bila koalícia, urobila to opozícia. Považujem to za konštruktívny návrh, ale to, čo tu predviedli poslanci koalície pri vecnej diskusii o poľnohospodárstve, to sa tiež nedá nazvať konštruktívnym prístupom. Takže snažme sa obe strany byť konštruktívne na prospech toho, čo tu hovoril pán poslanec Ondruš.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
V zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Zselenák, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Balážik.
Poslanec I. Ľupták:
Chcem sa tiež pridať k návrhom pána poslanca Ondruša, pána poslanca Pauču a k veľmi triezvemu tónu pána poslanca Ftáčnika. Z toho dôvodu by som chcel požiadať najmä VNP - zatiaľ sa mi zdá, že to nie je tak -, aby nepostupovali podľa inštrukcií, ktoré sa nám dostali do rúk. Zatiaľ tak postupujú, mám ten dojem. Ďalej - keď hovoríme o neposlušnom, nedisciplinovanom parlamente, disciplinovaného parlamentu sme tu mali dosť 40 rokov. Musíme si uvedomiť, že musíme prejsť nejakým procesom. Aj to, čo sa deje v Slovenskej národnej rade, je jeden prirodzený proces. Samozrejme, že by sa dal nejako regulovať a budeme sa o to všetci snažiť, dúfam, že aj vládna koalícia. Ale ešte k tomu disciplinovanému parlamentu asi toľko: Tiež si niektorí ešte pamätáme, keď sme chodili do ľudovej školy, ti starší si to pamätajú lepšie, že ti, ktorí nesúhlasili, tiež boli obviňovaní z deštrukcie a skončilo to zatváraním a popravami. Nechcime to, radšej si povedzme, čo si chceme povedať, ale nezačínajme
tam, kde sa to začínalo v roku 1948. Vlastne to je všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Zselenák. Pripraví sa pán poslanec Prokeš, pán poslanec Balážik, pán poslanec Čečetka. Všetko technické pripomienky.
Poslanec J. Zselenák;
Vážená pani predsedajúca, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,
som veľmi rád, že tu odzneli z úst mojich predrečníkov tieto vzácne slová, pretože tiež si myslím, že by sme mohli pracovať aj efektívnejšie, keby sme si viac dali záležať na tom, aby robota išla viac dopredu, než aby sme si podhadzovali pod nohy "klacky". Samozrejme, že si myslím, že do práce parlamentu patri aj trošku sviežosti a humoru, len by som chcel upozorniť na to, že sme k tomuto nútení - a teraz to vonkoncom nemyslím ako útok na predsedníctvo - meškaním v legislatívnej činnosti vlády a spôsobom predkladania dokumentov pre poslancov. Potom sa dostávame do časovej tiesne, a nakoniec to končí tak, ako končí. Prepáčte mi k tomu trošku humornejšiu poznámku, lebo vidím tu aj v správaní sa časti poslancov za strany tvoriace vládnu koalíciu isté okolnosti, ktoré nútia k zamysleniu sa. V matematike existuje priamy a nepriamy dôkaz platnosti vety. To, čo sa udialo na našom 16. zasadnutí Slovenskej národnej rady pri prerokúvaní návrhov, je pre mňa jasným nepriamym dôkazom toho, že vláda
sa už neteší ani dôvere poslancov za svoje vlastné strany tvoriace vládnu koalíciu. Je pre mňa totiž nepochopiteľným paradoxom, že poslanci koalície urobia z vládneho návrhu zákona deravý ementálsky syr a rozstrieľajú ho na franforce. Začínam mať dojem, že tu dochádza k závažným posunom. Z takzvanej deštruktívnej opozície sa stáva hlavná sila brániaca vládny návrh. Tým za predpokladu, že vláda je konštruktívna, konštruktívnou sa stáva aj celá opozícia. Z takzvanej konštruktívnej opozície sa stáva často deštruktívna sila napádajúca vládny návrh. Tým sa vládna koalícia stáva definitívne deštruktívnou. Za tejto situácie, podlá definície pána Tatára, vláda je komunistická a preto jej treba vysloviť nedôveru. Koalícia zrejme ľahko získa 30 podpisov poslancov, aby v tejto veci bolo možné hlasovať. Pevne verím, že konštruktívna opozícia tento návrh podporí. Opozícii bude vyhovovať aj tajné hlasovanie.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš sa vzdáva vystúpenia. Nasleduje pán Balážik s technickou pripomienkou. Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, dodržiavajte trojminútový limit na technické pripomienky.
Poslanec V. Balážik;
Vážení kolegovia, len stručne, jednou vetou, pretože to, čo som chcel povedať, povedal za mňa pán poslanec Ľupták možno kvalifikovanejšie. Pán poslanec Ondruš spomínal, že odišli okupanti, korí boli zárukou našej neslobody. To je omyl. Zárukou našej neslobody bola naša malosť, náš strach, naša bojácnosť. Komunista Kádár sa dokázal postaviť voči sovietskym zachvatiteľom, okupantom, komunista Títo sa dokázal
postaviť tiež. My sa nedokážeme teraz zastať ani národov Juhoslávie. Už v roku 1946 sme sa pokúšali plaziť na kolenách pred okupantami, pred mocnými. Teraz už zasa národ spoza Moravy sa snaží plaziť na kolenách pred iným mocným národom, a oslavuje vyhlásenie nezávislosti tak, ako sme my oslavovali 17. november - teda pardon, 7. november.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka;
Vnútorne sa úplne stotožňujem s vystúpením môjho kolegu poslanca pána Ondruša. Chápem ho ako dobré slovo do vlastných radov, kde by som nerád poslanecký zbor delil na opozíciu a pozíciu. Takto, myslím si, boli jeho slová aj formulované do budúcich zasadnutí. Osobne si myslím, že všetci sme počas tejto schôdze cítili, že rytmus našej práce a snáď aj kultúra vo vystupovaní je potrebná. Dovoľte mi, aby som predsa len reagoval na slová kolegu poslanca pána Ľuptáka. Nerád by som nejak zamieňal disciplinovaný parlament za demokratický parlament, s úrovňou jeho práce by som pripadne mohol polemizovať. Napriek tomu ma predsa len zamrazilo, keď som v televíznej relácii Polarity videl rozhovor s pánom Biľakom, ktorý nostalgicky spomínal, ako demokraticky sa správala Slovenská národná rada za jeho politického pôsobenia. Nerád by som, aby sme to v tomto zmysle rekriminovali.
Ďakujem vám. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Ako ďalší sa na minulom pléne prihlásil do rozpravy pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo;
Mám návrh na zrušenie štatútov kúpeľných miest, odovzdám to pánovi predsedovi riadnou legislatívnou cestou, aby to išlo cez výbory.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Pán poslanec Ľupták, SDĽ. Poslanec J. Ľupták;
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,
svoje vystúpenie musím opätovne nasmerovať na nepriaznivú situáciu v závodoch, fabrikách, poľnohospodárskych podnikoch i napriek tomu, že sa budem opakovať poukazujúc na rútiacu sa nepriaznivú ekonomickú situáciu. Pracoval som priamo vo výrobe, kde sa každý robotník podieľa potom tváre na dosiahnutí predpísaného výkonu. Robotník robí a plní zadanú robotu tak, aby zarobil. Nezúčastňuje sa na inej riadiacej práci, ani prác odbytu. Riadi sa len príkazom a vyrobí toľko výrobkov, na koľko dostane príkaz. A predsa dnes stojí pred otázkou nezamestnanosti, masového prepúšťania. Robotníci Švermových železiarní smutne stoja pred vyhasnutými pecami, v ktorých oheň vyhasol len cez front a v roku 1974, kedy bola povodeň. Ich pozvanie bolo pre mňa milé a o to viac prekvapivé, že postávajúci robotníci boli bez práce, že fabrika, ktorá im dávala robotu, pomaly prestáva pulzovať. Mlčky som si s nimi podal ruku, uvedomujúc si, že táto fabrika živila celé Horehronie aj v tažkých časoch. Aj dnes mi znie veta jedného z robotníkov. "Z demokracie má ísť hrôza, nezamestnanosť? Takto sme si demokraciu nepredstavovali. Ťažko nesú psychickú záťaž nezamestnanosti a sú odhod-
laní svoju nespokojnosť dať rázne najavo vláde a parlamentu. Žiadajú, aby sa konečne plnili sľuby dané v novembri a po novembri 1989, kde o nezamestnanosti, zdražovaní energie, bytov, nebola ani malá zmienka.
Robotníci v novembri 1989 následne podporili aj novú vládu. Pristali aj na alternatívu uskromniť sa, ale nesúhlasia a nemôžu súhlasiť, že im je braná práca, ktorá je pre nich jediným zdrojom príjmu. Nesúhlasia, ale ani ja nemôžem súhlasiť s výrokom pani ministerky Wolekovej, že životné minimum 2 200 korún nie je jediným príjmom, nakoľko obyvatelia majú nejaké úspory a bočný príjem. Pýtam sa jej, koho tým myslela - šmelinárov, vekslákov, vysokých funkcionárov z minulosti? Robotník, ktorý sa živil a živí prácou, nemá ani úspory, ani bočné príjmy, preto sa i v privatizácii vezie na chvoste. Valorizácia mzdy u robotníkov je len zámena za príplatky, ktoré robotníci doteraz právom dostávali - napríklad odlučné a preferenčné. To, že valorizácia v kategórii R je tak, ako som povedal, potvrdzuje štatistika. Oproti iným zamestnancom v mzde klesá o 2 %. Pracujúci sa ma pýtajú, kohože to podporujeme.
Ťažko mi bolo v ŽOS vo Zvolene pri slovách robotníkov: "Povedz i v parlamente, ty si z nás. Revolúciu nerobia umelci, študenti, ani herci, ale robotnici. " Som presvedčený, že ostrie tejto vety sa neotvorí už i preto, že každému, či už vo vláde alebo v parlamente ide o to, aby sme sa ekonomicky pozbierali, a zákony, ktoré sa prijímajú na tejto pôde, budú konečne rešpektovať november 1989.
Ďalej musím povedať, že nesúhlasím s mnohými výrokmi poslancov, ktorí jednoznačne odsudzujú vedenie podnikov a závodov, že sú nepružní, neschopní, že nepružne riešia vzniknutú situáciu. Husia si uvedomiť, že neexistuje čarovný prútik, ktorý by výrobu modernizoval, zabezpečil odbyt,
zmiernil chyby, ktoré v náhlivosti k prechodu k trhovému hospodárstvu vznikli.
Takisto nemôžem byt spokojný s účasťou poslancov v parlamente. 29 rokov práce v stavebníctve som odpracoval vždy tak, aby moja osobná robota bola vzorom, ale slúžila mi k tomu, aby som vecne, otvorene a tvrdo povedal pravdu, za čo sa mi, isteže, nedostalo cti, ale ponaučenia, že kritika musí začať u seba, u svojej sebavýchovy, čo mnohým poslancom chýba. Chcel by som na margo poslanca pána Ondruša povedať - keď tu tak kriticky vystupuje, keď vieme dobre, čím bol pred revolúciou -, aby si išiel vysporiadať veci do ZŤS v Rimavskej Sobote, ktoré nasľuboval pracujúcim - osem bodov, ktoré sú napísané na papieri, že keď sa stane poslancom, a teda ho zvolia, čo im splní. Mám ich doma, môžem mu ich doniesť.
Ďakujem za pochopenie. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. V zmysle § 19 udeľujem slovo predsedovi vlády pánovi Čarnogurskému, potom pánovi ministrovi Belcákovi.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada,
nechcel som už na dnešnom zasadnutí vystupovať, ale prejav pána Ľuptáka mi nedá, aby som sa neozval. Len čisté na okraj chcem uviesť, že dnes som sa stretol, aj pán podpredseda vlády Vavro, s riaditeľom Švermových železiarní v Podbrezovej aj s predstaviteľom odborovej organizácie a hľadali sme možnosti, ako by vláda mohla pomôcť Švermovým železiarňam v tejto situácii. Základný problém Švermových železiarní
Podbrezová spočíva úplne inde, než ho prezentoval pán poslanec Ľupták. Tento základný problém spočíva v tom, že minulý režim, komunistický režim vybudoval tieto železiarne ako výrobcu presných rúr, ktorých odbyt bol prakticky v drvivej väčšine do Sovietskeho zväzu. Minulý režim urobil zo Švermových železiarní rukojemníka Sovietskeho zväzu, a teraz Švermove železiarne nie sú schopné predať do Sovietskeho zväzu takmer nič zo svojej produkcie, alebo predať by boli schopní, ale organizácie v Sovietskom zväze, ktoré by eventuálne mali záujem o ich výrobky, nie sú schopné tieto výrobky zaplatiť. V tom je prakticky výlučný problém Šermových železiarní. Preto by som prosil pána poslanca Ľuptáka/ aby nestaval problém do úplne iného svetla, ako ho postavil vo svojej reči.
Vláda sa snaží pomôcť Švermovým železiarňam okrem iného aj tým, že sa snaží napríklad udržiavať dobré vzťahy k Sovietskemu zväzu, k zväzovým republikám, udržiavať, podporovať a rozvíjať obchodné styky, ktoré sú so sovietskymi organizáciami možné, ale prestavať za rok, za dva alebo aj viac rokov jednu veľkú fabriku, ktorá má produkciu asi jednej tretiny všetkých obdobných fabrík západnej Európy, na nejakú inú produkciu, jednoducho nie je možné. My sme nespôsobili, že komunizmus v celej strednej a východnej Európe sa rozpadol ako domček z karát. A tento domček z karát zanechal Švermove železiarne s rozbehnutou produkciou, s jednoúčelovými strojmi, ktoré nie sú schopné robiť takmer nič iné, a odobral im trh, na ktorý boli zamerané. V tom je problém Švermových železiarní. Výlučnú zodpovednosť za Švermove železiarne nesie komunistický režim, ktorý tu vládol. Prosím, aby toto bolo jasné.
/Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Slovo má pán minister Belcák, potom s technickou pripomienkou pán poslanec Chmelo a pán poslanec Ľupták.
Minister hospodárstva SR J. Belcák;
Vážená pani predsedajúca, vážený slovenský parlament,
s pánom premiérom sme sa zhruba naraz prihlásili, takže sa môžem iba prihlásiť k tomu, čo pred chvíľou povedal. Sami ste počuli, čo podniká vláda v smere k Švermovým železiarňam, ale aj k ostatným podnikom. Bolo by dobré, keby pán poslanec Ľupták vedel povedať nielen to, čo je nám všetkým už známe, ale aj nejaký návrh na riešenie, ako pokračovat. Pán predseda vlády povedal, čo robíme vo vzťahu k sovietskemu trhu. Treba si uvedomiť ešte jednu vec, že na západných trhoch výrobky Švermových železiarní nie je možné umiestniť, a ak, tak iba vo veľmi malých množstvách, pretože západný trh je týmito výrobkami nasýtený.
Ale keď sme už pritom, skutočne sa zaoberáme problematikou jednotlivých podnikov, pretože si myslime, že okrem plošných systémových opatrení musíme riešiť aj konkrétne problémy, lebo podniky, či akciové spoločnosti sú štátne. Chcem vás informovať, že v rámci ministerstva hospodárstva, ktoré má v pôsobnosti takmer 300 podnikov, máme už v súčasnom období 31 spoločných podnikov so zahraničnou kapitálovou účasťou, kde zahraničný kapitál predstavuje vyše 3 mld korún. Ďalších 75 takýchto projektov máme rozpracovaných, a ak sa z nich podarí uskutočniť čo len 5O %, zahraničná kapitálová účasť, bez ktorej štrukturálne zmeny nie sme schopní robiť, bude predstavovať vyše 10 mld korún. Okrem toho sme v kontakte s viac ako 12O možnými potencionálnymi partnermi zo zahraničia.
Avizoval som aj to, že v súčasnom období je na návšteve v našej republike a zajtra príde do Slovenskej republiky americká delegácia vedená námestníkom ministra obrany. Avizoval som i to, že dnes za prítomnosti pána premiéra i za prítomnosti niektorých poslancov bude podpísaný jeden zaujímavý kontrakt medzi americkou firmou Canon a VAB Bánovce a Podpolianske strojárne. Stalo sa tak pred niekoľkými hodinami. Snažíme sa skutočne riešiť situáciu. Ide o výrobu zadných náprav, stavebných mechanizmov, elektrických vysokozdvižných vozíkov a ďalších výrobkov ako náhradu za konverziu zbrojnej výroby. To je prvý kontrakt s americkou firmou, ktorá rieši problémy konverzie zbrojnej výroby. Ide o 930 pracovných miest v Bánovciach nad Bebravou a o 3 200 pracovných miest na túto výrobu v Podpolianskych strojárňach v Detve. Mohol by som menovať ďalšie podniky, ale takto postupujeme. Nedá sa to riešiť naraz, ale priebežne, v časovom horizonte tak, ako nám to umožňuje jednak legislatíva, ale aj podlá toho, v akom časovom horizonte a ako rýchlo sú k nám ochotní pristupovať s kapitálom a s technológiou zahraniční partneri. Takto budeme postupovať aj naďalej v rámci reštrukturalizácie nášho hospodárstva, nášho priemyslu, pretože nás nečaká iba problém v rámci konverzie zbrojnej výroby, ktorá postihla 38 podnikov, ale ešte väčší problém nás čaká v rámci reštrukturalizácie elektrotechnického priemyslu, kde očakávame a už aj nastáva vážny rozpad.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Belcákovi. Pán poslanec Chmelo, potom pán poslanec Ľupták, pán poslanec Strýko. Všetko technické pripomienky.
Poslanec J. Chmelo:
Mám krátku poznámku k vystúpeniu pána kolegu Ľuptáka. V čom vidím problém našej lavice? Menuje sa historická zodpovednosť. Komunisti, ako sa zdá, si žiadnu zodpovednosť nepripúšťajú, urobili na svojom zovňajšku pár kozmetických úprav, používajú ružovú namiesto červenej, a vystupujú teraz s úsmevom a bez hanby ako konštruktívna a demokratická lavica, pripravená obhajovať naďalej záujmy pracujúcich. /Potlesk. / Ak sa objavili nezamestnaní, chudobní komunisti kričia: na vine je spoločenský poriadok, ale my chceme zdvihnúť zástavu revolúcie a dať vám lepšiu budúcnosť. Myslím si, že ak lavica chce získať akýsi kredit, nemôže predstierať, že pád komunizmu sa jej netýka, nemôže nezobrať na seba zodpovednosť za všetky krivdy, ktoré napáchala komunistická ideológia, a predovšetkým musí prejaviť účinnú ľútosť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Strýko, pán poslanec Dobrovodský a nakoniec pán poslanec Zoričák.
Poslanec J. Ľupták:
Keď ste ma vyprovokovali, idem ešte raz. Som rád, že pán premiér reagoval, ale som nečakal, že na mňa tak zvýši hlas. To nevadí. Chcem len povedať, že ako poslanec mám právo chodiť na prieskumy tak, ako každý z vás, a prenášať pripomienky, námety pracujúcich sem. Na to som bol zvolený. Som rád, že pán premiér povedal, ako to v tej fabrike vyzerá. Veľmi dobre poznám Horehronie. Pán premiér, ak prepúšťajú z Mostami Brezno, čo je ďalšia fabrika, 300 ľudí, ak vo
Vajskovej prepúšťajú 400 ľudí, ak prepúšťajú v Strojárňach Piesok 500 ľudí, túto fabriku idú zavrieť a ďalšej tiež hrozí krach, tak mi nepovedzte. Ľudia mi kladú otázku, kto rozbil trhy, stavebníctvo. Viackrát som tu upozorňoval, že ak sa rozpadne stavebníctvo, rozpadnú sa aj ďalšie odvetvia. To je jasné. Stavbári brali od nich nábytok, PVC, oceľové rúry, všetko, veď to je predsa logika. A takisto brali automobilové závody na autá, vyrábali rúrky pre autá. To všetko dobre poznám. To sa automaticky muselo rozpadnúť. To je nám jasné. Takže nehovorte tu, že systém za 42 rokov. Ja by som tiež z trhu ustúpil, aj som to viackrát tu pripomenul, aj zo sovietskeho, aj z iného. Ak mám cestu inde, ustúpim a pôjdem, aby republika prosperovala. Ale nie naraz všetko zrútiť. A teraz čo? Západ nám zoberie 17 %. Kde ideme vyvážať, povedzte, nájdite priestor, ja vám dám šancu, nájdite ho.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Strýko, potom páni poslanci Dobrovodský, Zoričák, Dziak-Košický.
Poslanec M. Strýko;
Poznačil som si iba štyri vety z príspevku pána poslanca Ľuptáka a chcem povedať asi toľko: Som robotníkom podobne ako pán Ľupták. Posledné štyri roky som pracoval veľmi ťažko na železnici, pretože komunisti mi nedali ani dýchať. Pán Ľupták, chcem vám povedať, že je celkom možné, že aj vy aj ja o rok budeme spolu smutne stáť pred zatvorenou fabrikou. Vraj vám robotníci vraveli: Povedz to tým v parlamente. Dobre, tak vy ste to povedali. Lenže mne sa zdá, že sú to celkom prázdne reči. Vraveli vám, aby sme sa o tom v parlamente porozprávali? Nie náhodou, aby ste dali nejaké riešenie? Navrhujem takto; Pomôžme si navzájom ako robotníci. Dajte dobrý návrh na riešenie ekonomickej situácie v tejto republike,
ja sa vám zaručujem, že ho podporím, prijmem ho a budem ho presadzovať. Dovtedy môžeme svojim kolegom robotníkom hovoriť to, čo im hovorím aj ja: Z choroby komunizmu je veľmi tažko sa liečiť.
/Potlesk. / Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Pán poslanec Dobrovodský, pán poslanec Zoričák a pán poslanec Dziak-Košický.
Poslanec D. Dobrovodský:
Tiež by som reagoval na príspevok pána Ivana Ľuptáka a Jána Ľuptáka aj pána poslanca Zselenáka. Postavili tu vládnu koalíciu do situácie, ako by bola zdrojom všetkej ťažkej situácie, v ktorej sa nachádzame. Je pravdou, že nedostatky sú, ale i klady. A naša konštruktívna opozícia vidí len nedostatky, a to nedostatky, ktorých príčinou je predovšetkým sama. Je to pravda. Bez komunistov už dávno by sme tu mali ten zahnitý kapitalizmus, v ktorom by robotnici zarábali desaťkrát viac, obchody by boli plné tovaru a najvyššej kvality. Verte, naši kolegovia, konštruktívna opozícia. Keby som bol bývalým komunistom alebo príslušníkom SDĽ, hanbil by som sa niektoré problémy a otázky tejto vláde položiť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Ďakujem. Pán poslanec Zoričák, pán poslanec DziakKošický, znova pán poslanec Ľupták a pán poslanec Krajčovič.
Poslanec A. Zoričák:
Milá pani predsedajúca, vážený pán predseda,
škoda, že ste nepredsedali ešte v čase interpelácií, bol by som dostal možnosť na technickú poznámku. Teraz som prišiel na to, že je dobre, že som tú možnosť nedostal, pretože vidím, ako "kvalitne" rokujeme, ako nešetríme časom. Predsa nakoniec si chcem dovoliť ešte jednu poznámku, aj keď to bude v rámci týchto kontraverzných vystúpení. Nevidím totiž vystúpenie pána Ľuptáka až v takej rovine, na základe ktorej tu vznikla táto kontraverzia. Snažím sa ho chápať z určitého pohľadu. Má svojich voličov a tieto požiadavky tlmočí. To je jeden pohľad. Druhý pohľad: cez víkend som sa rozprával s jedným veľmi starým deväťdesiatročným pánom, a ten mi povedal veľmi krásnu myšlienku, s ktorou som sa stotožnil, ktorú som osobne ešte nevyslovil, len som to cítil počas týchto sedení. Povedal, že keby sa národ snažil zjednotiť tak, ako chceme, aby sa zjednotil aj parlament, aby sa snažil zjednotiť tak, ako tu už boli apely, v práci na zákonoch, ktoré od nás ľudia čakajú. Hovoril v tom zmysle, že naozaj je pravda, že slovenský národ je len hádavý.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Dziak-Košický, opätovne pán Ľupták a potom pán Krajčovič.
Poslanec J. Ľupták;
Vzdávam sa slova. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Pán poslanec Ľupták sa vzdal slova.
Poslanec M. Dziak-Košický;
Vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Ľupták v prvej časti svojho vystúpenia spomínal produktivitu práce. Spomínal čarovný prútik, ktorý nemá vedenie podnikov, aby zlikvidovalo problémy a spomínal rozpad stavebníctva, že následne sa rozpadáva všetko možné. Na to konto mám len dve poznámky. Produktivita práce má zmysel vtedy, keď produkty je komu predať, keď sú realizovateľné. čarovný prútik tak, ako ho nemajú podniky, nemá ani vláda. Vláda je presne taký istý riadiaci orgán, ako podniky. Husi mať nejaké ďalšie subjekty. Stavebníctvo sa rozpadá, keby fungovalo stavebníctvo, fungovali by nábytkári atď. - lenže z čoho sa zaplatí produkcia, ktorú stavebníctvo vyprodukuje? A kto to zaplatí? Z čoho vziať kapitál, ktorým sa to zaplatí? To je nejasné, pretože nemôžeme investovať, keď nemáme z čoho. Mám taký pocit, že sa dostávame do akéhosi začarovaného kruhu, pričom si nechceme uvedomiť, že sa konečne ocitáme v normálnych rovinách. Žiadna práca, ktorá nie je zhodnotiteľná tým, že ktosi produkt kúpi, v podstate nemá zmysel.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič:
Chcel by som tiež zareagovať na vystúpenie pána Ľuptáka. Hovorí tu o strate trhov, ktorú spôsobila táto vláda. Myslím si, že sme opustili trhy, ktoré neboli solventné a otázka získania nových západných trhov stojí predsa na kvalite výrobkov. Ak poslanec Ľupták tvrdí, že pozná veľmi dobre Horehronie a horehronské podniky, potom asi zámerne
zamlčal napríklad taký podnik, ako je Strojsrnalt Pohorela, ktorý mal vybavené na Západe už dva trhy, Francúzsko a Rakúsko, kde mu odmietli zobrať nekvalitné výrobky. Takže myslím si, že strata trhov a hľadanie nových záleží od kvality. A myslím si, že ako poslanec by mal pracovníkov v tých podnikoch vyzývať k tomu, aby pracovali kvalitnejšie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Vážení kolegovia, mám tu ešte 1O prihlášok z minulého pléna a 8 z tohto pléna. Nechcem vás obmedzovať, ale prosím vás, aby ste zvážili nutnosť svojich technických alebo faktických pripomienok. Z minulého pléna je ďalej prihlásený pán poslanec Seják. Nie je prítomný. Nasleduje pán poslanec Doboš.
Poslanec L. Doboš:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
politické udalosti v ostatných týždňoch postavili maďarských poslancov Slovenskej národnej rady do zvláštnej pozície. V situácii, ktorá sa vytvorila počas vládnej krízy, s hnutím Együttélés hľadali styky koaličné strany a hnutia. Predstaviteľov nášho hnutia pozvalo KDH, VPN, oslovil nás aj predstaviteľ SNS, DS a SDĽ. Mnohí sme si mysleli, aj sám som dúfal, že tieto rokovania, hoci sme v opozícii, vytvoria novú situáciu, novú a inú v tom zmysle, že na základe určitého konsenzu aj predstavitelia opozície sa budú môcť bezprostrednejšie a aktívnejšie zúčastňovať na tvorbe politiky. To sa však nestalo. Na spomenutých rokovaniach naša mienka, naše názory, neboli až natoľko dôležité. Išlo vlastne len o zbieranie informácií a o počítanie hlasov. Cítil som sa ako pod studenou sprchou, keď nový premiér Ján Čarnogurský hneď po svojom zvolení vyhlásil, že ako KDH nie sú ochotní
spolupracovať s dvomi stranami resp. hnutiami, a to SDĽ a Együttélés. Po rekonštrukcii vlády jeden poslanec za SNS sa ironicky opýtal: Čo ste dostali za svoje hlasy?
Vzťahy síl, ktoré sa v parlamente po hlasovaní o rekonštrukcii Predsedníctva Slovenskej národnej rady vytvorili, sú z mnohých aspektov prekvapujúce. Môže sa stať, že jazykom váhy v dôležitých otázkach budú hnutia Együttélés a MKDH. V súvislosti s tým sme mohli počuť i citát mnoho pochybností a obáv, obavy a poznámky, ktoré svedčia o nedôvere k nám. Počuli sme aj to, že medzi troma hnutiami je nejaká tajná dohoda. Takejto dohody niet. Natoľko nie sme múdri. Posledný prekvapujúci názor na túto tému bol publikovaný 17. júna v Národnej obrode pod názvom "Výzva Predsedníctvu Slovenskej národnej rady - rozhorčenie inteligencie". V tejto výzve sa medziiným píše: "Sme rozhorčení, že predstavitelia maďarských parlamentných strán MNI, MKDH a Együttélés ovplyvňujú výsostné záležitosti slovenského národa. Znevažujú tak prirodzenú základnú a pre každý národ samozrejmú požiadavku rozhodovať o svojom osude. " Osobne súhlasím s tým, že existujú záležitosti, o ktorých má rozhodovať národ sám. Záležitosť slovenskej štátnosti je však záležitosťou všetkých občanov Slovenska, je záležitosťou Slovákov, národností, je to aj moja záležitosť. Budúcnosť Slovenska je aj našou, aj mojou budúcnosťou, osud Slovenska aj naším, aj mojim osudom a záujmom. Signatári spomenutej výzvy vystupujú s absurdnými obvineniami. V podstate tvrdia, že maďarskí poslanci sú nespoľahliví, trošku zveličené sú neprijateľní. V dôsledku toho je potrebné urobiť s nimi niečo, pri prerokúvaní určitých záležitostí snáď ich poslať von z parlamentu, označiť ich, lebo existujú a najmä preto, lebo sú tam, kde sú.
Sme si vedomí svojej zodpovednosti ako občania Slovenska vo vzťahu k boju slovenského národa za svoju republiku, za svoju svojbytnosť. Skúsenosti z histórie tohto regiónu kážu, že každý národ má prejsť svoju cestu vývoja k dovŕše-