Podpredseda SNR J. Klepáč;
Po týchto vysvetleniach hlasujeme teraz o dodatku. Viaceré hlasy sa ozvali, že nevieme o čom.
Poslanec J. Varjú;
Druha časť súvisí s prvou časťou. Poslanec L. Pirovits;
Treba dať ešte raz hlasovať, lebo tieto veci nie je nožné rozdeliť, ako potvrdil aj pán spravodajca. Neviem prečo si to rozdelil na dve časti, keď to nie je možné rozdeliť. O tomto návrhu treba znovu hlasovať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Podlá i 26 na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach návrhu môže hlasovať oddelene. Pán poslanec Diovčoš, dali ste tento návrh?
Poslanec R. Diovčoš;
Nedal. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Pirovits navrhuje, aby sne hlasovali o celku. Prosím vás, pán spracovajca, keby ste zopakovali celé znenie.
Poslanec J. Varjú;
"Odporúča sa vláde Slovenskej republiky prehodnotiť jej
nariadenie zo dňa 9. júla 1991 o výnimkách z § 33 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov a poľnohospodárskeho majetku vzhľadom k rozporu ustanovenia § 2 predmetného nariadenia so zákonom č. 162/1990 Zb. /§ 9 a § 60/ a prehodnotiť ustanovenie § 1 písm. d/ predmetného nariadenia vzhľadom na kolektívny charakter družstevného vlastníctva. "
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 110 poslancov. /
Pán poslanec Fogaš, máte pocit, že sa dopúšťame nejakej závažnej chyby?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Mne sa zdalo, že sa k tejto otázke nevyjadril pán minister. Tým, že budeme hlasovať tak, ako hovoril pán poslanec, vlastne zrušíme vládne nariadenie.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, nič nerušíme, odporúčame prehodnotiť. Treba počúvať. Problémy vznikajú z toho, keď sa to až tu ventiluje. Aj pán poslanec Diovčoš je členom národohospodárskeho výboru, a nepresvedčí ma, že o tom nevedel, keď sa o tom hovorilo vo výbore.
Teda kto súhlasí s týmto pozmeňovacím návrhom?
/Za návrh hlasovalo 73 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, ta sne návrh prijali.
Poslanec J. Varjú:
Ďalej pani poslankyňa Uránová mi dala písomne doplňujúci návrh do bodu D na tretej strane. To je tretia zarážka, ktorá sa začína "- na základe transformácie vlastníckych vzťahov podnecovať vznik nových foriem poľnohospodárskych podnikov, najmä družstiev, vlastníkov a" - navrhuje doplniť, slovo " podielnikov".
Prosia prezentáciu.
/Prezentovalo sa 110 poslancov. /
Kto súhlasí s pozmeňujúcim návrhom poslankyne Uramovej?
/Za návrh hlasovalo 48 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /
Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh neprijali. Poslanec J. Varjú:
Ďalej pán poslanec Kardoš odporúča takýto doplnok do bodu D: "- vytvoriť predpoklady pre účasť poľnohospodárskych prvovýrobcov v privatizačnom procese spracovateľského priemyslu".
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 108 poslancov. /
Kto súhlasí s týmto pozmeňujúcim návrhom?
/Za návrh hlasovalo 37 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh neprijali. Poslanec J. Varjú;
K bodu D neboli ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Ďalej boli návrhy k bodu E, kde sa ukladajú úlohy národohospodárskemu a rozpočtovému výboru. Pán poslanec Hübel navrhol preformulovať prvú zarážku takto: "- prerokovať, za účasti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky a na základe analýzy navrhnúť finančnú účasť Slovenskej republiky na poľnohospodárstve v štátnom rozpočte na rok 1992".
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán spravodajca, prečítajte to ešte raz. Mám totiž v gescii národohospodársky a rozpočtový výbor, a keďže tu predseda výboru nie je, nerád by som, aby sme odhlasovali niečo, čo bude musieť vetovať.
Poslanec J. Varjú:
Kapitola poľnohospodárstva už bola pridelená na posúdenie národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, takže tu ide len o zvýraznenie problematiky. Mohli by sme k tomu osobitne zaujať stanovisko alebo to prerokovať aj a ministerstvom financii.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Hübel, vysvetlite, do ste mali na mysli. Poslanec J. Hübel;
Mal som na mysli to, že v návrhu je to formulované veľ-
mi jemne. Navrhol som, aby to znelo ako imperatív, aby sa to skutočne stalo.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 106 poslancov. / Kto je za tento pozmeňujúci návrh? /Za návrh hlasovalo 66 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. /
Konštatujem, že návrh poslanca Hubia sme prijali. "Poslanec J. Varjú:
K bodu E ešte mal doplňujúci návrh pán poslanec Brestenský: "- určiť na rok 1992 nákupné garantované kvóty určených komodít potrebných pre zabezpečenie výživy obyvateľstva a ich minimálne nákupné ceny do 30. 11. 1991".
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Navrhol som, aby sa to rozdelilo na dve časti, aby sa to vláde uložilo.
Poslanec J. Varjú:
Aj ja som odporúčal doplňujúci návrh, aby sa bod E rozdelil na dve časti s tým, že po prvé plénum Slovenskej ná-
rodnej rady ukladá vláde, a po druhé národohospodárskemu a rozpočtovému výboru. V prvej zarážke, v ktorej sa ukladá vláde Slovenskej republiky, môže byť text, ktorý navrhol pán poslanec Brestenský.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Takže ideme hlasovať, o doplnení bodu E citáciou, ktorú sta prečítali.
Poslanec J. Varjú:
Áno. Prečítam to ešte raz. Návrh pána poslanca Brestenského znie: "- určiť na rok 1992 nákupné garantované kvóty určených komodít potrebných pre zabezpečenie výživy obyvateľstva a ich minimálne nákupné ceny do 30. 11. 1991".
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 105 poslancov. / Kto je za tento pozmeňujúci návrh? /Za návrh hlasovalo 43 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh neprijali. Poslanec J. Varjú:
Dovolím si uviesť môj návrh k bodu E. Takisto som to navrhol rozdeliť na dve časti. V prvom bode by sa uložilo vláde, v druhom bode národohospodárskemu a rozpočtovému výboru. Navrhol som znenie: "- po dopracovaní zásad agrárnej
a výživovej politiky predložiť Slovenskej národnej rade program agrárnej a výživovej politiky vlády Slovenskej republiky na prerokovanie". To je program, o ktorom hovoril pán minister, ktorý sa teraz dopracováva, bude posúdený vo vláde. Po posúdení vo vláde odporúčam, aby bol daný na posúdenie do Slovenskej národnej rady.
Druhá časť, kde sa ukladá výboru, by zostala. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 105 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Varjúa?
/Za návrh hlasovalo 44 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý. Poslanec J. Varjú:
Ak sa nemýlim, viac doplňujúcich návrhov nebolo. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem vám. Pokiaľ niet viac doplňujúcich návrhov, budeme hlasovať o uznesení ako celku v znení pripomienok, ktoré sme schválili.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 109 poslancov. /
Kto je za navrhované uznesenie v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 106 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Slovanskej národnej rady k správe vlády Slovenskej republiky o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku.
/Potlesk. /
Gratulujem pánovi ministrovi Krsekovi. Dúfam, že sa mu bude taktiež dariť pri napĺňaní tohto uznesenia.
Trinástym bodom programu je
Návrh na zriadenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Podľa § 34 zákona Slovenskej národnej rady o Policajnom zbore Slovenskej republiky za účelom vykonávania kontroly činnosti služby ochrany ekonomických záujmov zriaďuje Slovenská národná rada z poslancov osobitný kontrolný orgán. Materiál k tomuto bodu ste dostali ako tlač 166.
Na základe vyjadrenia politických strán a hnutí zastúpených v Slovenskej národnej rade za členov osobitného kontrolného orgánu Slovenskej národnej rady podľa § 34 zákona Slovenskej národnej rady o Policajnom zbore slovenskej republiky sa navrhujú Vladimír Čečetka za VPN, Anton Andráš
- KDH, Milan Géci - Demokratická strana, Peter Markotán
- MNI, Marián Andel - SNS, Eduard Barany - SDĽ, Pavol Homola
- HZDS, Peter Tirinda - MKDH, Štefan Harna - Spolužitie a Marián Budaj - Strana zelených.
Má niekto z vás pripomienky k uvedenému návrhu? Pán poslanec Brndiar.
Poslanec I. Brndiar:
Za klub Demokratickej strany prosím vykonať zmenu - namiesto pána poslanca Michala Géciho pani poslankyňu Boženu Badálovú. Dôvodom je súčasný zdravotný stav pána poslanca Géciho. Obaja sú s týmto vyzrozumení a obaja s tým súhlasia.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Je prednesený pozmeňujúci návrh na obsadenie tohto orgánu. Sú ešte nejaké ďalšie pripomienky?
/Neboli. /
Nie je tomu tak. Dávam teda hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte v predloženom materiáli na druhej strane.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za predložený návrh?
/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. /
Kto je proti návrhu?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia, ktorým bola zriadená komisia Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Teraz navrhujem prestávku, v rámci ktorej by som vám odporučil do pozornosti materiál, ktorý bol rozdaný, teda informáciu o príprave návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
Stretneme sa o 16, 30 hodine. Pardon, ešte sú nejaké priponienky. Hlási sa pán poslanec Žingor.
Poslanec R. Žingor:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení páni ministri,
chcem sa ešte vrátiť k včerajšiemu rokovaniu, kde v rozprave k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky som uplatnil pozmeňujúci návrh k hlava VI v tom zmysle, aby sa za § 78 vložilo nové ustanovenie tohoto znenia: "Ustanovenia § 75, 77 a 78 sa primerane vzťahujú i na osamelého policajta, ktorý sa trvalé stará o dieťa. " Tento návrh bol schválený. Tým sa stalo, že to isté znenie je aj v f 153 schváleného zákona, na 60 upozornil aj pán poslanec Hamerlík. Z hľadiska legislatívneho vznikol nežiadúci stav dvojitej úpravy tej istej problematiky v tom istom zákone. V dôsledku toho vás chcem požiadať, aby sme mnou navrhnuté doplnenie vypustili a súhlasili s príslušnou úpravou tohoto ustanovenie.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Nezostáva teda iné, len odhlasovať tento návrh, aj keď sme včera už tento zákon uzavreli. Na druhej strane si myslím, že by bolo korektne spraviť úpravu skôr, než bude zverejnený.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 100 poslancov. /
Kto súhlasí s návrhom pána poslanca Žingora?
/Za návrh hlasovalo 98 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. /
Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Žingora. Ďalej sa hlási pán poslanec Čečetka.
Poslanec V. Čečetka:
Chcem poprosiť členov lustračnej komisie, aby sne sa po vyhlásení prestávky žiali v miestnosti č. 112. Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vyhlasujem teraz prestávku do 16. 30 hodiny. /Po prestávke. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní štrnástym bodom programu, ktorým je
Informácia o príprave návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
Prosím predsedu Slovenskej národnej rady pána Františka Miklošku, aby sa ujal slova.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená vláda Slovenskej republiky, vážená Slovenská národná rada,
dnes v dopoludňajších hodinách ste dostali celý materiál, ktorý mám aj jA pripravený. Je teraz otázkou, či ho mám formálne prečítať, alebo či ste to čítali a poviem len základnú kostru a filozofiu toho, čo som chcel povedať. /Všeobecný názor v sále, že cely materiál netreba čítať. /
Dovoľte teda, aby som stručne vyjadril to, čo v tomto povedalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Uznesenie Slovenskej národnej rady zaviazalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby podalo na najbližšej schôdzi, to znamená na tejto 17. schôdzi, súhrnnú správu o stave prípravy ústav. Ak hovoríme o stave prípravy ústav, máme na mysli už aj prípravu zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, to znamená aj stav rozpracovania v komisii expertov, ktorá má pripravovať vzťah kompetencii medzi federálnymi a republikovými orgánmi.
Prvá časť správy Predsedníctva Slovenskej národnej rady popisuje to, čo je už viac-menej známe, čo sme tu už spomenuli. Ústavy boli predložené komisii desiatich + pán Brňák ako nezávislý, ktorý takisto predložil svoj návrh ústavy. Podotýkam, že 19. septembra, teda minulý týždeň, bol predložený návrh skupiny poslancov, ktorý mi predložil predseda ústavnoprávneho výboru pán Sečánsky, v ktorej sú poslanci Boroň, Kaliská, Miškovský, Moravčík, Pokorný, Prokeš a Sečánsky.
Komisia Slovenskej národnej rady počas prázdnin nepracovala, hovoríme to celkom otvorene, a je asi v takej situácii, že zo všetkých týchto návrhov, okrem posledného, pretože s tým zatiaľ nepočítala, profesor Plank vytvoril akýsi
zjednocujúci návrh, ktorý by mal byt vodítkom pri tvorbe ústavy. Vzhľadom na to, že čas pokročil, dotknem sa toho, akým spôsobom by sme chceli cely tento proces urýchliť. Komisia ekonomických expertov, ktorých nominovala každá strana a hnutie, ktoré sú v parlamente, a ktorá pracuje pod vedením podpredsedu vlády pána Vavru, dospela k záverom, ktoré sú tu takisto napísané a zhrnuté, máte ich teda k dispozícii.
V ďalšej časti sa dotýkam rokovaní medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou, kde spoločné komuniké, ktoré sme vydali, vyjadruje istý stav momentálne možnej dohody, ku ktorému sme vzájomne dospeli a ktorý by mal byť východiskom pre ďalšie rokovanie. To podstatné, čo treba povedať a čím sa zaoberá posledná časť, je harmonogram, už harmonogram časový, pretože času - ako som už povedal vo svojom úvodnom prejave na tejto schôdzi - nie je veľa. Vychádzame z toho, že ústavy by nemali zasiahnuť do predvolebného boja, pretože tak vážny dokument, ako je ústava republiky, sa nemôže stať predmetom akýchsi volebných agitácii. To znamená, že najneskôr v polovici januára resp. na začiatku februára by mal byť tento ústavný proces definitívne uzavretý.
Ak berieme do úvahy, že prerokovanie bežných zákonov vo výboroch trvá aspoň mesiac, teda tých závažnejších, musíme na prerokovanie ústavy vo výboroch Slovenskej národnej rady rátať minimálne mesiac, mesiac a pol. Ak Ústavu Slovenskej republiky, tak i zmluvu chceme dať na verejnú diskusiu, ktorá takisto by mala trvať aspoň mesiac, celý tento proces, to znamená dopracovanie ústavy a formálne dohadovanie s českou stranou, by sa mal ukončiť koncom októbra, najneskôr v polovici novembra.
V Predsedníctve Slovenskej národnej rady sme sa rozhodli, že by sme sa raz alebo dvakrát na niekoľko dni zišli v našom účelovom zariadení v Častej - Papierničkách, kde by
sme sa všetci desiati - a každý si môže priviesť svojho právneho poradcu - pokúsili zo všetkých návrhov, ktoré máme, vytvoriť spoločný návrh, ktorý by sme vám predložili. Toto stretnutie chcenie formálne začať tým, že sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady stretne so všetkými ekonomickými expertami vlády, aby títo zaujali stanovisko jednak k súčanému stavu rozdelenia Kompetencii medzi federálom a republikáni, aby sa pokúsili nejakým spôsobom tento stav charakterizovať, a aby pripadne vyjadrili stanovisko, akým spôsobom by tieto kompetencie bolo možné v najbližšom období resp. v ďalších obdobiach meniť, ktorým smerom by asi mala ísť základná línia. Po tomto stretnutí, kde by poradcovia a zástupcovia politických strán, ktorí tvoria ústavu, boli len
prizerajúcimi, by toto formálne stretnutie skončilo a pracovala by samotná skupina. Takisto predpokladáme, že v tomto čase by komisia ekonomických expertov, ktorá neurobila malý kus práce, mala pokročiť tak, aby do polovice októbra resp. najneskôr do budúceho pléna sme mali pripravený spoločný návrh slovenskej ústavy, tak aj zásadné stanovisko k ekonomickým rokovaniam.
Osobne si myslím, že rokovania s Českou národnou radou, ktorým by mali predchádzať bilaterálne stretnutia na rôznych úrovniach, by mali byť až koncom októbra. V telefonickom rozhovore s pani predsedníčkou Českej národnej rady sme si povedali, že naše októbrové stretnutie by už malo dať posledný pohľad na to, či sme v stave priši k akejsi dohode alebo nie. V prípade, ak by k tejto dohode nedošlo, že by sa ukazovala nereálna, zostávajú nám tri možnosti. Prvá možnosť je prijať len ústavné zákony, ktoré sú potrebné k tomu, aby mohli riadne prebehnúť nové voľby, to znamená celkový proces ústav odložiť. Teraz nehovorím svoje stanovisko, len popisujem možnosti, ktoré sú. Druhá možnosť - celkove si povedať, že proces prijímania ústav by šiel postupne tak, ako v iných krajinách, kde sa ústavy prijímajú často - v Izraeli už 40 rokov. Popisujem teoretické možnosti. Tretia možnosť - ak by
k dohode nedošlo, zostáva už len referendum, ktoré by malo rozhodnúť o existencii spoločného štátu. Samozrejme, že v prípade rozdelenia republiky vytvorenie samostatnej slovenskej ústavy by už nebolo až takým veľkým problémom. To znamená, že sú len tri možnosti - alebo proces ústav nejakým spôsobom odsúvať, alebo sa dohodnúť, alebo potom referendum, ktoré musí definitívne rozhodnút.
Samotné referendum, samozrejme, má tiež svoje obmedzenia, môže byt vyhlásené päť mesiacov pred vypísaním volieb. K samotnému referendu a k prejavu pána prezidenta - dostali sme už všetky tri zákony. Omylom som povedal, že k vykonávaciemu zákonu Slovenská národná rada už zaujala stanovisko. Ospravedlňujem sa. Dostala ho ako prvý. Predsedníctvo prijalo záver, že všetky výbory majú prijať k tomu svoje stanovisko do 11. októbra. Ma včerajšom predsedníctve sme potvrdili, že tento proces nebudeme urýchľovať. Takisto do 11. októbra nechávame prerokovať ústavný zákon o prípadnom rozdelení majetku, keby sa republika rozdelila, a o uznesení, v ktorom je znenie otázky. To všetko dostanete už v týchto dňoch do všetkých výborov.
Vážená Slovenská národná rada,
toto je teda základný rámec. Ak mám povedať najbližšie úlohy, do zasadnutia najbližšieho pléna chcené vytvoril spoločný návrh ústavy, chceme mať pripravené všetky podklady pre zmluvu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Tam je jediný kľúčový problém, a to otázka ekonomických kompetencií. Dovtedy už z politických bilaterálnych rokovaní, aj z celkového vývoja by nám malo byt jasné, asi s akými nádejami ideme do posledného rokovania s Českou národnou radou. Po ňom, čo predpokladám, že by bolo niekedy koncom októbra, alebo budeme spieť k akejsi dohode, alebo sa budeme musieť pripraviť na referendum. To je všetko, zatiaľ som nechcel ísť ďalej. V tejto správe sne nechceli ísť do de-
tailného popisovania jednotlivých typov ústav, pretože sme na pléne zatiaľ nechceli problematiku ústav otvárať. Zatiaľ stále chceme, aby to zostalo v komisii desiatich, kde každá politická strana a hnutie má svojho zástupcu, a cez neho môže byť informovaná o všetkom.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi predsedovi Miklošovi za prednesenú informáciu. Teraz otváram k uvedenej informácii rozpravu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili títo poslanci: ako prvý pán Cyril Ivan, ako druhý pán Galanda a ako tretí pán poslanec Porubec. Slovo má pán Cyril Ivan.
Poslanec C. Ivan:
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
isteže nás táto problematika napĺňa vážnosťou, aj keď táto otázka a materiály mali byť dané poslancom k dispozícii prv. Každý z nás na tom pracuje, hýbe to našou republikou, hýbe to naším národom, našimi voličmi. V materiáloch, ktoré sme dostali, sa na strane 9 uvádza: "Za základ budúceho riešenia vzťahov Českej republiky a Slovenskej republiky sa považuje zmluva medzi Českou republikou. " Rozpor má byť v tom, že bod 5 spoločných záverov hovorí o prijatí zmluvy, ktorá bude záväzná pri prijímaní republikových ústav. Môžeme hovoriť o zmluve, keď Slovenská republika, keď ústava nie je jasne vykryštalizovaná, keď otázka zvrchovanosti podľa medzinárodného práva, podlá rímskeho práva hovorí o určitej svojbytnosti a svojráznosti národa? Ďalšie otáčky z materiálov, ktoré sme dostali - Návrh deklarácie o zvrchovanosti
Slovenskej republiky. Znovu treba zvážiť a uvažovať, o tejto problematike, či k deklarácii, ktorá sa proklamuje, netreba tu zaujať určité jasné stanovisko. Ak treba riešiť, zmluvu resp. problémy, ktoré nadhodil pán predseda, treba riešiť v prvom rade otázku svojbytnosti tejto republiky, otázku jej zvrchovanosti.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem pánovi poslancovi Cyrilovi Ivanovi. Vystúpi pán poslanec Galanda. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslanec M. Galanda:
Pani predsedajúca,
pán predseda Slovenskej národnej rady,
vážené poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
na poslednej schôdzi nášho jarného zasadania som medziiným vyzval odborníkov, právnikov, politológov, historikov, aby využili leto a tzv. parlamentné prázdniny k tomu, aby našim spoluobčanom ozrejmili a vysvetlili to, čo nás tak trápi - problematiku štátoprávneho usporiadania, aby oboznámili širokú verejnosť so základnými pojmami z teórie štátu a práva, najmä s tým, čo znamená štát, federácia a konfederácia, aby si odborníci nepolitický, nestranne a neemotívne, na expertnej báze, teda na neutrálnej pôde vymenili poznatky, názory, a dospeli k istým nespochybniteľným záverom a pojmov. Bohužiaľ sa tak nestalo, a teraz, keď je už časť Slovenska rozdelená do táborov za a proti - a je to jedno, či je to za zvrchovanosť alebo spoločný štát - a zároveň je väčšina zmätená a znechutená tým, čo sa na našej politickej scéne vo veci štátoprávneho usporiadania odohráva, bude veľ-
mi ťažko zhodnúť sa na terminológii, na pojmoch, ktorí musia byť zásadné, jednoznačné a záväzné.
Dovolím si teda tu a teraz, keď diskutujeme o ústave, pokúsiť sa definovať základné pojmy z oblasti štátu a práva. Netvrdím, že som expert v tomto fachu, že mám monopol na pravdu a budem rád, keď moje vystúpenie vyvolá diskusiu, a to diskusiu vecnú a konštruktívnu. Zároveň si myslím, že pravé teraz sa musíme dohodnúť na terminológii a pojmoch, a keď už nie všetci, tak aspoň väčšina sa ujednotiť v tom, čo ten-ktorý pojem znamená. Reagujem tak aj preto, že napríklad v Práci som si posledné dni prečítal, čo si jednotliví poslanci, moji kolegovia, pod konkrétnymi slovami a pojmami predstavujú. Domnievam sa, že ak má naše predsedníctvo rokovať s partnermi v Českej republike, musíme vedieť, čo si myslíme pod tým-ktorým pojmom, čo to vlastne aj v našom mene, v mene občanov Slovenska presadzujú a podporujú. Táto nejednotnosť a dvojzmyselnosť pojmov v praxi vyrobila to, 60 tu je. V oblasti práva však musí byť terminológia jednotná a jednoznačná, lebo ináč neviem, ako možno zaručiť zákonnosť, rovnosť občanov pred zákonmi a pred súdmi. Teraz si dovolím pokúsiť sa definovať, základné pojmy.
Po prvé - štát. Štát - citujem "politická forma organizácie spoločnosti, ktorú charakterizujú nasledovné skutočnosti: štátna moc - to je verejní donucovacia MOC, suverenita, organizácia podľa územia plus právomoc ukladať obyvateľstvu,
fyzickým a právnickým osobám dane, poplatky a iné verejné dávky potrebné na zabezpečenie činnosti štátu. " So štátom súvisí, samozrejme, aj medzinárodno-právna subjektivita. Keď hovoríme o štáte, existujú rôzne definície na delenie - je to historický pohľad, je to delenie podlá hlavy štátu - republika, monarchia, decentralizovaný systém, centralistický systém, demokratický alebo nedemokratický. To kľúčové delenie, aspoň podľa mňa, je delenie, ktoré súvisí medzinárodno-právnu subjektivitou, delenia podľa hľadiska