niu svojej štátnosti. Politické hnutie Együttélés už neraz zdôraznilo, že princípom jeho politiky je sebaurčenie, samospráva. Naše hnutie, a ja osobne, jednoznačne podporujeme snahy o dosiahnutie všetkých prirodzených práv slovenského národa, ale pritom rovnako všetkých občanov Slovenska. Nemôžeme súhlasiť s princípom, na základe ktorého by sa občania delili na dôležitých a menej dôležitých, spoľahlivých a nespoľahlivých. V tejto súvislosti sa núka otázka: Aké paralely bude schopný vytvoriť pre národnosti zápas o svojbytnosť slovenského národa?
Ďalšia otázka je, či dovŕšenie slovenskej štátnosti nesie v sebe zodpovedajúce riešenie pre národnosti. Zostane len v rovine Deklarácie ľudských práv, alebo či budeme schopní uplatniť aj princíp samosprávy v potrebných oblastiach národnostného života? Jednoducho chceme vedieť, na čom sme. Niekedy mám taký dojem, že je tu pokušenie idey národného štátu. Avšak poučenie z maďarských dejín, revolúcia z roku 1848 a dejiny strednej Európy kážu, že štát stavaný výlučne na národnom princípe na tomto priestore dnes už protirečí globálnym procesom zjednocovania Európy. Pán predseda parlamentu svojou ľudskou prirodzenosťou v posledných týždňoch sa nás opýtal: "Čo proti nám chystáte?" Nič nepriateľského, nič zlého. Jednoducho chceme mať svoju tvár, snažíme sa jasne formulovať svoje ciele a stanoviská, chceme pestovať a zachovať svoju individuálnu a kolektívnu identitu. Naším cieľom nie je konfrontácia, ale uplatňovanie našich ľudských práv cestou konsenzu. Avšak k dosiahnutiu konsenzu sú potrební dvaja rovnocenní partneri.
Podlá mňa by sa nemalo stať parlamentnou praxou, že malé opozičné hnutia budú dôležité iba v čase potreby, len pri počítaní hlasov. Hľadajme konsenz so spoločnou zodpovednosťou. Zápas o suverenitu Slovenska medziiným nesie v sebe aj nutnosť dať iné dimenzie slovensko-maďarským vzťahom. Mali by sme už vykročiť z prekliateho kruhu obvinení a nechať
za sebou večné živenie historických krívd. Pred niekoľkými dňami Slovenský syndikát novinárov usporiadal seminár. Zúčastnili sa na ňom slovenskí a maďarskí novinári. Jerguš Ferko zmysel stretnutia zhrnul veľmi výstižne. Citujem: "Nie my proti vám, ale my spolu s vami. " To je logika dneška a jediná rozumná alternatíva spoločnej budúcnosti, alternatíva hľadania novej identity stredoeurópskeho priestoru, ktorého perspektíva je jednotnou v mnohotvárnosti a vo vzájomnom rešpektovaní a tolerancii. S týmito myšlienkami želám vám prijemnú dovolenku a dlhý život.
/Potlesk. / Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. Ako ďalší sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Berényi. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Berényi:
Vážená Slovenská národná rada,
tento problém som chcel nastoliť aj na minulej schôdzi. V posledných dňoch otázka vodného diela Gabčíkovo sa stala veľmi aktuálnou otázkou Slovenska. Tento problém vďaka svojmu geopolitickému postaveniu vyrástol na problém celoslovenského charakteru. Žiaľ, z uvedených dôvodov veľmi nepriaznivým spôsobom sa problém vodného diela Gabčíkovo pred verejnostou čoraz výraznejšie stáva politickou otázkou, čo podlá mojej mienky, skrýva v sebe viac nebezpečenstiev.
Vážení poslanci a poslankyne, myslím si, že musíme predísť tomu, aby si rozhodnutia vo veci vodného diela vynútili vášne a emócie. Dohodu z roku 1977 schválili parlamenty oboch krajín, v našom prípade predsedníctvo a plénum Federálneho zhromaždenia. Z tohoto vyplýva, že všetky zmeny,
ktoré sa týkajú tejto dohody, musí schváliť parlament. Z uvedených dôvodov žiadam, aby predsedníctvo zaradilo problém vodného diela na jesennú schôdzu, a to takým spôsobom, aby poslanci na zasadnutí výborov za pomoci odborníkov spoznali existujúcich 7 variantov a výsledok rokovaní o tejto téme. Po takomto postupe plénum môže navrhnúť Federálnemu zhromaždeniu na schválenie uznesenie. Keďže sa otázka skôr či neskôr aj tak musí dostať pred Federálne zhromaždenie, bolo by teda čudné, keby parlament dotknutej republiky bol z rozhodnutia vynechaný. Takýmto spôsobom by náš parlament mohol predísť rôznym dohodám, emóciám, prípadne zlým rozhodnutiam. Žiadam, aby sa predsedníctvo mojím návrhom zaoberalo. Návrh posielam aj písomne.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Pán poslanec Gašpar nie je prítomný. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážená pani predsedajúca, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,
skôr než pristúpim k tomu, čo chcem povedať, niečo k svojmu predrečníkovi. Parlament neschvaľoval stavbu, parlament schvaľoval závery štátnej expertízy. Štátnu expertízu robili špičkoví odborníci a nebola robená na úrovni národnej republiky, pretože to bola stavba posudzovaná na federálnej úrovni. Preto to schvaľovalo Federálne zhromaždenie. To len na dopovedanie, ak si predstavujeme, že tu budeme mat rozložených 7 projektov a budeme sa v tom hrabať. Asi ťažko, pre-
tože predchádzajúce závery posúdenia tejto stavby resp. komplexu týchto stavieb robili teamy špecialistov a v podstate vláda len odobrila bodku za vetou.
Vážení prítomní, vrátil by som sa k problematike, ktorá sa načala trochu neplánovite minulý týždeň, a to je problematika poľnohospodárstva. Problematika poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenskej republiky za rok trvania tohto funkčného obdobia Slovenskej národnej rady na pôde slovenského parlamentu nebola analyzovaná, a nebol predložený ani scenár predstavy našej cesty v tejto oblasti, ktorá má prvoradý stupeň významu, pretože zabezpečenie výživy obyvateľov je jeden z kľúčových problémov nášho národného hospodárstva. Prakticky prvý, dosť búrlivý dialóg, ktorý sa k tejto problematike udial v uplynulom týždni, bol zaradený iba na základe požiadavky poslanca a nie na základe systematičnosti práce parlamentu. Nie je to, myslím, príliš dobrá vizitka. Nie parlamentu, vlády.
Dialóg, ktorý tu odznel, upozornil na skutočnosť, že problematika poľnohospodárstva a potravinárstva je problematikou podstatne náročnejšou, než je napríklad konverzia zbrojárskeho priemyslu. Diskusia, ktorá sa uskutočnila, upozornila na skutočnosť, že jestvujúce jednotné rolničke družstvá ani zďaleka nevyčerpali cesty hľadania a racionalizácie výroby nad zamestnanosťou, najmä na úseku administratívy družstiev, zefektívnenia výroby a prevádzky. Konečným dôsledkom toho sú aj superkonfortné administrativno-prevádzkové budovy družstiev, ktoré nezriedka presahujú štandard interhotelov a ktorých prevádzka by neúmerne zaťažila aj chod vysokosolventných organizácií.
Všetky tieto skutočnosti však nemôžu zmeniť fakt, že kým vyrobené a nepredané napríklad tanky či húfnice sú iba oceľové výrobky, ktoré možno ďalej skladovať alebo zošrotovať, s vyprodukovanými poľnohospodárskymi produktami to
vôbec tak nie je. Vyprodukované poľnohospodárske produkty sa buď spotrebujú, zakonzervujú, ak je o ne záujem, alebo sa skladovaním zničia. Býky, jalovice, teľatá, ošípané nie je možné skladovať. Buď ich možno spracovať alebo poslať do kafilérie. Či chovať zbytočne ďalej? Alebo predať? A komu? Veď západná Európa sa topí v prebytkoch potravín.
Zaráža ma, ak naša vládna delegácia po ceste do Dánska s počudovaním oznámila, že export potravín do Dánska je málo reálny, čítali vôbec títo páni Čapkove Cesty Európou spred šesťdesiatich rokov, kde Karel Čapek napísal, že Dánsko je malý krajec chleba, ale veľmi hrubo natretý maslom?
Naše poľnohospodárstvo teda zrejme musí prejsť akousi drastickou konverziou. No kým prezbrojenie továrne na tento proces potrebuje kapitál, nové technologické výrobné zariadenia a niekoľkomesačnú výluku výroby, v poľnohospodárstve táto situácia je neporovnateľne iná. Aby poľnohospodári vedeli, na čo budú mať budúcu zimu odbyt, treba im to naznačiť nie budúcu zimu, ale už teraz. Veď ozimné obilniny sa budú siať na jeseň, prechod výroby na rýchlenú zeleninu sa ráta na veľa mesiacov a na ovocinárstvo na celé roky. V súčasnosti u našich poľnohospodárov sa predpokladá, že si pomôžu sami za stavu, keď nie je známa základná stratégia rozvoja nášho poľnohospodárstva, že všetko vyrieši všemocný trh. Ten však dosiahne iba jediné: rozvrátenie našej poľnohospodárskej výroby, stratu vnútorného odbytu, insolventnosť družstiev a ich následnú neschopnosť svoj druh poľnohospodárskej produkcie prezbrojiť na produkciu iného druhu.
Ťažko možno za doterajší vývoj a stav poľnohospodárstva obviňovať iba samotných poľnohospodárov, alebo do nekonečna sa univerzálne vyhovárať na predchádzajúci politický systém. Veď v česko-slovenskom poľnohospodárstve boli aplikované technológie vyvinuté našimi výskumnými pracoviskami a našimi výskumnými pracovníkmi. Poľnohospodárom bola doslova vnútená
drahá a nezmyselná technológia od roštového chovu statku, hospodárstva s tekutou hnojovnicou až po tisícové chovy ošípaných bez doriešenia koncovky likvidácie exkrementov, rizík infekčných ochorení hospodárskych zvierat v takých vysokých koncentráciách.
Na uvedené problémy v poľnohospodárstve poľnohospodári slušne, zdvorilo a vecne upozorňovali už dlhšiu dobu. Neudialo sa však nič, hoci vstupy surovín mnohonásobne vzrástli, v rámci cenovej liberalizácie obchod sa neuveriteľne kapitalizoval, čo sa však v plnom negatívnom dôsledku premietlo výlučne do sféry výrobcov poľnohospodárskych produktov. Od druhej svetovej vojny problémy rozvoja ekonomickej sféry spoločnosti u nás sa prakticky vždy preniesli na poľnohospodárov. V súčasnosti sme opäť svedkami podobného vývoja. To sme sa skutočne nepoučili o nezmyselnosti tohto postupu?
Keď poľnohospodári vyčerpali krotké a pokojné formy, upozornili na seba hodinovým výstražným zablokovaním ciest, čim konečne chceli upozorniť verejnosť na nahromadené problémy vo sfére poľnohospodárstva. /Potlesk. / Ďakujem za aplaus.
V západnej Európe, do ktorej sa tak usilujeme vkročiť, nie je to krok až tak ojedinelý. No u nás sa namiesto zaoberania sa neriešenými problémami, namiesto dialógu s producentami poľnohospodárskych produktov, namiesto práce na koncepcii nášho poľnohopodárstva a potravinárstva, zvolila sa cesta schodnejšia - pátrania po vinníkoch nie príčin, ale dôsledkov. Prosím vás, je tragikomické, ak sa tento výstražný štrajk poľnohospodárov okamžite prišil Hnutiu za demokratické Slovensko.
Vážené poslankyne, poslanci, ak by sme skutočne iba 3 týždne po našom ustanovujúcom sneme dokázali zorganizovať takúto akciu, bola by to z našej strany obdivuhodná akčnosť.
Nás však mrzí, že miesto riešenia problémov sa hľadá akási inkvizícia a trestanie tých, ktorí na tento problém upozorňujú. Domnievam sa, že nie je to postup ani správny, ani racionálny a najmä ani pravdivý. Taktiež je tragikomické, ak z uvedenej akcie sú obviňovaní vedúci pracovníci JRD, tzv. "staré štruktúry". Vážení poslanci, poslankyne, sú vám známe fakty, kedy a kým súčasní predsedovia JRD boli zvolení? Ak by vám to bolo známe, domnievam sa, že podobné nezmysly by tažko mohli odznieť.
Vo vzťahu k Hnutiu za demokratické Slovensko situácia mi pripomína stav z dôb antického Ríma, keď pri likvidácii neželateľných kresťanov boli vyšpekulované dôvody ich prenasledovania, že trávia studne a kradnú a zabíjajú deti. Odporúčam preto miesto dezinformácii informovať a predložiť Slovenskej národnej rade predstavu rezortu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky, a to skutočne zásadný a koncepčný materiál rozvoja nášho poľnohospodárstva a potravinárstva, aby sa vylúčil rozpad tejto hospodárskej sféry, aby sa vylúčila degradácia našej republiky na odbytište poľnohospodárskych prebytkov západnej Európy.
Druhá problematika, ktorej by som sa chcel dotknúť, je, domnievam sa, krajne vážna. Ide o trvalý postoj k svojprávnosti postavenia Slovenskej republiky zo strany federácie a zo strany Českej republiky, pretože súčasný stav signalizuje mimoriadne vážne prvky a náznaky. Už veľa razy tu odznelo, že dosial platná Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z roku 1968 sa väčšinou nerealizovala. Kompetenčný zákon Federálneho zhromaždenia č. 556 z roku 1990 sa nestihol vecne ani naplniť a už sme svedkami jeho nepretržitého spochybňovania, znevažovania a napádania.
Na 14. schôdzi Slovenskej národnej rady som upozornil na úsilie Federálneho ministerstva dopravy o návrat kompetencii za diaľničnú a dokonca i za cestnú dopravu na úroveň
federácie. Také niečo vo sfére štátnych ciest neplatilo ani za doby platnosti ústavy prezidenta Novotného. Iba predchádzajúci týždeň sme tu schválili zákon o zriadení ministerstva dopravy a spojov a už v dnešnej tlači minister Ehrenberger tento krok Slovenskej národnej rady zásadne, hrubo a dezinformujúco napáda. Dovolím si citovať: "Rozhodnutie Slovenskej národnej rady o zriadení ministerstva dopravy a spojov spôsobí spomalenie, ba v mnohých prípadoch úplne zamedzí kádrové zmeny a vyčistenie rezortu od pracovníkov a spolupracovníkov ŠtB. " No, dovoľte, aby som sa začudoval, ak slovenská vláda a slovenský parlament odsúhlasil krok, ktorý zamedzí vyčistenie rezortu od pracovníkov ŠtB.
Ďalej nie nové, nepretržité zasahovanie do kompetencie rezortu životného prostredia, v dôsledkom čoho bol osobný list predsedu Slovenskej národnej rady predsedovi Federálneho zhromaždenia Alexandrovi Dubčekovi. Prišla na tento dopis aj odpoveď? Prosil by som, pán predseda, vysvetlenie.
Tento vývoj spolu s chvatným dokončievaním unitárne federálnej ústavy, s ukončením práce na rovnako chvatne vypracúvanej unitárnej Ústave Českej republiky, ako aj s abnormálnym chvatom pri predkladaní návrhu zákona o referende, ktorý najprv mal rok času a teraz sa zrazu treba k nemu vyjadrovat za 24 hodín, naznačuje úsilie dostať Slovenskú národnú radu do časovej tiesne a postaviť ju pred hotovú a pre Slovensko nepriaznivú vec. Žiadam preto predsedu Slovenskej národnej rady o maximálnu pozornosť tejto problematike a o urýchlenie práce na Ústave Slovenskej republiky, a to aj v priebehu tzv. parlamentných prázdnin.
Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Ako prvá sa pri-
hlásila s technickou pripomienkou pani poslankyňa Mistríková, potom pán poslanec Markotán.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Chcela by som sa poďakovať pánovi poslancovi Hofbauerovi, že počas jedného zasadania pléna Slovenskej národnej rady nám už trikrát porozprával vždy v inom bode to isté.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán poslanec Markotán. Poslanec P. Markotán:
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, vážený pán poslanec,
už na minulej schôdzi ste diskutovali na tému poľnohospodárstva. Okrem iného ste hovorili, že naša republika pokračuje na ceste zrútenia zatiaľ fungujúceho poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu s cieľom stať sa odbytišťom poľnohopospodárskych prebytkov západnej Európy. V predloženom materiáli o tejto veľmi závažnej problematike je len veľmi stručná zmienka - koniec citátu. Keď plénum Slovenskej národnej rady hlasovalo o zaradení a rozpracovaní tejto problematiky do aktualizácie programového vyhlásenia vlády konštruktívne a vecne, nehlasovali ste za.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Pán poslanec Dubovan vystúpi s technickou pripomienkou.
Poslanec K. Dubovan:
Svojou technickou pripomienkou chcem zareagovať ešte na pána poslanca Berényiho. Dávam na zváženie nášmu parlamentu: Ročné splácanie úveru a úroku Gabčíkova predstavuje 117 miliónov korún. Vodné dielo Gabčíkovo je ukončené na 90 %. Nevyužitím hydroenergetického potenciálu, t. j. skoro 4 mld KWh energie ročne budú straty pri súčasných cenách okolo 8 mld korún. V tepelných elektrárňach by bolo potrebné spáliť tekuté palivo, ktoré reprezentuje jeden z reálnych náhradných zdrojov elektrickej energie, ktoré tu bolo aj spomínané, ktoré obohatí naše ovzdušie o 140 tisíc ton kysličníka siričitého. Ročne sa ochudobnime o 550 tisíc ton kyslíka a ochudobníme našu republiku denne asi o 20 miliónov korún.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Berényi. Poslanec J. Berényi:
Prosím vás, ja som nechcel otvoriť túto otázku. Povedal som, aby sme rokovali o tom normálne a nie tak, že teraz tu povieme o tom pár myšlienok.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
O slovo sa prihlásil pán minister Pittner.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Prepáčte, vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada, ak poviem čosi práve ku Gabčíkovu. Ide o to, že sa schyľuje ku konfrontácii. Chcel by som ako minister
vnútra požiadať našich maďarských spoluobčanov, a pritom naozaj to myslím úprimne, aby si uvedomili, že ak na jednej strane ako Slováci sa snažíme byť zároveň aj ľudia a snažíme sa akcentovať skôr ľudský rozmer, než rozmer národný, tak by sme chceli - a domnievam sa, že sa dá v tomto smere na našich maďarských spoluobčanov predsa len spoľahnúť, aby tento ľudský rozmer, tento občiansky rozmer akcentovali aj oni.
O čo tu ide? Ide o to, a to si všíma už aj zahraničie, ako keby mocenská zložka zdanlivo v tejto republike absentovala. Sú z toho úplne prekvapení, čítam viacero zvodiek zo zahraničnej tlače, kde sa nad tým dokonca čudujú. Ale to nie je zo slabosti, ani to nie je z nejakej prílišnej opatrníckosti. Je to jednoducho z toho, že sme chceli a chceme ešte aj teraz, aby tu prednosť dostal zákon a nie vášne, aby požiadavka, ktorú vyslovujú naši maďarskí spoluobčania, že by sa tu chceli cítiť doma, naozaj tento pocit aj realizovali. Tu ide o záležitosť, ktorá nemá a nemala by mať národný rozmer, ale občiansky rozmer. Tu ide o ekonomiku, ktorá bude mať vplyv na všetkých občanov, bez ohľadu na to, akej národnosti sme.
Ak teda sme išli cestou zákona, ak sme išli najskôr tým, že prokuratúra rozhodla a tamojší občania to prijali, dokonca demonštranti prehlásili, že končia svoju stávku, aby ju o 24 hodín potom znovu obnovili, ak ešte včera neprekážali práci, a dnes sa už tam znovu začali vytvárať podmienky, ktoré prácu znemožnili, naozaj by som chcel požiadať našich pánov poslancov maďarskej národnosti, aby práve v tomto smere prejavili svoj občiansky postoj. V opačnom prípade sa dostaneme do zbytočných konfrontácii, ktoré naši protivníci, a teraz nemyslím len tu doma, ale v širšom slova zmysle, len využijú. Veď bol tu pán prezident, bol tu pán premiér Čarnogurský, viackrát sa k tomu vyslovoval, že nám ide o to, aby práve v tejto stredoeurópskej geopolitickej oblasti Maďar-
sko, Poľsko a Česko-Slovensko spolupracovalo. Odstráňme teda všetko to, čo by mohlo túto spoluprácu narušiť.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem pánovi ministrovi. Technickú pripomienku má pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa;
Vážená Slovenská národná rada,
musím protestovať proti jednostrannému vystúpeniu a hodnoteniu situácie pánom ministrom vnútra. Nech pán minister vnútra sa nesnaží valiť túto vinu na maďarských občanov. Ďakujem.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem aj ja. Ďalej sa na minulom pléne prihlásil do rozpravy pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel;
Vážené predsedníctvo, vážená slovenská vláda, vážené kolegyne, kolegovia,
dosť trpezlivo čakám na svoje vystúpenie z minulej schôdze, takže by som vás chcel poprosiť, aby ste si vec, ktorú vám prednesiem, vypočuli a zaujali k tomu enventuálne aj svoje vnútorné stanovisko. O čo ide? Dňa 24. júna bola v Spišskej Novej Vsi založená Slovenská organizácia európ-
skeho fóra pre liberalizáciu školských systémov. Na ustanovujúcej schôdzi tejto organizácie boli prítomní predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško, podpredseda slovenskej vlády pán Porubiak, poslanci Slovenskej národnej rady a Federálneho zhromaždenia. Hnutie je pripravené podieľať sa na prerode slovenského školského systému v úzkej spolupráci s ostatnými 15-timi členskými organizáciami v západnej a východnej Európe. Bližšie informácie o hnutí môžu poslanci Slovenskej národnej rady dostať z materiálov, ktoré mám k dispozícii. Mne však dnes ide hlavne o návrh, ktorý zakladatelia hnutia poskytli poslancom Slovenskej národnej rady za VPN, aby ho predniesli a presadzovali na pôde slovenského parlamentu.
V čom je podstata návrhu? Vývoj vo výchove a vzdelávaní na Slovensku sa uberá niekoľkými smermi. Prevládajúcou je však snaha mnohých učiteľov a pracovníkov školskej správy o konzerváciu doterajšieho stavu. Doterajšie pokrokové snaženia sú individuálne, skupinové a často i politicky podfarbené. Neexistuje ucelený komplexný program rozvoja slovenského školstva, ktorý by bol orientovaný na splnenie konkrétnych cieľov v priebehu určitého časového obdobia, ktorý by mal celonárodný charakter a bol prijateľný v hrubých rysoch pre všetky politické zoskupenia.
Na základe analýzy stavu a perspektívy vývoja vyspelých školských systémov v západnej Európe a na základe informácií o programe Amerika 2 000, ktoré boli získané členmi hnutia, navrhujeme spoločne so Slovenskou organizáciou európskeho fóra pre organizáciu školských systémov začať s prácou na vytvorení komplexného programu rozvoja slovenského školského systému.
V návrhu slovenskej organizácie, ktorý je súčasťou dokumentov, ktorými disponujeme, sú potrebné impulzy pre urýchlené začatie prác na koncepčnom programe, vrátane kon-
krétnych námetov, jeho obsahu a časovej postupnosti v realizácii krokov. Skôr, ako sa poslanci budú môcť oboznámiť s návrhom podrobnejšie, dovolím si upozorniť na niektoré dôležité momenty.
V západnej Európe a severnej Amerike sa už skôr definovali rysy nového chápania, poslania a organizácie výchovy a vzdelávania. Výchova a vzdelávanie prestávajú byt výlučne doménou štátu ako riadiaceho orgánu, a učiteľov, ako realizátorov procesu. Do rozhodovania o podobe školy sa aktívne zapájajú rodičia a v poslednej dobe podnikateľské kruhy a predstavitelia kultúry. Prakticky sa podoba školy stáva záležitosťou konkrétnej komunity. Pod komunitou sa chápe spoločenstvo rodičov, učiteľov a verejnosti konkrétnej obce, sídliska. Komunity si objednávajú u výskumno-vývojových inštitúcií štúdie, ktoré pomáhajú nezanedbať vysoko odborné aspekty organizácie výchovy a vzdelávania a ministerstvá školstva sa stávajú orgánmi koordinujúcimi úsilia komunít. Konkrétne program Amerika 2 000 predpokladá premenu amerického školstva na sieť samostatných alternatívnych škôl s vysokým stupňom zodpovednosti členov komunity za stav a podobu výchovy a vzdelávania. Na čele programu stojí George Busch a guvernéri jednotlivých štátov. Bližšie informácie o programe Amerika 2 000 môžu poskytnúť členovia slovenskej organizácie.
Čo očakávame od programu rozvoja slovenského školstva? Premenu jednotlivých snáh o reformáciu výchovy a vzdelávania na Slovensku na celonárodnú záležitosť. Vypracovanie cieľov výchovy a vzdelávania a takej formy realizácie, ktorá by bola pozitívne prijímaná všetkými politickými stranami. Decentralizáciu procesu výchovy a vzdelávania a zvýšenie zodpovednosti rodičov, učiteľov a verejnosti za výsledky vzdelávania. Pochopenie významu investícii do vzdelávania podnikateľskými kruhmi. Podotýkam, že na čele programu by mala stáť Slovenská národná rada a vláda Slovenskej republiky
tak, ako v USA, ináč program nebude efektívny. Odporúčam ministerstvu školstva schváliť zámer vytvorenia realizácie programu rozvoja slovenského školstva a poveriť pána ministra Pišúta vytvorením programového výboru.
Na záver si dovolím poznámku k priebehu tvorby takzvaných nových amerických škôl. V súčasnosti v USA prebieha súťaž komunít na vypracovanie programov rozvoja ich konkrétnych škôl. Všetky komunity, ktoré sa zapoja do súťaže a vypracujú takýto program, dostávajú od guvernéra štátu titul Americká komunita roku 2 000. Víťazný projekt v každom štáte dostáva jednorazový štartovací grant, dodaciu federálnej vlády jeden milión dolárov. Skúste si predstaviť, ako pracujú učitelia, rodičia a podnikatelia na zlepšení podoby ich školy. Porozmýšľajte nad tým, a prosím, podporte tento návrh.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Ďalej sa na minulom pléne prihlásil pán poslanec Zoričák.
Poslanec A. Zoričák;
Svoju prihlášku beriem späť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Dianiška tiež nechce vystúpiť. Tým sme vyčerpali prihlášky, ktoré ostali z minulého pléna. Dnes sa prihlásili do rozpravy ôsmi poslanci. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Kaňa. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.