riečnej inštancii Federálny najvyšší súd, pokiaľ taký ešte zostane zachovaný. To je môj názor. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi predsedovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Domnievam sa, že by sme nemali podriaďovať políciu jurisdikcii vojenských súdov len preto, aby vojenské súdy mali čo robiť. Domnievam sa ďalej, že či tu bude asymetria alebo nie, to vôbec nie je podstatné. Nakoniec vidíme, že objasnenosť trestných činov na Slovensku je vyššia ako v Čechách, a je to tým, ako sa k svojej polícii správané tu, na Slovensku. Myslím si, že by sme sa mali o ňu starať aj ďalej, a nechať ju tam, kde patrí - pod civilnými súdmi.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto z pánov poslancov do diskusie? Pán poslanec Ivan.
Poslanec C. Ivan:
Vysvetlenia najvyšších predstaviteľov súdu hovoria jasne, že na to krátke obdobie je úplne škoda prijímať takýto zákon. Tak vyčkajme a nechajme to bežať podľa starých predpisov.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do diskusie? /Nikto. /
Ak nie pristúpime k hlasovaniu.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za prijatie tohto zákonného opatrenia?
/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Potlesk. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že sme neschválili zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo 17. júla 1991. ktorým sa príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky podriaďujú právomoci vo-jenských súdov a ustanoveniam o trestných činoch vojenských.
/Potlesk/.
Šiestym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 140 a spoločnú správu výborov ako tlač 140a. Návrh zákona za vládu odôvodni minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Marián Posluch. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
na základe požiadania ministra vnútra Slovenskej republiky Pána Pittnera prednášam úvodné slovo k tomuto návrhu zákona. V zmysle vymedzenej pôsobnosti medzi federáciou a republikami na základe zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 25. januára 1991 bol vytvorený Policajný zbor Slovenskej republiky. Nadväzne potom bol prijatý zákon číslo 204/1991 o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktorý novo upravil postavenie, organizáciu, oprávnenia a prostriedky policajného zboru a policajtov. Týmto boli vytvorené základné právne predpoklady pre uskutočnenie zásadnej organizačnej a obsahovej reformy policajného zboru, zrušili sa staré organizačné štruktúry Zboru národnej bezpečnosti a bola ustanovená nová organizácia bezpečnostného úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky.
V rámci týchto opatrení došlo k výraznej decentralizácii a posilneniu právomoci vo veciach výkonu služby, i personálnej a disciplinárnej právomoci mestských a okresných veliteľov policajného zboru. Tým sa dosiahol jeden zo základných cieľov uskutočnenej reformy, aby sa o riešení bezpečnostnej situácii rozhodovalo na tom stupni riadenia, ktorý za ňu nesie zodpovednosť, to je v okresoch a obvodoch. Postupne s tiež napĺňa zámer priblížiť výkon služby obyvateľstvu, najmä zriaďovaním nových obvodných oddelení a policajných staníc a početným posilňovaním útvarov policajného zboru zabezpečujúcich priamy výkon služby. V dôsledku opatrení prijatých orgánmi Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky v druhom polroku tohoto roku tempo rastu kriminality už nebolo také výrazné, ako v zrovnateľnom období roku 1990. Okrem zmierňovania rastu kriminality štatis-
tické údaje ukazujú, že sa zvyšujú počty objasnených trestných činov v absolútnych číslach, čo svedčí o zvyšujúcej sa efektívnosti práce policajného zboru.
Vážená Slovenská národná rada,
tak ako som uviedol, zákon Slovenskej národnej rady o Policajnom zbore Slovenskej republiky vytvoril všetky základné predpoklady pre zvýšenie účinnosti práce policajtov pri ochrane zdravia a života občanov a bezpečnosti majetku. Na druhej strane však policajt musí mať vytvorené aj potrebné pracovné a materiálne podmienky. Jeho ohodnotenie a sociálne istoty musia zohľadňovať všetky aspekty náročnosti policajnej služby. Práve tieto osobitné podmienky vyžadujú, na rozdiel od všeobecnej úpravy pracovných vzťahov, určitú špecifickú úpravu formou služobného pomeru. Preto sa predkladá na prerokovanie Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Po jeho prijatí prestane na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky platiť zákon č. 1OO/197O Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákon s tým, že zakotvi a upraví široké sociálne a právne istoty príslušníkov policajného zboru, a to tak v priebehu, ako aj po skončení služobného pomeru, bude vytvárať priaznivejšie podmienky pre budovanie moderného, vysoko profesionálneho policajného aparátu. Očakávame, že sa na základe tohto zákona v prípade jeho prijatia zvýši záujem mladých i vysokoškolsky vzdelaných občanov o službu v policajnom zbore, pretože jeho výsledky práce sú v mnohom závislé práve od celkovej úrovne osobnosti policajta.
V tejto súvislosti chcem zvýrazniť, že v spojitosti a organizačnými zmenami v policajnom zbore boli uskutočnené rozsiahle personálne zmeny v rozhodujúcich riadiacich funk-
ciách. Napríklad na výkonných útvaroch bolo obmenených 60 % riadiach pracovníkov všetkých stupňov, pričom veliteľov mestských a okresných veliteľstiev policajného zboru a ich zástupcov bolo obmenených približne 95 t. Potrebu získavania občanov s vysokoškolským vzdelaním do policajného zboru ukazuje aj skutočnosť, že z plánovaných funkcií s vysokoškolským vzdelaním, ktorých je v policajnom zbore približne štvrtina, čiže 25 %, spĺňa podmienku vysokoškolského vzdelania len niečo viac ako polovica z nich. Táto skutočnosť, i predpokladané úbytky vysokoškolsky vzdelaných policajtov viedli vedenie ministerstva vnútra k spracovaniu koncepcie vysokoškolskej prípravy policajtov vo vlastnej policajnej akadémii. V súčasnosti prebiehajú legislatívne i organizačné prípravy na zriadenie Policajnej akadémie Slovenskej republiky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
cieľom navrhovanej právnej úpravy služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky je vyjadriť osobitosti povahy služby v policajnom zbore. Medzi ne okrem vysokej rizikovosti a s ňou súvisiacej miery zodpovednosti patri najmä výraznejšia nadriadenosť a podriadenosť subjektov v služobnom pomere a prísnejšia disciplína. Vysoké nároky na výkon služby v policajnom zbore sú charakterizované okrem iného možnosťou ujmy na zdraví policajta, zúženými možnosťami disponovania jeho volným časom a ďalšími obmedzeniami, ktoré ostatní občania v takomto súhrne nemajú, špecifické podmienky služby v policajnom zbore preto návrh zákona premieta v úprave vzniku a zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, času služby a času odpočinku, ale aj oceňuje v úprave dovolenky, v náležitostiach spojených so služobným pomerom, v starostlivosti o policajtov a nárokoch súvisiacich so skončením pracovného pomeru.
Navrhovaní právna úprava služobného pomeru v rámci našich súčasných podmienok tiež zohľadňuje ustanovenia rezolúcie Rady Európy č. 69O z roku 1979, ktorá bola prijatá deklarácia o polícii. Predložený návrh zákona je v zásade zhodný s právnou úpravou obsiahnutou v zákone o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície. Odlišná úprava niektorých inštitútov zohľadňuje skutočnosť, že ťažisko bezprostredného výkonu policajnej služby, Ktorý kladie mimoriadne nároky na fyzickú a psychickú zaťaženosť policajtov, je v republikových policajných zboroch. Z hľadiska ústavnoprávneho je úprava právnych pomerov príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zákonom Slovenskej národnej rady odôvodnená, a to podľa čl. 27 ods. l písm. b/ ústavného zákona t. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších zmien a predpisov, predovšetkým ústavného zákona č. 556/199O Zb. Podľa citovaného ústavného zákona bolo do pôsobnosti republík zverené právo - citujem: "zriaďovať vlastné ozbrojené bezpečnostné zbory a upravovať ich postavenie, oprávnenia a ostatné pomery", teda aj služobný pomer.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
prosím, aby ste k predloženému návrhu zákona o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru pristupovali s tým, že jeho prijatie bude znamenať nielen vytvorenie priaznivejších a náročnosti služby primeraných podmienok pre súčasných policajtov, ale aj pre výber a získavanie kvalitných nových uchádzačov o službu v policajnom zbore. Pravé títo noví policajti budú zárukou toho, ako bude Policajný zbor Slovenskej republiky napĺňať svoje základné poslanie pri ochrane bezpečnosti, osôb a majetku. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odporúčam, aby Slovenská národná rada po prerokovaní schválila vládny návrh zákona Slovenskej národ-
nej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Posluchovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána poslanca Antona Andráša, aby predniesol správu o výsledku prerokovávania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec A. Andráš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
poslaniu ozbrojených bezpečnostných zborov musí zodpovedať, aj primeraná právna úprava služobného pomeru ich príslušníkov. Dovoľte mi, aby som v súvislosti s tým argumentoval aj krátkym pohľadom späť do vývinu právnej úpravy služobného pomeru policajtov a príslušníkov ZNB.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 v záujme nerušeného prechodu bol prevzatý bezpečnostný aparát bývalého Rakúsko-Uhorska, vrátane predpisov upravujúcich ich činnosť a pomery, napríklad aj zákaz činnosti v politických stranách. Neskôr, v roku 1927, rovnako ako u vojakov pribudol aj zánik volebného práva. Postavenie zborov uniformovanej aj neuniformovanej bezpečnosti prevzatých z RakúskoUhorska bolo novoupravené až zákonom č. 23O z roku 1922 a vládnym nariadením č. 51 z roku 1936. Upravovali aj podriadenosť, vo veciach výcviku, výkonu a kontroly policajnej služby, ale aj veci právne a hospodárske. Až týmto vládnym
nariadením bol z uniformovaných a neuniformovaných zborov prakticky aj právne utvorený jednotný policajný zbor.
Po II. svetovej vojne prešla právna úprava služobného pomeru od roku 1945 zložitým historickým vývojom. Bola niekoľkokrát menená a doplňovaná v závislosti na podmienkach, v ktorých prebiehala výstavba ozbrojeného bezpečnostného zboru. Po dočasných právnych úpravách z roku 1945 boli prijaté zákony č. 149 z roku 1947 a č. 286 z roku 1948 o Národnej bezpečnosti. Oba zákony obsahovali i ustanovenia riešiace len niektoré otázky služobného pomeru príslušníkov ZNB. Ich materiálne zabezpečenie upravoval zákon č. 88 z roku 1952 o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených sil. Rad dôležitých otázok služobného pomeru týkajúcich sa najmä práv a sociálnych istôt bol riešený väčšinou rezortnými a služobnými predpismi. Ďalší zákon č. 76 z roku 1959 o niektorých služobných pomeroch vojakov okrem iného zrušil aj niektoré ustanovenia zákona č. 286 z roku 1948 a od tejto doby bol služobný pomer príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti upravovaný spoločne so služobným pomerom vojakov z povolania. Neskôr boli niektoré otázky služobného pomeru upravené aj zákonom č. 70 z roku 1965 o Zbore národnej bezpečnosti.
Aj táto nová právna úprava služobného pomeru bola veľmi rámcová a roztrieštená v niekoľkých Interných služobných predpisoch. Kodifikáciu právnej úpravy služobného pomeru príslušníkov ZNB a tiež Zboru nápravnej výchovy priniesol až zákon č. 100 z roku 1970 o služobnom pomere príslušníkov ZNB. Tento zákon okrem komplexnej právnej úpravy mal za cieľ riešiť aj problémy v štruktúre Zboru národnej bezpečnosti a vo výkone bezpečnostnej služby. Išlo najmä o výber nových príslušníkov, nedostatočnú obsadenosť útvarov, vysokú fluktuáciu, nedostatočnú úroveň kvalifikácie a zhoršujúci sa zdravotný stav príslušníkov. Aj keď zákon vcelku zodpovedal
potrebám výkonu služby, bolo v ňom potrebné zákonom č. 63 z roku 1983 vykonať niektoré čiastkové úpravy.
Zásadné zmeny politického systému, ku ktorým došlo a dochádza v celej spoločnosti, sa dotýkajú aj bezpečnostného aparátu. Zákonom č. 74 z minulého roku došlo predovšetkým k zmene služobnej prísahy v súlade so spoločenskými zmenami. Zákon č. 169 z minulého roku sa týka občianskych komisii na preverovanie príslušníkov ZNB a očisty ZNB a zákon č. 546 z minulého roku novoupravil službu konanú nad základnú dobu služby v týždni.
Vzhľadom na to, že došlo k rozpadu jednotného Zboru národnej bezpečnosti, bol zriadený Policajný zbor Slovenskej republiky, a že niektoré inštitúty právnej úpravy služobného pomeru, ktoré obsahuje zákon č. 100 z roku 1970 v znení neskorších predpisov, sú poplatné dobe, v ktorej bol prijatý, a preto už nevyhovujú súčasným zmeneným podmienkam, je potrebné prijať novú komplexnú úpravu služobného pomeru policajtov Policajného zboru Slovenskej republiky. Vládny návrh tohto zákona máte pred sebou.
Výbory Slovenskej národnej rady na svojich schôdzach v septembri 1991 prerokovali vládny návrh zákon Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky /tlač SNR 140/ a vyjadrili s ním súhlas. Zároveň navrhli vykonať v ňom zmeny, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe /tlač SNR 140a/, ktorú ste obdržali. Tu treba pripomenúť, že poslanci venovali tejto problematike značnú pozornosť, o čom svedčí aj početnosť a kvalita prednesených pripomienok a priebeh rokovaní na schôdzach výborov Slovenskej národnej rady. K tomuto prispela aj skutočnosť, že na posúdenie vládnej predlohy a jej prekonzultovanie v praxi bol vymedzený dostatočne dlhý časový priestor.
Viaceré pripomienky sa ju spresňujúci význam alebo sú legislatívno-technického charakteru, celkove vylepšujú znenie zákona, a preto navrhujem o nich hlasovať a schváliť ich naraz.
Teraz vás poprosím, aby ste si zobrali spoločnú správu a body, ktoré budem navrhovať odsúhlasiť an blok, vám nadiktujem. Sú to body l, 3, 10, 12, 17, 20, 21, 30, 34, 35, 36, 37, 42, 45, 51, 56, 59, 60, 61, 63, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 79, 81, 82, 83 a 84 spoločnej správy. Opakujem - navrhujem, aby sa o nich hlasovalo an blok. Pokiaľ by niekto z poslancov navrhoval niektorý návrh vyčleniť na osobitné hlasovanie, môže tak urobiť. O ostatných pripomienkach a návrhoch odporúčam hlasovať jednotlivo, pričom ich budem uvádzať tak, ako sú zoradené v spoločnej správe, s výnimkou tých, ktoré som vyčlenil do hlasovania vcelku, a v niektorých prípadoch uvediem spolu návrhy obsiahnuté vo viacerých bodoch, pokiaľ je tu vecná súvislosť, alebo sa navzájom podmieňujú alebo vylučujú.
Teraz podrobnejšie k ostatným bodom spoločnej správy s návrhom na ich riešenie:
Bod 2 týkajúci sa § 3 ods. l písm. a/ odporúčam neprijať, pretože posúdenie mravnosti nie je právna kategória, chýba nám mravný kódex. Nie je to teda právna kategória, a pre sledovaný účel stačí požiadavka bezúhonosti, ktorá v návrhu zákona zakotvená ja.
Body 4 a 5 navrhujem neprijať. Body sa týkajú § 5 ods. 5 a 6. Môj návrh ja odôvodnený tým, že pôvodné znenie, v ktorom je výkon vymedzených činností podmienený súhlasom služobného orgánu, je potrebnou zárukou na nevyhnutnú kontrolu v tejto činnosti.
Body 6, 7, 8 a 9 spoločnej správy obsahujú pripomienky k § 6 ods. 2 návrhu zákona, kde je zakotvený text služobnej prísahy. Navrhujem prijať návrh v bode 6 spoločnej správy. Prijatím tohto bodu bude akceptovaná aj pripomienka v bode 7. Naopak, neodporúčam prijať pripomienky v bodoch 8 a 9, pretože návrh v bode 8 je obsiahnutý v pôvodnom texte v poslednej vete precíznejšie. Pokiaľ ide o bod 9, kategória mravnosti, ako som už uviedol, nie je právna kategória a spoločenská požiadavka na určitý spôsob života policajta je obsiahnutá v prvej vete prísahy.
Bod 11 týkajúci sa § 11 ods. 2 písm. b/ odporúčam neprijať, pretože navrhovanou zmenou by mohlo dôjsť ku kolízii pri uplatňovaní nárokov z dôvodov mimosúdnej rehabilitácie.
Body 13 a 14 odporúčam riešiť takto: prijať návrh v bode 13 a jeho prijatím sa vylučuje hlasovanie o návrhu v bode 14 spoločnej správy. V opačnom prípade by bolo potom treba hlasovať aj o návrhu v bode 14. Odporúčam prijať bod 13.
Bod 15 spoločnej správy týkajúci sa § 15 ods. 3 odporúčam neprijať, pretože ide o splnomocnenie na vydanie interného predpisu a nie je potrebné, aby uvedená problematika bola riešená všeobecne záväzným predpisom, na ktoré by bolo oprávnené len ministerstvo.
Body 16, 18, 19, 49 a 50 majú spoločného menovateľa. V týchto bodoch sú obsiahnuté návrhy na nahradenia pojmu "prevedenie" pojmom "preradenie", pripadne "preloženie". Bude asi vhodné najprv si vyložiť, obsah týchto pojmov pre potreby tohto zákona. Pojem "prevedenie" znamená zmenu funkčného zaradenia. Pojem "premiestnenie" znamená zmenu pracoviska v rámci určitého obvodu obce. Pojem "preloženie" znamená zmenu miesta výkonu služby mimo hranice obvodu obce. Na základe toho odporúčam neprijať pozmeňujúce návrhy v bodoch 16, 18, 19, 49 a 50. Odôvodňujem to tým, že termín "prevede-
nie" použitý v pôvodnom texte je bežne ustálený terminologický pojem, ktorý spomína napríklad aj Zákonník práce a je v súlade s jazykovými pravidlami.
Ďalej v bodoch 22, 23, 24, 25 a 26 spoločnej správy zahrnuté pripomienky k § 29 ods. l návrhu zákona týkajúce sa rovnakého problému - porušenia služobnej povinnosti, spáchania trestných činov, atď. Odporúčam na prijatie pripomienku uvedenú v bode 22. Jej prijatím sú akceptované alebo vylúčené aj pripomienky v bodoch 23 až 26 spoločnej správy.
Body 27, 28 a 29 spoločnej správy sa týkajú § 29 ods. 2. V bodoch 27 a 28 spoločnej správy sú pozmeňujúce návrhy k tomuto paragrafu týkajúce sa tiež toho istého problému. Odporúčam na schválenie návrh v bode 27, pretože je presnejší a výstižnejší. Odporúčam neprijať návrh v bode 28. Pripomienku v bode 29 odporúčam prijať za predpokladu, že bude prijatý návrh v bode 27 spoločnej správy, ako som uviedol pred chvíľou.
Sú tu ďalšie body spoločnej správy, ktoré sa týkajú tej istej problematiky, a to body 31, 48 a 52. Návrhy v týchto bodoch navrhujem neprijať, pretože navrhovaná zmena pojmov mení zmysel navrhovaného ustanovenia, a treba tiež uviesť, že pojem "závady" použitý v pôvodnom znení je v súlade s jazykovými závadami.
Ďalej body 32 a 78 spoločnej správy sa opäť týkajú spoločnej problematiky. Pripomienky v týchto bodoch navrhujem neprijať. Týka sa to § 33. V navrhovanom ods. 2 § 33 predkladaného zákona ide o neprimeraný zásah do disciplinárnej právomoci služobného orgánu a s ohľadom na existenciu a možnosť použitia súdnej ochrany nie je takéto prerokovanie nevyhnutné. Návrh v dopĺňanom odseku 3 je nadbytočný, lebo prijatím zmeny navrhovanej v § 141 - v bode 75 spoločnej správy - je táto záležitosť riešená. Odporúčam jej pozitívne
riešenie až pri § 141 návrhu. Čiže body 32 a 78 navrhujem neprijať.
V bodoch 33, 38 a 39 sú návrhy na zmenu pojmu "prejednať" na "prerokovať". Odporúčam návrhy v týchto bodoch neprijať. Pojem "prejednať" je síce archaický výraz, ale s prihliadnutím na potrebu terminologickej jednotnosti napríklad so zákonom Slovenskej národnej rady o priestupkoch, ktorý spomína pojem "prejednať", je potrebné, aby aj tento zákon bol v súlade. Teda body 33, 38 a 39 navrhujem neprijať.
Návrh v bode 40 odporúčam neprijať. Je to síce vecný argument - v zmysle nariadenia vlády v nevýrobnej sfére predĺžiť dovolenku, ale predĺženie dovolenky by znamenalo zvýšené požiadavky na finančné prostriedky a tiež pracovné sily v záujme zabezpečenia bezporuchového výkonu nepretržitej služby počas čerpania zvýšenej dovolenky. Čiže bod 40 spoločnej správy týkajúci sa § 51 ods. l navrhujem neprijať. Podobne navrhujem neprijať body 41 a 43 spoločnej správy, pretože pôvodné znenie presne vystihuje predmetnú problematiku a je tiež terminologický zhodné so Zákonníkom práce.
Bod 44 spoločnej správy týkajúci sa § 57 ods. l, 2 a 3 - návrh odporúčam neprijať, pretože termín použitý v pôvodnom znení je použitý vo všetkých právnych predpisoch upravujúcich totožnú alebo obdobnú problematiku. Mám na mysli Zákonník práce a pracovné právo.
Body 46 a 47 spoločnej správy týkajúce sa § § 65 a 66 - navrhované zmeny odporúčam neprijať a ponechať pôvodnú terminológiu, ktorá je bežná a zaužívaná v oblasti pracovného práva a bezpečnosti práce.
Bod 53 spoločnej správy týkajúci sa § 90 ods. 2 - tento pozmeňujúci návrh odporúčam taktiež neprijať a ponechať
pôvodné znenie, pretože ide o zaužívaný pojem v právnej teórií a praxi vyjadrujúci určitý druh konania. Nedbanlivosť nie je neúmysel.
Body 54 a 55 spoločnej správy - pozmeňujúce návrhy odporúčam neprijať a ponechať pôvodný text, pretože slová "s ním" použité v návrhu zákona sa viažu na slovo "výkon" a nie na slovo "služba".
Body 57 a 58 spoločnej správy týkajúce sa §§ 99 a 100 - pripomienky odporúčam neprijať, pretože pojmy použité v pôvodnom znení sú v právnej terminológii bežne zaužívané. Ako vidíte, jazykové doplnky sú zatiaľ neúspešné.
Bod 62 spoločnej správy týkajúci sa § 110 ods. l - pripomienku navrhujem neprijať, nakoľko by išlo o výrazné sprísnenie voči súčasnému stavu a jej prijatím by sa porušil prijatý princíp zvyšovania sociálnych istôt.
Bod 64 spoločnej správy týkajúci na § 111 ods. 3, problematiky porušenia služobnej prísahy - návrh odporúčam neprijať, nakoľko nepriamo rozširuje dôvody prepustenia policajtov, ktoré sú taxatívne určené v § 110 ods. l navrhovaného zákona.
Bod 76 spoločnej správy - návrh odporúčam neprijať, pretože prijatím návrhu v bode 75 spoločnej správy, ktorý som už zahrnul do schválenia an blok, je tento návrh neakceptovateľný.
Ďalej bod 77 spoločnej správy týkajúci sa § 142 ods. 2, pripomienka ústavnoprávneho výboru - navrhujem neprijať, lebo problematika, ktorú pozmeňujúci návrh sleduje, je riešená v ustanovení uvedenom písmenom c/ § 142 ods. 2 návrhu.
Bod 80 spoločnej správy týkajúci sa S 144 písm. d/ - návrh odporúčam neprijať, pretože schválením pripomienky v bode 79 spoločnej správy, ktorá je zaradená do súboru návrhov na hlasovanie an blok, sa stáva bezpredmetným.
O ostatných bodoch 81 až 84 som navrhol hlasovať an blok a prijať ich.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
predniesol som vám všetky navrhované úpravy k vládnemu návrhu zákona o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky tak, ako vyplynuli z prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady a sú obsiahnuté v spoločnej správe - tlač 140a - s určitým návrhom na ich zohľadnenie. Po ich prerokovaní, ako aj prípadných ďalších pripomienkach, ktoré vyplynú z rozpravy k tomuto návrhu zákona, odporúčam ako spoločný spravodajca predložený vládny návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Andrášovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o šiestom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili títo poslanci: pani Rozinajová, pán Filipp, pán Barany, pani Badálová, pán Žingor a pán Kerti. Dávam slovo pani poslankyni Rozinajovej.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
napriek tomu, že pán spoločný spravodajca neprijal pripomienky zaviesť, do kontextu mravné požiadavky na policajta, dávam pozmeňovací návrh textu vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky - tlač 140. Na strane 2 tejto tlače v § 3 ods. l bod a/ je uvedení ako požiadavka na prijatie za policajta iba stručne "je bezúhonný". Odporúčam, aby to bolo preštylizované "je mravne bezúhonný v osobnom, rodinnom a občianskom živote". Na strane 5 tejto tlače v § 6 ods. 2 odporúčam doplniť text prísahy "slávnostne vyhlasujem, že budem žiť mravne bezúhonným životom". Mravne bezúhonný človek spája v sebe duchovné bohatstvo aj s intelektuálnymi, charakterovými, emocionálnymi a vôľovými kvalitami, dokáže dobrovoľne spájať svoje činy s morálnymi požiadavkami, uvedomuje si zodpovednosť za svoje činy, je schopný morálnej sebakontroly, sebahodnotenia, sebavýchovy, má zmysel pre povinnosť v osobnom, rodinnom i občianskom živote.
Na rozdiel od toho pojem "bezúhonný", ako som konzultovala s právnikmi, je vyjadrením, že ide o človeka, voči ktorému sa nevedie tresne konanie, nemá zápis v trestnom registri. Toto nijako nevyjadruje úroveň jeho mravného vedomia, presvedčenia a svedomia. V súdnom konaní nemusí byť napríklad človek inak bezcharakterný, notorický alkoholik, človek, ktorý zanedbáva svoje povinnosti v rodinnom živote a podobne. Vzhľadom na uvedené žiadam, alebo lepšie odporúčam, aby slovo "bezúhonný" bolo doplnené tak, ako SOB uviedla.
Prísaha podľa pôvodného textu sa, žiaľ, vzťahuje iba na požiadavky vyplývajúce bezprostredne z úloh policajta, jeho