Poslanec L. Kliman:

Príspevok som odovzdal písomne. Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán Kliman interpeláciu odovzdal písomne. Pripraví sa pán poslanec Cyril Ivan.

Poslanec M. Miček:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, poslankyne, poslanci,

v priebehu tejto plenárnej schôdze odzneli slová z úst pána ministra Belcáka o problémoch spolupráce s Federálnym ministerstvom hospodárstva pri podpisovaní dohody o akciovej spoločnosti Transpetrol. Zriadenie tejto akciovej spoločnosti je v súčasnosti po dlhých prieťahoch uzavreté. Ale tu by som sa chcel pozastaviť, lebo ešte vo februári tohto roku v Bratislave bola podpísaná dohoda medzi ministrami pánmi Dlouhým, Belcákom a Klausom o vzniku akciovej spoločnosti Transgaz s tým, že akcionármi sú dvaja, teda Český plynárenský podnik a Slovenský plynárenský podnik, a podiel akcií má byť určený tzv. majetkovou podstatou republík. Tu federálne orgány iste zabolelo srdce, nakoľko ide o stratu jedného z najziskovejších podnikov vo federácii. Čo to znamená? Z úst pracovníkov tranzitného plynovodu, samozrejme, ekonomický nezmysel. Veď ku dňu 1. júlu 1991 by mala vzniknúť akciová spoločnosť s majoritnou účasťou slovenskej strany, čo je, samozrejme, nezlučiteľné s ich zmýšľaním. Takýmto rozhodnutím sa teda vytvárajú predpoklady na presun väčšiny budúcich odvodov a daní na Slovensko.

Ďalšie rokovanie o tejto problematike bolo 5. mája v Židlochoviciach, ale informácie z tohoto rokovania boli veľmi stručné, ak vôbec nejaké boli. Riaditeľ odboru federálnych rozvodných sieti na Federálnom ministerstve hospodárstva Ing. Ludvig v Lidových novinách dňa 27. júna 1991 informoval, že nezverejňovať informácie o týchto rokovaniach bolo prvou podmienkou slovenskej reprezentácie, ktorá sa týchto rokovaní zúčastnila, čo ma veľmi znepokojilo. Ďalej uviedol, že situácia na Slovensku sa politicky stabilizovala a prípadná reakcia slovenskej tlače by mohla konvergujúce názory rozštiepiť. Tu by som chcel položiť otázku predstaviteľom slovenskej vlády, ktorí sa týchto rokovaní v Židlochoviciach zúčastnili, aby informovali plénum o pravde, či prijaté moratórium na informácie vyšlo z návrhu našich zástupcov.

Zároveň interpelujem ministra hospodárstva pána Belcáka, aby informoval plénum, v akom stave sú rokovania o zriadení akciovej spoločnosti Transgaz, a do akej miery sa napĺ- ňajú dohody z 15. februára 1991 v Bratislave. Veď obavy riaditeľa Ludviga z Federálneho ministerstva hospodárstva sú opodstatnené. Ak by sídlo technického riadiaceho centra sa presunulo na Slovensko, teda do Bratislavy, boli by, podlá neho, zbytočné náklady a bol by to prípad zrelý pre prokurátora. Ale osobne si myslím, že obavy plynú z toho, že by sa likvidovali pracovné miesta v Prahe, prepúšťali by sa ľudia v Prahe, a to je zrejme najväčším strašiakom pána riaditeľa.

Záverom by som mal ešte jednu otázku na podpredsedu vlády pána Zászlósa. Ešte na 14. schôdzi, a zároveň aj na 15. schôdzi som požadoval, aby nám predložil plán legislatívnych úloh vlády na II. polrok, aby poslanci vedeli, ako bude vláda postupovať v oblasti legislatívy. Doposiaľ sme tento plán nedostali. Myslím si, že keď sa stretneme na ďal-

šej schôdzi v septembri už bude naozaj veľmi krátky čas štyroch mesiacov, aby sme to posudzovali.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Mičekovi z HZDS. Prihlásil sa pán minister Holčík.

Minister priemyslu SR J. Holčík:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážené dámy a páni,

pánovi poslancovi by som chcel na vysvetlenie povedať, že som sa zúčastnil na rokovaní v Židlochoviciach v máji, kde sme sa spoločne dohodli, že vzhľadom na rôzne interpretácie novinárov urobíme moratórium. To sme sa dohodli spoločne. Ale chcel by som vás informovať, že dnes na zasadaní vlády Slovenskej republiky bol predložený návrh na založenie akciovej spoločnosti s celoštátnou pôsobnosťou Transgaz, ktorý predložil pán minister Belcák a ktorý slovenská vláda odsúhlasila. Zajtra by o tom mala rokovať česká vláda. Ak by to všetko dobre išlo, k 1. 8. by mala byt akciová spoločnosť Transgaz v Bratislave založená.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi. Vystúpi pán poslanec Cyril Ivan.

/Hlas z pléna: nie je tu/. Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Ivan stráca poradie. Vystúpi pán poslanec Galanda z VPN. Pripraví sa pán poslanec Hudec zo SDĽ.

Poslanec M. Galanda:

Pán predsedajúci, ctené poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády,

dovolím si položiť otázku vláde Slovenskej republiky a najmä novozriadenému ministerstvu dopravy a spojov. Otázka znie: Akú má vláda koncepciu riešenia dopravy a všetkého, čo s tým súvisí? Pýtam sa preto, lebo zatiaľ všetky reči, ktoré sa tu na túto tému viedli, hovorili väčšinou o trase Východ

- Západ, a mám pocit, že sa trošku zabúda na spojnicu Sever

- Juh. S tým súvisí ešte aj druhá otázka z novín. Konkrétne išlo o denník Smena z 27. 6. 1991, kde som sa dočítal, že pri návšteve ministra zahraničných vecí Poľska sa okrem iného prerokovávala aj otázka železničného spojenia Slovenska a Poľska. Malo ísť o prepojenie severne od Čadce, ako to bolo v tých novinách napísané. Rád by som sa o tom dozvedel niečo viac, ak by som mohol, a to preto, lebo aj vedľajší región, t. j. Orava, uvažuje o niečom podobnom, konkrétne o znovuobnovení trasy do Nového Targu. Myslím, že sú tam možno aj výhodnejšie podmienky, ale do toho zatiaľ veľmi nechceme zasahovať. Už boli určité rokovania aj s poľskou stranou, tento mesiac mali byt rokovania v Poľsku, a potom to predložíme vláde. Dúfam, že potom bude lepšie riešenie. Určite nám nebude vadiť, ak vláda rozhodne inak, ide len o to, aby to spojenie bolo.

Mám tu ešte druhý okruh problémov, ktorý sa týka - ako tu už bolo naznačené - jedného z atribútov demokracie a štátu. To je justičný systém a všetko, čo s tým súvisí. Kolega Chmelo sa pýtal na platy sudcov. Mám možno trošku zložitejšiu alebo možno trošku jednoduchšiu otázku. Prvá otázka súvisí so štruktúrou a teóriou súdov, s justičným systémom. Pýtam sa preto, lebo medziiným sa v poslednom čase prerokovával návrh nového Občianskeho súdneho poriadku a novej štruktúry súdov, a bol by som rád, keby sme dostali od pána ministra k tomu písomný materiál - ak nie všetci poslanci, tak aspoň ústavnoprávny výbor.

Čo sa týka súdov, podlá mňa so súdmi súvisí aj ďalší problém, a to je problém prokuratúry. Tu by som si dovolil vzniesť otázku na pána generálneho prokurátora: Aká je vlastne koncepcia a filozofia prokuratúry? Čo to bude? Bude to štátna žaloba, bude to verejný zástupca? Pýtam sa najmä preto, lebo napríklad v návrhu Ústavy Slovenskej republiky bola aj taká zmienka, že bol by tu určitý prokurátor, ktorý by spadal pod ministra spravodlivosti. Myslím si, že vzhľadom na to, že je taká zaujímavá doba, tvorba - ústavy Slovenska, tvorba ústavy federácie, budovania nového modelu, možno by stálo za to, aby pán generálny prokurátor, pán predseda Najvyššieho súdu a pán minister spravodlivosti navštívili ústavnoprávny výbor a venovali by sme tomu jedno rokovanie.

Na záver si dovolím povedať ešte jednu myšlienku. Myslím, že aj keď sú v dnešnej dobe voči sudcom a súdom určité výhrady, a som ochotný veriť, že mnohé sú oprávnené, určite nebudem chrániť nikoho, kto mal na starosti prvú hlavu, nedá mi, aby som vás neinformoval, milí kolegovia-poslanci, o tom, ako to na súde prebieha - aspoň tam, kde som sa mal možnosť občas zúčastniť ako podnikový právnik. Napriek všetkým výhradám, ktoré voči súdom máme, súdny priebeh bol dosť korektný a najmä držal sa súdneho poriadku. Bola tam určitá

úcta buď k zákonu alebo strach pred sudcom a prokurátorom, oslovovalo sa tam pán predseda, pán zástupca, pán obvinený, ak niekto hovoril od veci, mohlo mu byt zobrané slovo, ak niekto mal nejaké invektívy, mohol byt vykázaný zo súdnej miestnosti alebo mu bola udelená poriadková pokuta.

S tým súvisí moja myšlienka, ktorá sa týka nášho parlamentu. Prepáčte, že to hovorím pred prázdninami, ale keď som mal pred rokom tú česť - byt zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady, uvedomoval som si, že toto je parlament, kde sa tvoria zákony, kde sa tvorí politika s veľkým P. Napriek tomu, že naše prvé rokovania tomu celkom nenasvedčovali, pripisoval som to našej neskúsenosti, nepripravenosti. Dosť ma mrzí, že zrúba po roku sa to nezlepšilo. Niekedy mám pocit, že sa to ešte zhoršuje. Prepáčte, že to hovorím, ale keď po roku zisťujem, že niektorí napríklad neovládajú alebo ignorujú rokovací poriadok, že sa tu dávajú také "konštruktívne" nápady a pripomienky, ktoré sú schopné zvrátiť do určitej miery tak alebo onak budúcnosť Slovenska, tak sa pýtam, či sme si uvedomili, že profesionálni politici-poslanci, ktorými sme my, majú v rukách osud minimálne 5 miliónov obyvateľov Slovenska, a že každé naše rozhodnutie to môže tak alebo onak ovplyvniť. Preto hovorím, prepáčte mi to, ale je pred prázdninami, skúsme sa cez prázdniny zamyslieť a na jeseň by sme si mohli uvedomiť, že by sme mali pracovať, ako sa na poslancov parlamentu patrí.

Ďakujem za slovo. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku udeľujem slovo pánovi podpredsedovi Čarnogurskému.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

značná časť interpelácií sa zaoberá nedostatkom financií a problémom, ako vôbec veci riešiť a ako ich dostať zo stagnácie. Na túto tému by som chcel povedať niekoľko myšlienok, ktoré považujem za dosť dôležité ako pre vládu, ministrov, i pre nás, poslancov Slovenskej národnej rady.

Ekonómovia vedia, že bez investícií sa nedá zlepšiť stav národného hospodárstva. Vyspelé krajiny si tieto investície produkujú zo svojej dobre organizovanej výrobnej základne. Rozvojové, ale aj ostatné priemerne technicky alebo ekonomicky zdatné krajiny pristupujú k problému nedostatku investícií vo fáze, keď kľúčovým je rozvoj, cez spoluprácu so zahraničným kapitálom. Ako veľmi markantný príklad, ktorý si snáď všetci pamätáme, bol rozvoj západnej Európy po druhej svetovej vojne, kedy práve vďaka Marshallovmu plánu a vstupu zahraničného kapitálu sa aj západná Európa, hoci inak organizovaná trhovým hospodárstvom so všetkými naležitosťami, bankovými sústavami, takisto nevedela obísť bez zahraničného kapitálu.

V tejto väzbe chcem poukázať na náš, slovenský problém. U nás na Slovensku sa zdá, akoby sme namiesto jasnej, ekonomicky zdôvodnenej koncepcie vstupu zahraničného kapitálu, sa stále tvárili ako nejakí ochrancovia otčiny, ako nejakí pseudoekonómovia, ktorí chcú na jednej strane síce rozvoj, ale na druhej strane by to chceli vyčarovať zo sklenenej gule. Domnievam sa, že netreba vysvetľovať, že takýto postup nás naozaj nemôže pohnúť z miesta a v ekonómii Slovenska sa nemôžeme dostať ani o krok ďalej, ak budeme apelovať len na tu

sediacich ministrov, a ak budeme čakať, že minister financií bude mat pod svojím pultom pripravený nejaký väčší tajný mech, z ktorého by všetky naše priania spĺňal.

Hovorím to do určitej miery aj v priamej väzbe na moju trošku dlhšiu zahraničnú cestu, ktorú som teraz absolvoval, a kde som bol, keď som sa ako predstaviteľ Slovenskej národnej rady kdekoľvek objavil, terčom rôznych rozhovorov, kritík, ale aj ponúk zo strany zahraničných politikov alebo podnikateľov. Musím povedať, že zahraničný kapitál nejde a nenúka sa tam, kde cíti nestabilitu, alebo kde by mal obavy zo svojej vlastnej realizácie. Napriek tomu súčasná situácia Slovenska je taká, že zahraničný kapitál má záujem sem vstúpiť, chce sem vstúpiť za úplne obvyklých, normálnych, bežných podmienok, za akých vstupuje všade inde na svete. Dovoľujem si aj ako ekonóm pripomenúť, že pre štát, ktorý pracuje v trhovom hospodárstve a v súkromnom vlastníctve, je úplne jedno, kto je vlastníkom, či je tým vlastníkom Slovák, Maďar, Nemec, Američan. Pre štát je len schopný alebo neschopný vlastník, ktorý produkuje v podobe daní príjem do štátneho rozpočtu a umožňuje rozvoj štátu. Čiže prílišné zdôrazňovanie nejakých našich vlastných predstáv o rozvoji ekonomiky asi neobstojí.

Chcel by som pripomenúť, že len v súčasnej chvíli, tak ako je nám známe z konkrétnych ponúk z Talianska, Nemeckej spolkovej republiky, Španielska, Rakúska, Belgicka, USA a Kanady, ide o ponuky v rozsahu cca 1, 5 miliardy amerických dolárov priamych investícií na Slovensko v podobe spoločných podnikov, vstupu kapitálu do účastinných spoločností alebo akýchkoľvek iných transakcií. Myslím si, že aj my, poslanci Slovenskej národnej rady, sme povinní dať celému ekonomickému dianiu živší spád a sme povinní podporiť resp. interpelovať ministrov, ministerstvá aj celú vládu, aby doterajšie slimačie tempo vstupu zahraničného kapitálu nabralo aspoň taký spád a také tempo, aké je bežné v ostatných krajinách.

Hovorím to zatiaľ ako interpeláciu jednak ministrom, vláde, ale aj nám všetkým. Ak sa toto slimačie tempo nejako nepohne z miesta, po parlamentných prázdninách navrhnem, aby sa utvorila jednoúčelová komisia Slovenskej národnej rady, ktorá by kontrolovala, svojím spôsobom posudzovala a priebežne vyhodnocovala postup vlády a jednotlivých ministerstiev pri uplatňovaní zahraničného kapitálu.

Ešte na margo mojej cesty: Stretol som sa v Quebeckú, v Montreale aj v Ottawe s predsedom českej vlády pánom Pithartom, ktorý tiež presne z takýchto dôvodov tam podpisoval zmluvu o spolupráci Českej republiky so štátom Quebeck. Vieme, že Quebeck je jeden z najbohatších štátov Kanady a jeden z troch štátov, ktorý financuje celý rozpočet Kanady. Domnievam sa, že by bolo veľmi rozumné, a podlá informácií a stanovísk, ktoré má náš veľvyslanec v Ottawe, nič nebráni, aby aj Slovenská republika nadviazala takúto priamu spoluprácu s niektorým zo štátov Kanady, či už s Ontáriom alebo Britskou Kolumbiou, ktoré majú takisto záujem kapitálového vstupu na Slovensko a charakter ich priemyslu a hospodárstva je obdobný, samozrejme, v trošku väčších rozmeroch. Toľko v súvislosti s interpeláciami.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi podpredsedovi Čarnogurskému. Vystúpi pán poslanec Ivan Hudec zo SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Ďurišin z HZDS.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, vážená vláda,

prvú časť interpelácie som odovzdal písomne, tým som ušetril najviac času. Druhá časť interpelácie sa bude týkať pána ministra medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, pretože ide o pomoc našim krajanom v Rumunsku, ktorú sme tu už opakovane prerokúvali. Ide o dodávku hliníkových lán resp. vodičov. Táto ponuka, ktorú ministerstvo medzinárodných vzťahov dostalo od závodu hutníckej druhovýroby zo Žiaru nad Hronom, bola faxovaná na toto ministerstvo 20. 6. 1991 aj s cenovou kalkuláciou. Zatiaľ ministerstvo na túto ponuku nereagovalo. Teraz sa pýtam pána ministra, ako je to s touto ponukou a či ministerstvo medzinárodných vzťahov už v tejto veci urobilo konkrétne kroky. Na doplnenie uvádzam, že hodnota celej požadovanej dodávky predstavuje približne l 800 000 korún.

Tretia časť mojej interpelácie by sa týkala pána ministra vnútra. Chcel by som ho požiadať, aby zvážil spôsob ochrany budovy Slovenskej národnej rady počas nášho rokovania, pretože takéto - povedal by som - dosť výstredné spôsoby ochrany dráždia verejnosť a už sme boli svedkami niekoľkých pripomienok na tento spôsob.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. Slovo má pán poslanec Ďurišin. Pripraví sa pán poslanec Pokorný.

Poslanec P. Ďurišin;

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

v súčasnej dobe, keď jedným z hlavných záujmov je podpora súkromného podnikania, je prekvapujúci prístup niektorých mestských a obecných zastupiteľstiev pri uplatňovaní zákona o miestnych poplatkoch. Je bežné, že za užívanie inak nevyužitej plochy je vyrubený poplatok niekoľkokrát prevyšujúci napríklad poplatok za užívanie nebytového priestoru. Často sa stáva, že táto plocha je iba obyčajná odstavná, nejaká trávnatá plocha, ktorá je na úrovni stavebného pozemku

a tento poplatok je v niektorých prípadoch veľmi vysoký,

pričom m2 v okresnom meste sa pohybuje okolo 100 Kčs za m2.

Mám tu konkrétne uznesenie Mestského zastupiteľstva v Humennom, kde bol vyrubený poplatok za m2 pre predajný stánok až 2 555 Kčs. Zároveň medzerou v zákone o miestnych poplatkoch je otázka nevyužívania možností mestských zastupiteľstiev pri fakultatívnom určení poplatku, takisto zvýhodnenie napríklad činností, ktoré sú menej lukratívne alebo ktoré v danej lokalite chýbajú. Podlá zákona by tieto poplatky mohli byt aj odpustené. Moja otázka je na ministerstvo financií prípadne na vládu, čo hodlá v tomto učiniť, aby nedochádzalo takmer k likvidácii súkromného podnikania.

Taktiež mám interpeláciu na ministerstvo školstva. Dám ju písomne.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ďurišinovi. Slovo má pán poslanec Pokorný, pani poslankyňa Tóthová je ospravedlnená, takže potom pán poslanec Sabo.

Poslanec J. Pokorný:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

minulý týždeň vo štvrtok som sa spolu s kolegyňou poslankyňou Tóthovou zúčastnil prieskumu v Rudňanoch. Možno sa pýtate, prečo cez zasadnutie pléna. Pre akútnosť ekologickej havárie v tejto lokalite. Informáciu sme dostali od pani poslankyne Koptovej a následne na to od predsedu výboru pre národnosti a etnické skupiny pána Brndiara. O ekologickej havárii bola informovaná aj Slovenská národná rada, jej predsedníctvo. Bolo to veľmi naliehavé, preto sme sa rozhodli takto konať. Čo sa vlastne v Rudňanoch resp. v závode Železorudných baní stalo? Došlo k úmyselnej demolácii skladov toxických látok, a tým k obnaženiu a sprístupneniu týchto toxických látok. Hrozí akútne nebezpečenstvo kontaminácie povrchových a spodných vôd a akútne ohrozenie zdravia ľudí. V bezprostrednej blízkosti - nepreženiem, ak poviem, že priamo v objekte skladu s toxickými látkami - je rómska osada, kde žije asi 900 Rómov, z toho 270 detí do 15 rokov. Tie najmenšie, keď sme tam boli, sa hrali priamo na skládke s toxickým odpadom.

Vieme, že závod Železorudné bane Rudňany je monopolným výrobcom ortute v ČSFR. Pri výrobe ortute vzniká ako druhotný odpad antimón, ako i výprasky obsahujúce oxidy tažkých kovov a zvyšok úletov arzénu a ortute. Na inkriminovanej skládke je 990 ton antimónových úletov, podotýkam, že na volnom priestranstve, a 5 600 ton výpraskov opäť pod holým nebom v roztrhaných igelitových vreciach a v skorodovaných plechových kontajneroch.

Vážená Slovenská národná rada, v horúčave, aká bola minulý štvrtok, po niekoľkých hodinách strávených v tejto lokalite nám ozaj nebolo do smiechu. Ak príde dážď alebo silná

búrka, a neurobia sa príslušné opatrenia, nič nezabráni kontaminácii vôd, a ďalšie následky, myslím, že nie je nutné pripomínať.

Okrem tejto skládky, ktorú je nutné akútne riešiť, v areáli závodu je skládka praženého medeného koncentrátu s 20-percentným obsahom medi, ale s vysokým obsahom antimónu, čo komplikuje spracovanie. Hodnota tejto druhotnej suroviny je niekoľko sto miliónov korún. Tento "odpad" je majetkom závodu SNP Žiar nad Hronom, ktorý by mal finančne prispieť k zabezpečeniu skládky. Spomínaný závod to však odmieta urobiť. Ospravedlňujem sa, že som trochu odbočil od akútnej témy, ale ekologických problémov v oblasti stredného Spiša je veľmi veľa, veď Rudňany patria k deviatim najznečistenejším oblastiam v Slovenskej republike.

Vrátim sa teda k mojej interpelácii. Obraciam sa na predsedu vlády Slovenskej republiky, aby zabezpečil cez jednotlivé rezorty najmä tieto opatrenia, pravda, ak sa tak už nestalo po rozhovore v piatok s pánom ministrom Belcákom, keď sme sa vrátili z výjazdu, už určité kroky podnikol, bola tam výjazdná skupina, niečo sa v tejto oblasti už robí. Myslím, že pán minister bude informovať. čiže ministerstvo hospodárstva - najmä poskytnúť finančnú a odbornú pomoc pri likvidácii havárie a prehodnotenie celkových ekologických opatrení v závode Železorudné bane Rudňany. Ďalej pomôcť závodu vyriešiť problém skládky praženého medeného koncentrátu v spolupráci so závodom SNP v Žiari nad Hronom. Slovenská komisia životného prostredia - najmä odbornú pomoc z oblasti toxických odpadov a samozrejme, finančnú pomoc. Ďalej zistiť stav životného prostredia v lokalite a bolo by dobré poslať na toto miesto inšpekciu. Pre ministerstvo zdravotníctva a hlavnú hygienickú - zabezpečiť urýchlené opatrenia pri sledovaní zdravotného stavu obyvateľov Rudňan a okolia.

V úvode som spomenul, že došlo k úmyselnej demolácii budovy. V areáli skladov sú tri budovy. Jedna, ktorá bola

asi 70x10 metrov, mala jedno poschodie, je úplne rozobratá a tehly si niekto dal odviezť na objednávku. Ďalšia budova má rozobratú strechu, sú do nej otvory. Tretia budova má vybraté dvere a okná. Ako som spomínal, volne sa tu pohybujú malé deti. Na náš podnet bola zvolaná už minulý týždeň okresná havarijná komisia, ktorá si vytýčila krátkodobé a dlhodobé úlohy, ak môžem z tohto miesta, musím pochváliť jej operatívnosť.

Záverom chcem apelovať na vládu Slovenskej republiky a Slovenskú národnú radu, aby si konečne uvedomili, že najviac problémov sa za posledných 40 rokov nahromadilo práve v oblasti životného prostredia. Ak ich okamžite nezačneme riešiť, takéto ekologické havárie s obrovským negatívnym následkom na nás všetkých nám hrozia každý deň a v každej oblasti Slovenska.

Druhú interpeláciu na ministra poľnohospodárstva pána Kršeka, ktorá sa týka zákona na ochranu zvierat pred týraním, odovzdám písomne. Zaujíma ma hlavne súčasný stav prípravy zákona.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. O slovo sa prihlásil pán minister Belcák, potom s faktickou poznámkou pán poslanec Hübel a potom pán poslanec Sabo.

Minister hospodárstva SR J. Belcák;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

pán poslanec správne hovoril o problémoch, ktoré vznikli v Železorudných baniach v Rudňanoch. Po obdržaní správy

som urobil okamžité opatrenia, a vyslal som tam pracovnú skupinu z oblasti životného prostredia, aj z oblasti odborných záležitosti. Mohol by som komplexne a podrobne informovať o problematike. Pokúsim sa byt stručný s tým, že pokiaľ budú ešte nejaké otvorené problémy, môžeme sa k nim vrátiť.

Podlá zisteného stavu naozaj ide o arzénové výpalky, antimónové úlety, ako aj o ďalšie záležitosti týkajúce sa uložených vecí v objektoch, ktoré môžem presne charakterizovať aj očíslovať. Faktom je, že išlo o taký stav, že v objektoch boli protiprávne ubytovaní občania rómskeho pôvodu, ktorí rozobrali objekty, a látky uložené v týchto priestoroch ostali volné. Treba konštatovať, že doteraz nedošlo k ohrozeniu zdravia ľudí ani zvierat, a tiež k inému narušeniu životného prostredia. Uvádzam, že v časti Rudňany-Pätoraká v budovách patriacich Železnorudným baniam Rudňany a v pristavených chatrčiach sú protiprávne nasťahovaní už spomínaní rómski občania, ale pitnú vodu používajú z prameňa, ktorý je výškovo rozdielny cca 50 metrov nad úrovňou skladovacích priestorov. Boli odobrané vzorky vody z prameňa, ale výsledky toho času ešte nie sú k dispozícii.

Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, s likvidačnými prácami sa začalo už 8. júla tohoto roku. Likvidačné práce riadi štáb CO objektu Železorudné bane Rudňany a havarijná komisia závodu pod priamym riadením okresnej havarijnej komisie a štábu CO okresu. Súbežne s vykonávaním krátkodobých opatrení sa prikročí k realizácii dlhodobých opatrení. Treba konštatovať, že priestor, kde sú toxické látky uložené, bol nebezpečný aj pred zistením tohto prípadu, to znamená v súvislosti s rozobraním budovy, a tehly dobrej kvality pravdepodobne boli rozpredané po jednej korune rôznym staviteľom. Podnik Železorudné bane Spišská Nová Ves podá trestné oznámenie na rozkrádačov, ktorí svojím konaním spôsobili nielen hospodársku škodu podniku, ale i ohrozenie životného prostredia v danej lokalite. Ďalšie závery urobí havarijná ko-

misia, prípadne iné kompetentné orgány. Doplňujúca informácia: na krytie krátkodobých opatrení odhadla havarijná komisia potreby finančných prostriedkov vo výške 2, 5 až 3 milióny korún s tým, že dlhodobé opatrenia si vyžiadajú ďalších okolo 12 miliónov korún.

Mám ďalšie podrobnejšie informácie. Nerád by som zdržiaval. Pokiaľ bude pán poslanec a pani poslankyňa chcieť, môžem ich dať k dispozícii, ale je tu vidieť okamžité zásahy aj opatrenia na odstránenie stavu, ktorý sa tam nachádza. Skontaktujeme sa s pánom ministrom Tirpákom, predsedom komisie pre životné prostredie a urobíme ďalšie potrebné kroky.

Chcel by som sa ešte zmieniť o jednej záležitosti, a síce o probléme Transgazu, na ktorý reagoval pán minister Holčík. Dnes vláda Slovenskej republiky skutočne odsúhlasila a schválila založenie akciovej spoločnosti s termínom k 1. 8. 1991. Chcem iba povedať, že okrem dohody o vzniku tejto akciovej spoločnosti bude treba doriešiť niektoré záležitosti, najmä pokiaľ ide o ocenenie majetku, ale aj pokiaľ ide o prevedenie prostriedkov medzi rozpočtami českej republiky a Slovenskej republiky, pretože táto akciová spoločnosť nevznikla v súlade s kompetenčným zákonom, a tak uniká slovenskému rozpočtu od 1. januára doteraz zhruba 300 miliónov korún mesačne. Nie je to malá čiastka. Dohoda bola taká, že sa to prehodnotí, vykvantifikuje a tieto vzťahy sa usporiadajú s termínom od 1. januára tohto roka. Budem informovať na jesennom zasadaní Slovenskej národnej rady, aký bude ďalší postup.

Ak vláda Českej republiky schváli ten istý materiál, dôjde k vytvoreniu tejto akciovej spoločnosti, ak nie, máme premyslený postup, ako budeme pokračovat - buď tým štýlom, ako sa vytvorila akciová spoločnosť Transgaz, alebo sa vrátime k pôvodnému stavu, to znamená k pôvodným úvahám, že