Poslanec J. Plesník:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

novela zákona č. 100 z roku 1977 o štátnej správe a hospodárení v lesoch je predkladaná, ako uvádza i predkladáte!, ako nutná potreba pre radikálne, kvalitatívne zmeny vo výkone štátnej správy na úseku starostlivosti a ochrany lesov a riadenia výkonu správ a poľovníctva, a to v nadväznosti na zmeny vo vlastníckych a užívacích vzťahoch k lesným pozemkom, vyvolané prijatím zákona č. 229 z roku 1991

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Avšak novelizácia ustanovení týkajúcich sa výkonu štátnej správy, to je len jedna rovina tejto právnej úpravy. Pod §§ 13 a 14 sa zároveň predkladá vytvorenie Slovenského lesného pozemkového fondu. Práve tieto dve roviny predkladanej novely ma vedú k nasledovným úvahám.

Naliehavosť posilnenia tak dôležitého úseku štátnej správy, akým je výkon starostlivosti a ochrany jednej z najdôležitejších zložiek životného prostredia - les, vystupuje do popredia nielen z dôvodu súčasného stavu lesov, ale najmä už zo skôr spomenutých vplyvov zmien vlastníckych a uzívacích vzťahov k lesným pozemkom. Práve nedávna minulosť, ktorá tento úsek výrazne podceňovala, je dostatočným impulzom takého riešenia podporiť.. Udivuje ma však, ako sa k riešeniu tejto problematiky postavila vláda Slovenskej republiky. Vo svojom programovom vyhlásení z júla 1990, ale opätovne

i v aktualizovanom programovom vyhlásení z júla tohoto roku,

sa totiž vláda jasne vyslovila za organizáciu štátnej správy, medziiným potvrdzuje i zámer redukovať počet orgánov Osobitnej štátnej správy - to na jednej strane. - a zároveň zámer začleniť starostlivosť a ochranu o jednotlivé zložky

životného prostredia pod razort, ktorý tieto kompetencie

čiastočne už má, a to Slovenskú komisiu životného prostredia. Namiesto toho nám však vláda predkladá novelu zákona, ktorá nielenže nevedie k naplňovaniu programového vyhlásenia, ale v určitom časovom období zakonzervováva, ba priam posilňuje pôvodný stav výkonu statnej správy, keď ministerstvo lesného a vodného hospodárstva sa stáva ďalším ústredným orgánom štátnej správy a vlastnou sústavou orgánov, a naviac orgánom, ktorý má opätovne, tak ako v minulosti, plniť ochranársku i hospodársku činnosť.

I to bol jeden z dôvodov, prečo určitá časť poslancov Slovenskej národnej rady vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody sa pri prerokovaní návrhu tohto zákona vyslovila za jeho odmietnutie. Riešenie, i keď menej efektné, ale možné za predpokladu, že tento parlament bude od vlády žiadať dôsledné plnenie jej programového vyhlásenia, sa ponúka spôsobom, aký tu, predniesla kolegyňa poslankyňa Kaliská. Vidí sa mi priechodné, zrozumiteľné, a teda prihováram sa u vás, kolegyne, kolegovia, za jeho podporu.

Teraz niekoľko poznámok k druhej rovine tejto novely - k vytvoreniu Slovenského lesného pozemkového fondu. Ustanovenia §§ 13 a 14 o zriadení Slovenského lesného pozemkového fondu sa zaraduje ako dôsledok toho, že pri odsúhlasovaní zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách a zriadení Slovenského pozemkového fondu vo vláde bola na základe pripomienok vznesených ministrom lesného a vodného hospodárstva sčasti vypustená problematika týkajúca sa lesného pôdneho fondu s tým, že bude zahrnutá do tejto novely. Mimochodom, tieto novely, ako tu spomínal spoločný spravodajca, mali byť predložené súčasne so zákonom č. 330. Je však takéto riešenie, ktoré sa nám tu dnes predkladá, prínosom pre uspokojenie nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde? Už prvé poznatky z riešenia obnovy vlastníckych vzťahov ukazujú, že asi nie.

Musíme si totiž uvedomiť, že v predchádzajúcom období potlačených vlastníckych práv došlo k početným zámenám poľnohospodárakeho a lesného pôdneho fondu navzájom. To je na jednej strane. Na druhej strane - na rozdiel od poľnohospodárskej pôdy bude rozsah reštitúcii lesných nehnuteľnosti podľa § 6 ods. l zákona 6. 229 na lesných nehnuteľnostiach, ktoré sú zverené podľa § 17 tohto zákona, podstatne menej početný ako u poľnohospodárskej pôdy. A naviac, nakoľko slovenský lesný pozemkový fond nebude spravovať i ostatnú štátnu lesnú pôdu, na rozdiel od Slovenského pozemkového fondu, ktorý obhospodaruje i štátnu poľnohospodársku pôdu, budú skomplikované priebehy pozemkových úprav pri vydávaní náhradných pozemkov vlastníkom, kde dnes ich pôda je zastavaná alebo inak užívaná. Preto zostáva nelogické, že zásahmi ministerstva lesného a vodného hospodárstva sa z ustanovenia S 34 zákona č. 330 o Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý spravuje i poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu určené osobitným predpisov zákona 229, vypadli ustanovenia o správe lesných nehnuteľnosti určených osobitným zákonom. Práve tieto nezrovnalosti v kompetencii jednotlivých rezortov vo vláde a nutnosť vytvorenia ďalšieho právneho subjektu vstupujúceho do pozemkových úprav sme si my, poslanci, predpokladám práve z hektickej atmosféry schvaľovania zákona č. 330 asi nedostatočne uvedomili.

Odporúčam preto §§ 13 a 14 vypustiť z predloženej novely. V nadväznosti na to v bode 3 spoločnej spravodajskej spravý vypustiť časť názvu "Slovenský lesný pozemkový fond a". Ako tretí bod odporúčam prijať uznesenie, v ktorom slovenská národná rada odporúča vláda Slovenskej republiky, aby na 18. schôdzu Slovenskej národnej rady predložila novelu zákona č. 330/1991 o doplnenie § 34 ods: 2 o vymedzenie správy lesných nehnuteľnosti vo vlastníctva štátu ustanovených osobitným predpisom. Podotýkam, že toto malo časové oddialenie nijakým spôsobom nebráni pokračovať v obnovovaní vlastníckych vzťahov pôvodných vlastníkov lesa v zmysle už

vydaných metodických pokynov ministerstva lesného a vodného hospodárstva, a ani začatiu pozemkových úprav, ktoré sa predpokladajú začiatkom novembra. V tomto prípade sa bude zohľadňovať i pôvodná koncepcia zákona 6. 330.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Poslankyňa Tóthová. Poslankyňa Z. Tóthová:

Vážení prítomní,

novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe prerokúvame na pôde tohto parlamentu vlastne už druhýkrát. Prvýkrát sa zamietla, dôvody boli vysvetlené, neboli ešte určité nadväzné zákony, ale v súčasnosti nevidím dôvod, prečo by sme nemali novelu tohto zákona prijať. Preto by som sa nechcela stotožniť s pánom spravodajcom, ktorý dal návrh na to, aby sme túto novelu zákona odmietli. Myslím si, že túto novelu - bolo povedané, že len na prechodné obdobie - je veľmi dôležité prijať, pretože vyplní určité legislatívne vákuum, ktoré, musíme si priznať, v oblasti lesov a hospodárenia vôbec máme.

Ústavou a zákonmi sa totiž obnovili vlastnícke a užívateľské vzťahy zaručujúcich každému občanovi, teda aj pôvodným vlastníkom lesov. Na rozdiel od iného majetku, ktorý občan vlastni, však práve v tomto vlastníctve musia byt vlastníci určitým spôsobom obmedzovaní. Samozrejme, že obmedzovanie občana musí byť nejakým náhradným spôsobom kompenzovane rôznymi zľavami, subvenciami atď. Toto obmedzovanie vlastníckych práv je dôležité práve pri majetku, ako je les, pretože si musíme uvedomiť, že les nie je vlastníctvom toho

vlastníka len pre neho, lebo les predsa spĺňa celospoločenské funkcie. Musí byť zachovaný.

Vieme, aký veľmi zlý je v súčasnosti zdravotný stav, už to tu bolo viackrát spomínané. Tento zdravotný stav je spôsobený množstvom imisií, ktoré zatiaľ ešte technickými prostriedkami nedokážeme v našej súčasnej ekonomická j situácii riešiť. Preto v tomto období si myslím, že je veľmi dôležité zabezpečiť aspoň kvalitné hospodárenie v lesoch, pretože les ako jedna zložka prírody je jedným z najvyspelejších spoločenstiev, ktoré vlastne najsilnejšie ovplyvňuje životné prostredia v tom pozitívnom smere. Preto najmä v súčasnej dobe treba zabezpečiť kvalitné obhospodarovanie. Spomínala som, že lesy sú ohrozené imisiami. Napríklad hygienická norma oxidu siričitého pre ľudské zdravie je 150 mg na m3, lesný porast absorbuje a začína hynúť už pri desaťkrát nižšej hodnote. To znamená, že ak by sme to povedali v prenesenom slova zmysle, les sa v podstate momentálne obetúva za nás a zachytáva škodliviny, ktoré vypúšťame do ovzdušia.

Samozrejme, že treba bojovať proti týmto imisiám, ale najmä v základe treba zmeniť doterajšie hospodárenie, ktoré bolo doteraz, bohužiaľ, zamerané takmer výhradne na získavanie drevnej suroviny. A na to, samozrejme, potrebujeme veľmi silnú inštitúciu, ktorá bude nezávislá na hospodárskych subjektoch, ktorá bude dôsledne kontrolovať a bdieť nad dodržiavaním zákonných noriem, zabezpečí hospodárenie na vysokej odbornej úrovni.

Táto osobitná štátna sprava má dnes zvlášť akceptované postavenie i z dôvodov nebývalej reprivatizácie. To tu bolo spomínané. Pochádzam z Kysúc. V našom okrese je len 23 % lesov štátnych. Ostatné sú všetko lesy, ktoré sa budú nejakým spôsobom vracať. Nastupuje tu obrovské množstvo fyzických právnických osôb, subjektov, rôzne urbariátne spoločnosti, komposesoráty, obce, mestá a dokonca cirkvi, a každý tento

právny subjekt alebo fyzická osoba má veľmi rozdielny pristúp a motiváciu k užívaniu lesného majetku, má veľmi diferencované odborné a morálne predpoklady na správne, spoločensky žiadúce obhospodarovanie lesov. Štátna správa teda bude musieť, najmä teraz ustrážiť lesy pred neodbornými zásahmi a zabezpečiť kontinuitu a integritu hospodárenia vo všetkých lesoch. Máme momentálne silný ekonomický tlak vznikajúceho trhového prostredia. Nevyhnú sa mu takisto ani súkromní vlastníci, ale ani štátne organizácie lesného hospodárstva. Bude tu stála pretrvávať nebezpečenstvo momentálnej ziskovosti na úkor stavu lesa. Preto konštituovanie osobitnej štátnej správy nemožno chápať ako rozmnožovanie byrokratického aparátu, ale ako nevyhnutný krok na koordináciu a správne usmerňovanie hospodárenia všetkých užívateľov lesa.

Veľa sa tu hovorilo o funkcii odborného lesného hospodára. V súčasnosti predsa dochádza k tomu, že súkromné fyzické osoby už môžu preberať les, ak dokážu vlastnícke vzťahy. Nemáme právnu normu, ktorá by dokázala kontrolovať hospodárenia tohto vlastníka. Toto by mali práve zabezpečiť odborní lesní hospodári, teda je najvyšší čas, aby sme takýto inštitút zaviedli.

K absencii právnych noriem - možno, že keď ste z iných okresov, to tak nepociťujete, ale na Kysuciach a na Orave táto absencia spôsobila obrovské škody na lesoch. V našom okrese došlo k veľkému drancovaniu lesov. Na základe toho bola zastavená ťažba, štátne lesy nesmeli ťažiť v súkromných lesoch, ktorých je v podstate 77 t. Následne na to nedodávali suroviny napríklad drevárskym podnikom, a vznikla tak určitým spôsobom nezamestnanosť. Na Kysuce dovážame drevo z Nemeckej spolkovej republiky za devízy. Takže legislatívu v lesoch treba konečne usporiadať.

Pán minister spomínal, že sa pripravuje zákon o lesoch. Chcela by SOM sa pri tejto príležitosti spýtať, v akom štádiu je príprava zákona alebo vyhlášky o urbároch a komposesorátoch, pretože tieto spoločnosti BI) už v podstate pripravené na to, aby lesy prijali, ale nie je na to právna norma.

Ešte raz by som odporúčala poslancom, aby sa zamysleli, aby sme túto skutočne prechodnú novelu prijali. Chcela by SOM upozorniť, že tým by sme si v podstate splnili uznesenie zo 7. schôdze Slovenskej národnej rady, v ktorom sme sa uzniesli, že sa perspektívne vytvorí osobitná štátna správa v lesoch.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslankyni Tóthovej, ktorá bola poslednou pisomne prihlásenou do rozpravy. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Macko.

Poslanec Š. Macko:

Vážený slovenský parlament, vážení páni ministri,

prepáčte, že prichádzam s pripomienkami k návrhu novelizácie tohto zákona, ale v našom výbore neprišiel, teda nemal som kde tieto pripomienky uplatniť. Ako ste počuli z toho, čo tu doteraz odznelo, sú dve možnosti - buď zamietnuť celý zákon alebo ho prijať a pripomienkami. Chcel by som teraz vystúpiť v prípade, že sa parlament rozhodne tento zákon prijať. Pripomienky vyplynuli z rokovaní vrcholných lesníckych inštitúcií, vedecko-výskumných, školských inštitúcií, i zO zástupcami lesných podnikov, rovnako i zástupcami Slovenského združenia vlastníkov lesov. Čiže takto upravený na-

vrh by mal byť ten najprijateľnejší. Hovorím v prípade, že sa parlament rozhodne ho prijať, navrhujem nasledovné úpravy:

§ 3 ods. 4 riadok 5 slová "lesného fondu" nahradiť slovom "les". Je tu jedna záležitosť, ktorej by sa lesníci veľmi radi zbavili, pretože pojem "lesný pôdny fond" pochádza z ruskej ekonomickej terminológie, bol prevzatý v päťdesiatych rokoch a je proti srsti všetkým lesníkom. Myslím si, že slovo "les" to dostatočne výstižne charakterizuje a je naše.

S 6 ods. l riadok 2 "vyhlasujú orgány" uviesť; do množného čísla.

§ 9 ods. l začiatok odseku zmeniť, nasledovne: "Užívatelia lesov sú povinní využívať, prirodzenú obnovu pôvodných porastov alebo zabezpečiť dostačujúce množstvo... " - ďalej pokračuje pôvodný text. V druhej časti zmeniť názov nasledovne: "Lesný pozemkový fond a odborný lesný hospodár".

Nový nadpis §§ 13 a 14 znie: "Lesný pozemkový fond".

S 15 ods. 2 upraviť koniec vety nasledovne: "lesného hospodára lesný úrad. "

§ 24 ods. l začiatok prvej vety znie: "Užívatelia lesov sú povinní " - ďalej pokračuje pôvodný text.

§ 25 ods. l znie: "Štátnu správu lesného hospodárstva a poľovníctva podľa zákona o lesoch, tohto zákona a zákona o poľovníctve, " - tam je odkaz - "ako aj podľa predpisov vydaných na ich základe vykonávajú" - a to sa týka zmeny názvu - "lesný úrad, oblastný lesný úrad a Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. " Tu sa nadväzuje na niekdajšiu terminológiu, ktorá bola kedysi zaužívaná, a už teraz vidno, že u regionálnych poľnohospodár-

skych správ sa ten názov nejako nezažil. Toto je v súlade s tým, ako to bolo kedysi a je to podstatne praktickejšie.

§ 26 - nadpis zmeniť nasledovne: "Lesný úrad". Rovnako zmeniť názov i na začiatku odseku 1.

§ 26 odsek l bod c/ - začiatok textu zmeňiť nasledovne: "O vylúčení lesných pozemkov z lesníckeho obhospodarovania a o obmedzení... " - ďalej pokračuje pôvodný text.

§ 26 odsek l bod f/ - začiatok textu zmeniť nasledovne: "O tom, či sa poškodenie lesa a objektov a zariadení na lesných pozemkoch slúžiacich lesnému hospodárstvu odstráni uvedením do pôvodného stavu alebo uhradením vzniknutej škody, ako aj... " - ďalej pokračuje pôvodný text.

§ 26 odsek l bod i/ - začiatok textu zmeniť nasledovne: "O uložení opatrení proti rozširovaniu škodcov a na ich vyhubenia v lesoch, na skladoch... " - ďalej pokračuje pôvodný text.

§ 26 odsek l doplniť písmeno l/ v nasledovnom znení: "O výške škody spôsobenej ľudskou činnosťou na lese".

§ 26 odsek 2 - zmeniť názov nasledovne: "Lesný úrad". To vyplýva z toho, čo už bolo povedané.

§ 26 odsek 2 písmeno a/ - v texte nahradiť slová: "projektových úloh" slovami "zadaní stavby". To je nová terminológia.

§ 26 odsek 2 písmeno b/ - za slovami "o umiestnení stavby vsunúť slová "na lesných pozemkoch. "

§ 26 odsek 2 - doplniť písmeno h/ v takomto znení: "Preberá výsledky prac pestovnej činnosti, kontroluje zdra-

votný stav a poškodzovanie lesov a dodržiavanie zásad hygieny lesa".

§ 26 odsek 3 sa zmení nasledovne: "Na čele lesného úradu je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva prednosta oblastného lesného úradu. To už tu spomenula pani kolegyňa Kaliská.

§ 27 zmeniť nasledovne: "Oblastný lesný úrad". Rovnako zneniť i názov začiatku odseku.

f 27 odsek l písmeno a/ - slová "projektové úlohy" nahradit slovami "zadania stavby".

S 27 doplniť písmeno f/ v nasledovnom znení: "Posudzuje požiadavky na poskytnutie prostriedkov zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky, ak žiadateľ obhospodaruje lesy vo viacerých regiónoch".

f 27 odsek 2 - text sa mení nasledovne: "Oblastný lesný úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol lesný úrad. "

S 27 odsek 3 sa mení nasledovne: "Na cele oblastného lesného úradu je prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva minister. "

S 28 písmeno g/ a h/ - vylúčiť slovo "národného".

§ 30 odsek l - vylúčiť slova "zvyšujú úrodnosť lesných pozemkov".

§ 34 upraviť znenie odseku 7 nasledovne: "Pokuty a náhrady škôd spôsobené na verejnoprospešných funkciách lesa uložené podlá zákona".

Vážení, to boli výsledky práce našich lesníckych ustanovizni. Pokiaľ by ste sa rozhodli toto novelu zákona prijať, prosil by som, aby ste tento návrh podporili. Vecne upravuje, doplňuje a dotvára novelu.

Súčasne by som chcel podporiť návrh, ktorý tu odznel, že lesný zákon by nemal byť vytlačený ako novela, ale ako celok, teda to, čo tu schválime, spojiť s pôvodnou stovkou tak, aby lesníci dostali materiál pohromade a nemuseli prechádzať z jedného papiera na druhý, pretože teraz je veľmi veľa ľudí, ktorí doteraz s lesom a najmä s administratívou nemali do činenia. To podstatná uľahčí prácu.

Ak dovolíte, veľmi stručne by som chcel reagovať na niektoré príspevky, ktoré tu odzneli a do určitej miery netriafajú do čierneho. Pán poslanec Andel sa zmienil o tom, za sa budú vytvárať lesné hospodárske celky, teda nové územné členenie. Toto územné členenie existuje už od päťdesiatych rokov, bolo vytvorené už vtedy. Boli vytvorené trvalé lesné hospodárske jednotky kvôli evidencii, kvôli tomu, aby sa drevo sústreďovalo z jedného miesta, od jedného majiteľa, kvôli tomu, aby evidencia bola skutočne dobrá, pretože jedine vtedy možno posudzovať a zaujať stanovisko ku kvalite hospodárenia. Môžem vám povedať, že to bol vlastne jediný prínos totality pre les. A bol to prínos, ktorý nám všetky ostatné vyspelé krajiny v Európe závideli, pretože sme boli prvou krajinou, ktorá k tomu kedysi dospela.

Ďalej tu bola zmienka o tom, že sa veľmi rozširuje administratíva. To je zásadný omyl, pretože ľudia, ktorí budú v štátnej správe lesného hospodárstva, nebudú absolútne administratívni pracovníci. To musia byť špičkoví lesní odborníci, ktorí budú pracovať vonku v teréne. Ak sa vám to množstvo zdá byť veľké, podľa môjho názoru to vôbec veľké nebude, a možno, že časom pri veľkom množstve majiteľov lesov prídeme k tomu, že je nedostačujúce, čo je oveľa, viac pravdepodobné, pretože ti ľudia budú pracovať vonku. Budú doze-

rať na to, aby majitelia lesov hospodárili tak, ako treba, podľa lesných hospodárskych plánov a dozerať na to, či lesní odborní hospodári dobre usmerňujú, dobre pomáhajú, dobre riadia a dobre smerujú všetky práce podľa súčasných odborných poznatkov. Tu by som chcel hneď upozorniť na to, že lesný odborný hospodár nie je kontrolný orgán, ale orgán, ktorý pomáha majiteľom lesov dobre vykonávať obhospodarovanie lesa.

A ešte jedna poznámka. Veľmi často sa štátna správa v lesnom hospodárstve zamieňa, dáva sa do jedného vreca so Štátnymi lesmi. Prosím, to je zásadný omyl. Tá štátna správa bude rovnako držať pod krkom podniky Statných lesov, ako bude držať ostatných majiteľov lesov. Štátna správa by mala vlastne umožniť, aby konečne došlo k ekologizácii lesov, ktorej sa už veľmi dávno domáhame, a o ktorej sme si mysleli, že po zmene systému sa nám ju už konečne podarí dosiahnuť. Prosil by som vás, aby ste si uvedomili, že statná správa je organ, ktorý bude rovnako prísne a rovnakým spôsobom, podľa rovnakých meradiel dozerať na to, či sa podľa platných odborných predpisov zakotvených v lesných hospodárskych plánoch hospodári v jednotlivých častiach lesa, bez ohľadu na to, či patrí štátnym lesom alebo súkromným majiteľom lesov.

Pán kolega Plesník mal poznámku, aby sme prijali uznesenie, aby novela zákona bola do budúcej schôdze. Osobne by som to veľmi rád uvítal, ale pokiaľ viem, do akej miery je lesný zákon rozpracovaný, nezdá sa mi to reálne, ak som teda dobre pochopil, čo pán kolega povedal. Lesníci, ktorí sa podujali vypracovať lesný zákon - je to rozsiahlejšia skupina, ťažisko je vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, - majú eminentný záujem na tom, aby lesný zákon bol konečne taký, ako lesný zákon ma vyzerať, aby v jeho intenciách bolo možné dosiahnuť ekologizáciu lesa. V súčasnosti je situácia asi taká, že boli spracovane zásady, dobré zasa-

dy, boli prerokované so všetkými, ktorí majú do toho čo povedať, vrátaná Slovanského združenia vlastníkov lesov, a teraz sa začína pracovať na paragrafovanom znení. Ale vzhľadom na to, že lesnícka prax, teda výskumný ústav, kde je ťažisko tejto roboty, a škola nemajú dostatok fundovaných právnikov na to, aby usporiadanie do paragrafovaného znenia prebehlo rýchlo, snáď by v tom uznesení mohlo byť, aby ministerstvo vyčlenilo jedného alebo dvoch právnikov, ktorí by na tom sústavne pracovali. Potom si myslím, že termín, aby do konca roka bolo hotoví paragrafované znenie, nie je taký celkom nereálny.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR J. Čarnogurský:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Pirovits.

Poslanec L. Pirovits:

Vážená Slovanská národná rada, vážená vláda,

budem oveľa stručnejší. Chcel by som uviesť pár poznámok iba k ustanoveniam §§ 13, 14 a k § 15 ohľadom odborného lesného hospodára.

Pozemkové fondy ako právnické osoby vznikajú na základe ustanovenia § 17 odsek l zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorého hlavnou úlohou ja správa nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Mám za to, ako to vyplýva už aj z doteraz prijatých zákonov o pozemkovom fonde, že práve obsahom tohoto zákona má byť aspoň rámcové vymedzenie činnosti tohoto orgánu, a to nie iba odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 229, ale pozitívnym vymedzením jeho úloh. Štatút predsa

v žiadnom prípade nemôže nahradiť všeobecne závažný právny predpis. Z toho titulu sa pripájam k návrhu pána poslanca Plesníka.

Čo sa týka ustanovenia § 15 - odborného lesného hospodára, v tomto ustanovení, konkrétne v odseku l, sa veľmi správne vychádza z toho, že vlastníci a užívatelia lesov sú povinní zabezpečiť obhospodarovanie lesov odborným hospodárom. To znamená vlastník alebo užívateľ. Ale táto skutočnosť., toto konštatovanie sa nepremieta do ďalších ustanovení, to znamená do odseku 2 "Ak vlastník lesa nezabezpečí obhospodarovanie lesov podlá odseku l, určí mu odborného lesného hospodára regionálna lesodohliadacia služba. " Myslím si, že by to bolo treba doplniť. Vlastník totiž môže zmluvne prevádzať svoje práva a povinností celého uživateľského vzťahu na iný subjekt. Neviem si predstaviť, prečo by mal túto povinnosť, ktorá je spojená s užívaním lesa, zabezpečovať vlastník. Takisto by to bolo potom treba rozšíriť v príslušnom ustanovení odseku 3 § 15 - vlastník alebo užívateľ lesa je povinný uhrádzať náklady. To znamená, že ak vlastník je súčasne užívateľom, splní tieto povinnosti vlastník a užívateľ, ktorý nehnuteľnosť, užíva, ale ak užívateľom na základe zmluvného vzťahu, prípadne zákona - už existuje len štátny podnik lesov, ktorý to užíva na základe zákona, keď ešte nedošlo k vysporiadaniu, k výpovedi - v tomto prípade to zabezpečuje štátny podnik. Ale v danom prípade, ak sa všetky užívateľské práva postúpia na iný subjekt, myslím si, že tieto povinnosti by sa mali vzťahovať na užívateľa.

Konkrétne navrhujem v § 15 odsek l medzi slovami "Vlastníci a užívatelia" spojku "a" nahradiť slovom "alebo" a v odsekoch 2 a 3 za slovom "vlastník" doplniť slová "alebo užívateľ".

Ďakujem vám za pozornosť.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Pirovitsovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte, aby som k prerokúvanej problematike povedal niekoľko, podľa mňa, základných otázok. Už tu bolo kýmsi povedané, za vlastníctvo zaväzuje. Pripomínam, že štát od čias Jozefa Dekréta Matejovie vstupuje do vlastníckych vzťahov k lesom zámerne a cieľavedome, úmyselne, s tým, aby bola zabezpečená nepretržitá reprodukcia lesa a plnenie jeho ostatných funkcii. Tie funkcie sú známe, hovorila tu o nich pani Kaliská a ostatní, nebudem ich opakovať. Nemôžeme teda prijatia takéhoto zákona považovať za zásah do vlastníckych práv, ktorý by bol v rozpore s Listinou základných práv a slobôd. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka. V neštátnych lesoch túto funkciu oddávna, prakticky od minulého storočia, plnila perfektná štátna lesodohliadacia služba. Nech mala názvy akokoľvek, ale bola to lesodohliadacia služba. Plnila túto funkciu tým, že štátna správa schvaľovala lesné hospodárke plány, ktoré vytvárali podmienky na plnenie funkcii lesa. To je ďalšia základná podmienka. Táto služba rešpektovala územné členenie štátu, územné členenie republiky. Aj podľa môjho názoru, vyjadril to tiež pán Andel, členenia lesohospodársky celok, reggión a oblasť je členenie umelé a zložité. Pýtam ma, prečo sme zrútili trojstupňovú, dokonca štvorstupňovú sústavu štátnej správy - ministerstvá, krajské národné výbory, okresné národné výbory a miestne národné výbory, ak znova v mnohých špeciálnych štátnych správach túto sústavu zavádzame?. Veď predsa východiskom bola dvojstupňová sústava.