vytvárali mamutie kolosy, ktoré boli neefektívne? V Senci majú poschodový teľatník, s ktorým dodnes nevedia čo robiť. Takže ak terajšia vláda a terajšie ministerstvo pristupuje k riešeniu týchto problémov ekonomicky, je to práve veľmi vítaný krok.

Hovorilo sa tu o fonde trhovej regulácie, že nemôže nahradiť komplexné riešenie. Ovšem mne tu chýbalo také vstúpenie do vlastných radov. V dnešných novinách sme mali možnosť dočítať sa o tom, že zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o Federálnom fonde trhovej regulácie v poľnohospodárstve nebolo schválené. Budem citovať jedného poslanca, ktorý prehlásil: "Tí, čo hlasovali proti, a boli to väčšinou poslanci SNS, HZDS a niektorí SDĽ, nášmu poľnohospodárstvu poškodili. " Áno.

Niektorí, mám dojem že nie všetci poslanci, ktorí sa vyjadrovali k tomu problému, mali možnosť, zoznámiť sa s materiálmi, ktoré by po požiadaní boli na ministerstve poľnohospodárstva a výživy dostali. Jednoducho preto, lebo niektoré námety, ktoré poslanci predkladali, sú obsiahnuté už vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky v čiastke 5, ktorá platí na rok 1991. Predpokladám, že nie všetci mali možnosť, zoznámiť sa so zásadami a účelovým zameraním subvenčnej politiky na roky 1992 a 1993, pretože tam by sa boli dočítali o tom, že mnohé s ich návrhov sú už zahrnuté do politiky ministerstva poľnohospodárstva pre budúca roky. Tak napríklad ministerstvo má v úmysle dotovať, podporovať rozvoj akcii zameraných na výrobu energie na malých vodných tokoch, teda alternatívnych zdrojov energie, veternej energie, solárnej energie, tepelných čerpadiel, akcií zameraných na výrobu biohumusu, bioplynu, využitie geotermálneho tepla, solárnej energie s tým, že bude dotovať náklady až do výšky 50 % investičných nákladov. Domnievam sa, že je to veľmi lákavá ponuka. Okrem toho v tomto materiáli sa píše: "Subvencie budú podporovať výrobu

zdravých, kvalitných potravín pri prechode na energeticky úsporné a ekologicky čisté výroby. Ministerstvo poľnohospodárstva bude podporovať inovačné výživové programy, programy pre diabetikov a detskú výživu". Takže to sú veci, ktoré skutočne sú už zahrnuté. Ak napríklad sa tu hovorilo - pán poslanec Sabo navrhoval, aby sa znížili normy dávok anabolík - podľa informácii, ktoré som dostal, môžem iba konštatovať, že normy pre rastové hormóny, normy dávkovania týchto látok, do potravín, do krmovín, sú u nás na normálnej európskej úrovni, ba dokonca sú nižšie, ako napríklad normy americké. Aj toto je dôvod, že existuje zákaz dovozu mäsa zo Spojených štátov. Teda práve naše mäkké normy - a údajne sa nestalo, aby naše mäso bolo na západných trhoch z týchto dôvodov, z dôvodu vyššieho obsahu anabolík odmietnuté.

Niektorí poslanci hovorili o veciach, ktoré ministerstvo predkladá vláde. Napríklad budem citovať z návrhu opatrení na realizáciu zásad a cieľov agrárnej a výživovej politiky Slovenskej republiky. Je tu bod: "Kvantifikovať prostriedky fondu trhovej regulácie a vypracovať pravidlá regulácie trhu potravín a konkretizáciu výšky garantovaných a minimálnych cien výberom výrobkov a stanovením nákupných kvot pre intervenčné nákupy na rok 1991". Je tu termín: "Podnikateľskú sféru oboznámiť so systémom regulácie trhu potravín do 31. 10. tohto roku. " Ak jeden z poslancov tu navrhoval znížiť daň z objemu miezd, aj tento bod je v tomto materiáli zahrnutý. Budem opäť citovať: "Znížiť daň z objemu miezd a daň z pozemkov minimálne o 50 t novelizáciou zákona 172 z roku 1988 Zb. " Ovšem domnievam sa, že všetky tieto návrhy musí predovšetkým posúdiť finančná rada, pretože je veľmi jednoduché, je to veľmi populistické navrhnúť 50 %. Mohol by som trebárs navrhnúť 80 %, aby mi ľudia zatlieskali. Ale je tu otázka, či vôbec na to máme.

Ak dovolíte na záver - všetci vieme, že problémy poľnohospodárstva existujú, a vieme aj to, že budú existovať na-

ďalej. Domnievam sa, že vláda a ministerstvo poľnohospodárstva a výživy sa snaží vytiahnúť ho zo závozu, do ktorého sa dostalo predovšetkým zásluhou antiekonomického prístupu komunistov v predchádzajúcich desaťročiach. /Potlesk/. To sa nepodarí urobiť ani za rok, ani za dva roky, ale prístup, ktorý ministerstvo poľnohospodárstva a výživy a vláda Slovenskej republiky zvolila, dáva nádej, že sa z tohto závozu dostane. Navrhujem, aby sa uznesenie, ktoré máme predložené, prijalo v predloženej forme.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Hübel. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Jozef Ivan.

Poslanec Jozef Ivan:

Chcel by som pánovi poslancovi Masarikovi povedať, čo sa týka fondu trhovej regulácie, že poslanci vo Federálnom zhromaždení za Slovenskú národnú stranu nie sú ani proti poľnohospodárom, ani proti zriadeniu fondu trhovej regulácie, ale sú za to, aby sa z Federálneho fondu trhovej regulácie prerozdelili prostriedky a vytvoril sa Slovenský fond trhovej regulácie. A v podstate to isté žiadal pred nedávnom aj minister poľnohospodárstva Slovenskej republiky pán Kršek. /Potlesk/.

Podpredseda SNR J. Klepáč: Pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Chápem, že tu existovali určité dôvody, pre ktoré poslanci tých strán, ktoré som menoval, nepodporili návrh vo Federálnom zhromaždení. Ovšem domnievam sa, že všetci si museli byť vedomí toho, že požiadavky, podlá ktorých by chceli rozdeľovať fond trhovej regulácie, si vyžadujú legislatívnu úpravu, ktorá neexistuje, a že legislatívna úprava si vyžaduje dlhé mesiace. Tým, že zabránili schváleniu fondu trhovej regulácie, vlastne vytvorili pre najbližšie mesiace neriešiteľnú situáciu, takže zodpovednosť: za stav v poľnohospodárstve, nehnevajte sa, padá v tomto prípade plne aj na nich. /Potlesk/.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Januš a po ňom pán poslanec Ivan.

Poslanec M. Januš:

Pán poslanec Masarik, prosím vás, stále nám je tu podsúvané, že Slovenská republika je suverénna finančne, hospodársky atď., a stále narážame na nejaká zvažujúce predpisy federácie. Nie je pravdou, že odmietnutie federálneho fondu regulácie poškodzuje Slovensko. Chceme, aby tá časť, ktorá patrí Slovensku, priala na Slovensko, aby o tom rozhodovalo slovenské ministerstvo poľnohospodárstva a nie federálni úradníci.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Faktické poznámky majú pán poslanec Jozef Ivan, potom pán poslanec Tatár a pán poslanec Ondruš.

Poslanec Jozef Ivan;

V podstate môžem zduplovať len to, čo povedal môj predrečník. Keby sa vytvoril Federálny fond trhovej regulácie - myslím si, že aj pán minister mi môže dať za pravdu -, bolo by neadekvátne čerpanie prostriedkov z tohto fondu a veľmi malá časť týchto prostriedkov by sa dostala do slovenského poľnohospodárstva. Existujú na to aj praktické príklady.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Čiže teraz sa nedostane žiadna časť. Vystúpi pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Prepáčte, že znova hovorím ako nepoľnohospodár. Federálny fond trhovej regulácie má dva faktory. Vieme dobre, že pôdno-ekologické podmienky na Slovensku sú horšie, neviem presne vyčísliť o koľko. Druhá podmienka - organizácia práce, efektivita, práca v slovenskom poľnohospodárstve nie je v tomto momente natoľko zvládnutá, ako v českom poľnohospodárstve. Výsledky všetci poznáme - lacnejšie maslo spoza Moravy. A teraz v číslach - celý federálny fond trhovej regulácie, tie miliardy sa nedelia 2: l do Čiech a na Slovensko, ale zhruba pomerom 11: 8 alebo podobným pomerom. Práve preto, že sme na tom horšie, máme z tohoto fondu viac. Keď hovoríme o federácii alebo o spoločnom štáte, pripadne o samostatnom štáte, o federácii hovoríme preto, že má isté výhody. A toto je typická výhoda spoločného štátu. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč; Pán poslanec Ondruš.

Poslanec M. Ondruš:

Chcel by som iba poslancov upozorniť, že v čase, keď sa tvorila rozpočtová politika, to bol slovenský návrh, kde sme trvali na tom, že medzi rozpočtami sa nesmú prerozdeľovať prostriedky. Nás návrh prešiel, naša politika bola prijatá. Ak poslanci hovoria, že hlasovali proti tomuto fondu preto, aby prostriedky prešli na Slovensko, musia si uvedomiť, že takéto prerozdelenie medzi federálnym a slovenským rozpočtom nie je možné. Jednoducho neprídu, a poľnohospodárske produkty zostarnú nevykúpené.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. S faktickou pripomienkou sa hlási poslanec Balážik.

Poslanec V. Balážik:

Vážení, to, čo tu bolo povedané, je nepochopenie princípu prerozdeľovania federálneho rozpočtu. Veď predsa tento fond má byť prerozdelený, ibaže pán minister Dlouhý sa vyjadril, že ak ho nemá prerozdeľovať on, nedostane nikto nič. My chceme len to, čo nám patrí. A keď nedostaneme to, čo nám patrí, potom nech si to nechajú, a v zmysle predchádzajúceho prejavu pána Tatára, vydržíme aj na pohánkovej kaši a zemiakoch. Keď ste si nás upiekli, tak si nás aj zjedzte. /Rozruch v sále. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Zselenák sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Zselenák:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

priznám sa vám, že vo vystúpení pána Masarika ma už nejako nezaskočil jeho odkaz na uplynulých 42 rokov, kde treba hľadať príčiny všetkého zla. Čiastočne však súhlasím s tým, že je potrebné zhodnotiť všetko, čo bolo zlé a nedokonalé. Táto snaha by však mala viest k zlepšeniu situácie, k niečomu lepšiemu, než to, čo bolo. Priznám sa však tiež, že podlá môjho názoru zatiaľ toto nevidno. Ak sa dožadujeme serióznej a komplexnej agrárnej politiky, robíme to preto, aby sa nezruinovala prvovýroba. Lebo, čo budeme mať z toho, keď horšie klimatické podmienky ako bežný európsky priemer, či neuvážený masový dovoz potravín zo zahraničia, alebo vývoz našich potravín za ceny nižšie ako sú svetové, rovnako zruinujú poľnohospodárske družstvo, štátny majetok, ale aj súkromnú farmu či maloroľníka. Aspoň trochu by sme sa mali poučiť zo stanoviska Francúzska k trhu potravín v krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré sa vyslovene stavia do polohy brániacej svojich výrobcov, aby sme potom neboli našimi výsledkami prekvapení a zaskočení.

Dámy a páni, treba si položiť jasnú otázku a treba na ňu dať aj jasnú odpoveď. Nie sú snahy o rozbitie družstiev a štátnych majetkov u nás motivované snahou o odstránenie konkurencie pre malovýrobcov v krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva?

Ďakujem. Podpredseda SnR J. Klepáč:

Ďakujem. Rozprava pokračuje vystúpením pána poslanca Hubia. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec J. Hübel:

Vážený slovenský parlament,

trosku vzrušenia tu nastalo v sále, ale myslím si, že v záujme veci je to dobré. Skutočne si myslím, že pokiaľ také vyspelé štáty v Európe, ktoré už dlho disponujú trhovým mechanizmom, majú aj dnes obrovské problémy s poľnohospodárstvom, máme nárok na tieto problémy takisto, najmä v období, keď transformujeme našu ekonomiku z totalitnej na trhovú ekonomiku. Takže je dobré, ale bolo by tiež dobré, keby sme debatovali vecne, argumentovali vecne, aby sme veci nejako pomohli a nielen konštatovali. Myslím si, že obdobie štrngania kľúčikami a mávania zástavami možno už máme za sebou, a že by sme malí skutočne pristúpiť k pozitívnej práci, ktorú naši ľudia na dedinách a v mestách očakávajú. Nehovorím to preto, že chcem byt populárny, pretože už s najväčšou pravdepodobnosťou do žiadnych volieb nepôjdem z dôvodu môjho veku, ale hovorím to skutočne úprimne preto, aby sme už konečne prestali rozprávať a hádať sa, a začali robiť. niečo pozitívne.

Správa konštatovala a, samozrejme, je to podložené, že v poľnohospodárstve, najmä v živočíšnej výrobe prevláda dlhý výrobný cyklus. Ak teda od tohoto dlhého výrobného cyklu odvinieme celú správu a výsledky, korene a príčiny tohto stavu musíme hľadať skôr ako teraz. Vznikli už kdesi dávno, v agrárnej politike minulého režimu, a to, či chceme či nechceme, si musíme priznať. s veľkou radosťou som sledoval vývoj poľnohospodárstva na Slovensku počas mnohých desaťročí. Bol som veľmi pyšný na to, že môj krajan, akademik Špaldoň z chudobných Kysúc priateľ robiť agroprogram na Slovensku, a z veľkej časti sa mu to podarilo. Bol som na to nesmierne pyšný, pretože je to múdry človek, napriek tomu, že pracoval práve v totalitnom systéme. Ale priniesol pre Slovensko obrovské prínosy. /Potlesk. /

Samozrejme, ten vnem bol akýsi vonkajší, cez fasádu. A teraz, keď nazrieme do vnútra tohto problému, skutočne vidíme, že problémy sÚ oveľa väčšia. Veľmi dobre sa pamätám na to, ako už komunistická strana vo svojich hodnoteniach na zjazdoch kritizovala systém trebárs aj dotácii pre určité výroby. Kritizovala, že sa skrmuje múka a mlieko, ktoré sa dotovali, že sa dotuje výroba chleba, z ktorého išlo 25 až 30 % do kanví, a na to sme sa kľudne pozerali. Teda tu sa musíme pozrieť, že sme urobili niekde závažné chyby, a takýmto chybám sa musíme vystríhať. Samozrejme, že nám to umožňovala centralistická politika, ktorá prostredníctvom odvodov a daní do centrálnych fondov potom politicko-populisticky dávala dotácie aj tam, kde vôbec neboli potrebné, pretože potom sa mrhalo týmito základnými potravinami. Aj dnes, prosia vás pekne, hľadajme príčiny a odstraňujme negatíva, ktoré tu máme. Je mysliteľné, aby sme ešte dnes vozili mlieko 20, 30, 40 aj 50 km do mliekární, naplnili do karcinogénnych sáčkov a potom ich rozvážali do tohoto priestoru naspäť, a takto ho predávali? To je nejaká ekonomika?

K predloženej správe - samozrejmá, súhlasím s tým, to povedal pán poslanec Masarik, že je to vlastne akási konštatačná správa, chýba nejaký veľký ekonomický rozbor. Napríklad prečítal som si, že výsledky sú na základe účtovných evidencii k 30. 6. tohto roku, ale nikde som tam nevidel, či je to vrátane pridruženej výroby v družstvách, alebo je ta* čistá poľnohospodárska výroba. Nazdávam sa, že by tam mala byť čistá poľnohospodárska výroba, aby sme jednoznačne videli, že výsledky, negatíva alebo pozitíva, vyplývajú len z poľnohospodárskej výroby a nie z ostatnej výroby v družstvách. Keď hovoríme o tom, že chceme jednu tretinu dotácii do poľnohospodárstva na Slovensku plus ďalších 5 miliárd, chýba mi tam istá kvantifikácia alebo isté vyčíslenie rozboru na českú ekonomiku, či to je skutočne adekvátne, či je to postavené na určitej rozborovej báze alebo nie, či je to

postavené na baze porovnania úžitkovosti hospodárskych zvierat alebo hektárových výnosov v rastlinnej výrobe, atď. Takže takéto porovnanie by sa iste žiadalo, aby sme videli, či je to adekvátne alebo nie.

Myslím si, že také obrovské rozdiely by nemali byť, napriek tomu, že rozdielne podmienky na Slovensku sú. Samozrejme, poľnohospodári to vedia lepšie ako my. Ale aby sa dnes maslo v Prahe predávalo za 13, 80 korún alebo za 14 korún a napríklad u nás v Spišskej Novej Vsi za 19 korún, to je trochu veľký rozdiel, a bolo by sa treba na to pozrieť, i keď správa nahovára, že zisky v následnom potravinárskom priemysle sú akosi neadekvátne.

Súhlasím s textom uznesenia, ovsení rád by som dal do pozornosti, aby vláda Slovenskej republiky naďalej sledovala a prostredníctvom Ministerstva zahraničného obchodu i Ministerstva zahraničných vecí ČSFR sa usilovala umiestniť naše poľnohospodárske prebytky cestou pomoci Európskeho spoločenstva Sovietskemu zväzu cez nás. Táto cesta, myslím, by sa mala naďalej sledovať, a neviem, ti by to nebolo treba do tohto uznesenia zapracovať ako úlohu alebo odporúčanie pre vládu.

Ďalej v časti E je to naformulované dosť vlažne. Odporúčam, aby Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady v spolupráci a ministerstvom poľnohospodárstva a ministerstvom financií jednoznačne urobili na základe tohto rozboru určité závery, nielen zvýšiť pozornosť finančnej účasti štátu, ale aby urobili jednoznačné závery a odporúčania pre prerokovanie štátneho rozpočtu na rok 1992, aby sme sa potom, pri jeho predložení Slovenskej národnej rade nemuseli ešte o týchto veciach dohadovať.

Na záver chcem uviesť, že bez ohľadu na stranícku príslušnosť všetky strany a politické hnutia máme zodpovednosť

za poľnohospodársky program v Slovenskej republike, preto sa snažme nielen kritizovať, ale aj prísť s určitými námetmi.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hüblovi. Ako ďalší prehovorí poslanec Cyril Ivan. Pripraví sa poslanec Hajduk.

Poslanec Cyril Ivan:

Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,

dovolím si začať tým, čím končil môj predrečník pán poslanec Hübel. Skutočne, vážnosť situácie nás vyprovokovala, že sme sa hádam mimo poradia prihlásili k tejto problematika. Chcel by som tiež čo najstručnejšie iba akcentovať niektoré veci, ktoré na takisto trápia, a ktoré trápia naše obyvateľstvo a našich voličov. V širokej diskusii sa poukazovalo na skutkový stav. Naše poľnohospodárstvo aj vplyvom nútenej kolektivizácia sa dostalo do insolventných podmienok, uvádza sa tu, že až 65 podnikov je v takomto stave. Pritom tam bola poznámka, že sa to stalo nie z vlastnej viny. Nás hospodársky, poľnohospodársky problém veľmi starostlivo sledujú aj zahraniční experti, a čudujú sa, že napriek tonu, že nám bývalý totalitný režim naservíroval takýto stav, nevieme tento stav kolektivizácie zásluhou moderných prostriedkov využiť. To, čo nám pomohli oni, by sme mohli veľmi šikovne využiť práve moderným riadením poľnohospodárstva. Je tu ešte ďalší príklad. Slovensko v čase vojny - v rokoch 1939-44 malo vyspelé hospodárstvo i poľnohospodárstvo, ktoré bolo na úrovni Švajčiarska. Prečo sa nepýta-

me, nesiahame, bez ohľadu na politické aj vojnové situácie, ako sa to mohlo dosiahnuť?

Súčasný stav v cenovej politike je veľmi diskutabilný. Hovorili tu predrečníci o sprístupnení cien, o predávaní výrobkov pod ceny. Vieme, že reštrikcia je vlastne vyrovnávanie všetkých hospodárskych i výrobných nedostatkov. Tu v parlamente sa chválime, čo naše hospodárstvo zásluhou názorov pána Dlouheho a pána Klausa získalo - 15 miliárd. Je alarmujúce pre naše obyvateľstvo, že sa to zarobilo na pote a na biednych cenách nášho obyvateľstva. Neviem, či si uvedomujeme obrovské odpisovanie určitých výrobkov už po záručnej dobe. To sú úžasné ceny. A zákazník, nákupca, ktorý nepozná niektoré signatúry na konzervách, často sa vystavuje ohrozeniu vlastného zdravia, pretože súkromné podniky to zneužívajú a počítajú s tým, že to nákupca alebo bežný občan nepozná. Kúpyschopnosť obyvateľstva klesá, a tým sa dostáva do stavu, ktorý sa tu spomínal. Bol som rád, že sa tu spomínala, chcem akcentovať niektoré veci.

Životospráva obyvateľstva - na Slovensku sne sebestační vo výrobe a pritom životospráva je nedostatočná. Strana zelených včera rozdávala všetkým poslancom niektoré informácie. Sú logické, treba ich brat do úvahy. Sme schopní v týchto intenciách pokračovať a riadiť sa? Je iróniou, že napriek prebytkom sa znižuje možnosť intenzívneho, produktívneho a správneho spoločného stravovania, a najmä školského. Tí, ktorí pracujú s našou školskou mládežou, vedia, že sú avíza, že sa bude znižovať hodnota stravy a podlá toho sa musia niektoré veci upravovať. Kam chceme dospieť v príprave našej mládeže?

Takisto sa spomínalo, že všetky vyspelé krajiny dotujú poľnohospodárstvo. Chcel by som poprosiť pána ministra, i keď to žiadali aj iní poslanci, aby sa prípadne zmienil

a vybral si na porovnanie niektorú krajinu - ponúkam Francúzsko, Belgicko, Holandsko alebo blízke Rakúsko, či Švajčiarsko, aby sme na týchto jasných príkladoch videli. Predsa je nerozume trápiť sa na nejakou patente, keď je už taký, ktorý sa dávno používa. Vyvstáva tu problém rodinných fariem. Náš človek je pracovitý. Na Slovensku sa prakticky vychádza z poľnohospodárstva. Boli by veľmi radikálne spôsoby, ako zakladať, rodinné farmy. Aj náš občan, náš poľnohospodár sa boji týchto akcii, pretože nechce riskovať, a nemá záruky v agrárnej a finančnej politike. To už tu - tieto analýzy - boli vyhodnotené. A tie záruky skutočne nemá. Výstava Agrokomplex ukázala obrovské možnosti pri malovýrobe alebo v podnikaní, ale tie sú zdanlivo iba v snoch, pretože náš poľnohospodár sa bojí ísť do tejto politiky.

Ešte jeden aspekt. Bol tu dosť nešťastne a nie najvhodnejšie kritizovaný problém sociálnej politiky. Som pedagóg, ale zaoberám sa aj touto problematikou ako každý z nás, poslancov, pretože zasahujeme svojim vplyvom aj do rôznych oblastí. Prečítal som si odborný článok - a zaoberá* sa tým, ako určite aj vy -, ktorý hovorí, že trhové hospodárstvo a úžerná politika bez sociálnych aspektov je hrubé, drzé okrádanie nášho človeka, nášho národa. A takisto sa požadovalo, aby popri hospodárskej reforme, ktorá bola nutná, potrebná, paralerne nasledovala aj vypracovaná dokonalá sociálna reforma. Nášho občana nebudú interesovať rôzne reformy, rôzne problémy trhového hospodárstva, keď bude hladný a keď nemá záruky, čo mu máme ponúkať? Názory odborníkov bez tejto problematiky sú len politickou demagógiou a tu už zdôrazňovanou disciplínou politických strán. Na disciplínu politických strán má doplácať náš občan?

Celá poľnohospodárska politika a jej súčasná bilancia burcuje nás všetkých - ministerstvo, vládu. Je to zákonitý alarm, ktorý je potrebné riešiť urýchlene, odborne a podlá

prognózy alebo prognóz, ktoré sú vo svete známe. Treba ich riešiť a najmä zákonite rešpektovať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Hajduk. Pripraví sa pán poslanec Ásvanyi.

Poslanec A. Hajduk:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Slovenská národná rada,

tragédie, ktoré boli spojené so socialistickou kolektivizáciou pôdy u nás, ľudia zažili na vlastnej koži a pocítili vo svojich rodinách. Výsledkom je skutočnosť, že k novembrovej revolúcii v roku 1989 bolo 97 % poľnohospodárskej pôdy v kolektívnom hospodárení. Nikde v rozvinutých krajinách nie je takýto spôsob hospodárenia v poľnohospodárstve. Výsledkom tohto nášho hospodárenia je napríklad aj skutočnosť, že sa vytratil vzťah k pôde a poľnohospodársky robotník nie je tým opravdivým roľníkom. Došlo k značnej devastácii pôdy a jej erózii za štátne peniaze. Tu by som chcel podporiť poslanca Hubu. Máme z toho obrovské zážitky. Myslím si, že ministerstvo poľnohospodárstva má obrovské problémy, ako naložiť s koncovkami extrementov pri veľkovýkrmniach ošípaných, kde sme honosne vybudovali veľké továrne na výrobu mäsa, ale dopad na životné prostredie a ostatné náležitosti, ktoré s tým súvisia, sme neriešili. Dnes z toho dôvodu máme obrovské zamorené pôdy.

Na družstvách je 20 - 30 % THP-pracovníkov. A pýtam mu vás, to chceme udržať? U nás je zamestnaných v poľnohospo-

dárstve 12- 15 % obyvateľstva. V bývalej Nemeckej spolkovej republike sú to 4 %, v Spojených štátoch amerických 2 %. Družstvá sa majú združovať na základe spracovateľského odvetvia, a to na základe komerčného spôsobu. Najefektívnejšie jednotky sú rodinné farmy a družstvá vlastníkov, ktoré takéto hospodárenie považujú nie ako zamestnanie, ale sa ich to bytostne dotýka, žijú s pôdou a podlá toho hospodária. To je smer, ku ktorému máme postupovať s tým, že dnešné družstvá, ktoré sú efektívne, samozrejme, by zostali, avšak predpokladám - po prijatí transformačného zákona na iných zásadách.

Chcem sa zastaviť pri organizácii, ktorou je Roľnícky družstevný zväz. Je to organizácia, ktorá zahŕňa okrem iných záležitosti povinné členstvo družstevníkov, a žije z polpercentného podielu mzdy každého družstevníka. Kolektívne členstvo je však v mnohých rozhodujúcich veciach zneužívané. Napríklad máme v živej pamäti výstražný štrajk v poľnohospodárstve. Dovolím si povedať názor, že Rolničky družstevný zväz má byt predovšetkým nápomocný ministerstvu poľnohospodárstva a výživy pri koncepcii a riešení problémov agrárnej politiky v našej republike. A nie tak, že ťažkosti a problémy, ktoré sú v rezorte, ho nezaujímajú.

Nikto z poslancov však nevystúpil s tým, aby poľnohospodárske podniky zlepšili organizáciu práca so zameraním na zníženie strát v poľnohospodárstve - a tie sú v poľnohospodárstve značné. Ďakujem pánovi kolegovi Húblovi za jeho vystúpenie, kde tieto veci naznačoval. Práve naopak, kvitujem postup Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky v tom, že ako prvé v rámci krajín bývalého socialistického východného bloku poskytuje dotačnú politiku v takej istej výške aj súkromným roľníkom. Takisto kvitujem osobnú aktivitu pána ministra Kršeka, čo sa týka stretávania s poprednými poľnohospodárskymi pracovníkmi či z prvovýroby alebo zo spracovateľského priemyslu, kde priamo na mieste rokuje, rieši a predkladá koncepciu, akú ministerstvo zaují-