predložím vláde Slovenskej republiky návrh na vytvorenie slovenskej akciovej spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi Belcákovi. Slovo má pán poslanec Sabo. Pripraví sa pani poslankyňa Badálová. Pán poslanec, dohodli sme sa, že v rámci interpelácií nebudeme uplatňovať faktické poznámky.
Poslanec J. Pokorný:
Chcel som len za obyvateľov Rudnian a okolitej prírody poďakovať pánovi ministrovi za veľmi rýchly zásah jeho rezortu. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
To je niečo iné. Slovo má pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:
Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
mám v rukách dve interpelácie poslaneckého klubu zelených. Prvá sa týka otázky konverzie Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom, ktoré sme osobne navštívili počas poslaneckého prieskumu 27. mája. Pre nedostatok času túto prvú interpeláciu odovzdám písomne. Adresovaná je na pána premiéra a ministra hospodárstva pána Belcáka.
Tých istých adresátov má aj druhá interpelácia, ktorú si dovolím predniesť, pretože sa týka zásadných otázok energetickej politiky. Dovoľte, aby sme v nej zaujali stručné stanovisko k návrhu energetickej koncepcie Slovenskej republiky do roku 2005, teda k predbežnému návrhu.
Poslanecký klub Strany zelených rozhodne odmieta jednostranné a neobjektívne riešenie energetického problému, postavené na doktríne ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky. Ako sme už zdôraznili v pripomienkach k programovému vyhláseniu, jadrové elektrárne sú nielen nebezpečným zariadením, ale sú aj nesmierne finančne náročné, ich vybudovanie blokuje prísun kapitálu do regiónu a obmedzuje rozvoj terciárnej sféry.
Žiadame ministerstvo hospodárstva, aby predložilo úplný výpočet finančnej náročnosti jadrovo-energetického programu, vrátane nákladov na likvidáciu jadrových elektrární a vyhoreného paliva. Napríklad toho času podlá nám dostupných informácií za zatiaľ v elektrárni Bohunice skladované palivové články bude nutné sovietskej strane zaplatiť približne 600 miliónov amerických dolárov. Eventuálne uskladnenie na našom území si žiada finančné zabezpečovanie už dnes. V Spojených štátoch sa predpokladajú náklady na takéto úložisko vo výške 30 miliárd dolárov, ako sa teda problém bude riešiť u nás v budúcnosti? Záruky týkajúce sa likvidácie rádioaktívneho odpadu neboli v minulosti dodržané. Žiadame tiež preukázať, že v prípade výstavby novej jadrovej elektrárne s maximálnym stupňom bezpečnosti nebude financovanie tejto jadrovej elektrárne viazané na dlhodobý vývoz elektrickej energie ako forma splátok úveru. Napríklad analýza nákladov na špičkovú 2000-megawatovú elektráreň v Poľsku ukázala, že Poľsko by bolo nútené 11 rokov vyvážať do zahraničia všetku vyrobenú elektrinu z tejto jadrovej elektrárne, aby bol splatený úver. Rovnako žiadame preukázať, že vybudovanie jadrovej
elektrárne finančne nezablokuje tok investícii do úsporných opatrení na zvýšenie efektívnosti využitia energie a rozvoja obnoviteľných energetických zdrojov a nezhorší situáciu v zamestnanosti obyvateľstva. Financie do energetiky sa dajú použit len raz.
V navrhnutej energetickej koncepcii tiež úplne chýbajú otázky interakcie rozvoja energetiky a životného prostredia. Vzhľadom na katastrofálny stav životného prostredia na Slovensku však ekologické kritériá musia byť podstatnou súčasťou programu reštrukturalizácie hospodárstva, a teda aj energetickej politiky, ktorá musí byt na túto reštrukturalizáciu viazaná. Za problematické považujeme aj riešenie energetickej závislosti Slovenska neúmerným rozvojom zdrojov. Plánovanie nových energetických zdrojov v danom regióne by malo byt viazané na preukázanie toho, že náklady na ich výstavbu v žiadnom prípade neprevýšia náklady na porovnateľné možné úspory energie.
V navrhnutej koncepcii tiež chýba zmapovanie racionalizácie a možných úspor spotreby palív a energií, rovnako rozpracovanie problematiky alternatívnych a obnoviteľných zdrojov energie. Naopak, uvažuje sa o dobiehaní spotreby energie vo vyspelých európskych krajinách typu Spolkovej republiky Nemecko, Francúzsko atď., čo z hľadiska nevyhnutnosti zabezpečenia udržateľného rozvoja spoločnosti považujeme za absolútne neprijateľné. Globálne energetické problémy dodnes nie sú vyriešené ani vo svete. Jedna pätina svetovej populácie konzumuje viac ako 70 % energie a súčasne energetika patrí k odvetviam, ktoré sa celosvetovo výrazne podieľajú na znečisťovaní ovzdušia, zosilňovaní skleníkového efektu a otepľovaní Zeme.
Dovolím si veľmi stručne predniesť náčrt našich alternatív, ktorý, samozrejme, nie je úplný. Najrýchlejším, najbezpečnejším a najlacnejším spôsobom redukcie znečistenia
ovzdušia a riešenia energetického problému je rozvinutie rozsiahleho programu úspor energii a zvyšovania energetickej účinnosti. Už dvojpercentné každoročné zvyšovanie účinnosti môže viest k značným efektom. Odhaduje sa, že napríklad aj v priemyselne vyspelej Veľkej Británii sa v súčasnosti vyplytvá až 60 % vyrobenej energie. Zvýšenie účinnosti zariadení je naviac oveľa ekonomickejšie, ako výstavba nových energetických zdrojov.
Zavádzaním kombinovanej výroby tepla a elektriny v súčasných teplárňach a výhrevniach v ČSFR by bolo možné inštalovať podstatne viac ako 2000 Mgw, čo je plánovaný výkon jadrovej elektrárne Kecerovce. Podobne existujú potenciálne obrovské úspory v oblasti využívania odpadového tepla v priemysle, zavádzania stavebných materiálov s vysokými tepelno-izolačnými vlastnosťami, preferovania moderných metód riadenia, energeticky úsporných technológií, energeticky menej náročných druhov dopravy, odbúravania energeticky náročných výrob, akou je napríklad výroba hliníka v Žiari nad Hronom. Rovnako nie je smerodatný súčasný nízky podiel alternatívnych zdrojov energie na ich odmietnutie, nakoľko zvyšujúci sa enviromentálny, geopolitický a ekonomický tlak na fosílne palivá povedie k stále väčšiemu rozvoju, hľadaniu a podielu alternatívnych zdrojov na celkovej bilancii. Zásadnými legislatívnymi a ekonomickými opatreniami treba osobitne podporiť výskum a využitie solárnych zdrojov, veterných a geotermálnych zdrojov, ďalej získavanie bioplynu atď.
Významné sú možnosti využívania odpadovej a nevyužitej biomasy. Existujúce zahraničné technológie využitia biomasy sú vysoko účinné a vyznačujú sa vysokou návratnosťou investovaných prostriedkov za tri až päť rokov. Ekologická únosnosť a vhodné prírodné podmienky predurčujú Slovensko aj na využívanie týchto zdrojov. Slovensko má vhodné podmienky aj pre využívanie zdrojov ukrytých v malých vodných elektrárňach do 10 Mgw, ktorých tu bolo pred štyridsiatimi rokmi
niekoľko stovák. Na Slovensku existuje potenciál približne 350 Mgw v týchto zdrojoch, ktoré by najmä pre menšie obce mohli predstavovať dlhodobý zdroj príjmov a vyriešenie miestnych energetických problémov.
Súčasne žiadame prehodnotiť program výstavby veľkých vodných elektrární z pohľadu ich ekologických dopadov na krajinu, zdevastovaného životného prostredia a sociálne postihnutej populácie územia, a z tohto hľadiska pristupovať aj k problému Sústavy vodných diel Gabčíkovo. Naše stanovisko sme tu prezentovali v pripomienkovaní správy k plneniu programového vyhlásenia. Celkovo treba program ďalšej výstavby gigantických vodných diel a jadrových elektrární nahradit programom diverzifikácie a decentralizácie kombinovaných energetických zdrojov rovnomerne rozložených po celom území republiky, s lepším zhodnotením paliva a znížením strát v prenosových vedeniach.
Súčasnú prechodnú etapu z éry fosílnych palív k ére obnovitelných zdrojov energie navrhujeme preklenúť zvýšením podielu zemného plynu a jeho racionálneho využitia prevažne formou kombinovaných energetických cyklov. Namiesto jadrových elektrárni je výhodnejšie budovať elektrárne založené na paroplynovom cykle, ktoré vyžadujú polovičné investície, sú ekologicky únosnejšie aj ako výroba energie priamo z uhlia, nevzniká problém havárie veľkých rozmerov /to je zasa porovnanie s jadrovou elektrárňou/, a nevznikajú žiadne rádioaktívne odpady.
V závere interpelácie si dovoľujeme zhrnúť požiadavky nasledovne:
- žiadame rozpracovať programy šetrenia energiou, zvýšenia účinnosti jej využívania, programy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a enviromentálne priaznivých riešení krytia energetickej bilancie Slovenskej republiky,
- žiadame zrušiť predpisy určujúce nízku toleranciu odberu, ktoré nútia odberateľov plytvať energiou,
- žiadame zaviesť systém enviromentálnych daní a úľav stimulujúcich nielen k šetreniu energiou, ale aj k orientácii na obnoviteľné a decentralizované zdroje energie,
- v súvislosti s globálnym problémom otepľovania Zeme navrhujeme, aby sa ČSFR a Slovensko zapojili do programu medzivládneho panelu zmeny klímy, zriadeného Inštitútom UNEP Organizácie spojených národov v roku 1988 a zameraného na vedecký výskum dopadov klimatických zmien a odporúčanie možných politických odpovedí, vrátane pristúpenia k dohodám o obmedzení emisií skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, metán, chlorfluorkarbony, oxidy dusíka a ďalšie.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Pani poslankyňa Badálová tu momentálne nie je. Slovo dostane pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Novák.
Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážený slovenský parlament,
podávam interpeláciu na pána ministra vnútra. Chcel by som sa vo svojej interpelácii v krátkosti zaoberať stúpajúcou kriminalitou a jednou z príčin, prečo kriminalita v Slovenskej republike má stúpajúcu tendenciu. Po novembri roku 1989, keď sme otvorili hranice aj smerom na západ, demokra-
čia priniesla do našej republiky popri kladných javoch aj javy záporné. Jedným z týchto záporných javov je aj prudký nárast kriminality. Niektoré legislatívne úpravy na zamedzenie rastu kriminality sme už realizovali napríklad schválenie zákona o policajnom zbore, no zákon o služobnom pomere polície, ktorý mal nasledovať hneď po zákone o policajnom zbore, sme odložili až na jesenné zasadanie. Túto skutočnosť považujem za dosť veľký nedostatok.
Za ďalšiu príčinu stúpajúcej kriminality považujem ab-
solútne nedostatočné materiálno-technické zabezpečenie polície. Ak chceme, aby polícia zodpovedne plnila svoje úlohy, aby mala väčšiu objasnenosť prípadov, aby sa predišlo stúpajúcemu rastu kriminality, musí ministerstvo vnútra zlepšiť najmä niektoré podmienky, vybaviť policajné stanice výkonnejšími vozidlami, v horskom teréne terénnymi, ďalej počítačmi, automatickými fotoaparátmi, videokamerami, výkonnejšími a najmä menšími rádiostanicami. Ďalej sa žiada zlepšiť zimnú výstroj policajtov podlá klimatických podmienok. Na Slovensku policajti, ktorí slúžia v severných oblastiach, majú tú istú výstroj ako policajti napríklad v Komárne. A v neposlednom rade sa musí vyriešiť aj finančné ohodnotenie policajtov, aby neboli odkázaní na tzv. vedľajší pracovný pomer. Myslím si, že ak chceme zabrániť rastu kriminality, ministerstvo vnútra musí čo najskôr riešiť tieto naliehavé požiadavky polície.
Moja druhá interpelácia sa týka ministra financií. Na 11. schôdzi Slovenskej národnej rady som podal interpeláciu na pána ministra financií v otázke zohľadnenia klimatických podmienok v cenách palív pre obyvateľstvo v severných oblastiach Slovenskej republiky. Pán minister mi listom č. 140391 odpovedal, že vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 19. 3. 1991 sa zaoberala týmto problémom a v rámci pripravovaného vykonávacieho predpisu sa predpokladá riešiť zvýšené výdaje v severných regiónoch Slovenska. Žiadam pána
ministra financií, aby verejnosť bola bližšie oboznámená s pripravovaným vykonávacím predpisom o zohľadnení horších klimatických podmienok v severných oblastiach Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Homolovi. Slovo má opäť pán minister Belcák a potom pán minister Pittner.
Minister hospodárstva SR J. Belcák;
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené pani poslankyne,
budem veľmi stručný, o chvíľu totiž musím odísť, pretože sa s pánom premiérom budeme svedkami podpísania kontraktu s americkou firmou Canon vo vzťahu k VAB Bánovce a Podpolianske strojárne. Ide o veľmi zaujímavý projekt, ale o tom nechcem informovať.
Pán poslanec Sabo interpeloval predsedu vlády resp. vládu Slovenskej republiky a mňa ako ministra hospodárstva v dvoch veciach - konverzia zbrojnej výroby a energetická politika Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o konverziu zbrojnej výroby týkajúcu sa Dubnice nad Váhom, pánovi poslancovi dáme písomné stanovisko s tým, že iste viete, že od zajtra začína práve v týchto podnikoch - v Dubnici nad Váhom a ZŤS Martin návšteva americkej delegácie, ktorá je vedená námestníkom ministra obrany Spojených štátov. Takisto sa bude týkať tohto problému.
Pokiaľ ide o slovenskú energetickú politiku, treba povedať, že moje kolégium prerokovalo prvý pracovný návrh tejto koncepcie. Vláda Slovenskej republiky má v pracovnom pláne túto koncepciu prerokovat v októbri. S pánom poslancom Sabom sme sa práve dohodli, že budeme v kontakte, má k dispozícii tento pracovný materiál a pán poslanec súhlasí s tým, že odpoveď na tieto problémy, ktoré sú veľmi široké, a ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých náležitostí energetiky Slovenska, bude pánovi poslancovi resp. skupine poslancov daná po prerokovaní koncepcie vo vláde Slovenskej republiky. Len ako poznámku uvediem, že zatiaľ nie je rozhodnuté o výstavbe ďalšej jadrovej elektrárne, že napríklad aj Švédsko má 12 reaktorov, a pokiaľ ide o riešenie problémov výroby jadrovej energie, má to rozpočítané až do roku 2100. Čiže problémy, ktoré pán poslanec uviedol, majú dlhodobú platnosť a sú schopné riešenia iba v dlhodobom časovom horizonte.
Pokiaľ ide o paroplynové cykly, s tými sme sa zaoberali a rokovali sme o nich aj pri príležitosti včerajšieho rokovania s vládnou delegáciou Maďarskej republiky ohľadne Gabčíkova-Nagymarosu. Aj tento problém je predmetom riešenia ako alternatívneho zdroja výroby elektrickej energie, ale iba poznamenám, že vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros je hotové, že výroba elektrickej energie pri vodných elektrárňach predstavuje okolo 140 korún za megawatt, kým pri paroplynovom procese okolo 800 korún za megawatt a pritom tam sú aj ekologické dôsledky oproti vodným elektrárňam. Ale všetky tieto záležitosti budeme hodnotiť v našom návrhu koncepcie a keď bude dopracovaná a prerokovaná vo vláde, pánovi poslancovi a skupine poslancov dáme písomnú odpoveď na takto široko postavený problém energetickej politiky Slovenska.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi ministrovi Belcákovi. Slovo má pán minister Pittner.
Minister vnútra SR L. Pittner;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
viacerí páni poslanci, a ako som počul, aj pán poslanec Hudec majú otázku, prečo pred budovou máme príslušníkov, a to v období, keď sa nič nedeje, znervózňuje to obyvateľov, pýtajú sa na to občania atď. Nuž poviem vám pravdu, ani mňa to neteší, pretože fakt je ten, že v Prahe niečo podobné nevidíte, i keď tam vidno zasa iné veci. Ale žiaľbohu, operatívne výsledky sú také, že musíme takéto opatrenia robiť, pričom je to minimum v obmedzovaní občanov. Vidíte, že doprava chodí, celá vec je v tom, že musia prejsť na druhú stranu ulice. Dostávame celý rad výhražných anonymov, telefonátov, dostávame rôzne letáky, za ktorými môže byt psychopat, ale môže byt za nimi aj naozaj tá organizácia, ktorá je tam podpísaná. Na druhej strane, ak sa pri skúmaní určitej trestnej činnosti dostaneme doslova k arzenálom, ako aj z posledných dni, kde istý páchateľ mal u seba 23 obranných granátov, niekoľko zakonzervovaných automatov, tak človek jednoducho nemôže podceňovať to, čo by mohlo nastať, keďže zodpovedáme za vašu bezpečnosť, ale aj občanov. Preto sa snažíme urobiť aspoň minimálne obmedzenia, ktoré sú prevenciou a zabezpečia, že sa nestane nejaké nešťastie. Samozrejme, páchateľa by sme iste chytili, sú tu opatrenia okolo budovy, v budove a ďalšie operatívne opatrenia, lenže to už by bolo neskoro. Preto prosím, pochopte, že to nerobíme radi, veď ma stretávate v meste, cez prestávky, chodím, chodíte aj vy, tie anonymy nie sú proti konkrétnym osobám, ale proti Slovenskej národnej rade. Z týchto dôvodov to, žiaľ, musíme robiť.
Pokiaľ ide o interpeláciu pána poslanca Homolu vo veci stúpajúcej kriminality, a teda opatrení na strane polície - istý člen vlády počas vášho vystúpenia, pán poslanec, mi hovorí: "No, hovorí vám z duše. " Niet jedného zasadania vlády, kde by táto otázka nebola na pretrase. Ja si najlepšie uvedomujem, čo všetko našej polícii chýba, a robím všetky opatrenia, ktoré sú len možné, aby sme toto chýbajúce vybavenie, ale aj iné veci, ktoré tu pán poslanec spomenul, polícii dali.
Pokiaľ ide o kriminalitu, nechcem to zakríknuť, ale
posledné týždne, je ich už do desať, predstavujú určitý stabilizovaný stav bezpečnosti. Klesá najmä počet lúpeží z týždňa na týždeň. Tento týždeň oproti minulému týždňu bolo o 256 prípadov lúpeží menej. Stúpli trošku znásilnenia, a to súvisí zrejme s letom. Ale chcem povedať, že pokiaľ ide o celkový vývoj kriminality, dúfam, že sa nám podarí jedna pomerne nádejná záležitosť. Práve v týchto dňoch som urobil návrh zmluvy, ktorá by sa mala o pár dní podpísať s americkou firmou Rini, ktorá v Maďarsku má veľmi dobré výsledky, kde zabezpečila ochranu občanov aj inštitúcii pred vlámaním s tým, že signalizačná technika je na supermodernej úrovni. Ale podstatné pre nás je okrem toho aj to, že za každých 500 užívateľov polícia od firmy dostane jedno supervýkonné auto, za každých 1500 dve autá a postupne sa to stupňuje, takže aj týmto spôsobom máme nádej dostať sa k určitým jednak signalizačným zariadeniam a jednak k technickému vybaveniu. Ale to všetko je, samozrejme, len určité minimum.
Preto vláda v marci rozhodla, že do konca septembra spolu s ministrom financií máme predložiť vláde návrh na zdôvodnenie zvýšenia rozpočtu podlá toho, čo som si vtedy uplatňoval, o 680 miliónov korún. Ako viete, česká vláda teraz odsúhlasila ministrovi vnútra Českej republiky vyše l miliardy, ja som teraz dostal 200 miliónov korún, z toho ide značná časť na valorizáciu a len zvyšok na materiálno-tech-
nické vybavenie. Dúfam, že v septembri budeme mať možnosť obhájiť zvýšenie rozpočtu vzhľadom na situáciu, ktorú pán poslanec veľmi presne definoval.
Takisto, pokiaľ ide o zabezpečenie polície diferencovaným vybavením ošatenia, teda inak v meste a inak v horách alebo inak v klimaticky miernom pásme a inak tam, kde sú klimaticky extrémne podmienky, s tým takisto rátame. Žiaľbohu, stav je taký, že šetríme, aby sme aspoň tie najzákladnejšie veci mohli pre políciu zabezpečiť. Občania, ktorí sa dožadujú policajných staníc, sú na jednej strane uspokojovaní tým, že stanice sa zabezpečujú najmä v extrémnych obciach, kde sú extrémne nárasty kriminálnej trestnej činnosti, lenže to je ďalší nárok na dopravné prostriedky. Nechcem ísť do úplných podrobností, aby sme nedali príliš veľa informácií kriminálnikom, ale na druhej strane fakt je ten, že pre políciu musíme urobiť naozaj viac.
Ďakujem pekne.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi ministrovi. Slovo má pán poslanec Novák. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.
Poslanec I. Novák:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi povedať, že svoj problém interpelácie som riešil s pánom ministrom školstva, mládeže a športu a preto ju dám písomne.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Zoričák.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené poslankyne, poslanci,
svoj príspevok skrátim len na niekoľko poznámok, konkrétny text by som potom odovzdal členom vlády. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 349 rozhodla vysloviť súhlas so zrušením trvalého užívania budov Demokratickej únie žien. V tomto uznesení sa ukladá príslušným prednostom obvodných úradov zrušiť hospodárske zmluvy o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Myslím, že pokiaľ trvalý užívateľ užíva budovu v súlade s ustanoveniami hospodárskej zmluvy, niet právneho titulu na jednostranné zrušenie hospodárskej zmluvy. Teda moja prvá poznámka smeruje k otázke: Aké boli dôvody pre zrušenie trvalého užívania, či Demokratická únia žien nebola ochotná
o otázke svojho majetku rokovať, a či mala možnosť sa vyjadriť?
Moja druhá poznámka: V splnomocňovacej časti sa tiež hovorí o tom, že nehnuteľnosti majú byt odovzdané aj s hnuteľnými vecami. Pýtam sa teda, podľa akých právnych predpisov je Demokratická únia žien povinná odovzdať s budovami
i všetko príslušenstvo a zariadenie? Ide o vyvlastnenie tohto majetku alebo o prepadnutie v prospech štátu? Z tlače je známe, že organizácia žien nadobúdala svoj majetok najmä z vlastných zdrojov. V tejto súvislosti citujem zo záverov výsledku kontroly, ktorú uskutočnila komisia vlády zo dňa 17. 6. 1991. V bode 12 sa hovorí, že táto organizácia od ro-
ku 1976 zabezpečuje svoju činnosť na princípe samofinancovania vlastnými prostriedkami. To je materiál vlády. Ak má teda ísť o vyvlastnenie, iba pripomínam, že vyvlastnenie je možné iba na základe zákona a za odplatu. Je teda uznesenie vlády v súlade z Listinou základných práv a slobôd a s ústavou? Ak sa má uznesenie realizovať do 31. júla 1991, ide prinajmenšom o sporný text tohto rozhodnutia vlády, ktorý znemožňuje Demokratickej únii žien Slovenska brániť svoje práva. Prosím, aby vláda v písomnej odpovedi moje pochybnosti buď odstránila, alebo zmenila svoje rozhodnutie. Domnievam sa, že ak autoritu zákonov nepodporia zastupiteľské zbory, výkonná moc, ale i verejnosť, právny štát nemôže fungovať.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Pán poslanec Zoričák nie je prítomný. Pán poslanec Cyril Ivan takisto nie je prítomný. Vystúpi pán poslanec Kačmár.
Poslanec B. Kačmár:
Vážená vláda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mám jednu otázku a jednu interpeláciu, ktoré sú veľmi krátke, preto dovoľte, aby som ich tu prečítal. Problémy súvisiace s poľnohospodárstvom už na tejto schôdzi Slovenskej národnej rady zazneli viackrát. Zdá sa však, že najmä v poslednom období sa v tejto oblasti hromadí toľko ťažkostí, že je namieste, aby sme rezortu poľnohospodárstva venovali náležitú a permanentnú pozornosť.
Dovoľte obrátiť vašu pozornosť na odbytové tažkosti, s ktorými zápasí tento rezort. Okres Svidník nemá vlastnú spracovateľskú základňu živočíšnych produktov, teda mäsa a mlieka. V odbyte mäsa je naviazaný na mäsokombináty Humenné a Prešov. Myslím, že práve v tomto je jadro problému poľnohospodárov okresu Svidník. Vzhľadom na pokles spotreby mäsa sa nepodarilo vykúpiť oných 60 % mäsa z objemu dodávky za I. štvrťrok roku 1990. Pozrime sa však, v akom pomere sa táto úloha v spomínanom regióne neplnila. V okrese Prešov bol nákup podlá posledných známych údajov nenaplnený o 70 ton, v okrese Humenné nákup nebol naplnený o 50 ton, v okrese Svidník je však nákup nenaplnený o 300 ton, pričom v objeme produkcie je okres Svidník neporovnateľne menší ako spomínané predchádzajúce dva. Pýtam sa teda pána ministra poľnohospodárstva, čo urobí pre to, aby sa garantované objemy mäsa vykúpili a aby v prípade nenaplnenia tejto úlohy bol rozdiel v spomínaných okresoch proporcionálny.
V súvislosti so spomínanými problémami sa už pred pár rokmi pristúpilo k výstavbe bitúnku v okrese Svidník. Koncom roku 1990 bola dostavba tohoto objektu pozastavená. Preto poľnohospodárski producenti v okrese v snahe zabezpečiť dostavbu a zabezpečiť zúročenie už vynaložených nákladov začiatkom roka požiadali o udelenie výnimky pre založenie akciovej spoločnosti, ktorá by zabezpečila dostavbu a začala prevádzku v tomto objekte. Táto výnimka im udelená nebola, ale po čase Mäsopriemysel Humenné pristúpil ako investor k dofinancovaniu tejto stavby. Vznášam interpeláciu na ministra pána Kršeka, aby sa ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ako zakladateľ podnikov mäsopriemyslu zasadilo o čo najskoršie dokončenie a uvedenie do prevádzky tohto objektu a tak zmiernilo, či odstránilo diskrimináciu výrobcov mäsa v okrese Svidník v porovnaní s okresmi, na území ktorých spracovateľské závody mäsopriemyslu existujú.
Ďakujem vám.