naprostom poriadku. Ale nemyslím si, že pokiaľ táto komisia, ktorá má takéto zloženie, sa bude hrabat v mojom či vo vašom osobnom zväzku, kde je mnoho Informácii od intímneho života cez ďalšie veci, sú tam nakradnuté

materiály, a len tie obete na to nemajú právo, považujem to za naprostú nehoráznosť, a za niečo neprijateľné. Pokiaľ ministerstvo vnútra bolo schopné kladne reagovať na požiadavky tejto lustračnej komisie, aby ona mohla tieto materiály celé prezerať, to je v poriadku. O chvíľu si láskavo dovolím požiadať Slovanskú národnú radu, aby takúto možnosť dala aj týmto obetiam, či už to boli obete ŠtB, či už to boli, nedajbože, agenti. To je jedno, nech každý pozná a má možnosť mať svoj materiál.

Sám som na základe tohto uznesenia požiadal o vydanie môjho zväzku pána ministra Pittnera. Pochopiteľne, odpovede som sa nedočkal a vraj sa ani nedočkám, lebo legislatívne nie je možné ukradnuté veci vrátiť. Ako je možné, že poslanec Slovenskej národnej rady, predstaviteľ zákonodarného zboru, nemá právo na kópiu materiálu, ktorý ŠtB o jeho osobe nakradla? Úradníkov, ktorí dnes tieto materiály nejakým spôsobom obhospodarujú, vlastnia, povýšime na predstaviteľov tohoto zákonodarného zboru? Považujem to za nehorázne. V tejto veci mňa, a dúfam, že ani vás, nepresvedčia žiadne lacné argumenty. Legislatívne sa dalo veľmi ľahko vyriešiť, že táto komisia do týchto materiálov pôjde, takisto sa bude dať vyriešiť problém získania týchto kópii podľa nášho uznesenia.

Navrhujem preto, aby plénum Slovenskej národnej rady prijalo hlasovaním toto uznesenie k správe - okrem iných veci, ktoré tam budú: "V súvislosti s prebiehajúcimi lustráciami poslancov Slovenskej národnej rady žiadané" - a teraz uvážme, aj Federálne Ministerstvo vnútra, aj Federálnu bezpečnostnú informačnú službu, pripadne aj slovenské ministerstvo vnútra, prípadne našu komisiu, ktorá už má prístup k týmto materiálom -, "aby pre všetkých poslancov, o ktorých Štátna bezpečnosť viedla záznamy, boli zhotovené overené kópie a tieto odovzdané osobne poslancom Slovenskej národnej rady. " To je prvá časť. Druhá: - "Zároveň žiadame Federálne

ministerstvo vnútra, aby v krátkom čase navrhlo také legislatívne opatrenie, ktoré by umožňovalo naplniť uznesenie Slovenskej národnej rady z 20. 6. 1991 v celom rozsahu. " Tam sa totiž hovorí o všetkých občanoch Slovenskej republiky. Žiadam o tomto hlasovať a myslím, že ak bolo možné tieto legislatívne cesty nájsť pre našu komisiu, poslanci tohto zákonodarného zboru musia dostať overené kópie materiálov, ktoré proti nim nakradla Štátna bezpečnosť.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Strýkovi. Prosím, keby pripadne návrh odovzdal písomne. Pán poslanec Čečetka.

Poslanec V. Čečetka:

Chápem osobné rozhorčenie svojho priateľa, kolegu z hnutia. VPN Marcela Strýka po jeho životných peripetiách, ktoré B bývalou Štátnou bezpečnosťou mal. Chcel by som mu len povedať, že človek musí len zomrieť, všetko ostatné je predmetom riešenia v spoločnosti. Nemyslím si, že ja a členovia Komisie by chceli byť ti, ktorých nejakým osobným hobbym by sa malo stať šetrenie, skúmanie a čítanie materiálov svojich kolegov, či už v poslaneckom zbore, vo vláde Slovenskej republiky, a ďalších osôb, ktoré sú uvedené v uznesení č. 131. Chcem však konštatovať, že nebol by som rád, aby sme prijali uznesenie opäť takého charakteru, ktoré potom nie je reálne naplniť. Raz sa nám to už podarilo uznesením č. 131. Musíme si predsa len uvedomiť, že sme poslancami zákonodarného zboru a súčasný právny poriadok musíme rešpektovať.

Chcem však konštatovať, že podľa uznesenia 131, tak ako sme ho prijali, v ktorom sa hovorí - citujem: "Poverení zástupcovia lustračnej komisie Slovenskej národnej rady pri pozitívnom výsledku vyšetrovania oznámia túto skutočnosť dotyčným osobám. Súčasne im umožnia zoznámiť sa s výsledkami vyšetrovania a s originálmi ich dôkazných materiálov", v prípade pozitívneho nálezu osoby £1 už v našom poslaneckom zbore, alebo z okruhu osôb, ktoré vymedzuje uznesenie Slovenskej národnej rady, majú možnosť oboznámiť sa s týmito materiálmi. Skutočnosťou je však to, že prípad, tak ako ho pán poslanec Strýko opísal, v konečnom dôsledku sa ani nestane predmetom šetrenia lustračnej komisie, pretože v registri zväzkov je vyznačený ako osoba nepriateľská, tak ako sám povedal, že je to citované dokonca v denníkoch, a tieto osoby ani nebudú predmetom skúmania lustračnej komisie Slovenskej národnej rady. Čiže tu musím konštatovať, že archívne materiály o jeho osobe nebudú ani predmetom nášho skúmania, a tým pádom nebudú mu môcť byť dané ani k dispozícii.

Dovoľte, aby som predsa len navrhol riešenie, ktoré sa mi vidí byť realistickejšie. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia pre potreby poslancov odtajnilo materiály, ktoré sa týkali poslancov, teda archívne materiály, ktoré zhromaždila komisia pre vyšetrovanie udalosti 17. novembra, keď bola poverená lustráciami, a mohli byť predmetom ich záujmu, nielen konkrétnych dotknutých osôb, ale celého poslaneckého zboru. V tomto prípade by som hádam videl riešenie v tom zmysle, že tak ako kolega pán poslanec Strýko predniesol svoju požiadavku, aby aspoň poslanci Slovenskej národnej rady, ktorí sú v evidencii bývalej Štátnej bezpečnosti, teraz už je jedno, v akej kategórii, mali možnosť sa s týmito materiálmi oboznániť. Takéto uznesenie by som podporil. Musím však na druhej strane konštatovať, že si nemyslím, že by bolo šťastím pre túto spoločnosť - a predpokladám, že k takému kroku ani nedôjde, aby archívne materiály Štátnej bezpečnosti, čí už

verifikované alebo nie, sa z týchto archívov vynášali, kopírovali, prípadne nejakým spôsobom rozmnožovali.

Musím konštatovať, že pokiaľ všetci členovia lustračnej komisie mali možnosť hovoriť - teda ja mnohokrát, niektorí kolegovia viackrát - či už B federálnym ministrom vnútra pánom Lángošom alebo ďalšími osobami, a nakoniec aj v návrhu zákona o výkone niektorých funkcii, ktorý teraz bude predmetom rokovania na plenárnej schôdzi Federálneho zhromaždenia, uvažuje sa v dvoch rovinách. Údaje v registri zväzkov o tom, či niekto bol alebo nebol príslušníkom Štátnej bezpečnosti, eventuálne tajným spolupracovníkom, čiže tie klasické evidencie, či už personálne alebo registre zväzkov, by sa mohli označiť za verejnú listinu. Tým pádom by tieto údaje mohli byt zverejnené. V každom prípade s tými zväzkami, ktoré sú archivované resp. zväzkami, kde sú vedené konkrétne veci k osobám, sa s takýmto krokom neuvažuje z viacerých dôvodov. Stručne by som ich vysvetlil. Zväzky o ľuďoch, ktoré sú vedené pri bývalej Prvej správe štátnej bezpečnosti, ktorá mala charakter vonkajšieho spravodajstva, aj v súčasnosti sú predmetom utajenia a bezpečnosti štátu ako takého. Ostatné registre zväzkov resp. archívne zväzky, pokiaľ by sa malí distribuovať takým spôsobom, ako o tom hovoril pán poslanec Strýko, by museli byť, myslím si, prešetrené mnohočlennou a hádam aj nezávislou komisiou. V týchto zväzkoch, ktoré sú vedené ku konkrétnym osobám, prebiehajú údaje resp. mená mnohých ďalších osôb. Pokiaľ by sa mal takýto archívny materiál ku konkrétnej osobe vydať, všetky údaje týkajúce sa iných osôb by museli byt z týchto materiálov vymazané, a myslím si, že pokiaľ by boli vymazané, aj v takom prípade, ako o ňom hovorí kolega poslanec Marcel Strýko, zrejme by tieto zväzky "stratili na hodnote". Čiže plne chápem, podporujem, ale ak Slovenská národná rada chce tento problém rieáit, navrhujem, aby sa obrátila svojou iniciatívou na Federálne zhromaždenie, ktoré by potom subordinačnou cestou oslovilo federálneho ministra vnútra resp. v súčasnosti vlá-

da by musela osloviť riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby pána Novotného, že poslanci tohto pléna cítia potrebu, ak sú o nich vedené záznamy akéhokoľvek druhu, aby im bolo umožnené do nich nahliadnuť. Takto asi vidím tento problém.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Čečetkovi. Pán poslanec Sládek, pán poslanec Balún, pán poslanec Balážik, pán poslanec Strýko.

Poslanec V. Sládek:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

dôrazne by som chcel podporiť návrh pána poslanca Strýka. Všetky argumenty, ktoré tu boli vznesené a snažia sa nejako zahmliť podstatu jeho návrhu, iste sú oprávnené, ale myslím si, že to nie je otázka práva ako takého. Je to otázka cti. Je to aj otázka cti tohto zákonodarného zboru. V tejto sále sa už dojemne snažilo argumentovať tým, že predsa príslušníci Štátnej bezpečnosti majú nárok na to, aby boli obhajované ich občianske práva podľa známych listín, ktoré sme prijali. Ako je možné, že obete týchto ľudí nie sú schopné dovolať sa svojich práv? Ako je možné, že v nejakých novinách nejaký novinár disponuje takými faktami, a dovolí si ich zverejniť, že akýsi súdny tribunál, predpokladám, že sa správal tak, ako známe tribunály pána Višinského, odsúdil človeka na najvyšší trest? Kto boli títo ľudia? Akým právom to urobili? A my sa teraz budeme ohradzovať, že náš právny

stav nedovoľuje týmto obetiam, aby sa oboznámili s materiálni, ktoré, aj keby tam boli vymazané mená, majú veľmi vážnu hodnotu. Na jednej strane tu rozdeľujeme príslušníkov ŠtB na dobrých eštebákov a zlých eštebákov. Hovorí sa, že ak in chcené dokázať, že boli zlí, tak sa mame obrátiť na súd. A na akou podklade máme tento súd žiadať, aby sa o týchto skutočnostiach vyjadroval? Mám dojem, že ak neprijmeme návrh pána poslanca Strýka, ako plénum stratíme dosť veľa zo svojej vlastnej cti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sládkovi. Pán poslanec Balún. Poslanec F. Balún:

Vážení kolegovia,

Keby som sa aj snažil pochopiť tento právny stav, ktorý existuje, nedokážem pochopiť, skutočnosti, ktoré sa už doteraz udiali, že istí, snád aj exponovaní ľudia disponujú týmito materiálmi, chodia po slobode, robia s nimi tlačovky, ukazujú ich pred televíznymi kamerami, a doposiaľ sa im nič nestalo. Aký potom právny stav existuje, keď im tak dovoľuje konať a vyťahovať to dokonca na rôznych mítingoch. Prosím vás pekne, zamyslime sa, a berme aj toto na zodpovednosť, pretože sa to dotýka aj nás, dnes jedného, zajtra druhého a pozajtra tretieho. Zamyslime sa, a prijmime to, čo nám prislúcha.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Balážik, potom pán poslanec Strýko.

Poslanec V. Balážik:

Vážený parlament,

v podstate pán poslanec Sládek povedal to, čo som chcel povedať. Plne podporujem požiadavku pána Strýka, pretože tu nejde len o tých, ktorí boli spolupracovníkmi ŠtB. Tí, ktorí boli spolupracovníkmi ŠtB, samozrejme, o tom vedia. Ale my, ostatní, snáď aj pred rokmi, pred desaťročiami sme mohli niečo niekde spraviť alebo povedať, a nie je želateľné, aby niekde niekto na federáli mal o nás všetky podrobné detailnó informácie, ktorými by nás mohol vydierať, zneužívať, alebo pripadne to nejak prekrucovať. Takže, ešte raz podporujem návrh poslanca Strýka, žiadam o tom hlasovať.

Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou nasleduje pán poslanec Strýko, potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec M. Strýko:

Prosím vás pekne, na začiatku som povedal, že mne osobne je úplne jedno, či tie informácie o akcii "Norbert" sú pravdivé, či nepravdivé. Nikdy som nikoho nežaloval a ani to robiť nechcem. Proste ma to nezaujíma, je trosku pod moju dôstojnosť naťahovať sa a súdiť s nejakými eštebákmi. Avšak mat vedomie, že tieto veci má niekto iný, niekto tretí, ktorý sa v nich hrabe, a tieto veci sú ukradnuté, myslím si, že to je vec, ktorú nemôžeme pripustiť. Je možné, že tých poslancov, ktorí majú nejaké záznamy, či už v negatívnom, či

pozitívnom slova zmysle, je zopár, možno ich je v tomto parlamente desať. Nerobme z toho aféru a neprekonateľné prekážky, ako keby tu išlo o nejaké roky práce pri vymazávaní tých skutočností, ktoré ti ľudia nemôžu poznať. Myslím si, že pokiaľ tieto materiály, tie stovky strán materiálov títo ľudia písali, nech pár dní posedia, nech tam vymažú to, čo ja poznať nemôžem, ale ja to proste chcem poznať. Je to naozaj porušenie najzákladnejších ľudských práv.

Chcem ešte povedať aj takúto vec, že pri tých nezákonných bytových prehliadkach mizli veci, mizli písomnosti, dopisy, atd. Jednoducho ich chcem mat. Nikto v tejto republike ani nikde inde nemá právo ich vlastniť, okrem mňa. Preto trvám na tom, aby sa o tom hlasovalo. Možno pôjde iba o niekoľkých ľudí, o zopár ľudí v tomto parlamente. Nemožno to takýmto "elegantným" spôsobom odbúrať. Láskavo si uvedomme, že toto je zákonodarný zbor. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Strýkovi. Ešte raz ho prosia o písomné predloženie návrhu uznesenia. Poradie prihlásených je: pán poslanec Ľupták, pán poslanec Kliman, pán poslanec Čečetka a pán poslanec Hofbauer.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené predsedníctvo, vážené dámy, páni,

mňa vôbec nemrzí to, čo mrzí pána poslanca Balúna. Ti, ktorí snáď aj vyšli s nejakými papiermi, vyšli z prostoduchosti, ukázali ich /smiech v sále/, ale mňa mrzia tí, ktorí s nimi nevyšli a ktorí na tých našich slávnych vnútorných ministerstvách k nim majú prístup, a teraz ich veselo zneužívajú. A zneužívajú ich, to vidíme na chovaní sa nie-