suverenity a členenia Štátu dnu a navonok. Tu, v tejto oblasti, aspoň podľa mojich informácii, existujú tri možnosti - po prvé unitárny štát, po druhé zložený štát, súštátie alebo spoločný štát, ktorý navonok vystupuje ako celok a po tretie zväzy a zoskupenia, ktoré nemajú charakter suverénneho štátneho celku.

Čo sa týka unitárneho štátu - je to štát, v rámci ktorého nejestvujú v časti štátu časti alebo celky, ktoré by mali povahu samostatných štátnych útvarov. Unitárny štát je charakteristický jednou sústavou najvyšších štátnych orgánov, jedinou ústavou a tým, že právomoc a kompetencia najvyšších orgánov je pôvodná. Ak existujú nejaké iné orgány, majú tuto kompetenciu odvodenú z týchto najvyšších orgánov.

Zložený štát pozostáva z dvoch alebo viacerých členských štátov. Charakterizujú ho nasledovné skutočnosti: dvojaká sústava najvyšších štátnych orgánov, t. j. orgány zložené od štátu, tzv. ústredné, zväzové a podobne, a orgány členských štátov. Právomoc a kompetencia najvyšších orgánov členských štátov sú pôvodné, kým právomoc a kompetencia najvyšších orgánov na území členského štátu, tzv. zväzového, ústredného, je odvedená a prenesená. Existuje tu väčšinou dvojaká ústavnosť. Na čele tohto štátu býva dvojkomorový orgán, ktorého zloženie je jednoznačné. Jednu komoru tvoria poslanci alebo zástupcovia volení na celom území, druhá komora sa skladá z poslancov volených na základe určitej dohody len na Území toho-ktorého členského štátu. Okrem tohoto existuje dvojaké zákonodarstvo, platia jednak zákony spoločného štátu a jednak zákony členských štátov. Je tu dvojité občianstvo. Občan členského štátu je zároveň aj občanom zloženého štátu. A existuje tu tzv. koexistencia suverenít. Nositelom štátnej suverenity navonok je zložený štát ako celok. Členské štáty si zachovávajú svoju suverenitu v rozsahu neprenesenej kompetencie. Takými klasickými príkladmi sú federácia, spolkový štát. Mohol by som tu menovať Spojené štá-

ty, švajčiarsku konfederáciu, napriek tomuto názvu, Belgické kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko.

Čo sa týka poslednej kategórie, to sú zväzy, spolky, zoskupenia. Tu sú dva typické príklady, to je konfederácia alebo personálna únia.

Nedá mi nereagovať aj na momentálne azda najfrekventovanejšie slová, a to sú samostatnosť, suverenita a zvrchovanosť. Čo sa týka samostatnosti, je to asi najjednoduchšie. Jednoznačné sa dá povedať, čo je samostatnosť, nerobí nám problém zhodnúť sa na tom. Suverenita - toto slovo sa dá preložiť ako zvrchovaná, nezávislá, či neobmedzená noc Definícia teórie štátu a práva hovorí, že suverenita je nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej noci vo vnútri i smerom k iným štátom. Tato suverenita môže byť absolútna resp. plná alebo relatívna, presnejšie obmedzená.

Ho a je tu posledné slovíčko - zvrchovanosť. Tu je, čomu hovorím "zakopaný pes". Väčšina slovníkov uvádza zvrchovanosť a suverenitu ako určité synonyma. Osobne sa tiež nazdávam, a konzultoval som to aj a múdrejšími ľuďmi, že zvrchovanosť je de facto suverenita. Z toho mi potom vyplýva, že vyhlásenie zvrchovanosti, t. j. suverenity, by mohlo byť vlastne aj vyhlásenie samostatnosti. Tu si dovolím odcitovať dva názory. Jeden hovorí, že pojmy suverenita a zvrchovanosť možno tiež zhrnúť pod všeobecnejší geopolitický pojem /napríklad zvrchované Slovensko/. Podpísaný Dr. JUDr. Ján Cúper, JUDr. Dušan Harnádek. Pamätám si ešte zo skúšok na právnickej fakulte spred 25 rokov definíciu pojmu samostatnosť - suverenita. Profesor Laco nás nútil učiť sa to naspamäť. Je to nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci zvnútra aj zvonku hranie daného štátu. Ak beriem do úvahy túto definíciu, myslím si, že skutočná zvrchovanosť je naozaj samostatnosť. Tieto slová povedal Dr. Ján Čarnogurský, predseda slovenskej vlády.

Keď už som spomenul možnosť vyhlásenia samostatnosti, vytvorenia vlastného štátu, nehovorím, že na to nemané právo. Naopak, Deklarácia zásad medzinárodné práva z roku 1970, konkrétne zásada rovnakých práv a samourčenia národov, záverečný akt KEBS, i ďalšie medzinárodné dokumenty, a koniec-koncov aj naša platná ústava to umožňujú. Otázka však znie, či si to naši občania, naši voliči prajú. Spomínané tri pojmy - samostatnosť, suverenita, zvrchovanosť, ich rôzny výklad, nevedomé, ale aj úmyselné využívanie či zneužívanie toho, ako si ich kto vykladá, sú príčinou našej rozbúrenej a zmätočnej politiky. Dochádza potom až k takým absurdným kombináciám, že občan je aj za zvrchované Slovensko, aj za spoločný štát, chce, aby sme mali aj medzinárodno-právnu subjektivitu, a zároveň boli nejako spolu s Českou republikou. Takéto spojenia však - aspoň podľa mOjich znalosti - platné a uznávané právo nejak veľmi neumožňuje. Možno sa mýlim, a to by som bol celkom rád. Preto považujem za nevyhnutné, aby sme sa my, poslanci, politické subjekty, i všetci občania na niečom dohodli, aby sme si to ujasnili a vedeli, že keď poviem áno, je to áno, že biele bude biele, a spomínané pojmy budú nezdeformované a nespochybňované.

Vážení prítomní,

ak som si dovolil vystúpiť, urobil som to preto, že nás v krátkej dobe čaká rozhodovanie o budúcnosti nášho štátu, o osude našej spoločnosti. Rozhodnutie štátoprávneho charakteru je závažné. Je to osudová, historická udalosť, a pristúpiť k nej možno až po dôkladnej znalosti problému, a najmä s chladnou hlavou. Naše rozhodnutie, nech bude už hocijaké, ovplyvni životy miliónov našich spoluobčanov. Preto skôr než k tomu okamihu rozhodovania dôjde, mali by sme všetci - občania i poslanci - vedieť, a to presne, neskres-

lene, o čom to vlastne rozhodujeme, poznať, a zvážiť všetky za a proti toho či oného rozhodnutia.

Na záver si ešte dovolím zopakovať to, čo už som povedal na 16. schôdzi Slovenskej národnej rady. Napriek tomu, že Slovenská národná rada je jediným zákonodarným a zastupiteľským zborom Slovenskej republiky, je možné a možno i žiadúce, že práva a povinnosti rozhodnúť o štátoprávnej budúcnosti našej vlasti budeme zbavení, a to tak, že naši spoluobčania, naši voliči, si sami v referende rozhodnú o štátoprávnom usporiadaní, o našej spoločnej budúcností. A ich rozhodnutie bude pre nás záväzné, parlament sa mu musí podriadiť.

Vážení prítomní,

ak som sa v niečom v terminológii pomýlil resp. dopustil sa nejakých nepresnosti, v tejto sále väčšinou sedávajú múdrejší odborníci ako ja, moji bývali učitelia z právnickej fakulty, väčšinou tu sedáva pán profesor Plank, toho času predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, priamo v sále sú moji kolegovia poslanci, pán Doc. Moravčík, pán Doc. Fogaš, ti ma môžu priamo a hneď opraviť, skorigovať alebo upresniť. Som si istý, že my, právnici, sa v terminológii zhodneme, a dúfam, že to bude na prospech nás všetkých.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Porubec. Pripraví sa prvý podpredseda pán Čarnogurský. Technickú pripomienku má pán poslanec Moravčík.

Poslanec J. Moravčík:

Domnievam sa, že pán poslanec Galanda prejavil veľmi dobré znalosti z oblasti teórie štátu a práva, ale jednu pripomienku by som si predsa len dovolil vyjadriť na margo toho, čo povedal, vážiac si jeho znalosti a predovšetkým jeho veľmi dobrú vôľu konštruktívne prispieť do hľadania riešení v takomto zložitom období. Chcel by som povedať, že teória v oblasti spoločenských vied by mala predovšetkým zjednocovať, zovšeobecňovať prax. Teória nikdy nedáva nejaké hotové riešenia, ale všetky teoretické vývody a zovšeobecnenia sú iba návodom k tomu, aby slúžili politikom, aby v nich politici hľadali inšpiráciu ako riešiť konkrétnu situáciu. Túto konkrétnu situáciu vždy musia riešiť nanovo, neexistujú nijaké teoretické schémy, ktoré by boli závažné pre tých, ktorí rozhodujú o usporiadaní spoločenských procesov alebo spoločenských javov. Z toho hľadiska, keby sme napríklad porovnávali situáciu vo svete, nikdy by nevznikli nové riešenia, ako je napríklad Piata republika vo Francúzsku, ak by sa De Gaulle mal viazať nejakou teoretickou schémou. Teória potom iba zapracovala to, čo schválil francúzsky parlament, obohatila potom o nové pohľady.

V oblasti suverenity dochádza skutočne k určitému posunu. Suverenitu ťažko definovať takýmito schémami, pretože už s ohľadom na integračné procesy v Európe dostáva iný obsah. Čiže to, čo je v knihách, ktoré napísali múdri ľudia, je iba zovšeobecnením doterajších skúsenosti, môže nás to inšpirovať, ale nezväzuje nás to. Vôbec nám to neberie alebo neznižuje našu historickú úlohu organizovať vzťahy tak, aby to bolo na prospech tohoto spoločenstva, na prospech tohoto národa alebo ľudu, ktorý tu žije.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Podľa § 19 sa hlási pán minister Snopko.

Poslanec L. Snopko:

Vážená pani predsedajúca, vážený parlament,

nechcem polemizoval, chcem len položiť jednu otázku. Pán poslanec Galanda hovoril o zákonoch. Vy ste to dali do polohy teoretických vývodov, ktoré nie sú pre nikoho záväzné. Je to naozaj tak? Potom zákony, ktoré tu krvopotne prijímame, nie sú pre nikoho záväzné?

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Pán poslanec Chmelo má technickú poznámku. Poslanec J. Chmelo:

Ak dovolíte, to, 60 povedal pán Doc. Moravčík, pre mňa znavená, že inšpirácia pre politikov je aj nemecký nacionalizmus a fašizmus. To je tiež obohatenie?

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Slovo má pán poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:

Vážené torzo slovenskej vlády, vážení poslanci,

predpokladám, že všetkým poslancov sa dostalo do rúk toto stanovisko Maďarského kresťanského — demokratického hnutia. Pretože niektoré tu obsiahnuté citáty sú mi nejasné, žiadam príslušníkov tohoto hnutia, aby boli takí láskaví a vysvetlili tomuto parlamentu, čo vlastne chcú. Nejasný mi

je článok I a jeho jednotlivé odseky. Citujem článok I: "Občanom tvoriacim národné, etnické alebo náboženské menšiny, sa v ČSFR aj v Slovenskej republike v duchu zásady rovnoprávnosti zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo používať ich jazyk v úradnom styku a v každom administratívnom správnom akte. " Podlá môjho názoru je to snaha o zavedenie najmenej šiestich úradných jazykov, čo je jasný zámer o rozbitie jednotného komunikačného systému tejto republiky. Ďalej v odseku f/ sa žiada neobmedzený styk s obyvateľmi s totožnou kultúrou, ktorých oddeľujú štátne hranice. Čo to je neobmedzený styk? To nebude žiadna colná kontrola? To aj pašerákov pustíme len tak cez hranice? Ďalej odsek k/ - "právo k obapolnýn zmluvám, ktoré rešpektujú kultúrnu a historickú jednotu oblasti rozdelených štátnymi hranicami". Podľa môjho názoru je to jasný zámer spochybniť južnú hranicu Slovenskej republiky. Žiadam, aby sa vyjadrili najmä k tomuto bodu. Ďalej odsek m/ - "právo k založeniu organizácii, ktoré by disponovali skutočnou rozhodovacou právomocou v každej otázke týkajúcej sa práva na kultúru a samosprávneho riadenia regiónov". Toto nie je náznak, to je už priama požiadavka vytvorenia autonómie, čo je načisto neprípustné, pretože maďarský národ má svoj vlastný štát, ten sa nemusí báť o zahynutie, ale Slováci ho zatiaľ nemajú, iba formálne, a naviac, na juhu sú sústavne asimilovaní. Vytvorením takýchto čisto maďarských enkláv Slováci budú pomaly miznúť. Povedzme si to bez obrúska, tak ako to je. To je všetko, to sú všetky moje otázky na Maďarské kresťansko-demokratické hnutie.

A teraz by som mal jeden návrh, ak dovolíte. Naši voliči chcú vedieť, kam vlastne tento parlament kráča, a ako sa zachová pri tvorbe ústav. Preto podávam návrh, presnejšie povedané žiadam, aby parlament hlasoval, či je za vyhlásenie štátnej suverenity Slovenskej republiky. To by nebolo hlasovanie o samotnej suverenite. Ten dokument by sa vypracoval až potom. /Rozruch v sále. / Prečo by sa o tom nemohlo hlasovať?

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Kolegyne a kolegovia, prosím o pokoj v sále. Poslanec L. Porubec:

Prosím vás, ak dovolíte, ešte by som chcel niečo povedať k tomu právnickému súboju, ktorý tu bol. Nie som právnik, poviem to iba tak ľudovo. Však budúci Sovietsky zväz bude tiež sústavou založenou na zmluve medzi suverénnymi republikami. Neviem, k tomu asi netreba nič dodať.

Ďakujem, to je všetko. /Potlesk. /

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Podlá § 19 slovo má pán prvý podpredseda. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

chcel by som reagovať jednak na vystúpenie pána predsedu Miklošku v súvislosti s prípravou ústavy a so správou, ktorú predniesol, ku ktorej teraz prebieha rozprava, ale zároveň mi dovoľte, aby som tieto problémy spojil a predložil návrh na ďalší postup ešte v priebehu záverečnej časti rokovania 17. schôdze Slovenskej národnej rady, aby sme sa k týmto problémom mohli vrátiť vecne a s veľmi konkrétnymi návrhmi na ďalšie postupy. Domnievam sa, že v tejto chvíli sa síce pracovne zaoberáme problémami zákonov, ktoré sme mali na programe, ale stále sledujeme jednak prejav prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý bol viac

ako - povedal by som - ohlasujúci zemetrasenie, reagujeme tiež na postoj Českej národnej rady, ktorá k problémom štátoprávneho usporiadania, o ktorých pred chvíľou hovoril predseda, už reagovala pred tromi dnami vo svojom vyhlásení, a tiež by sne mali reagovať na súčasný priebeh pléna Federálneho zhromaždenia, kde boli predložené tri návrhy zákonov - vykonávací zákon o referende, zákon o delení majetku a zákon resp. návrh Občianskeho hnutia ako návrh zákona o otázke pre referendum. V záujme zvládnutia týchto veci a udržania vecnej diskusnej roviny v pléne, aj určitých konkrétnych záverov, navrhujem určitý postup. Berte to ako môj návrh, ktorý, ak ho eventuálne prijmete s veľkým "mrmlanim", nebudem považovať za návrh, ale ak nie, mali by sme o ňom hlasovať.

Navrhujem takýto postup v záverečnej časti 17. schôdze Slovenskej národnej rady: Vyjadriť stanovisko v tomto pléne k tým problémovým okruhom, ktoré som tu naznačil, teda k záležitosti štátoprávneho usporiadania, samotného zákona o referende, aj k záverom Českej národnej rady. Aby sme to aj vecne zvládli, navrhujem, aby sme zajtra ráno poverili poslanecké kluby, každý klub jedného svojho zástupcu, ktorí by k týmto otázkam spoločne zasadli k stolu, a pokúsili sa pripraviť návrh spoločného stanoviska. V tomto stanovisku by som odporúčal, aby v prvej časti tá stále sporne vykladaná záležitosť suverenity bola v tejto chvíli formulovaná alebo riešená ako časť, ktorá je nám všetkým známa, ktorá piati, a ktorá je aj v preambule ústavy Slovenskej republiky, ktorá jasne hovorí, že táto republika pozostáva z dvoch suverénnych národných štátov, a že teda aj federácia rešpektuje suverenitu týchto štátov. Tento problém by som v tejto chvíli nechcel posúvať ani za hranicu, ani pred hranicu, ale potvrdiť, že ho v sebe nosíme a vieme, že ho musíme veľmi rýchlo dotiahnuť.

Druhá časť je poverenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aby spoločný návrh ústavy, aj spoločný návrh štát-

nej zmluvy bol spracovaný do ďalšieho stretnutia s Predsedníctvom Českej národnej rady. Ďalej v tomto návrhu spoločného stanoviska by mal byť náš postoj k vyhláseniu Českej národnej rady, ktoré máte k dispozícii, ak nie, je k dispozícii v budove, ktoré v bode 2 hovorí, že Česká národná rada považuje za protiústavný a protiprávny akýkoľvek jednostranný postup, teda jednostranný už môže byť len postup Slovenskej národnej rady, ktorým by jednostranne vykonala takýto ústavný krok. Myslím si, že je to zas problém zakotvený v dnešnej ústave, čiže treba sa k nemu vyjadriť. Ďalej by sme sa tam mali aspoň v nejakej veľmi strohej forme už teraz vyjadriť k priebehu hlasovania o referende, tých zákonov, pretože naši poslanci z Federálneho zhromaždenia nás o to žiadajú a chcú poznať naše stanovisko. Rešpektujú to, čo Ba už viackrát zopakovalo, že prioritným predstaviteľom suverenity národa je jeho národná rada. Čiže naši poslanci vo Federálnom zhromaždení chcú vedieť naše stanovisko, a chcú potom pokračovať v intenciách týchto našich postojov.

Odporúčam, aby sme zajtra ráno vytvorili pracovnú skupinu, aby takéto stanovisko vypracovala, a potom v rozprave by sme zvecnili celý priebeh v tom zmysle, že každý poslanecký klub určí dvoch svojich zástupcov, ktorí tieto záležitosti prednesú za celý klub. To je všetko. Už mi treba povedať len jednu vetu, či to predkladám ako návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sme o návrhu potom mohli hlasovať, ale s tým radšej počkám po nejakých faktických poznámkach.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Technickú pripomienku má pán predseda. Predseda SNR P. Mikloško;

Vzhľadom na to, že niektoré pasáže sa mi zdajú byt citlivé, osobne si nemyslím, že by sme mali ísť do polemiky ako

plénum Slovenskej národnej rady s plénom Českej národnej rady. V tejto fáze politického rokovania to považujem takmer za posledné zakopanie sa kdesi, kde sa už nepohneme. Čiže vzhľadom na to, že tento návrh obsahuje niektoré takéto kontraverzné body, navrhujem, aby hlasovanie bolo až po zasadnutí klubov, kde by sa poradili. Sú to príliš vážne veci na to, aby sne ich len tak odhlasovali. K tomuto návrhu sa môžeme potom vrátiť, ale predsa kluby sa musia poradiť.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Vážená Slovenská národná rada,

chcem sa vyjadriť k dvom veciam. K otázke Štátoprávneho usporiadania a k otázkam ústavnosti sa vyjadrím zajtra, dnes sa obmedzím len na faktickú poznámku. Pán Galanda tu správne definoval pojmy a historické modely, ktoré sa týkajú jednotlivých foriem vlády. Súhlasíme s nimi. Pán Moravčík na to reagoval v tom zmysle, že zaujal k týmto pojmom stanovisko. Pozrite sa, jednotlivé formy štátoprávnych modelov - nech ma pán docent Fogaš opraví - pokiaľ ide o federáciu, poznám aspoň 120 týchto foriem. No prosím, on hovorí 250. Ja som skromnejší, hovorím, že je ich asi 120. Naozaj nemožno povedať, že definícia týchto foriem je konečná. To nie je pravda. V tom prípade pán docent Moravčík má stopercentnú pravdu. A vystúpenie pána ministra naozaj nechápem. Tu sa nehovorilo o zákonoch, tu sa nenavádzalo na porušovanie zákonov, hovorilo sa o pojmoch, o definícii jednotlivých pojmov. To je jedna vec.

Druhá vec - pán predseda Slovenskej národnej rady hovoril o tom, že sme podali návrh ústavy. Áno, skupina poslan-

cov vypracovala návrh ústavy, pričom sme sa snažili, aby tento návrh bol určitým zjednocovacím návrhom, ktorý vychádza z doterajšieho návrhu, teda chceme pomôcť tejto komisii v tom zmysle, aby sa proces urýchlenia ústavy naozaj urýchlil, aby sme v krátkej dobe, čo možno v najkratšej dobe, prijali slovenskú ústavu. Zatiaľ len toľko.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Čecetka. Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy, vážení páni,

všetci cítime, že toto je kontraverzná téma. Veľmi jasne sme sa snažili, aspoň ústami pána Galandu, hľadať definície, v ktorých sa možne pohybovať. Veľmi dobre všetky definície sa pokúsil zmazať pán poslanec Moravčík. Poviem vám, kde Ba teraz nachádzame. Pán podpredseda Čarnogurský povedal, že urobme nejaké hlasovanie, akési prehlásenie, akési postoje k suverenite, nie viac, ako sú v ústave. Stokrát bolo povedané, najmenej raz odtiaľto, a najmenej stokrát v televízii, že keď to v ústave je, tak je takéto vyhlasovanie suverenity od smiešnosti až po akési pokúšanie dobrej vôľa k dohode. Chápem návrhy pána podpredsedu Čarnogurského ako akési politické návrhy riešenia tejto zložitej situácie. A zložitú si ju robíme sami, na to upozorňujem.

Keďže sú to politické návrhy, tak sa vráťme späť, čo sme zažili za posledné mesiace. Zažili sme rôzne rokovania. Zažili sme rokovania, ktoré organizoval pán prezident, zažili sme ich vyústenie v Kroměříži, zažili sme polemiku v tejto sále následne po Kroměříži, kde sa nám podarilo z uznesenia o spoločnom štáte vyčiarknúť slovo federácia. A ďalším

krokom po Kroměříži bolo stretnutie predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady na Bratislavskom hrade začiatkom tohto mesiaca. Keď hovoríme o politických postupoch, takéto návrhy, musím to tak povedať, jednoducho porušujú sled politických dohovorov.

Aj ja hovorím, že tak z českej ako zo slovenskej strany je potrebná dobrá vôľa, je potrebná trpezlivosť, je potrebný čas. Na novú štátnu myšlienku je potrebné naozaj dozrieť, nedá sa to urobiť rýchlo. Nie je to obhajovanie nejakého unitarizmu, ani nejakého českého pohľadu, nie je to ani obhajovanie záverov pléna Českej národnej rady, ale keď budeme pokračovať - a znova poviem slovo, ktoré tu často opakujeme - v jednostranných vyhláseniach, nech sú akokoľvek dobre mienené, prípadne akokoľvek obratne ospravedlňované, nedospejeme k dohode, ale budeme prehlbovať, priepasť, ktorá sa tu začína tvoriť. Som proti tomu. Z tohto hľadiska nás klub celkom jednoznačne privítal aj prejav prezidenta republiky, pretože do toho zahmlievania, do toho pokúšania, do toho znejasňovania a hrania sa na skupinové, individuálne a neviem aké záujmy sa snažil vniesť jasno. Navrhujem ísť v línii politických dohovorov, ktoré boli urobené a nepridávať k tomu žiadne ďalšie, navrhujem nerobiť žiadne jednostranné vyhlásenia, navrhujem, aby sme boli v tejto otázke trpezlivejší, pretože je to nezodpovedné voči obyvateľstvu, a zvážme to. To je všetko.

/Potlesk. / Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Hlásili sa pán poslanec Fogaš, pán poslanec Čečetka, pani poslankyňa Mistríková, pán poslanec Ondruš, pán poslanec Filipp, pán poslanec Csáky, pán poslanec Gašpar. Všetkých upozorňujem na trojminútový limit podlá rokovacieho poriadku.

Pán poslanec Fogaš chce vystúpiť v rozprave, takže s faktickou pripomienkou nasleduje pán poslanec Čečetka.

Poslanec V. Čečetka:

I keď chápem návrh pána podpredsedu Čarnogurského ako snahu o skonštruktívnenie rokovania, práve v jednom bode, o ktorom hovoril, že by sme k nemu mali zaujať stanovisko, vidím veľkú kolíziu. Hovorili ste o tom, že poslanci vo Federálnom zhromaždení nás žiadajú viac-menej o nejaké kolektívne stanovisko Slovenskej národnej rady k problému prerokovávania troch návrhov zákonov týkajúcich sa referenda. Myslím si, že v navrhovanom termíne, o ktorom ste hovorili, aby sme do zajtra rána prijali nejaké stanovisko, by to nebolo korektné, pretože veľká väčšina z nás skutočne nepozná presne vecný obsah týchto návrhov. Tu by som sa určite nerád unáhlil.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Dovoľte mi reagovať faktickou poznámkou. Dal som to ako návrh celkového postupu, nie detailne. V pléne zákonodarného zboru ja úplne normálne, že sa ide vylučovacou metódou, v čom sa zhodneme, to tam bude. zdá sa mi však nenormálne, aby na situáciu, ktorú prezident označí za katastrofickú, za ohrozenie existencie štátu, zákonodarný orgán jednej polovice tohoto štátu vôbec nereagoval. To je predsa nemožné. Nie preto máme reagovať, aby sme tu problém otvorili, ale preto, aby sme sa ho pokúsili riešiť. Predseda nám povedal, aké postupy sa doteraz urobili, ako sme pripravení na prijatie ústavy. Ide o to, aby sme do toho vniesli trošku kľudu, do situácie, keď ľudia okolo nás si bezmála myslia, že sa tu vlastne teraz ani nerozprávame, že sa tu medzi sebou asi fackujeme. Takto som myslel svoj návrh, a myslím si, že zá-

konodarný orgán je povinný sa vyjadriť nejakým takýmto postojom.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Podlá S 19 udeľujem slovo pánovi predsedovi. Predseda SNR F. Mikloško:

Mrzí na, že musím polemizovať so svojím prvým podpredsedom, ale včera Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pridelilo výborom všetky tieto tri zákony, čiže tam sa jasne vyjadríme. Dali sme termín 11. október. Federálne zhromaždenie sa musí prispôsobiť k týmto termínom, ináč to nejde. To sme dnes oznámili listom pánovi predsedovi. Tam zaujmeme pokojné stanovisko. Obávam sa, že keby sme zajtra mali zaujať stanovisko k trom zákonom, z ktorých jeden má 20 strán, z toho nemôže vzniknúť niečo.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Pani poslankyňa Mistríková a pán poslanec Ondruš nechcú vystúpiť. Pán poslanec Filipp.

Poslanec J. Fillip:

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci,

svedomie mi nedá nevyjadriť sa k otázke, ktorú tu predložil náš poslanec pán Porubec, ale aj pán podpredseda Čarnogurský. Prosím vás, čo to komu urobí, keď sa vyjadrí, či chce, aby táto naša republika bola suverénna, alebo aby bola len nejakým vazalom tohoto štátu? Prosím vás, je taký problém vyjadriť sa? Vážení z VPN, treba sa tomu smiať? Myslím,

že nie, je to veľmi vážna otázka, veľmi vážny problém. A predsa toto nie je záväzný akt. Čiže pripájam sa k týmto návrhom, žiadam, aby sme hlasovali, aby sme sa hlasovaním vyjadrili, kto je za suverénne postavenie Slovenska vo svete, ale, samozrejme, aj vo federácii. /Šum v sále. / Je dôležité ujasniť si problémy, či sme za národnú republiku, národnú suverenitu, zvrchovanosť, alebo za nejaký občiansky princíp výstavby tejto republiky. Pričom treba uviesť, že je veľmi zaujímavé, pozoruhodné, že za občiansky princíp výstavby nasej federácie alebo aj našej Slovenskej republiky sa stavajú poslanci napríklad takých hnutí, ktoré majú v názve Maďarská nezávislá iniciatíva, Maďarské KDH. Prosím vás, to je občiansky princíp?

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek:

Vážená pani predsedajúca, vážená vláda, dámy a páni,

budem hovoriť trošku od veci. /Potlesk. / Zdá sa mi, že dospejeme k tomu, že budeme o niečom hlasovať, o niečom zrejme veľmi závažnom, a bude dosť zaujímavé, ak odhlasujeme nejakú bielu kartu, keď iba povieme, že takýto bude mat titulok a nevieme obsah, preto sa obávam, že by sme pod určitým tlakom mohli dôjsť, k dosť nesprávnym rozhodnutiam. To hovorím aj o sebe.

Viete dobre, aký je postoj verejnosti k tomuto zákonodarnému zboru. Tento zbor bol označovaný aj za zradcovský.