Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi. Teraz vystúpi pán poslanec Galanda.
Poslanec M. Galanda:
Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne vyjadril svoj názor na predloženú poslaneckú iniciatívu, aj svoj vzťah k tomu, prečo som sa aj ja podpísal pod túto predlohu. Nazval by som to "miľníky a Slovenská národná rada". Rok 1848 - povestný meruôsmy rok - čo sa vtedy dialo, ľudia to vedia. Nie som historik a preto nebudem hľadať a skúmať, kedy Slovenská národná rada vznikla. Pre mňa je dôležité, že vtedy de facto vznikla Slovenská národná rada - akýsi parlament s výkonnou a vojenskou nocou. To je prvý argument. V roku 1914 bola obnovená, a potom aj v ďalších rokoch. Keď si však dám otázku, čo vtedy Slovenská národná rada chcela, myslím, že to boli normálne a prirodzené požiadavky - uznanie svojbytnosti, rovnoprávnosti a začlenenie Slovenska do sústavy korunných krajín v rámci vtedajšej monarchie, vytvorenie korunnej krajiny slovenskej s vlastným snemom, samosprávou a so všetkým, čo s tým súvisí. To je ten prvý míľnik.
Druhý je pre mňa ani nie tak rok 1914, ako rok 1918. Vtedy sa v Turčianskom Svätom Martine, krásnom neste v strede Slovenska, u ktorého mňa osobne mrzí, že tieto prívlastky už zase nemá, nanovo konštituovala Slovenská národná rada, ktorá ako vrcholný národný reprezentatívny orgán sa svojím programovým dokumentom - Martinskou deklaráciou - prihlásila k samourčovaciemu právu a k vytvoreniu spoločného štátu s českým národom, k vytvoreniu prvej československej repub-
liky. V roku 1943 sa nanovo skonštituovala Slovenská národná rada. Na území Slovenska prevzala moc, a po skončení vojny nanovo došlo k opätovnému československému štátu, ku kontinuitnému vývoju. V roku 1968 konečne skončil asymetrický model prvej republiky a došlo k vzniku federácie. Možno hovoriť o tom, či to bolo zhora alebo zdola, ale jednoznačne vtedy došlo k určitému normálnemu naplneniu túžieb týchto dvoch národov, národa českého na jednej strane a národa slovenského na druhej strane, a vznikol vtedy ústavou potvrdený federálny štát zložený zo Slovenskej republiky a Českej republiky. To, čo sa potom stalo v dobe normalizácie, nemienim komentovať. Došlo potom k ešte horším veciam, a ani Slovenská národná rada, ani Česká národná rada nemohli svoje prirodzené a normálne právomoci a kompetencie vykonávať.
Prišiel rok 1989 a po ňom rok 1990, kedy po 48 alebo 53 rokoch došlo k prvým voľbám, ktoré môžeme označiť, za demokratické - slobodné. Vtedy sne do Slovenskej národnej rady boli zvolení aj my, ako zástupcovia občanov Slovenska, našich voličov. Zhruba za desať mesiacov - v roku 1992 budú ďalšie voľby do Slovenskej národnej rady - slovenského parlamentu, a ak sa nám podarí udržať spoločný štát, aj do určitého federálneho parlamentu.
Toto sú míľniky, a tieto míľniky pre mňa znamenajú vzťah na ceste k parlamentnej demokracii, vzťah ľudí, ktorí tu žijú, ktorí si vyberajú svoj osud, a ktorí ten osud cestou rešpektovania zákonnosti a vôle občanov, ktorú predstavujú ich zástupcovia - poslanci v opakujúcich sa demokratických voľbách napínajú slobodne, demokraticky, tak, ako si to želá väčšina ľudí. Preto som sa k tomuto pripojil, a myslím, že by to malo byt aj schválené.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do diskusie? Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, dámy a páni,
nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie pána poslanca Kusého, na ktorom zaručene bolo veľa pravdy a historických faktov. Ovšem nedá mi, aby som si nespomenul na ďalšie iné historické dátumy, termíny alebo vystúpenia, štátne sviatky, ktoré si Európa, svet alebo iné štáty pripomínajú, a trošku to nedal do kontextu a súvislostí. Zoberme si taký nedávny termín, ako je pripomínanie si ukončenia II. svetovej vojny. Kedy sa vlastne ukončila? Donedávna sme to oslavovali 9. mája, potom 8. mája, ale tie termíny sú viac-menej deklaratívne a dohadované. Bolo by možné za to považovať termín spáchania Hitlerovej samovraždy? Alebo dobytia ríšskeho kancelárstva, či vztýčenia zástavy nad Ríšskym snemom v Berlíne, kapituláciu Donitzovej armády, alebo kapituláciu Schiernitzovej armády v severozápadných Čechách, či príchod Konevových tankov do Prahy? Tých dátumov možno zvoliť desať. Bol stanovený, dohodnutý a medzinárodne deklarovaný termín 9. alebo 8. máj 1945. Zoberme Veľkú francúzsku revolúciu. Kedy sa vlastne udiala? Keď sa zišli po 200 rokoch generálne stavy? Alebo keď sa prvýkrát spoločne konali rokovania generálnych stavov a gróf Honore Gabriel de Riqueti Mirabeau vykázal posla francúzskeho kráľa s tým, že tam nemá čo hľadať, pretože nie je voleným zástupcom a nemá im tam čo prikazovať? Alebo keď sa generálne stavy presídlili do Paríža? Či keď generálne stavy vyhlásili neposlušnosť kráľovi a bola
nakoniec dobytá Bastila? Čo sa oslavuje? Dobytie Bastily, jednej zbytočnej pevnosti, ktorá v ton čase väznila údajne iba jedného parížskeho zlodeja? Čiže takýmto spôsobom by bolo možné v podstate analyzovať skoro každú historickú udalosť, dátum, a vznášať nad ňou pochybnosti.
Termín vzniku Slovenskej národnej rady v minulom storočí, možno 19. september, keď bola deklarovaná, možno 16. september, možno 15. september - nedomnievam sa, že ide o dominantnú záležitosť v tomto historickom fakte a v tejto historickej súvislosti, keď jej vyhlásením sa vlastne slovenský národ deklaroval za svojprávny a postavil sa proti uhorskej nadvláde. Prihováram sa preto za prijatie tohoto návrhu a jeho odsúhlasenie.
Ďakujem. /Potlesk/.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kusý.
Poslanec M. Kusý;
Nerád by som spochybňoval historický význam tohto dňa, povedal som to hneď na začiatku. Ide mi iba o to, aby sme sa istým spôsobom nestrápňovali. čo sa 19. septembra skutočne stalo a do bolo najdôležitejšie? Ak to bolo vyhlásenie Slovenskej národnej rady, tak prosím, ale doteraz historici hovorili stále o tom, že 19. september je deň vzniku Slovenského národného povstania. Naraz to obrátime naruby, túto okolnosť vôbec zamlčíme, a povieme, že to bol deň vyhlásenia Slovenskej národnej rady. To sa mi zdá na tom historicky strapňujúce. Preto som sa ozval B touto svojou pripomienkou.
A ešte k pánovi Galandovi. S jeho vývodmi, ktoré tu použil, do značnej miery súhlasím, lenže zase si veci neprikrašľujme a nerobme z nich niečo iné, než skutočne boli. Pán Galanda povedal, že vznikol parlament s výkonnou a vojenskou mocou. To predsa nie je pravda. Slovenská národná rada vznikla ako trojčlenný orgán - Štúr, Hurban, Hodia - a bol to revolučný orgán. Nebol to žiaden parlament. Proste to bolo ad hoc, ti traja sa zišli a povedali si, že založia Slovenskú národnú radu. To bolo všetko. Opäť upozorňujem, že vojenská moc tam nebola. Janeček a spol. vytvorili nezávislé vojenské vedenie, ktoré odmietlo od začiatku podliehať Slovenskej národnej rade. Preto vznikla aj kolízia, rozpor medzi Slovenskou národnou radou a vojenským vedením, ktorý končí totálnym znechutením Hurbana, Ktorý odišiel a prestal v povstaní fungovať. Také sú historické skutočnosti.
Nie som historik, vyčítal som to iba z kníh teraz, keď sme to mali prerokovávať v zahraničnom výbore. Chcel som si veci osviežiť, vzal som si encyklopédiu Slovenska a desať historických kníh, ktoré som našiel doma. To bolo všetko. S prekvapením som zistil, že o vzniku Slovenskej národnej rady alebo o vyhlásení Slovenskej národnej rady sa nikde v týchto knižkách nehovorí, že z hľadiska historikov to bola podružná udalosť, že historickou udalosťou bolo čosi iné. Na to som chcel upozorniť.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Kusému. V zmysle § 19 mi dovoľte, aby som si zobral slovo sám.
Chcel by som zareagovať na tuto skutočnosť. Áno, Slovenská národná rada vznikla niekedy v prvej polovici septembra. Vznikla v ilegalite, ale až 19. septembra pri zahájení národného povstania sa slovenský národ i mocensky presadil.
Už sme si to tu raz hovorili, že nikto nie je tým, za čo sa sám pokladá, za čo sa sám vyhlási, ale tým, za čo ho uznajú iní. Pán predkladateľ tu predložil dosť dôvodov k tomu, že po 19. septembri začali uznávať alebo uznali Slovenskú národnú radu čo i len zahraniční korešpondenti, vtedajšie masmédiá a podobne. Keď som si teraz znova nalistoval tento zákon, v § l sa hovorí: "19. september - výročie vyhlásenia Slovenskej národnej rady je pamätným dnom Slovenskej republiky. " Nevidím v tom žiaden historický lapsus. Nehovorí sa tu, že je dňom vzniku a založenia, je dňom vyhlásenia Slovenskej národnej rady, je dňom, kedy slovenský národ sa prostredníctvom Slovenskej národnej rady presadil v regióne, v ktorom vtedy žil. Preto plne podporujem prijatie tohto návrhu zákona. /Potlesk/.
Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Ivan. Poslanec C. Ivan:
Vážená predsedníctvo, vážení poslanci,
dovoľte krátky príspevok. Slováci v minulosti i v súčasnej dobe uznávajú a pamätajú si dva významné dni v septembri. Je to 15. september, pre veriacich deň sviatku patrónky Slovenska, a už spomínaný 19. september, kedy sa zaevidoval pamätný deň uznania či vzniku Slovenskej národnej rady. Možno sa raz tieto dva sviatky spoja. Ale 19. september je jedným z najvýznamnejších dní, ktorý si Slováci pamätajú a patri medzi historické fakty po tisícročnom útlaku. Toto nás napĺňa hrdosťou a upevňuje aj dnes naše národné povedomie, lebo meruôsme roky sú nezabudnuteľné pre všetkých. Je to obdobie, kedy sa kodifikoval slovenský spisovný jazyk a slovenský národ sa chopí sebaurčovacieho práva, vymaňuje sa z područia Uhorska a radi sa do oslobodzovacej kampane národov Európy. Mal by byť po 143 rokoch obrovským Impulzom
aj pre naše dnešné obdobie. Naši národovci sa nebojácne a odhodlane postavili do nerovného boja s Rakúsko-uhorskou monarchiou. Dajme preto i teraz, keď sa chystáme uzákoniť tento dátum ako pamätný deň, hold všetkým hrdinom tohto obdobia. Skôr sa pýtajme, či títo naši predkovia a naši národovci nezahanbia nás dnes, keď sa po štyridsiatich rokoch rozhodujeme zvažovať o tom, čo slovenský národ potrebuje. Nech je tento pamätný deň impulzom pre nasledujúce dni, kedy budeme zvažovať o zvrchovanosti Slovenska.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ivanovi. Prehovorí pán poslanec Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
budem hlasovať za tento zákon. Chcem k tomu povedať iba niekoľko viet. Vyhlásenie Slovenskej národnej rady na Myjave bolo dôležité najmä kvôli tomu, že tam tak-povediac došlo k istému potvrdeniu, prípadne bol to svojim spôsobom legalizovaný vznik alebo presadenie sa, ako tu už bolo povedané, alebo istý spôsob uznania. Aby nedochádzalo k nejakým pochybnostiam a k rôznosti výkladu slova "vyhlásenie", ktoré môže byť dvojznačné, či Slovenská národná rada vtedy niečo vyhlásila, či ona bola vyhlásená, myslia si, že všetko by sa dalo riešiť veľmi jednoduchým spôsobom. Došlo totiž zhruba k tomu, že na tomto masovom zhromaždení národná rada bola akceptovaná, tým pádom svojim spôsobom potvrdená, a to je dôležité pre 19. september. To sa naozaj stalo 19. septembra. Preto navrhujem, či by po zvážení § l nemohol bez akýchkoľvek pochybnosti znieť takto: "19. september - výro-
čie potvrdenia Slovenskej národnej rady na Myjave je pamätným dňom Slovenskej republiky. " Tak je to potom úplne čisté.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže z prítomných sa už nikto nehlási, vyhlasuješ rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Gašpar?
Poslanec J. Gašpar;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
priznám sa, že som hovoril s viacerými historikmi, ktorí sa týmto obdobím zaoberajú, a v podstate jednoznačne súhlasili s tým, že dátum 19. september je naozaj najvhodnejší na to, aby bol vyhlásený za pamätný deň. Myslia si, že aj táto formulácia je asi najvhodnejšia - toto vyhlásenie, lebo sne sa aj o tom rozprávali. Ak sa pán poslanec Strýko neurazí, oponoval by som, že bolo by lepšie ostať pri tom, ako je to pôvodne v návrhu.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi, ktorý prehovoril v mene predkladateľov. Žiada si záverečné slovo spoločný
spravodajca výborov pán poslanec Hykisch? Poslanec A. Hykisch:
Nie. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Nie. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána Hykischa, aby uviedol pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené v rozprave.
Poslanec A. Hykisch;
Bol predložený jedinný pozmeňovací návrh pána poslanca Strýka, ktorý zopakujem. Navrhuje, aby § l znel takto: "19. september - výročie potvrdenia Slovenskej národnej rady je pamätným dnom Slovenskej republiky. "
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Sú pochybnosti o texte? Pán poslanec Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Ak sa pánovi spravodajcovi to slovo zdá byt v rozpore s cieľom návrhu, svoj návrh môžem stiahnuť.
Poslanec A. Hykisch:
Poviem k tomu svoj názor. V slove "vyhlásenie" je to trosku nejasné, to je fakt, ale slovo "potvrdenie" je tiež nie najšťastnejšie. Bolo treba vteliť do jednej vety, o čo všetko tam išlo. Všetci sa zhodujeme v tom, aj s pánom pro-
fesorom Kusým, že vlastne tam došlo k vyhláseniu, k zviditeľneniu Slovenskej národnej rady, že sa to stalo na slovenskej pôde. Oslavovať 16. september, keď rada vznikla vo Viedni, asi by nemalo nejaký extra efekt. Vteliť do jednej vety akt, že prišla na Slovensko s ozbrojenými silami, vyhlásila neposlušnosť vtedajšej uhorskej vláde - na to sa slovo "vyhlásenie" navrhovateľom zdalo byť takým syntetickým slovom.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko;
Svoj návrh sťahujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Strýko svoj návrh stanuje. V súlade s ustanovením § 26 ods. l nášho rokovacieho poriadku môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali.
/Prezentovalo sa 98 poslancov. /
Kto je za predložený návrh zákona?
/Za návrh hlasovalo 89 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval l poslanec. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona Slovenskej národnej rady o vyhlásení 19. septembra za pamätný deň Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Dvanástym bodom nášho programu je Správa o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku. /Šum v sále. / Počujem šum, ale konkrétny návrh nikto nepredniesol. Hlási sa pán poslanec Dubovan.
Poslanec K. Dubovan:
Navrhujem, aby sme dnešné rokovanie ukončili a pokračovali zajtra o 9. 00 hodine. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
O návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. /Prosím prezentáciu. / /Prezentovalo sa 93 poslancov. /
Kto je za ukončenie dnešného rokovania v zmysle návrhu pána poslanca Dubovana?
/Za návrh hlasovalo 60 poslancov. /
Je to jasné. Prajem vám dobrý večer a dovidenia zajtra.
Štvrtý deň rokovania 17. schôdze Slovenskej národnej rady 26. septembra 1991
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní 17. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 82 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Dvanástym bodom nášho schváleného programu je Správa o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku.
Správu ste dostali ako tlač 161. Za vládu Slovenskej republiky ju prednesie minister poľnohospodárstva a výživy pán Jozef Kršek.
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
uplynulý vývoj ukázal nielen zložitosť a obrovskú náročnosť transformačného procesu v agropotravinárskom komplexe Slovenskej republiky, ale potvrdil i širší sociálno-ekonomický a politický význam tohoto odvetvia a jeho nezastupiteľnosť pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva a tvorbe životného prostredia, tvorbe kultúrnej krajiny,
ochrane pôdy a vody, osídlení regiónov. Dnes je zrejmé, že agrárna a výživová politika vlády sú pod stálym dohľadom a prísnym hodnotením verejnosti. Na druhej strane je nemálo príkladov o tom, že práve slabiny a prípadné nedostatky v tomto rezorte sa často využívajú i na zneužívanie na presadzovanie zámerov rôznych politických strán a zoskupení. Uplatnenie ekonomickej reformy v agropotravinárskom komplexe absorbuje vnútornú liberalizáciu cien, vnútornú konvertibilitu meny, otvorenie podnikateľského priestoru pri súčasnom presadzovaní plošného, reštriktívneho, protiinflančného rámca finančnej a úverovej politiky. Súčasne k týmto vnútorným vplyvom sa pripájajú i vonkajšie vplyvy dané rozpadom bývalého trhu RVHP a vysokými prebytkami poľnohospodárskych produktov na trhu vyspelých štátov.
Z analýzy dosiahnutých výsledkov podnikov agropotravinárskeho komplexu v tomto roku vyplýva, že reálny vývoj sa vo viacerých smeroch odchýlil od zámerov ekonomickej reformy, najmä pokiaľ ide o vytvorenie fungujúcich trhových vzťahov, ako aj vývoj kúpnej sily obyvateľstva. Poľnohospodárska produkcia založená na kvantifikácii vývoja ekonomických podmienok obsiahnutých v schválenom scenári ekonomickej reformy nenašla v zmenených podmienkach reálny odbyt. Ani stláčanie výrobných cien prakticky na úroveň skutočnosti v roku 1989 pri raste cien vstupov o 60 % vyšších, neviedlo k výraznejšiemu zlepšeniu odbytu produkcie, čo sa prejavilo následnými ekonomickými dôsledkami vo väčšine poľnohospodárskych podnikov. Celoročne sa očakáva prebytok asi 110 tisíc ton jatočného hovädzieho dobytka, 160 miliónov litrov mlieka a asi 510 tisíc ton obilia, pričom väčšie či menšie problémy možno predpokladať v odbyte slnečnice, hrozna, cukrovej repy a priemyselných zemiakov, ale aj vlny a hydinového mäsa.
Prostredníctvom fondu trhovej regulácie ministerstvo reagovalo na vzniknutú situáciu realizovanými intervenčnými nákupmi hovädzieho mäsa a mlieka v prvom polroku v celkovej
hodnote l miliardy korún. Tieto finančné prostriedky boli v prevažnej miere určené na podporu odbytu na vnútornom trhu. Súčasná situácia v prebytkoch poľnohospodárskych výrobkov dokumentuje, že uplatnenou reguláciou sa objemovo stabilizoval domáci trh potravín, avšak nepodarilo sa dosiahnuť požadované zníženie nadbytočnej produkcie. Z uvedeného dôvodu sa v druhom polroku pristupuje k likvidácii poľnohospodárskych produktov zásadne podporou vývozu týchto výrobkov. Na ten účel bol zriadený aj federálny fond trhovej regulácie, ktorý, ako vieme, sa vo Federálnom zhromaždení neschválil, Ktorého finančné zdroje však schválila vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z rozpočtu federácie. Výhodou tohoto fondu bolo, že ak nebolo možné prerozdeliť peniaze z federálneho rozpočtu do republikových rozpočtov, teda že by sa peniaze dali na tieto národné fondy, mohlo sa čerpať z federálneho fondu. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy v tejto súvislosti presadzovalo aj čiastočnú podporu domáceho trhu potravín, najmä pre školy, nemocnice a podobne, spolu s možnosťou doplnenia finančných zdrojov republikových fondov trhovej regulácie, avšak toto prijaté nebolo. Pôvodne sme žiadali, aby nebol vytváraný tretí fond, ale aby peniaze boli prerozdelené do fondov republík. Uvedený systém regulácie trhu v druhom polroku je úzko prepojený s aktualizáciou dotačnej politiky a cielenou reštrukturalizáciou výroby.
V týchto dňoch ministerstvo predložilo vláde Slovenskej republiky návrh koncepcie agrárnej a výživovej politiky Slovenskej republiky, ktorý bol prerokovaný v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky. Tento bol daný aj na verejnú diskusiu zhruba pred šiestimi týždňami. Pripomienky boli zohľadnené a materiál bol dopracovaný.
Uvedený návrh zásad agrárnej politiky je otvorený materiál, ktorý formuluje ciele a etapy hospodárskej politiky v agropotravinárskom komplexe, vrátane stratégie, obsahuje
zároveň prístup k transformácii podnikateľských subjektov v podmienkach trhovej ekonomiky a realizácií ich hospodárskej činnosti pri poňatí celého agropotravinárskeho komplexu ako relatívne otvoreného agrárneho trhu voči zahraničiu.
Okrem tohoto materiálu bol prekonzultovaný aj ďalší materiál, a to dotácie a subvencie pre obdobie budúceho roku. Vychádzalo sa z jedného čísla, na rozdiel od minulého roku, kedy sa Česká republika vyjadrila, že Slovensko má vyššie dotácie ako Česká republika. Požiadali sme, aby sme pre tento rok dostali jednotretinovú časť, čo sa týka poľnohospodárskej výroby, a na zhoršenie podmienok, ktoré máme, aby sa dala do dotačnej politiky ďalšia čiastka, a to v sume 5 miliárd korún, čiže požadujeme do fondu alebo na dotácie 10, 2 miliardy korún.
Záverom ešte by som chcel oceniť záujem parlamentu o stav poľnohospodárstva na Slovensku. Zároveň by som chcel pripomenúť, že sa šíria niektoré hlasy, že v dôsledku nasej reštrikčnej politiky, ktorou chceme ísť, budeme za rok, za dva hladová t. Musím povedať, že situácia nie je taká, lebo napríklad stav dojníc sa oproti 1. januáru k 1. septembru znížil iba o 9 tisíc, a do konca roku ho chceme znížiť o 50 tisíc. Čiže chcel by som povedať, že to nie je pravda. Niektorí to vidia len regionálne alebo v jednom poľnohospodárskom podniku, 60 však nevyjadruje čísla za celé Slovensko. V tomto záujme parlamentu vidím snahu o seriózne posúdenie a riedenie problémov, ktoré v poľnohospodárstve sú.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi Kršekovi za uvedenie správy. Otváram rozpravu k dvanástemu bodu programu. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Varjú, ktorý zhrnie výsledky pre-
rokovania uvedenej správy v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady. Skôr ako sa ujme slova, chcem vás upozorniť, že mate rozdaný návrh na uznesenie k predloženej správe. Pripadne pripomienky odovzdajte spoločnému spravodajcovi pánovi Varjúovi. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Varjú:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister,
v prvom rade mi dovoľte vyjadriť potešenie nad tým, že po 15 mesiacoch nášho povolebného pôsobenia a po ročnom skĺze legislatívnej prípravy v našom rezorte aj riešenie problematiky poľnohospodárstva naberá vyššie obrátky, a že konečne máme možnosť podrobiť kritickej analýze prácu vlády v agropotravinárskom komplexe, v tejto dôležitej časti nášho národného hospodárstva. Považujem to aj za výsledok zvýšenia hlasu roľníkov, a bolo by nespravodlivé neuznať aj zvýšenú Iniciatívu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky v ostatných troch-štyroch mesiacoch. Mrzí ma však, že táto iniciatíva nie je výrazom celej vlády, ako je to vidieť aj z dnešného rokovania.
Mojou úlohou ako spravodajcu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady je informovať vás, vážené poslankyne a poslanci, o doterajšom priebehu rokovania k správe o súčasnom stave poľnohospodárstva na Slovensku. Náš výbor bol poverený jej posúdením a vypracovaním návrhu na uznesenie pléna Slovenskej národnej rady, ktoré ste dostali k dispozícii. Správu predkladá vláda Slovenskej republiky na základe záverov rozpravy na 16. schôdzi Slovenskej národnej rady. Náš výbor ju začal prerokovávať 4. septembra, vrátil sa k nej 6. septembra a ku konečnému stano-