visku sa dopracoval až po jej posúdení v poľnohospodárskej komisii 17. 9. 1991.

Obsah správy, ako i priebeh rokovania vo výbore a v poľnohospodárskej komisii potvrdzujú opodstatnenosť požiadavky zaoberať sa touto problematikou aj na pôde Slovenskej národnej rady. Pri posudzovaní sme vychádzali z jej informatívneho charakteru. Konštatovalo sa, že predložená správa stručne uvádza dosiahnuté výsledky v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom priemysle za I. polrok 1991, ako aj očakávaný vývoj v II. polroku, vrátane odhadu úrody obilnín a ďalších poľnohospodárskych produktov. Materiál obsahuje aj koncepciu agrárnej a výživovej politiky v oblasti regulácie trhu a cenovej politiky na ochranu výroby a domáceho trhu potravín, v oblasti dotačnej a daňovej politiky, úverovej a finančnej politiky. V prílohách sú uvedené opatrenia na zefektívnenie postupu pri realizácii ekonomickej reformy v agropotravinárskom komplexe, v oblasti riešenia odbytu poľnohospodárskej produkcie, ako aj opatrenia na trhu práce.

V rámci privatizácie zmien podnikateľských foriem sa predpokladá identifikovať vlastnícke vzťahy k pôde, vytvorenie reštitučných nárokov a eliminovať monopolné postavenie spracovateľského priemyslu. Vo forme tabuliek je spracovaný prehľad kvantitatívnych ukazovateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe a v potravinárskom priemysle a ich očakávaný vývoj.

Správa splnila svoje informatívne poslanie zhrnutím poznatkov z početných odborných posúdení, z priebehu rokovania v našom výbore a v jeho poľnohopodárskej komisii. Opierajúc sa aj o vlastné skúsenosti ako poľnohospodára nedá mi, aby som nevyjadril niektoré kritické slová k správe, a najmä k riešeniu problémov poľnohospodárstva. Berte to ako moje subjektívne stanovisko a ako konštruktívny prístup k riešeniu veci.

Charakteristika doterajšej realizácie ekonomickej reformy v poľnohospodárstve je vo viacerých otázkach výstižná. V podstate však objektivizuje alebo obchádza základné príčiny krízovej situácie, do ktorej sa dostalo slovenské poľnohospdárstvo. Túto situáciu považuje za dôsledok prechodu k trhovej ekonomike, a nie za dôsledok konkrétnych opatrení hospodárskej politiky centra, ktoré pri tom istom základnom zámere mali a majú alternatívy. Týka sa to napríklad konkrétneho nevyváženého postupu federálnych orgánov pri regulácii cien poľnohospodárskych výrobkov, neodôvodnene veľkej miery reštrikcie dotácii pre poľnohospodárstvo, paušálnej štátnej dverovej politiky s nekompenzovaným zdržaním úverov bez ohľadu na špecifiká v povahe a časovom rozložení úverových potrieb daných biologicky predurčeným výrobným cyklom, viac ako polročného skĺzu v legislatívnych úpravách mechanizmov a inštitúcie trhovej regulácie a niektorých ďalších otázok.

Domnievam sa, že v myslení našich vládnych predstaviteľov prevládajú rýdzo ekonomické, skôr finančné aspekty založené na teoretických základoch v neprospech národohospodárskeho myslenia rešpektujúceho jestvujúcu východiskovú základňu a biologickú podstatu poľnohospodárskej výroby. Dovoľujem si vyjadriť vážne obavy nad vývojom stavov hovädzieho dobytka, i napriek tomu, čo hovoril pán minister, ako aj oviec v najbližších rokoch. V správe, ako i v celkovom všeobecnom posúdení stavov hovädzieho dobytka postrádam objektívnosť posúdenia tejto problematiky. Malo by sa vychádzať aj zo základných reprodukčných ukazovateľov a z obratu stáda, a nie zo súčasných početných stavov zvierat. Pritom poslanie týchto zvierat sa neposudzuje komplexne. Ide tu predsa aj o výživu pôdy, krajinotvorbu, vedľajšie produkty atď.

K fondu trhovej regulácie - podľa môjho posúdenia zdrojové abstraktný fond trhovej regulácie nič nerieši a vonkoncom nemôže nahradiť komplexné riešenie problematiky poľno-

hospodárstva. Je to celospoločenská záležitosť. Poľnohospodárstvo je predsa previazané na chemický priemysel, strojársky priemysel, stavebný priemysel, na dopravu, na obchod, atď. Finančné zaťaženie takmer dvojnásobným zvýšením vstupov do poľnohospodástva za súčasného zníženia dotácii až o 40 % v porovnaní s rokom 1988 a pri stagnácii nákupných cien, spôsob riešenia problematiky intervenčnými nákupmi je prinajmenšom polovičaté.

Chápem, že poslaním vládou predloženej správy nebolo riešenie týchto mimoriadne zložitých národohospodárskych a spoločenských problémov. Preto ani uznesenie pléna Slovenskej národnej rady nemôže vyústiť do komplexného riešenia problematiky poľnohospodárstva.

Ako spravodajca výboru odporúčam schváliť predložený návrh na uznesenie a predpokladám, že vo svojich vystúpeniach prispejete K jeho dopracovaniu. Považujem pritom za potrebné vyjadriť názor, že spracovanie komplexných konkrétnych opatrení na riešenie hospodárskych problémov je úlohou výkonného orgánu štátu, t. j. vlády, nevynímajúc ani federálnu vládu. Neberme jej túto úlohu. Osobne by som vás chcel požiadať o podporu mojej snahy dopracovať návrh uznesenia tak, aby vyústilo do záverov komplexného riešenia danej problematiky.

Preto odporúčam, aby bod E - ukladacia časť - bol rozdelený na dve časti, v prvej časti, kde sa ukladá Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Slovenskej národnej rady, ponechať text nezmenený, túto časť označiť číslom l a doplniť bod 2 s nasledovným textom: "vláde slovenskej republiky po dopracovaní zásad agrárnej a výživovej politiky vlády Slovenskej republiky predložiť Slovenskej národnej rade program agrárnej a výživovej politiky vlády Slovenskej republiky. Zároveň vynechať z bodu A text posledného odseku

a z bodu B záverečnú časť vety, ktorá znie "vrátane zásad agrárnej a výživovej politiky".

Verím, že ste pochopili, o čo ide. Tu nejde o posudzovanie zásad agrárnej a výživovej politiky, ale o posúdenie správy o súčasnom stave. Vo výbore som tiež smeroval k tomu, no žiaľ, neprešlo to, preto to predkladám znovu. Toľko zatiaľ z mojej strany.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakuje* pánovi poslancovi Varjúovi za prednesenie správy. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Do rozpravy sa písomne prihlásili ôsmi poslanci - pani poslankyňa Badálovi, páni poslanci Bartakovics, Plesník, Paulicky, Sabo, Pirovits, Kačmár a Jozef Ivan. Prosím pani poslankyňu Badálovú, aby sa ujala slova. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som nastolila pripomienky k návrhu koncepcie agrárnej a výživovej politiky tak, ako SOM ich dostala od odborníkov z okresu Košice.

Po preštudovaní Informácie z Kancelárie Slovenskej národnej rady treba jednoznačne povedať, že táto informácia je spracovaná vysoko profesionálne, a treba s ňou súhlasiť bez výhrad. Súčasne však treba pripomenúť, že na niektoré veci, a to veľmi závažnej povahy, sa v správe, ako aj v informácii zabudlo. V prvom rade je potrebné vytvoriť veľmi intenzívny

tlak na Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky ako navrhovateľa a plénum Slovenskej národnej rady ako zákonodarný zbor, aby čo najrýchlejšie rozpracovali a doplnili zákon o pôde v jeho § 7, k čomu priamo vyzýva reštitučný zákon o pôde prijatý Federálnym zhromaždením. Obdobne treba iniciovať Federálne zhromaždenie k urýchlenému prijatiu transformačného zákona, čím by došlo k zániku blokačného účinku § 33 menovaného zákona.

K samotnej správe a koncepcii dovoľte niekoľko poznámok. Družstevníctvo sa považuje v návrhu za jednu z foriem hospodárenia v prechodnom období, teda kalkuluje sa s tým, že má časovo obmedzené trvanie. Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky však deklaruje rovnoprávnosť družstevnej formy s ďalšími formami. Takto formulovaná myšlienka je neústavná a teda neakceptovateľná. Podielnický systém sme prostredníctvom vnútornej privatizácie začali realizovať. Pri takto deklarovanej družstevnej ideológii však návrh nedáva žiadnu šancu na prežitie. Podobné tendencie nie sú uvádzané pri demonopolizačných zámeroch cestou rozvoja malých spracovateľských kapacít. Čo sa bude diať s veľkými, prečo má občan a výrobca potravín platiť miliardy fixných nákladov v cenách potravín pri útlme poľnohospodárskej prvovýroby? Považovali by sme za správne, keby sa tieto štátne podniky transformovali na akciové spoločnosti s majoritou spracovateľov. Malé kapacity, v ktorých spracovateľské náklady budú radovo vyššie než v priemyselných, vôbec nevyriešia efektívnosť výroby potravín a priblíženie úrovne nákladov k svetovému priemeru.

Pojem trhovej ekonomiky sa v návrhu zamieňa, a myslíme si, že nesprávne, s neplánovanou ekonomikou. Zastávame názor, že slovenské poľnohospodárstvo sa nenachádza v zložitej, ale krízovej siituácii, ktorá je vyvolaná narušením rovnováhy trhu potravín zámernými makroekononickými opatreniami centra bez zváženia ich dôsledkov. Preferencia princí-

pu, že len vlastníci pôdy môžu rozhodovať o forme hospodárenia, je pomýlený. Skúsenosti z vyspelých európskych štátov jasne dokumentujú, že tam, v podmienkach zhromaždenej výroby dominuje manažérsky prístup. Útlmové programy a sebestačnosť v súvislosti s pôdou a dojnicami neberú do úvahy biologické aspekty tohoto postupu a vôbec nedávajú návod, čo s nevyužitou pôdou.

Za nezmysel považujeme zámer pozitívneho pôsobenia výživového uvedomovania za znižovanie spotreby vajec, bravčovej masti a cukru, pretože si myslime, že toto bude regulovať najmä kúpyschopnosť obyvateľstva a cena potravín. V tejto súvislosti sa nám zdá protismerne pôsobiaca myšlienka ozdravenia výživy obyvateľstva v spojitosti s útlmom výroby hovädzieho mäsa a mlieka. Za diskrimináciu vnútorného trhu považujeme preferenciu vývozu. Nebolo by vhodnejšie preferovať vnútorný trh trebárs cestou výpredaja za znížené ceny?

Začína sa nový hospodársky rok a je potrebné založiť úrodu pre budúci rok. V koncepcii však niet ani náznaku o cenovej regulácii, podobné cenové a necenové nástroje sú naznačené len veľmi nekonkrétne. I budúci rok dopadne na bedrá poľnohospodárov, družstevných, súkromných i štátnych deštruktívna politika so všetkými nepriaznivými dopadmi v oblasti sociálnej a najmä v útlme produktivity a efektívnosti.

Teoretickú úroveň materiálu nám neprislúcha hodnotiť, v tejto fáze nie je ani relevantná. Koncepcia by mala dať jasný návod, akým smerom sa v agrárnej a výživovej politike bude uberať, budúci rok a roky nasledujúce. Obávane sa, že toto v nej prakticky poľnohospodár nenájde. Vyslovujeme nádej, že po akceptovaní pripomienok praxe sa dopracuje na dokument, ktorý túto citlivú otázku vyrieši k spokojnosti čo najširších vrstiev obyvateľstva.

Naďalej si treba veľmi hlboko uvedomiť, že doteraz Ministerstvo hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a rezortné ministerstva národných vlád nevypracovali agrárny program a koncepciu pre svoj rezort. Je to jeden z hlavných kameňov úrazu, pretože všetky následné opatrenia, či sa považujú za koncepciu alebo nie, sú vlastne len hasením problémov tesne na hranici kritického zlomu. Tento fakt treba obzvlášť, kriticky hodnotiť, pretože samotná ekonomická reforma radikálneho prerodu je ohraničovaná mantinelom sociálneho zmieru. Musíme však konštatovať, že poľnohospodárstvo sa teraz dostalo do veľmi tesnej blízkosti tohoto mantinelu. Jeho prekročením, keďže ide o ťažiskový rezort národného hospodárstva, môže dôjsť k zrúteniu sa všetkých ekonomických reforiem do nevyspytateľnej špirály.

Keďže si treba naplno uvedomiť, že na jednej strane plánované socialistické hospodárstvo a direktívny mechanizmus riadenia zanikol, ale nebol nahradený zatiaľ fungujúcim trhovým mechanizmom, sú mnohé problémy vypuklejšie. Ako príklad môže slúžit vo väčšine prípadov podnikateľská impotencia vedení poľnohospodárskych podnikov, navyše posilnená ekonomickou degresiou a súčasnou insolventnosťou drvivej väčšiny podnikov rezortu. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, a následne aj vláda, a týka sa to teda aj federálnej vlády, nemajú morálne právo ani žiaden dôvod vyzliecť sa z povinnosti kvotácie a garantovaných cien pre ťažiskové poľnohospodárske produkty, lebo tak je to všade, ale najmä vo vyspelých štátoch sveta. Poskytne takto nielen ekonomickú, ale tiež sociálnu garanciu pre prechod do trhovej ekonomiky. Zabráni sa tým súčasne snaha niektorých sociálne naladených skupín roztočiť inflačnú špirálu bez ohľadu na dopad.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Dostal som správu, aby som ospravedlnil členov vlády slovenskej republiky, nakoľko bolo zvolané zasadnutie vlády. Preto je tu prítomný len jeden z jej členov, pán minister Kršek.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Bartakovics. Pripraví sa pán poslanec Plesník.

Poslanec Š. Bartakovics; Vážený parlament,

je to prvý raz, že situácia v našom poľnohospodárstve sa dostáva medzi plánované rokovacie body zasadnutia parlamentu. Vieme, že dôvodom zaradenia do programu bola v prvom rade súčasná situácia v tejto oblasti, čakala na to už celá republika, čakali na to už poľnohospodári, ale i samotný parlament. Nedá sa povedať, že by tento parlament ochraňoval kolchozné formy poľnohospodárskej výroby, ale čoskoro zistí, že poľnohospodárstvo našej krajiny sa predsa len musí stať našou spoločnou, spoločenskou vecou.

Expozé pána ministra odhalilo súčasnú situáciu nášho poľnohospodarstva. Všetci sme z neho pochopili, že poľnohospodárstvo zápasí s veľkými starosťami, ale nie nedostatkom výroby, práve naopak, prebytkom. Je prebytok mlieka, masla, vajec, mäsa, starosti sú a budú s obilím, s umiestnením a zúžitkovaním olejovín, hrozna, kukurice. Áno, takýto máme dnes prebytok výrobkov, a znamená to pre nás veľkú starosť. Chceli by sme sa ho zbaviť, ale nevieme. Dozvedeli sme sa, že ministerstvo už hľadalo riešenie viacerými opatreniami - reštrukturalizáciou, znížením stavov hospodárskych zvierat a pestovateľských plôch, no aj dotáciami.

Samozrejme, biologické procesy sa nariadeniami nedajú meniť, pretvoriť za krátky čas, ale v oblasti vnútorného obchodu sa o to rýchlejšie mohlo zrodiť opatrenie na preradenie zásob na vnútorný konzumný trh. Agropotravinárske odvetvie to neurobilo. Radšej sa na určené objemy odpredaja jatočné zrelých zvierat poskytovali intervencie z fondu trhovej regulácie i na neprínosný export, namiesto toho, aby inšpiroval vnútornú spotrebu nižšími spotrebiteľskými cenami. Naopak, ešte aj v júni oproti majú tohto roku vzrástli cenové indexy za mäso a masové výrobky o 1, 4 %. Takto opustilo naše hranice viactisíc ton výkrmného hovädzieho dobytka, u kráv za kilogram živej hmotnosti 8 Kčs, u jatočných býkov a jalovie za 15 Kčs. K tejto strate prispela i štátna pokladňa, lebo u kráv za každý kilogram priplácala ešte 10 Kčs intervencie a u kŕmneho dobytka 13 Kčs. Takto sa do susedného Maďarska v uplynulých týždňoch dostalo 120 000 ton bravčového masa živej hmotnosti v počte 120 000 kusov ošípaných, kde po doterajšom prebytku nie je dostatok krmníkov. Či nie je to pre nás dostatočné upozornenie?

Pravom sa môžeme pýtať, či agropotravinársky komplex má presný prieskum o požiadavkách vnútorného trhu, či má objektívny výkaz o obrate stáda. Čí v reprodukcií popri snahe znižovania stavov hospodárskych zvierat vie racionálne usmerniť tento proces. Myslím si, že tieto postupy si vyžaduje aj koncepcia agrárnej a výživovej politiky vlády Slovenskej republiky, lebo jej základom je práve potravinová bezpečnosť regiónu, štátu.

Na základe uvedenej problematiky chcel som vás upozorniť, aby sme sa nedostali tam, že na koncoročné sviatky, a potom i naďalej, aj u nás bude nedostatok. Aby nedošlo k nedorozumeniu, nie som proti exportu. Ba práve naopak, som za to, aby v reprodukčnom procese bola odstránená neracionalita, boli vyskladnené hotové zrelé, váhové prerastené výrobky, ale naši národohospodári v rámci trhom daných mož-

ností musia jasne vidieť situáciu, aby sme na jeden obchod nedoplatili dvakrát.

Ďakujem za vypočutie. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Bartakovicsovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Plesník. Pripraví sa pán poslanec Paulický.

Poslanec J. Plesník:

Vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

k predloženej správe prednesiem stanovisko Klubu poslancov Strany demokratickej ľavice.

Čítanie informačnej správy vlády o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku nenechalo nikoho v pochybnostiach o neúspechu politiky vládnej koalície na tomto úseku nielen na Slovensku, ale aj v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Ak sme súhlasili s hodnotením vlády o zdedených nedostatkoch a hlbokom zaostávaní niektorých, pripusťme, že väčšiny odvetví priemyselnej výroby v porovnaní so svetom, prejavili sme to i podporením opatrení vlády na urýchlenú reštrukturalizáciu a radikálnu prestavbu zaostávajúcich odvetví, vrátane podpory konverzie strojárskeho priemyslu. Nesúhlasili sme však paušálnym, jednostranne negatívnym hodnotením odvetvia poľnohospodárstva, pretože sa ako celok úspešne vysporiadalo s postavenou úlohou zabezpečiť sebestačnosť, v základných druhoch potravín z vlastnej výroby, čím si oprávnene vyslúžilo i prívlastok "stabilizujúce odvetvie národného hospodárstva". Táto úloha sa plnila

v podmienkach, keď trh potravín prakticky neexistoval, orientáciu na pestovanie tých plodín, pre ktoré sú v našej pôdno-klimatickej zóne podmienky, poľnohospodári nie vždy rešpektovali. Táto snaha po autarkií zapríčinila rad negatívnych ekonomických i ekologických problémov, ktoré sa oprávnene kritizovali, a k tejto kritike sa hlásime aj my.

Očakávali sme, že po páde totality a ukončení izolácie trhu s poľnohospodárskymi produktami vláda urýchlene vypracuje svoj agrárny program, ktorý po konzultácii s odborníkmi a expertami EHS bude definovať priestor pre orientáciu zamerania nášho poľnohospodárstva tak, aby tvorilo organickú súčasť európskeho poľnohospodárstva v súlade s našimi ekologickými podmienkami, tradíciami a existujúcou materiálnou základňou, z ktorej modernizácia agrokomplexu musela nutne vychádzať. Napriek požiadavkám opozičných strán, medzi nimi i našej, však vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani vláda Slovenskej republiky, takýto konkrétny program doteraz nemajú, ak za ne nebudeme považovať len čiastkové programové riešenia.

I predložená správa dokumentuje, že medzi základné kamene stavby agrárneho programu patri i jasná orientácia transformačných procesov v nadväznosti na už prijaté, či pripravovaná legislatívne zmeny dotýkajúce sa poľnohospodárskej výroby a nadväzných štruktúr. Z tohto pohľadu sú opatrenia na prelomenie monopolu potravinárskeho priemyslu, ktorý je vážnou brzdou rozvoja poľnohospodárstva v trhových podmienkach, v transformačnom procese nedostatočné. Prelomenie monopolu potravinárskeho priemyslu závisí od intenzity vertikálneho prepojenia prvovýroby so spracovateľskými podnikni. Toto prepojenie je nevyhnutné uskutočniť v procese privatizácie podnikov potravinárskeho priemyslu tak, aby prvoradými účastníkmi privatizácie týchto podnikov boli subjekty poľnohospodárskej výroby, t. j. podielnické družstvá, družstvá vlastníkov, súkromne hospodáriaci roľníci, chovate-

lia, záhradkári a ďalší. Zakladatelia súčasných štátnych potravinárskych podnikov by mali v privatizačnom procese týchto podnikov trvať na zásade, že poľnohospodárska prvovýroba by sa mala podieľať na majetku privatizovaných podnikov najmenej 51 % účasti. Skutočnosť je však - podľa nám známych verzii privatizačných zoznamov podnikov potravinársko-poľnohospodárskeho priemyslu - iná. A práve ujasnenie si týchto otázok vytvára pevnú odrazovú plochu i pre budovanie základných strategických zámerov agrárnej politiky, najmä v koncepcii sebestačnosti, úlohe štátu pri podpore a ochrane výroby potravín, celkovej ekologizácie výroby a ozdravovania výživy obyvateľstva.

Naša vláda z nepochopiteľných dôvodov, nielen cenovou politikou, ale aj v strategickom výhľade plánuje vedome pokles spotreby z doterajších asi 13 725 kJ na osobu na asi 9 730 kJ na osobu, teda na minimálnu výživovú hranicu odporúčanú svetovou bankou. Takto sa Česká a Slovenská Federatívna Republika vedome a plánovité dostane v spotrebe na posledné miesto v Európe, pretože žiadny európsky štát neplánuje pokles spotreby, ale len pokles výroby. Z toho vychádza, že nadprodukcia v českej a Slovenskej Federatívnej Republike nie je absolútna, ale je fiktívna a je vyzvaná len zásahom vlády na zhoršenie výživy obyvateľstva. Preto by bolo potrebné prijať také opatrenia, napríklad clá, kvóty, dovozné limity a podobne, aby sa neoplatilo dovážať k nám produkciu za cenu rovnajúcu sa vývoznej cene, ktorá, podotýkam, by mala zodpovedať svetovej cene.

V súvislosti a cenovou politikou by mala vláda umožniť aj cenovú diferenciáciu poľnohospodárskych výrobkov z hygienicko-zdravotníckeho a ekologického hľadiska. I preto sa ukazuje, ta cesta privatizácia a obnovenia rodinných fariem, ktoré si vládna koalícia povýšila na jeden z cieľov, a nie prostriedkov, krachuje vinou samotnej vládnej politiky, ktorá nedokázala garantovať poľnohospodárom ani minimálne exis-

tenčné istoty. Ťahanice okolo zákona o pôde, reštitučného zákona a najnovšie aj transformačného zákona, odhaľujú skutočné zámery vládnej politiky, ktorej nejde ani tak o zabezpečenie výživy obyvateľstva, ani o modernizáciu poľnohospodárstva, ani o jeho ekologizáciu, ale len o urýchlené vyrobenie skupiny vlastníkov pôdy, ktorí budú žiť z renty a budú oporou pravicových strán na vidieku. Svedčia o tom aj opatrné formulácie, že prechodne budú vedľa seba existovať popri rodinných farmách aj družstvá. Pritom na nedostatkoch a nesúladoch daňových ekonomických nástrojov profitujú spracovateľský priemysel, poisťovne, banky a obchod na úkor krachujúcich poľnohospodárskych organizácii prvovýroby. A tento pokles nákladov sa snažia poľnohospodári riešiť na konto ochudobňovania pôdy vylúčením hnojenia a zanedbávania obnovy strojov a zariadenia. O krátkozrakosti takéhoto riešenia netreba viest snáď polemiku.

Aby sme boli správne pochopení, sme za zrýchlenú a spravodlivú nápravu spáchaných krívd, sme za urýchlenú obnovu vlastníckych vzťahov ako predpokladu osobnej zodpovednosti každého vlastníka a spoluvlastníka za rozvoj podniku. Sme však za naozajstnú rovnoprávnosť rôznych foriem vlastníctva a za odstránenie štátneho zasahovania do súkromných i družstevných podnikov. Sme za dôsledné dodržiavanie demokratických foriem rozhodovania a postupného odovzdania radu štátnych funkcií do rúk samosprávnych orgánov. Ak máme čo transformovať, tak sú to štátne podniky na akciové spoločnosti alebo na družstevné podniky, ale družstvá, podľa nášho názoru, majú zostať aj naďalej - aspoň na výhľadové obdobie - hlavnou formou podnikania v poľnohospodárstve. V kruhoch odborníkov, a to aj odborníkov z vládnej koalície, panuje ten istý názor. Vážime si snahu ministra Kršeka, avšak riešenie nie je len v rukách jeho rezortu. Vyžaduje širšie systémové riešenie založené na koncepcii vlády vo výživovej politike. Rozhodne protestujeme proti zámerom znížiť úroveň výživy obyvateľstva o viac než tretinu, čím sa z európskeho

lepšieho priemeru dostaneme na jedno z posledných miest v Európe.

Sme toho názoru, že je potrebné, aby vláda veľmi jasne definovala a vyjadrila sa i k nasledovným otázkam: Aké cieľové pozície budeme chcieť s našou poľnohospodárskou výrobou dosiahnuť v Európa, prípadne vo svete, a tieto dohodnúť a spresniť s Európskymi spoločenstvami? Akú výživovú politiku ma vláda, keď pristúpila na také opatrenia, ktoré znižujú spotrebu potravín z doterajších 13 725 kJ na osobu a deň na 9 730 kJ denne, čo je najnižšia spotreba v celej Európe v rokoch 1988 až 1989, čím sa zvýraznila zdanlivá nadprodukcia, a vytvoria sa na jednej strane nespokojní obyvatelia a na druhej strane bankrotujúce odvetvia poľnohospodárstva? Ako mieni zabezpečiť podnikateľské istoty poľnohospodárov, a to tak družstiev, ako aj farmárov, keď im nevie dať dlhodobé záruky na odbyt produkcie za také ceny, ktoré zabezpečia podnikateľským subjektom aspoň minimálny zisk? Aké nepoľnohospodárske výrobné programy odporúča rozvíjať na vidieku, ak počíta so zníženia zamestnanosti v poľnohospodárstve, a z akých zdrojov budú zadĺžené podniky financovať, nákup Modernej techniky, ktorá im umožní znížiť stavy pracovníkov? A v neposlednom rade, ako je zosúladená koncepcia transformácie potravinársko-spracovateľských organizácií s transformačnými premenami v poľnohospodárskej prvovýrobe? To sú totiž niektoré z podstatných otázok, bez ujasnenia ktorých nie je možné pristúpiť k vypracovaniu agrárneho programu, a potom ani k jeho praktickej politike. Súčasné príštipkárenie vlády v poľnohospodárskom odvetví odmietame, lebo je jedným zo zdrojov nespokojnosti nášho obyvateľstva, ktorá sa potom bezdôvodne politicky účelovo pripisuje na konto pôsobenia opozície.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Paulický. Pripraví sa pán Peter Sabo.

Poslanec P. Paulický:

Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,

popri záplave problémov, ktoré prinieslo posledné obdobie, ako by sa pozabudlo na poľnohospodárstvo a nevenovala sa jeho nepriaznivému, ba až kritickému stavu, adekvátna pozornosť. Aj predložená správa dosvedčuje, že poľnohospodárska výroba sa vyznačuje prudkým bezprogramovým Útlmom a neistotou spojenou s čoraz výraznejšou odbytovou krízou. Po spustení mechanizmu radikálnej hospodárskej reformy v agropotravinárskom komplexe nastalo také zhoršenie ekonomických podmienok, ktoré vedie k bankrotu nielen zaostávajúcich, ale i prosperujúcich a stabilných poľnohospodárskych podnikov. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na 48 poľnohospodárskych podnikov dunajskostredského okresu s celkovým počtom viac ako 13 000 pracovníkov. V tomto najprodukčnejšom poľnohospodárskom okrese Slovenskej republiky, aj v dôsledku už uvedených príčin, poklesla hrubá poľnohospodárska výroba vo finančnom vyjadrení v roku 199O o l 194 miliónov korún, t. j. o 36, 6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby v prvom polroku 1991 sa zvýšili o 297 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Ukázalo sa, že bremeno devalvácie koruny a liberalizácie cien schytali popri spotrebiteľoch najmä prvovýrobcovia. Žiaľ, monopol dodávateľských a odberateľských organizácii naďalej diktuje prvovýrobe, so zrejmou snahou zohľadniť svoje náklady na konto poľnohospodárov.