žujme všetci nad tým, čo môžeme urobiť pre ciele, ktoré máme v značnej časti spoločné.

Sú veci, kde niet kam ustúpiť, a medzi ne nepochybne patri aj národný záujem, povedzme aj tento princíp kombinovaný s občianskym. Preto vo svojom vystúpení, ak dovolíte, sa pokúsim reagovať na správu Predsedníctva Slovenskej národnej rady v dvoch rovinách. Po prvé - v správe mi trošku chýba obsahové zhodnotenie toho, čo je dnes pripravené. Je chybou, že sme sa o to nepokúsili nielen v tejto správe, ale možno aj skôr. A z toho vyplýva aj druhá otázka, či sme schopní sa dohodnúť, a snáď z toho prvého to druhé vyplynie.

Viete, že je pripravených, a zo správy to vyplynulo, celkom sedem návrhov variantov ústavy. Domnievam sa, že v súčasnom období sú vytvorené tak politické, ako i legislatívne podmienky na to, aby sme na texte Ústavy Slovenskej republiky pracovali. Mám na mysli jednak ústavný zákon o federácii, tak ako bol vyhlásený v úplnom znení pod číslom 103 z tohto roku, ale mám na mysli i naše uznesenie, ktoré sme prijali pod číslom 130, ktoré bolo citované i v správe predsedníctva, a ktoré vlastne vytvára predpoklady pre ďaláie práce na ústave. A nakoniec, táto téza je i v súlade s obsahom dohôd, ktoré sme spoločne s Predsedníctvom Českej národnej rady uzatvorili. Takže povedzme si, že toto je jedno z východísk, ktoré doteraz dosiahli všetci, ktorí okolo ústav rokovali a pracovali, alebo povedzme, že je to jedno nasmerovanie.

Môžeme vám povedať, že z tých 7 variantov temer všetky majú značnú časť spoločných znakov. Napríklad temer všetky majú obdobnú alebo temer totožnú systematiku. Niektoré návrhy sa líšia len tým, že obsahovo je niektorá časť zahrnutá do prvej hlavy, ale časť tej istej problematiky je riešená i v hlave druhej. Napríklad všetky majú preambulu, vo všetkých je druhá hlava venovaná základným právam a slobodám,

vlastne vo všetkých sa vychádza z trojdelenia štátnej moci, pričom niektoré to rešpektujú viac, niektoré menej, k tomu sa ešte vyjadrím. Vlastne vo všetkých sa vytvára aj určité obdobné inštitucionálne členenie orgánov štátnej moci.

Vo všetkých návrhoch prvá kapitola je venovaná základným ustanoveniam, v ktorej sa temer podobne alebo zhodne vyjadruje prístup SNR k štátoprávnemu usporiadaniu. Vo všetkých návrhoch sa vychádza z princípu suverenity ľudu a zásady deľby moci. Nedá mi nepovedať, že právne je táto zásada v názvoch kapitol najlepšie vyjadrená v návrhu Slovenskej národnej strany a poslanca Brňáka, čo považujem za správny pristúp. Vôbec nie je problém, prečo by sme to nemohli v ďalších prácach prevziať. Tento pristúp je vecne zrejmý aj zo všetkých ostatných návrhov, takže je vítaná zhoda aj v tejto otázke.

Vo všetkých návrhoch Je v podstate vyjadrená jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Všetky sa rovnako alebo veľmi blízko vyjadrujú k otázkam štátneho občianstva. Všetky dávajú i odpoveď na charakteristiku štátu v týchto spoločných veciach: právo štátu, trhový mechanizmus, sociálnosť, pluralita vlastníctva, princíp ústavnosti a rovnoprávnosť občanov. Domnievam sa, že to je dosť veľa na to, aby sme mohli naďalej i v týchto oblastiach spoločne pracovať. V tejto časti návrh pána poslanca Brňáka je, podlá mojej mienky, trochu viac členený, ale zase nič nabraní v tom, aby sme ho brali tiež do úvahy.

Vo všetkých návrhoch je druhá časť zameraná na otázky základných práv a slobôd, i keď napríklad v návrhu Slovenskej národnej strany sú niektoré otázky riešené už v prvej časti. V každom prípade už fakt, že táto hlava je tam zaradená, ukazuje, že ústavy sú tvorené ako úplné ústavy. Možno konštatovať, že všetky návrhy v tejto časti spĺňajú kritériá Rady Európy.

V návrhoch KDH a Slovenskej národnej strany v hlava II sa v ústavnej rovine riešia tiež otázky ekonomiky. Tam ide o trhové hospodárstvo, národný majetok, emisné funkcie, teda obdoba toho, čo ste si už dnes vypočuli v správe. Pravda, niektoré z týchto otázok, predovšetkým v návrhu KDH, považujem osobne za dosť podrobné, a majú viac programový charakter. Preto bude treba zvážiť mieru ich ponechania a súčasne si vydiskutovať možnosť zásahov štátu do ekonomiky.

Vo všetkých návrhoch sú ďalšie časti venované Úprave otázok výkonu zákonodarnej moci. Nehovorím o názve, ten v tomto momente nie je až taký rozhodujúci. Je tiež rozdiel, pokiaľ ide o rozsah právomoci vo vzťahu k Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Tie ústavy, ktoré obsahujú návrh na konštituovanie funkcie prezidenta, samozrejme, mája inak konštituované funkcie nejakého vedenia Slovenskej národnej rady. A opačne. Ale v podstate zákonodarný zbor plní rovnaké funkcie.

Ďalej v návrhoch KDH, v osobitnej hlave návrhu pána poslanca Brňáka a v návrhu SNS, ale i v návrhu skupiny poslancov, ktorú sme uviedli pod názvom "Boroň a spol. ", je návrh na zriadenie inštitúcie prezidenta ako hlavy štátu. Pravda, prezident je rozdielne začlenený.

Všetky návrhy v osobitnej časti obsahujú temer obdobné členenie sýtemu orgánov štátnej správy. Možno povedať, že všetky návrhy vychádzajú z parlamentného systému formy vlády. Možno tiež povedať, že v návrhoch je problematika súdnictva riešená vcelku obdobne, i keď sa líši v dvoch rovinách. Prvá rovina je osobitné ústavné súdnictvo a ostatné súdnictvo, alebo potom rieši túto otázku v jednaj časti, ale tam i tam nájdeme obidva inštitúty.

Všetky návrhy konštatujú potrebu inštitucionalizovať nezávislú kontrolu zameranú smerom najnä k štátnemu rozpočtu. Domnievam sa, že všetky návrhy venujú pomerne širokú pozornost miestnej samospráve, pričom zase niektoré sú viac alebo menej podrobné.

Mali by sme sa teda sústrediť na hľadanie toho, čo je v predložených návrhoch spoločné. To je najbližšia úloha aj pre komisiu na prípravu ústavy. Len tak môžeme urýchliť práce na spracovaní konečného textu. Musím povedať, aj keď to je to nepríjemné, že v Českej republike napriek tomu, že začiatkom roku ešte nemali nič, majú text ústavy pripravený aj na rokovanie klubov. My sme mali od jari sedem, poťažne šesť variantov ústavy, ale ešte dnes nemáme ani taký výsledok ako oni. Domnievam sa, že by sme nemali ďalej strácať čas takými diskusiami, ako to bolo dnes, ale položiť si otázku, či sme už aj tak nepremrhali dosť času, a pripadne či nemôžeme urobit pre prijatie ústavy viac. Preto sa domnievam, že nie je celkom správne konštatovanie v správe, že komisia expertov pracuje dostatočne rýchlo. Mám na mysli komisiu expertov,. ktorá sa mala zaoberať spracovaním otázok týkajúcich sa kompetencii. Myslím, že za tri mesiace máme na stole iba menšiu časť tohto problému, konkrétne iba otázky týkajúca sa rozpoätu, meny, či bankového systému. Teda kým sa my bijeme do pŕs, Česká národná rada spolu s vládou rokujú a zabezpečujú si dostatok informácii, i prípravu kompetencií. V tejto oblaati mi myslím, musíme veľmi rýchlo urobiť aj veľké kroky. Preto sa domnievam, že vláda by mala pripraviť pre nás ekonomicko-sociálne analýzy jednotlivých modelov štátoprávneho usporiadania. Ide o to, aby sme sa tak v komisii pre prípravu ústavy, ale aj vo výboroch, i v pléne vedeli kvalifikovane rozhodovať, ako ďalej postupovať pri budovaní nového ústavného systému. Ak treba, lebo aj to už niektorí páni ministri naznačili, rokujme o týchto otázkach neverejne, ale buďme informovaní. Možno to zoslabí naše zbytočné vzájomné osočovanie sa.

Vláda má svoj záväzok prispieť k tvorbe ústavy i v programovom vyhlásení. Zatiaľ sa do prípravy Ústavy z vlastnej iniciatívy nezapojila vôbec. Myslím si, že došiel čas, aby uvedený záväzok začala plniť. Domnievam sa, že mažeme urobiť istý záver, ak dovolíte. Ústavu Slovenskej republiky treba dopracovať a predložiť na diskusiu poslancom a klubom. Je to nielen možné, a to ako politicky, tak i legislatívne, ale myslím, že i nutné. Mali by sme sa usilovať pripraviť takú ústavu, ktorá prežije niekoľko desiatok volebných období, teda bez zbytočných podrobnosti a straníckych konštrukcii budovania inštitúcií štátu. Povinnosťou Slovenskej národnej rady je stáť na čele úsilia o naplnenie záujmov Slovenska. Skúsme sa tejto úlohy spoločnými silami čestne zhostiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. O slovo požiadal pán poslanec Tatár, potom pán Asványi.

Poslanec P. Tatár:

Vážení členovia vlády,

vážená Slovenská národná rada,

dámy a páni,

po takomto dobrom rozbore toho, čo je spoločné a kam by sme mali smerovať, si dovolím pridať akúsi úvahu o tom, prečo to nešlo dosť rýchlo a kde sa vlastne dnes nachádzame, v asi akých ťažkostiach.

Vieme, že je sedem návrhov ústavy, v zásade oficiálna komisia vymenovaná minulý rok, ktorá reprezentovala Sloven-

akú národnú radu aj vládu, a ktorú viedol prof. Plank, pripravila taký návrh ústavy, ktorý rešpektuje súčasnú Ústavu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Potom nastal v zásada akýsi iracionálny zlom v súťaži o čo najlepšiu ústavu, a mnohé z návrhov - a teraz budem hovoriť o tom, v čom sú rozličné od prvej oficiálnej verzie - sú v rozpore so súčasne platnou Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Rozpor je, samozrejme, v tom, o čom tu hovoríme - v suverenite, v zvrchovanosti. V spoločnom štáte suverenita jednotlivých republík, v našom prípade Českej republiky a Slovenskej republiky, je delenou suverenitou. Časť originálnej pôvodnej suverenity republík je delegovaná na federáciu. Toto viaceré ústavy, ktoré boli predložené, či je to ústava SNS, či je to ústava poslanca Brňáka, či je to ústava KDH, v zmysle ekonomických kompetencií nerešpektujú.

Čo sa týka ústav predložených poslancami HZDS, prvá rešpektovala ústavný stav, posledná, ktorej spoluautorov je Dr. Sečánsky, už nerešpektuje tento ústavný stav - pokiaľ som mal možnosť v krátkosti ju letmo preštudovať. čiže rozpor, prečo sa nevieme pohnúť ďalej napriek tomu, že je veľa styčných bodov, je v tom, že vlastne niektoré nedodržujú procedúru ústavného postupu. Ak niektoré ústavy s väčším či menším otvoreným vedením smerujú k samostatnému slovenskému štátu, na to nie je takýto postup, na to je naozaj jedine referendum - zákon, ktorý bol prijatý tohto roku. Takže toto nás zdržuje.

Treba povedať, že ak by sme postupovali tým spôsobom, že pripravíme tzv. plnú ústavu Slovenskej republiky, so všetkými kompetenciami, tak ako to tu bolo viackrát definované, urobíme protiústavný krok. Aké sú u nás ústavné mechanizmy? V súčasnosti je ústavná situácia taká, že v ústavnom zákone č. 143/1968 Zb. bola ustanovená viazanosť prijatia

národných ústav na ústavu federácie, toto bolo vypustené v decembri 1990, a ústavy republík možno prijať bez novoprijatia ústavy federácie. Toto otvára možnosť protiústavného kroku prijať takú ústavu republiky, ktorá je v rozpore so súčasne platnou ústavou federácie, pretože v kompetenčnom zákone z decembra 1990 nie je jasne definované, o akú ústavu republiky má ísť, čo má obsahovať.

Treba povedať, že v podstate za normálnych okolností takýto rozpor, otázku, problém alebo takúto legislatívnu pascu, pascu protiústavnosti, rieši ústavný súd. Ústavný súd federácie je zriadený, ale aj v ňom je nedostatok, ktorý, bohužiaľ, takýto problém nerieši. V článku 22 odsek 2 ja pasáž. Ktorá hovorí, že do doby prijatia novej ústavy federácie ústavný súd nemá právomoc preskúmavať súlad ústav republík so starou ústavou federácie. Preto je v zásade významný postup, ktorý navrhol prezident Havel, aby sme právne nepokryté, ústavnoprávne nepokryté problémy pri prijímaní ústav vyriešili referendom. Obe cesty sú možné. Ak by sa do vyhlásenia referenda prijala zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, ktoré by boli zrejme reprezentované Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou, v takom prípade referendum takúto zmluvu potvrdí. V prípade, že zmluva nebude dovtedy hotová, referendum dá legislatívny základ na takúto zmluvu. Samozrejme, ak by sa v referende ukázalo, že jedna z republík nemá záujem žiť v spoločnom štáte, postupovalo by sa inak, ale zase ústavne.

Chcem povedať, že vo federácii, v ktorej sa teraz nachádzame a ktorú od novembra 1989 chceme urobiť lepšou, je absurdné, aby sa kompetencie určovali jednostranne. To bol aj zmysel môjho predchádzajúceho vystúpenia. Federácia samotná je zmluva, kde participuje niekoľko zložiek, v našom prípade sú to dva republiky a federácia, a takáto zmluva sa dosahuje konsenzom, nie jednostrannými vyhláseniami. Preto vyriešiť našu súčasnú situáciu, keďže nemáme na to právne

mechanizmy, je možné politicky. Politická cesta bola načrtnutá viackrát. Spomínal som ju aj dnes - je to Kroměříž je to Bratislava, ale je to aj referendum. A keď sa nepôjde touto cestou, keď sa pôjde jednostrannými vyhláseniami, právne sa v podstate takýto krok definuje ako štátny prevrat. Prijatie ústavy samostatného nezávislého štátu, čiže to, čo nazývané čistá alebo plná ústava, sa rovná vyhláseniu tohto štátu. Je to mocenský politický akt, ktorý sa vlastne rovná štátnemu prevratu. Tým aj ostatné politické, ekonomické, zahraničnopolitické riešenia sú už otázkou ďalších politických krokov, kde sa nachádzame na neznámej pôde. Toto všetko, táto situácia protiústavnosti nám brzdí prijímanie ústavy. Znovu opakujem, že východiskom je referendum.

A po tretie by som chcel povedať, že keď už uvažujeme o štátoprávnom usporiadaní, keď už uvažujeme o suverenite, keď už uvažujeme o zvrchovanosti, podľa článku I Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý národ právo na sebaurčenie. Má právo slobodne rozhodnúť o svojom politickom štatúte. Tento Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach nehovorí o práve na konkrétnu formu toho-ktorého politického Štatútu. Národ môže realizovať, svoje sebaurčenie rôznou formou politického štatútu. Dnes sa tu spomínalo 120, 250 foriem federácie, ale štátoprávne usporiadanie môže byť tisícoraké - od federácie, autonómie atď. Teda Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach nehovorí o tom, na ktorú formu má ten-ktorý národ právo. O tomto sa musí rozhodnúť ten národ sám, čiže je to otázka legitimity tohto rozhodnutia. Kto je teda legitimný prijať takéto rozhodnutie o forme národného sebaurčenia? Kto má mandát z hľadiska legitimity? Je to ľud a národ sám. Nikto iný takýto mandát nedostal, aby rozhodoval o takýchto veciach. Piati to z mravného hľadiska, ale aj z hľadiska právneho a z hľadiska súčasne existujúceho ústavného stavu.

A úplne na záver pozrime sa na štátoprávne usporiadanie trošku filozoficky. Komentujme vetu, že každý národ má právo na svoj vlastný štát. Je to zložitá otázka. Keby sa to malo uplatniť naraz v celosvetovom rámci - už dnes to niekto spomínal na príklade Afriky - vlastne by to skoro nebolo možné, lebo by sa svet rozpadol na sériu území bojujúcich proti sebe, a ocitol by sa v ohni akýchsi etnických vojen. A to je, samozrejme, nemysliteľné. To je praktický pohľad na takýto teoretický výrok. Štát ako taký je formou.

A teraz je tu otázka, čo je účelom národného bytia, čo je účelom bytia národa. Môže byť zaujímavé hľadať odpoveď, či je účelom národného bytia - nazvime ho bytia osebe - dosiahnutie určitého stavu - kultúrneho stavu, ekonomického stavu, stavu politických práv, alebo či je účelom národného bytia čiže účelom o sebe štát. A čo je teda vlastne účelom? Je to dosiahnutie stavu obsahu, teda kultúrneho, ekonomického a ľudského demokratického usporiadania, alebo je to forma? Lebo štát je formou. Štát nemôže byť nikdy ničím iným, štát je formou, čiže, aký je ten účel? Ak sa teda vytvorí isté demokratické prostredie, a ukáže sa, že napríklad národnostná otázka v Česko-Slovensku nie je spravodlivo riešená, demokratické prostredie vždy pozná mechanizmy, aby sa tento problém vyriešil. To piati aj o ekonomických problémoch a ďalších. Teda cieľom osebe je dosiahnuť pravé demokratické prostredie. Aj to tu už dnes bolo spomínané.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Pán poslanec Ásványi.

Poslanec L. Asványi:

Vážené dámy a páni,

vypočuli sme tu výklad pána poslanca Galandu z oblasti štátneho práva. Veľmi sa snažil vysvetliť, čo znamená tá-ktorá štátna formácia. Potom sme počúvali pána poslanca Moravčíka, jeho učiteľa. Nehnevajte sa, poviem to priamo, úplne som stratil orientáciu, ktorú som predtým získal od pána poslanca Galandu. Doma by som si mohol zobrať skriptá alebo učebnicu o štátnom práve, a znovu by som si to ozrejmil, ale myslím si, že to nebude stačiť nielen mne, ale aj ďalším a mnohým poslancom, chcem poukázať na to, že jednu zvrchovanosť, jednu suverenitu BA Slovenská republika zabezpečenú v ústavnom zákone z roku 1968. Nestačí nám. Chceme (ďalšiu - a inú. A teraz idem s prosbou, prosím vás, neberte to za provokáciu, s prosbou napríklad alebo predovšetkým na pána poslanca Prokeša, pána poslanca Brňáka, aby nám vysvetlili, a bolo by najlepšie, keby to dali na papier, pomôžu tu pracovníci Kancelárie Slovenskej národnej rady, podľa nich a podľa nimi navrhovanej ústavy pokiaľ má ísť pojem suverénny, zvrchovaný, rovnoprávny štát. Chcel by som mať v tom jasno, pretože potom pravdepodobná budem mať jednoznačnejšie, lepšie stanovisko aj k predkladaným návrhom ústav. Takú vec, čo je samostatný štát, nemusia vysvetľovať, to viem, ale tie tri pojmy - rovnoprávny, suverénny a zvrchovaný - veľmi rád by som to videl.

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány. Pripraví sa pani poslankyňa Vilčeková a pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

pán poslanec Tatár vo svojom rozsiahlom a zaujímavom vystúpení v úvode sa dopustil jednej, pre naše ďalšie uvažovanie dosť podstatnej nepresnosti alebo chyby. Ja pravdou, ako spomínal aj môj predrečník pán poslanec Ásványi, za podľa platnej verzie zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii Slovenská republika je suverénnym štátom. Ide tu o článok 1 ods. 2, 5 a našlo by sa aj na ďalších miestach viacero formulácii. V čom je však problém? Ide tu o ústavný zákon Federálneho zhromaždenia, to znamená, že túto mieru suverenity, túto suverenitu priznáva Slovenskej republike Federálne zhromaždenie. Čiže, ide tu aj o kompetencie v tomto smere, následne už rozmenené na drobné. Nie Česká republika a Slovenská republika, podľa nášho platného práva, postupujú zo svojej suverenity federálnym organom, nie republiky postupujú federálnym orgánom kompetencie. Podľa platného práva, ktorá dnes je. Federálne zhromaždenie postupuje kompetencie republikám, poskytuje republikám zo svojej suverenity. To je veľmi dôležitý moment. A od tohto momentu, kto komu poskytuje zo svojej suverenity, kto komu poskytuje kompetencie, by sme sa mali snažil vychádzať pri riešení otázok suverenity a kompetencie. Som priateľom možno aj pomerne rozsiahlych kompetencii federácie, ale tieto kompetencie majú postupovať republiky federácii a nie federácia si brat a niečo dávať republikám. Od tohto momentu sa odvíja otázka suverenity, otázka nesuverenity republiky.

Snáď ešte jedna poznámka. Vcelku sa mi pozdával postup, ktorý navrhoval pán prvý podpredseda. Skutočne si myslím, že poslanci najrôznejších strán zvolení v Slovenskej republike by sa v otázkach súvisiacich s referendom a pri formulácii otázky referenda mali snažiť zaujať relatívne, ak nie zhod-

né, tak aspoň blízke stanoviská. A to je možné dosiahnuť len politickým rokovaním.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem veľmi pekne za toto doplnenie, pretože som preskočil túto veľmi známu časť, ako chceme k ústavnoprávnym listinám dôjsť. Dohodlo sa, že v zmluve budú rozdelené kompetencie a to národné rady budú ratifikovať Federálnym zhromaždenia prijatú ústavu. V tomto procese, kedy sa vopred určí názor Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady ako reprezentantiek Slovenskej republiky a Českej republiky, podľa ktorého Federálne zhromaždenie prijme federálnu ústavu, aby to malo všetky znaky spoločného štátu, federácia, následne sa ratifikuje federálna ústava, národné rady majú právo veta. Je to najvyššia, najsilnejšia, najzávažnejšia forma zmluvy, ktorá vychádza zospodu, čiže z republík, z národných rád. Tento fakt veľmi rád doplňujem. To je práve ten nový pohľad na federáciu, o ktorom hovoril aj pán poslanec predomnou.

Ďakujem.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Mám tiež len také malé spresnenie k tomu, čo hovoril pán poslanec Tatár. Tam, kde spomínal nemožnosť ústavného súdu preskúmať súlad ústavy - rozumej novej Ústavy Slovenskej republiky s ústavou ČSFR, to je výsledkom politických dohôd, ktoré sa vlastne dosiahli v decembri alebo v novembri minulého roku na zasadnutí komisie pre prípravu ústavy pri prerokúvaní práve tejto hlavy federálnej ústavy, a aj potom, pri prerokúvaní návrhu na schválenie ústavného súdu. Ak by tam totiž takáto klauzula nebola, zakonzervovali by sme súčasný ústavný stav natoľko, že dokedy sa nezmení niečo na úrovni federálneho zákonodarstva, všetko, čo sa prijme nižšie, by mohlo byt protiústavné. Takže, aby sme to takto chápali, to bolo normálne dohodnuté.

Pokiaľ ide o federáciu, domnievam sa, že treba skutočne vziať, do úvahy, že existuje 255 modelov federalizmu. Federalizmus je určitý proces, ktorý sa odvíja od unitaristického alebo centralistického až po federalizmus kooperujúci. V rámci toho sú dalšie určité podsystémy. Oprostil by som sa od toho, aby sa už teraz povedal nejaký model, ale môžeme sa dohodnúť na nejakých zásadách. To si myslím, že sne veľmi blízko. V tom nevidím žiadny problém. Preto si myslím, že to, čo povedal poslanec Bárány v súvislosti s návrhom prvého podpredsedu, je možné v súvislosti s prijatím uznesenia, ale k tomuto bodu trebárs zajtra - uznesenie, žiadne vyhlásenie.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka:

Dovoľte technickou poznámkou reagovať na to, čo tu bolo povedané predomnou, aj na adresu pána Fogaša. Som veľmi rád,

že pravé jeho vystúpenie dalo tomuto rokovaniu vecný tón. Mal som možnosť, ako mnohí z vás, teda cez prázdniny, prečítať si vystúpenia počas našich predchádzajúcich sedení. Som presvedčený o tom, že spoza týchto mikrofónov by malo zaznievať menej - možno národného cítenia, a chcel by som počuť viac národného myslenia. A teraz by som sa vrátil k tomu, čo naznačil, a snáď správne nepostihol filozofiu toho, čo hovoril kolega poslanec Tatár. Áno, súhlasím, že takto bolo dohodnuté konštituovanie ústavného súdu a jeho právomoci. Musím však konštatovať, že to bolo skutočne v decembri roku 1990. Bohužiaľ, odvtedy spoločnosť aj v Českej republika, aj v Slovenskej republike prešla určitým vývinom, ktorý zo svojho pohľadu nehodnotím ako vždy pozitívny. Musím konštatovať, že tak ako v Čechách, aj na Slovensku ako keby začala eskalovať nejaká nevypísaná súťaž o najčeskejšieho Čecha alebo najlepšieho Čecha a najslovenskejšieho Slováka alebo najlepšieho Slováka. To vidím, počúvam a cítím to. Myslím si, že to sú vývody, ktoré nastávajú aj v posuve, keď sa hovorí, že medzery alebo dobré úmysly, ktoré boli v decembri roku 1990, nás dnes môžu priviesť do neriešiteľných rizikových situácií. Preto aj stanovisko hnutia VPN sa posunulo k forme referenda ako k inštitúcii, kde majú občania právo vyjadriť sa k štátoprávnemu usporiadaniu. Toľko z našej strany.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Ďakujem. Pán poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan:

Chcem reagovať na jeden výrok pána poslanca Tatára. Aj keď sa snaží vysvetľovať, hovorí síce, že nie je právnik, ale použil určité prirovnanie požiadaviek republík k štátnemu prevratu. Tento štátny prevrat, našťastie, môj predrečník pán Barany vysvätlil - postup podmienok a požiadaviek zdola.

Lebo ak by sa uvažovalo o štátnom prevrate, tam platia, samozrejme, aj niektoré následky. Tými následkami nás netreba strašiť. Pri štátnom prevrate je štatárium a robia sa určité opatrenia. Chcem reagovať, pri tejto príležitosti aj na správu, o ktorej sa budeme zmieňovať zajtra, kde predsedníctvo reagovalo na podobné udalosti v Sovietskom zväze pred mesiacom, kde určití štátni činitelia - Janájev, Kručkov a Jazov označovali Gorbačova a Jelcina za anarchistu, a o par dni oni sami boli na inom poste. Takže tieto prejavy treba dávať do určitej správnej roviny. Žiaden štátny prevrat sa tu nechystá. Je to legislatívny postup požiadaviek zdola a jednotlivých republík.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Ako posledná sa prihlásila pani Vilčeková. Pani poslankyňa nie je prítomná, stráca poradie. Ďalej sa hlásili pán poslanec Boroň a pán poslanec Hofbauer.

Poslanec P. Boroň:

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni,

dúfam, že môžem vystúpiť nie len v ranči technickej poznámky. Chcel by som potvrdiť, že je nielen 250 variantov federácii, ale vôbec názory na teóriu štátu a práva sú rôzne. To, čo predniesol kolega Galanda, je jeden možný výklad, ale sú snáď aj iné výklady, pretože aj teória sa vyvíja a názory na jednotlivé definície tiež nie sú jednaké. Dovolil by som si tiež povedať pár slov k jednotlivým pojmom, ako je suverenita národa, suverenita štátu, pripadne štátna samostatnosť, pretože toto, podľa môjho názoru, sa nedá spájať. Jedno s druhým súvisí, jedno z druhého sa môže odvíjať, ale sú rôzne formy, ktorými sa to môže uskutočniť.