Poslanec A. Kaňa:
Vážená predsedajúca, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,
ak sa nejaký národ hlási o svoje prirodzené národné práva, je to tzv. pokrokovými ľuďmi často označované za spiatočníctvo. Aj v tomto parlamente máme tzv. pokrokových, ktorí zastávajú názor, že vzdanie sa národných práv je pokrokové a je potrebné pre vstup do Európy. Zaujímavé, že všetci títo pokrokoví myslitelia, ktorí stoja na akomsi nadnárodnom stanovisku, vždy obviňujú z nacionalizmu len tie malé, tak či onak utláčané alebo aspoň diskriminované národy, ale akosi im uniká, že omnoho väčšími nacionalistami sú väčšinové národy, ako napríklad Rusi, Angličania a iní. Zoberme si Quebec, ktorý tvorí štvrtinu obyvateľstva Kanady. Francúzski Kanaďania rozhodne popierajú, že by ich provincia nebola schopná samostatnej ekonomickej a politickej existencie. Túto schopnosť provincii Quebec v poslednej dobe priznávajú už aj politickí odporcovia a vývoj v najbližších rokoch ukáže, či sa vytvorí konfederácia v kanadskom súštátí, alebo či sa vytvorí samostatný štát.
Slováci vo svojich dejinách posledných 150 rokov vždy museli zápasiť proti centralizujúcim skupinám uhorským, pražským, ktoré ich riadili proti záujmom a potrebám občanov Slovenskej republiky. Boli v podradnom postavení, kde chýbal nielen princíp partnerstva, ale aj dôvery. Ak sa vládnuca skupina neprispôsobuje potrebám riadených národov, vznikajú veľké problémy a rozpory. Taký vývoj môžeme pozorovať aj vo vývoji vzťahov Slovenskej republiky a federálnej byrokracie. Rozpory medzi potrebami rozvoja Slovenskej republiky a záujmami federálnej byrokracie, ktorá svoje pročeské nazeranie slabo zastiera čechoslovakizmom, nás nútia k silnejšiemu uvedomovaniu si postavenia a potrieb Slovenskej republiky
takisto, ako aj charakteru vývoja našich vzťahov. Sme svedkami toho, že akonáhle mal pražský centralizmus zabezpečenú administratívnu, ekonomickú, vojenskú a represívnu pozíciu, vybral si reprezentantov Slovákov do federálnych orgánov a tiež Slovákov pre bratislavskú reprezentáciu.
Praha znovu kádruje Slovákov tak, ako za prvej Československej republiky, na štátotvorných, ktorým sa dáva známka, že sú európskeho formátu, a na protištátnych. Nemusíme sa diviť, že český občan pociťuje čechoslovakizmus ako rozšírenie češstva a slovenský občan ako obmedzenie jeho svojbytnosti a odslovakizovanie. Český občan nepotrebuje českú ústavu, českú zástavu, lebo má federálnu a tá je jeho. Prezident Havel vedel dať totálnu amnestiu kriminálnym zločincom, vedel zastaviť výrobu tažkých zbrani, ale veľkí českí demokrati nevedia pristúpiť v rokovaniach o nové ústavy na najdemokratickejší princíp rovnoprávnosti, aby Čechy a Slovensko boli rovnoprávne národné republiky. Opakuje sa stará taktika. Už v období rozpadu Uhorska Budapešť v snahe oslabiť slovenské snaženie a sebaurčenie využila maďarizovaného Slováka Dvorčáka, ktorý presadzoval oddelenie východného Slovenska sľubujú pre východné Slovensko úplnú samostatnosť v rámci Uhorska. Dnes je z historických dokumentov zrejmé, že tento človek bol platený emisár, a mal veľmi svojské názory na úsudok a inteligenciu obyvateľov najmä východného Slovenska. S niečím podobným vystupujú dnes naši východní federálni Slováci.
Medzi pojmami sloboda a politická suverenita existuje rovnítko, to znamená, že nie sme ani slobodní ani politicky suverénni, čo sme dosvedčili tiež, že bez federálu sa bojíme vyjadriť k situácii v Juhoslávii. Zdrojom nedôvery medzi národmi je unitárna federácia. Federácia je vhodná pre jednonárodný štát, ale upravuje vzťahy jednotlivých provincií k centrálnej vláde. Federácia je unitárny štát, ktorý bude vždy zasahovať do kompetencie národných štátov. Za federáciu
vystupuje ten, kto si nepraje jasné a dôsledné politické a ekonomické vyrovnanie Slovenskej republiky a Českej republiky. Prezident Havel je za federáciu, lebo sa usiluje o funkciu federálneho prezidenta so silnými právomocami. Zánik federácie by definitívne znamenal koniec čechoslovakizmu a centralizmu, Slovensko by dostalo peniaze a svoj osud do vlastných rúk, jedna tretina ekonomiky by sa nemusela prispôsobovať dvom tretinám ekonomiky, slovenské hospodárstvo by už nebolo naďalej pridruženou výrobou českej finálnej výroby.
Moji voliči sa často obracajú na mňa, či pri vytváraní štátnej zmluvy nejde o nasledujúci zámer: Národ treba akosi oklamať, aby si myslel, že je to vážna štátna zmluva a pritom to bude len akási dohoda, možno platná ani nie v oboch republikách, ale len na Slovensku. Situácia okolo štátnej zmluvy je podobná tej, keď nám Česi veľkoryso dovolili na území Slovenska písať do názvu štátu pomlčku. Zdôrazňujem a upozorňujem: Dá sa národ oklamať, a po koľkýkrát?
Naša verejnosť za posledný rok rýchlo dospieva a dozrievame aj povahovo. Uvedomili sme si a odvážili sme sa byť slovenskí. To ale v žiadnom prípade neznamená, že by sme si neuvedomovali povinnosti štátotvorného, na našom území dominujúceho národa aj voči ostatným národnostiam a skupinám. Je našou povinnosťou umožniť im ich rozvoj a život tak, aby sa cítili rovnako, ako každý občan Slovenskej republiky a súčasne, aby splnili voči Slovenskej republike rovnako svoje povinnosti. Ale všetko, čo som spomínal, poskytneme my, občania Slovenskej republiky, bez tútorstva Prahy, ako dobrí hospodári na svojom, ktorí sami dobre vedia, čo je ich ľudským právom a povinnosťou.
Záverom chcem povedať nasledovné: Všetky politické a právnické debaty s rovnoprávnosťou a rovnocennosťou,
s jednou či dvomi hviezdičkami alebo stoličkami v Európe sú neuváženou hrou, ktorou sa kamufluje politická realita dvoch národných štátov. Európa od týchto subjektov očakáva, aby politicky i ekonomicky stabilizovali svoje vzťahy i svoj priestor. Malé národy v Európe, a je ich dosť, chcú žiť spolu s veľkými národmi. V nacionálnej pestrosti Európy nespočíva len jej kultúrne bohatstvo, ale to je aj skúška európskej demokracie a politického rešpektu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Prokeš:
Vážená pani predsedajúca, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,
dnes tu odznelo veľa technických pripomienok na technické pripomienky týkajúce sa niektorých vystúpení, ktoré tu boli. Dovoľte mi, aby som zaujal veľmi krátke stanovisko. To, čo sa deje v našom štáte, tažko možno označiť za ekonomickú reformu, pretože je to skôr transformácia majetkových vzťahov a nič viac. V trhovej ekonomike nutne potrebujeme systémové zmeny v oblasti informácií, teda informačných tokov. Pokiaľ tieto nebudú, zostávame v direktívnom riadení. A dovoľte mi povedať, že tieto systémové zmeny práve vládna koalícia odmietla, keď odmietla schváliť zákony o komorách, konkrétne o priemyselnej a obchodnej komore a o poľnohospodárskej a potravinárskej komore. To nie sú totiž cechové or-
ganizácie, ale sú to samosprávne orgány, ktoré vytvárajú trhové podmienky pre trhové vzťahy.
Pokiaľ toto nemáme, skutočne sa každý hospodársky subjekt plným právom obracia na štátne orgány a požaduje od nich tieto informácie, ktoré inak v normálnych štátoch sa zabezpečuje touto samosprávou. Informácie totiž nie sú lacné, ako sa tu domnievame, ale naopak, nesmierne drahé. Práve preto každý podnik, ak chce obchodovať, potrebuje mat informácie nielen o trhu v rámci našej republiky, ale v rámci celého sveta, aby vedel čo, kde, kam sa dá vyviezť alebo kde kúpiť. Pokiaľ mu neumožnime vytvoriť si takéto samosprávne orgány, skutočne musí tieto informácie zabezpečovať príslušné ministerstvo. Preto nečudo, že Švermove železiarne žiadajú riešenie svojich problémov od vlády Slovenskej republiky. To, čo nám však chýba, sú systémové opatrenia aj v určitom strategickom nasmerovaní nášho hospodárstva. Treba povedať, čo s ľuďmi, ak sa nejaký podnik zavrie, a to je problém vlády. To je plná pravda, pretože štát je tu na ochranu svojich občanov a nie občania pre štát. Vláda musí určiť stratégiu, ako sa vysporiada s rastúcou nezamestnanosťou.
Ďalej by som rád poprosil vládnu koalíciu, aby prestali s vyrábaním hesiel bez definovania obsahu, ako napríklad deboíševizácia, pretože to náramne pripomína práve komunistov za totality, aby prestali so zvaľovaním viny za vlastné neúspechy na svojich predchodcov, pretože to robili komunisti za totality, aby prestali s nálepkovaním, pretože to robili komunisti za totality, aby prestali s naháňaním vnútorného nepriateľa a prestali vytvárať kolektívnu vinu, pretože to robili komunisti za totality, prestali zakrikovať a umlčovať opozíciu, pretože presne toto robili komunisti za totality.
Vážené dámi a páni, vystúpil som v predchádzajúcom bode s určitým návrhom. Povedali ste, že sa má presunúť do tohto bodu. Tak vám ho znovu predkladám.
Vážená pani predsedajúca, návrh na stanovisko Slovenskej národnej rady k situácii v Juhoslávii bol rozdaný všetkým poslancom na stôl, mali možnosť sa s ním oboznámiť, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, či si Slovenská národná rada toto stanovisko osvojí alebo nie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. V zmysle rokovacieho poriadku dávam hlasovať o jeho návrhu tak, ako ste ho dostali predložený písomne. V zmysle § 19 pán poslanec Tatár sa hlási s pozmeňujúcim návrhom.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada,
v zmysle diskusie, ktorá už bola v predchádzajúcom bode k tejto téme, aj po preštudovaní a prekonzultovaní textu, ktorý máme predložený, je tu niekoľko názorov na pozmeňujúce návrhy. Hierarchicky najzávažnejší pozmeňujúci návrh je vypustiť poslednú vetu, teda dávam takýto pozmeňujúci návrh, aby sme o ňom hlasovali a spomeniem niektoré upresnenia.
V druhom odseku by sa pre spresnenie situácie v Juhoslávii dalo namiesto "Chorvátmi a Srbmi" nahradiť "národmi" a pokračovalo by sa "a národnostnými menšinami" a potom v "Chorvátskej a Srbskej republike" by sa nahradilo "v Juhoslávii". Tým by sa vlastne komplexne vyjadrila situácia v celej Juhoslávii, pretože sa týka celého konglomerátu národov.
Ešte poviem, aké boli názory na právny výklad slov v prvom odseku, teda výrazu "základné prirodzené právo suverénnych národov". Ide o právo suverénnych národov, ale nejde
o základné prirodzené právo podľa právneho výkladu, takže dalo by sa uvažovať o vypustení adjektív "základný", "prirodzený".
A ešte posledná poznámka. Koniec prvého odseku "v súlade s medzinárodno-právnymi konvenciami" treba uvážiť, ako to súvisí s faktom, že nie je to v súlade so súčasne platnou Ústavou Juhoslávie.
A na záver znova pripomínam najmä prvý pozmeňovací návrh vypustiť poslednú vetu.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Má ešte niekto pripomienky alebo pozmeňovacie návrhy?
Podľa § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku dávam najprv hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Tatára. Ako prvý odznel jeho návrh na vypustenie poslednej vety: "Slovenská národná rada odporúča... atď. až po... Chorvátskej republiky". Materiál máte predložený.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 102 poslancov. /
Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Tatára tak, ako som ho predniesla?
/Za návrh hlasovalo 63 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Konštatujem, že sme prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Tatára prijali.
Hlasujeme o ďalšom pozmeňovacom návrhu, a to vypustiť v druhom odseku slová "Chorvátmi a Srbmi" a nahradiť ich jedným slovom "národmi", a zároveň výraz "národnostnými menšinami v Chorvátskej a Srbskej republike" nahradiť slovami "v Juhoslávii".
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 100 poslancov. /
Kto je za pozmeňujúci návrh tak, ako som ho predniesla?
/Za návrh hlasovalo 58 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali aj druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Tatára.
Pán poslanec Tatár, prosím, spresnite ešte váš tretí návrh.
Poslanec P. Tatár:
Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý v zásade nič nemení na obsahu, len legislatívne spresňuje návrh, je vypustiť "základného prirodzeného" a potom zostáva "práva suverénnych národov", nakoľko legislatívne to nie je presná formulácia.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 99 poslancov. /
Kto je za tento pozmeňujúci návrh tak, ako ho predniesol pán poslanec Tatár?
/Za návrh hlasovalo 43 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh neprijali.
Teraz budeme hlasovať o návrhu ako celku.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 102 poslancov. /
Kto je za predložený návrh?
/Za návrh hlasovalo 80 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali stanovisko Slovenskej národnej rady k situácii v Juhoslávii v znení pripomienok, ktoré sme schválili. /Potlesk. /
V zmysle § 19 sa prihlásil o slovo pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
v zmysle môjho príspevku vo všeobecnej rozprave si dovoľujem navrhnúť uznesenie Slovenskej národnej rady zo dňa 15. júla 1991.
"Slovenská národná rada z r u ô u j e
v zmysle § 87 ods. 3 zákona 44/1989 Zb. nariadenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. júla 1991 o výnimkách z § 33 zákona 229/1991 Zb. najmä z dôvodov, že
- je v rozpore so zákonom č. 87/1991 Zb.,
- je v rozpore s § 6 zákona Slovenskej národnej rady o zmiernení ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii,
- je v rozpore s režimom obvyklého hospodárenia s národným majetkom. "
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
V zmysle § 19 vystúpi pán minister Kršek, potom pán poslanec Brocka, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Majer s faktickými pripomienkami.
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážená predsedajúca, vážení poslanci,
ospravedlňujem sa, že mám takýto hlas, ale musím vystúpiť z jedného vážneho dôvodu. Už raz sme prijali zákon, ktorý je analogický tomuto zákonu o štátnych podnikoch. Všetko, čo tu pán poslanec Sládek napadol, je presne v zákone o štátnych podnikoch, teda v zákone č. 45, kde je to doslova opísané. Ak sa aj urobila nejaká chybička, čo sa týka čiarky, myslím si, že je tu dôležité to, aby zákon pre štátne podniky a pre družstevné podniky platil rovnako. Ak si ne-
myslime, že u l 500 alebo 2 000 štátnych podnikov nám tieto štátne podniky rozkradnú, nemôžeme si to myslieť ani u 1 000 družstiev. Nie som právnik, som poľnohospodár, a nedovolím si obviniť, že by všetci chceli rozkradnúť akýsi majetok. Je to vyslovene na pomoc poľnohospodárskym podnikom, aby sa začal obeh peňazí, aby sa nepotrebné veci mohli dať von a naviac, aby poľnohospodárskym podnikom v prvovýrobe bola daná možnosť ísť do veľkej privatizácie, čo každý z nás chce, aby sa prvovýroba prepojila na spracovateľské podniky.
Tiež si myslím, že každý je za to, aby sme okamžite mohli prideľovať pôdu tým vlastníkom, ktorí o ňu majú záujem - to je ďalšia výnimka, a takisto, aby sme mohli rozdeliť družstvá, ktoré sa chcú rozdeliť, aby sa im táto právomoc dala. Ak by si však niekto myslel, že je to v nejakom rozpore - už som povedal, že nie som právnik, a myslím si, že ani pán poslanec nie je právnik, malo by sa to posúdiť, ale v legislatíve to bolo posudzované a je to analogické výnimke pre štátne podniky. Odporúčal by som, aby ústavnoprávny výbor, poľnohospodárska komisia, pripadne legislatíva tento návrh posúdili a potom sa o ňom hlasovalo. Už sa narobilo dosť zla šitím takouto horúcou ihlou. Zákon, ktorý sa predkladal - presne tento pre štátne podniky, predkladal môj kolega pán minister Mikloš, ktorý je ministrom za VPN. Myslím, že tento zákon nebol napadnutý.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi za vysvetlenie, ale podlá rokovacieho poriadku si bude musieť jeho návrh niekto z poslancov osvojiť. Pán poslanec Brocka, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Majer a potom pán poslanec Pirovits.
Poslanec J. Brocka:
Mal som miernejší návrh. Keďže návrh nemôžeme kvalifikovane posúdiť, navrhujem prestávku, aby sa mohli stretnúť poslanecké kluby a poradiť o tomto návrhu.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Dávam o návrhu pána poslanca Brocku hlasovať. Buďme demokrati.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 100 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Brocku na desaťminútovú prestávku?
/Za návrh hlasovalo 35 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Pán poslanec Brocka, váš návrh neprešiel.
Pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán Majer a pán Pirovits s faktickými pripomienkami.
Poslanec J. Prokeš:
Mám vyslovene technickú pripomienku. Prosil by som, aby v prvom riadku bolo "Slovenská národná rada ruší" a nie "zrušuje", lebo neviem ako vám, ale mne to ide uši odtrhnúť. /Potlesk/.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Pán poslanec Majer.
Poslanec J. Majer:
Osvojujem si návrh pána ministra Kršeka v tom zmysle, aby to prerokovala poľnohospodárska komisia a ústavnoprávny výbor, a nie som ochotný hlasovať o niečom, čo nemám predložené, čo nevidím. Myslím si, že sme si odsúhlasili, že poľnohospodársku problematiku prerokujeme na septembrovom pléne, čiže v rámci toho môžeme aj túto zmenu prípadne odsúhlasiť alebo zamietnuť.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Pirovits. Poslanec L. Pirovits;
Chcel by som poukázať iba na jednu skutočnosť. Základnou zásadou vyjadrenou v reštitučných zákonoch a následne aj v zákone, ktorý bol prijatý asi pred dvomi dňami o zmiernení ďalších majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii, je jednoznačne vyjadrené, že reštitučný nárok, na ktorý si neuplatní nárok oprávnená osoba, pripadá štátu. To znamená, že tam vstupuje štát a štát si uplatni nárok, nie príslušná družstevná organizácia. To znamená, že to je jednoznačný rozpor s príslušným ustanovením zákona, ktorý síce je platný, ale nie je účinný. Na to by som chcel poukázať.
Takýto režim nakladania s národným alebo hocijakým - družstevným vlastníctvom neexistuje. Odpredaj základných prostriedkov, najmä automobilov, nákladných vozidiel atď. bez časového a cenového obmedzenia - také niečo neexistuje,
nemá obdobu. Odporúčal by som, nech to vláda vezme späť, nech sama zruší toto svoje nariadenie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič;
Chcel by som podporiť návrh, ktorý podal pán poslanec Majer, aby sme odložili rokovanie o tomto bode na september, keďže budeme komplexne hovoriť o poľnohospodárstve, ale v tom prípade žiadam Slovenskú národnú radu, aby pozastavila účinnosť tohto uznesenia, ktoré vláda dávala. Teda v prípade, že bude schválený návrh pána poslanca Majera, ktorý osobne podporujem, žiadam, aby sa pozastavila účinnosť tohto uznesenia vlády.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Pán poslanec Fogaš a potom pán poslanec Bárány. Poslanec C. Fogaš;
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia,
prosím vás pekne, uvedomme si, že sme tu raz počuli kritiku jedného zákona. Pán poslanec Sládek so mnou konzultoval niektoré veci, ale žiaľ, nemáme tu ani všetky právne normy, ktoré kritizuje, ani základnú právnu normu, ktorú je potrebné posúdiť. Už sme viackrát urobili chybu len z neznalosti veci. Prosil by som, aby sme akceptovali návrh poslanca Majera a nakoniec i návrh ministra, ktorý odporučil, aby sa vecou zaoberal v najbližšom možnom období ústavnoprávny výbor. Nič nám nebráni v tom, aby sme vládu kontrolovali cez
§ 86 nášho rokovacieho poriadku a zaujali k tomu kvalifikované stanovisko. Takto sa nám naozaj môže štát, že sa dostaneme do situácie, že nebudeme rozhodovať so znalosťou veci.
A ešte jednu poznámku k pánovi poslancovi Pirovitsovi. Tu nejde o národný majetok, ale o družstevný majetok. Domnievam sa, že ak chceme, aby subjekty podnikali a vytvoríme im k tomu čiastočné predpoklady, časové obmedzenie tam nie je, tam je päť rokov, a je tam aj povinnosť overiť to znalcom. Neviem, ako je to tam presne formulované, lebo si to nepamätám, ale myslím, že to časové obmedzenie tam je. Takže sa domnievam, že keď vláda takýto návrh predkladala, asi legislatívno-technický tieto základné otázky posúdila. Preto chcem podporiť návrh pána poslanca Majera, aby sme vec posúdili kvalifikovane. A druhá vec je, že nemôžeme pozastaviť účinnosť zákona. Také niečo proste nemôžeme urobiť.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Má ešte niekto pripomienku alebo pozmeňovací návrh? Takže zopakujem ich a dám o nich hlasovať v takom poradí, ako boli prednesené. Pán poslanec Prokeš navrhol miesto slova "zrušuje" slovo "ruší". Pán poslanec, trváte na tom?
Poslanec J. Prokeš:
Nemusí sa o tom hlasovať, ide o technickú pripomienku. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
To je štylistická, technická záležitosť, myslím, že to legislatíva vyrieši aj bez nás.
Ďalej, pán poslanec Majer si osvojil návrh pána ministra Kršeka s tým, že navrhuje, aby sme najprv prerokovali uvedený materiál vo výboroch. Podporne sa k tomu vyjadril
pán poslanec Krajčovič aj pán poslanec Fogaš. Dávam najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Majera.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 98 poslancov. / Kto je za návrh pána poslanca Majera? /Za návrh hlasovalo 80 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Majera podporený návrhmi pána poslanca Krajčoviča a Fogaša prijali.
Budeme ďalej rokovať, máme ešte 5 prihlášok do rozpravy. Kým budeme rokovať, prosím legislatívu, aby objasnila, či toto rozhodnutie má odkladný účinok.
Hlási sa pán poslanec Sečánský. Poslanec M. Sečánský:
Vážené dámy a páni,
je pravdou, že rokovací poriadok nepamätal na podobné prípady. Hovorí o tom len jednou vetou v § 87 v tretom odseku. Tam sa hovorí jedine o zrušení, nič iné neprichádza do úvahy. Inak som rád, že to ide do výborov, hoci to rokovací poriadok akosi neupravuje, pretože tam naozaj treba objasniť mnohé veci.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová; Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš;
Prepáčte, že zdržujem, ale chcem pripomenúť, že aj toto nariadenie vlády musí byt publikované v Zbierke zákonov, aby bolo účinné. Osobne sa domnievam, že toto nariadenie vlády nebude publikované nejak veľmi rýchlo, že by sa malo neviem čo udiať za jeden mesiac. Pokiaľ viem, ústavnoprávny výbor bude rokovať koncom augusta, takže si myslím, že národná rada vôbec nič nezmešká. Opakujem, nemôžeme pozastaviť účinnosť ani odložiť účinnosť samotného právneho predpisu.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško;
Prosil by som pána predsedu vlády, keby nejakým spôsobom to zadržal, aby to nebolo vydané do septembra /smiech v sále/. Pokiaľ by ste s tým mali problémy, môžeme to odhlasovať, ale urobme to gentlemanskou dohodou.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Myslím, že o ďalších pozmeňovacích návrhoch, ako navrhol pán Pirovits, už nemá zmysel ďalej rokovať. Tento bod sme skončili. Mám tu ešte päť prihlášok do rozpravy - pán Gašpar, pán Cyril Ivan, pán Hamerlík, pán Zoričák a pán Zselenák. Vystúpenia sa vzdáva pán Zoričák /potlesk/, ďalej pán Gašpar /potlesk/ a pán Ivan /potlesk/. Pán Hamerlik /potlesk/.
Poslanec R. Hamerlik;
Ešte som nikdy nedostal potlesk, keď som išiel na túto tribúnu. /Smiech v sále. /