Suverenita štátu resp. zvrchovanosť, štátu - v tomto zmysle by som opäť zdôraznil, že suverenita a zvrchovanosť je synonymom, je kategória všeobecná, ktorú z hľadiska teórie štátu a práva možno definovať ako právny výraz nezávislosti štátnej moci od akejkoľvek inej noci tak vnútri ako aj mimo hraníc štátu. Suverenita štátu je však vo vzťahu k štátnej samostatnosti vyjadriteľná ako lex generalis ku lex specialis. Teda, štáty ako nositelia suverenity môžu tuto realizovať rôznymi formami ako výraz vlastnej suverenity, teda buď formou unitárneho štátu alebo zloženého štátu, prípadne súštátia, do ktorého by som zaradil unionistický štát. Okrem toho, čo povedal pán kolega, že je to personálna únia, môže byť aj reálna únia - ešte by som doplnil. Preto by som pojem zvrchovanosť štátu nespájal so štátnou samostatnosťou, ako jednou z možných foriem realizácie tejto suverenity. Aby si však akýkoľvek štát mohol určiť, formu svojej štátnej samostatnosti, teda svoj vzťah k iným štátom, to znamená reálizovať túto štátnu moc navonok, musí byť nositeľom plnej štátnej suverenity - zvrchovanosti. Z uvedeného teda vyplýva, že napríklad zvrchovaná Slovenská republika ako nositeľka plnej štátnej suverenity - zvrchovanosti nie je samostatná Slovanská republika ako subjekt medzinárodného práva, štátna suverenita - zvrchovanosť je len základným predpokladom, aby sa takýmto subjektom vôbec mohla stať, napríklad formou konfederatívneho spojenia napríklad Slovenskej a Českej republiky alebo vyhlásením samostatnosti, alebo aby napríklad Slovenská republika sa takýmto subjektom v zmysle medzinárodného práva nestala a prijala formu federatívneho resp. unitaristického akéhosi spojenia s Českou republikou. Forma unitaristického spojenia je síce, myslím si, aspoň na Slovensku, trosku absurdná, ale vylúčiť sa nedá. Je to možnosť.
V platnej Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je však dôsledne zakotvená len suverenita, zvrchova-
nosť národa. To je ďalší pojem - a povedal by som, že základný - ako kategória, ktorí súvisí so suverenitou, zvrchovanosťou štítu, ale nie je s nim totožná. Suverenita národa je výrazom práva národa resp. národov na sebaurčenie, ktoré sa môže, ale i nemusí realizovať v štátnej suverenite, zvrchovanosti. To je i náš prípad, keď suverenita národa sa zakotvila v článku 104 ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácii, kde sa hovorí, že predstavitelom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského resp. českého národa je Slovenská resp. Česká národná rada, ale štátna suverenita Slovenskej resp. českej republiky sa síce vyjadrila slovami, že Slovenská národná rada resp. Česká národná rada je najvyšším orgánom štátnej moci Slovenskej republiky a Českej republiky, ale táto deklarovaná štátna suverenita sa značne obmedzila jej originárnym, t. j. prvotným pridelením Federálnemu zhromaždeniu a ďalším federálnym orgánom. Vznikla teda pre federáciu, samozrejme, jasná delená štátna suverenita. Ale pozor. Tak, ako to povedal aj pán poslanec Barany, táto nevznikla odovzdaním Slovenskou republikou a Českou republikou resp. Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou ako nositeliek a predstaviteliek suverenity slovenského a českého národa, ale rozdelením tejto štátnej suverenity Národným zhromaždením v roku 1968 alebo Federálnym zhromaždením v roku 1990. Táto ústavná konštrukcia preto stále konštituuje Slovenskú republiku a Českú republiku do pozície, keď svoju suverenitu odvodzujú od suverenity federálnej. To znamená, že tu dochádza k značným protirečeniam súčasnej platnej Ústavy českej a Slovenskej Federatívnej republiky, kde sa na jednej strane definuje suverenita národa, ktorú reprezentuje Slovenská národná rada a Česká národná rada, na druhej strane sa síce definuje, že Slovenská národná rada a Česká národná rada majú už aj štátnu suverenitu, ale táto je súčasne rozdelená medzi federáciu a republiky. Ľudovým prirovnaniu to znamená, že akýsi subjekt má, povedzme 5 jabĺčok, ale z toho 3 jabĺčka nikdy nemal, ale automaticky ich má niekto ďalší - spoločný. Preto
si práve myslím, že stavanie tejto konštrukcie v Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky treba akosi zreálniť, a treba tento dom postaviť nie od strechy, aby Federálne zhromaždenie alebo akýkoľvek spoločný orgán čosi prideľoval republikám, či v takom alebo onakom rozsahu, ale opačne, aby republiky, ak budú mať vôľu spolu tvoriť spoločný orgán, časť tejto svojej zvrchovanosti tomuto spoločnému orgánu postúpili. V tomto duchu si vysvetľujem aj článok 142 súčasnej ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aj jeho odsek 2, ktorý hovorí, že do doby prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi. V tomto duchu teda nič nebráni tomu, a teda nemožno to označiť za protiústavné, aby Slovenskí republika a Česká republika prijali ústavy ako ústavy zvrchovaného štátu. A ak bude dobrá vôľa, môžu časť tejto svojej Štátnej suverenity odovzdať nejakému spoločnému orgánu. To je tá poistka, ktorá je v súčasne platnej ústave zakotvená. V žiadnom prípade by som to neoznačil, že prijatie takejto ústavy Slovenskej republiky alebo Českej republiky je protiústavné.
Ďalej by som chcel uviesť, že stavanie tohto procesu - prijať deklaráciu štátnej zvrchovanosti alebo neprijať a stavanie jedných alebo druhých do pozície - my sme ti dobrí a vy ste zlí a opačne, resp. vzájomne sa osočovať., aký je ktorý ústavný postup, mi pripadá za scestné a zavádzajúca. Nič by v konečnom dôsledku nebránilo ani prijatiu deklarácie o štátnej suverenite, pretože Slovenská národná rada ako predstaviteľka národnej suverenity môže deklarovať, aj svoju štátnu suverenitu, ale na druhej strane nič nebráni, aby túto svoju suverenitu uplatnila resp. zrealizovala aj prijatím Ústavy Slovenskej republiky ako zvrchovaného štátu. Čiže je možné to urobiť, nemusí sa to urobiť, ale v žiadnom prípade by som to nastaval do týchto protirečení.
Konečne by som povedal, že je prijatí základná Listina práv a slobôd, ktorá tvorí Ústavu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, že isté a podstatné práva, ktoré tieto zakotvujú, boli aj v pôvodnej ústave - je už otázka, či sa dodržiavali alebo nedodržiavali - a aj tak vznikol pocit tieto deklarovať. Takže vyšiel by som, aby sme sa vzájomne neosočovali. Milé dámy, vážení páni, mne za ten rok, čo pôsobíme v Slovenskej národnej rade, vadí jedno. Ja môžem mať iný názor, ako tu pani kolegyňa Mistríková, ona môže mať iný názor na vec, ako ja, ale pripadá mi dosť úbohé, aby sne sa preto vzájomne osočovali. A nech mi prepáčia ako predstavitelia VPN, tak aj predstavitelia SNS alebo opačne, na poradí nezáleží, ale dovolím si povedať, že predstavitelia týchto dvoch strán a hnutí sa vzájomne osočujú, vzájomne na seba nadávajú, a s tým sa nemôžem stotožniť. Je to názor toho, ako sa človek k riešeniu veci postaví, ale mne sa to osobne nepáči. Nemám to rád. Skrátka, môžeme si povedať veci a so sebou nesúhlasiť, ale brýzgať si a nadávať si - prosím vás, je pod úroveň. Len toľko som chcel povedať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Pardon, ešte by som si dovolil na margo osvetliť napríklad postup prijímania španielskej ústavy. Po roku 1976, v roku 1978 sa prijímala španielska ústava. Španielska ústava bola schválená parlamentom na plenárnych zasadaniach snemovne poslancov a senátorov, ktoré sa uskutočnili 31. októbra 1978. Následne o prijatej ústave bolo vypísané referendum, v ktorom španielsky ľud dňa 6. decembra 1978 túto ústavu ratifikoval. To znamená, že bolo vypísané ratifikačné referendum po prijatí ústavy Španielska. Bolo tu ešte jedno špecifikum, že túto ústavu schválila jeho excelencia kráľ pred parlamentom 27. decembra 1978. To vyplýva z toho, že ide o konštitučnú monarchiu v Španielsku. Preto by som si dovolil povedať, že môj názor je taký, že najprv by sme mali
prijať Ústavu Slovenskej republiky a potom o nej vypísať referendum, nech sa obyvatelia vyjadria, pretože vypisovať referendum o niečom, čo nie je prijaté, čo nie je známe, o čom nevieme, mi pripadá trošku nezmyselné a neuvážené. Mali by sme dať našim občanom možnosť ju schváliť alebo neschváliť, pretože ratifikačné referendum nemusí potvrdiť istú skutočnosť, ale len vtedy, keď sme niečo prijali. Vzor Španielska aj vzhľadom na jeho vývoj do roku 1986, myslím si, nám môže byť príkladom.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Hlási sa pán poslanec Pirovits, potom pán poslanec Diovčoš.
Poslanec L. Pirovits:
Chcel by som iba upozorniť na jednu skutočnosť. Áno, § 142 odsek 2 existuje, ale existuje rad ďalších ustanovení o súladností právnych predpisov. O tom sa pán poslanec, žiaľ, nezmienil. Nie iba čo sa týka Ústavy ČSFR, ale aj ústavného zákona o referende, kde je jasne vysvetlené, že o rozchode, to znamená o vystúpení z federácie možno rozhodnúť iba referendom. Úplná, čistá ústava - to je rozchod a federáciou. Ďalej si myslím, že rozdelenie, čo spomenul aj pán poslanec Tatár, je možné, ale ako pri každom delení treba zabezpečiť, právne nástupníctvo. Je zabezpečené?
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Pán poslanec Diovčoš.
Poslanec R. Diovčoš:
Dovoľte mi, aby SOm pánovi kolegovi Boroňovi položil
jednu otázku. Chcel by som, aby konkretizoval, v čom vlastne hnutie VPN alebo jeho zástupcovia osočujú Slovanskú národnú stranu. Pokiaľ sa nemýlim, práve z úst poslancov VPN už naraz v tomto pléne zaznelo, že Slovenská národná strana je legitímnou stranou, bojuje za svoje presvedčenie a má na to plné právo. Tak neviem, v čom je to osočovanie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Porubec, potom pán poslanec Boroň.
Poslanec P. Brňák:
Keďže predrečník hovoril o čistej ústave, čiže ak nemažeme prijať čistú ústavu, tak potom skúsme prijať špinavú.
Podpredsedníčka SNR o. Keltošová:
Pán poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:
Chcel by som len pár slov, aby sme tu skutočne už prestali s tými vypadal na seba. Veď to sú veci, ktoré sa dajú vyriešiť na chodbách, a nezdržujme prácu parlamentu.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Pán poslanec Boroň.
Poslanec P. Boroň:
Chcel by som reagovať na otázku pána Diovčoša. Myslím si, že aj dnes sa prejavili vzájomné - keď to nenazvem osočovania - rôzne výkriky a smiechy. Spomínam si teraz na klasickú, ako vystrihnutú situáciu, ktorá sa udiala tesne po prijímaní jazykového zákona, kde - neviem v akej súvislosti
- sa pán kolega Ondruš spýtal pána Ivana, či bol v komunistickej strane alebo nebol. Niečo v tejto súvislosti bolo, pamätám sa na to. Pán Ivan to nevysvetlil, bola z toho taká situácia, predstavitelia VPN sa smiali, že teda to nevysvetlil. Ale po čase, priznám sa, som sa dozvedel, že aj medzi predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu sú bývali predstavitelia komunistickej strany. Preto mi to pripadalo nevhodné, a preto som poukázal na to, že takéto osočovanie je častokrát neadekvátne a môže sa obrátiť proti tomu, kto niekoho osočil. Povedal som vzájomne, nepovedal som, že len VPN osočuje SNS, aj SNS osočuje VPN, a niekedy značne a neodôvodnene. Takže to je vzájomné.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Podlá § 19 udeľujem slovo podpredsedovi vlády pánovi Porubjakovi.
Podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Chcel by som sa vrátiť trošku k vecnejšiemu tónu a reagovať na jeden váš príklad, pán poslanec, a tým Španielskom. Mám pocit, že ako každá analógia, i tato trošku kríva, pretože v prípade prijímania španielskej ústavy sa rozhodovalo o ústave nie deleného štátu, nejakého súštátia, federácie, ale o jednom štáte. Čiže bol jeden návrh ústavy, bolo referendua, Ktoré ju potvrdilo. Keby ju nepotvrdilo, bol by zrejme iný návrh. V tomto našom prípade je trošku špecifická
a odlišná situácia, pretože teoreticky, ale vlastne aj prak-
ticky by bolo možné, že ak by Slovenská republika prijala svoju ústavu a Česká republika svoju ústavu, tieto ústavy by mohli byt veľmi rozdielne, a nebolo by už možné vytvoriť ústavu, ktorá by bola kompatibilná s týmito dvomi ústavami. Môžete si teoreticky predstaviť, že v jednom štáte, v jednej republike, by bola referendom prijatá ústava, kde by bola zakotvená napríklad vedúca úloha jednej strany a v druhej by nebola. Už tieto dve ústavy schválené referendom by vlastne znamenali rozpad štátu. Predsedníctva Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady sa dohodil v tom zmysle, že kompatibilnosť ústav by mala zabezpečiť zmluva, to znamená, že ak má nejaký štát, ktorý je delený, ktorý sa skladá z dvoch republík, fungovať, musia byť jednotlivé ústavy v súlade, musia navzájom nejakým spôsobom harmonizovať, byť kompatibilné. V tomto zmysle si myslím, že porovnanie so Španielskom skutočne nie je náležité.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, potom pán poslanec Jozef Ivan. Prosila by som vás, kolegyne a kolegovia, keby sme sa už dostali pomaly k nejakému záveru.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní,
trošku zaoponujem pánovi podpredsedovi vlády, aj keď to robím nerád. So svojou manželkou žijem v konfederácii, a naše záujmy a ústavy sú úplne protichodné, tak ako v každom manželstve. Žena chce muža a muž ženu. Ale to som trošku odbočil. Podstatnú časť toho, čo som chcel povedať, povedal pán poslanec Boroň, povedal to oveľa kvalifikovanejšie a fundovanejšie ako ja, pretože je v tom profesionál. K problému samostatnosti, zvrchovanosti - keď sa mi narodila
dcéra, bola, pochopiteľne, nezletilá, a teda nemala svoju zvrchovanosť. Keď dovŕšila 18 rokov, dovŕšila dospelosť., a mala nárok sa vydať. Závisí od jej slobodnej vôle, či vstúpi do spoločného zväzku so životným partnerom alebo nie. Ak s ním vstúpi, určité práva a povinnosti odovzdá do spoločného manželského zväzku, ak nie, nechá si ich kompletne sama. Pokiaľ ostanú bývať spolu s nami v jednom byte, my s manželkou budeme pre nich predstavovať Federálne zhromaždenie a federálnu vládu. Dcéra nám bude odovzdávať svoju mzda a jej manžel tiež, a my im budeme vyčleňovať to, čo uznáme za vhodné, presne tak, ako sme sa dnes doobeda bavili o federálnom fonde trhovej regulácie. Pokiaľ budú mat svoj vlastný byt, nebudeme im do toho kafrať, a budú si gazdovať tak, ako uznajú za vhodné, pokiaľ, samozrejme, do tohto zväzku vstúpia. A pokiaľ nie, bude mat moja dcéra aj jej neexistujúci manžel svoje vlastné bytové jednotky, kde si budú gazdovať tak, ako uznajú za vhodné. Na to nepotrebujú mať súhlas nikoho, ani odo mňa ako od otca alebo od manželky. Podobná situácia je aj s národom a štátom. Je smiešne, ak národ má žiadať svoju svojprávnosť a zvrchovanosť. od koho? Veď tá mu prináleží z toho najprirodzenejšieho práva.
Okrajové by som sa dotkol otázky ústavnosti. Myslím, že je to zbytočne ďalej rozširovať, ale domnievam sa, že značná časť rečníkov, keď hovorí o protiústavnosti prijatia Slovenskej ústavy, pravdepodobne buď vychádza z nepreštudovania súčasného ústavného zákona č. 103, alebo vychádza z toho, že tí, ktorým to rozpráva, nemajú preštudovaný tento ústavný zákon. Táto záležitosť je, myslím, bezpredmetná, a je zbytočné sa k tomu vracať.
K otázke trieštenia jednotlivých štátov v Afrike. V Afrike tých štátov skutočne bolo také kvantum. A nepokoje, ktoré sÚ tam v súčasnosti, nevznikli v dôsledku trieštenia, ale práve naopak, v dôsledku koloniálneho násilného pozlučovania, že sa jednotlivé národné etniká ocitli v takých
zväzkoch, v ktorých nikdy v histórii rozväzované neboli, sú v nich nútené žiť, ale im to nevyhovuje. Čiže nie osamotené, samostatné, suverénne a zvrchované štáty bojujú proti zvrchovaným suverénnym štátom, ale práve naopak, hnutia, ktoré existujú práve z ich vnútornej nevyváženosti.
A čo sa týka pani poslankyne Badálovej a strachu z prijatia ústavy - v slovenskom národa po stáročia bol umelo pestovaný pocit nesvojpravnosti a umelo pestovaný pocit závislosti. Je v podstate pohodlné stále sa kohosi držať za ruku, dostávať inštrukcie a príkazy, a občas šomrať, že ten ktosi to robí zle. Ale každý dospelý človek sa postaví na svoje vlastné nohy, a na svojich vlastných nohách stojí. Či sme spôsobili alebo nespôsobili ústavu prijať, to je, myslím, otázka dosť komická. Pochopiteľne, že áno, stačí sa pozrieť na vlastné volebné programy prakticky každej strany a hnutia a na vládny program vlády, ktorej zástupcovia tu sedia. Priamo vo vládnom programe i v našich programoch je prijatie ústav v tomto funkčnom období.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Podľa § 19 udeľujem slovo predsedovi Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vždy ma mrzí, keď sa blížim k mikrofónu, vidím ako sa zhnusené tvárite, ale § 19 mi to umožňuje. Myslím si, že za predsedníctvo sne podali správu. Z tej správy vyplývajú
najmä veci, čo chceme vlastne urobiť v priebehu októbra. Podlá mojej mienky k tomuto by plénum malo zaujať stanovisko - či to berie na vedenie, alebo či nám dokonca ukladá, že ústavy by sme mali v komisii prijať do konca októbra. Obávam sa toho uloženia, ale bol by SOm rád, keď by sme túto diskusiu zakončili tým, že by sme prijali uznesenie, v ktorom plénum berie na vedomie harmonogram prác, podlá ktorých komisia ústav a komisia expertov do konca októbra resp. do najbližšieho pléna pripraví spoločný návrh ústavy a spoločný návrh pre zmluvu o kompetenciách, teda tú časť o kompetenciách. Mohli by sme mať pocit, že sme sa kamsi dostali. Na októbrovom pléne budeme znovu referovať, ako sa to splnilo. Neviem si predstavil, čo by sme k tonu ešte mohli povedať. čiže navrhuješ istý konštruktívny zaver. Všetci sme si príliš dobre vedomí toho, že už nemôžeme strácať čas. Zdá sa mi, že by bolo najlepšie, keby plénum zobralo na vedomie správu o tom, že do októbrového pléna, resp. do konca októbra by mal byť predložený spoločný návrh Ústavy Slovenskej republiky a vypracovaný rámec pre ekonomické kompetencie v zmluve a českou republikou. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán predseda, dovoľte, dám ešte slovo teraz pánovi prvému podpredsedovi, ktorý zopakuje svoj návrh, lebo v podstate je to to isté, čo navrhoval.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
To je presne to isté. Nehovoril som o obsahu uznesenia. Povedal som, že treba poveriť spoločnú skupinu zástupcov poslaneckých klubov Slovenskej národnej rady zajtra ráno prípravou návrhu spoločného stanoviska, a tento dať na záverečné hlasovanie. Nič viac. Ďalej som mal vlastné vystúpenie, nehovoril som plénu, na čom sa má uzniesť. Predmetom môjho návrhu je čisté táto holá, nerozvitá veta.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Môžem dať o tomto hlasovať? Ešte raz prosím pána prvého podpredsedu, aby návrh prečítal.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Poveriť spoločnú skupinu zástupcov poslaneckých klubov Slovenskej národnej rady zajtra ráno pripraviť návrh spoločného stanoviska, a tento dať na záverečné hlasovanie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 107 poslancov. /
Kto je za návrh, ako ho predniesol prvý podpredseda?
/Za návrh hlasovalo 98 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Týmto považujem pätnásty bod rokovania Slovenskej národnej rady za ukončený.
Páni poslanci, ešte dám slovo prvému podpredsedovi pánovi Čarnogurskému k zajtrajšiemu stretnutiu.
Poslanec L. Porubec:
Dal som návrh na hlasovanie. Zabudol som na to. Prosím, aby k tomu došlo. Otázku by som formuloval asi takto: Kto je za to, aby Slovenská národná rada vyhlásila štátnu suverenitu slovenskej republiky? /Rozruch v sále. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Chcem hlasovať o tom, či ideme vyhlásiť ústavný zákon bac akejkoľvek prípravy návrhu? Veď to je totálna strata rozumu.
Praedseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Porubec, vzhľadom na to, že pojem zvrchovanosti nie je jasný, veď dnes sme o ňom hovorili, dávam pozmeňujúci návrh v tom zmysle, aby sme hlasovali o tom, či vôbec máme o tom hlasovať, kým sa to neujasní.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Otvorila sa rozprava. Hlási sa pán poslanec DziakKoticXý.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo, vážená pani predsedajúca, milé dámy a páni,
mAm veľmi živý pocit, za základný problém, ktorý existuje v tomto zhromaždení, a nielen v tomto zhromaždení, je problém, čo znamená tvoriť demokraciu alebo federáciu zdola. Akosi neviem určiť, kde to dole je. Jasné nám je, kde je hore. To hore, odkiaľ sa nám diktuje, kto z nás robí vazalov, kto nám bráni rozvíjať sa. Všetci vieme, kto to je. Je to federál. A všetci, dokonca aj ja, presne vieme, kto za tým stojí. Vždy som si myslel, že to "dole" je občan, že on ako nazvrchovanejší suverén voľbou odovzdáva časť svojej suverenity politikom, ktorí za neho rozhodujú v hraniciach vymedzených volebným programom, na základe ktorého ho zvolili.
Občania Slovenska volili svojich zástupcov do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady. Slovák volil, a vedel kto, kde, ktoré jeho záujmy má zastupovať. Dnes zistujem, že poslanci Federálneho zhromaždenia zastupujú záujmy občanov federálnych a my slovenských, len neviem, kto kedy je federálny a kto kedy je slovenský. Teória sa vyvíja, to tu bolo povedané, a prax je. Náš názor sa vyvíja, a ide o to, že sa vyvíja aj názor partnera. A dostávame sa do situácie, v ktorej čosi chceme my, čosi chcú oni. Teraz ide o to, aby sme sa dohodli, a ak sa nedohodneme, vlastne sa nič nestane. Ideme každý svojou cestou. Ak sa to stane, stane sa to aj preto, že akosi sa stalo, že to "dole" sme naraz z ničoho-nič my, Slovenská národná rada. My sme to "dole", ktoré má rozhodnúť. Tvrdíme, že referendum je nepotrebné, a ak, tak až na potvrdenie alebo zamietnutie kroku, ktorý bude nezvratný, čiže celé referendum vlastne bude zbytočné.
V Českej národnej rade sa nedávno prerokovával takzvaný krízový scenár - čo sa stane v prípade, ak sa Slovenská republika oddelí. Mám taký pocit, že dozrel čas, aby sme sa zamysleli aj my, čo sa stane a ako sa vysporiadané s novovzniknutým štátom - štátom Slovákov, Maďarov, Rómov, Rusínov, Ukrajincov a ďalších národnosti. Ha byt Slovenska republika unitárnym štátom, federáciou alebo konfederáciou? Pre súčasnú a najbližšiu budúcnosť Slovenska, až do jeho prijatia do Európskych, spoločností, sa mi vidí najvhodnejšou formou federatívna republika zložená so 16 zvrchovaných žúp. Pochybovačov odkazujem na príklad 6-miliónového Švajčiarska, ktoré je federáciou 20 kantónov, 6 polokantónov. Mám však na mysli federáciu nie centristickú, ale autentickú, dôsledne budovanú zdola. To, 60 som predviedol, ja samozrejme, absurdum. Každá absurdita má však údesné korene v skutočnosti. A nikdy som nečítal pravdivejšie a zo života napísanejšie drámy, ako drámy absurdné. Veľmi sa bojím, že tu práve jednu absurdnú drámu píšeme. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Podľa § 26 odsek 2 rokovacieho poriadku ak boli k návrhu - teraz hovorím o návrhu pána poslanca Porubca - predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich. Čiže budeme teraz hlasovať o pozmeňovacom návrhu predsedu Slovenskej národnej rady pána Mikloška.
S technickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Prokeš a pán poslanec Brňák.
Poslanec J. Prokeš:
Prepáčte, pani predsedajúca, ale to, čo bolo dané k návrhu pána Porubca, nebol pozmeňujúci návrh, pretože nemení ten návrh, ale dáva hlasovať o tom, či sa bude hlasovať o jeho návrhu. To nie je pozmeňujúci návrh k jeho návrhu.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Ak dal pán predseda Slovenskej národnej rady pozmeňujúci návrh, aby sa hlasovalo o tom, či sa bude dávať hlasovať, dávam ďalší pozmeňujúci návrh, aby sa nehlasovalo o tom, aby sa hlasovalo, že sa bude hlasovať. /Smiech a rozruch v sále. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán predseda Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Môj pozmeňujúci návrh ste celkom nepochopili. Môj pozmeňujúci návrh znel v tom zmysle, že dávané o tom hlasovať preto, že pojem zvrchovanosť nie je ujasnený. Pán poslanec Prokeš, vy ste dali návrh ústavného zákona o zvrchovanosti, a o tom sa riadne rokuje vo výboroch Slovenskej národnej rady. Čiže nemanipulujme s týmto pojmom. Z tohto hľadiska dávam pozmeňujúci návrh, ktorý má svoje opodstatnenie, pretože pod tým pojmom každý rozumie niečo iné.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Takže hlasujeme o návrhu predsedu Slovenskej národnej rady.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 91 poslancov. /
Kto je za návrh predsedu Slovenskej národnej rady tak, ako bol formulovaný?
/Hlasy z pléna, že návrh treba ešte raz prečítať. /
Pán predseda, prosím Vás, sformulujte ho ešte raz.
Predseda SNR F. Mikloško:
Môj pozmeňujúci návrh ja tento: Vzhľadom na to, že pojem zvrchovanosti nie je ujasnený, že sa o ňom v súčasnosti diskutuje vo výboroch Slovenskej národnej rady, to znamená, že každý si o ňom myslí čosi iné, dávam hlasovať, či sa vôbec má o tom hlasovať, kým to nie je vyjasnený pojem. Môj pozmeňujúci návrh je, aby sa o tom nehlasovalo, pretože nie je to ujasnený pojem v pléne Slovenskej národnej rady. Kým sa to nevyjasní, aby sme o tom na tomto pléne nehlasovali. Na októbrovom pléne to bude jasná vec, prediskutovaná vo výboroch, tam sa k tomu budeme musieť vyjadriť.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Pán poslanec Brňák. Poslanec p. Brňák;
Pán predseda, ani pri hlasovaní o návrhu zákona nie je jednotná mienka na to, ako má zákon vyzerať, a predsa sa hlasuje. Ten, kto nebude vedieť, ako má hlasovať, ten, kto nebude vedieť, čo je to zvrchovanosť, má právo hlasovať proti alebo sa zdržať hlasovania.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, prepáčte, ale v súčastnosti prebieha vo výboroch rokovanie o tomto návrhu o zvrchovanosti. Načo sme ho tam dali? Ak je v súčastnosti vo výboroch, hlasovať o ňom teraz sa mi zdá nelogické aj z procedurálného hľadiska.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš;
Pani predsedajúca a pán predseda,
prosím vás, veď sa nahlasuje o tom, že ideme vyhlásiť suverenitu. Toto je otázka na parlament, aby bolo jasné, ako bude pripravovať ústavu budúci týždeň.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán poslanec Prokeš, bol tu pozmeňovací návrh predsedu Slovanskej národnej rady, som povinná dať o ňom hlasovať ako o prvom.