Poslankyňa A. Vilčeková:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
osobitne by som sa obrátila najmä na predsedu Slovenskej národnej rady, ale aj na pána ministra kultúry Slovenskej republiky vo veci určitej podlžnosti, ktorú máme voči historickým osobnostiam, ktoré v minulosti vystúpili na obranu práv slovenského národa, a na ktoré by sme my, všetci v Slovenskej republike, nemali zabúdať. Týka sa to veľkého priateľa a bojovníka za sebaurčenie a svojbytnosť slovenského národa v tých najkrutejších časoch jeho odnárodňovania a zámernej asimilácie. Je to Sieten Watson, Angličan škótskeho pôvodu, významný historik a znalec európskych, osobitne slovenských pomerov, blízky priateľ našich významných osobnosti, ako bol Andrej Hlinka, Milan Rastislav Štefánik a ďalší. Veľkou mierou sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Práve 25. júla 1991 by sme si mali pripomenúť štyridsiate výročie jeho smrti.
Vážený pán minister kultúry Slovenskej republiky, zaujímalo by ma, či vaše ministerstvo pripravilo aspoň nejakú spomienku na túto veľkú osobnosť. Slušnosť hovorí, že na svojich priateľov, ktorí nám pomáhali v najťažších časoch, sa nemá zabúdať.
V posledných desiatkach rokov sa zabúdanie, a nielen z našej viny, stalo takou našou národnou charakterovou črtou. Práve dnes, 16. júla 1991 by sme si mali pripomenúť 90. výročie narodenia Karola Sidora, významného publicistu, politika a štátnika, ktorý sa svojou činnosťou zaslúžil o svojbytnosť slovenského národa.
Ďakujem za pozornosť. Ostatné interpelácie odovzdám písomne.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pani poslankyni Vilčekovej. Vystúpi pani poslankyňa Marhulíková zo Strany demokratickej lavice. Pripraví sa pán poslanec Lacko z KDH.
Poslankyňa O. Marhulíková:
Vážené predsedníctvo, poslankyne, poslanci, vážená vláda,
i na dnešnom rokovaní chcem poukázať na vážne problémy, ktoré sa prejavujú v súčasnom období pri zabezpečovaní odborného výcviku žiakov pripravujúcich sa na povolanie a odborné činnosti v obchode, službách a spoločnom stravovaní a súvisia s prebiehajúcou privatizáciou prevádzok, na ktorých sa ešte vykonáva odborný výcvik.
Na 14. schôdzi Slovenskej národnej rady som interpelovala ministrov obchodu a cestovného ruchu, vnútra a školstva, mládeže a športu ohľadom riešenia problematiky súvisiacej so zabezpečovaním pracovísk odborného výcviku pre žiakov Stredného odborného učilišťa v Poprade. Vzhľadom na závažnosť nastolenej problematiky zovšeobecňujúcej celoslovenské problémy a neuspokojivé riešenie, pretože nedáva istotu stredným odborným učilištiam, ale najmä žiakom, na pokračovanie a dokončenie štúdia v stredných odborných učilištiach, žiadam predsedu vlády Slovenskej republiky nevyhnutne riešiť oblasť prípravy mládeže na povolanie v podmienkach privatizácie obchodu, služieb i cestovného ruchu.
Zákony číslo 171/1990 Zb. a číslo 522/1990 Zb., ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, zachováva stredné odborné učilištia ako
druh strednej školy, ktorý pripravuje žiakov pre výkon odborných činností zodpovedajúcich príslušnému odboru. Súčasne zvýrazňuje jeho význam a postavenie v tom, že jeho vyčlenením z podnikovej sféry sa stáva výchovno-vzdelávacím zariadením s právnou subjektivitou, ktorého zriaďovateľom je príslušný ústredný orgán štátnej správy alebo družstvo. Stredné odborné učilištia zabezpečujú žiakom nielen teoretické vyučovanie, ale aj odborný výcvik mimo objektu školy. Odborný výcvik je nosným profilujúcim predmetom a zaberá takmer polovicu rozsahu prípravy v príslušnom odbore. Uskutočňuje sa priamo v prevádzkových priestoroch organizácií, v štátnych podnikoch, v ktorých v súčasnom období prebiehajú zásadné štrukturálne zmeny a ktoré v znení zákona č. 427/199O Zb. podliehajú privatizácii. To má negatívny dopad na priestorové a materiálno-technické zabezpečenie odbornej prípravy najmä tých žiakov, ktorí boli prijatí ešte v roku 1988/89 v rámci v tom čase záväzného rozpisu štátneho plánu náboru dorastu.
V súvislosti s prebiehajúcou takzvanou malou privatizáciou sa v podstatnej miere narúša systém doterajšieho zabezpečovania odborného výcviku žiakov stredných odborných učilíšť. Ide najmä o 11 stredných odborných učilíšť v pôsobnosti ministerstva obchodu a cestovného ruchu, v ktorých sa pre štátne obchodné podniky pripravuje na povolanie v obchode a spoločnom stravovaní cca 5 000 žiakov. Ide však i o ďalších cca 13 000 žiakov v 51 stredných odborných učilištiach v pôsobnosti ministerstva školstva, mládeže a športu, ktoré v prevažnej miere pripravujú žiakov na pracoviskách štátnych podnikov, t. j. v prevádzkových jednotkách, v reštauračných zariadeniach a v prevádzkach poskytujúcich služby obyvateľstvu. Takto hrozí pre stredné odborné učilištia postupne strata 33O prevádzkových jednotiek slúžiacich ako pracoviská na zabezpečenie odborného výcviku. Hlavným odborným predmetom trojročného štúdia je odborný výcvik v rozsahu 17, 5 až 21 hodín týždenne, realizovaný priamo
v prevádzke, to znamená v prevádzkovej jednotke, v reštauračných zariadeniach a v prevádzkach, ktoré poskytujú služby, ktoré sú v súčasnom období predmetom verejných dražieb. Privatizácia obchodu tak nedáva žiakom možnosť pokračovať a dokončiť prípravu na povolanie, do ktorej boli prijatí ešte v roku 1989.
Riešenie tohto závažného problému bolo predmetom rokovaní v minulom i v tomto roku ministerstiev pre správu a privatizáciu národného majetku, obchodu i cestovného ruchu, školstva i Združenia podnikateľov Slovenska. Na základe informácií ich výsledkom bolo, že prevádzkové jednotky, v ktorých žiaci vykonávajú odborný výcvik, budú do verejných dražieb zaradené po 3O. 6. 199O. Uvedený postup problém nerieši a dochádza k situácii, keď jeden zákon je proti druhému. Máme na mysli zákon č. 427/199O Zb. a č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení zákona č. 171/199O Zb. a zákona č. 522/199O Zb. v tom, že odborný výcvik žiakov sa má zabezpečiť v podmienkach prevádzkových jednotiek, a zákon o malej privatizácii nezaväzuje vydražiteľov prevziať tieto záväzky a neukladá im ani povinnosť, okrem predaja potravinárskeho sortimentu, aj to len na dobu jedného roka, zachovať pôvodnú činnosť. Naviac, vydražitelia väčšinou nemajú záujem prevziať záväzok, aby žiaci stredných odborných učilíšť mohli pokračovat a dokončiť prípravu v príslušnom učebnom odbore.
Navrhujem preto zvýhodniť organizácie a súkromných podnikateľov, ktorí zabezpečia odborný výcvik žiakov v stredných odborných učilištiach v školskom roku 1991/92, poskytnutím daňovej úľavy. Uvedomujem si, že v privatizačnom procese nie je možné zachovať všetky prevádzkové jednotky, v ktorých sa zabezpečuje odborný výcvik. Riešenie však vidím vo vyčlenení vybraných prevádzkových jednotiek a závodov spoločného stravovania zo zoznamu majetku určeného k predaju v rámci dražieb malej privatizácie, a teda ich zaradenie do
veľkej privatizácie, to znamená so záväzkom zachovania výchovy učňov. Existujúce problémy by mali riešiť ministri pre správu a privatizáciu národného majetku po dohode s ministrom školstva, mládeže a športu a ministrom obchodu a cestovného ruchu. Pri rešpektovaní zohľadnenia školského zákona a zákona o malej privatizácii v postupe privatizácie objektov, v ktorých sa vykonáva odborný výcvik žiakov stredných odborných učilíšť, by sa vyriešil problém nielen nášho Stredného odborného učilišťa služieb Slovenského zväzu výrobných družstiev v Poprade, ale aj ďalších stredných odborných učilíšť, ktorým hrozí, že od 1. septembra 1991 nebudú môcť pre svojich žiakov zabezpečiť odborný výcvik.
V závere chcem poukázať ešte na jeden vážny problém, ktorý sa konštatuje i v Správe o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Je to problematika financovania prípravy žiakov stredných odborných učilíšť, ktorú sa darí riešiť pre tento rok iba s námahou. Stredné odborné učilištia a strediská praktickej výuky sa dostávajú do zložitej, až neriešiteľnej situácie, teda do platobnej neschopnosti v dôsledku insolventnosti organizácií, ktoré podlá školského zákona majú povinnosť uhrádzať pomernú časť nákladov stredných odborných učilíšť a stredísk praktickej výuky za prípravu svojich žiakov. Podobne je nesúlad medzi novelou školského zákona a zákona o štátnej správe v školstve na jednej strane a vyhláškami ministerstva financií o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu a Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií na strane druhej. Navrhujem riešiť uvedenú situáciu prostredníctvom kapitol tých ústredných orgánov, ktoré sú zriaďovateľmi stredných odborných učilíšť. Zároveň je žiadúce, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s platnými právnymi normami jednoznačne určilo pravidlá financovania, usmerňovania mzdových prostriedkov a dotácií do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pre stredné
odborné učilištia, ktorých zriaďovateľom je v znení zákona číslo 522/1990 Zb. ústredný orgán štátnej správy.
Starostlivosť o vytváranie podmienok pre krytie novej potreby pracovných síl v obchode, službách a v spoločnom stravovaní si vyžaduje koncepčné riešenie učňovského školstva. Učňovské školstvo môže úspešne plniť svoju funkciu, ktorou je príprava kvalifikovaných pracovníkov, len v úzkom spojení teórie s praxou. Vzhľadom na naliehavosť uvedených problémov a z dôvodu, že tento vážny problém nemôže riešiť len jedno ministerstvo, obraciam sa na predsedu vlády Slovenskej republiky o ich neodkladné riešenie.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pani poslankyni Marhulíkovej. Vystúpi pán poslanec Lacko z KDH. Pripraví sa pán poslanec Doboš.
Poslanec E. Lacko: Vážené plénum,
ľudová múdrosť hovorí, že najcennejšie, čo môže človek premrhať, je čas. Žiaľ, v priebehu tejto schôdze sme sa touto ľudovou múdrosťou príliš neriadili, a aby nás tu nenašiel zajtrajší deň, odovzdám svoj príspevok písomne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi. Vystúpi pán poslanec Doboš zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Chmelo z VPN.
Poslanec L. Dobos:
Vážená Slovenská národná rada,
veľmi dobre viem, že je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Zrejme mnohým z vás je známe, že od 1. 7. do 19. 7. v Ženeve zasadá konferencia o národnostných menšinách ako súčasť Helsinského procesu. Na tejto konferencii sa zúčastňujú vládne delegácie. Nepoznám presne zloženie našej delegácie, ale toľko viem, že zo slovenských politických orgánov, myslím na parlament a vládu, na tejto konferencii nikto nie je prítomný. Pre mňa je to zarážajúce a nepochopiteľné. Podľa mňa, nakoľko ťažisko národnostnej politiky je predovšetkým na Slovensku, v Ženeve by mala byt prítomná silná prezentácia zo Slovenska.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, môžem vás hneď opraviť? Je tam predseda výboru pre národnosti pán Brndiar.
Poslanec L. Dobos:
Hneď sa dostanem aj k tomu. Podlá mňa táto príležitosť nutne vyžadovala, aby Slovensko bolo zastúpené samostatnou delegáciou. Nechápem, prečo sa tak nestalo. Keď už pre mňa z neznámych príčin sa to nepodarilo, Slovensko by malo byt zastúpené silnou prezentáciou štátnej delegácie. Ako viem, ani to sa nestalo. Čo je to vlastne? Je to nezáujem, alebo niekto to prehliadol? Predsa zo Slovenska by sme tam mali čo povedať. Nechápem ani to, že pri takej príležitosti nechali stranou Radu pre národnosti pri vláde Slovenskej republiky, a takisto Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. Podlá mňa je to premárnená príležitosť.
Koncom minulého týždňa som sa dozvedel, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schválilo do Ženevy Ivana Brndiara. Nezávidím poslancovi Ivanovi Brndiarovi vycestovanie len na záverečné dni konferencie, keď ostatní členovia tejto konferencie sa už balia alebo už odcestovali, a náš poverenec akurát pricestuje na koniec tejto konferencie. Žiadam vysvetlenie od Predsedníctva Slovenskej národnej rady a od zodpovedných činiteľov vlády, prečo sa venovala tejto záležitosti len taká chudokrvná a malá pozornosť.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. S odpoveďou sa prihlásil pán minister Demeš..
Minister zahraničných vzťahov SR P. Demeš:
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,
chcel by som informoval, že vedúci právneho oddelenia nášho ministerstva dr. Vršanský sa zúčastňuje na tejto konferencii od začiatku až do konca. Je tam 19 dní. Je tam vyslaný z toho dôvodu, aby počas všetkých rokovaní nič neuniklo v textovej časti.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ešte predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Chmelovi, chcem vám oznámiť, že aj pán poslanec Baláž sa vzdal ústneho prejavu a svoju interpeláciu odovzdal písomne. Vystúpi pán poslanec Chmelo. Pripraví sa pán poslanec Masarik z KDH.
Poslanec J. Chmelo:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
ďakujem za slovo. Nie som lekár, preto sa ani neviem kompetentne vyjadriť o príčinách, vzniku, diagnostike, liečení, či rehabilitácii alebo aj následkov reumatických chorôb. Jedno však viem, vídaval som to denne, čo bolestí prežíva reumatik, aký je handycapovaný voči nám, zdravým, aké úsilie musí vyvinúť lekár na zmierenie jeho utrpenia a pritom výsledok je často zníženie bolestí, nie však pre neschopnosť lekára, ale pre zákernosť choroby. Reumatické choroby sú choroby, ktoré sú na druhom mieste z pohľadu príčiny vyradenia pacienta z práce. Vo svete je bežné, že pacient je operovaný, jeho rozpadávajúce sa kĺby sú nahradzované umelými, jeho pokrivené prsty sú narovnávané operačnými zákrokmi. Vo svete existuje reumochirurgia, u nás v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike nie, keď nepočítam zákroky na ortopedických klinikách alebo niekoľko desiatok pacientov operovaných lekármi z Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. A práve tu vzniklo prvé špeciálne reumochirurgické pracovisko. Budova so 110 lôžkami a operačnými sálami je pred dokončením, chýba 50 miliónov korún. Dokončí sa behom pár mesiacov? Dnes to vyzerá, že nie. Táto časť Výskumného ústavu reumatických chorôb bola hodená na dno jazera v rámci zastavenia výstavby, možno zmrazenia výstavby 296 zdravotníckych stavieb na Slovensku. Pýtam sa ministra zdravotníctva pána Rakúsa, či výber zdravotníckych stavieb v konkrétnom prípade Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch bol urobený dôsledne, s plnou znalosťou veci. Naozaj nie sú peniaze, 50 miliónov korún, na dokončenie klinickej časti s operačnými sálami pre reumochirurgiu? Dávam otázku podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi a ministrovi financií pá-
novi Dančovi. A ešte sa pýtam predsedu vlády Slovenskej republiky pána Čarnogurského: Je v prípade Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch stanovisko vlády definitívne a reumatici sú odstavení?
Podlá skúsenosti z vyspelých štátov Európy priemerná potreba lôžok na systematické liečenie reumatikov je 100 postelí na milión obyvateľov. Na Slovensku k 3. 3. 1991 je 5 269 935 obyvateľov a máme až 80 postelí pre reumatikov v rozpadávajúcej sa pôvodnej časti klinickej časti Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch, v ktorej je jedine možné hospitalizovať pacientov s ťažkými reumatickými chorobami z územia celého Slovenska. Tu sa poskytujú odborné konzultácie a ambulantné vyšetrenia pre všetkých odborných lekárov-reumatológov, od Bratislavy po Svidník. Tu sa školia reumatológovia pre všetky zdravotnícke zariadenia na Slovensku. Havarijnému stavu súčasnej klinickej časti sa dá pomôcť len tým, že nová budova bude dokončená v roku 1992. Zastavenie výstavby vyvolá ďalšie zbytočné náklady a priestor pre vznik škôd a nemožnosť poskytnúť reumatikovi lekársku pomoc.
Dovoľte ešte jednu otázku na ministra spravodlivosti pána Poslucha. Iste sa zhodneme v tom, že nezávislé súdy predstavujú jeden z troch základných kameňov demokracie. Pán minister Posluch vie, koľko mu chýba sudcov, aký je stav v našom súdnictve. Realita však je taká, že nezávislý je - obrazne povedané - ten, kto má plnú peňaženku. Nie je to najdôležitejší moment, ale nemôžeme byť až takí optimisti, že túto stránku veci zanedbávame. Preto sa pýtam, kedy budú upravené platové pomery sudcov a štátnych notárov na Slovensku. Vláda Českej republiky už schválila návrh zákona Českej národnej rady o platových pomerov sudcov a štátnych notárov a ich justičných či notárskych čakateľov. Stane sa to i na Slovensku a kedy?
Ďakujem pekne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi z VPN za jeho interpeláciu. Pán minister Posluch chce odpovedať hnedí. Ináč by som chcel upozorniť pánov ministrov, že po skončení interpelácií budú mat možnosť odpovedať na jednotlivé interpelácie v rámci normálneho programu, resp. svoje odpovede môžu odovzdať aj písomne.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch:
Budem veľmi stručný. Návrh je pripravený, predložený do vlády, ktorá rozhodne pravdepodobne na budúci týždeň.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi. Vystúpi pán poslanec Masarik z KDH. Pripraví sa pán poslanec Gašpar zo SNS.
Poslanec J. Masarik:
Vážená Slovenská národná rada, vláda, dámy a páni,
je známe, že čiastka približne tri a štvrť miliardy korún, ktorá bola pridelená na KBV v rámci rozpočtu na rok 1991, nestačila ani zďaleka uspokojiť požiadavky obcí a miest. Preto ministerstvo financií v snahe zabezpečiť čo najväčšiu objektivitu vypracovalo kritériá pre posúdenie poradia dôležitosti a opodstatnenosti nárokov žiadateľov. Tieto kritériá boli riadne zverejnené. Jedným z hlavných kritérií, ktorým sa sledovalo zníženie rozostavanosti, bolo, aby sa príslušná stavba ukončila do 1. 7. 1992. Potrebné podklady z obcí a miest boli dokonca počítačovo spracované, aby sa uprednostnili najnaliehavejšie prípady a vylúčil sa subjek-
tívny faktor. Z popísaného spôsobu prideľovania finančných prostriedkov vyplýva, že čiastky pridelené na komplexnú bytovú výstavbu jednotlivým krajom a mestu Bratislava pre rok 1991 boli rozdielne vysoké.
V júni tohoto roku, keď sa na KBV rozdeľovala ďalšia l miliarda z prebytku štátneho rozpočtu, sa však už postupovalo podlá iného kľúča. Pri tomto rozdeľovaní bola snaha kompenzovať rozdiely vo výške prostriedkov pridelených jednotlivým krajom na rok 1991. Výsledkom takejto kompenzácie je nasledujúce rozdelenie: Bratislava dostala 180 miliónov, Západoslovenský kraj 372 miliónov, Stredoslovenský kraj 398 miliónov a Východoslovenský kraj 50 miliónov.
Nepovažujem za správne, aby sa menili kritériá v priebehu hry pri rozdeľovaní finančných prostriedkov len preto, že sa zistí, že výsledkom takéhoto postupu je, že jeden kraj dostane viac než iný. Ak niekto dostal viac a kritériá boli zvolené objektívne, znamená to zrejme, že jeho nároky sú opodstatnené. Preto chcem požiadať ministerstvo financií, aby prehodnotilo spôsob rozdelenia l miliardy určenej na KBV a rozdelenej v júni tohoto roku, a upustilo od tzv. čiastkovej objektivizácie pôvodného rozpočtu, ktorou sa kompenzovali rozdiely medzi krajmi. Mne to pripomína situáciu, keď učiteľ na konci roka pripíše žiakovi s pätorkami zopár jednotiek, aby ho potešil, a jednotkárovi pripíše zase pätorku, aby si o sebe príliš nenamýšľal.
Ďalej chcem požiadať ministerstvo financií, aby preverilo, či sú obce schopné prestavať prostriedky pridelené na KBV na rok 1991, pretože mám informácie o prípadoch, keď možné nie je, a konštatuje to dokonca sám starosta obce. Naproti tomu existujú prípady, kde neposkytnutie financií do už rozostavanej základnej vybavenosti, myslím tým inžinierske siete, spôsobilo zastavenie týchto stavieb, a tým sa zabrzdila ďalšia výstavba bytov uskutočnená stavebnými bytový-
mi družstvami, ktoré majú záujemcov o byty schopných platiť a majú, na rozdiel od štátu, aj potrebné prostriedky. Takto sa napríklad úplne zbytočne a nelogicky zabrzdila výstavba minimálne 96 bytov v jednom z miest okresu Poprad.
Chcem na záver požiadať ministerstvo financií, aby pri financovaní KBV uprednostňovalo prípady investovania do základnej vybavenosti, myslím tým inžinierske siete, kde ďalšia výstavba bytov je už finančne zabezpečená bez nárokov na štátny rozpočet, teda tam, kde investovanie relatívne malých čiastok má značný efekt, ako som o tom hovoril na tejto schôdzi v súvislosti s prerokovávaním programového vyhlásenia vlády v bode 8.
Druhú interpeláciu adresovanú vláde Slovenskej republiky odovzdám písomne.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. Vystúpi pán poslanec Gašpar so Slovenskej národnej strany. Pripraví sa pán poslanec Miček z HZDS.
Poslanec J. Gašpar:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
chcel by som sa opýtať pána ministra financií, či môže súkromný podnikateľ získať informáciu o solventnosti podniku, s ktorým chce uzatvoriť dohodu o vykonaní prác. A ďalej, či je možné zablokovať túto sumu v banke, na ktorú sa dohoda o vykonaní prác viaže. Situácia je v mnohých prípadoch taká, že súkromní podnikatelia uzatvoria dohodu o vykonaní prác,
svoju prácu urobia, podnik im však za túto prácu nie je schopný zaplatiť pre insolventnosť. Súkromní podnikatelia, ak sa im to stane vo viacerých prípadoch, a to vôbec nie je nič výnimočné, sa dostávajú do neriešiteľnej situácie.
V Krakove sa v dňoch 28. mája až 6. júna 1991 konalo medzinárodné sympózium o kultúrnom dedičstve pod patronátom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Sympózia sa zúčastnila aj slovenská delegácia s ministrom kultúry pánom Snopkom. Chcel by som ho požiadať o odpoveď, aký význam a prínos malo toto podujatie pre Slovensko a jeho kultúru, a ako chce ministerstvo kultúry získané poznatky využiť vo svojej činnosti.
Nakoniec by som chcel interpelovať pána ministra zahraničných vzťahov Slovenskej republiky. Podobne ako ostatní poslanci, som minulý týždeň prevzal diplomatický pas, prvý a možno posledný vo svojom živote, takže to bol pre mňa v určitom zmysle významný okamih. Len čo som pozrel na obálku, pochopil som, že som sa naozaj nemýlil. Veru, inak to už asi nemôže byť. Do Európy môžeme vstupovať len s českou mutáciou diplomatického pasu. Všetci dozaista chápeme naše ekonomické možnosti, ale predsa sa mi zdá, že naše ministerstvo zahraničných vecí sa opäť prejavilo ako skutočne česko-slovenské, a to s dlhou pomlčkou, od Bratislavy po Prahu. Ale predsa som ešte dúfal, že nájdem v diplomatickom pase niečo slovenské, okrem vlastných nacionálií. Veď diplomatický pas sme dostali preto, aby sme mohli reprezentovať Slovensko v zahraničí. Bola to jediná možnosť, a to v názve nášho vrcholného zastupiteľského orgánu, ktorý bol vpísaný do pasu strojom. Ale Černický palác ani tentokrát nezaváhal. Trochu neveriacimi očami som si prečítal, že som poslancom Slovenské národní rady. Zakladatelia prvej Slovenskej národnej rady a kodifikátori spisovnej slovenčiny Štúr, Hurban, Hodža by boli veľmi prekvapení, že niečo také ešte je možné aj po stopäťdesiatych rokoch. Chcel by som sa preto opýtať
pána ministra zahraničných vzťahov, či by poslanci, ktorí prídu po nás, nemohli mat vo svojich pasoch uvedené v slovenskom jazyku aspoň názov orgánu, ktorý zastupujú. Veď uvažovat o niečom takom, ako slovenskej verzii diplomatického pasu, to by bolo hádam, uznáte všetci, príliš.
Končím preto slovami "Slovensko priamo do Európy, rovno cez Prahu".
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. O slovo požiadal pán minister kultúry.
Minister kultúry SR L. Snopko:
V súvislosti s interpeláciou na našu účasť: na sympóziu o svetovom kultúrnom dedičstve v Krakove by som chcel dodať, že do tohoto sveta sme išli cez Bratislavu a slovenské ministerstvo kultúry je hlavným koordinátorom kultúry v pentagonále. čiže z našej iniciatívy, v spolupráci s krajinami pentagonály, Českou republikou, Rakúskom, Talianskom a krajinami Juhoslávie sme tam predniesli niekoľko návrhov. Takže si myslím, že môžeme byt aj optimisti.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi. Prosím pána Mičeka, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Kliman zo Strany demokratickej lavice.