sa to napríklad konkrétne nevyvážených postupov federálnych orgánov pri regulácii cien poľnohospodárskych výrobkov, vývozu, väčšej miery reštrikcie, dotácii pre poľnohospodárstvo v Slovenskej republike ako v Českej republike. Za chybu považujem aj to, že vláda a jej hospodárska politika včas a účinne nereagovala, a napriek avizovaným dôsledkom niektorí vládni predstavitelia sa ich snažili interpretovať a obhajovať ako zákonito a pozitívne javy. Dlho sa tvrdilo a v podstate dodnes tvrdí, že sa to v ranči trhovej ekonomiky všetko vyrieši samo.

Vážení prítomní, moji predrečníci v podstate veľmi výstižne a veľmi podrobne zhodnotili súčasný stav poľnohospodárstva. Nechcem opakovať to, čo tu už bolo povedané, a preto sa pokúsim len o akúsi krátku anotáciu tejto správy, aj celej problematiky poľnohospodárstva. Problémy, ktoré sú nastolené alebo ktoré sú popísané v správe, sa v tomto parlamente, ale aj v celej poľnohospodárskej verejnosti pertraktovali, a veľa sa o nich hovorilo už viac ako pred 10 mesiacmi, v podstate od minulého roku doteraz. Žiaľbohu, až teraz sa pristupuje k určitému riešeniu alebo náznaku riešenia, ale je to, žiaľbohu, len náznak riešenia a poľnohospodárstvo sa za tento čas dostalo do takej krízy, že nielen ministerstvo poľnohospodárstva, ale celá slovenská vláda bude mať čo robiť, aby ho z tejto krízy dostali.

Zaráža ma v tejto správe, že ministerstvo poľnohospodárstva ako zriaďovateľ alebo ako rezort, ktorý má patronát nad prvovýrobcami, má patronát takisto aj nad spracovateľským priemyslom, avšak spracovateľský priemysel sa voči poľnohospodárskym prvovýrobcom doteraz správa ako monopol, vidno to aj pri jeho ziskoch. Preto by som navrhoval nielen ministerstvu poľnohospodárstva, ale aj celej vláde, aby sa veľmi rýchlo zaoberala demonopolizáciou spracovateľského priemyslu, aby sa urýchlene vytvárali akciové spoločnosti, kde akcie v týchto spoločnostiach spracovateľského priemyslu by mali jednotliví prvovýrobcovia, či už to budú družstvá,

súkromne hospodáriaci roľníci a podobne, pretože, podľa môjho názoru, spracovateľský priemysel ako taký má veľmi značný vplyv na to, ako stojí súčasné poľnohospodárstvo resp. poľnohospodárski prvovýrobcovia.

Ďalej by som chcel iniciovať, aby slovenská vláda a ministerstvo poľnohospodárstva urýchlene pristúpili k tomu, aby sa vytvoril slovenský fond trhovej regulácie. Vieme dobra, že včera alebo predvčerom sa o tom rokovalo vo Federálnom zhromaždení a federálny trhový fond nebol prijatý. Myslím si, že to je správne, pretože obe republiky by mali mat svoj vlastný fond tejto trhovej regulácie, aby s ním mohli nakladať tak, ako je to žiadúce, pretože existujú určité špecifiká a rozdiely, či už biologického alebo technického rázu medzi slovenským a českým poľnohospodárstvom.

Ďalej by som chcel upozorniť, aby ministerstvo poľnohospodárstva dbalo na lepšiu kontrolu dotácii a subvencií, ktoré sa dávajú do poľnohospodárstva, aby sa využívali tak, a akým zámerom ich poskytuje ministerstvo resp. regionálne správy a informačné správy, ktoré existujú na okresoch. Dobre vieme, že poľnohospodárstvo je určitou zábezpekou výživy národa, obyvateľov tej-ktorej krajiny. Preto každá vláda, každý kompetentný orgán v tej-ktorej krajine si chráni poľnohospodárstvo všetkými možnými prostriedkami a používa všetky dostupné páky na to, aby poľnohospodárstvo alebo výroba potravín fungovala, aby sa rozvíjala. Preto si myslím, že keď aj iné krajiny, najmä na západe, si všemožne chránia svoje potravinárske výrobky, teda poľnohospodárstvo ako také, mala by k tomu urýchlene pristúpiť, aj slovenská vláda. Zabúda sa na určitú aktívnu colnú politiku. Už tu bol spomínaný export živého mäsa do všetkých možných krajín okolo Česko-Slovenska, či je to Európa alebo iné kontinenty. Je do určitej miery pravdou, že tieto prebytky treba vyvážať, ale myslím si, že by sa aspoň sčasti mali u nás finalizovať, aby

sme nedotovali vonkajší svet okolo nás, a náš obyvateľ si tieto potraviny musí kupovať za veľmi vysoké ceny.

Takisto by sa malo prikročiť k riešeniu daňovej politiky, odvodu z miezd v poľnohospodárstve. Vieme, že tato daňová politika a ceny daňovej politiky sú veľmi vysoké. Viackrát sa už navrhovalo, aby odvody neboli 50 %, ale len 25 %. To by poľnohospodárom veľmi pomohlo. Čo sa týka cenovej politiky, sú veľmi vysoké úroky z úverov. Tu by sa malo tiež pristúpiť k zásadnému riešeniu a znížiť ich aspoň na určitý prechodný stav, pretože o chvíľu nebudeme mať žiadne poľnohospodárske družstvá.

Chcel by som povedať, že viackrát sa tu žiadala koncepcia agrárnej politiky. Žiaľbohu, prešlo viac ako desať mesiacov a táto koncepcia slovenskému parlamentu doteraz nebola predložená. Mám poznatky o tom, že sa na nej intenzívne pracuje, resp. že je už pred dokončením, ale táto koncepcia mala byt na rok 1991 vypracovaná už v minulom roku. Čo sa týka samotného uznesenia, myslím si, že je potrebné ho prijať, avšak podlá mojej mienky je veľmi všeobecné. To, čo sa odporúča slovenskej vláde, by sa malo viac konkretizovať a termínováť, dokedy a ako má byt splnené.

Na záver chcem povedať iba toľko, že poľnohospodárskou problematikou by sme sa mali v tomto parlamente častejšie a viac zaoberať, pretože poľnohospodárstvo a výroba potravín je veľmi dôležitým článkom v našej ekonomike a v našom hospodárstve.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Ivanovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Filipp.

Poslanec P. Tatár:

Vážení páni ministri,

vážená Slovenská národná rada,

dámy a páni,

na úvod mi dovoľte povedať známy fakt, že nie som poľnohospodárom, ale niektoré súvislosti sú očividné, preto sa pokúsim vyjadriť k nim veľmi rámcovo. Viackrát už tu bolo povedané aj zo strany opozície, že vlastne prebudovávame túto krajinu, prebudovávame filozofiu hospodárstva. Preto takéto rozpravy kľudne možno viesť o všetkých rezortoch a vo všetkých rezortoch by sme v tomto prechodnom období našli rovnaké problémy. To je jedna veľmi dôležitá súvislosť. Treba si to uvedomiť.

Táto správa má väčší konštatačný objem. Fakty sú také, aké sú, konzultovali sme to s odborníkmi. Skutočne naše poľnohospodárstvo tak, ako bolo dlhé roky vedené a ako sa teraz pokúša prerodiť na nejaké iné, má tieto problémy. Je to jednoducho tak. Rád by som tu upozornil alebo komentoval niektoré vaše pohľady, ktoré odzneli z tohto miesta predomnou. Ak niekto nazve bezprogramovým útlmom situáciu, kedy sa centrálne, jednostranne, izolacionisticky riadené poľnohospodárstvo pokúšané prerobiť na dobré poľnohospodárstvo, vyzerá to katastroficky, ale nie je to pravda. Iný problém je, keď napríklad niekto povie, že existuje pokles výroby o 400 alebo 452 %, presné číslo si nepamätám. To by sme boli na mínus 300 %, to by sme vyrábali mínus. Ten výpočet je tiež katastrofický. Pred verejnosťou emotívne vykresľujeme horšiu situáciu, ako je v skutočnosti. To nie je dobrý prístup. Z takejto analýzy sa veľmi ťažko robí syntéza. Návrhy, ktoré sú v tejto správe, ako tu už bolo povedané, a musím to iba zopakovať, sú v podstate rámcové, ale treba si uvedomiť - mnohí tu hovorili o daniach, o dotáciách, o colnej politi-

ke -, že všetko v tých návrhoch je rámcovým spôsobom povedané. Nie sú tam detaily, nie je tam časová os, atď. Pri prebudovávaní centrálneho systému na iný systém ani nemožno vopred na deň a percentá vyrátať, čo bude výhodné.

Chcem sa vrátiť k tomu, ako je uvedené na jedenástej strane, tiež to tu bolo dvakrát spomínané, že zisky v prvovýrobe poklesli 14-krát a zisky v druhovýrobe vzrástli 3, 4-krát. Zase tu bolo správne poukázané, že je tu štátny monopol. A je tu ešte jedna ďalšia všeobecná súvislosť týkajúca sa špecificky poľnohospodárstva. Štátny monopol v poľnohospodárstve nie je možné prekonať tak rýchlo vo väzbách na ostatné hospodárstvo, pretože poľnohospodárstvo má svoje špecifické polčasy. Minimálna doba jednej sezóny je jeden rok. Polčas pri pestovaní hovädzieho dobytka sú, povedzme, 3 roky. Spôsob a charakter výroby, ktorý vznikol doteraz, nemožno jednoducho zmeniť z roka na rok alebo z jednej sezóny na druhú. Z tohto hľadiska téza, že nemáme agrárny program, mi znie ako obohratá alebo pokazená platná. Agrárny program je nasledovný: Už sa urobili kroky, aj zákonodarné, v reštitúcii pôdy, reštitúcii vlastníckych vzťahov, onedlho sa prijme transformačný zákon - to je ďalší krok. V súvislostiach s trhovým mechanizmom v ostatných častiach hospodárstva aj z toho, čo sa doteraz urobilo, som optimistom. Vrátim sa k niektorým konkrétnym príkladom.

Keď hovoríme o družstvách, treba si uvedomiť, že napríklad minimálne od roku 1972 naše družstvá fungujú na základe štátnych dotácií ako štátne podniky. Hovorím to veľmi zjednodušene, ale je to zhruba tak. Preto sa tak tažko prebudovávajú, preto sú tak závislé na štátnom rozpočte, preto sú také nesamostatné, preto sa nevedia spamätať. A ešte pre niečo iné sa nevedia dobre spamätať - pre spôsob riadenia, ktorý v nich existuje. Choďte na ktorúkoľvek dedinu a povedzte ľuďom, že pôda, ktorá im patri a ktorá in bola bezprávne zobratá, je ich vlastná. So strachom sa budú pozerať

na predsedu družstva, či im to dovolí. Čiže aj systém riadenia priamo na dedine, ktorej sa to týka, bráni tradičný, zažitý systém, akýsi autoritatívny, pretože dosadené vedenie v podstate mohlo disponovať s dotačnými centrálnymi peniazmi a aktivita samotných ľudí sa prebúdza pomaly. To isté sa tyká delenia družstiev. Je pekné vymyslieť heslo, aby každý pracoval vo svojej dedine, každému to vyhovuje, ale vieme dobre, ako tažko sa za posledné dva roky rozdeľovali družstvá a koho zásluhou sa tažko rozdeľovali. Nie zásluhou ľudí, ktorí tam žijú a chceli by to, ale zásluhou spôsobu vedenia družstiev. Čiže vonkajšie a vnútorné podmienky sú tiež zložité. Takže agrárny program existuje, a naozaj nemá zmysel hovoriť, že nie je. Jednoducho treba pozorovať jeho priebeh, a treba sa k nemu stávať tak, že čo máme urobiť, aby sme to urýchlili.

Pristavím sa ešte pri predposlednom bode. Bolo tu hovorené o výžive obyvateľstva, o kalóriách. Pri centrálne riadenom poľnohospodárstve, aké bolo u nás, sne ako odborníci na zdravie neboli schopní dosiahnuť zmenu štýlu výroby, ponuky zdravých potravín, zmenu výživových návykov obyvateľstva. Je všeobecne známe, že naša katastrofálna situácia napríklad v kardiovaskulárnych ochoreniach bola spôsobená nadvýživou najmä kalórii a najmä bravčového mäsa. Viem, že sa centrálne nedá rozkázať, jedzte menej, ale pokiaľ sa nám začína dariť a podarí decentralizovať poľnohospodárstvo, a pokiaľ sa nám podarí dostatočným vzdelaním a výchovou zmeniť návykové zvyklosti obyvateľstva, garantujem vám, že aj takýto pokles kalórii, ktoré naše obyvateľstvo konzumuje, sa chtiac-nechtiac prejaví o 3 až 5 rokov v zníženom počte infarktov. Stačí sledovať štatistiky, môžete mi veriť.

Takže uzavriem to tak, že vieme, kde sa nachádzame, pozerajme sa na záver správy, ktorú predkladá ministerstvo poľnohospodárstva a vláda, a každý deň hľadajme možné naplnenie týchto záverov, lebo rámcové závery sú dobré, presne také,

aké ste požadovali. Už nebude možné dopredu rôznymi uzneseniami dirigovať, čo, kto, v ktorej dedine má robiť. Znova opakujem - už z toho, čo sa urobilo, som optimistom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Chcel by som len upozorniť pána poslanca Tatára, že sa už nevyjadrujeme v kalóriách, ale v jouloch.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ako ďalší prehovorí pán poslanec Filipp. Pripraví sa pán poslanec Táraj.

Poslanec J. Filipp:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážení páni ministri,

dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k prednesenej správe. Bolo tu už povedané veľmi veľa. Napriek tomu by som si dovolil po prečítaní tejto správy parafrázovať výrok prvého prezidenta T. G. Masaryka, ktorý použil aj náš pán prezident po revolučných udalostiach: "Lidé, tvá vláda se k tobě obrátila zády. " Prečo? Dovolia si vybrať len jednu jedinú skutočnosť, a to je dotovanie vývozu potravín, prebytkov potravín. Po rokovaní v Židlochoviciach, ako sa hovorí v správe,

sa zástupcovia všetkých troch vlád dohodli zásadne dotovať vývoz prebytkov potravín. Určila sa na to suma vraj 3 400 miliónov korún. Po prepočítaní pripadá na každého občana od novorodeniatka 230 korún, t. j. na priemernú rodinu l 150 korún. Čiže z daní našich ľudí zaplatíme na dotáciách na vývoz prebytkov potravín povedzme do krajiny, kde ľudia zarobia dvadsaťkrát, tridsaťkrát toľko, než naši občania, l 150 Kčs - každá naša rodina. Prosím vás, prečo nie je možné tieto prebytky potravín riešiť znížením cien? Nakoniec dám návrh do uznesenia, ale pýtam sa, prečo sa nad týmto nezamýšľa ministerstvo poľnohospodárstva?

Už v januári alebo vo februári tohto roku som položil otázku predošlému pánovi ministrovi poľnohospodárstva, aké opatrenia urobia na zabránenie kolapsu agropotravinárskeho komplexu. Vtedy mi pán minister odpovedal, že sa mýlim, že nie také nehrozí, že všetko je v najlepšom poriadku. No dnešná správa napríklad tým, že v tabuľkách uvádza, že žiak v potravinárskej výrobe je mínus 6 770 miliónov korún, teda schodok je takmer 8 miliárd, nehovorí o tom, že by tu bolo všetko v poriadku. Takže zrejme nové ministerstvo sa stavia k veci trošku poctivejšie, spravodlivejšie, ale aj tak mi to nedáva nádej, ktorú tu vyjadril pán minister, že sa netreba obávať hladovania. Opačne, domnievam sa, že už dnes, keďže podľa štatistiky 2 700 000 ľudí na Slovensku žije pod úrovňou životného minima, nie že sa treba obávať hladovania v budúcnosti, ale ľudia už dnes hladujú.

Predpokladám, to je možné dať návrh na doplnenie uznesenia. Navrhujem doplniť, ešte jeden odsek v časti D, kde sa odporúča vláde Slovenskej republiky, v tomto znení: "-prebytky tuzemských výrobcov riešiť zásadne dotovaním cien vnútorného trhu a len výnimočne dotovaním vývozu. "

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. Prehovorí pán poslanec Táraj. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Poslanec Š. Taraj:

Vážená Slovenská národná rada,

z úst mojich predrečníkov odznela len samá Kritika na poľnohospodárstvo. Stotožňujem sa so spravodajcom pánom Varjúom, že správa o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku v podstate jasne uvádza súčasný stav v poľnohospodárstve, ale zjavne obchádza základné príčiny krízovej situácie, do ktorej sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. Túto situáciu považuje naše poľnohospodárstvo za dôsledok prechodu k trhovej ekonomike. Položme si ale otázku: Museli by sme teraz riešiť túto krízovú situáciu, pokiaľ by nebola postihla naše poľnohospodárstvo v minulosti násilná kolektivizácia vtedajšieho poľnohospodárstva? Dnes tie sľubované výhody kolektívneho riadenia a najmä jeho výsledky nemôžeme v žiadnom prípade zúročiť. Pripomínam to preto, že premrhané milióny vynaložené pri kolektivizácii už ťažko nájdeme. Spomeniem, že vtedajšia vláda násilne dotovala potraviny len preto, aby lacno nakŕmila obyvateľstvo, a zároveň týmto spôsobom dokazovala správnosť svojej agrárnej politiky. Ale kto na to doplatil? Dodnes vieme, že to bol najmä náš priemysel, ktorý je v takej situácii, akú dnes vidíme.

Spomeniem len niektoré veci. V minulosti dochádzalo napríklad pri vykazovaní vyššej dojivosti v poľnohospodárstve k skresľovaniu stavov, a to tým, že sa vykazovala na niekoľkoročné kravy, tzv. teľné jalovice, na ktoré sa dojivosť neprepočítavala. Pochádzam z poľnohospodárskej obce, aj z rodiny, v ktorej obaja rodičia pracovali v poľnohospodárstve i počas družstevníctva, ktoré dnes v našej obci trvá.

V minulosti finančné prostriedky z dotácie boli vynakladané na výstavbu, na zveľadenie vtedajšieho družstevníctva. Boli vykazované také financie, že v našej obci jeden gazda by bol dostal v tej dobe 100 000 korún. A to už samo osebe hovorí, že v roku 1958 touto hodnotou, ktorá je veľmi zaujímavá, si mohol gazda veľmi pomôcť pri zveľaďovaní svojho majetku, vecí za to sa dal postaviť pekný rodinný dom. A tu kdesi sa odvíja kríza nášho poľnohospodárstva. Jej história je o niečo dlhšia než dva roky.

Takúto podobu slovenského poľnohospodárstva terajšie ministerstvo zdedilo a z takejto podoby vychádza. Preto nečakajme také rýchle kroky v oblasti nápravy nepriaznivého stavu. Vychádzajme z toho pozitívneho, čo naše poľnohospodárstvo dnes má, lebo nie všetko je tu zlé. Veď v tomto odvetví pracovali a pracujú aj dnes ľudia, ktorí vedeli vyťažiť pozitívna črty slovenského poľnohospodárstva, ktoré môžeme dnes v plnej miere zúročiť. A práve títo odborníci by mali pomôcť nášmu ministerstvu svojou konštruktívnou radou. Ale s kým konzultovať, keď v mnohom sú to práve tí odborníci, ktorí v minulosti riadili tento rezort a doviedli poľnohospodárstvo práve do taj formy, v ktorej ho dnes mnohí kritizujú.

Nemôžem sa stotožniť s kritikou, čo s nadúrodou obilia x tohtoročnej žatvy. Začíname sa báť o to, čoho mame nazvyš. Tu sa mi akosi natíska isti udalosť z čias egyptských faraónov citovaná v knihe Starého zákona, ktorá pojednáva o siedmich úrodných a siedmich neúrodných rokoch. I tu Faraón odmenil radu múdreho správcu, ktorý mu vyložil jeho sen a poradil mu, aby uskladnil nadbytočnú úrodu obilia na horšie časy. Nie je to podobnosť, ktorú oddeľujú tisícročia? Neverím, že takýchto múdrych správcov nemané v našom poľnohospodárstve aj dnes. To najvyššie správcovstvo je v dnešnej podobe ministerstvo poľnohospodárstva. Hľadajme však cesty a spôsoby, ako sú pomôcť na ceste hľadania úspechov nášho

slovenského poľnohospodárstva. Ale nehľadajme spôsoby, ako túto cestu zatarasiť, zakopať prekážkami, uzneseniami, ktoré musí naše poľnohospodárstvo prekonávať v týchto dnes pre nás ťažkých a skúšaných časoch. Preto berné koncepciu ako otvorený dokument, ktorý nemôže obsiahnuť presný návod. Viaceré veci, ako subvenčná politika, regulácia trhu, regionálne rozvojové programy, ktoré už dnes ministerstvo má, sú rozpracované s osobitným zreteľom na rok 1992. Niektoré vecí sa budú ďalej dopracovávať vzhľadom na reálne podmienky a vývoj nášho poľnohospodárstva.

Záverom by som sa chcel vyjadriť k uzneseniu, kde sa stotožňujeme s tým, že uznesenie treba prijať a stotožňujem sa aj s pánom Sabom, ktorý podal pozmeňujúci návrh, ktorý podporuje dotačnú politiku plodín, ktoré ozdravujú naše stravovanie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Tarajovi. Prehovorí pán poslanec Huba. Pripraví sa pán poslanec Masarik.

Poslanec H. Huba:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni kolegovia,

nadviažem voľne najmä na to, čo hovorili páni predrečníci Sabo, Tatár a čiastočne aj niektorí ďalší. Predložená správa, podľa mňa, výstižne bilancuje problémy, ktoré sa prejavili v našom hospodárstve v súvislosti s procesom radikálnej ekonomickej reformy. Tvrdiť však, že ide o správu

o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku, by bolo veľmi prehnané, vecí problémov v našom poľnohospodárstve a s našim poľnohospodárstvom je nepomerne viac, hromadili sa dávno pred spustením procesu radikálnej ekonomickej reformy. V správe sa veľmi málo pozornosti venuje súvislostiam, ktoré síce priamo nesúvisia s radikálnou ekonomickou reformou, ktorá ich len pomohla odhaliť v plnej nahote, ale zato sú tiež vysoko ekonomicky relevantné.

Deformované administratívne—byrokratické, pseudoekonomické riadenie našej pseudoekonomiky, ktoré nahrádzalo prirodzené ekonomické vzťahy nielen v samotnom poľnohospodárstve, ale aj vo vzťahu poľnohospodárstva k iným rezortom, má na svedomí celý rad následných deformácii. Prejavilo sa to jednak v podlžnostiach poľnohospodárstva voči ostatným rezortom za škody, ktoré naše jednostranne zamerané priemyselné poľnohospodárstvo páchalo a pácha na hodnotách spravovaných inými rezortami. Pred týmito obrovskými škodami sme si zatvárali a dodnes zatvárame oči, a tvárime sa, ako by neexistovali. Naše poľnohospodárstvo je dlžné tým, ktorí spravujú naše vody, miliardy korún za ich devastáciu. Dlhuje nám miliardy za zničenie takmer všetkého živého, prírodného v polnohospodárskej krajine. Dlhuje nám tažko vyčísliteľné prostriedky za zničenia kultúrnych hodnôt slovenského vidieka, za radikálnu redukciu rekreačného potenciálu slovenskej krajiny, atď.

A naopak. Nikoho nezaujímalo a nezaujíma, aké škody spôsobili iné rezorty a aktivity v poľnohospodárstve. Vo výmera poľnohospodárskej a najmä ornej pôdy na jedného obyvateľa sme sa stali jedným z najbiednejších štátov Európy. A poľnohospodárom túto skutočnosť dlho nikto nijako nekompenzoval. Potom sme síce zaviedli inštitút tzv. náhradných rekultivácii, ale opäť íšlo veľmi často viac-menej o klamanie samých seba, pričom sa napáchalo neraz viac škody ako osohu. Koľko piati náš priemysel, doprava či správcovia od-

pádov za to, ako imisie, ktoré tak nepriaznivo ovplyvňujú poľnohospodársku produkciu po stránke kvalitatívnej i kvantitatívnej? Výstavba vodných diel na Dunaji nielenže odkrojila okolo 3 tisíc hektárov z fondu našich najúrodnejších pôd, ale podlá prepočtov odborníkov z poľnohospodárskeho výskumu ešte v predrevolučných cenách si len zmena odtokových pomerov tzv. vnútorných vôd zo Žitného ostrova bude vyžadovať 5 až 6 miliárd korún vyvolaných investícii. Koľko miliárd takýchto investícií si vyžiada budovanie závlahových systémov ako náhrady za doplnkovú vlahu, ktorú nám doteraz Dunaj poskytoval bezplatne? Keď vidine, koľko peňazí sa míňa a koľko krutosti sa na krajine dodnes deje prostredníctvom tzv. meliorácii a náhradných rekultivácií, vyvoláva to dojem akoby naše poľnohospodárstvo zápasilo nie s nedostatkom, ale s nadbytkom investičných prostriedkov.

Ale najviac škôd spáchalo na poľnohospodárskej pôde a vidieckej krajine ako celku poľnohospodárstvo samo. Riešenie ekonomických problémov nemusí stáť v principiálnom protiklade s jeho ozdravením. Jednu z ciest, spomínali to už páni poslanci Sabo a Tatár, vidia aj v posilnení primárnej spotreby rastlinných produktov a v zmene súčasného trendu preferencie živočíšnej produkcie ako často neefektívneho a zdravotne diskutabilného skrmovania rastlinnej produkcie a jej náhradnej premeny na infarktotvorné živočíšne tuky a exkrementy, s ktorými si nevieme dať rady. Menej zdravšieho bude viac, ako prebytok nezdravého, a to ako z hľadiska zlepšenia zdravotného stavu našich ľudí i krajiny, tak aj z hľadiska uplatnenia sa našej poľnohospodárskej produkcie na zahraničných trhoch.

Na záver dovoľte niekoľko podnetov a otázok na pána ministra. Vieme, že v oblastiach s kriticky ohrozeným životným prostredím, ako aj pozdĺž frekventovaných komunikácií, je potrebné pestovať v prvom rade technické plodiny. Napriek tomu, že tomu tak dosial nie je, v správe nariekame nad pre-

bytkami napríklad repkového oleja. Jedno z potenciálnych odbytíšť vidím v používaní rastlinných olejov ako náhrady mazacích olejov v lesnom hospodárstve, kde nám do pôdy a vôd unikajú ročne tisíce ton mazacích olejov, ktoré sa používajú pri prevádzke motorových píl. Je to zdanlivý detail, ale z takýchto detailov sa nakoniec vyvinula naša ekologická i ekonomická kríza. Považujem za nevyhnutné pristupovať k dotačnej a daňovej politike veľmi prísne, územne i vecne diferencovane, a maximálnym uplatnením vedecky podložených ekologických kritérií. Nie je mi celkom jasné, prečo sa poľnohospodárske prebytky nemôžu realizovať za dotované ceny napríklad aj vo sféra sociálnej starostlivosti, kde vieme, že dnes denný príspevok na jedného ošetrovaného je neuveriteľne nízky, a tam napríklad hladovanie už pred revolúciou, ale aj dnes som mal tú ciest, zažiť nie ako obeť, ale ako opatrovateľ-amatér, a skutočne to môžem potvrdiť. Ak potravinársky priemysel, obchod a služby vďaka situácii výrazne profitujú, treba toto ich umelé zvýhodnenie kompenzovať nekompromisným trvaním na vyššej kvalite potravinárskej produkcie a obchodných služieb. Ako všetci vieme, dosiaľ tomu tak nie je, a za viac peňazí počujeme neraz skôr menej muziky ako v minulosti. Chcel by som sa tiež pána ministra opýtať, ako sa pri prehlbujúcom sa deficite v jeho rezorte podarilo "zvýšiť" rast spotreby palív a energie oproti minulému roku o 43, 5 %, ako sa to konštatuje na strane 11 správy.

Na záver si dovolím ešte jedno odporúčanie všeobecného charakteru. Agropotravinársku politiku bude treba vnímať a pripravovať komplexne a medzirezortne, dôsledne analyzovať príčiny, vedecky predvídať následky a snažiť sa vidieť všetky súvislosti.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Prehovorí pán poslanec Masarik. Pripraví sa pán poslanec Hübel.

Poslanec J. Masarik:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte, aby som povedal niekoľko poznámok k tejto diskusii, ktorá sa vyvinula v súvislosti s prerokovávaním dnešného bodu. Chcel by som predovšetkým odpovedať na niekoľko námietok, ktoré vzniesol pán poslanec Varjú. Hovorí o tom, že správa obchádza základné príčiny problémov. Domnievam sa, že všetci máme pred sebou názov správy, a vieme aj to, že cieľom tejto správy nebolo podávať ani prehľad o základných príčinách problémov a dokonca ani podávať alebo detailne popisovať smery riešenia. Správa má názov Správa o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku. Už názov hovorí, že jej obsah má byť konštatačný, a ona skutočne zhrňuje súčasný stav poľnohospodárstva. Pán poslanec hovoril o tom, že v myslení vlády prevládajú rýdzo ekonomické názory. Hovorím, chvalabohu, že je to tak, pretože sne boli svedkom práve toho, že vláda aj ministerstvo poľnohospodárstva pristupovalo k rozvoju poľnohospodárstva rýdzo antiekonomicky. Ako napríklad chápať to, ak sa dotoval výkrm hovädzieho dobytka alebo ošípaných v horských podmienkach, teda v takých podmienkach, ktorá boli úplne nevyhovujúce, keď sa tam muselo dovážať krmivo a keď 1 kg mäsa vyšiel na 70 korún? Ako hodnotiť taký prístup, keď sa dotovali potraviny tak, že veľká časť potravín, teda chleba a múky sa používala na skrmovanie jednoducho preto, lebo pre poľnohospodárov bolo lacnejšie použiť, na skrmovanie obilie a múku, ako pestovať obilia? Ako hodnotiť megalomániu, keď sa vytvárali veľké podniky, keď sa