amerických materiál, kde je úžitkovosť preukázaná až na 18 tisíc litrov na jednu kravu. Teda nie je tu nejaká obava, že by všetky poľnohospodárske podniky, alebo jednotliví roľníci išli takým smerom, že by chceli zlikvidovať, hovädzí dobytok alebo ovce.

Fondu trhovej regulácie sa dotklo viac poslancov s poukazom, že fond trhovej regulácie nič nerieši. Ministerstvo financií urobilo prehodnotenie prvého polroku. Tým, že sa rovnako dotoval vnútorný trh a export, nedošlo k zvýšeniu spotreby hovädzieho mäsa u nás doma. Z toho dôvodu sme pristúpili na to, aby sa dotoval jedine export, že takto sa zbavíme prebytkov, a tým sa prvovýrobca bude môcť chovať trhovo. Ak teda nebudú prebytky, nikdo ho nebude tlačiť k múru, môže sa chovať trhovo.

Žiaľ, problémy, ktoré má prvovýroba, využívajú aj obchodné organizácie. Stalo sa nám, že ministerstvo poľnohospodárstva udeľuje licencie na vyvoz hovädzieho dobytku, kde zaväzuje obchodnú organizáciu do určitého dátumu vyviezť množstvo dobytka, ktoré v licencii dostala. Tieto však, aby sa obohatili, robia s prvovýrobu sprostredkovateľské zmluvy, kde berú za jeden kilogram jednu, niekedy až dve koruny, alebo u ošípaných je to 70 halierov. Pri jednoduchom výpočte sme zistili, že pracovník Mäsopriemyslu Bratislava denne bral 42 tisíc korún za to, že sprostredkovával nákup ošípaných pre Mäsopriemysel Bratislava, i keď sprostredkovanie nie je absolútne potrebné, lebo prebytky ošípaných máme. Takýto prípad sa stal aj teraz, že firma Tradex urobila zmluvy na sprostredkovania, a brala od prvovýroby za sprostredkovanie nákupu hovädzieho mäsa za každý kilogram korunu, v niektorých prípadoch dve koruny. Čiže pri jednej dodávke, pri naplnení jednej lode došlo k obohateniu tejto firmy alebo súkromníka o 350 - 380 tisíc korún. Žiaľ, vyskytujú sa nám aj takéto prípady. Bojujeme proti tomu, ako sa dá. Roľnícko-družstevný zväz, ktorý má alebo by mohol do toho

najviac hovoriť, žiaľ, nie je schopný presvedčiť predsedov družstiev, aby takouto politikou nešli. Nevieme dokázať, či tieto peniaze zostávajú len u sprostredkovateľskej firmy, u nákupcov, alebo či sa s nimi nedeli ešte niekto iný.

K transformačnému zákonu - tento zákon sme iniciovali, dali sme pripomienky. Ministerstvo poľnohospodárstva dalo návrh, aby sa pri transformácii brala do úvahy účasť tých roľníkov na práci, ktorí pracovali na družstvách od založenia do roku 1972, a aby sa od roku 1972 účasť nebrala do úvahy z toho dôvodu, že prakticky odmeňovanie vo všetkých rezortoch bolo rovnaké.

Demonopolizácia štátnych podnikov a spracovateľov - k tejto záležitosti by som chcel pripomenúť, že ministerstvo poľnohospodárstva vo svojich privatizačných projektoch uvažuje o tom, aby poľnohospodárska prvovýroba mala vstup do spracovateľských podnikov minimálne v rozsahu 30 %. Do dotačnej politiky pre budúci rok sme zase dali, že ak poľnohospodárska prvovýroba nemá peniaze, môže si na to zobrať úver, a úroky z tohoto úveru spláca ministerstvo poľnohospodárstva v rámci dotácii.

Preferencia rozhodovania vlastníkov pôdy - k tomu by som chcel povedať, že systém, ktorý piati na celom svete, že o všetkom rozhoduje vlastník, a teda nie užívateľ, je samozrejmosťou. Je však vecou organizácie, že managér, ktorého si vlastníci zvolia, už potom sám rozhoduje o celom majetku. Teda nemyslí sa to tak, že každý bude hovoriť do hospodárenia v priebehu celého roku. O týchto veciach bude rozhodovať jeden managér, ktorého si títo vlastníci určia, ak by sme družstvá transformovali na družstvá vlastníkov, a tento managér bude skladať účty vlastníkom raz, prípadne dvakrát do roka.

Čo a nevyužitou pôdou pri znížení stavov hovädzieho dobytka? V rámci agrárneho programu chceme hovädzí dobytok riešiť tak, že ho odporúčame dať do oblasti, kde je viac trávnych porastov, teda nedôjde k nevyužívaniu poľnohospoddárskej pôdy, ale priam k jej lepšiemu využívaniu. Do severnejších oblasti by sa mal dávať hovädzí dobytok a ovce. V nižších oblastiach sa musí ísť na vysokú úžitkovosť, s nižšími stavmi hovädzieho dobytka, najmä kráv, aby sa zabezpečila dostatočná výroba mlieka.

K preferencii vnútorného trhu už som spomenul, že sa nepodarilo za I. polrok zvýšiť, odbyt alebo spotrebu hovädzieho mäsa, aj keď cena hovädzieho mäsa poklesla od decembra do júna zo 170 korún, keď beriem hovädzie zadné, snáď o polovicu alebo viac. Na ministerstve uvažujeme, že dáme do vlády návrh, aby sa dotovali sociálne skupiny, ak bude predpoklad, že nejaké peniaze vo fonde trhovej regulácie Slovenska zostanú. Na l kg kravského mäsa z fondu trhovej regulácie doplácame 10 korún a 8 korún prakticky je to, čo je cena hovädzieho mäsa. Doplatíme ešte aj tých 8 korún a prakticky mäso môžeme dať sociálnym skupinám grátis - ak peniaze zostanú, a ak takéto stanovisko záujme aj slovenská vláda.

V cenovej politike pre rok 1992 je jeden veľký problém. O cenovej politike v rámci federálnej republiky rozhoduje Federálne ministerstvo financií. Z ministerstva poľnohospodárstva sme dávali návrh na základe podkladov z Výskumného ústavu ekonomiky. O týchto cenách, o cenovej politike musí rozhodnúť Federálne ministerstvo financií.

Ochranná politika, clá - od 5. mája, kedy som nastúpil do funkcie ministra, sme bojovali za to, aby sa urobili kvotácie. Podarilo sa dosiahnuť to, že koncom mája bola vo federálnej vláde schválená kvóta na dovoz hovädzieho mäsa a masla a v auguste sa podarilo dostať a schváliť vo federálnej vláde colné obmedzenia na dovoz vo výške presne sta-

novených kvót na dovoz zemiakov, vina, repky, melasy a hrozna. Nepodarilo sa tam dostať ešte slnečnicu a cukor. Fond trhovej regulácie poveril pána ministra Dlouheho, aby to znovu predložil do federálnej vlády, aby aj na tieto produkty sa udelila ochrana vo forme kvóty. Česká republika očakáva, že bude mat prebytok cukru asi 70 000 ton. V Slovenskej republike počítame, že cukru bude presne toľko, koľko potrebujeme. Maximálne by mohlo chýbať 5 až 10 000 ton. Tohto roku sa ukazuje cukornatosť, ktorú sme v minulosti nedosiahli. Ukazuje sa, že dosiahne hodnotu okolo 16, dosahovala sa hodnota 14, 7 alebo 14, 6. Takže s cukrom by nemal byt problém, preto sa treba chrániť, proti dovozu.

Preradenie zásob na vnútorný trh inšpirované znížením cien - to som tu už hovoril, že to bolo nepriechodné. Pán poslanec hovoril o tom, že sa dotuje hovädzie mäso a kravské mäso. Je to pravda, dotuje sa export 10 korunami u kráv a 13 korunami u výkrmového dobytka. Nedotuje sa však bravčové mäso. Ak teda máme prebytok bravčového masa a vyvezieme ho do Maďarskej republiky za pomerne výhodná ceny, teda za doláre, myslím si, že nie je to na škodu veci. Trošku ma mrzí, že kritizujeme aj dobré, aj zlé. Hovorilo sa aj o tom, že na Vianočné sviatky nebude u nás na trhu zásoba. Z pohľadu ministerstva môžem povedať, že od 15. novembra chceme stopnúť celý export masla a mlieka a chceme si vytvoriť zásoby k Vianociam, aby sme nemali ani najmenší problém. U iného sa nezdá, že by mohol vzniknúť problém, lebo máme prebytky bravčového aj hovädzieho masa, nakoniec aj hydinového. Takže prichádza do úvahy jedine mlieko a mliečne výrobky, ale tu chceme stopnúť export mlieka a mliečnych výrobkov k 15. novembru.

K spolupráci s Európskym hospodárskym spoločenstvom - nakontaktovali sme sa na pracovníkov, odborníkov. Samozrejme, keď majú ten istý problém ako my, teda majú prebytok potravinárskych výrobkov v rámci celého Európskeho spoločen-

stva, je veľký problém považovať spoluprácu za objektívnu. Ukazujú nám takú cestu, ktorá by bola výhodná pre nich. Napríklad tvrdia: Vyrábame lacnejšie mlieko ako vy, tak ho nevyrábajte, zlikvidujte kravy, budeme ho vyrábať my a dodávať ho k vám. Takže nemôžeme pristúpiť na takýchto odborníkov v rámci EHS, aby sme ich v každom prípade rešpektovali. To, čo nám povedali dobre, čo sa týka výskumu, vývoja a iných záležitostí, samozrejme, od nich berieme. Musíme jasne pozerať aj na sociálnu politiku Slovenskej republiky.

Vertikálne 'prepojenie prvovýroby a spracovateľského priemyslu - hovoril som o tom, že ministerstvo urobilo všetko pre to, aby táto vertikála mohla byt.

Hovorilo sa tu o minime kilojoulov, ktoré snáď sú nižšie, ako sú celosvetové priemery alebo európske priemery. Chcel by som poukázať na to, že do našich 9 730 kJ, o ktorých sa tu hovorilo, berieme len naše vlastné potraviny. Ak k tomu pripočítame dovoz, samozrejme, dostaneme sa niekde do zlatého stredu.

Nie je pravdou, že vláde nejde o modernizáciu poľnohospodárstva. Absolútne nie je pravdou, že ide o akýsi cieľ, aby sa podporili súkromníci a zlikvidovala sa veľkovýroba. Každý musí vedieť o tom, že cieľom ministerstva poľnohospodárstva je zachovať to, čo je dobré, a zrušiť to, čo je zlé, aby vynaložené náklady ľudskej práce na niektoré stavby alebo na niektoré stroje, nevyšli navnivoč, aby sa využili aj teraz. Cieľom je používať nové technológie, aby sme dostali najmä v nákladovosti na úroveň našich susedov. O to tu najmä ide, aby kde-kto na nás nepoukazoval, že vyrábame najdrahšie, a aby sme radšej nevyrábali, ale dovážali.

V našom materiáli, ktorý sa prerokováva, nebola dobre postavená otázka, že družstvá majú byť na prechodné obdobie. Rozumeli sa družstvá v takom stave, v akom sú teraz, ale ak

sa bude hovoriť o pretransformovaných družstvách, budú to družstvá, Ktoré by sme chceli, aby produkovali prevažnú časť. Samozrejme, že to neplatí pre celé Slovensko rovnako. Nemôžeme chcieť, aby sme v podhorských a horských oblastiach mali vytvorené takéto obrovské družstvá, najmä tam, kde sú vynikajúce podmienky pre farmáčenie, pre agroturistiku a všetky veci, ktoré môže robiť snáď jeden súkromný roľník, ale nemôžu to robiť všetci dohromady. Je to otázka väčších podnikov v oblasti celých obci, alebo celého katastra v rovinatejších oblastiach, teda na južnom Slovensku.

Ku krátkozrakosti riešenia nakupovaných strojov, že sa v tomto roku nenakupovali stroje, a že sme ochudobnili naše poľnohospodárske podniky, mám iný názor a iný pohľad. Doteraz sme nakupovali a nepozerali sa na to, za čo budeme vyrábať, lebo potraviny boli dotované tak, aby politika štátu bola jednoznačná, že ľúdia sú najedení, a preto sú spokojní, preto je táto vláda dobrá. Toto platilo, a nepozeralo sa na to, za čo a ako vyrábame. Preto sa stavali také stavby, že náklady na jednu kravu boli 28 000 až 30 000 korún, čo sa dnes prejavuje v odpisoch. Máme drahé mlieko preto, že sa kupovali stroje nie preto, aby stroj bol využitý tak, ako na celom svete 18 až 20 hodín denne, ale využívali sme ho 4-5 hodín. Preto mal každý traktorista nie jeden traktor, ale niekedy dva, teda mal Škodu 180 ťahač a okrem toho mal malý traktor, aby celý rok mal robotu. Na celom svete to takto nikto nerobí. Vidíme aj v tomto roku, keď sme nenakúpili ani jeden traktor, ani jeden ťažký stroj, že sa nestalo nič, všetka pôda je obrobená. Zastavil som sa napríklad na JRD Šoporňa, kde traktory dali jednotlivým traktoristom, aby ich využívali privátne, nekúpili ani jeden traktor. Situácia je taká, že podľa prepočtu predsedu stačí 61 % strojov, ktoré majú na to, aby obrobili všetku družstevnú pôdu, všetky záhumienky a pôdu všetkých súkromníkov, ktorí v Šoporni sú. /Potlesk. /

Nie je pravdou, že chceme robiť akýsi bezprogramový útlm. Program je úplne jasný, chceme všetko vyrábať v takej miere, aby bola zabezpečená výživa obyvateľstva, aby sme mali rezervu. Ak bude možnosť exportu, budeme exportovať., ale nie za ceny, na ktoré by sme museli doplácať. Teda vždy so ziskom. Že táto naša politika vedie k bankrotu podnikov - veľmi rád by som sa opýtal pána poslanca, či mi vie povedať ešte o jednom podniku okrem Štátneho majetku Závadka, ktorý je v likvidácii, či vie povedať ešte jeden z l 333 podnikov, ktoré nášmu rezortu patria, že ešte niektorý taký existuje.

Všetky tabuľky, ktoré sú v správe, sú k 30. 6. Keď sme na ministerstve videli, že poľnohospodárske podniky sú insolventné, že sú problémy, dotácie, ktoré za I. polrok boli zálohové dávané len vo výške 70 %, sa doplnili do výšky 100 %. Naviac sa dala záloha ešte na koreninovú zeleninu, na repu a zemiaky tak, aby sa poľnohospodárske podniky z tejto insolventnosti dostali. Čiže situácia k 1. augustu je už

o čosi iná, ako bola k 1. júlu. A je tu ešte aj iná záležitosť, že v poľnohospodárstve prakticky I. polrok je polrokom nákladov, až II. polrok je polrokom tržieb. V I. polroku prakticky sú tržby len zo živočíšnej výroby a tým, že sme mali problém a prebytkom živočíšných výrobkov, že ich nebolo možné speňažiť, insolventnosť narástla.

Pokles výkonov v poľnohospodárstve - je tam číslo 6, 1 miliardy oproti minulému roku, kde bolo 1, 3 miliard. Rozdiel ja okolo 5 miliard. Samozrejme, toto číslo sa každému zdá byť veľmi veľké, ale technika počítania dotácii v minulom roku a v tomto roku ja rozdielna tým, že pred ziskom sa tam dávali peniaze z dotácii. Ak by sme v tomto roku k - S miliardám pripočítali zhruba 3, 3 miliardy korún, ktoré sÚ v dotáciách, ktoré dostala prvovýroba, rozdiel by bol zhruba

1 miliarda. Čiže tie čísla nie sú až také veľké, ako sa zdajú na prvý pohľad.

To, že došlo k obrovskému zníženiu výkonov, je spôsobené aj tým, že keď pracovníkom pridružených výrob bola daná možnosť robiť súkromne, nechceli sa deliť so ziskom s družstvami, a išli robiť súkromne. Tým klesli aj výkony v poľnohospodárskych družstvách o tieto pridružené výroby. To je snáď najväčšia položka tohoto poklesu.

Vytvoriť colné bariéry a dovozné kvóty - o tom som hovoril. Je vytvorený ďalší program, ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky, aj Českej republiky dávali návrh na kvotáciu pre budúci rok. Tento návrh sa má prerokovať v tomto mesiaci v rámci GATT-u. Tým by sme sa vyhli problémom, ktoré sme mali doteraz ohľadne ochrany vnútorného trhu.

Daň z objemu miezd na 25 t, zníženie dane z pozemkov - je to v našej kompetencii, žiadali sme to. Žiaľ, musím povedať, že ministerstvo financií počíta s týmito peniazmi a tak, ako to už niekto povedal v diskusii, neuvolní z týchto zdrojov, ktoré dostavajú z dani, ani korunu.

Úverová politika, že by mala byť v poľnohospodárstve rozdielna - podarilo sa v tomto roku vybaviť formu zmeniek, kde úroková sadzba už sa nepohybuje vo výške 17 až 22 %, ale vo výške od 13, 5 % do 15 t, kde niektoré záležitosti si berie na seba aj ministerstvo poľnohospodárstva vo forme dotácií.

K závlahám bolo hovorené, že sa vybudovali a že sú nevyužívané. K tomu by som chcel povedať, že ministerstvo poľnohospodárstva uvolnilo určitú čiastku peňazí na to, aby zaplatilo v tomto roku všetky náklady spojené a vodou, teda poľnohospodársky podnik si piati elektrinu, ministerstvo poľnohospodárstva hradí vodu. Pre budúci rok zostáva ten istý návrh. Zatiaľ to nie je schválené, ale predpokladám, že to zostane v takej istej výške, že za vodu bude platiť štát

a za elektrinu si bude platiť každý poľnohospodársky podnik. Pre informáciu toľko, že v úprave dani je to trochu nespravodlivé pre tých, ktorí majú vysoké percento závlah. Bolo povedané, že u tých, ktorí majú od 20 do 50 % pôdy pod závlahou, sa in znižuje PES o jednu triedu, a majú o to vyššie dane, a u tých, ktorí majú závlahy nad 50 %, znižuje sa PES o dve, idú smerom dole, čiže zvyšujú sa dana. Z toho dôvodu, to musíme riešiť tak, že priplatíme, aby sme podniky nepoškodili. Ministerstvo financií nechce súhlasiť, aby sa PES na jeden rok menili, lebo od 1. 1. 1993 bude platiť iná metodika.

60 % podnikov je nesolventných - bolo to o čosi menej ako 50, na Slovensku bolo 49 t podnikov nesolventných, ale bolo to v polroku. Dnes je situácia o niečo iná. V potravinárskej výrobe to bolo 26 podnikov zo 130, v službách to bolo 11 podnikov. Ostatné boli v poľnohospodárskej výrobe, tých bolo 462. Takže bolo to o čosi menej ako polovica.

Definovať jasné ciele agrárnej politiky - tieto sú definované v našom programe.

Ďalej, že ovce a vlna sú nepredajné - žiaľ, máme jednu nevýhodu, že ak sa chceme otvoriť svetu, ak chceme komunikovať aj v obchodnej stránke s celým svetom, vieme, že náklady napríklad jedného farmára v Austrálii sú jedine na to, aby vyhnal ovce na pašu a ohradil ich, ostatné všetko má zadarmo. Žiaľ, my musíme mať ovce aspoň 160 alebo 180 dni v nejakej maštali, pod nejakým prístreškom, musíme sa o ne starať, musíme im nosiť krmivo. Sú to teda oveľa vyššie náklady, preto nemôžeme vlnu ani ovčie mäso vyrobiť tak lacno, ako to dokážu vyrobiť v Austrálii alebo na Novom Zélande. Z toho dôvodu aj v našej dotačnej politike - ešte to ani nie je v tomto materiáli zapracované - sme sa po včerajšom sedení s ovčiarmi, s výskumným ústavom, so Slovenským ovčiarskym zväzom a všetkými zástupcami ovčiarskeho sveta dohodli, že by sme do dotačnej politiky ešte pre budúci rok dali 800 ko-

rún na jednu bahnicu v každej oblasti, aby sa ovce na Slovensku zachránili.

Kontrola dovážaných výrobkov - Slovenska poľnohospodarská a potravinárska inšpekcia dostala Úlohu prísne kontrolovať dovážané výrobky, lebo slovenská inšpekcia pri niektorých námatkových kontrolách zistila, že najmä súkromní obchodníci dovážajú z Rakúska tovary, ktoré sú tesne pred koncom záručnej doby, alebo niektoré už aj po záručnej dobe, dostávajú ich v Rakúsku lacnejšie, a s tým idú na naše trhy. Schválil sa zákon, že sa budú môcť dávať vyššie pokuty za takéto neseriózne zárobky.

Malá energetika - o tom tu už bolo hovorené, a takisto o záchrane genofondu. v našej dotačnej politike máme pre budúci rok na všetky netradičné zdroje energie 50 % z nákladov na netradičné zdroje. Takisto pre záchranu genofondu, na nákup plemenných zvierat sa poskytuje pre všetkých 50 % z hodnoty nakúpeného zvieratá, musí to však byť elita-rekord, alebo elita A, elita B, teda tie najkvalitnejšie. Taký istý príspevok, až do výšky 50 %, sa poskytuje aj v rastlinnej výrobe, pričom, samozrejme, to musia byť najkvalitnejšia osivá a odrody, a vopred vybrané.

Previerka o prevode vlastníctva a majetku - či ministerstvo poľnohospodárstva urobilo previerky účinnosti tohoto nariadenia. Už som spomenul, že v našom rezorte máme l 333 podnikov a máme sedem revízorov, takže nie je možné urobiť nejaké plošné previerky. Previerky robíme od prípadu k prípadu, a snažíme sa nájsť alebo ísť tam, kde nás ktosi upozorni, že sa niečo protizákonné deje. Čiže nie sme schopní túto kontrolu zabezpečiť plošne.

Súhlas na rozdelenie družstiev, to je naše vládne nariadenie, bolo tu už o tom hovorené pred prázdninami, v tejto záležitosti sme sa dohodli, že sa toto vládne nariadenie nevydá, že sa ešte upraví, že sa dohodneme v rámci výboru

Slovenskej národnej rady a legislatívy, a upraví sa tak, aby vyhovovalo, aby spĺňalo všetky podmienky zákona č. 229, aby sne si neprotirečili, a že potom sa toto nariadenie vydá. Samozrejme, že ak by sa do konca roku neschválil transformačný zákon, musí nastúpiť toto nariadenie, či už s tým, že právomoc robiť jeho kontrolu bude mať ministerstvo, alebo obecný úrad, teda štátna správa, B tým, aby všetky predaje museli ísť dražbou alebo inou formou. Ak by sne toto neurobili a nebol by schválený ani transformačný zákon, v tom prípade by bol problém isť do privatizácie - prvovýroba so spracovateľským priemyslom.

Dotácie, zmena zo systémových na fakultatívne - táto záležitosť je prakticky splnená. Väčšina dotácii pre budúci rok je už len fakultatívna, v systémových ostali len tie, ktoré boli pri rozdielnych pôdnoekonomických jednotkách, teda u PES od 22 do 42 sa tieto pohybujú od 300 do 4 500 korún. To sú tie, ktoré vyrovnávajú nepriaznivé podmienky. Sú to snáď jediné, ktoré zostali zo systémových dotácií.

Optimalizácia stavov hovädzieho dobytka v jednotlivých regiónoch - optimalizáciu sme dali do jednotlivých regiónov. Vychádzané najmä z vybudovaného priemyslu, ktorý tam je, z počtu obyvateľstva a z trvalých trávnych porastov, aby sme tieto trvalé trávne porasty vedeli využiť. Naviac, v budúcom roku dotujeme aj zatrávnenie ornej pôdy, ktorá je v ťažko prístupných miestach alebo nejakých močaristých miestach. Tým sa nám zväčší plocha trvalých trávnych porastov zhruba o 7 až B t. Musíme teda počítať aj s tým, aby sa zvýšili aj stavy hovädzieho dobytka a oviec, najmä v tých oblastiach, kde k tomu zatrávneniu dôjde.

Urýchlene riešiť privatizáciu spracovateľského priemyslu - o tejto záležitosti som hovoril.

Vytvoriť slovenský fond trhovej regulácie - k tomuto fondu trhovej regulácie bolo viac pripomienok. Bolo konkrét-

ne povedané, aby som povedal svoj názor v tejto záležitosti. Poviem ho teraz: Poslanci vo Federálnom zhromaždení neboli informovaní o celej záležitosti okolo fondu trhovej regulácie. Pre vašu informáciu vám poviem celý priebeh od samého začiatku. Boli republikové fondy trhovej regulácie, teda Slovenská a Česká republika mali svoje vlastné fondy, každá mala určité množstvo financií, Slovenská republika mala 3, 2 miliardy, Česká republika mala 8, 1. Tým, že predpoklad potreby týchto peňazí nestačil, ukázalo sa, že do konca roka, aby sme sa zbavili prebytkov, ktoré v poľnohospodárstve máme, budeme potrebovať ďalších minimálne 4 až 6 miliárd korún. Hľadala sa možnosť, odkiaľ tie peniaze dostať. Bol prebytok federálneho rozpočtu, tak sme žiadali, aby z prebytku federálneho rozpočtu boli prostriedky pridelené do rozpočtov republík. Námestník, ministra financií pán Kočárník v Židlochoviciach povedal Úplne jednoznačne - ak nesúhlasíte s vytvorením republikového fondu trhovej regulácie, nedostanete žiadne peniaze. To znamená, že bolo jediné riešenie, súhlasiť s tretím fondom trhovej regulácie. Žiaľ, toto si potom niektorí pracovnici vysvetlili tak, že sme súhlasili s tým, že nechceme republikové fondy, ale sme dali súhlas na to, aby bol len jeden federálny fond. V Prahe na ďalšom stretnutí sa toto zdôvodnilo. Žiadali sme, aby sa záznam zmenil, že teda nesúhlasíme s vytvorením jedného federálneho fondu, lebo sme predpokladali, ja osobne áno, čo sa aj stalo, že akonáhle by bol jeden federálny fond, znovu by to bolo využívané v prospech niektorej z republík. Federálny fond eéte len začal fungovať, a okamžite boli urobené dohody, keď slovenská strana mala nakontaktované s republikou Komí v Sovietskom zväze, že urobí dohody alebo zmluvy na predaj hovädzieho dobytka, presunulo sa to do Českej republiky. Keď som si sťažoval u námestníka Adaraca, že je to nespravodlivé, že máme dostať polovicu, keď oni majú prebytok 100 tisíc a my 110 tisíc ton, povedal mi, že v druhej fáze pôjde zase Slovenská republika. Ale každý deň, ak rátame u 110 tisíc ton, t. j. 220 tisíc kusov hovädzieho dobytka náklady na jeden

deň minimálne 40 korún, čiže 220 x 40 korún, je to 8 800 tisíc korún každý deň len v nákladoch. Takže je rozhodujúce, kto kedy vyvezie. To bola tá ďalšia záležitosť.

Potom sa rokovalo o záležitosti vytvorenia fondu trhovej regulácie pre rok 1992. Zase pán minister Dlouhý navrhol, aby bol jeden fond. Znovu sme nesúhlasili. Povedali sne, že súhlasíme s tým, aby boli republikové fondy a v krajnom prípade, ak by sa do republikových fondov pridelilo menej peňazí, a v priebehu roka by sa ukázalo, že je potrebné väčšie množstvo, treba vytvoriť akýsi rezervný náhradný federálny fond, ale nie je možné z rozpočtu federácie predeliť prostriedky spätne do rozpočtov republík. Ak by tato možnosť bola, fond nie je potrebné vytvárať, lebo aj tak je veľmi úzky kontakt medzi slovenským a českým fondom trhovej regulácie, s tým, aby nedošlo k veľkým rozdielom a aby nedošlo k nejakej konkurencii vlastného trhu.

To je informácia k fondu trhovej regulácie. Myslím, že keby poslanci vo Federálnom zhromaždení boli takto informovaní, že by boli hlasovali inak a ak by boli hlasovali tak, ako hlasovali, boli by museli dať ďalší návrh, aby Federálne zhromaždenie súhlasilo s tým, že celý rozdiel peňazí, ktoré boli pridelené do fondu trhovej regulácie, sa pridelí národným fondom.

Prebytky poľnohospodárskych produktov riešiť na vnútornom trhu - neviem, či som už spomenul číslo, že za prvý polrok sme na vnútorný trh v Slovenskej republike dali z fondu trhovej regulácie 1, 5 mil. korún. Žiaľ, nevyriešilo nám to problémy prebytkov, ktoré sme mali.

Imisie - koľko platia poľnohospodárom - žiaľ, je to veľká pravda. Ak sa tu hovorí aj o ekologickom poľnohospodárstve alebo o ekologickej výrobe potravín, konzultovali sme túto záležitosť s niektorými odborníkmi zo zahraničia.

Povedali nám, že je zbytočné investovať do ekologicky čistých potravín, kým nemáme urobený plošný prieskum v rámci celého Slovenska, čo sa týka emisii. Darmo nedáte do pôdy žiadnu chémiu, keď sa vám tam dostane zo vzduchu, a tým sta peniaze investovali úplne zbytočne. Bude vecou najbližšieho obdobia takýto plošný prieskum urobiť a potom isť B alternatívnym poľnohospodárstvom na miesta, kde výrobky budú skutočne čisté. Chceli by sme, aby sa v rámci celého Slovenska dorábali zdravé a nezávadné potraviny pre všetko obyvateľstvo.

Pestovanie technických plodín pri cestách alebo v zamorených oblastiach - táto záležitosť, bola prekonzultovaní. Palma už vyrába olej, prvých 10 tisíc litrov dostali lesníci do píl. Tento olej sa odskúšava, či nebude mat škodlivý vplyv na motorové píly. Ak nie, začne sa vyrábať vo veľkom s tým, že celý lesnícky priemysel, ktorý používa motorové píly, bude na mazanie reťazí používať jedine tento repkový olej. Takisto bolo vyrobených prvých 10 tisíc litrov motorového oleja, ktorý sa skúša v lesných traktoroch, dáva sa do hydrauliky. Ak by to vyšlo, bude sa dávať aj do všetkých poľnohospodárskych traktorov, bude sa používať ako hydraulický olej. Asi pred 12 dňami som mal rokovanie s riaditeľnom podniku Chenko Strážske, kde som ho požiadal, aby si prepočítal, či v jeho fabrike nie je schopný vyrábať bionaftu. Zásobili by sme ňou aspoň tie oblasti, kde potrebujeme ochranu životného prostredia, najmä veľké mestá, Tatry a iné miesta. Požiadal som ho, aby si prepočítal náklady, a či je schopný za rok postaviť alebo zrenovovať svoju fabriku tak, aby sme už v tomto roku mohli zasiať väčšie množstvo repky na výrobu bionafty.

Rast spotreby palív - na strane 11 sa uvádza, že rast ja o 43, 5 %. Všetci vieme, že oproti polroku minulého roku sa cena nafty zvýšila na dvojnásobok, a to zo 7, 50 na 15 korún. AK to prepočítame na doláre, je tam cenový index