Zdrojom kolapsového stavu a hroziaceho finančného krachu väčšiny poľnohospodárskych podnikov Žitného ostrova je i úžernícka úverová politika a podstatné zníženie subvencií systémových a fakultatívnych dotácií. Pre ilustráciu uvádzam, to v okrese Dunajská Streda zníženie dotácií pre poľnohospodárske podniky v roku 1991 v porovnaní s predchádzajúcim rokom činí až 486 %, t. j. pokles z 255 miliónov na 52, 5 miliónov korún. V rovnakom období sa zvýšili úroky z úverov z 1, 68 miliónov na 12 miliónov korún. I uvedené skutočnosti negatívne prispeli k rýchlemu rastu zadĺženosti poľnohospodárskych podnikov. Kvôli objektivite však treba povedať, že pretrvávajú nemalé nedostatky a rezervy aj v činnosti našich agropotravinárskych podnikov, ako znižovanie vlastných nákladov, využívanie genetického potenciálu rastlín a zvierat, rast intenzity výroby a produktivity práce, úroveň riadenia a organizácie práce a ďalšie.

Oceňujem, že v správe je obsiahnutá aj koncepcia agrárnej a výživovej politiky a v uznesení sú uvedené niektoré opatrenia na zlepšenie alarmujúceho stavu poľnohospodárstva. Po konzultáciách s viacerými poľnohospodárskymi odborníkmi z južného Slovenska si dovoľujem predniesť aspoň heslovite niekoľko konkrétnych odporúčaní.

Na úseku ochrany domáceho trhu je nutné okamžite vytvoriť colné bariéry a dovozné kvóty, ktoré budú regulovať dovoz poľnohospodárskych výrobkov a súčasne chrániť domácich výrobcov potravín. V daňovej oblastí je potrebné ešte v tomto roku znížiť daň z objemu miezd na 25 %, pretože zaťaženie na tomto úseku je neúmerné. Svoje odporúčanie odôvodňujem i tým, že mnohé úseky rastlinnej výroby, ako pestovanie zeleniny, ovocia, hrozna, sú veľmi náročné na živú prácu vzhľadom na súčasnú technickú vybavenosť a mechanizovateľnosť uvedených druhov prác. Zakotvenie primeranej úľavy pri dani z pozemkov sa javí ako nedostatočné. Je nevyhnutné znížiť daň z pozemkov všeobecne, pripadne prehodnotiť, jej zní-

ženie v súvislosti s prenájmom za pôdu, t. j. pachtovné.

Ďalej odporúčam stanoviť garantované ceny hospodársky dôležitých poľnohospodárskych výrobkov a tieto ceny dodržiavať ako súčasť určitej koncepcie agrárnej politiky. Súčasná vysoká úverová sadzba - v prvom polroku 20 %, v súčasnosti 17 % - dostatočne nezohľadňuje špecifiká poľnohospodárskej výroby. Nerešpektuje napríklad fakt, že v rastlinnej výrobe väčšinu plodín výrobca zbiera len raz ročne a niekedy ju skladuje celý rok.

Klimatické podmienky Žitného ostrova si vyžadujú, aby v rastlinnej výrobe boli využívané závlahy vybudované v minulosti zo štátnych prostriedkov s obrovskými nákladmi, avšak prevádzkovanie závlahových zariadení je dnes mimoriadne nákladné, veď len cena elektrickej energie a vody je niekoľkonásobne vyššia ako predtým. Preto odporúčam zvážiť dotovanie každého hektára zavlažovanej pôdy sumou 300 korún resp. úľavu na dani z pozemkov, ktoré sú pod závlahami, ako je to napríklad vo Francúzsku a v susednom Rakúsku.

Upozornenia poľnohospodárov žitnoostrovského regiónu, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení, nie sú odstrašujúcou víziou neprajníkov prebiehajúcej spoločenskej a ekonomickej reformy. Vyjadrujú predovšetkým ich úprimné obavy a mienku, ktorá vychádza z kritického rozboru súčasného stavu a existenčnej neistoty. Ďalší osud poľnohospodárstva im a vôbec nikomu nemôže byt ľahostajný, veď prípadné dôsledky jeho zruinovania pocítime všetci.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Paulickému. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Sabo. Pripraví sa pán poslanec Pirovits.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte prispieť do rozpravy stanoviskom poslaneckého klubu Strany zelených k predloženej správe o stave nášho poľnohospodárstva. Je nám jasné, že zabezpečenie výroby základných potravín je síce nevyhnutným cieľom poľnohospodárskej politiky, musí však vychádzať z praktických postupov, ktoré sledujú cieľ udržateľného rozvoja, t. j. takých postupov, ktoré neohrozujú prírodu. Tradičné roľníctvo okrem produkcie podstatne zdravších potravín, aké sa na náš stôl dostávajú dnes, vytváralo aj kultúrnu krajinu, na ktorú boli viazané pestré spoločenstvá rastlín a živočíchov. Nie sme romantici a sme si vedomí, že z hľadiska rentability návrat k rozdrobenému poľnohospodárstvu nie je možný. V súlade s cieľom udržateľného rozvoja dnes môže byť síce aj vytváranie rodinných fariem. Otázkou je, kto dnes na ne bude mat. Napríklad firma Wolf z Rakúska vám rodinnú farmu v chotári postaví za 4 milióny šilingov.

Chceme zdôrazniť, že k cieľu udržateľného rozvoja v dnešnom procese transformácie rozhodne patrí podpora, udržanie a podržanie prosperujúcich malých a stredných družstiev. Opakom by bolo vytváranie gigantov agrotovární a agrobiznisu. Ak by totiž vývoj išiel cestou spriemyselňovania poľnohospodárstva, stratíme základnú pre efektívnu ochranu životného prostredia, produkciu zdravých potravín a definitívne aj kultúrnu rôznosť vidieckych oblastí.

Priebeh ekonomickej reformy v agropotravinárskom komplexe, osobitne súčasná politika radikálneho zníženia dotácii do poľnohospodárstva a otvorenia domáceho trhu pre lacné

zahraničné produkty, má zatiaľ k udržateľnému rozvoju veľmi ďaleko, ba dokonca môže viesť k praktickej likvidácii základne domáceho poľnohospodárstva. Nezdieľame optimizmus pána ministra. Podľa nám dostupných informácii z praxe je dnes až 60 % poľnohospodárskych podnikov prvotne nesolventných, to znamená, nie z vlastnej viny. Prosil by som ho, aby sa k tejto informácii potom vyjadril. Tiež problémy prebytkov sú oveľa širšie, ako sú spomínané v správe. Pritom vykazované prebytky poľnohospodárskej produkcie sú často relatívne a súvisia so sníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Nefunguje ani kooperácia medzi Českou republikou a Slovenskou republikou pri využívaní poľnohospodárskych prebytkov. Nadmerne sa dotuje vývoz výrobkov živočíšnej výroby namiesto toho, aby sa aspoň prechodným znížením cien sprístupnili tieto výrobky obyvateľstvu. O tom už hovorili predrečníci.

Prípadný kolaps poľnohospodárskych podnikov bude mat dlhodobý nepriaznivý vplyv na populáciu Slovenska i na jeho hospodárstvo. Tiež si treba uvedomiť, že vynútená zmena rozsahu aj štruktúry spotreby potravín obyvateľstvom, nie je v súlade so zdravou ani racionálnou výživou. Prehlbovanie nedostatku bielkovín, vlákniny, vitamínov v strave chudobnejších vrstiev obyvateľstva môže mat následky najmä pre detskú populáciu a môže viesť k obnoveniu tradičných chorôb chudobných, ako tomu nasvedčujú signály zvyšovania počtu TBC ochorení deti v Poľsku a v Maďarsku. Nedostatok prostriedkov na nákup kvalitných a zdravých potravín totiž v prvom rade postihuje rodiny s malými deťmi. Nesúhlasíme preto s prijatou zásadou opatrení vyplývajúcou z rokovaní v Židlochoviciach, že pretlak ponuky tuzemských výrobcov sa bude riešiť zásadne vývozom, nie intervenciou domácej spotreby. Tento vysoko stratový vývoz dotujú miliardy zo štátneho rozpočtu a pritom spracovateľským podnikom sa v dôsledku pretrvávajúcich monopolov paradoxne zvyšujú zisky. Tiež by sme žiadali pána ministra, aby ministerstvo poľnohospodárstva interveno-

valo v smere rozdelenia monopolov spracovateľského priemyslu, aby v tomto odvetví nastúpila skutočná konkurencia. Domnievame sa, že je najvyšší čas, aby vláda jasne definovala polohu štátu k poľnohospodárstvu a vlastné ciele poľnohospodárskej reformy. Až na základe jasného definovania cieľov je možné hodnotiť postupy.

Sme presvedčení, že jedným z nástrojov riedenia krízy v poľnohospodárstve musí byt naďalej vhodná dotačná a daňová politika. Táto musí pomôcť podnikom dostať sa z ťažkostí, ktoré sa do nich dostali nie z vlastnej viny, a mala by zohľadniť skutočnosť, že v nijakej vyspelej krajine neexistuje poľnohospodárstvo bez dotácii, nefunguje bez dotácií. Potreba dotácii vyplýva najmä z nedodržania hierarchie hodnôt trhovou ekonomikou, keď poľnohospodárstvo založené na autoreprodukčnom procese, fotosyntéze je stratové. Mnohé družstvá dnes žijú priamo z podstaty. Hovorili o tom mnohí predrečníci. Osobitne výrazné to bolo vo vystúpeniach pána poslanca Plesníka a pani poslankyne Badálovej.

Podlá informácií o tom, akým spôsobom sa znižujú stavy hovädzieho dobytka, hrozí likvidovanie mladých kategórii geneticky cenných zvierat na úkor starých kráv, ktoré sú, samozrejme, oveľa ťažšie predajné. V odbyte menej kvalitného hovädzieho mäsa preto požadujeme výrazné, aspoň prechodné zníženie jeho ceny. Podobným príkladom zlej politiky v poľnohospodárstve je stav nášho ovčiarstva. Dnes vyvážame mlieko do Maďarska, pritom kvalitných ovčích syrov na našom trhu prakticky niet. Nehovoriac už o problémoch odbytu domácej vlny.

V správe nám výrazne chýba analýza vplyvu poľnohospodárskej výroby na životné prostredie. Treba si uvedomiť, že poľnohospodárstvo je po priemysle druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia, a jeho ekologizácia dnes musí patriť medzi kľúčové úlohy rezortu. Naviac, ekologizácia

poľnohospodárstva súvisí aj s potrebou redukcie zdravotne čo najmenej závadných potravín. Kontrola cudzorodých látok v potravinách nie je dnes doriešená, najmä vzhľadom k dovážaným produktom. Je nám známe, že u nás predávané zahraničné produkty nie sú dostatočne kontrolované a pritom kvalita mnohých z nich je z hľadiska miery obsahu cudzorodých látok veľmi pochybná. Predávajú ich vlastne len dobré obaly. Prosil by som pána ministra, aby zabezpečil informovanie verejnosti o kvalite a výsledkoch previerky výskytu obsahu cudzorodých látok v dovážaných potravinárskych produktoch.

Celkove platí, že trhová ekonomika bez regulácie povedie v poľnohospodárstve len k ďalším tvrdým negatívnym účinkom proti prírode. V dôsledku zlej ekonomickej situácie poľnohospodárskych podnikov tieto síce znížili vstupy priemyselných hnojív a pesticídov v tomto roku, táto situácia sa však po prekonaní depresie v trhových podmienkach výrazne zmení. Snaha o vysoké úrody a vysokú rentabilitu za každú cenu povedie opäť k vysokým dávkam pesticídov a priemyselných hnojív, k neúmernému zaťaženiu pôdy i životného prostredia.

Dovoľte, aby som zrhnul naše konkrétne pripomienky k návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k správe vlády o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku. Opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu, sú do značnej miery nekonkrétne, bez termínov plnenia a zodpovednosti. Preto predpokladáme, že ako všeobecnú smernicu ich bude pomerne ťažké rozpracovať. Napriek tomu základné myšlienky týchto opatrení podporujeme. Osobitne zdôrazňujeme nevyhnutnosť opatrení na ochranu vnútorného trhu, ďalej ekologizáciu poľnohospodárstva a prebudovanie kontrolného systému, a navrhujeme ďalšie nasledovné zmeny resp. doplnenia:

V bode A, kde sa hovorí, že Slovenská národná rada konštatuje, chcel by som podporiť návrh pána spravodajcu, ktorý

navrhol vypustiť posledný odsek, ktorý de facto schvaľuje zásady koncepcie agrárnej a výživovej politiky. Dodnes k nim ešte vlastne nebola ukončená diskusia, a nie sú ani predmetom rokovania dnešného pléna, ktorého predmetom je správa o stave poľnohospodárstva. Podobne treba vypustiť poslednú časť bodu B, kde sa hovorí o týchto zásadách.

Ďalej navrhujeme doplniť nový odsek, novú odrážku do bodu D, kde sa vláde odporúča, s týmto znením: "Celoplošne znižovať a racionalizovať používanie priemyselných hnojív a chemických prostriedkov ochrany rastlín. Obmedziť na nevyhnutnú mieru pridávanie syntetických hormónov, anabolík, antibiotík a ďalších cudzorodých látok do krmiva hospodárskych zvierat. " Odôvodnenie: Redukcia stupňa chemizácie poľnohospodárskej výroby výrazne súvisí s potrebou zlepšenia kvality dorábaných potravín z hľadiska ich závadnosti resp. nezávadnosti. Druhým dôležitým aspektom je, že sa výrazne zníži miera plošného znečistenia životného prostredia. Poľnohospodárstvo sa dnes výrazne podieľa najmä na znečisťovaní povrchových a podzemných vôd.

Ďalej navrhujeme doplniť prvý odsek bodu D za textom "komplexne zhodnotiť a analyzovať produkčnú výkonnosť poľnohospodárstva vzhľadom na zabezpečenie optimálnej výživy obyvateľstva" navrhujme vsunúť text "ako aj vzhľadom na produkčnú schopnosť prírody a ekologickú únosnosť vkladov". Ďalší text podľa odrazky pokračuje "a v nadväznosti na to načrtnúť hlavné smery jeho dlhodobejších štrukturálnych zmien. " Odôvodnenie: Nestačí len rešpektovať, ekologické zásady post mortem a riešiť problematiku poľnohospodárskych odpadov. Domnievame sa, že ekologické aspekty je potrebné priamo zapracovať do koncepcie rozvoja poľnohospodárstva.

Navrhujeme dopĺňanie ďalšieho odseku "- štátne dotácie a daňové úľavy smerovať do miest celospoločenského záujmu, ako sÚ chránené územia, vodohospodárske oblasti, oblasti

rozvoja alternatívneho poľnohospodárstva, k obnove ekologickej kostry poľnohospodárskej krajiny, k ochrane pôdy, k podpore zdravej výživy. Prijať, opatrenia smerujúce k obnove slovanskej dediny, osobitne na zastavenie vyľudňovania horských a podhorských regiónov. Usilovať sa o renesanciu lúčneho a pasienkárskeho hospodárenia v hornatejších regiónoch Slovenska. " Odôvodnenie: Ochrana území s. inou celospoločenskou prioritou a regenerácia poľnohospodárskej krajiny si vyžaduje aj potrebné investície. Ide napríklad o opatrenia, ktoré zabraňujú pôdnej erózii, zlepšujú štrukturálne vlastnosti pôdy, smerujú K odstraňovaniu jej zhutňovania, vedúce k ozeleňovaniu krajiny, prehodnoteniu meliorácii a rekultivácií, ktoré by bolo správnejšie nazývať dekultiváciami, opatrenia smerujúce k zakladaniu malých vodných nádrží, celkove k obnove tejto ekologickej kostry regiónov a k riešeniu problematiky odpadov.

Tu by som ešte si dovolil, v súvislosti aj so včerajšou návštevou vegetariánskej skupiny v Slovenskej národnej rade, navrhnúť jeden odsek "- podporiť dotáciami tie odvetvia rastlinnej výroby a spracovateľského priemyslu, ktoré v rámci zásad zdravej výživy nahradia výpadok časti mäsa zo spotreby obyvateľstva. " Odôvodnenie: Nepodarená ekonomická reforma sa môže stať výbornou príležitosťou na zmenu orientácie výživy obyvateľstva smerom k zdravej a racionálnej výžive. Táto by za normálnych podmienok mohla trvať desaťročia a zníženie životnej úrovne, ktoré by viedlo automaticky k zníženiu spotreby mäsa, by mohlo viesť k preorientovaniu sa obyvateľstva na oveľa zdravšie potraviny, tradičné slovenské potraviny, ako je hrubozrnný chlieb, pohanka, zemiaky, zelenina, strukoviny, ovocie.

Ďalej navrhujeme doplnenie ďalšieho odseku "- vytvárať podmienky a podporovať rozvoj malej energetiky a využívanie alternatívnych zdrojov energie pri budovaní a prevádzke poľnohospodárskych podnikov a fariem, napríklad získavanie

bioplynu z maštaľného hnoja, využívanie veternej energie, malých vodných elektrárni, tepelných kolektorov, odpadného tepla atď. " Odôvodnenie: Redukcia energetických vstupov znamená jednak šetrenie prostriedkov a súčasne znamená redukciu dopadov na životné prostredie. Aj zo správy vlády, ktorá hovorí o zvýšení nákladov na energetické vstupy, jasne vyplýva, že toto je jeden smer, ktorým by sa malo poľnohospodárstvo uberať.

Ďalej si dovolím navrhnúť posledné doplnenie "- zabezpečiť financovanie projektov záchrany genofondu kultúrnych rastlín a hospodárskych zvierat a projektov využívania starých krajových odrôd a plemien. Postupne rušiť veľkochovy, ktoré narušujú životné prostredie, a v ktorých dochádza k trýzneniu zvierat. Veľkostav dobytka obmedziť na únosnú mieru podľa špecifických podmienok jednotlivých regiónov. " Odôvodnenie: Zachovanie prirodzenej variability kultúrnych rastlín a plemien je jednou z podmienok ochrany a zachovania národného dedičstva, ku ktorému táto variabilita rozhodne patri, je jednou z podmienok smerovania k udržateľnému rozvoju.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

väčšina týchto návrhov smeruje do oblasti životného prostredia, je veľmi úzko previazaná so životným prostrediu. Považujeme ich za návrhy veľmi vážne, ktoré sú minimálne - zdôrazňujem - minimálne vzhľadom k orientácii spoločnosti na udržateľný rozvoj. Domnievame sa, že poľnohospodárstvo je doslovne základnou existencie spoločnosti, a preto k nemu tak treba pristupovať.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Prehovorí pán poslanec Pirovits a pripraví sa pán poslanec Kačmár.

Poslanec L. Pirovits:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister,

v súvislosti s prerokúvaním tohto materiálu by som chcel využiť príležitosť poukázať na niektoré problémy a položiť, pánovi ministrovi pár otázok, na ktoré očakávam písomnú odpoveď. Prijatím zákona číslo 229/1991 Zb. a zrušením niektorých užívacích vzťahov sa stala veľmi aktuálnou otázka vydania poľnohospodárskej pôdy vlastníkom v záujme uskutočňovania poľnohopodárskej výroby a založenia svojpomocných družstiev. So začatím hospodárenia však úzko súvisí otázka vrátenia živého a mŕtveho inventára. Vzhľadom na uvolnenie blokácie v štátnom sektore prijatím niektorých výnimiek na prevod vlastníctva, ktoré sa vzťahuje aj na štátne majetky, a prijatím nariadenia vlády Slovenskej republiky z 9. júla 1991 o výnimkách z § 33 zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku sa častejšie stretávam so znepokojením v kruhu poľnohospodárov - vlastníkov, ktorí bezmocne sledujú rozpredaj poľnohospodárskeho majetku. Vzhľadom na uvedené kladiem otázky pánovi ministrovi Kršekovi:

1. Či Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky vykonalo previerku v súvislosti s prevodom vlastníctva v poľnohospodárskych podnikoch počas moratória, t. j. o prevode vlastníctva veci na právnické a fyzické osoby do času účinnosti vládneho nariadenia číslo 273/1991 Zb. o výnimkách z S 45 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, a ak áno, s akými výsledkami. Rovnako aj v poľnohospodárskych družstvách, na ktoré sa výnimka ešte nevzťahuje.

2. Či obdobná previerka bola uskutočnená po účinnosti predmetného nariadenia, upriamená na dodržanie rozsahu nariadenia.

3. Vzhľadom na ďalšie rozsiahle plánované uvolnenia z blokáde pre poľnohospodárske družstvá a spoločné podniky, či je ministerstvo poľnohospodárstva a výživy dostatočne personálne vybavené na ustráženie dodržania rozsahu nariadení, aby nedošlo ku skutočnému rozpredaju tzv. iného poľnohospodárskeho majetku v štátnych majetkoch a rovnako aj v družstvách.

4. Moja štvrtá otázka súvisí rovnako s nariadením vlády Slovenskej republiky z 9. júla 1991 a znie: Na základe ktorého právneho predpisu je splnomocnené Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky udeliť či neudeliť súhlas na rozdeľovanie družstiev? Rozdelenie družstiev ako jednu formu zániku družstiev upravuje § 9 zákona č. 162/199O Zb. o poľnohoapodárskom družstevníctve, a to baz obmedzenia a zásahu štátneho orgánu ako výlučnú právomoc členskej schôdze. Ustanovenie § 6O zákona číslo 162 splnomocňuje vládu ČSFR, po prijatí kompetenčného zákona a rozdelení kompetencií vlády republík, upraviť niektoré vzťahy nariadením, - konkrétne ide iba o úpravu finančného hospodárenia družstiev - a ustanoviť zásady pre rozdelenie majetku a záväzkov pri rozdeľovaní družstva, ale nie zasahovať do rozdeľovania družstiev. Tento zásah, podľa mojej mienky, je v rozpore so zákonom číslo 162 z roku 1990 Zb., ako aj so zásadami družstevníctva, keďže nariadenie vlády nemôže upraviť vzťahy nad rámec zákona.

Chcel by som poznamenať, že vzhľadom na charakter družstevného vlastníctva ako kolektívneho vlastníctva je potrebné zvážiť štátny zásah do tohto vlastníctva vôbec. Mal by byt viac vecou členskej základne družstiev. Formulácia § l, písmena d/ predmetného vládneho nariadenia umožňuje totiž oveľa voľnejší predaj veci z majetku družstiev ako v štátnom sektore, keďže prebytočnosť. a neupotrebiteľnosť, aj ako podmienku splnenia minimálne päť rokov pre veci stanovuje iba pre poľnohospodárske stroje, a prevod ostatných dopravných prostriedkov nie je nijako obmedzený. Nespokojnosť poľnohospodárov - vlastníkov na základe tohto stavu v čase privatizácie a pred transformáciou družstiev je viac ako oprávnená.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Kačmár. Pripraví sa pán poslanec Jozef Ivan.

Poslanec B. Kačmár:

Vážené dámy, vážení páni,

sú to dni skôr sviatočné ako všedné, keď problematika poľnohospodárstva sa dostáva na pôdu Slovenskej národnej rady. Dôvodom pre takýto postup však nie je bezproblémový chod tejto aféry nášho hospodárstva, skôr naopak. Problémy sú tak závažné a niekedy tak horúce, že podľa môjho názoru sa im vyhýbame skôr úmyselne, aby sme sa pritom, hádam, nepopálili. Výsledkom tejto tendencie neriešených a často bagatelizovaných problémov v poľnohospodárstve je gradácia poklesu ekonomickej i celkovej úrovne prevažnej väčšiny hospodárskych subjektov v poľnohospodárstve.

Predložená správa o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku tento stav dostatočne verne odráža. Nepriaznivý stav v poľnohospodárstve má negatívny vplyv na konštituovanie nových hospodárskych subjektov a pôsobí deprimujúco na subjekty už vzniknuté v poslednou období. Koncepcia agrárnej a výživovej politiky a účasť štátu na tomto procese, ako je formulovaná v predkladanej správe, sa mi zdá byť málo adresná a taktiež v nej chýba kroková postupnosť. Navyše, aby táto koncepcia bola zrozumiteľná a čitateľná pre jednotlivého výrobcu, musí byť premenená na drobné vo forme dotačnej, daňovej a úverovej politiky a takisto systému garantovaných cien najdôležitejších komodít, samozrejme s tým, že v krátkom časovom období - pre poľnohospodára to je z roka na rok - nedôjde v týchto komoditách a cenách k výrazným posunom. Pre jednotlivého výrobcu nie sú najdôležitejšie objemy produkcie v celorepublikovom meradle, ale ekonomická intenzita reštrikcie, či motivácie, uplatňovaná štátom za týmto účelom. V dotačnej politike je nutné urobiť, výrazný presun zo systémových dotácii smerom k účelovým. Pre systémové dotácie je nutné stanoviť určité kvalitatívne kritériá, napríklad úžitkovosť, produkcia z hektára, pripadne iné, pretože doterajší spôsob ich uplatňovania viedol k znižovaniu úrovne výroby a k jaj extenzifikácii. Nemenej dôležitá je výraznejšia decentralizácia vplyvu štátu prostredníctvom napríklad regionálnych poľnohospodárskych a informačných služieb, ktoré sú predsa len podstatne bližšie k výrobnej koncovke ako centrálne Ministerstvo.

Za kardinálnu príčinu súčasného stavu však považujem veľmi pomaly sa rozbiehajúce usporiadavanie vlastníckych vzťahov a doteraz stále odsúvaný problém transformácie družstiev. Napriek proklamovanej filozofii, že najlepším hospodárom je reálny vlastník, sa v tejto oblasti urobilo veľmi málo, a pohybujeme sa skôr v úrovni politických diskusii namiesto realizácia jednotlivých krokov transformácie. Tento

stav neistoty vedie k poklesu zodpovednosti, nárastu apatie a ľahostajnosti a dokonca i k priamemu rozkrádaniu majetku. Preto sa môže celkom stať, že ak s transformáciou ešte nejaký ten rok počkáme, nebudeme mat nakoniec čo transformovať.

Na záver mi dovoľte ešte vysloviť jednu otázku, či skôr pochybnosť. Závery z predkladanej správy sú formulované skôr do polohy odporúčaní či usmernení. Ak dobre čítam, predkladateľom tejto správy je predseda vlády pán Čarnogurský. Preto sa pýtam, komu chce vláda jednotlivé opatrenia ešte navrhovať, či odporúčať? Snáď realizácia týchto krokov bude jednoduchšia, ak si ich vláda odporučí, na základe odporúčaní si ich prikáže, a potom snáď aj vykoná? Vážení prítomní, predpokladám, že z prijatého uznesenia čo najskôr vyplynú jednotlivé realizačné kroky vlády i rezortu, aby sme nemuseli po ďalšom polroku konštatovať, že stav sa naďalej zhoršuje a stále nemáme predstavu, ako tejto tendencii čeliť.

A ešte na adresu niektorých predrečníkov: Celkom chápem niektoré pasáže vystúpenia pána Plesníka, ktorý výrazne obhajuje socialistickú veľkovýrobu, no nechápem ich vo vystúpení pani poslankyne Badálovej. Neviem, či je to ďalší rozpor v tejto strane, alebo strana razí inú koncepciu. Takže potom by som bol radšej, aby si jednotliví diskutujúci pripravovali vlastné príspevky, lebo takéto automatické preberanie myšlienok niekoho iného je potom v rozpore s tendenciu, ku ktorej strane alebo hnutiu prináležíme, aj napriek tomu, že poslanci sú úplne svojprávni, a myslím, že majú právo hovoriť za seba. K poznámke pána Sabu, k otázke znižovania stavov si myslím, že pán minister dostatočne jasne povedal, že sa o toto znižovanie snažíme a vôbec sa nám to nedarí. Čiže nie je tu namieste táto poznámka. My sa o to vlastne snažíme, len nenachádzame pre to kroky, ani ich jednoduchú realizáciu.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Kačmárovi. Teraz prehovorí pán poslanec Jozef Ivan. Pripraví sa pán poslanec Tatár.

Poslanec Jozef Ivan;

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

som veľmi rád, že sa v slovenskom parlamente dostáva na pretras taká problematika ako je poľnohospodárstvo. Žiaľ, musím konštatovať, že tato závažná oblasť našej ekonomiky sa dotýka len tak málo prítomných a žiaľ, musím konštatovať., že aj z vlády sú tu prítomní len dvaja ministri. To nie je veľmi dobré.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Neviem, či ste si všimli, že vláda ma mimoriadne zasadnutia, hovoril som o tom.

Poslanec Jozef Ivan:

Možno som si všimol, ale o to teraz nejde, kto si čo všíma.

Správa o súčasnom stave poľnohospodárstva ja výstižná a komplexná, a objektívne hodnotí súčasný stav v poľnohospodárskom komplexe. Objektívnosť však je iba v tom, že popisuje doterajší stav, a to je asi tak všetko. Správa však už obchádza základné príčiny krízovej situácie, do ktorej sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. Tento stav sa považuje za dôsledok vyplývajúci z trhovej ekonomiky a nie za dôsledoK konkrétnych opatrení hospodárskej politiky centra. Týka