ma pri riešení agrárnej politiky. Bol som na viacerých takýchto stretnutiach.
Stretávam sa však aj s iným prípadom, keď na základe prijatého zákona Federálneho zhromaždenia o pôde a zákona Slovenskej národnej rady o pozemkových úpravách vlastníci požadujú pôdu naspäť s delom samostatne hospodáriť. Tu sa však v rozpore sO zákonmi prejavujú stanoviská niektorých predsedov družstiev, členov Roľníckeho družstevného zväzu, ktorí na schôdzi verejne odmietajú vydať pôdu pôvodným vlastníkom, čo je absurdné. Pýtam sa týchto ľudí, čo tým sledujú, nie "dobré zlaté časy v poľnohospodárstve"? Preto odporúčam doplniť uznesenie o takýto návrh: Bod D je odporúčanie pre vládu Slovenskej republiky. Odporúčam, aby sa vytvoril ďalší bod E, a tým sa posunul bod "ukladá sa", že "Slovenská národná rada odporúča Roľníckemu družstevnému zväzu Slovenskej republiky aktívne spolupracovať s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy pri koncepcii a riešení problémov agrárnej politiky Slovenskej republiky". Ďalší bod pre Rolničky družstevný zväz: "Zakomponovať do svojich stanov Individuálne členstvo podľa slobodného rozhodnutia členov družstva. "
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lacko.
Poslanec E. Lacko:
Už nám tu vypli svetlo, miestnosť je poloprázdna, domnievam sa, že už toho bolo povedané dosť. Navrhujem, aby po príspevku pána poslanca Ásványiho sme ukončili diskusiu,
urobili obedňajšiu prestávku. Žiaľ, na čo som už upozornil aj včera, mnohé príspevky si viac všímali osobu, než obsah toho, čo sa povedalo. Myslím si, že by sme to už skutočne mohli skončiť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Brestenský Ká faktickú poznámku. Poslanec R. Brestenský:
V podstate s pánom poslancom Lackom súhlasím, ale dovolia si jednu poznámku. Chcel BO* na záver povedať jedno doplnenie - a krátke, ako sa vždy snažia - do uznesením. Preto by som bol nerád, aby sa mi rozprava opäť zavrela pred nosom.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vec sa má tak, že po pánovi poslancovi Ásványim sú prihlásení ešte dvaja diskutujúci - pán poslanec Chmelo, pán poslanec Diovčoš a vystúpenie avizuje aj pán poslanec Brestenský. Bol však podaný návrh na ukončenie rozpravy, treba o ňom hlasovať. Ešte pán poslanec Diovčoš má faktickú poznámku.
Poslanec R. Diovčoš:
Myslím si, že plénum môže ešte vydržať dva krátke okamžiky, aby ti, ktorí chcú podať konkrétne návrhy do uznesenia, ich mohli podať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Myslím, že pred vami som povedal to isté. Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 83 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Lacku, ktorý navrhol, aby po príspevku pán poslanca Ásványiho bola ukončená rozprava? /Za návrh hlasovalo 25 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Ďakujem, konštatujem, že rozprava pokračuje. Dovoľte mi ešte faktickú poznámku. Náš program pozostáva z 19 bodov. Teraz sme pri bode číslo 12. Je štvrtok, mame toho ešte dosť prebrať. Prosil by som vás o jasnosť a krátkosť vystúpení. Nevyhlasujem prestávku, nakoľko vidím, že si ju v podstate robíte priebežne aj sami. Pán poslanec Ásványi, máte slovo.
Poslanec L. Ásványi:
Vážené dámy, vážení páni,
vzhľadom na pokročilý čas a odznelé pripomienky predrečníkov moje vystúpenie zúžim prakticky na jedinú problematiku - na vyčíslené rezervy a prebytky poľnohospodárskych produktov.
S uspokojením som preštudoval prílohu číslo l prerokúvaného materiálu - opatrenia pre budúcu realizáciu ekonomickej reformy v agropotravinárskom komplexe. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy urobilo rozbor, sú známe ťažkosti a nedostatky a na tieto nadväzujú konkrétne opatrenia, nie frázy a prifarbené preslovy. Základným motívom opatrení sú
popisované prebytky zisťované v dôsledku momentálneho stavu nepredajnosti. Považujem ich za skreslené, nadnesené. Prebytky u hovädzieho dobytka predstavujú 11O tisíc ton, čo je zhruba 50 % ročnej produkcie v živej váhe, a je to veľmi vážne číslo, obrovské množstvo. U mlieka a u mliečnych výrobkov tieto prebytky predstavujú 3OO mil. litrov vo vyčíslení mlieka. U obilnín 51O tisíc ton, čo zodpovedá 17 %, maximálne 18 % ročnej produkcie obilnín. U obilnín ťažko hovoriť o nepredajnom prebytku. 17 % z ročnej úrody je iba potrebná rezerva pre prípad nižšej úrody v budúcom roku. Rezervu v takomto pomerove porovnávanom rozsahu tvorí prakticky každá riadna domácnosť, ak má vyhovujúcu špajzu. Tú špajzu na obilniny zhruba máme. Cestou opatrení už ideme obmedzovať, osevnú plochu z obáv prebytku úrody aj v roku 1991. Nikto nám ju nezaručuje. Je to správna ekonomická a výživná politika? Zamyslime sa nad týra, ako by mohli Spojené štáty severoamerické alebo Kanada ročne predať 15 až 27 mil. ton obilnín Sovietskemu zväzu, ak by sa zľakli l7-percentnej rezervy, prebytku vlastnej ročnej produkcie.
Neviem, či naše roľnícke družstvá už vedia o opatreniach vlády, alebo či už dostali pokyn na obmedzovanie osevu a výroby obilnín, ale naše chotáre v mnohých okresoch a katastroch tomu nasvedčujú. V posledných dňoch septembra vidieť veľké lány nezoraných, nedotknutých strnísk. Tieto dni sú zvyčajne už obdobím sejby a nie pestovania buriny na semeno na nedotknutých strniskách. Nie je to hazard? Ešte nie je to prejav toľko hlásanej lásky vedúcich činiteľov roľníckych družstiev k pôde. Nie je výhovorkou, aspoň nie dostačujúcou, že zákon doposiaľ nerieši otázku transformácie družstva, a že nevedia, kto bude mlátiť. Myslím si, že to družstvo, ktoré sialo - možno sa už bude menovať inak. Ani nezačatá úprava poľnohospodárskej pôdy nedáva záruku, že sa pôda rozdrobí a vymerá oprávneným vlastníkom.
Vrátim sa k vyčísleným prebytkom. Naskytá sa nám, Poľsku a Maďarsku dobrá možnosť predaja týchto prebytkov do Sovietskeho zväzu pri finančnom krytí, teda pri priamom platení za uskutočnené dodávky západnými štátmi, ich bankami. O tom sa stále častejšie objavujú správy v masmédiách už aj z oficiálnych zdrojov. Pýtam sa pána ministra Kršeka, čo je známe o tejto možnosti členov vlády Slovenskej republiky, či tie obávané prebytky budú stačiť na uspokojenie nárokov nášho suseda a či zostane z tých prebytkov aj nám toľko, aby sme nemuseli o krátku dobu žiadať pomoc pred hladom.
Ďakujem za spokojnosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ásványimu. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo: Dámy a páni,
dovoľte mi vrátiť sa ešte k fondu trhovej regulácie pre intervenčné nákupy niektorých poľnohospodárskych prebytkov. Viem, že tu už bolo povedané o tom mnoho, ale si ešte dovolím pár poznámok. Zmyslom fondu je, aby u nás existoval jednotný trh s poľnohospodárskymi produktami. Dvojité ceny potravín by viedli k prelievaniu lacnejších medzi republikami, a tam, kde by bola menej efektívna výroba, by sa poľnohospodári stretli s oveľa horšími dopadmi. Veď je všeobecne známe, že Slovensko ani v poľnohospodárskej produkcii nie je úplne sebestačné, že v českom poľnohospodárstve sa pracuje efektívnejšie a lacnejšie, a tým sa stláčajú ceny poľnohospodárskej produkcie a potravín v priemere v celej ČSFR. Tento stav sa jasne potvrdil nedávno pri prvej liberalizácii
cien, keď sa na Slovensku predávalo České maslo, ktoré aj pri daných dopravných nákladoch bolo stále lacnejšie než domáce. Niet sa čomu čudovať, veď hrubá produkcia v poľnohospodárstve bola v roku 1989 na Slovensku na jedného pracovníka 168 004 koruny, zatiaľ čo v Českej republike 211 978 korún. Slovensko na okolo 36 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy ČSFR, a pritom vyprodukuje okolo 32 % hrubej poľnohospodárskej produkcie.
Dovoľte, aby som poprosil pána ministra Kršeka o jeho názor na neschválenie fondu, keď fond neprešiel troma hlásni slovenskej časti Snemovne národov. Rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia však umožňuje, aby správa o zriadení federálneho fondu trhovej regulácie bola znovu zaradená na túto schôdzu Federálneho zhromaždenia. A dovolil by som si ešte jednu otázku na pána ministra, akú aktivitu vyvinie, aby bol tento fond schválený?
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Vystúpi pán poslanec Diovčoš.
Poslanec R. Diovčoš:
Vážená Slovenská národná rada,
aby BOM bol varný tomu, čo som povedal vo faktickej poznámke na priebeh rozpravy a názory, ktoré tu odzneli, dovoľujem si navrhnúť doplnenia bodu D uznesenia Slovenskej národnej rady o nový odsek: "Odporúča sa vláde Slovenskej republiky prehodnotiť jej nariadenie zo dňa 9. júla 1991 o výnimkách z S 33 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a poľnohospodárskemu majetku vzhľadom
k rozporu s ustanoveniami § 2 predmetného nariadenia so zákonom č. 162/1990 Zb., konkrétne §§ 9 a 60 a prehodnotil ustanovenie § l písm. d/ predmetného nariadenia vzhľadom na kolektívny charakter družstevného vlastníctva. "
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi Diovčošovi. Ako predposledný v diskusii vystúpi pán poslanec Brestenský a potom pán poslanec Paučo.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
dovolil by som si dať jeden vecný návrh. Domnievam sa, že H tomu, aby poľnohospodári mali určité istoty v ďalšom vegetačnom období, je potrebné stanoviť určité náležitosti. Tieto náležitosti sa bežne stanovujú vo všetkých rozvinutých krajinách. Preto navrhujem, aby sme do časti, ktorá sa tu už navrhla, kde Slovenská národná rada uloží vláde spracovať v jednom bode agrárnu politiku, doplniť ešte jeden základný operatívny bod v znení: "určiť na rok 1992 nákupné garantované kvóty určených komodít" - to musí určiť vláda - "potrebných na zabezpečenie výživy obyvateľstva a ich minimálne nákupné ceny na rok 1992, a to už do 30. 11. 1991. Samozrejme, jednoznačne predpokladám, že ministerstvo poľnohosodárstva a výživy stanovi spôsob uzatvárania zmlúv o týchto kvótach, prípadne narábania B nimi. Vo svete je bežné, že tieto kvóty sú postupiteľné, pokiaľ niekto zmluvu má uzavretú a nehodlá ju plniť. A toto je jedna z možností ako zorientovať výrobcov vo veľkom alebo výrobcov na rodinných farmách,
aby bol zabezpečený ďalší rozvoj a pritom bola zabezpečená výživa obyvateľov Slovenskej republiky.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Ako posledný z prihlásených vystúpi pán poslanec Paučo. Pripraví sa pán poslanec Kardoš.
Poslanec J. Paučo:
Vážená Slovenská národná rada,
nestačím sa diviť tomu, ako niektorí poslanci naraz vedia, čo brzdi problematiku poľnohospodárstva, a najmä ako poľnohospodárstvo zrazu zachrániť. Z úst niektorých - čo by záveru 17. zjazdu našej "rodnej". I tých, čo zmenili dresy. Závery, ktoré akosi vždy zostali len ideologickou frázou. Plán a zasa plán. Zaráta ma jedno, že možnosť efektívneho poľnohospodárstva vidíme len v silnej dotačnej politika a v znižovaní daní. Tento nelogicky argument je, bohužiaľ, i v súhrnnej informácii legislatívneho odboru. Teda ako? Je logické na jednej strane dotovať, zvýšené náklady na poľnohospodársku výrobu a na druhej strane ďalšie zvýhodnenie v znižovaní daní? Čo na to iné podnikateľské aktivity trebárs v priemysle? Čím potom podnietiť ich vlastnú aktivitu?
Myslím si, že problém okrem iného je aj niekde inde. Tam, kde o tom naša konštruktívna opozícia taktne mlčí, v nomenklatúrnom bratstve vo vedení roľníckych družstiev, štátnych majetkov a iných poľnohospodárskych komplexov. Práva na týchto postoch sa vo väčšine ešte nechápe, či nechce pochopiť to, čo nevyhnutne prísť musí - radikálna reforma v poľnohospodárstve vychádzajúca z rešpektovania predovšet-
kým vlastníckych vzťahov. Neviem, či terajšia garnitúra predsedov, teda nie všetkých, je schopná či ochotná adaptovať, sa na nové podmienky. Z poznatkov vieme, že niektorí funkcionári družstiev okrem vraj spoločného riadenia úspešne gazdujú i na transformovanom, čiže svojom. Pokiaľ by sme pochopili tento problém, rozhodne by sme považovali za dobré, i keď nie dokonalé, navrhované uznesenie Slovenskej národnej rady k danej veci. Zároveň navrhujem pánovi ministrovi, aby prešetril kto, koľko a akým spôsobom nadobudol majetok, na ktorom teraz hospodári popri riadení družstevného či štátneho, a najmä, ako to všetko stíha. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Ďalej prehovorí pán poslanec Kardoš. Potom sa hlási pán poslanec Košťál.
Poslanec F. Kardoš:
Vážená Slovenská národná rada, vážení páni ministri,
dovoľte mi niekoľko myšlienok na záver tejto diskusie. Hovorím to preto, lebo v diskusii tak, ako sa vyvíjala, tieto problémy neboli dotiahnuté. Ide o monopol spracovateľského priemyslu nadväzujúceho na poľnohospodárstvo a obchod, kde sa momentálne vytvára taká situácia, že práve spracovateľský priemysel a obchod získava veľmi výhodné postavenie oproti prvovýrobe. Obávam sa, že tento stav zvýhodňuje spracovateľský priemysel potom aj v transformačnom procese. Na základe výsledkov v prvom polroku možno predpokladať aj takú situáciu, že tieto ekonomicky dobre postavené podniky pri transformácii budú mať výhodu oproti prvovýrobcom, čiže transformačný proces prebehne opačným spôsobom, ako sa predpokladá, nie smerom od prvovýroby k spracovateľovi, ale opačne. Musíme si povedať, na rovinu, že táto situácia bola
nastolená práve tým problémom, že kroky reformy nie sú koncepčné, a mohlo sa stať, že došlo k takémuto problému.
Pri hľadaní riešenia musíme vychádzať zo skutočnosti, že zákon číslo 229 určitým spôsobom blokuje transformačné vzťahy poľnohospodárskych prvovýrobcov do decembra 1992. Preto transformačmý zákon musí byť prijatý s rešpektovaním požiadavky, aby družstvá vlastníkov, podielnikov alebo súkromných farmárov mohli časové, ale i finančne vstupovať do privatizačného procesu spracovateľského priemyslu. Preto je potrebné, aby vláda prijala také protimonopolné opatrenia najmä vo forme garantovaných cien, aby neutrpeli poľnohospodárski prvovýrobcovia.
Dovoľte mi ešte ma záver jednu poznámku. Chcem vás upozorniť, aby ste nebrali naše snaženie o odmietanie poľnohospodárskych družstiev ako snahu zachovať takú poľnohospodársku prvovýrobu, aká je. Ide nám o to, aby sme efektívne využili existujúcu materiálno-technickú a intelektuálnu základňu na vytvorenie takých foriem spoločného hospodárenia, ako sa teraz dotvárajú v západnej Európe. Ide o integráciu individuálnych farmárov do spoločných družstiev. Dovoľte mi, aby som navrhol doplniť uznesenie v bode D o ďalší odsek: "- vytvoriť predpoklady, aby poľnohospodárske podniky - prvovýrobcovia sa mohli zúčastňovať na transformácii alebo privatizácii spracovateľského priemyslu".
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Košťál.
Poslanec P. Košťál:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
veľa predrečníkov tu spomínalo hlad, spomínalo tuberkulózu, spomínalo juovly, spomínalo deti, ktorá nebudú mat čo jest. Chcem povedať pár slov ako lekár. Človek je preto, aby mohol žiť, a nie naopak, nežije preto, aby mohol jesť. Na to, aby sne mohli žiť, potrebujeme jest, a na to si potrebujeme pripraviť alebo vyrobiť potraviny, čiže stravu. To nám robia poľnohospodári. Ďalšia veta: Čo je drahé, nemusí byť ešte zdravé - a naopak. Napríklad mandarínky sú drahé, ale z hľadiska biologickej využiteľnosti sú nezaujímavé. Napríklad kapusta, šípky sú lacné a zo zdravotného hľadiska sú biologicky kvalitné. U stravy množstvo, kvantita neplatí, neplatí tu, že čím viac, tým lepšie. Skôr naopak. Skúsenosti z druhej svetovej vojny jednoznačne potvrdzujú, že tam, kde sa hladovalo, vymizli všetky ochorenia s výnimkou tuberkulózy. Čiže nebol vysoký tlak, nebola vredová choroba, neboli infarkty.
Zloženie stravy - predložená správa na strane 6 a 7 hovorí, že máme veľa mäsa, mlieka, masla, vajec a máme málo zeleniny. To je na strane 7. A tak je to aj s naším zložením stravy. Konzumujeme obrovské množstvo takzvaných energeticky náročných potravín alebo potravín s vysokým obsahom energie a jeme veľmi málo zeleniny. To vyplýva nakoniec aj zo správy. Ďalší moment - biologická využiteľnosť verzus energetický obsah. Potraviny môžu mať vysoký obsah energie, keby sme to porovnali k briketám, majú veľkú výhrevnosť, ale biologická využiteľnosť je nulová. Biologická využiteľnosť znamená, že v potravinách sa tvoria látky potrebné na výrobu enzýmov, látky potrebné na výrobu štiav, látky potrebné na obnovu určitých buniek v tele. Určité potraviny sú z hľadiska
biologickej využiteľnosti nulové. Ďalší moment - obsah cudzorodých látok - chemikálie, ďalej potraviny, ktoré majú označenie aromatizované, prifarbované, sú z hľadiska biologickej využiteľnosti nulové. Skôr sú škodlivé a na to, aby sa neutralizoval ich dopad na zdravotný stav konzumenta, je potrebné obrovské množstvo vitamínov. Na neutralizovanie alebo blokovanie tohto škodlivého dopadu je potrebné vyššie množstvo vitamínu C. Čiže výsledkom kvantitatívneho uvažovania, ako bola snaha nám to tu predostierať, je obézny a chorý človek, resp. obézny a chorý národ. Preto na záver osobne sa stotožňujem a podporujem to, čo tu navrhli pán poslanec Huba, pán poslanec Sabo a pán poslanec Tatár.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Sabo a pán poslanec Filipp.
Poslanec P. Sabo:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
pokúsim sa byť veľmi stručný. Dovoľte uviesť len par poznámok. Neberte ich konfrontačné, pretože osobne si veľmi vážim korektný tón, ktorý oproti minulej diskusii o poľnohospodárstve je tu zo strany koalície aj opozície.
K vystúpeniu pána poslanca Kačmára - Strane zelených nešlo o kritiku znižovania stavov dobytka, ale o spôsob, akým sa to robí, keď sa živelne vybíjajú geneticky cenné zvieratá. O tom nám išlo. Ale akceptujem, že to nie je jasne povedané, čiže dovoľujem si opraviť poslednú vetu nášho ná-
vrhu v tom zmysle, že veľkostav dobytka optimalizovať podľa špecifických podmienok jednotlivých regiónov. Myslím, že je to presnejšie.
Druhá poznámka k vystúpeniu pána poslanca Masarika, ktorý hovoril o anabolikách. Je to pravda, že v Amerike sú podstatne vyššie normy, ale to sa týka aj noriem na používanie ďalších chemických látok na ochranu rastlín, a neustále sú spory medzi západnou Európou a Spojenými štátmi, ktoré tlačia na zbenevolentnenie noriem v západnej Európe. Keď si však predstavíme, že toxické látky sa ukladajú najmä v tuku a vo vnútornostiach, a pri luxusnom spôsobe, akým žije väčšina Američanov, že kurča zje tak, že všetok tuk a vnútorností vyhodí, potom neviem, či toto je spôsob kopírovania. Chcem upozorniť, že s týmto návrhom o redukcií antibiotík a anabolík je spojený návrh na redukciu vstupov pesticídov a priemyselných hnojív, čiže považujeme ho za veľmi závažný. Je to návrh v záujme zdravia obyvateľstva a vôbec nesmeruje proti opodstatnenému používaniu antibiotík v zdravotných prípadoch.
Ďalej by som sa chcel dotknúť, jednej veci. Niekoľkokrát sa tu spomínalo 40 predchádzajúcich rokov. Nikto nespochybňuje, že boľševický režim má leví podiel na situácii, aká je dnes. S tým plne súhlasím, ale nemožno sa stále na to určitým spôsobom vyhovárať, ako mali vlastne predtým vo zvyku, že neustále porovnávali počet nimi vyrobených tranzistorov s tým, to vyrobili v dobe kamennej. Spomínam to preto, že sa tu určitým spôsobom vystúpeniami mnohých poslancov tiahla nit, ktorá videla riešenie problému nášho poľnohospodárstva v kopírovaní spôsobu poľnohospodárskej produkcie, ktorá existuje v západnej Európe. Domnievam sa, že to nie je spôsob z dvoch príčin. Po prvé - za 4O rokov sme zdedili družstvá, ktoré, aj keby sme dnes chceli transformovať, nedá sa to urobiť zo dňa na deň. Ľudia už nemajú ani hospodárske budovy. To jednoducho nejde, to každý uzná. Číže východisko
ja iné. Po druhé - chcel by som rozlíšiť poľnohospodársku politiku krajín EHS a krajín Škandinávie, pretože politika krajín EHS nie je v smere udržateľného rozvoja, vedie k silnej koncentrácii, k vytváraniu veľmi silných nadnárodných spoločnosti, vedie k tomu, že na poľnohospodárstve profituje najmä chemický priemysel, spracovateľský priemysel, doprava, ale upadá prvovýroba.
Podlá údajov, ktoré máme k dispozícii, každým rokom prichádza západná Európa o 350 tisíc miest v poľnohospodárstve, a táto nešťastná poľnohospodárska politika sa určitým spôsobom podieľa aj na zvyšovaní hladu vo svete. Väčšina rozvojových krajín pestuje množstvo luxusných plodín, ktoré vyváža, aby splácala dlhy. Chcel by som upozorniť na jeden fakt. Od druhej svetovej vojny až po dnešok zahynulo vo všetkých lokálnych vojnách asi 20 miliónov ľudí. 20 miliónov ľúdí hynie každoročne na svete od hladu, a zóna hladu začína za našimi východnými hranicami, končí v Indickom oceáne, končí v Tichom oceáne a začína na juhu Afrikou, Latinskou Amerikou atď. Myslím si, že keď sa debatuje o poľnohospodárstve, tu nemá čo hľadať ideológia. Je to skutočne vážna vec a domnievam sa, že cesta jednoduchého kopírovania západného modelu nie ja dobrá.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, čas faktickej poznámky vám už dávno uplynul. Máme to chápať, ako vašu druhú prihlášku do rozpravy? To, čo hovoríte, je veľmi zaujímavé, ale zatiaľ piati rokovací poriadok, a nechcem vytvoriť precedens, aby sa na vás vyhovárali, že ste hovorili päť minút.
Poslanec P. Sabo:
Ak dovolíte, pán predsedajúci, poslednú vetu. Prihlásil BOB sa preto, že naše vystúpenie bolo viackrát spomínané
predchádzajúcimi predrečníkmi, a chcel som na ich vystúpenia reagovať.
Nepodceňujme, prosím vás, zásady ekologického poľnohospodárstva, pretože štatistické výskumy v západnej Európe síce hovoria, že napríklad organickým alternatívnym poľnohospodárstvom sa zaoberá veľmi malé percento ľudí - myslím, že v Západnom Nemecku to nie je ani celé percento, presné údaje by vedel pán minister -, ale prieskumy verejnej mienky hovoria naopak o tom, že záujem o zdravé produkty medzi obyvateľstvom je medzi 35 až 50 %. Teda je rozdiel medzi tým, čo sa im ponúka a čo ľudia chcú.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp;
Myslím, že by sme v mene nášho národa mali poďakovať pánovi poslancovi Košťálovi ako lekárovi, expertovi na hlad. Zrejme to prospeje, len neviem, prečo to neprospieva Afričanom, ktorých teraz spomínal pán Sabo, prečo to neprospievalo ľuďom v koncentrákoch, prečo to neprospievalo Rumunom, ktorí označili Caucescu, autora vedeckého stravovania, za zločinca, ktorý týral celý národ.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Košťál s faktickou poznámkou.
Poslanec P. Košťál:
Pán poslanec Filipp, počtom obéznych ľudí, to znamená ľudí s nadváhou a z toho sa odvíjajúcim výskytom cukrovky, vysokého tlaku atď., Slovensko patrí na čelné miesto v Európe.
/Potlesk. / Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z prítomných do rozpravy? /Nikto. /
Nie ja tomu tak. Vyhlasujem rozpravu k dvanástemu bodu nášho programu za skončenú.
Keďže sa naplnil čas obeda a pripomienok je niekoľko, aby ich pán poslanec Varjú mohol spracovať, mali by sme sa teraz poradiť, o obedňajšej prestávke. Hovorím poradiť preto, lebo som v rozpakoch, ako vyhlásiť jej trvanie. Skúsenosti z tohto týždňa ukazujú, že keď sa dohodneme na čase, treba k tomu prirátať dvadsať až tridsať minút. Navrhujem, aby prestávka trvala do pol druhej a začneme o 14. 00 hodine. /Oživenie v sále. /
/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pokračujeme v rokovaní. Rozprava k tomuto bodu bola uzavretá. Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister Kršek?
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
veľmi ma teší, že o poľnohospodársku politiku bol až taký veľký záujem. To je to príjemné, čo z toho je. Musím však povedať, že sa to v Slovenskej národnej rade prerokovávalo trochu v predstihu. Teraz predkladáme do vlády ďalšie dva materiály, a to subvenčnú politiku pre budúci rok a našu agrárnu politiku. Ak by tieto tri materiály boli predložené naraz, možno by sme boli skončili za jednu hodinu, lebo 90 % pripomienok je zohľadnených v týchto dvoch nasledujúcich materiáloch. Najviac ma teší, že sme na ministerstve trafili presne do toho, o čom hovorila väčšina poslancov.
A teraz k jednotlivým príspevkom. Nebudem menovať konkrétne poslancov, aby som niektoré meno neskomolil, len problémy, ktoré sa vyskytli.
Ohrozenie stavu hovädzieho dobytka a oviec - ak si porovnáme tabuľku, prehľad stavov k 1. 9. tohoto roku a k 1. januáru, došlo k zníženiu napríklad u hovädzieho dobytka, u kráv len o 9 tisíc kusov a u ostatného hovädzieho dobytka o 35 tisíc kusov, čo ešte nie je na úrovni, Ktorú by sme chceli mať ku koncu roku, a zníženie stavov oviec je takisto len minimálne.
Čo sa týka úžitkovosti vôbec, pripúšťania a iných ukazovateľov, presné čísla budeme mat k 30. 9. podlá štatistických výkazov. Teda prakticky v priebehu 10 až 15 dni dostaneme presné čísla za celé Slovensko. Zatiaľ väčšina dobrých poľnohospodárskych podnikov ide cestou zmeny na tie zvieratá, ktoré sú pre nich veľmi výhodné. Napríklad poľnohospodárske družstvo Bojničky nakupuje zo Spojených štátov