Poslanec J. Chmelo:
Budem sám proti sebe, ale už sme sa dohodli, že sa nebudeme k tomuto hlásiť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pekne. Nasleduje pán poslanec Dobrovodský. Pripraví sa pán poslanec Dubovan z KDH.
Poslanec K. Dubovan:
Som za urýchlenie 14. bodu 16. schôdze Slovenskej národnej rady. Vzdávam sa vystúpenia, interpeláciu odovzdám písomne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Dobrovodský z KDH. Poslanec D. Dobrovodský:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená vláda, vážení prítomní,
nedohovorili sme sa s predrečníčkou, ale môj príspevok sa tiež týka oblasti školstva. Skončil sa prvý ucelený školský rok v demokratických podmienkach. Možno však konštatovať, že to bol rok veľmi náročný. Učitelia i školy na jednej strane dostali väčšiu právomoc, no na druhej strane väčšiu zodpovednosť voči žiakom i rodičom. Liberálnejšie osnovy dávajú väčší priestor osobnosti učiteľa i individualizácii školy. Podlá zákona začali vznikať popri štátnych školách
i školy súkromné a cirkevné. Mení sa i funkcia školy. Zo slúžky jednej strany a štátu mení sa škola na servis pre rodičov. Za tým účelom stanovil zákon vznik novej školskej správy i samosprávy. Vznikli rady škôl, a v tomto období sú menovaní noví riaditelia. A práve táto skutočnosť sa stala na mnohých školách zdrojom napätia, nervozity, sporov, vzplanutých vášní, často spojených s ohováraním a šikanovaním.
Mnohí riaditelia i školské kolektívy nepochopili zámer zákonodarcov i ministerstva školstva o rotácii kádrov vo vedení škôl. Kritizujú smernicu ministerstva školstva, ktorá v riadiacej funkcii obmedzuje dlhoročných funkcionárov, z ktorých mnohí sa aktívne podieľali na socialistických deformáciách nášho školstva. Dokonca som počul, že niektorí riaditelia chcú ministerstvo školstva žalovať za obmedzenie ľudských práv. V tejto súvislosti sa pýtam: kto to chce hovoriť o ľudských právach? Či nie tí, čo znemožňovali mnohým deťom štúdium na vysokých školách, čo vyhadzovali zo škôl nekonformných učiteľov a otravovali vedomie deti neľudskou marxistickou ideológiou? Akým konkurzom sa bývalí mnohoroční riaditelia dostali na svoje funkcie? Či podmienkou nebola červená knižka, ktorá niekedy nahrádzala i kvalifikáciu? Pýtal sa niekedy niekto ľudí, rodičov, koho chcú, aby vychovával ich deti? A dnes títo prisluhovači totality hovoria o nespravodlivosti, ak sa má dať šanca aj iným. Veď zamestnanie nikto nestráca, a ak riaditeľ nechce ísť učiť, potom v škole naozaj nemá čo robiť.
Vedúca úloha KSČ v našej spoločnosti formálne bola zrušená, ale v školstve doteraz vo väčšine prípadov uskutočnená nebola. Neviem si predstaviť, ako ináč malo ministerstvo školstva zabezpečiť realizáciu zmeny ústavy zrušením článku 4 o vedúcej úlohe KSČ. Treba však konštatovať, že pravidlá na výber a menovanie riaditeľov škôl, ktoré vydalo ministerstvo, nie sú dostatočne dôsledné a umožňujú dlhoročným ria-
diteľom i učiteľským kolektívom rôzne špekulatívne zásahy v záujme udržania funkcií. Medzi najčastejšie nedostatky pri tvorbe školských rád možno označiť nedodržanie zásady tajnej voľby zástupcov rodičov do rád škôl, zásahy riaditeľov do zloženia školských rád, dodatočné zmeny v zložení školských rád za účelom dosiahnutia zmeny v hlasovaní, nátlak na študentov v radách stredných škôl a podobne. Známe sú i prípady porušenia smerníc riaditeľmi školských správ. Veď napríklad stačí jeden ohováračský list a riaditeľ školskej správy spochybnil návrh školskej rady a vypísal konkurz, poväčšine interný. Ba z Ružomberka je i príklad, že kandidátka víťazne prešla školskou radou a následne i protiprávnym konkurzom, a riaditeľ Školskej správy 2 v Banskej Bystrici váha s menovaním. Vzniká podozrenie, že preto, že kandidátka nikdy nebola členkou KSČ a je kresťansky orientovaným pedagógom. Pritom proti nej na škole stojí skupina prisluhovačov bývalého režimu. Podobné negatívne správy sú i o práci Školskej správy Bratislava 7. Ako príklady týchto negatívnych javov možno uviesť Strednú priemyselnú školu Ružomberok, Gymnázium Ružomberok, SPŠ Nové mesto nad Váhom, Prvú základnú školu v Piešťanoch, základnú školu na Vaselevkého ulici v Petržalke, SPŠ Kysucké Nové Mesto a iné.
Druhým príkladom negatívneho dedičstva komunistického režimu v našom školstve je ťažký a bolestný zrod cirkevných škôl. Záujem o ne je prirodzený alebo je prirodzenou reakciou na doterajší stav v našom školstve. Za normálnych demokratických podmienok by u nás tieto školy existovali v potrebnej miere a bolo by to celkom normálne. Dnes však vyslovenie žiadosti o jednu cirkevnú školu v meste, kde je desať alebo dvadsať podobných štátnych škôl, vyvoláva zúrivý odpor časti učiteľov a i časti rodičov. Učitelia, ktorým cirkevná škola nevyhovuje, zastrašujú deti, odhovárajú rodičov, uchyľujú sa ku klamstvám, často i k psychickému a fyzickému nátlaku. V Prešove dokonca zorganizovali štrajky detí i rodičov, a to spôsobom, ktorý dáva podnet i na vyšetro-
vanie prokurátorom. Štrajkový výbor tam dokonca prevzal na tri dni vedenie školy, a učiteľov, ktorí sa neangažovali alebo boli iného názoru, jednoducho nepustil na vyučovanie do tried. Dovoľte, aby som na dôkaz toho čo hovorím, citoval z listu riaditeľky školy na Duklianskej ulici v Prešove, ktorý poslala Školskej správe v Prešove. Píše sa v ňom: "Dňa 4. mája 1991 po príchode do školy o 7. 30 hodine prišli za riaditeľkou školy páni Benko, Syčák, Vans, Dr. Tarbajovský a pani Pecková. Oznámili jej, že preberajú riadenie školy. Riaditeľka školy mala výhrady voči tomu, že niektorí učitelia nemajú byť pripustení do tried, no štrajkový výbor si to zobral na vlastnú zodpovednosť a vedenie školy zabezpečilo zastupovanie. " Dovoľte tiež, aby som citoval zo žiackej knižky žiaka na Duklianskej ulici v Prešove. "Dňa 3. mája 1991 o 19. 00 hodine výbor štrajkovej pohotovosti zvoláva rodičov na plenárnu schôdzu za účelom dohodnutia štrajku v jedálni základnej školy. Účasť rodičov je preto nevyhnutná. "
- A podpis rodičov, samozrejme, rodič - beriem na vedomie
- nesúhlasím. A ďalší zápis v žiackej knižke: "Oznamujeme, že dňa 6. 5. 1991 vstúpili rodičia našej školy do štrajku, ktorý bude priebehať nasledovne: 6. a 7. mája 1991 pošlú rodičia deti do školy bez učebných pomôcok. Dňa 8. mája o 8. 00 hodine zhromaždia sa rodičia so svojimi deťmi pred školou. Štrajkový výbor. " Odpoveď zase - nesúhlasím. Až takéto veci sa skutočne diali. Prešov je v tomto smere najvýraznejším príkladom netolerantnosti zo strany odporcov demokracie.
Takéto prejavy sú výsledkom demagogických deformácií marxistického myslenia, kedy cirkev a veriaci boli označovaní za protispoločenské a protivedecké subjekty, a to v rozpore so skutočnosťou. Keďže na žiadnej škole nie je stopercentný záujem o cirkevnú školu, to je samozrejmé, opačné názory sú prirodzené a sú tolerované. Ak by však vznik cirkevných škôl mal závisieť na hlasovaní alebo referende ich odporcov, potom by žiadna cirkevná škola vzniknúť nemohla. Za-
loženie cirkevných škôl akosi súvisí s právom menšiny v minulosti utláčanej, a uplatnenie menšinového práva sa nedá konať všeobecným hlasovaním, ale upraviť zákonom v zmysle deklarácie ľudských práv. Je nedostatkom, že ministerstvo školstva nevydalo takú smernicu, ktorá by jednoznačne viedla k určeniu budovy cirkevnej školy a k zaradeniu školy do siete škôl, ak napríklad v danom meste sú aspoň tri ďalšie štátne školy. Príkladom netolerantnosti až protizákonných postupov zo strany odporcov cirkevných škôl sú napríklad Piešťany, Dubnica, Partizánske, Ružomberok, Dolný Kubín, Malacky a iné.
Prichádza tiež viacero dotazov z obcí, kde je jedna škola, ako tam možno zriadiť cirkevnú školu. Samozrejme, že je to problém. Ministerstvo v tomto smere nevydalo žiadny pokyn. Myslím však, že v takej obci, kde je nadpolovičná časť žiakov z kresťanských rodín, a teda nadpolovičná časť rodičov si želá výchovu v kresťanskom duchu, často len dvaja-traja žiaci v triede nenavštevujú náboženstvo a podobne, tam je namieste, aby bol riaditeľom taký učiteľ, ktorý by želanie väčšiny v tomto smere zabezpečil, pričom by neutrpela menšina.
Obraciam sa preto na ministra školstva pána Pišúta, aby ministerstvo školstva k začiatku školského roku vydalo takú smernicu o zakladaní cirkevných škôl, ktorá by zovšeobecnila dobré skúsenosti z tohoto roku a jednoznačne podporila vznik cirkevných škôl v mestách.
Mám druhú otázku na pána ministra školstva. Čím resp. kým je zapríčinené, že školy zaradené do siete škôl v roku 1990, teda v minulom roku, nemajú zo strany príslušných školských správ k dnešnému dňu rozpis rozpočtu neinvestičných prostriedkov na rok 1991? Je to náhoda, že kým ostatné školy rozpočet majú už dva mesiace, cirkevné školy nevedia na čom sú? Kedy bude zjednaná náprava?
Po tretie - prosím tiež pána ministra školstva, aby dal preveriť postup riaditeľa Školskej správy II v Banskej Bystrici pri menovaní riaditeľky Gymnázia v Ružomberku.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovodskému. Zároveň chcem poprosiť ostatných poslancov, ktorí budú nasledovať, aby naozaj zvážili dĺžku svojho príspevku, pretože keď budeme pokračovať tak ako doteraz, predpokladám, že ani tento bod neskončíme na dnešnom rokovaní. Vystúpi pán poslanec Dziak-Košický z Verejnosti proti násiliu. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Vzdávam sa svojho vystúpenia. /Potlesk. / Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pani podpredsedníčka Keltošová, Demokratická strana. Pripraví sa pán poslanec Prokeš, Slovenská národná strana.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia poslanci,
problém osobitného školstva neotváram na pôde tohto parlamentu, žiaľ, po prvýkrát. Problémy sú natoľko naliehavé, že považujem za potrebné k tejto téme povedať niekoľko
veľmi konkrétnych kritických poznámok na adresu ministerstva školstva. Ešte 13. marca som iniciovala osobitné stretnutie Výboru Slovenskej národnej rady pre školstvo, vedu, kultúru a šport na tému "Aktuálne problémy osobitného školstva". Zúčastnili sa ho riaditelia osobitných škôl z celého Slovenska a výbor, ktorý gestorujem. Čo ma k tomu viedlo? K tejto problematike vlastním už celú veľkú agendu listov, stanovísk, materiálov, protestov a požiadaviek tak od rodičov, ako aj od špeciálno-pedagogickej odbornej verejnosti. V uznesení výboru z 13. marca v bode l výbor odporúčal zriadiť na ministerstve odbor špeciálneho školstva s cieľom zlepšiť odborno-metodické riadenie všetkých druhov špeciálnych škôl. Od marca uplynuli 4 mesiace a zo 4. júla v uznesení výboru čítam to isté - zriadiť na ministerstve školstva odbor špeciálneho školstva zabezpečujúci odborné metodické riadenie rôznych typov škôl pre zdravotne postihnutú mládež. Uplynuli 4 mesiace a znovu sa vraciam k tomuto problému s týmto vysvetlením:
V Slovenskej republike máme celkom 56 typov špeciálnych škôl, to znamená spolu asi 500 škôl, na ktorých sa učí 45 tisíc zdravotne postihnutých deti a pracuje 12 tisíc zamestnancov. A pritom, vážené kolegyne a kolegovia, týchto 56 typov škôl a 45 tisíc detí zabezpečujú na ministerstve školstva 4 odborní pracovníci. Situáciu v špeciálnom školstve v súčasnosti len veľmi stručne charakterizujem takto:
1. Sú to nevyhovujúce priestorové podmienky, zariadenia pre náhradnú výchovu a osobitné školy sú predimenzované podlá údajov hygienikov až o 2O-3O % nad prípustné hygienické normy. Je už iba "samozrejmé", že sú umiestnené v starých, neúčelových a nevyhovujúcich budovách.
2. Nedostatočné vybavenie špeciálnych škôl kompenzačnými pomôckami. A pritom práve od vybavenia kompenzačnými pomôckami závisí vo veľkej miere, ak nie v podstatnej miere,
úspešnosť vzdelávania, ale aj adekvátnosť vynaloženej práce špeciálnych pedagógov. V posledných 2O-tich rokoch školy nezískali takmer žiadne zariadenia, ako sú načúvacie prístroje, čítacie prístroje, špeciálne vozíky a podobne.
3. Vysoké počty žiakov v triedach a výchovných skupinách sú typické, a najmä v materských školách.
4. Nedostatočne vytvárame materiálne a personálne podmienky pre integrovanú výchovu zdravotne postihnutých detí. Je smutné, že v súčasnosti dochádza z dôvodu zvýšenia finančných nákladov rodičov na pobyt detí v špeciálnych zariadeniach k snahe zaradiť tieto deti do normálnych školských zariadení. Avšak takto zaradené diéta bez príslušných kompenzačných pomôcok môže v bežnom prostredí iba upadať a nie napredovať.
5. Problém odborného a ekonomického riadenia špeciálneho školstva, ktoré je nedostatočné. Nedostatočné personálne obsadenie na ministerstve, ako aj tzv. roztrúsené riadenie z úrovne školských správ, nezaručuje pre handicapované deti tie najlepšie alebo aspoň optimálne výchovné podmienky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
pristavme sa na chvíľočku pri spomínaných kompenzačných pomôckach a zariadeniach. Na ministerstve školstva bol spracovaný minimálny variant, podlá ktorého sa odporúča zabezpečiť určité nevyhnutné zariadenia pre aspoň jednu jedinú triedu na každej škole. Kompletné vybavenie škôl by bolo finančne oveľa náročnejšie, čo je pochopiteľné, ako súčasná požiadavka na nákup nevyhnutných kompenzačných pomôcok, ktorá bola vypočítaná na sumu 2O miliónov. Je otázne, či naozaj nebolo možné a potrebné rezervovať na tento účel finančné prostriedky z celkovej rezervy ministerstva školstva, ktorá
bola vo výške 82 miliónov korún rozdelená ešte k 30. 4. Zainteresovaní, bohužiaľ, neakceptovali nevyhnutné podmienky existencie špeciálnych škôl. V situácii, ak ministerstvo školstva z vlastných zdrojov nenájde prostriedky na nákup týchto kompenzačných pomôcok, je potrebné predložiť urýchlene vláde Slovenskej republiky požiadavku na vyčlenenie finančných prostriedkov z neúčelovej rezervy vlády na rok 1991. Kompenzačné pomôcky pre handicapované deti treba zabezpečiť aspoň v minimálnej miere pre budúci školský rok. Myslím si, že pre tieto deti teraz nič nie je dôležitejšie, ako práve toto. Z hľadiska rozpočtu vlády to nie je, hádam, až tak veľká položka. Z hľadiska efektívnosti práce pedagógov je to obrovská pomoc. Z hľadiska prosperity, satisfakcie a humánnosti voči handicapovaným by to bol výrazný posun. V konečnom dôsledku tieto prostriedky budú vnímané ako určitá satisfakcia aj pre rodičov postihnutých detí, ktorí doteraz, žiaľ, neúspešne upozorňujú na nedostatočnú pozornosť, ktorá sa venuje vzdelávaniu v oblasti špeciálneho školstva.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem aj ja. Vystúpi pán poslanec Prokeš. Hlási sa pán poslanec Poliak.
Poslanec M. Poliak:
Pán predsedajúci, vzdávam sa svojho príspevku, podám ho písomne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem vám pekne. Pán poslanec Prokeš zo Slovenskej národnej strany. Pripraví sa pani poslankyňa Vilčeková.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,
mám tu jednu petičnú listinu, protest proti postupu vlády Federatívnej republiky Juhoslávie. Poprosil by som pána ministra medzinárodných vzťahov, aby tlmočil túto petíciu príslušnej vláde. Súčasne vás poprosím, aby som mohol pridať k tomu niečo ďalšie a tomu istému pánovi ministrovi, aby ste zaujali stanovisko k nasledujúcemu návrhu stanoviska Slovenskej národnej rady k situácii v Juhoslávii. Samozrejme, že to môžete odmietnuť. Bude to stručné.
"Slovenská národná rada ako najvyšší orgán štátnej moci Slovenskej republiky vyjadruje svoj nesúhlas s používaním násilia a ozbrojených zložiek pri potláčaní základného prirodzeného práva suverénnych národov Chorvátov a Slovincov na vlastné sebaurčenie. K tomuto kroku sa obyvatelia Chorvátska a Slovinska slobodne a demokraticky rozhodli na základe referenda, v súlade s medzinárodno-právnymi konvenciami.
Slovenská národná rada vyjadruje svoj nesúhlas s násilným riešením problémov vo vzťahu medzi Chorvátmi a Srbmi a národnostnými menšinami v Chorvátskej a Srbskej republike.
Slovenská národná rada apeluje na národy Juhoslávie a ich politických predstaviteľov, aby upustili od násilného riešenia problémov a pristúpili ku konštruktívnym politickým rokovaniam.
Slovenská národná rada odporúča vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby uznala nezávislosť Slovinskej a Chorvátskej republiky.
Poprosil by som pána predsedajúceho, aby dal o tom hlasovať. Pod tento návrh je podpisaných 37 poslancov Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR L. Nagy:
O slovo požiadal pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško:
37 poslancov slovenského parlamentu je, samozrejme, vážna vec, ale uvedomme si, že uznanie nezávislosti Slovinska a Chorvátska je vec politicky delikátna. Preto dávam na zváženie, či tých 37 poslancov nemá zostať len ako hlas, ktorý zaznel zo Slovenska, ktorý je naprosto akceptovateľný, má svoju oprávnenosť, ale v tej najvyššej sfére politiky by som bol predsa len opatrnejší. Nie preto, že by som si nemyslel, že Slovinci a Chorváti nemajú právo na to, pre čo sa rozhodli, rozhodli sa pre to referendom, ale preto, že samotní Slovinci a Chorváti si uvedomujú nesmiernu delikátnosť situácie. Keď ma posledne navštívil splnomocnenec Ministerstva zahraničných vecí Slovinska, povedal mi priamo, že nežiadajú o uznanie ich republiky, žiadajú o podporu proti násiliu. To mi povedal, keď mi tlmočil aj pozdrav Loisa Petrleho, predsedu vlády. V tejto chvíli poloha žiadosti o uznanie má dve stránky, jednak delikátnosť z našej strany, a druhú, ktorá sa momentálne deje v Chorvátsku a v Juhoslávii, že tam prebiehajú rokovania, čiže aj Slovinci si uvedomujú, že to nie je jednoduchá záležitosť. Stále tvrdím, že na pôde slovenského parlamentu má právo zaznieť akýkoľvek názor, ale predsa dávam na zváženie, či by to malo byť plénum, alebo či to má byť hlas 37 poslancov, ktorý je naprosto akceptovateľný. Sú tu ich podpisy.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážený pán poslanec Prokeš, trváte na svojom návrhu? Poslanec J. Prokeš:
Áno, trvám na svojom návrhu. Okrem toho chcem upozorniť, že nežiadame, ale odporúčame uznanie.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Hlási sa pán minister Demeš. Minister medzinárodných vzťahov SR P. Demeš:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
chcel by som sa pripojiť k tomu, čo navrhol pán predseda slovenského parlamentu. Myslím si, že keby sme v tejto fáze uznali Slovinsko a Chorvátsko, je to skutočne delikátna vec, a asi by sme im teraz nepomohli. Je 9O-dňové moratórium, počas ktorého sa má politickým spôsobom za spoluúčasti Európskych spoločenstiev táto situácia doriešiť. Takže verte, som v kontakte aj s veľvyslancom Františkom Lipkom, ktorý je z Bratislavy, viacerí ho asi poznáte. V piatok som s ním telefonoval a vyzýva nás k opatrnosti najmä počas tohto 9O-dňového moratória, aby sme pristupovali uvážlivo k takým deklaratívnym veciam, aké navrhuje aj pán poslanec Prokeš.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Porubec sa hlási s faktickou pripomienkou.
Poslanec L. Porubec:
Nemyslím si, že pomôžeme slovinskému a chorvátskemu národu tým, že budeme mlčať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Čudujem sa pánovi poslancovi Prokešovi, že to zaradil do tohto bodu - Interpelácie a otázky poslancov, keď ako posledný bod rokovania máme rozpravu o aktuálnych spoločenských otázkach. Keď si myslí, nech to dá rozmnožiť, dá nám to na stoly, a v kluboch sa o tom porozprávame. To je tak vážna záležitosť, že to nemožno vybaviť len tak, ex katedra.
Poslanec J. Prokeš:
Domnievam, že každý poslanec má svoj vlastný názor na to, čo sa deje v Juhoslávii. Dal som návrh na hlasovanie. Chcem upozorniť na jednu vec. Pokiaľ ste pozorne počúvali, je tu odsúdenie násilia. Jediné, čo by sa dotýkalo otázky suverenity, je odporúčanie vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby uznala nezávislosť Slovinskej a Chorvátskej republiky. Nežiadame, nie je v našej kompetencii uznať samostatnosť Slovinska a Chorvátska, odporúčame to na príslušný orgán.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán premiér Čarnogurský požiadal o slovo.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
v dôsledku návrhu poslanca pána Prokeša sme sa opäť ocitli v takmer klasickej situácii voľby medzi možno pre niekoho efektným gestom a medzi možno menej efektným, ale tichým snažením sa o konštruktívne riešenie.
Musím povedať, že Slovenská republika má záujem po prvé - na mierovom a pre tamojšie národy vyhovujúcom vyriešení súčasnej krízy v Juhoslávii, a po druhé - Slovenská republika má záujem na dobrých vzťahoch ku všetkým trom hlavným národom Juhoslávie, samozrejme i k ďalším, ale menujem tieto tri, a to voči Slovincom, Chorvátom a Srbom. Preto akékoľvek jednostranné, efektné gestá, vyslovene zamerané na efekt, by po prvé - nepomohli konštruktívnemu riešeniu súčasnej juhoslovanskej krízy, a po druhé by nenapomáhali vyváženým dobrým vzťahom Slovenskej republiky voči týmto trom našim bratským slovanským národom.
Je samozrejmé, že Slovenská republika je za to, aby sa nepoužívalo násilie v Juhoslávii. To znamená, že zhruba 90 % návrhu pána poslanca Prokeša, ako som to počúval, je prijatelných a vyhovujúcich, ale nazdávam sa, že v tejto situácii by nebolo rozumným krokom odporúčanie pre Federálne zhromaždenie alebo federálnu vládu na uznanie Slovinska a Chorvátska, keďže obe tieto republiky súhlasili s moratóriom na dobu 3 mesiacov na akékoľvek ďalšie kroky, na - povedal by som - zúradovanie svojho vyhlásenia nezávislosti. Keď sa tieto dve republiky vzdali akýchkoľvek ďalších krokov, prečo by sme sa mali pechoriť zrovna my, Slovenská republika?
Navrhujem preto, aby minimálne záverečná časť návrhu poslanca Prokeša nebola prijatá.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi premiérovi. Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Prokeša. Ešte sa hlásia pán poslanec Ftáčnik a pán poslanec Brňák.
Poslanec M. Ftáčnik:
Prosím vás, chcel by som upozorniť na poznámku pána poslanca Chmelu. Ak si tento parlament zvykne, že ktokoľvek vystúpi za tribúnu, prednesie návrh a bude žiadať okamžité hlasovanie, tak tu odhlasujeme veci, ktoré možno by sme niekedy ani nechceli. Možno sme teraz svieži a sme schopní posúdiť túto otázku, ale už tu zaznelo viacero takých vecí, kedy sme boli tlačení k hlasovaniu. Myslím si, že ten návrh je schodný, ak sa stotožňujeme s tým, že budeme o tom rokovať, treba to rozmnožiť, dať posúdiť a potom môžeme hlasovať, ale nemôžeme robiť to, že niekto niečo prednesie a hneď sa o tom hlasuje. To je absurdná situácia. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy: Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Chcel by som reagovať na stanovisko pána premiéra. Súhlasím s ním, pokiaľ hovorí o efektívnom stanovisku Slovenskej národnej rady alebo našej politickej reprezentácie, ovšem domnievam sa, že v danom prípade nejde ani tak o efek-
tívne stanovisko, ako o principiálne, morálne a etické stanovisko.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Chcel by som vás požiadať, aby ste zvážili môj návrh. Sme pri bode interpelácií a otázok. To, čo predniesol tu pán poslanec Prokeš, vecne patrí do inej kategórie, inej témy. Som toho názoru, že slovenský parlament o tom môže hlasovať, ale nie v rámci interpelácií, ale v rámci politickej rozpravy. Chcel by som vás poprosiť, pokiaľ máte ešte ďalšie interpelácie, aby ste pokračovali s tým, že k vášmu prvému návrhu sa vrátime v bode politickej rozpravy a budeme môcť o tom aj hlasovať.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predsedajúci,
akceptujem takýto návrh, a možno by bolo najjednoduchšie, aby teraz parlament hlasoval, či sa k tomu chce vôbec vrátiť. Ak nie, podá to tých 37 ľudí, a je to vybavené, nemusíme sa už k tomu vracať.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Myslím si, že to nie je otázka vôle, je to otázka rokovacieho poriadku. V interpeláciách sa nehlasuje. Vráťme sa k tomu, a budeme môcť hlasovať aj v polohe, ako navrhujete, či chceme o tom hlasovať, ale nechajme to na ďalší bod rokovania.
Poslanec J. Prokeš:
Dobre, necháme to na ďalší bod.
Ďalšiu interpeláciu mám na slovenskú vládu. Zastavila ma dnes jedna pani na ulici, keď som išiel na obed. Ten problém je totiž vážny, pokiaľ viem, nezastavila len mňa. Je to otázka, že ubúdajú predajne potravín. Bohužiaľ, trh tento problém nevyrieši, pokiaľ vláda nebude mat v rukách ekonomické regulátory trhu, ako sú daňové systémy, a aby tieto regulátory mali v rukách aj obce, aby mohli vytvárať také podmienky, aby sa vytvárali také obchodné zoskupenia, ktoré budú vyhovovať obyvateľstvu a nielen podnikateľom.
Takže moja otázka na slovenskú vládu znie: Ako mieni riešiť tento problém? Súčasne by som poprosil pána ministra privatizácie, aby preveril, či sa dodržiava moratórium na sortiment u predajní potravinárskeho typu, ktoré prechádzajú do privatizácie.
Ďalšiu interpeláciu mám na celú slovenskú vládu. Chcem ju poprosiť, aby slovenská vláda prestala tajiť, že existuje niečo ako štátna hymna Slovenskej republiky, pretože keby to vláda netajila, zrejme by sa nemohlo štát, že nejaký novinár napíše v novinách, že míting minulý týždeň v pondelok začal druhou častou hymny Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, keď článok 5 ústavného zákona č. 50 z roku 1990 jasne hovorí, že štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blízka.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Vystúpi pani poslankyňa Vilčeková zo Slovenskej národnej strany. Pripraví sa pani poslankyňa Oľga Marhulíková zo SDĽ.