Poslanec V. Balážik: Páni a dámy,
chcel som len stručne podotknúť, že neviem, kde niektorí poslanci berú názor, že v prípade, že by tu vznikla samostatná Slovenská republika, by slovenský národ utláčal niektoré národnosti. Poviem vám len jeden osobný príklad. Pre niekoľkými mesiacmi som si celkom priateľsky posedel na juhu Slovenska s poprednými predstaviteľmi okresných organizácií Együttélés a veľmi pekne sme sa zhodli. Pre dvomi týždňami som bol v porote Miss Róma v Senici, a cigáni, ktorí boli so mnou priatelia doteraz, budú priatelia, aj keď bude slovenský štát, nebojte sa.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
diskusia, ktorú tu vedieme, ukazuje, že je veľmi užitočné, že sa problematika štátoprávneho usporiadania, tak ako to povedal pán Strýko, dostala opäť na pôdu nášho parlamentu. Navrhujem v tejto súvislosti, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zvážilo, aby odteraz sme na každom zasadnutí venovali jeden bod programu - či bude krátky alebo dlhý, to sa uvidí podlá toho, čo bude práve horúce - informácii o tom, ako pokračujú práce na príprave slovenskej ústavy, a v zmysle nášho uznesenia číslo 130 aj práce na príprave návrhu zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania s Českou republikou. To je jeden môj návrh.
Informácia, ktorú tu predniesol pán predseda, keďže som nemal možnosť sa k nej vyjadriť na Predsedníctve Slovenskej národnej rady, priznám sa úprimne, ma troška sklamala. Poviem vám aj prečo. Naše plamenné diskusie o štátoprávnom usporiadaní vyjadrujú rozmer, že každý, každá strana, každé hnutie presadzuje svoj názor, ale občas mám taký pocit akoby sme všetci zabudli, že máme aj zodpovednosť za to, aby sme ústavu naozaj pripravili. Tú zodpovednosť z niektorých príspevkov je cítiť, z niektorých menej. Ale tá zodpovednosť tu nepochybne je, a do 19. júla, kedy o tejto zodpovednosti a o ďalšom smerovaní štátoprávneho usporiadania rokoval slovenský parlament, táto zodpovednosť bola na Predsedníctve Slovenskej národnej rady. O tom by som sa v správe tiež rád dopočul, nielen pre históriu, ale aj preto, aby sme zmapovali, čo sme za rok svojho pôsobenia ako slovenský parlament v oblasti prípravy slovenskej ústavy a štátoprávneho usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky urobili.
Táto otázka totiž nevznikla vtedy, keď sme menovali spoločnú komisiu, ktorú sme menovali pred mesiacom. Otázka vznikla ešte v rekonštruovanom parlamente po novembri 1989, kedy vznikol prvý návrh ústavy, zhodou okolností tiež pod vedením komisie, ktorú viedol pán profesor Plank. Po voľbách v júni roku 1990 bola ustanovená nová komisia, náhodou tiež bol jej vedením poverený predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky profesor Plank, ktorý na požiadanie predsedníctva predložil do predsedníctva zásady usporiadania alebo toho, ako by mala vyzerať Ústava Slovenskej republiky. To znamená, že v tom čase orgánom, ktorý niesol zodpovednosť za prípravu slovenskej ústavy, bolo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Ono menovalo komisiu, ono jej uložilo spracovať návrh ústavy. Ovšem neviem, či vážený parlament vie o tom, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nebolo schopné prerokovať na svojich jesenných zasadnutiach 12 zásad, ktoré predložila Plankova komisia, a rozhodnúť o tom, ako by mala vyzerať tvár slovenskej ústavy. Toto je skutočne
pravda, a toto by sa tiež malo objaviť v správe, ktorú predsedníctvo predložilo parlamentu, keďže sa mu zodpovedá. Na základe toho vznikla správa, ktorú Plankova komisia dorobila - povedal by som - podlá svojich vlastných predstáv, keďže sa jej nedali presné a jasné pokyny, ako by Ústava Slovenskej republiky mala vyzerať.
Možno aj tu sa skrýva dôvod, prečo ďalšie hnutia a strany považovali za potrebné predložiť vlastné návrhy ústav, keďže sa nedošlo k nejakej zhode v čase, keď sa ešte hovorilo len o zásadách a nie o paragrafovanom znení. Preto sme možno dnes v situácii, že máme sedem alebo šesť návrhov ústav a pokúšame sa z nich urobiť jeden návrh ústavy. Myslím si, že toto všetko by sa do správy, ktorá dúfam, že bude predložená na septembrovom zasadnutí, malo v písomnej podobe dostať, aby sme si urobili odpočet za polovicu volebného obdobia, čo sme urobili pri príprave tak vážnej veci, ako je slovenská ústava a usporiadanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Toto teda navrhujem, a po druhé navrhujem, aby odteraz na každom zasadnutí sme venovali jeden bod programu Slovenskej národnej rady informácii, už ústnej diskusii, tak ako som to povedal na začiatku. Čiže mám tieto dva návrhy, aby predsedníctvo zodpovedne pripravilo správu, ktorá zmapuje stav prípravy ústavy od začiatku volebného obdobia a po druhé, aby pravidelne zaradilo na program schôdze Slovenskej národnej rady diskusiu alebo informáciu o súčasnom stave, kam komisia pokročila, aké sú vecné rozpory, pretože je to jedna z našich najvážnejších úloh.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. V zmysle § 19 dávam slovo pánovi predsedovi.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, ja by som nevidel veci tak zle, pretože keď sa pozrieme, ako prebiehal celý proces prípravy tvorby federálnej ústavy, prípadne republikových ústav, vidíme, že najvyššia generalita tejto republiky, to znamená predstavitelia všetkých strán na čele s prezidentom a vlády sa stretávajú už vyše pol roka, a zdalo sa, že v Kroměříži sa takmer rozídu. V poslednej chvíli sa našlo nejaké riešenie. Tak ako ste povedali, tvorba ústavy je tak závažným dokumentom, že to, že sa niekde nevieme akoby zjednotiť, nemusí byt negatívom. Hovorí to o situácii, aká je. Podobne to vyzerá aj v našom parlamente, kde názory sú rôzne. Vidíme to už v tejto diskusii. Z toho vzniklo 6 ústav. Nemyslím si, že za ten rok sa nič neurobilo. Podať 6 návrhov kompletných ústav je isté dielo, a teraz je na tejto komisii, aby sa z toho pokúsila urobiť jeden spoločný návrh. Čiže nevidím to tak čierne, že by sa nič neurobilo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Nepovedal som, že sa nič neurobilo, ale zodpovednosť musíme zhodnotiť. To bol zmysel môjho príspevku.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktické poznámky v tomto poradí: pán poslanec Košický, pani poslankyňa Rozinajová, pán poslanec Porubec, pán poslanec Chmelo.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážená Slovenská národná rada,
myslím si, že základným kameňom úrazu v diskusii o ústavách je problém štátoprávneho usporiadania. To si
všetci uvedomujeme. Dokiaľ tento základný problém nebude vyriešený, odpusťte mi, neverím, že Slovenská národná rada bude schopná prijať akúkoľvek ústavu. Preto si myslím, že treba urýchlene prijať zákon o referende, urýchlene by sme sa mali dozvedieť, ako si náš národ, náš ľud štátoprávne usporiadanie predstavuje, a z toho vychádzať. Pokiaľ nebudeme mat jasno v tejto základnej otázke, všetky ďalšie diskusie tu budú len na to, aby sme sa pobavili, prípadne pobavili televíznych divákov.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rozinajová. Poslankyňa H. Rozinajová:
Vážení páni poslanci,
mňa veľmi udivuje, ako niektorí bez obalu robíte z iných analfabetov, ktorí vôbec nevedia rozlíšiť, čo je federácia, konfederácia, čo je zvrchovanosť, suverenita, samostatnosť. Domnievam sa, že každému by malo byť toľko jasné, že akákoľvek iná forma usporiadania je oveľa mäkším obojkom, ako je doteraz nám známa federácia. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle § 19 faktickú poznámku má pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško;
Myslím si, a som o tom presvedčený, a keby som si to nemyslel, aj tak by sa to tu dialo, že tu treba hovoriť o všetkom a veľmi otvorene. Akékoľvek tabu témy nás privádza do zákulisných bojov a nemá to zmysel. Z druhej strany, čo mne osobne trošku na projekte konfederácie vadí, je to, že
chýba druhý partner. Ak sa Slovinsko a Chorvátsko rozhodli utvoriť konfederáciu, vystúpili dvaja. V tomto zmysle pripúšťam, že niektoré strany majú vo svojom programe konfederáciu. Bolo by však dobré, keby pripadne začali aj politické rokovania, lebo to politicky pôsobí trošku dehonestujúce. To ako keby som tvrdil, že sa chcem oženiť, ale nikto by ma nechcel. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou nasledujú pán Porubec, pán Chmelo, pán Kotrus.
Poslanec L. Porubec:
Pán prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa vyjadril úplne jasne, že zmluva medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou môže byt eventuálne prijatá a rešpektovaná pri tvorbe preambuly Ústavy Českej a Slovenskej Republiky, čiže vlastne nebude vôbec zobraná do úvahy. Však to je trápne, prosím vás. Táto národná rada by sa mala zasadiť o to, aby sa tu vytvorila najprv Ústava Slovenskej republiky a až potom Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Osobne by som bol rád, keby Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej republiky vôbec neexistovala.
Ešte by som chcel povedať, že slovenský národ je po stáročia utláčaný a hrozí mu, že zanikne on, a nielen on, ale aj jeho kresťanské povedomie, ktoré ho po celé stáročia spájalo. Je tu nanajvýš potrebné, aby vznikla samostatná Slovenská republika, aby tento národ pretrval aj do ďalších stáročí, a aby mal svetu a Európe čo povedať vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti kultúrnej, hospodárskej atď.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Môžem mat faktickú otázku na pána poslanca? Mám tomu rozumieť tak, pán poslanec, že kresťanské povedomie by eventuálne mohlo existovať v istej chvíli aj bez národa? Lebo ste povedali, že nielen národ, ale aj jeho povedomie by mohlo zaniknúť.
Poslanec L. Porubec:
Prosím vás, tu niet času na podrobné vysvetľovanie týchto vecí. Však to všetci predsa chápeme. Národný život Slovenska, slovenský národ je od Veľkomoravskej ríše, niekedy od siedmeho-ôsmeho storočia úzko spojený s kresťanskou ideou. Ak ostane zachovaná táto republika, budú sa tu šíriť ateistické, husistické a iné idey, ktoré kresťanstvo potláčajú.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem, pán poslanec. Teraz mi je to všetko oveľa jasnejšie.
Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
chcem k tomu tiež vyjadriť svoj názor. Z povahy štátu vyplýva zásadná jedinosť, plnosť a zvrchovanosť štátnej moci. Jedinosť vyplýva zo samého zmyslu občianskej spoločnosti, t. j. spoločné sledovanie cieľa predpokladá zhodu a jednotný postup. Moc, ktorá tento postup riadi, musí byt
ucelená, v našom prípade v určitých vymedzených právomociach na úrovni federácie, ktoré dohodnú republiky, schopná vydávať jednotné rozkazy a riadiť ich vykonávanie jednotným spôsobom v kompetenciách odvodených z republík. Jej zvrchovanosť vyplýva z toho, že štát je dokonalá občianska spoločnosť zložená z viacerých národov, dvoch národných republík, z množstva jedincov, ktorí si však zvolili spoločný ciel, jednotný postup v najdôležitejších veciach. Plnosť moci vyplýva z toho, že cieľom štátu je skutočné dosiahnutie a účinné uchovanie spoločného dobra pre každého jedinca v spoločnom federatívnom štáte. Aby spoločné dobro bolo dosiahnuté, je potrebné ustanoviť pokoj a zabezpečiť vymedzenie obecnej spravodlivosti pozitívnymi zákonmi, teda zákonodarnú moc rozdeliť tak, aby spoločné dobro bolo cieľom celej federatívnej štátnej pospolitosti a následne potom dohodnuté spoločné riadenie výkonnou mocou účinne uplatňovať k spoločným cieľom a k zdokonaľovaniu života v spoločnom štáte.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktické poznámky v tomto poradí: pán poslanec Kotrus, pán poslanec Ondruš, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Balážik.
Poslanec V. Kotrus:
Moja reakcia by bola vhodnejšia asi bezprostredne po príspevku, na ktorý chcem zareagovať, ale považujem za dôležité prehlásiť alebo upozorniť na to v mene občanov, ktorých reprezentujem, že ja ten obojok nasadený nemám, ale súčasne by som sa chcel aj zaprisahať, že mne ten obojok nikto ani nenasadí. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
K pánovi poslancovi Porubcovi - vyprosím si, aby hovoril v mojom mene a v mene mojich priateľov. Nech nehovorí v mene celého slovenského národa, čo on potrebuje, ale nech hovorí "tá časť slovenského národa, ktorá rozmýšľa ako ja, potrebuje, tá časť slovenského národa, ktorá rozmýšľa ako ja, si myslí, že by zanikli jej kresťanské tradície" a podobne, pretože som tiež časťou slovenského národa, aj moji priatelia, a my si to nemyslíme.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš a potom pán poslanec Balážik.
Poslanec J. Prokeš:
Robiť zo štátu občiansku spoločnosť je strašne nebezpečné. O to sa usiloval aj Stalin, našťastie sa mu to nepodarilo. Chcem povedať jednu vec. Vzdávať sa národného, na ktorom princípe je dnes postavená naša federatívna republika, a nahradzovať to občianskym, na to sa možno dívať aj tak, že žiť sa dá aj bez videnia farieb, ale vidieť tie farby je rozhodne prínosom.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Balážik.
Poslanec V. Balážik:
Dámy a páni, len na podopretie argumentácie môjho kolegu pána Porubca by som zacitoval osobnosť, ktorú uznáva najmä naša budúca opozícia - T. G. Masaryka. "Politická nezávislosť je každému civilizovanému národu nevyhnutne potrebná. Politicky nesamostatný národ musí byt i v najcivilizovanejších štátoch utláčaný a hospodársky i sociálne vykorisťovaný. " Tak sa deje.
Podpredseda SNR M Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Najskôr pán poslanec Hofbauer, potom pán poslanec Andráš.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
prekvapuje ma trošku, keď silou-mocou ktosi za naše hnutie vykladá, čo hovoríme, čo nehovoríme, a dáva nám do úst to, čo sme nepovedali, prípadne interpretuje alebo dezinterpretuje ináč. Myslím, že sme dostatočne súdni, dostatočne vzdelaní, aby sme vedeli, čo chceme. Vyjadrili sme to jasne a jednoznačne, máme to vo svojich stanovách, máme to vo svojom programe, vyjadril to jednoznačne aj pán Ľupták. Domnievame sa, že tu sa dohadujeme o tom, čo je konfederácia, čo je federácia. Ak si niekto myslí, že táto dikcia je tak jednoznačná, je na nesmiernom omyle. To je asi rovnako naivný názor, ako názor horolezca, ktorý príde pod kopec, a myslí si, že keď naň lezie, že to je ten najvyšší kopec. Vôbec nie. Ako postupuje vyššie, vidí stále ďalšie a ďalšie vrchy. Aj pri našich dialógoch s odborníkmi z oblasti štátneho práva táto problematika vôbec nie je tak naivne jedno-
duchá, že federácia je keď..., konfederácia je keď... Prvoradá záležitosť je deklarovanie vnútorného usporiadania a naplnenie vnútorného obsahu. Takže bol by som vďačný, keby za naše hnutie nehovorili iní príslušníci a nevnucovali nám to, čo netvrdíme a nezastávame. Trošku ma zase prekvapuje, že niektorí členovia tejto slávnej snemovne, ktorým sa bratislavský centralizmus zdá byt až príliš centralistický, práve naopak, horujú, že Slovensko je pre Slovensko nie vhodné, ale naopak, v rámci federácie to je optimálnejšie. Tak to je nejaká taká schizofrenická poloha.
K vývoju a k postoju názorov na usporiadanie tohoto spoločného štátu - prosím vás, mám pred sebou ústavný zákon o československej federácii resp. doplnok č. 556. Stačí si tam nalistovať časť štvrtú, kde je dikcia "Hospodárstvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je integráciou ekonomiky českej republiky a ekonomiky Slovenskej republiky. " Znie to krásne. A potom za týmto nasleduje od tretej strany až 62 výnimiek, kedy to nie je. Tak takýmto spôsobom si usporiadanie štátu nepredstavujeme. Toto usporiadanie musí byt jednoznačné, čitateľné a zrozumiteľné. Domnievam sa, že by bolo veľmi želateľné, keby k pripomienkam, ktoré tu odzneli, pán predseda bližšie informoval, aké sú vzťahy a väzby pri vypracúvaní slovenskej ústavy a federatívnej ústavy, pretože mám pocit, že tieto dve veci idú akoby nezávisle, nezáväzne vedia seba. Federatívna ústava sa vypracúva hlava po hlave, a z televízie sa dozvedáme, že už sme pri hlave štvrtej, už sme pri hlave piatej, už sme pri hlave šiestej, pričom, pokial mi pamäť slúži, na jeseň predsa bolo deklarované, že tento štát sa bude budovať zdola, presne tak, ako tu bolo odcitované, a že na úroveň spoločného štátneho útvaru bude odstúpené to, čo národné republiky deklarujú. Keby sme toto mohli dostať vysvetlené.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Dávam slovo pánovi predsedovi. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, nie je tajomstvom, že základné väzby nie sú vyriešené. Federálna komisia sa za celý rok stretla štyri-päťkrát, pričom prvýkrát začala rokovať o ústave pred tromi týždňami. Dovtedy rokovala o zákone o ľudských právach, potom o kompetenciách, ale to už si ani presne nepamätám. Čiže, aby sa niekam vôbec pohla, pán Dubček požiadal komisiu expertov, aby navrhli prvé písanie, o ktorom by sa dalo diskutovať a ktoré by nejako korešpondovalo s tým, čo sa dohodlo v Kroměříži. Objavil sa tam pojem jednokomorového parlamentu, objavil sa tam pojem federálnej rady. V tomto zmysle sa objavilo aj to, aká by asi mala byt výkonná moc, ale čo bude patriť do výkonnej moci, ktoré ministerstvá, to je všetko zatiaľ vo vzduchu. Pán poslanec Košický to jasne povedal, že akonáhle sa vyrieši základný problém, ostatné záležitosti sú doslova technické.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Mistríková, pán poslanec Strýko a pán poslanec Balážik.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Dúfam, že hnutiu Za demokratické Slovensko nevložím už nič do úst, keď poviem, že tých 62 výnimiek, ako si nepredstavujú spoločné usporiadanie tohto štátu, je práve výsledkom projektu ich čelných predstaviteľov.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Aj ja ďakujem. Pán poslanec Hofbauer chce replikovať na pani poslankyňu Mistríkovú.
Poslanec R. Hofbauer;
Prosím vás, každý, kto pozná prípravu ústavného zákona č. 556, vie, že je to hrubá dezinformácia.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Strýko, pán poslanec Adamica. Poslanec M. Strýko:
K poslancovi Hofbauerovi zase toľko, že samozrejme, federácia a konfederácia sú pojmy, ktoré môžu mat rôzny obsah, ale zrejme sa zhodneme aspoň na tom, že konfederácia naozaj nie je spoločný štát a nemá spoločnú ústavu. Druhá vec, ktorú chcem povedať, že v celom svojom vystúpení som ani raz sám nehovoril o tom, čo si HZDS myslí alebo nemyslí. Citoval som predsedu Federálneho zhromaždenia Alexandra Dubčeka, ktorý povedal, že predstava konfederácie, ktorú má HZDS, je rovnaká ako predstava Slovenskej národnej strany a smeruje k slovenskému štátu. To je úplne všetko. A bratislavský centralizmus pliesť so štátoprávnym usporiadaním, to teda skutočne nejde.
Podpredseda SNR M. Zemko:
V zmysle § 19 má slovo pán poslanec Ľupták. Potom sa nástojčivo hlási pán poslanec Hofbauer a potom pán poslanec Adamica.
Poslanec I. Ľupták:
Ani pán Duček nie je neomylný. Poslanec R. Hofbauer;
A ešte na doplnenie. Pán Dubček, pokiaľ viem, je členom Verejnosti proti násiliu, nie HZDS.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Adamica. Poslanec A. Adamica:
Vážení, s niektorými zákonmi tu tak finišujeme, až sa z nich potíme. O základnom zákone republiky, ústavnom už hovoríme nie hodiny, ale skoro rok. Nie, že sa tu len pohádame, ale skoro by sme sa tu preň aj pobili. Navrhoval by som preto, aby plénum určilo Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, bez ohľadu na to, čo sa bude robiť na Vikárke, v Kroměříži alebo kde, aby pripravilo návrh slovenskej ústavy tak, že bude schválená do konca roku 1991 a začne platiť od 1. januára 1992. Inak sa obávam, že ešte pár rokov si tu podiskutujeme, alebo sa tu pohádame alebo dokonca pobijeme. Takto to vyzerá. A bolo by načim, aby sme urýchlili uzavretie celého tohto problému a túto ústavu konečne parlamentu predložili, keď iné zákony vieme predložiť ráno a o hodinudve už o nich rozhodovať.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Andráš je prihlásený do rozpravy.
Poslanec A. Andráš;
Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi ešte pár úvah a rozvitie ich myšlienok. Hovorime si, že sme homo sapiens, že sme ľudia, ktorí majú slobodnú myseľ, sme kresťania, vyznávame aj to, že človek má dušu, ktorá je nesmrteľná. Uvedomujeme si, že človek má právo na život, ale ako druhé v poradí, by som povedal, že každý má právo na sebaurčenie. O toto právo sa usilovali už dávno kočovné kmene v Ázii, Afrike a podobne. Náš národ, ktorý tu žije medzi Tatrami a Dunajom vyše l 100 rokov, má taktiež právo na svoj politický, kultúrny, spoločenský prejav. Má teda právo na sebaurčenie. Moja skúsenosť na tomto poli je veľmi trpká. Ako viete, bol som tri mesiace na pôde amerického kongresu. Pohyboval som sa medzi kongresmanmi, senátormi, pohyboval som sa medzi novinármi, a zľava, sprava som počúval Čeko, Čeko, Čeko. Keď som povedal, že som Slovák, nerozumeli mi. Vtedy som pochopil, že náš slovenský hlas musí počuť nielen Európa, ale celý svet, a že ho nesmie a nemôže nik zacloniť.
Otázka štátoprávneho usporiadania je veľmi vážna vec. Jej riešením bude naša vizitka do integrovanej Európy, do Európy slobodných národov. Zvrchovanosť a suverenita sa, podlá mňa, nedosahuje prehláseniami ani zvučnými rečami, ale skutkami. Zvrchovanosť a suverenita má už veľmi blízko k samostatnosti. Táto môže byt len vtedy, ak vieme zabezpečiť silnú ekonomiku, ochranu hraníc, zrelú zahraničnú politiku a podobne. Dávam otázku. Vieme zaručiť, že tieto podmienky budú zabezpečené? Ak áno, potom môžeme vyhlásiť samostatnosť zajtra. Triezvy názor však hovorí, že v súčasnosti je potrebné hľadať rozumné východisko.
Pri výkone svojej poslaneckej činnosti sa stretávam s voličmi, a na otázku, aká je vaša predstava o štátoprávnom usporiadaní, počúvam tieto názory: Chceme žiť s Čechmi, ale ako suverénny a rovnoprávny subjekt. Iní hovoria: Chceme žiť samostatne, chceme Slovenskú republiku. Kresťansko-demokratické hnutie prehodnotilo a stále prehodnocuje túto otázku, a vo svojom programe hovorí o tom, že v najbližšom horizonte vidí spoločný štát dvoch subjektov, ale dvoch rovnocenných subjektov. Kresťansko-demokratické hnutie ako viete, predložilo a vypracovalo čistú slovenskú ústavu a bolo aj iniciátorom myšlienky a projektu štátnej zmluvy. Túto líniu prijala aj Rada KDH a zaviazala poslancov parlamentov k držaniu tejto politickej línie.
Pri návšteve pána prezidenta na pôde Slovenskej národnej rady, ak sa pamätáte, som vyjadril presvedčenie, že tento slovenský parlament je schopný prijať vyhovujúcu slovenskú ústavu. Viete veľmi dobre, koľko rúk a koľko hlasov je k tomu treba. A myslím si, že práve tento fakt, že spoločný štát môže existovať len na báze spolužitia dvoch rovnocenných a suverénnych národov, na tomto fakte sa snáď dokážeme zjednotiť natoľko, že podobných 9O rúk sa zdvihne. Aký bude (ďalší údel, ukáže budúcnosť. Prajem si, aby naše spoločné rozhodnutie, naše spoločné áno, bolo áno rozumu a nie emócií. Ako Slovák a kresťanský demokrat by som sa rád dožil chvíle, keď moje deti raz v dospelom veku povedia: Otec, sme radi a sme hrdí, že si bol práve pri tom a ďakujeme ti za to. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Galanda, potom pán poslanec Adamica a pán poslanec Bárány.
Poslanec M. Galanda; Vážené plénum,
prepáčte, že vystupujem druhý raz, ešte skúsim zareagovať na kolegu pána Andráša. Mal som tiež tú Česi, že som sa 18. júna vrátil zo Spojených štátov amerických, kde som tiež strávil určitú dobu. Tam už akceptovali, či v kongrese alebo aj vo vláde, že existuje Czech and Slovák Federál Republic, už vedeli o tom, že existuje tu Slovák republic a vedeli, že som predstaviteľom Slovák National Council, teda Slovenskej národnej rady, ktorá je jediným vrcholným zákonodarným zborom Slovenskej republiky. Povedali mi aj to, že sa musíme prejaviť určitými činmi, ale mali by to byt pozitívne činy, ak chceme, aby o nás svet vedel, lebo svet vie iba o tých, ktorí niečo dokážu prácou a nie rečami. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Adamica, potom pán poslanec Bárány. Pán poslanec Hrnko, pokiaľ sa chcete vyjadriť, požiadajte o slovo.
Poslanec A. Adamica:
Na margo vystúpenia pána poslanca Andráša - tak nejak ma vyprovokovalo, že teda dva rovnoprávne, rovnocenné subjekty. Mal som tiež tú česť vrátiť sa z Jáchymovských baní, kde som bol skoro desať rokov pár sto metrov pod zemou. Bol som tam so všelijakými aj vysokými šaržami, lebo z tej výšky k lopate sa veľmi rýchlo dostali. Jeden z nich bol český generál, ktorý zastupoval Československú republiku v Ženeve, a ten mi povedal takúto vetu, budem vám ju citovať doslova: "Pamätaj si, Alfonz, že my, Česi, nebudeme nikdy súhlasiť s tým, že Slováci sú nám rovnoprávni, tak ako vy by ste