ným súdom. U nás policajti podliehajú právomoci vojenských súdov. Aj keď sú odlišnosti služobného pomeru policajtov od pracovného pomeru, je potrebné, aby mali zabezpečené základné práva a slobody ako ostatní občania.
Myslím, že ak chceme obojstranne získať dvôveru, teda občan-policajt a naopak, nemali by sme ich povýšiť len na čísla. V policajtoch musíme vidieť, predovšetkým človeka. Iba u nás a v Bulharsku trestné činy policajtov stíhajú vojenské súdy. Aj v Sovietskom zväze, ktorý bol naším vzorom, ak sa policajt dopustil trestného činu, bol odvolaný od polície a súdený civilným sudom. Pri stíhaní pre policajtov nie všetky paragrafy platia tak, ako u vojakov. Neviem si predstaviť, aby policajné sudy stíhali vojakov. Medzi nimi je veľký rozdiel, iba ak to je spoločné, že nosia uniformu. Inak nič. Uznesenie Európskej rady č. 690 z roku 1979 uvádza, že pred súdom majú mať policajti tie isté práva ako ostatní občania. Odporúčam trestné činy policajtov riešiť civilnými súdmi, čim sa priblížime aj v tejto oblasti k demokratickým krajinám Európy.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Slovo má pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp;
Vážená Slovenská národná rada,
vážený jeden člen vlády Slovenskej republiky,
máme dnes rozhodnúť o schválení zákonného opatrenia, ktorým sa príslušníci policajného zboru podriadili právomoci vojenských súdov a ustanoveniam o trestných činoch vojen-
ských, ktorým sa vlastne majú zbaviť základných občianskych práv a slobôd. Dúfam, že to neurobíme. Vysvetlím, prečo, časť už povedala pani Badálová, ja mám iné argumenty.
Doktorka Trenskvicová z Mestskej prokuratúry z Prahy na seminári, ktorý zorganizoval Inštitút kriminológie a sociálni prevence pod názvom "Názory odbornej verejnosti na mimoriadny nárast kriminality v ČSFR. ", konštatovala výstražnú skutočnosť, že vďaka nevydarenej novelizácii Trestného poriadku hrozí kolaps sústavy trestného stíhania. Teda nie preto, že policajti by boli neposlušní, že by ich bolo treba čo najprísnejšie trestať, kárať, prenasledovať, ale preto, že tu ktosi, kdesi zákonné normy upravil tak, že na trestné stíhanie už nie sú dostatočné. V zákone 204 o policajnom zbore, ktorý sme tu schválili v apríli, sa nikde nehovorí, že policajný zbor je vojensky organizovaný. A teraz sa tu objaví zákonné opatrenie schválené 17. novembra, ktoré je neuveriteľne rýchlo publikované v Zbierke zákonov, čo je tiež trochu záhadné. V S 31 zákona 204 sa mimo iného hovorí, za akých okolnosti je policajt povinný, pripadne môže odoprieť splnenie rozkazu, ale už v § 273 Trestného zákona, a to je prvý z trestných činov vojenských, sa ustanovuje, že úmyselné odmietnutie rozkazu za brannej pohotovosti alebo bojovej situácie sa trestá až výnimočným trestom. Nie je to v rozpore? Akým podzákonným aktom, akou vyhláškou, či nekontrolovateľným interným pokynom, o ktorých sa už hovorilo, že v právnom štáte nebudú mať miesto, a ďalej tu miesto majú, vyrieši tieto rozpory ministerstvo vnútra? Nehrozí likvidácia demokracie?
Veď si pripomeňme demonštrácie počas demokracie tatička Masaryka, keď žandári strieľali demonštrantov za myšlienky nášho Hlinku, alebo si pripomeňme nedávnu akciu hrdlorezov v Mošnove, ktorí sú vraj špeciálne vycvičení, zbavení pudu sebaobrany, sebaochrany. Ale my toho pudu zbavení nie sme. Takže policajt, odmietneš strieľať do svojho ľudu, budeš od-
súdený trebárs na doživotie. Vážení, toto nemôžeme pripustiť.
Rád by som sa dozvedel, aká sivá eminencia stojí za predložením tohoto zákonného opatrenia Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, keďže deň predtým skončila 16. schôdza, čiže tri-štyri dni dopredu bolo možné tento zákon nejakým spôsobom prerokovať s poslancami v kluboch a podobne. To tak z večera na ráno vznikla potreba súdiť policajtov vojenskými súdmi? To ste tak rýchlo preškolili aj vojenských prokurátorov, vojenských sudcov, ktorí sú ešte z éry komunistov zvyknutí odsudzovať 19-ročných chlapcov za maličkosti na mnohoročné tresty? A zastaralé ustanovenia vojenských trestných zákonov netreba zmeniť? či tie gumové paragrafy poddajné natiahneme ešte aj na policajtov? Veď potom budú musieť poslúchnuť aj rozkaz zlikvidovať neposlušných poslancov Slovenskej národnej rady. /Potlesk. /
Keby teda bolo jednoznačne formulované kedy, za akých okolností policajt môže odmietnuť rozkaz, keby bolo zaručené, že sa podzákonnými predpismi nebudú môcť dopasovávať trestné činy vojenské, bolo by možné, ale len niektoré trestné činy, podriadiť vojenskému súdnictvu, no rozhodne nie paušálne všetkých a za všetko.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
je pred vami jedno z najzávažnejších rozhodnutí vo vašej doterajšej činnosti, s ktorým dokonca - povedal by som - i padá demokracia v našej vlasti. Preto upozorňujem, že v tieni prebúdzajúceho sa sebavedomia a hrdosti nášho stáročia utláčaného ľudu, vďaka ohromnej sile myšlienok demokracie, suverenity, národného sebaurčenia, ale i občianskych práv a slobôd, pracuje akási anonymná sila, ktorá sa pokúša do našich zákonov už po mnohýkrát vpašovať porušovanie tých
najzákladnejších občianskych práv a slobôd, základných princípov demokracie. Niekoľkokrát tomu plénum Slovenskej národnej rady už zabránilo, nechcem teraz citovať, v ktorých zákonoch sme tieto veci odstránili, veria, že tomu zabráni aj teraz.
Na záver dovoľte ešte poznámku, že keby boli takto vojenskému súdnictvu podriadení hrdinovia televíznych seriálov, ako napríklad Dempsey a Makepeacová, už dávno by seriály museli skončiť, pretože by boli odsúdení na doživotie. Ale nebol by odsúdený major Zeman zo známych totalitných seriálov o pookupačnom období, o období normalizácie, dokonca by možno dostal pochvalu. Verím, že chcete, aby aj naši policajti boli hrdými ľuďmi, aby boli hrdinami v boji za pravdu, za spravodlivosť proti neľudskosti a zločinu, a že teda neschválite podriadenie polície vojenskému súdnictvu.
Ďakuje*. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Filippovi. Slovo má pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Barany.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené plénum Slovanskej národnej rady,
bolo tu mnoho povedané proti tomuto zákonnému opatreniu, ja sa k tomu pripájam. Dovoľte len stručne niečo pridať. Uvedomme si, že polícia je súčasťou nášho civilného života, na rozdiel od armády. Uvedomme si, že je to v podstate povolanie, ktoré polícia koná pre nás civilný život. Uvedom-
ne si, že policajný zbor nikde v Európe nepatri pod vojenskú jurisdikciu. A navyše si ešte uvedomme, že je to Policajný zbor Slovenskej republiky, a vojenské súdy sú federálne. Tak kto ju bude potom riadiť? Navrhujem, aby sne toto zákonné opatrenie neschválili.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Slovo má pán poslanec Barany.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
máme pred sebou legislatívno-technicky veľmi jednoduché zákonné opatrenie. Na jeho formuláciách niet čo upravovať, niet čo meniť. Ako sa však pred nás na stoly dostalo? Čosi naznačila už pani poslankyňa Badálová. Je zaujímavé, že o ňom rokovali dva výbory Slovenskej národnej rady ešte počas jarného zasadania, čo píše veľký otáznik k ústavnosti postupu pri jeho vydávaní. Ale prosím, prejdime túto otázku ústavnosti postupu jeho prijímania, tú nech rieší budúci Ústavný súd, či prípadné porušenie pravidiel postupu prijímania zákonného opatrenia bude považovať za dôvod aj pre ďalšie kroky. Ostáva nám však rozhodnúť o veci samej. O čom však? či príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky budú takpovediac spôsobili spáchať aj trestné činy vojenské, čiže či sa na nich bude vzťahovať XII hlava Trestného zákona, a či budú podriadení jurisdikcii vojenských alebo civilných súdov.
Dovolil by som si upozorniť na niekoľko súvislostí. Prvá z nich je súvislosť a i 20 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, ktorá umožňuje aj taký výklad, že podlá tohoto federálneho zákona sú príslušníci ozbrojených zborov - a polícia je ozbrojeným zborom - automaticky podriadení jurisdikcii vojenských súdov. Umožňuje však aj iný výklad, že sú podriadení len vtedy, ak to stanovi osobitný zákon. Zrejme sme sa rozhodli pre druhý výklad, keď je predložené osobitné zákonné opatrenie k podriadeniu príslušníkov policajného zboru vojenským súdom. Čiže jednoznačne je na nás aj v tomto smere, ako rozhodneme.
Musíme si však zároveň uvedomovať, že právnou úpravou postavenia príslušníkov policajných zborov Českej republiky a federácie títo boli podriadení jurisdikcii vojenských súdov. Čiže, keď sa rozhodneme príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky nepodriadiť, vzniknú tu určité praktické problémy - zásahy príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na území Českej republiky a naopak. Je však pred nami základný obsahový problém, ktorý si musíme zvážiť, a podlá toho rozhodovať, a to, či chceme mať z polície vojensky organizovaný bezpečnostný zbor, ako v minulých desaťročiach, alebo časť štátneho aparátu špecializovanú na boj s kriminalitou a s porušovaním verejného poriadku. O tom, že väčšina európskych krajín sa rozhodla pre tento druhý variant, už informovali predrečníci. V Európe by sme boli zrejme raritou, ak by sme podriadili príslušníkov policajného zboru jurisdikcii vojenských súdov. Napríklad v susednom Rakúsku ani príslušníci vojensky organizovaného žandárstva nepodliehajú vojenským súdom.
Chcel by som ešte pripomenúť, že podriadenie civilnej justícii pociťovali policajti ako pokrok v porovnaní a predchádzajúcou dobou, ako konkrétny prejav línie humanizácie, a ako taký im bol aj ministerstvom vnútra pri rôznych príležitostiach oprávnene prezentovaný. Momentálne sme teda
v ťažko riešiteľnej situácii. Nerozumné podriadenie policajtov vojenskému trestnému právu a jurisdikcii vojenských súdov na federálnej úrovni a v Českej republike nás vzhľadom na praktické problémy tlačí nasledovať tento nie príliš nasledovaniahodný príklad. Čiže tlačí nás k tomu, aby sme v jednej oblasti spravili vlastne krok späť. Na druhej strane je tu naša snaha, verím že snaha nás všetkých, o určitú humanizáciu a demokratizáciu aj v oblasti polície. Verím, že obidve tieto skutočnosti dokážeme zvážiť a správne sa rozhodnúť nielen vzhľadom na okamžité organizačno-právne problémy, ale aj na perspektívy.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Barányovi. Chce sa ešte niekto vyjadriť v diskusii k tomuto bodu?
Pán poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:
Budem veľmi stručný. Podľa môjho názoru tu ide znova o akúsi snahu odňať ďalšie kompetencie slovenskej vláde a preniesť ich na federál. Prosím, naozaj prosím všetkých poslancov, aby tento návrh zamietli.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. O slovo sa prihlásil pán podpredseda Čarnogurský.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vôbec nemám záujem zasahovať do diskusie tak, ako sa tu odvinula v súvislosti s týmto rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady a potom vlády, chcem len zdôrazniť jednu skutočnosť. Nepovažujem za pozitívne riešenie, ak tu nediskutujeme o probléme ako takom. Jediné, čo som tu zatiaľ počul, že ktorá mafia alebo kto je v pozadí, aký ďalší teroristický akt chce zorganizovať a ako chce ovládnuť republiku. Prosím vás, už raz vezmime na vedomie, že dávané dohromady naozaj demokraticky organizovanú spoločnosť. Na vysvetlenie k tomuto môžem povedať iba jedno. Naozaj sme zvažovali všetky strohé fakty, ktoré sa viažu na činnosť polície, v predsedníctve sme vzali na vedomie skutočnosť, že ide o ozbrojené zložky, a teda ešte stále dosť silne ozbrojené, pretože to nie je len polícia, ktorá by nosila len obušky a k tomu menšiu pištoľ. Vzhľadom na tieto skutočnosti sne považovali za potrebné zabrániť možnému príliš individuálnemu vysvetľovaniu si kompetencii a právomoci jednotlivých veliteľov, aby podliehali vojenskému súdnictvu a práve aby nemohlo dôjsť k zneužitiu tejto ozbrojenej zložky. Čiže záujem predsedníctva bol výlučne pragmatický a sledovali sme tým takýto cieľ. Toľko na vysvetlenia. Bol by som veľmi rád, keby sme posudzovali vec z takéhoto pohladil, nevnášali do neho zase nejaká mocenské záujmy.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Prokeš a pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Prokeš:
Rád by som sa spýtal podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Čarnogurského, či predsedníctvo zvažovalo aj trendy v Európe. Bolo tu jasne povedané, že by sme boli raritou. Ďalej si dovolím upozorniť, že tí, ktorí vystúpili k tomuto návrhu, väčšinou diskutovali veľmi vecne. A ešte by som sa rad opýtal jednu vec. Ak políciu mienime, alebo niekto chce podriadiť vojenským sudom, komu budú patriť tzv. čierni šerifovia? Aj to je ozbrojená zložka.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Pán poslanec Filipp, potom pán poslanec Agárdy.
Poslanec J. Filipp;
Prosím vás, keby boli racionálne argumenty pána podpredsedu Čarnogurského, potom deti so vzduchovkami, ktoré majú neter a pol, alebo poľovníci, ktorí majú ešte dlhšie pušky, by museli byť takisto podriadení vojenskému súdnictvu.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Agárdy, potom pán poslanec Galanda. Poslanec G. Agárdy:
Vážené dámy, vážení páni,
som skutočne rád, a môžem skutočne gratulovať predsedovi Slovenskej národnej strany, že zbadal trend v Európe. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Galanda. Poslanec M. Galanda;
bol by som strašne rád, keby sme do vecných problémov - a toto je vecný problém - nezaťahovali emotívne prvky, ako že sa podriaďujeme federálu, strácame kompetencie. Aj to, že dnes toto plénum rozhodne o tom, komu podriadi policajný zbor, je dôkaz toho, že kompetencie máme. Otázka toho, aký je vlastne federálny prokurátor alebo federálny sudca, kto ho bude riadiť a koho bude počúvať, sa mi tiež nepáči. Bol by som strašne rád, aby prokurátori a sudcovia, či federálni alebo republikoví, podliehali len zákonu a aby neboli riadení nikým a ničím, iba zákonom. A ešte, pokiaľ viem, na Slovensku je prokuratúra v Prešove a - myslím - v Trenčíne, a väčšinou sú tam Slováci.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem poslancovi Galandovi. S faktickou poznámkou sa opäť hlási pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Agárdymu, že priznal, že nie som celkom slepý.
Podpredseda SNR H. Zemko:
Ďakujem za faktickú poznámku. O slovo sa prihlásil pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážene poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,
niektoré príspevky poslancov, ktorí tu pred chvíľou vystúpili, vyznievajú tak, ako keby sa teraz, dodatočne, niekto snažil manipulovať a podriaďovať, políciu orgánom, ktorým by sme ich nemali podriadiť z takých či onakých dôvodov. Iste ti, ktorí pripomienkovali zákon o polícii, si pa - mätajú, že v slovenskom návrhu bola podriadenosť polície pôvodne jednoznačne daná pod civilne sudy. Nechcem to tu rozvádzať, každý, kto sa mal možnosť k tomu vyjadriť a zúčastnil sa diskusie, vie, prečo sa musela práve táto záležitosť zmeniť do tej podoby, akú reprezentuje toto uznesenie. Nesúhlasím s názormi, ktoré sú orientované jednoznačne emotívne, podfarbujú sa politicky.
Skutočnosť je taká, že k prijatiu tohto uznesenia sme boli tlačení konkrétnymi prípadmi, keď ministerstvo vnútra nemalo riešené konkrétne trestné činy. Niekoľko týždňov zostali visieť neriešené prípady. Práve v čase, keď sme prerokovávali policajný zákon, tento problém nebol ujasnený. Toto bolo nutné nejako riešiť, a riešilo sa to v zhode s federálnym zákonom a zákonom Českej národnej rady. Bol by som rád, keby sme tieto veci zohľadnili, a odporúčam zákonné opatrenie prijať, v plnom znení, bez akýchkoľvek úprav.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Posluchovi.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
na požiadanie pána ministra vnútra mám ho zastupovať, pri schválení návrhu tohoto zákonného opatrenia. Ha základe diskusie, ktorá tu odznela, by som chcel uviesť niekoľko faktických vecí - nechcem sa vyjadrovať k obsahovej stránke - prečo vlastne toto zákonné opatrenie bolo predložené a prijaté. Súvisí to a tým, že nadväzuje na ústavný zákon č. 326/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava ČSFR, ktorej niektoré ustanovenia rátajú ďalej s existenciou vojenských súdov a samozrejme, aj spomínaný § 20 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Toto zákonné opatrenie ma istým spôsobom reagovať na prijaté ústavné zmeny, čiže návrh zodpovedal vývoju úpravy právnych pomerov príslušníkov policajných zborov. Faktom je, že tieto otázky by sa mali definitívne doriešiť v novej Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Ústave ČSFR. Myslím si, že je vecou poslancov Slovenskej národnej rady, aby rozhodil, či majú byť príslušníci policajného zboru podriadení jurisdikcii vojenských súdov alebo súdov civilných.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Januš.
Poslanec M. Januš:
Pokiaľ sme tieto skutočnosti prerokúvali v brannobezpečnostnom výbore, myslím si, že sme boli radi, že v pôvodnom navrhovanom zákone polícia bola podriadená civil-
ným súdom. Nevidím dôvod, prečo tieto skutočnosti potom boli zmenené, a berie sa to ako zákonné opatrenie, keď tieto veci boli v branno-bezpečnostnom výbore prerokované a v podstate odporúčané. To, čo hovoril predseda branno-bezpečnostného výboru, sa tam vôbec nespomínalo. Snáď to bolo prerokované v predsedníctve. Sám som protestoval, aby bola Polícia Slovenskej republiky podriadená vojenským súdom, nakoľko si myslím, že vojenské súdy by mali byť zrušené a mali by pôsobiť len v mimoriadnych vyhlásených situáciách.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Janušovi. Pán poslanec Petko. Poslanec J. Petko:
Vážení páni poslanci a poslankyne,
napriek tomu, že sme boli upozornení, aby sme nezaťahovali do tejto debaty emócie, musím sa dotknúť, tohoto problému. Policajné kompetencie slovenskej vlády v takomto prípade, keď právo trestať, bude zverené federálnej prokuratúre a federálnym súdom, mi pripadajú veľmi čudné. Pripadá mi to ako dohoda pred uzavretím manželstva, keď manžel dostane právo pochváliť manželku, ale právo trestať prenechá svokre, a ešte pôjde vyrezať palicu. Budem sa snažiť nájsť príslušný príklad. Dajme tomu, že bujarí chlapci z Euroreťaze sa chovajú k tejto neveste veľmi neslušne, a táto ich vyplieska vejárom. Federálna svokra rozhodne, že rodinná česť je rodinná česť, ale ide o slušných chlapcov z dobrých európskych rodín, a preto neveste udelí mesačné domáce väzenie. /Potlesk/.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Petkovi. Pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
Dopoviem to, čo už načal pán poslanec Galanda. Tieto výroky pánov poslancov na iba utvrdzujú v presvedčení, že vôbec nechápu, čo je nezávislosť súdnictva a prokuratúry, a rozmýšľajú v totalitných intenciách, že vláda alebo nejaký federál prokurátorovi rozkazuje, čo má robiť. Prokuratúra je predsa len jedna, ktorá skúma trestné činy. Tam sa nedá rozlišovať, či je federálna alebo slovenská, že federálna bude bit slovenských policajtov, alebo čo. To jednoducho nemá logiku.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:
Prosím vás, pán poslanec Ondruš, nehovorte nič o nezávislosti súdnictva, o nezávislosti polície. Viem, čo ste dokázali v Košiciach s nezávislosťou prokurátorov a sudcov. /Potlesk/.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko:
Prosím, aby tento výrok pána poslanca Filippa okamžite skúmal generálny prokurátor tejto republiky /rozruch v sále/.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Januš. Poslanec M. Januš:
Páni poslanci z VPN nás tu už dlhšie strašia prokurátormi a súdmi. Neviem, či ich majú vyárendované alebo čo je pravda. Sú súdy nezávislé, alebo sú vyárendované pre pánov poslancov z VPN? /Potlesk/.
Podpredseda SNR M. Zemko: Pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
Keďže zasahovanie do činnosti súdu a prokuratúry je tresný čin, pán poslanec Filipp nás práve obvinil z trestného činu. Prosím, aby to bolo brané ako podnet pre mandátový a imunitný výbor.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Lacko, pán poslanec Hudec. Poslanec E. Lacko:
Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
od pondelka sa neviem zbaviť dojmu, že v tomto pléne rozhoduje ani nie tak, čo sa predkladá, ale kto to predkladá. Už som v tomto pléne hovoril, že najcennejšie, čo môže
človek premrhať, ja čas. V pondelok sme premrhali takmer 5 hodín, teraz ho mrháme ďalej. Vytvárame tu atmosféru, ktorá nie je dôstojná tohoto parlamentu. Prišli sme tu predsa na to, aby sme prijímali zákony, aby sme ich riešili, a nezmeňme to na politickú arénu. Priatelia, voľby sú ešte ďaleko, čiastkové víťazstva nemusia vôbec ovplyvniť ich výsledky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, dámy. páni,
prosím vás, zbavme sa už týchto móresov, a nediskutujme z hľadiska emócií, ale z hľadiska faktov. Prosil by som pána ministra spravodlivosti, napriek tomu, že už raz vystúpil, aby nám vysvetlil, aký je trend v Európe, aká je tendencia týchto vzťahov v iných krajinách, moderných krajinách. A chcel by som požiadať, aby sme prikročili k hlasovaniu, ak už nemá niekto konkrétnu faktickú pripomienku, ktorá by menila podstatu celej veci.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Chce sa vyjadriť pán minister?
Minister spravodlivosti SR M. Posluch:
Pokiaľ ide o otázku pána poslanca, skutočnosť je taká, že vo väčšine európskych krajín vojenské súdnictvo neexistuje, dokonca aj ozbrojené sily, teda vojaci, sú podriadení civilným súdom. K tomuto som sa vyjadril aj vo svojom vystúpení, snáď nie dosť jasne. Je to vecou Slovenskej národnej rady, aké zaujme stanovisko v tejto súvislosti. Opakujem znovu - návrh zákonného opatrenia bol predložený preto, že tu existovali i isté ústavné úpravy a zákonné úpravy, ktoré minimálne do prijatia nových ústav Slovenskej republiky a ústavy federálnej, s existenciou vojenskej justície. Preto bol predložený tento návrh, pre nič iné. Ak Slovenská národná rada rozhodne, že príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky nemajú byt podriadení vojenskej justícii, je to vec Slovenskej národnej rady. To je všetko.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. O slovo požiadal pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
keď sa v lete pripravoval zákon o súdoch a sudcoch a v tejto súvislosti aj zmena ústavy, uplatnili sme požiadavku, aby vojenské súdnictvo bolo zrušené, aby vojenské súdnictvo neexistovalo z toho dôvodu, že pri vojenských súdoch sú republikové súdy vyšaltované. Vojenské súdy súdia na úrovni nižších vojenských súdov, vyšších vojenských súdov
a ďalšou inštanciou je Federálny najvyšší súd, ktorý v niektorých prípadoch rozhoduje v dvoch inštanciách. Dožadovali sme sa toho, aby vojenské súdy boli buď podriadené republikovým súdom, najvyšším súdom, alebo, aby boli vôbec vypustené. Argument na to, aby boli vypustené, sme uviedli, že vojenské súdy nebudú súdiť už len vojakov - u vojakov sa dá povedať, že to je federálna záležitosť -, ale mali by súdiť aj príslušníkov policajných zborov. Policajné zbory nie sú federálnou záležitosťou, ale to sú republikové policajné zbory. Tu nie je namieste, aby ich súdili federálne súdy, lebo vojenské súdy sú federálne súdy.
Napriek tomu, že sa aj časť českých odborníkov priklonila k tejto zásade, dokonca aj podpredseda vlády dr. Rychetský povedal, že nie sú žiadne dôvody, aby sne zachovali samostatné vojenské súdnictvo, vo Federálnom zhromaždení to prešlo v takejto forme. Povedalo sa, že definitívne to možno riešiť až v novej ústave federácie a v ústavách jednotlivých republík. Tam bude treba trvať na tom, aby sa vojenské súdnictvo zrušilo. Ale pokiaľ vojenské súdnictvo existuje, bolo by asymetrické, keby vojenské súdy rozhodovali o trebárs o trestných činoch policajtov v Čechách, ale o trestných činoch policajtov na Slovensku by nerozhodovali, pretože náš zákon o policajnom zbore takéto ustanovenie nemá. Myslím, že to bol dôvod, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vydalo toto opatrenie.
Domnievam sa, že vzhľadom na to, že ide o dočasné opatrenie, by to bolo treba schváliť, a potom bude treba trvať na tom, aby sa táto vec dostala do zmluvy, ktorá sa má uzavrieť o príprave budúcej ústavy medzi dvoma národnými radami. Tam treba tvrdo trvať na tom, aby vojenské súdnictvo bolo zrušené, aby jurisdikcia vojenských súdov bola prenesená na civilné súdy, to znamená predovšetkým na republikové súdy, a aby len vo výnimočnom prípade o tom rozhodoval v ko-