posádkového fondu, po druhé funkčnosť a nezávislosť výkonu štátnej správy na úseku starostlivosti o les. To je to, aby tento človek, ktorý pracuje, bol suverénny, mohol vlastníkovi aj pomôcť, nielen ho pokutovať, a nezávislé postavenie odborného lesného hospodára a jeho ekonomická nezávislosť od vlastníkov. To by malo byť doriešené, pretože ináč nie je záruka, že naše lesy ostanú dlhšie. Treba si uvedomiť, že ak lesný zákon nie je robený na 100 rokov, nech sa radšej ani narobí. Takže šiť to horúcou ihlou nepokladám za zvlášť šťastné riešenie. To by bol môj prvý pozmeňujúci návrh.

Ak tento návrh neprejde, dávam ďalšie pozmeňujúce návrhy, a to: Príloha 2 str. 3 bod 25 - tam len maličký detail, zmena miesta zo Starej Ľubovne na Podolinec. v starej Ľubovni doteraz sedí štátna správa v jednej Kancelárii. Je to ďaleko od lesov. Podolinec je centrom, má volnú administratívnu budovu, bude mať počítačovú sieť, ten človek bude mať vlastne pristúp ku všetkým materiálom, a naviac, technická pomoc mu môže byť poskytnutá v tom, že podnik má autá, môže sa presúvať. Zatiaľ je odkázaný na autobusy a nie je to dobré.

Ďalej z bodu 23 do bodu 25 presunúť ešte VLM Kežmarok a Pieniny, pretože väčšina týchto LHC sa nachádza v okrese Stará Ľubovňa a nie je dôvod, aby boli pod Popradom. To je vec diskusie, možno k tomu ešte niekto vystúpi.

Po ďalšie - § 26 bod 2/g za "lesnú stráž" doplniť "a poľovnú stráž".

Ak sa schváli bod 4 k § 14 bod 2, treba zmeniť radu fondu späť na tri roky, lebo tri roky súvisia aj zo zákonom č. 330. Keď poľnohospodári majú tri roky, prečo by lesy mali mať päť rokov? Naviac, kontrolná rada ja ustanovená taktiež na tri roky. Takže jedno na päť a druhé na tri - nie je v tom súvis.

X i 15 bod 1: Je potrubné stanoviť aspoň rámcové, akú plochu má zvládnuť odborný lesný hospodár, pretože ak by sme to prehnali ad absurdum, vlastne by stačilo ustanoviť jedného odborného lesného hospodára na celé Slovensko a zákon by bol splnený. Vzhľadom na to, že odborného lesného hospodára musí platiť majiteľ, majitelia z mnohých krajov a okresov by sa poskladali, aby nemuseli veľa platiť, aby to na jedného veľa nevyšlo, a spravili by hospodára, ktorý by bol nefunkčný, ale litera zákona by splnená bola. Takže: "Jeden odborný lesný hospodár smie obhospodarovať, maximálne 2 000 ha lesnej pôdy. "

K l 15 bod 4 - nepredpisovať skúšku. Načo? Veď sú to vzdelaní ľudia a ktorý odborník sa cíti byť takým odborníkom, aby jednou skúškou zistil, 60 v ton človeku je, keď absolvoval vysokú školu, pripadne strednú školu a Mnoho rokov praxe. Nakoniec, budujeme tržný systém, v ktorom sa veľmi ľahko ukáže, kto za voľačo stojí. Naviac, keď ho vlastník prijíma za takých podmienok, ako sme povedali. Ak by ho prijímal štát, načo by štát robil skúšku a naviac ho príjímal. Stačí, že si ho preklepe pri prijímaní do zamestania takže nevidím dôvod. Bolo to ešte v starom totalitnom zákone. Tam to snáď kádrovácky význam malo, ale tu - neviem.

K § 15 bod 3 spoločnej správy je, že odborný lesný hospodár vykonáva, pokiaľ nejde o postup podľa ods. 2, funkciu na základe zmluvného vzťahu. Vlastník lesa je povinný uhrádzať náklady na výkon tejto funkcie. Tento bod by som odpo-

rúčal úplne vyčiarknuť, pretože takýto zmluvný vzťah vlastne úplne ničí funkciu odborného lesného hospodára. Ak, tak po-

tom by ešte bolo možné doplniť, že náklady hradí štát. V takom prípade by to bolo už celkom iné. K § 15 teda navrhujem, ak sa vyčiarkne bod 3, namiesto neho vložiť § 15 bod 3 "Činnosť odborného lesného hospodára hradí štát. " Čo by tým získal vlastník? Vlastník by tým získal to, že by si nemusel

platiť svoj vlastný bič, a naviac by získal odborné rady a nielen úradníka, ktorý chodí pokutovať. To znamená, že odborný lesný hospodár by mu povedal čo má robiť, ako má robiť, a potom by ho prišiel aj skontrolovať, či to tak spravil, prípadne ak mu túto úlohu zadá, pomohol by ju aj vykonať. Takže by získal pomocníka a nielen žandára nad sebou. Z čoho by to mal štát hradiť? No predpokladám, že vlastníci lesa budú platiť nejaké dane. Snáď len tam, kde štát má záujem, aby vlastnícke práva boli silne obmedzene nejakými účelovými lesmi, budú dane odpustené. Ale verím, že budú platiť dane, takže z tých daní by na to bolo. Nakoniec štátne lesy aj tak hradí v dnešnej dobe štát. Viete, že rentabilné nikdy neboli.

§ 28 bod d/ by som odporúčal vypustiť, teda že ministerstvo lesného a vodného hospodárstva určuje kvalifikačné predpoklady pre odborných lesných hospodárov. To je to, čo som povedal k § 3 ods. 2, že tam to navrhujem zrušiť. Takže aby to súviselo s § 28, aj toto žiadam vypustiť.

§ 27 bod 1/c, že oblastná lesodohliadacia služba schvaľuje podľa § 3 ods. 3 lesné hospodárske planý, kontroluje ich dodržiavanie a povoľuje ich zmeny. Tých zmien je toľko, že bežať so všetkým na kraj je veľmi obtiažne. Preto navrhujem povoľovanie zmien presunúť do regionálnej lesodohliadacej služby, trebárs do § 26 ako nový bod i/. Znenie by potom bolo: "Povoľuje zmeny lesného hospodárskeho plánu".

Ešte jeden bod. Je na zváženie, či § 27 je vôbec potrebný. Prečo opäť vytvárame krajské nejaké národné výbory alebo niečo také? Myslím si, že ak by ministerstvo malo vôľu, 33 regionálnych správ by utiahlo a nemusel by vznikať, tento orgán. Je pravda, že ministerstvo je ďalej ako oblastná lesodohliadacia služba, ale nechám plénum na zváženie, aby sa celý § 27 presunul do § 28, aby spadal pod kompeten-

čiu ministerstva. Tie kompetencie sa rozdelili kvôli prácnosti, kvôli ľuďom atď. To nechávam na zváženie.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

Do rozpravy je doteraz prihlásených 6 diskutujúcich. Technickú poznámku má ešte pán minister Oberhauser.

Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:

Prepáčte, aby sa neopakovali niektoré nedorozumenia, ktoré sa mi zdajú byť doslova nedorozumeniami. Chcel by som povedať, že novela tohto zákona bola pripravovaná veľmi dlho. Isteže, nie je ideálna, najlepší by bol nový zákon, ale čaká sa na zákon o lesoch a nie je ho také jednoduché pripraviť. Mám obavu, že to nebude skôr ako v roku 1992. Teda žiadne dva mesiace, aby sme si nerobili predstavy, ktoré nie sú pravdivé. Vlastnícke vzťahy sú veľmi komplikované a celý zákon o lesoch sa tým dostal do zložitých podmienok. Ak

o tom neviete, na Slovensku existuje Slovenské združenie vlastníkov lesov, myslím tým súkromných spoločenstiev a všetkých ostatných, a títo veľmi intenzívne pracujú na každom návrhu a diskutujú o ňom s nami. Okrem toho sú, samozrejme, lesnícke odborné inštitúcie, odborári a všetci ďalší, ktorí sa k zákonom vyjadrujú. Tento zákon bol pripravený naozaj tak, že všetci sa k nemu vyjadrili a súhlasili s jeho návrhom - vedenia jednotlivých štátnych podnikov

i Združenie súkromných vlastníkov lesov. Novela zákona nie je výmyslom ministerstva. Prosím vás, aby ste to takto chápali.

Zrušenie oblastných úradov v podmienkach, keď je veľké množstvo vlastníkov a bude veľa odvolacích konaní proti

rôznym rozhodnutiam, znamená naozaj všetko riešiť z Bratislavy. A tí, čo budú na nižšom stupni pri dvojstupňovom riadení, by to mohli riešiť oveľa jednoduchšie. Povedať, že sa nič nestane, keď sa tento zákon neprijme, je veľmi vážne slovo. Veľmi by som ho zvažoval. Viete, že na mnohých miestach došlo v lesoch k veľkým krádežiam, a je málo ľudí. Dnes je 56 tých, ktorí sa zaoberajú aj poľovnou správou aj lesnou správou, a mnohí sú zo starých štruktúr, lebo sme to z ministerstva nemohli zásadne ovplyvniť. A títo ľudia sú tými nestrannými rozhodcami, ktorí chodia na sťažnosti, keď zver poškodí pozemok, zničí plodiny, keď dôjde ku krádeži dreva. Tých 56 ľudí na Slovensku na to jednoducho nestačí. Keď ich nevybavíme jasnými kompetenciami a nebude ich viac, nebudú stopercentne nestranní, aj súkromní vlastníci lesov, keď sa nezúčastnia pri výbere týchto ľudí, aby to bol naozaj stopercentne nestranný orgán, tak sme pravé v tom, že nevieme spravodlivo rozhodnúť, a strácame aj politicky kredit, že sme nevedeli tento problém vyriešiť.

Otázka odborného lesného hospodára - zase je tu niekoľko nedorozumení. Viete, že vlastník môže povedať, že si bude vykonávať túto činnosť sám. Nemôžeme povedať, že nie. Nemá lesnícke vzdelanie, teda musí zložiť nejakú skúšku, ktorou preukáže, že bude vedieť sám robiť činnosť odborného lesného hospodára. Vôbec nešlo o kádrovanie lesníkov, ktorí majú plnú kvalifikáciu a ktorí sú verifikovaní práve tým, že si ich vlastníci lesov prenájmu na starostlivosť, o les. To je práve, ako sa tu povedalo, dôvera tých vlastníkov lesov. Spájať odborného hospodára s lesnom dozorom, to je presne to, čo tu bolo 42 rokov za komunistov, že najprv vydal rozhodnutie, ako treba v lese hospodáriť, a potom skontroloval ako hospodáril. Práve preto by to bolo treba oddeliť. Jedna je lesodohliadacia služba a ľudia, ktorí budú nestranní, budú platení štátom a budú vykonávať nestranný dohľad, že sa v lese hospodári správne, a druhí budú odborní hospodári, ktorí za úplatu poradia vlastníkom lesov a obhospodarovateľom lesov,

ako majú pracovať. Považoval som za potrebne uviesť týchto niekoľko poznámok na ujasnenie, aby sa tieto veci nezmiešavali.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Andel, potom pani poslankyňa Marhulíková.

Poslanec H. Andel:

Vážené dámy a páni,

podľa predloženého návrhu zákona sa má vytvoriť osobitná sústava lesodohliadacej služby ako orgánov statnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorá bude nezávislá na organizácii miestnej správy. Štátnu správu na týchto úsekoch podľa predloženého návrhu zákona majú vykonávať osobitné štátne orgány, oblastná a regionálna lesodohliadacia služba s územnou pôsobnosťou odvodenou od území jednotlivých osobitných jednotiek lesných hospodárskych celkov, na ktoré bude Územie Slovenskej republiky rozdelené bez ohľadu na politické či katastrálna hranice okresov resp. obci. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, kedy okruh týchto vzťahov riadil odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV a KNV, ktorý nebol priamo riadený ministerstvom lesného a vodného hospodárstva, a ani mu nebol priamo podriadený, teraz okruh týchto vzťahov má riadiť, priamo rezortný orgán ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Ha prvý pohľad po odbornej stránke by to bolo všetko v poriadku, pokiaľ by boli všetky lesy v súkromnom vlastníctve a rezort ministerstva lesného a vodného hospodárstva by vo vlastnej réžii neobhospodaroval ani žiadne poľovné revíry.

Nakoľko však organizácie v priamej pôsobnosti ministerstva lesného a vodného hospodárstva obhospodarujú lesy v štátnom pôdnom fonde a vo vlastnej réžii obhospodarujú i poľovné revíry, mám vážne pochybnosti o objektívnosti konania týchto orgánov pri riešení rôznych kolíznych situácii, pretože na ich riešení bude rezort priamo ekonomicky zainteresovaný. Takto ekonomicky zainteresovaný organ je postavený do pozície orgánu štátnej správy, ktorý ma vo veci nestranne a objektívne rozhodnúť. V prípade, že príde ku kolízii záujmov rezortu ministerstva lesného a vodného hospodárstva so súkromnými vlastníkmi lesov alebo vlastníkmi pozemkov, ktorým bol priznaný výkon práva poľovníctva nestranne, mám na mysli nestranne v úvodzovkách, rozhodne ich vlastný rezortný orgán. Pripadá mi to tak, ako keby som sa mal so susedom súdiť o hranice pozemku a tento by mi navrhol, nech to rozhodne nestranný orgán - jeho otec. Za týchto okolnosti je zabezpečenie práv ostatných zainteresovaných subjektov veľmi iluzórne, pretože je zrejme, že orgán priamo riadený rezortom rozhodne v záujme rezortu, je však diskutabilne, či takéto rozhodnutie je v zaujme celej spoločnosti a zákonných práv občanov.

Územná pôsobnosť lesodohliadacej služby je vybudovaná bez ohľadu na administratívne či katastrálne hranice okresov resp. obcí, 60 prakticky ešte posilňuje neobmedzenosť postavenia týchto orgánov. Územná pôsobnosť je vybudovaná v súlade so záujmami rezortu ministerstva lesného a vodného hospodárstva, pričom ostatné zainteresované strany budú v rámci vytvorených hospodárskych lesných celkov reprezentovať vždy len menšinu, a tak týmto orgánom nič nebráni v tom, aby rozhodli v záujme nimi vytvoreného hospodárskeho lesného hospodárskeho celku. Naruší sa fungovanie štátnej správy ako celku a výrazne sa oslabí postavenie organov všeobecnej štátnej správy. Zanedbateľná pritom nie je ani otázka trieštenia

a najmä nárastu administratívneho aparátu, ktorá sa už začína akútna prejavovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona neprijať a vypracovať nový návrh zákona o hospodárení v lesoch, ktorý by zohľadňoval vznesené požiadavky.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Slovo ma poslankyňa Marhuliková. Do diskusie sa pripraví poslanec Haťapka.

Poslankyňa O. Marhulíkova:

Dovoľte mi len jednu faktickú poznámku k návrhu poslanca Dubjela, a to na zmenu územnej pôsobnosti regionálnej leaodohliadacej služby. Po konzultácii v našom regióne odporúčame, aby lesný hospodársky celok Pieniny patril do Starej Ľubovne, pretože tam už patri aj Červený Kláštor, ale aby Vojenské lesy Kežmarok zostali v Poprade.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pani poslankyňa, prepáčte, ale reagoval som na faktickú poznámku. Toto je však ďalší pozmeňujúci návrh. Teda registrujem, že ste vystúpili, s pozmeňovacím návrhom.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Ak treba, odovzdám to písomne, ale pán Dubjel bude o tom vedieť. To znamená v prílohe 2, "týka sa to územnej pôsobnosti regionálnej lesodohliadacej služby, aby Pieniny patrili pod Starú Ľubovňu, patrí tam i Červený Kláštor.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pani poslankyňa, potom musíte dať návrh, aby zostal pôvodný návrh, pretože pán poslanec Dubjel dal pozmeňovací návrh, aby sa Stará Ľubovňa vôbec zrušila a aby namiesto nej bol zriadený úrad v Podolinci. Vy teraz navrhujete zase niečo úplne iné, musíte to naformulovať.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Pán Dubjel krúti hlavou, že nie je tomu tak, takže návrh odovzdám písomne.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Dobre. Vystúpi poslanec Haťapka. Poslanec P. Haťapka:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené poslankyne a poslanci,

na rozdiel od predrečníkov si myslím, že novelu treba prijať. Pokúsme sa zodpovedať na otázku, prečo je nutné túto novelu zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva prijať.

Prijatím ústavného zákona o zrovnoprávnení vlastníctva a zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, to bol ten zákon č. 229/1991, zákon 6. 100/1977 Zb. prakticky stratil svoj zmysel. Veď až 50 % plochy lesov Slovenska je vo vlastníctve buď súkromných osôb alebo rôznych spoločenstiev - urbáre, komposesoráty a podobne, a ostávajúcich 50 % je vo vlastníctve štátu. Zákon o pôde definitívne zrušil právo užívania štátnym lesom na pôde ostatných vlastníkov, i keď

uvedený zákon o pôde ďalej ukladá organizáciám štátnych lesov obhospodarovať lesy sO starostlivosťou riadneho hospodára až do ich odovzdania lesov pôvodným vlastníkom. Doteraz ale nie sú vytvorené pravidlá, to všetci dobre vieme, ako majú hospodáriť povodni vlastníci a spoločenstvá, ktorým sa prinavrátilo právo užívania lesa, a les im už bol aj odovzdaný alebo odovzdaný bude. Doteraz majitelia lesa, ale bohužiaľ, aj bývali užívatelia lesa, na les pozerali len ako na producenta drevnej hmoty. Pestovaná činnosť, starostlivosť o údržbu lesných ciest, vlastná ochrana lesa Úplne ustupovali do úzadia pred produkčnou funkciou lesa. I keď sa v poslednom období už viac začína rozprávať o tzv. ostatných funkciách lesa - vodohospodárska funkcia, pôdohospodárska funkcia, filtračná, rekreačná funkcia a podobne, predsa ešte v mysliach ľudí pretrváva deformovaný názor na les len ako na producenta dreva.

Pozrime sa ako vlastne tento chybný názor pôsobil špatné na les. Pri výstavba mamutích priemyselných gigantov sa absolútne nabralo do úvahy, aký vplyv na les bude mať ich činnosť. Výsledok základného zanedbania prírodných zákonov sa teraz ukazuje v plnej nahote. Niekedy pýcha slovenských lesov - Kysuce, Orava, Nízke Tatry a podobne sú v takom zúfalom stave, že tu už ide vlastne o udržanie lesa ako takého, a nemôžeme sa naň dívať len ako na producenta drevnej hmoty. Preto je dôležité, aby novela alebo nový zákon vytvárali rovnaké podmienky hospodárenia v lese pre všetkých bez rozdielu vlastníckych vzťahov. Tak, ako je to aj v iných lesnícky vyspelých štátoch - a my k nim iste chceme patriť - v lese sa musí hospodáriť podľa pravidiel. Obzvlášť to musíme pripomínať v súčastnej dobe, keď podmienky hospodárenia v lese sa oproti minulosti podstatne zmenili. Malo by sa stať samozrejmosťou každého vlastníka alebo užívateľa, aby v lese hospodáril s takou starostlivosťou ako to vyžaduje les od dobrého hospodára. Ak chceme les zachovať aj pre budúce generácie, naozaj inej cesty niet.

Aj keď teoreticky budú zákonom vytvorené rovnaké podmienky pre hospodárenie v lese pre všetkých vlastníkov, zákon sám osebe iste nezaručuje, že sa jeho ustanovenia budú aj dodržiavať. Každému z nás je jasné, že myslenie ľudí sa nedá zmeniť zo dňa na deň, z roka na rok. V súčasnej dobe väčšina vlastníkov - to je isté a vieme to - vidí najmä ekonomický zisk. Takéto nazeranie na les by v krátkej dobe prinieslo nedozierne škody, ktoré by nebola schopná napraviť ani naša, možno ani budúca generácia.

Podporujem preto vytvorenie nezávislej štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva tak, ako je uvedene v návrhu. Štátna sprava na jednotlivých úrovniach riadenia musí byť nezávislým orgánom. Jej činnosť nesmie byt závisia na druhu vlastníctva alebo užívania. Rovnaké kritéria pre všetky druhy vlastníctva sú jediným možným prostriedkom v súčasnej dobe, ako les zachovať, a zveľadiť.

Teraz ešte niekoľko poznámok k novonavrhovanej funkcii odborného lesného hospodára. Na prvý pohľad by sa zdalo, že lesníci si chcú udržať svoj vplyv vo všetkých lesoch. Je to názor najmä súkromných majiteľov lesov a spoločnosti. Podlá nich lesy môžu obhospodarovať aj sami vlastníci. Dávam však otázku, kde v Európe alebo vo svete, myslím na krajiny s vyspelým lesným hospodárstvom, existuje hospodárenie v lese bez naslovo vzatých odborníkov? Zvlášť v súčasnej dobe les vyžaduje také hospodárenie v lese, kde už produkčná funkcia lesa definitívne opúšťa prvú pozíciu v rebríčku hodnôt lesa. Preto je nevyhnutne, aby lesy obhospodarovali ľudia v tomto odbore vzdelaní.

To, že v lese sa nehospodárilo tak ako sa malo, nie je iste vina len samotných lesníkov, ale celého predchádzajúceho systému, ktorý veľmi málo umožňoval využitie základných princípov lesného hospodárstva v praxi. Ak chceme aspoň nie-

čo urobiť, aby sa lesy stali tým, čím v skutočnosti majú byť, nesmieme pripustiť, čo tu už bolo, že obuvník bol lesným hospodárom, krajčír politikom, lesník riaditeľom strojárskeho závodu a podobne.

Z uvedených dôvodov - myslím že dostatočných - možno prijať túto novelu zákona o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva bez zásadných zmien. Snáď drobnosť - v § 15 ods. 1 aby to bolo kompletnejšie, odporúčam v prvej vete "Riadne obhospodarovania všetkých lesov bez ohľadu na výmeru zabezpečujú... " odporúčam vsunúť "a užívatelia", aby to bolo jednoznačne stanovené.

A snáď ešte technická poznámka k prílohe 2. § 25 ods. 2 sídlo Čadca v súčasnej dobe sú v tejto oblasti len 2 lesohospodárske celky, ktoré vznikli zlúčením uvedených UK v prílohe. Toľko k podpornému návrhu tohto zákona.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalšia sa prihlásila poslankyňa Kaliská. Pripraví sa poslanec Hajduk.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

v prvom rade ma mrzí, že naše rady tak zredli, lebo sa domnievam, že tento zákon je dosť vážny.

Začala by som nie hneď konkrétnymi pripomienkami, ale programovým vyhlásenia vlády z minulého roka, aj aktualizovaným programovým vyhlásením, kde sa načrtlo, že ministerstvo lesného a vodného hospodárstva by malo byť časom rozde-

lené a oddelená od seba hospodárska činnosť a ochranárska činnosť.. To sa dosiaľ nepodarilo, ale tento zákon rieši reál. V rámci parlamentných prázdnin sme vykonali poslanecké prieskumy, bolo to osobitne na Kysuciach, a tam sme si preverili, že naozaj tento stav treba riešiť.

Bola som spravodajcom tohto zákona v ústavnoprávnom výbore. Odporučila som ho prijať s tým, že ho chápem ako dočasné riešenie. V prvom rade by som dala pozmeňujúce návrhy a potom by som ešte odporučila prijať jedno uznesenie.

V bode 3 k § 6 ods. 1. "vyhlasuje po dohode s vlastníkom alebo užívateľom", lebo nám ostane aj vlastník aj užívateľ. V § 15 takisto "vo vzťahu k vlastníkovi alebo užívateľovi". V § 26 ods. 3 "Na čele regionálnej lesodohliadacej služby je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta oblastnej lesodohliadacej služby. " Domnievam sa, že minister príslušného rezortu - ľudovo povedané - by sa musel zblázniť, keby menoval prednostov aj tých nižších zložiek. V podstate by to sledovalo všeobecnú štátnu správu aj štátnu správu v životnom prostredí. Nech menuje len tých okresných.

Lingvistická poznámka - všade v zákone treba nahradiť slovo "včítane" slovom "vrátane".

Najviac pripomienok mám k § 15, a to v ods. 3 za bodkočiarkou navrhujem vypustiť vetu a nahradiť nový ods. 4, ktorý znie: "Vlastník lesa je povinný uhrádzať náklady na výkon funkcie odborného lesného hospodára, odôvodňujem: v tomto návrhu zákona sa totiž nehovorí, kto bude platiť lesného hospodára, keď ho určí štát.

Ďalej v § 15 odporúčam tri nové odseky, ktoré budú riešiť právomoci odborného lesného hospodára, a síce ods. 5: "Odborný lesný hospodár je povinný upozorniť vlastníka a užívateľa lesov na každú činnosť, ktorá je v rozpore

s právnymi predpismi na ochranu lesa. " Ods. 6: "Pri konaní pred štátnym orgánom vo veciach ochrany celospoločenských funkcií lesov predloží odborný lesný hospodár štátnemu organu svoje odborné stanovisko. " Ods. 7: "Pre výkon zákonom určených povinnosti nesmie odborný lesný hospodár utrpieť ujmi. " Odôvodňujeme to nasledovne: Keď porovnávame určité právne normy napríklad s Nemeckom, tam sú v zákone jasne stanovené povinnosti lesného odborného hospodára. Ako spravodajca k tomto zákonu som na to upozornila predkladateľa. Predkladateľ vypracoval znenie troch nových paragrafov, ale toto sa mu nepodarilo jednoznačne definovať.

Takže podporujem prijatie tohto zákona, ale dávam na zváženie návrh uznesenia Slovenskej národnej rady, pretože som povedala, že chápem prijatie tohto zákona ako dočasné riedenie.

"Slovenská národná rada

1. odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. a akceptovaním prenosu kompetencie

a/ do 31. 12. 1991 v oblasti pôsobnosti výkonu štátnej správy na úseku ochrany lesa na Slovenskú komisiu pre životné prostredie,

b/ v oblasti pôsobnosti výkonu štátnej správy na úseku pôdy v nadväznosti na prijatie zákon* o ochrane pôdy spolu s úpravami ďalších súvisiacich právnych predpisov, ktoré riešia výkon štátnej správy v dotknutých oblastiach.

2. Ukladá príslušným výborom Slovenskej národnej rady, aby priebežne sledovali plnenie tohto uznesenia.

Tento návrh uznesenia odôvodňujem tým, že začína vzni-

kat veľmi veľa špecializovaných správ, a tento návrh sleduje líniu, ktorú zvolili v českej republike, kde ministertvo životného prostredia má pod sebou ochranu lesa.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Hajduk. Pripraví sa poslanec Plesník.

Poslanec A. Hajduk:

Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda,

môj pozmeňovací návrh sa dotyka prílohy 2 - územná pôsobnosť regionálnej lesodohliadacej služby podlá lesných hospodárskych celkov. Navrhujem na strane 4 vyňať lesohospodársky celok Remecké Hámre, ktorý je v súčasnosti zahrnutý do sídla Humenné, a tento včleniť do šidla Michalovce. Z akého dôvodu? Lesný hospodársky celok Remecké Hámre v súčasnosti spadá do lesného odštepného závodu Sobrance, ktorý ja súčasťou michalovského regiónu. Remecké Hámre vrátane Morského oka je chránená krajinná oblasť Vihorlat, takisto spadá do sídla michalovského regiónu a lesný hospodársky celok Remecké Hámre sleduje prirodzené hranice pohoria Vihorlat, ktoré spadajú do michalovského regiónu.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Nasleduje poslanec Plesník. Pripraví sa poslankyňa Tóthová.