Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky významné miesto patrí Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ktoré v tomto roku zavŕšilo 35-ročnú etapu svojho rozvoja a činnosti. Od 1. januára tohto roku bolo toto zariadenie delimitované do správy Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Poslaním múzea je dokumentovať, chrániť a špecifickými múzejnými spôsobmi prezentovať historické osudy a kultúru rusínskeho, ukrajinského ľudu. Veď práve v dnešnom období demokratizácie, v období revolučných premien, uvoľňovanie medzinárodného napätia, v období širokých možností uplatňovania ľudských práv by sa malo aj národným menšinám venovať viac pozornosti zo strany štátotvorných národov, najmä keď ide o zariadenie, ktoré za pomerne krátke obdobie svojej činnosti zaznamenalo výrazné úspechy v oblasti záchrany a tvorby kultúrnych hodnôt, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou česko-slovenskej kultúry vôbec.
Existencia Múzea ukrajinskej kultúry je zároveň výrazným prejavom demokratičnosti, tolerancie a vzájomného porozumenia národov a národností žijúcich v českej a Slovenskej Federatívnej Republike. V súčasnosti je to jedna z najvýznamnejších inštitúcií našej národnostnej menšiny, ktorá dosiahla plné spoločenské uznanie, stala sa strediskom dokumentácie, histórie Rusínov, Ukrajincov v ČSFR a získala si taktiež významné postavenie v rámci česko-slovenských vedeckovýskumných pracovísk. Činnosť múzea je dobre známa a kladne hodnotená aj v zahraničí. Múzeum v súčasnosti vlastní okolo stotisíc exponátov, vydalo vlastný vedecký zborník, doteraz vyšlo 16 ročníkov v 20 zväzkoch. V štádiu ukončenia je výstavba národopisnej expozície v prírode, v skansene na ploche 10 ha, kde sa nachádza okolo 35 vzácnych pamiatok ľudovej architektúry. V roku 1983 v barokovom kaštieli bola zriadená samostatná galéria Dezidera Milju. Pri príležitosti 35. výročia svojho vzniku a v rámci 37. slávností kultúry Rusínov, Ukrajincov v ČSFR vo Svidníku bola sprístupnená hlavná kultúrno-historická expozícia Múzea ukrajinskej kul-
túry na ploche l 700 m2. Je to moderná expozícia, ktorá má mimoriadny ohlas v odborných a laických kruhoch nielen na území ČSFR, ale aj v zahraničí. Túto rozsiahlu činnosť zabezpečuje kolektív ľudí, ktorého počet nikdy nepresiahol číslo 30.
Práve v tomto jubilejnom roku, niekoľko dní po sprístupnení novej modernej expozície, rozhodnutím ministra kultúry Slovenskej republiky bola pozastavená činnosť Múzea ukrajinskej kultúry s tým, že v jeho priestoroch sa zriaďuje vlastivedné múzeum vo Svidníku. Podlá nového štatútu múzeum nebude pôsobiť celoštátne, ale len v rámci Slovenska a snáď len v rámci samotného svidnického okresu. Považujeme to za pokus o likvidáciu národnostnej inštitúcie, čo je v rozpore s medzinárodnými dokumentami o uplatňovaní ľudských práv, ktoré sú záväzné aj pre našu republiku. Deje sa to tak v čase, keď niektorí príslušníci rodu, ku ktorému sa hlásim aj ja, teda k rodu rusínskemu, a s veľkou úctou k ukrajinskému, hlásajú ideu deukrajinizácie v našom štáte, nehladiac na to, že tisícky jej občanov sa hlásia k ukrajinskej národnosti. Likvidácia Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ako sa spravodlivo nazdávame, je len začiatkom deukrajinizácie, ktorou v blízkosti budú poznamenané aj iné ukrajinské kultúrne inštitúcie, ako vydavateľstvo Rozhľad, nehovoriac o školách, ktoré už vlastne ani neexistujú.
Aj z tohto miesta vyjadrujem poďakovanie v mene všetkých rusínskych, ukrajinských občanov orgánom a organizáciám, vláde Slovenskej republiky za významnú pomoc pri dobudovaní Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. S poľutovaním však konštatujeme, že nikto z ministerstva kultúry sa nezúčastnil na významnom podujatí - otvorení novej budovy a expozície. Chcem podčiarknuť, že návrh na zrušenie Múzea ukrajinskej kultúry bol pripravený s podpisom ministra kultúry už 1. apríla tohto roku a riaditeľstvu múzea bol doručený 4 dni po sprístupnení jeho novej expozície, t. j. asi 19. jú-
na tohto roku. Niet sporu o tom, že toto rozhodnutie je od začiatku nesprávne. Obraciam sa na ministra kultúry, ako aj na vládu Slovenskej republiky, aby celú záležitosť. znovu prehodnotili, aby ministerstvo kultúry vzalo späť zmenu pôvodného názvu Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a ďalej vytváralo dobré podmienky pre činnosť tohto múzea, ktoré svojou činnosťou obohacuje našu národnostnú, ale aj českú a slovenskú kultúru, ktoré podáva svedectvo návštevníkom z domova aj zo zahraničia o svojbytnej materiálnej a duchovnej kultúre rusínskej, ukrajinskej národnosti. V opačnom prípade činnosť múzea bude ochudobnená a veľa stratí na svojom význame.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Hirjakovi z hnutia Spolužitie za jeho príspevok. Chcem sa obrátiť na overovateľov s otázkou, či ukončili svoju prácu, či nám môžu podať správu o voľbe predsedu, podpredsedu a členov Prezídia Fondu národného majetku, ako aj Dozornej rady.
Správu podá pán poslanec Paučo. Po poslancovi Paučovi nasleduje pani poslankyňa Rozinajová a pripraví sa pán poslanec Dobrovodský z KDH.
Poslanec J. Paučo:
Vážená Slovenská národná rada,
predkladám záznam o voľbe predsedu, podpredsedov a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na voľbu predsedu, podpredsedov a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných
123 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe bolo odovzdaných 120 hlasovacích lístkov.
Za zvolenie Ing. Mariána Jusku, CSc. za predsedu Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 62 poslancov, proti hlasovalo 37 poslancov, neplatných bolo 21 hlasov.
Za zvolenie Ing. Egona Hlavatého, DrCs. za podpredsedu Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 64 poslancov, proti hlasovalo 37 poslancov, neplatných bolo 19 hlasov.
Za zvolenie Doc. Ing. Jozefa Šalaka, Csc. za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 61 poslancov, proti hlasovalo 39 poslancov, neplatných bolo 20 hlasov.
Za zvolenie Ing. Alice Krššákovej, CSc. za členku Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 55 poslancov, proti hlasovalo 49 poslancov, neplatných bolo 16 hlasov.
Za zvolenie Ing. Zdena Alexyho za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 66 poslancov, proti hlasovalo 20 poslancov, neplatných bolo 25 hlasov.
Za zvolenie Ing. Jozefa Rizmana za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 62 poslancov, proti hlasovalo 35 poslancov, neplatných bolo 23 hlasov.
Za zvolenie Ing. Jozefa Tkáča za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 71 poslan-
cov, proti hlasovalo 27 poslancov, neplatných bolo 22 hlasov.
Za zvolenie Doc. Ing. Jozefa Makúcha, CSc. za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 18 poslancov, proti hlasovalo 32 poslancov, neplatných bolo 70 hlasov.
Za zvolenie Ing. Ľuboša Vraždu za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 10 poslancov, proti hlasovalo 34 poslancov, neplatných bolo 76 hlasov.
Za zvolenie Ing. Alojza Ondru za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 11 poslancov, proti hlasovalo 35 poslancov, neplatných bolo 74 hlasov.
Za zvolenie Ing. Jozefa Mudríka za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 8 poslancov, proti hlasovalo 34 poslancov, neplatných bolo 78 hlasov.
Konštatujem, že Ing. Marián Jusko, CSc. bol zvolený za predsedu Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Ing. Egon Hlavatý, DrCs. bol zvolený za podpredsedu Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Ďalej konštatujem, že za členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky boli zvolení: Jozef Šalak, Zdeno Alexy, Jozef Rizman a Jozef Tkáč. Ostatní nedostali takú podporu, aby mohli byt zvolení za členov Prezídia. Čiže ešte jedno miesto je volné.
Na voľbu členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných 123 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľ-
be členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo odovzdaných 120 hlasovacích lístkov.
Za zvolenie Doc. Ing. Milana Kovačku, CSc. za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 66 poslancov, proti hlasovalo 25 poslancov, neplatných bolo 29 hlasov.
Za zvolenie JUDr. Márie Kolaříkovej, CSc. za členku Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 52 poslancov, proti hlasovalo 45 poslancov, neplatných bolo 23 hlasov.
Za zvolenie Ing. Márie Sorokovej za členku Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 61 poslancov, proti hlasovalo 33 poslancov, neplatných bolo 26 hlasov.
Za zvolenie JUDr. Pavla Štefanku za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 67 poslancov, proti hlasovalo 32 poslancov, neplatných bolo 21 hlasov.
Za zvolenie Ing. Zuzany Némethovej za členku Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 63 poslancov, proti hlasovalo 36 poslancov, neplatných bolo 21 hlasov.
Za zvolenie JUDr. Ivana Ľubinu za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 27 poslancov, neplatných bolo 78 hlasov.
Za zvolenie JUDr. Haralda Štiffela za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo
7 poslancov, proti hlasovalo 37 poslancov, neplatných bolo
76 hlasov.
Za zvolenie Ing. Antona Trnovského za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo
8 poslancov, proti hlasovalo 35 poslancov, neplatných bolo
77 hlasov.
Konštatujem, že za členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky boli zvolení: Milan Kovačka, Mária Soroková, Pavol Štefanka a Zuzana Némethová. Takisto ako v predošlom je jedno miesto volné.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Paučovi za zverejnenie výsledkov volieb do Dozornej rady a do Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Budeme pokračovat v interpeláciách. Prosím pani poslankyňu Rozinajovú z KDH, aby sa ujala slova. Pripraví sa pán poslanec Dobrovodský z KDH. Faktickú pripomienku má pán poslanec Trepáč.
Poslanec J. Trepáč:
Pán podpredseda, myslím si, že by sme už mohli uzatvorit tento bod rokovania - voľbu členov Prezídia a voľbu členov Dozornej rady, pretože ako sme sa oboznámili s výsledkami, chýba nám jeden člen do Prezídia aj do Dozornej rady. Mali by sme k tomu zaujať stanovisko, prípadne prijať uznesenie.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Myslím si, že nie je potrebné k tomu zaujať stanovisko,
je vecou vlády, kedy nám predloží ďalší návrh. Pán minister, akého ste názoru?
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
myslím, že je to vyriešené. Ďakujem všetkým poslancom za hlasovanie. Vláda predloží - najskôr to bude možné v septembri - ďalších kandidátov na doplnenie Prezídia a Dozornej rady. Prezídium aj Dozorná rada je schopná fungovať aj v tomto zložení ochudobnenom o jedného člena, takže si myslím, že je to uzavreté.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi. Ešte pán poslanec Trepáč. Poslanec J. Trepáč:
Napriek tomu by som chcel navrhnúť, aby sme odporučili vláde, aby pri navrhovaní člena Dozornej rady bolo vzaté do úvahy uznesenie výboru pre obchod a služby, aby jedno miesto bolo dané k dispozícii Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, mám to chápať ako návrh na hlasovanie? Poslanec J. Trepáč:
Áno.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Myslím si, že o uznesení výboru pre obchod a služby sme hlasovali a zamietli sme ho. Hlási sa pán poslanec Krajčovič.
Poslanec M. Krajčovič:
Ctím si túto snahu pána poslanca Trepáča, ktorý sa stále snaží dostať to do toho, čo sme už raz zamietli. V prípade, ak by sme o tom mali hlasovať, navrhujem, aby do tohto fondu neboli dávaní odborári, ale nech sú tam podnikatelia, zástupcovia podnikateľov. Ak by sa malo hlasovať o tom návrhu, trvám na tom, aby sa hlasovalo aj o mojom návrhu, aby tam neboli odborári, ale nech sú tam podnikatelia, ktorí pomôžu privatizácii. Ale myslím si, že nemáme o čom hlasovat, že tento návrh sme už zamietli, takže ctím si snahu prebojovať všetko, čo tu je, ale myslím si, že nie je o čom hovoriť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pekne. Myslím si, že vláda bude mat k dispozícii záznam aj uznesenie výboru pre obchod a služby. Raz sme už dnes hlasovali o tomto uznesení. Dajme na rozhodnutie vláde, či zoberie do úvahy odporúčanie nášho výboru alebo nie, a na septembrovej schôdzi sa môžeme vrátiť k prerokovaniu tejto otázky. Mali by sme pokračovat v rozprave. Hlási sa pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
považujem za jednoduchšie držať sa § 22 rokovacieho po-
riadku, ktorý hovorí o tom, že o návrhu poslanca sa rozhodne hlasovaním.
Podpredseda SNR L. Nagy: Pán poslanec Paučo. Poslanec J. Paučo:
O tejto veci sa už hlasovalo, a napokon len vláda môže navrhnúť tejto snemovni, aby hlasovala o novom členovi Prezídia a Dozornej rady. Takže o tom, čo sa navrhovalo, sa už pôvodne hlasovalo.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;
Hlasovalo sa o uznesení výboru ako celku. To bolo zamietnuté. Tento návrh obsahuje len jednu časť, tak skúsme o nej hlasovať. Toto je konkrétny návrh.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
Chcem len upozorniť, že podľa zákona návrh dáva vláda. To znamená, že ak teraz odsúhlasíme, že tam bude odborár, vláda ho tam dať nemusí. Naopak, keď tam vláda dá zástupcu odborov a my ho nezvolíme, jednoducho tam nebude. A máme právo nezvoliť kandidáta vlády až dovtedy, pokiaľ tam nedá zástupcu odborov, pokiaľ to budeme chcieť. Pokiaľ nebudeme
chcieť, zvolíme toho, koho navrhne, aj keď to nebude zástupca odborov, to záleží od nás, nie od vlády.
Podpredseda SNR L. Nagy; Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš;
Nemám tu so sebou zákon, ale domnievam sa, že pán poslanec Ondruš nemá pravdu. Prezídium navrhuje vláda, ale Dozornú radu nemusí navrhovať vláda, môže ju navrhnúť aj Slovenská národná rada alebo skupina poslancov. Takže kto má zákon, prosím, pozrite sa na to, aby sme vedeli, o čom hovoríme. Domnievam sa, že je to tak, ako som to interpretoval.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem. Chce sa ešte niekto vyjadriť k tejto otázke? Bol tu pozmeňujúci návrh resp. návrh pána poslanca Trepáča, aby sme hlasovali. Ešte sa hlási pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo:
Mám u seba zákon č. 253, kde v § 14 je jasne napísané, že Prezídium volí Slovenská národná rada na návrh vlády. To je § 14. V § 2O sa hovorí o zložení Dozornej rady. Dozorná rada sa skladá z piatich členov volených Slovenskou národnou radou na dobu piatich rokov. Preto navrhujem, aby na budúce plenárne zasadnutie po zvážení výbor pre obchod a služby navrhol plénu alternatívu, toho človeka, ktorý by mal byť v Dozornej rade s tým, že sa s týmto kandidátom riadne zoznámime všetci tak, ako si to vyžaduje plénum, aby nenastala situácia, ktorá tu bola pár dní dozadu.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Najprv budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Trepáča. Prosím pána poslanca, aby zopakoval svoj návrh.
Poslanec J. Trepáč:
Beriem svoj návrh späť a súhlasím s pánom Chmelom. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Chmelo, treba hlasovať o vašom návrhu?
Poslanec J. Chmelo:
Nie. Podpredseda SNR L. Nagy:
To znamená, že by sme mohli pokračovat v interpeláciách. Momentálne nemáme o čom hlasovať. Prosím pani poslankyňu Rozinajovú, aby sa ujala slova.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
kolegovia, kolegyne poslanci,
k môjmu príspevku som bola iniciovaná zo strany nemalého počtu rodičov a učiteľov. Trošku sa prenesieme z tejto sféry ekonomiky a hospodárstva do inej oblasti. Slovenský národ, ktorý mal po stáročia v štátnom znaku kresťanský kríž, sa síce k tomuto krížu formálne vrátil, no vo výchov-
nej sfére školy zatiaľ neprišlo k podstatnejšej zmene. Cirkevné školy sa tažko presadzujú a aj vyučovanie náboženstva ostáva akosi na periférii dnešnej školy. Napriek prijatému dokumentu o ľudských právach aj dnes sa zberajú podpisy, píšu sa petície veriacich na vyučovanie náboženstva v škole. Je príliš prehľadné, keď niekde učitelia odmietajú zriadenie cirkevnej školy alebo vyučovanie náboženstva na štátnej škole, že príčina tohto odmietavého stanoviska neväzí v nekresťanskom zložení našich rodín, ale v zložení učiteľských zborov, učiteľov-ateistov, ktorí svojím počtom nezodpovedajú kresťanskému zloženiu slovenského obyvateľstva. Podlá posledného sčítania ľudu sa z celkového počtu 5 263 000 obyvateľov Slovenska k ateizmu prihlásilo iba necelých 5OO 000. No zato 3 8OO 000 obyvateľov sa prihlásilo k veriacim, z toho 3 2OO 000 k rímsko-katolíckemu náboženstvu. V Českej republike je situácia odlišná. Kým na Slovensku sú takmer 4 milióny veriacich, v Čechách je taký istý počet ateistov.
Štiplavé jazyky už dnes znevažujú tento pomerne vysoký počet veriacich na Slovensku tvrdiac, že mnohí z nich nie sú dosť aktívnymi veriacimi, hoci úlohou sčítania ľudu nebolo skúmať intenzitu, ale príslušnosť k náboženstvu. Vieme však, že v minulosti na Slovensku bolo ešte vyššie percento veriacich ako ukázalo toto posledné sčítanie ľudu, a teda aj tento počet prihlásených je vlastne značným znížením vplyvom štyridsaťročnej násilnej ateizácie.
V piatok sme boli svedkami, že návrh na vyučovanie náboženstva, ktorý tu bol predostrený, ako aj deboľševizáciu školstva, neprešiel. To do značnej miery ukazuje aj na zloženie poslaneckého zboru, ktorý pravdepodobne z toho, ako vysvitá, nie je príliš kresťansky založený, ako by to malo byť podlá zloženia a počtu obyvateľstva na Slovensku.
Vážení páni poslanci, som hlboko presvedčená o tom, že na svete je len veľmi málo národov, ktoré by dobrovoľne zve-
rili školstvo ľuďom, ktorí sú svetonázorovo, a často aj národne, úplne odlišného zloženia ako sú rodiny, ktorých deti vychovávajú a formujú. Právo vyznať svoju vieru a s tým súvisiace právo na vyučovanie náboženskej výchovy žiakov i kresťanskú prípravu učiteľov sa nesprávne označuje za akúsi totalitu veriacich voči neveriacim. Najčastejšie je to zo strany tých, ktorým predošlá totalita akosi ani tak veľmi nevadila. Je iste nekritické tvrdiť, že keď 3 800 000 veriacich žiada zmeniť ateistické školy na kresťanské, v ktorých by učili kresťanskí učitelia, že toto je totalitou voči necelému počtu 5OO 000 ateistov. Ako by sme potom mohli nazvať terajšiu opačnú situáciu v školstve?
Domnievajú sa títo protestujúci, že európske štáty, ako Rakúsko, Veľká Británia, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko a ďalšie sú snáď tiež v zajatí totality, lebo vyučovanie náboženstva v štátnej škole je tu samozrejmosťou? V Rakúsku je napríklad vyučovanie náboženstva povinným vyučovacím predmetom na základnej a strednej škole s možnosťou voľby medzi katolíckym, evanjelickým, židovským alebo iným náboženstvom. Vo Veľkej Británii musia prejsť náboženskou výchovou všetci žiaci. Pri mestských školských správach je zriadený poradný výbor pre náboženskú výchovu. Jeho členovia predstavujú kresťanské, ale aj iné náboženstvo podlá príslušnej oblasti. V Holandsku musí byť štátne školstvo riadené tak, aby zohľadňovalo náboženské vyznanie občanov. Tento aspekt sa zohľadňuje aj pri výchove učiteľov. V Belgicku je zakotvené právo rodičov voliť medzi výučbou náboženskej a nenáboženskej mravnej výchovy. Vo Švédsku sa vyučuje popri náboženskej výchove aj predmet kresťanstvo. Vo Fínsku je náboženstvo ako povinný predmet na základnej škole a od roku 198O štátna rada vydala štatút, ktorým upevnila postavenie náboženstva aj vo vyšších stredných školách. No na Slovensku nie je zatiaľ vyučovanie náboženstva zaradené do učebného plánu školy napriek tomu, že cirkev a náboženstvo položili základy civilizácie a kultúry v Európe. Korene
slovenského národa sú bez diskusii v kresťanstve, ktoré nám priniesli svätý Cyril a Metod a ním položili základy našich mravov, ale aj našej kultúry. Je teda povinnosťou slovenskej školy zabezpečiť všetkým deťom možnosť kresťanskej výchovy prostredníctvom kresťanských učiteľov, v rozsahu, ktorý zodpovedá počtu kresťanského obyvateľstva.
Odporúčam preto, a zároveň tlmočím požiadavku mnohých učiteľov a rodičov, zaviesť už od septembra budúceho školského roku v základných a stredných školách povinnú tzv. alternatívnu mravnú výchovu, to znamená konfesionálnu, teda náboženskú mravnú výchovu, za obsah ktorej by zodpovedali jednotlivé cirkvi, a nekonfesionálnu mravnú výchovu, za obsah ktorej by zodpovedala štátna škola. V učebnom pláne školy by však žiak mal zakotvenú povinnosť, opakujem povinnosť, navštevovať predmet alternatívnej mravnej výchovy. Deti z rodín veriacich by si mohli voliť medzi vyučovaním katolíckej, evanjelickej alebo inej mravnej výchovy, a deti bez náboženskej príslušnosti by povinne navštevovali, opakujem ešte raz, povinne navštevovali nekonfesionálnu - s jednoduchým označením - mravnú výchovu. Bez mravnej výchovy sa nemôžeme ďalej pohnúť. Mládeži sa musí dostať nejakou formou mravná výchova.
V súčasnosti sa experimentálne overuje takáto nekonfesionálna mravná výchova vo vybraných školách pod názvom etická výchova. Tento pojem terminologický však nebol, žiaľ, veľmi výstižne zvolený, pretože proces formovania mravných vlastností sa radi do oblasti mravnej výchovy. Učebný predmet mravná výchova však nevylučuje aj zavedenie predmetu etika. Ten má však svoje opodstatnenie viac na vysokej škole alebo vo vyšších ročníkoch strednej školy. Učebný predmet etika má iné poslanie ako učebný predmet mravná výchova. Zavedením alternatívnej mravnej výchovy sa umožňuje žiakom slobodná voľba a zároveň zabezpečuje povinnosť, mravné vychovanie pre celú populáciu.
Alternatívna mravná výchova uľahčuje aj prípravu vyučujúcich. Učiteľov pre konfesionálnu mravnú výchovu, najmä pre základné školy, môžu pripravovať jednotlivé cirkvi, pre nekonfesionálnu mravnú výchovu zas učiteľské fakulty, ktoré by v budúcnosti mohli participovať spolu s teologickými fakultami aj na príprave učiteľov konfesionálnej výchovy pre stredné školy. Problém rôznorodosti mravnej výchovy na jednej škole bude pravdepodobne iba vo väčších mestách, menej na dedinách, v ktorých je obyčajne jedno konfesionálne zloženie obyvateľstva. Zavedenie povinnej alternatívnej mravnej výchovy do učebného plánu školy umožní mravné formovanie všetkých žiakov. Bez zavedenia mravnej výchovy ako povinnej súčasti učebných predmetov v našich školách by sme sa len s malou pravdepodobnosťou mohli zaradiť medzi kultúrne národy Európy. My, poslanci, sa musíme pričiniť tiež o to, aby naše školy poskytovali žiakom nielen odborné vzdelanie, ale rovnako aj mravnú a s tým súvisiacu národnú výchovu. Našu pozornosť nemôžeme zamerať iba na telesnú nasýtenosť občanov.
Obsahové zameranie môjho príspevku a zároveň interpeláciu na ministerstvo školstva som zvolila z toho dôvodu, že sa konči jeden školský rok a sme na prahu nového školského roka. Na túto tému som už niekoľkokrát debatovala s pánom ministrom školstva a prosila som ho o odpoveď. Väčšinou som dostala odpoveď v tom zmysle, že nemôžeme začať s mravnou výchovou, pretože nemáme pripravených učiteľov. Pracujem na katedre pedagogiky na učiteľskej fakulte a viem celkom hodnoverne, že takáto príprava učiteľov zatiaľ nezačala a ani nie je v pláne. Teda mohla by som sa opýtať, koľko rokov by sme takto mali čakať so začatím mravnej výchovy na školách. Prvým krokom zaradenia alternatívno-mravnej výchovy je zaradiť ju do učebného plánu, a niečo ponechať aj na iniciatívu jednotlivých škôl, najmä v čase, kým nebude adekvátna príprava všetkých učiteľov pre mravnú výchovu.
Prosím teda pána ministra školstva o písomnú odpoveď, či v budúcom školskom roku bude do učebného plánu základných a stredných škôl ako povinný a zároveň voliteľný učebný predmet zaradená alternatívna mravná výchova. Túto písomnú odpoveď prosím preto, lebo som dostala zo strany viacerých učiteľov a viacerých rodičov poverenie predstúpiť s touto interpeláciou, a aby som mohla jeho písomnú odpoveď potom aj zverejniť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni Rozinajovej za jej interpeláciu, ale rád by som upozornil všetkých poslancov, že do tohto momentu je s interpeláciami prihlásených 31 poslancov. Chcel by som vás pekne poprosiť, aby ste svoj príspevok zhutnili, aby sa na každého dostalo. Pán poslanec Prokeš sa hlási s faktickou pripomienkou.
Poslanec J. Prokeš:
Plne súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Rozinajová, najmä keď to porovnávala s ostatnými štátmi, avšak je veľký rozdiel medzi Slovenskom a ostatnými štátmi, o ktorých hovorila, pretože ostatné štáty sú suverénnymi štátmi, a my nie sme.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Bol by som za to, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, pokiaľ to bude možné, aby ste sa zdržali komentárov a poznámok k jednotlivým interpeláciám. Sme pri bode interpelácie a otázky a nie pri rozprave. Pán poslanec Chmelo.