Konštatujem, že návrh pani poslankyne Kaliskej nebol schválený. /Potlesk. /
Ďalej máme návrh poslanca Ondruša - zaradenie vyhlásenia primátora Slotu z mesta Žilina a vyjadrenie prokurátora a Ministra vnútra.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 132 poslancov. /
Kto je za tento bod?
/Za návrh hlasovalo 19 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. /
Konštatujem, že ani návrh pána poslanca Ondruša nebol schválený.
Ďalší je návrh pána poslanca Brestenského. Pán poslanec Brestenský, pokiaľ to mám dobre zaznamenané, váš návrh je neaktuálny, pretože sa týka doplnku návrhu poslankyne Kaliskej.
Poslanec R. Brestenský:
Navrhoval som, aby Slovenská národná rada zaujala stanovisko k veciam, ktoré sa dejú v slovenskej spoločnosti.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
O tom bude všeobecná rozprava. Mám presne poznačenú vašu formuláciu. Navrhovali ste, aby sme si do bodu 14 pripravili stanoviská k otázkam zvrchovanosti Slovenska, čiže vecne ste ho doplňovali.
Poslanec R. Brestenský:
Povedal SOm, aby si poslanecké kluby pripravili k tomu stanoviská.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogursky:
Áno, ale pred chvíľou sme hlasovali a návrh sme neschválili ako samostatný bod. Samozrejme, že odzneje vo všeobecnej rozprave. Váš návrh bol len doplňujúci k pozmeňujúcemu návrhu poslankyne Kaliskej, takže ľutujem, ale nemám o čom dať hlasovať.
Poslanec Brňák navrhuje v prípade prijatia návrhu poslanca Ondruša stanovisko rozšíriť. Ani to sme neprijali, čiže predpokladám, že je to neaktuálne.
Poslanec P. Brňák:
Návrh sťahujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Galanda navrhoval ako bod 15 zaradiť •právu o činnosti lustračnej komisie.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 135 poslancov. / Kto je za zaradenie tohto bodu? /za návrh hlasovalo 75 poslancov/. Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. / Kto sa držal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Galandu bol prijatý ako bod 15, to znamená, že po informácii o príprave návrhu ústavy bude zaradená správa lustračnej komisie.
Ako posledný bol návrh pána poslanca Gašpara účasť, na príprave zmluvy s NSR zaradiť, ako bod 19 - po všeobecnej rozprave.
Hlási sa pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Ak dovolíte, pán predsedajúci, mam faktickú poznámku. Je to bod, ku ktorému by mal vystúpi t niekto z kompetentných osôb a podať vyčerpávajúcu správu, pretože v tomto momente nevieme, či je to vlastne spor medzi slovenskou politickou reprezentáciou vo vnútri, čiže spor vo vnútri hnutí, alebo spor medzi slovenskou a českou reprezentáciou. Tá istá politická reprezentácia, ktorá vedie Slovensko, je zastúpená aj vo federálnych orgánoch, a teraz tomu nerozumieme, či pán Čalfa je iného názoru ako pán predseda Mikloško alebo inak. Takže to treba vysvetliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqursky:
Pán poslanec, pokiaľ rozumiem procedurálnym záležitostiam, Slovenská národná rada nemôže schváliť alebo neschváliť zmluvu s NSR. Čiže práve to, na čo ste sa pýtali, považujem za náplň bodu 20. O ničom inom sa tu zrejme nemôže hovoriť, len o vysvetľovaní, ako to bolo alebo nebolo. Dávam hlasovať o zaradení tohoto bodu ako bodu 20 do programu rokovania.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 135 poslancov. / Kto je za zaradenie tohoto bodu?
/Za návrh hlasovalo 66 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. /
Konštatujem, že ani tento bod nebol schválený ako samostatný bod programu.
Môžeme pokračovať v programe. Dávam teraz hlasovať o návrhu rokovacieho programu ako celku tak, ako ho máte predložený v pozvánke.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 135 poslancov. /
Kto je za návrh?
/Za návrh hlasovalo 87 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili program 17. schôdze Slovenskej národnej rady.
Pán poslanec Andel má faktickú poznámku. Poslanec M. Andel:
Andel, Slovenská národná strana.
Vážené dámy, vážení páni,
dnes, keď parlamenty jednotlivých republík tzv. východnej Európy schvaľujú nielen svoju zvrchovanosť, ale dokonca
i samostatnosť, svojich republík, slovensky parlament nemal toľko cti, aby tak dôležitú otázku, ktorá hýbe skutočne celou našou spoločnosťou, prerokovával v samostatnom bode rokovania, ale odsunuli sne to kdesi do akejsi všeobecnej politickej rozpravy.
Ja vám skutočne veľmi pekne ďakujem. /Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Andel, toto vystúpenie bolo možné iba vďaka starému rokovaciemu poriadku, podľa ktorého člen predsedníctva môže kedykoľvek a s čímkoľvek vystúpiť., aj keď to nesúvisí s programom.
Faktickú poznámku má poslanec Balážik. Poslanec V. Balážik:
Pán predsedajúci si zrejme predstavuje, že podľa nového poriadku budú mať právo hovoriť len predstavitelia vládnej koalície. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Sabo má faktickú poznámku. Poslanec P. Sabo:
V parlamente treba hovoriť zdvorilo, ale myslím si, že niekedy treba veci pomenovať jasne. A to, čo sa odohralo, mi bohužiaľ, pripomína manipuláciu s plenom Slovenskej národnej rady. Dovolím si dar otázku predsedníctvu, s akým mandátom pôjda na rokovania s Českou národnou radou, keď odmietlo o tak závažnom probléme ako je zvrchovanosť, rokovať v pléne Slovenskej národnej rady. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Pán poslanec Sabo, ako člen predsedníctva som nútený reagovať na vašu poznámku, pretože naozaj vôbec nie je vecná. Predsedníctvo tu nepoužilo nič, čím by zabránilo prediskutovaniu tohoto problému. Vôbec nepochybujem o tom nielen ja, ani vy, určite ani nikto iný tu v sále, že tento problém bude určite vyčerpávajúco prediskutovaný vo všeobecnej rozprave. Naozaj vás prosím, začnime toto rokovanie vecne a nevyvolávajme emócie, poďme rokovať o zákonoch.
Pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:
Chcel by som ešte doplniť, že po prvé - bude priestor vo viacerých bodoch, vrátane môjho referovania o stave priprav ústav, a po druhé - rád by som upozornil, pán poslanec, že o ton rozhodlo plénum hlasovaním a nie predsedníctvo. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
P r v ý m bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovanskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.
Návrh ste dostali ako tlač 141 a spoločnú správu výborov ako tlač 141a. Návrh zákona odôvodni minister lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky Viliam Oberhauser. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, vážená vláda,
na rokovanie pléna Slovenskej národnej rady vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. V našich predstavách resp. v nových podmienkach, v ktorých lesné hospodárstvo u nás existuje, to znamená určitý štátny dohľad nad lesmi, ktoré sa stanu v krátkej dobe vlastníctvom jednotlivých osôb, spoločenstiev, štátu a podobne. Iniciatívny návrh poslancov novely tohoto zákona, myslím tým pánov poslancov Kačka a Dubjela, bol už raz - v januári prerokovaný vo výboroch Slovenskej národnej rady, avšak preto, že v tom období ešte nebol schválený zákon o vlastníctve pôdy, a bolo okolo toho ešte viacero nejasnosti, väčšina výborov vtedy vyjadrila s návrhom zákona nesúhlas.
Nové znenie návrhu prerokované vo vláde Slovenskej republiky v júni tohoto roku zohľadnilo všetky pripomienky výborov Slovenskej národnej rady uvedené v spoločnej správe z januára roku 1991, a naviac obsahuje dopady zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 o pozemkových úpravách na oblasť štátnej správy a hospodárenia v lesoch. 2 toho dôvodu si dovolím poukázať na hlavné okruhy problémov, ktoré rieši predkladaná novela.
Predovšetkým ide o to, že v nadväznosti na významné politické a hospodárske zmeny bolo potrebné vykonať zmeny v štruktúre štátnej správy. Zánikom národných výborov a ponechaním štátnej správy v novovzniknutých orgánoch všeobec-
nej štátnej správy, vzhľadom na to, ta ide o iný druh štátnej správy ako je táto, došlo k určitému oslabeniu, k prerozdeleniu druhostupňovej agendy na ministerstvo, kde dochádza k Množstvu odvolacích konaní. Dôsledok takéhoto postupu znamená oslabenie dohľadu nad lesmi v období, keď je množstvo nevyjasnených problémov v lesoch a dochádza aj k mnohým krádežiam a poškodzovaniu vlastníctva majiteľov lesov. Súčasne existujúca sústava orgánov ma rozptyl i la zaradenia do rôznych útvarov okresných a obvodných úradov, pričom novoprevzatá agenda štátnej správy poľovníctva vôbec nenašla odraz vo výkone pracovníkmi terajšej štátnej správy.
Návrh novely na tieto nedostatky reaguje vytvorením osobitnej sústavy týchto orgánov s ich členením nie podľa územného a politického princípu, ale podľa štruktúry lesov a na základe existujúcich lesných hospodárskych celkov. Táto služba totiž slúži lesom a preto by mala rešpektovať túto štruktúru. Štátna správa dostáva nový charakter ako lesov dohliadacia služba s dôrazom na kontrolnú a dozornú činnosť s dvojstupňovým členením na región a oblasť, pričom ústredným orgánom zostáva ministerstvo. Do tejto sústavy sa integruje ako súčasť i štátna správa na úseku poľovníctva.
Súčasne bolo potrebné riešiť i nové postavenie štátnej
správy v súčasných zmenených vlastníckych pomeroch. Kým do roku 1989 užívalo lesné pozemky 6 štátnych podnikov, po účinnosti zákona č. 329/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde vstúpi do vlastníckych práv niekoľko stotisíc vlastníkov lesov, pričom proces privatizácie sa bude dotýkať okolo l milióna ha lesnej pôdy. Je to z celkovej výmery 55 % lesov. K toho dôvodu je potrebné posilniť doterajšiu štátnu správu, lesodohliadaciu službu a navrhujeme upraviť jej počet na 210, pričom zvýšenie počtu pracovníkov sa bude riešiť cestou rozpočtových presunov v rámci rezortu z doteraz existujúcich organizácií. Čiže nebude to nárok na štátny rozpočet, je to len prerozdelenie v rámci doteraz axistujú-
cich organizácii, ktoré z predošlého zákona niektoré činnosti štátnej správy vykonávali, ale v novej štruktúre ich nemôžu vykonávať.
Novovzniknutá situácia v štruktúre vlastníkov a užívateľov lesa si vyžadovala i vznik nového inštitútu - odborný lesný hospodár. Tento bude zabezpečovať kvalitu hospodárenia v lese neštátnymi subjektami. Súčasne sa ruší jeho právny predchodca - inštitút odbornej správy. Vytvorením tohto inštitútu sa zabezpečí požadovaná úroveň hospodárenia vo všetkých lesoch po odstránení monopolu štátnych lesov. V zásade ide o to, aby vlastníkovi lesa, ktorý nemá na hospodárenie v lese kvalifikáciu a s odstupom 40 rokov ani praktické skúsenosti, mal kto poradiť a pomôcť pri hospodárení v lese tak, aby to bolo na prospech jeho vlastníckych záujmov, ale aj na prospech celej spoločnosti. Funkcia odborný lesný hospodár by mala byť garantom riadneho hospodárenia v lese, pričom v žiadnom prípade nejde o obmedzovanie vlastníckych práv.
Nové znenie novely zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. operatívne rieši špecifiká lesného hospodárstva pri realizácií citovaného zákona c. 229 - to je ten zákon o pôde a o premenách, keď sa vytvára slovensky lesný pozemkový fond ako organizácia hospodáriaca s cca 100 tisíc ha lesnej pôdy vo vlastníctve štátu, s význačnými úlohami pri procese reprivatizácie, pozemkových úpravách a nápravách krívd v pozemkovom vlastníctve v podmienkach lesného hospodárstva.
Keďže ide o špecifické problémy riešené odlišne ako v podmienkach poľnohospodárstva, zriadenie tohto nového fondu vyplýva priamo zo zákona Slovenskej národnej rady 6. 330/1991 Zb. Súčasne predmetná novela zákona č. 100/1977 rieši rad čiastkových zmien, ktorých potreba vyplýva zo
zmien iných právnych predpisov resp. zmenených podmienok pri hospodárení v lesoch.
Vážení páni poslanci.
dovoľte, aby som záverom zdôraznil, že návrh novely zákona si vynútili ako zmeny v štruktúre organov statnej správy našej spoločnosti, tak i zásadné zmeny v štruktúre vlastníckych vzťahov, ktoré budú mať dopad na hospodárenie v lese. Týmto návrhom sa sleduje zásadné posilnenie vplyvu štátu na hospodárenie v lese v prechodnom období, na prijatie nového komplexného zákona o lese, ktorý predpokladáme prijať začiatkom roku 1992. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby toto prechodné obdobia umožnilo ako proces reprivatizácia a nápravy krívd, tak i ochranu lesa pred jeho jednostranným chápaním ak producenta dreva s rešpektovaniu jeho ostatných funkcii. Z toho dôvodu vás prosím, aby ste pri zvažovaní návrhu tohto zákona naozaj postupovali citlivo a mysleli na všetkých obyvateľov Slovenska. Problémy v lesnom hospodárstve sa naozaj týkajú okolo l milióna ľudí, a ti ľudia čakajú, že vytvoríme práve realizáciou tohto zákona pocit istoty v ich majetkových vzťahoch, náprave krívd, že v dohľade na lesy, v starostlivosti o lesy bude jeden nestranný organ, pre ktoré táto národná rada vytvorí zákonnú normu.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem ministrovi Oberhauserovi. Prosím poslanca Karola Dubjela, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec K. Dubjel:
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážení kolegovia poslanci a hostia,
výbory Slovenskej národnej rady okrem mandátového a Imunitného výboru prerokovali na svojich schôdzach v dňoch 30. augusta až 5. septembra 1991 vlády návrh zákona Slovanskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a Štátnej správe lesného hospodárstva, tlač SNR číslo 141. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady a Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady B predloženým vládnym návrhom zákona vyjadrili súhlas a odporučili ho Slovenskej národnej rade schváliť, s úpravami uvedenými v ich uzneseniach a v tejto spoločnej správe.
Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu s predloženým vládnym návrhom zákona nesúhlasí a neodporúča ho Slovenskej národnej rade schváliť. Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody platné uznesenie o svojom stanovisku k uvedenému vládnemu návrhu neprijali, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru v zmysle § 48 ods. 1 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady a v znení neskorších predpisov. Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady na-
priek tomu pri prerokovaní prijal pripomienky uvedené v v uznesení a tejto spoločnej správe.
Navrhované úpravy k jednotlivým ustanoveniam máte pred sebou. Navrhujem, aby sme ich prerokovali takýmto spôsobom:
Bod číslo 1 - navrhujem o ňom hlasovať. Prosím, opravte si posledné slovo namiesto "a polovičná" na slovo "a poľovníctvo".
Bod číslo 2 - odporúčam hlasovať a odporúčam neprijať. Bod číslo 3 odporúčam an blok schváliť. Bod číslo 4 - odporúčam hlasovať. Bod číslo 5 - hlasovať.
Body číslo 6 a 7 odporúčam an blok neschváliť, pretože sú obsiahnuté v bode číslo 5.
Body číslo 8, 9 a 10 odporúčam an blok schváliť.
K bodu číslo 11 odporúčam hlasovanie.
Body číslo 12 a 13 odporúčam an blok schváliť.
Ďalšie pripomienky, ktoré mám k tomuto zákonu, vyjadrím v rozprave.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Keďže ako prvý sa prihlásil spravodajca a je za pultom, odporúčam, aby hneď začal rozpravu o potom zaujme svoje miesto.
Poslanec K. Dubjel: Vážený prítomní,
predložený návrh zákona, ako tu povedal pán minister, je podobný nášmu iniciatívnemu návrhu, ktorý som dal ja a pán Macko. Tento pôvodný návrh neprešiel preto, že v tom
čase neboli schválené hmotno-právne predpisy o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, teda zákon č. 229 a zákon o vykonaní pozemkových úprav č. 330 z roku 1991. Naviac, iniciatívny návrh nemôže vytvoriť nové inštitúcie, to prislúcha vláde. Preto dnes schvaľujeme tento vlády návrh.
Máme pred sebou návrh, ktorý mal byt schvaľovaný súbežne so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Snáď to je príčinou, že návrh sa nezaoberá technikou riešenia vlastníckych vzťahov, pozemkových úprav, nestanovuje pôsobnosť orgánov, alebo chýbajú odkazy na iné právne predpisy. Treba si uvedomiť, že zákon je určený pre prevažnú časť obyvateľov Slovenska. Obmedzuje sa len v f 13 ods. 2 na odvolavku na zákon 6. 229 a zákon c. 330 z roku 1991 Zbierky, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskymi pozemkami a riešenia prenechávajú lesnému zákonu. Organizačné podrobnosti tento návrh zákona prenecháva štatútu lesného pozemkového fondu. Musím poznamenať, že tato časť je už opravená v spoločnej •práve a bude snáď schválená ináč. V návrhu chýba odkaz na S 22 zákona č. 229 o nútenom nájme doterajšieho užívateľa. To by znamenalo, že štátne lesy nemožno privatizovať. Zo zákona nie ja jasný vzťah medzi štátnymi lesmi, vojenskými lesmi a Slovenským lesným pozemkovým fondom. V § 15 nie je stanovená výmera či iný ukazovateľ na riadny výkon funkcie odborného lesného hospodára, čo z ekonomických dôvodov môže viesť k nefunkčnosti a formálnosti napriek jeho odborným predpokladom.
K návrhu zákona chýba vyhláška, v ktorej by bola jasná pôsobnosť, postavenie, financovanie, spôsob zabezpečenia riadneho obhospodarovania - § 15 bod 1, vzťah k lesnej stratí - t 24 bod l a orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, zodpovednosť, postihy, atď. Čím alebo kým zabezpečuje užívateľ riadny výkon ochrannej služby v lesoch - § 24 bod 1. Robí to odborný lesný hospodár alebo niekto iný? Kto ho menuje?
Ďalšia časť zákona o lesodohliadacej službe je písaná dosť podrobne, nie je však jasné, kto priebežne kontroluje plnenie LHP priamo v porastoch. Ak to má robiť podľa § 27 oblastná lesodohlíadacia služba, je to nezvládnuteľné. Počuli sme pána ministra, že pôjde o niekoľko stotisíc vlastníkov, a tých 210 ľudí, o ktorých sa tam dočítame, by to asi fyzicky ťažko zvládlo. Pre túto funkciu je potrebné niečo z toho presunúť na regionálnu lasodohliadacu službu, to je § 26. K tom ešte potom poviem podrobnejšie. To by boli hlavné námety k návrhu zákona.
A teraz, ale už bez papiera, by som sa chcel trošku zamyslieť nad duchom tohto zákona. Uvažujme, čo týmto zákonom vlastne chceme dosiahnuť. Navrátenie pozemkov prakticky prebieha. Tie, ktoré podliehajú reštitúcii, vracajú pozemkové úrady, tie pozemky, kde sa stratilo len právo užívania, vracajú podniky štátnych lesov, lesné závody. Takže vlastníci svoje pozemky dostávajú späť. Na to tento zákon by potrebný nebol. Druhá vec je fond. Fond je potrebný preto, že je to v zákone č. 229. Tam sa stanovilo, že tento fond u lesov bude potrebný. Ale ako sme sa tu dopočuli, bude to predstavovať asi 1OO tisíc ha a je na uváženie, či túto funkciu nemohol vykonať aj doterajší pozemkový fond, pretože sa tu vytvára ďalšia inštitúcia, a ako zisťujeme, nie na veľkú plochu.
Teraz si zoberme prípad, ako to bude fungovať, v praxi s odborným lesným hospodárom. Odborný lesný hospodár ako človek vysunutý kdesi ďaleko v lesoch a nemajúci inej pomoci okrem svojich vedomostí, ktoré mu, samozrejme, ešte musí overiť ministerstvo, pretože jeho vzdelanie asi je nedostatočné, mi strašne pripomína lesného hospodára z totalitného režimu, kde taktiež sa táto skúška používa na kádrovanie týchto ľudí. Nie je mi jasné, prečo by musel byť skúšaný, ak ma vysokoškolské resp. stredoškolské odborné vzdelanie
s praxou. To je jedna páka, ktorá ho ovplyvňuje, to znamená tá skúška lesného hospodára, a to z jednej strany. Z druhej strany je v kliešťoch majiteľa. Majiteľ podľa tohto zákona si ho musí prenajať. A teraz si postavme otázku, že ak majiteľ nebude ten dobrý a pravý majiteľ, ktorý chce zveľaďovať, lesy, ale náhodou to bude nejaký zištný človek, vlastne ekonomicky donúti odborného hospodára napriek jeho odbornosti a skúške, aby konal niečo protizákonné. Ak to vykoná, je zle, stratí licenciu, pretože na to príde dohliadacia služba a ministerstvo mu licenciu nedá. Ak nedodrží to, čo mu povedal vlastník, ten ho vyhodí z práce, a odborný lesný hospodár sa ocitne v sociálnej sieti. V tejto sociálnej sieti, ako sa zdá, sa ocitne prevažná časť lesníkov, a vlastníci si budú zo sociálnej siete vyťahovať tých, ktorí im budú vyhovovať a nie tých, ktorí vlastne sa budú snažiť dodržať lesný zákon a lesný hospodársky plán.
Ďalej si treba uvedomiť, že lesný zákon a lesný hospodársky plán je určitá forma násilia, ktorú štát vyvíja na vlastníkov, ale musíme povedať, že užitočná a potrebná forma násilia, pretože ak by sme toto násilie nemali, lesy by sa rozpadli do rôznych záujmov vlastníkov. Podľa Listiny o základných ľudských právach - dovolím si odcitovať - to je ústavný zákon č. 23/1991 Zb. čl. 11 ods. 4: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme" - a myslíme, že to je verejný záujem, aby lesy boli, a aby boli prosperujúce - "a to na základe zákona a za náhradu". To znamená, že ak chceme, aby takýto lesný hospodár bol funkčný, nemal by ho platiť vlastník, ale mal by ho platiť štát. Mala by to byt teda štátna správa. A teda ja na zamyslenia, či má byť štátna správa taká, ako ju navrhuje zákon, to znamená, že vlastne len obnovuje tých ľudí, ktorí dnes sedia na okresných úradoch, zachováva ich a dáva ich pod ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. Takže nevymenia sa ani osoby, ani kancelária, len prejdú pod ministerstvo. Sú tam aj doteraz, len doteraz ich papiare musel
podpisovať ešte prednosta okresného úradu, odteraz nebude musieť. To znamená, že vlastne nič sa zvláštne na tomto nezmení. Týmto zákonom vytvoríme úplne neslobodného odborného lesného hospodára a strašne maličkú a slabú štátnu správu. Ktorá nebude vládať dôsledne odkontrolovať hospodárenie v lesoch. To sú také zásadné pripomienky v tejto rovine.
Ešte poviem jeden argument. Treba si uvedomiť, že tento zákon, ktorý schvaľujem, bude cca pre 500 tisíc vlastníkov, a predstavte si, že len obnovujeme zákon č. 100/1977 Zb. Tých 500 tisíc ľúdí si bude musieť niekde nájsť starý zákon a porovnávať a dopĺňať články, ktoré mi tu pracne zlepíme. Vtedy, keď sme ho dávali ako iniciatívna skupina poslancov, mal zachrániť naše lesy, kedy sa ešte nevedelo, ako sa budú vracať. Vtedy mal význam. Dnes, keď sa lesy už vracajú, keď lesy má kto strážiť a kto v lesoch hospodáriť - sú to ešte vždy štátne lesy, ktoré môžu týmto vlastníkom poskytnúť pomocnú ruku, pokiaľ potrebujú technickú pomoc, odbornú pomoc atď. predpokladám, že o mesiac-dva tu bude lesný zákon, a tie veci, ktoré sú potrebné, by mohli byť dopracované do lesného zákona, aby to bol jeden komplexný a pevný zákon, kde by vlastník vlastne našiel všetko. Niečo podobné, ako sme to mali v Obchodnom zákonníku. Zatiaľ tu bude musieť siahať do radu rôznych zákonov a nebude si vedieť v tom rady, akurát advokáti budú mať z toho radosť.
Takto môj prvý návrh ja celý zákon odmietnuť, a poviem, čo sa stane, keď ho odmietneme. V podstate sa tak veľa nestane, ak predpokladám, že o dva mesiace bude lesný zákon,
sa vracať budú, štátna správa zatiaľ existu-
je, neexistuje fond. Fond by mal byť., pretože právne vzťahy
ktosi musí zlepšiť. Ten je pri odmietnutí jeden problém. Pri odmietnutí by som potom navrhol, aby v novom lesnom zákone sa dal návrh vláde, aby vyriešila po prvé účelnosť zaradenia lesných nehnutelnosti podľa osobitných predpisov, myslím tým § 17 bod 1/a zákona 6. 229 z roku 1991 zb. do Slovenského