potrebné na tento účel vymenovať komisiu ekonomických expertov, ktorá už začala pracovať v tomto zložení: jej predsedom je Anton Vavro, podpredseda vlády, ďalej Jozef Kučerák za VPN, Viliam Oberhauser za KDH, Peter Lukáč za DS, Zuzana Némethová za MNI, Jozef Matula za SNS, Anton Bonko za SDĽ, Rudolf Filkus za HZDS, Peter Pázmány za Spolužitie, Pavol Farkas za MKDH a Andrej Hôrka za Stranu zelených. Ďalšou otázkou, ktorú treba doriešiť, je ustanovenie komisie štátoprávnych expertov, ktorá bude odborne zabezpečovať uznesenia poslaneckej komisie. Na úrovni prípravy federálnej ústavy takáto komisia už pracuje za účasti expertov menovaných Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.
Novovymenovaná komisia na prípravu Ústavy Slovenskej republiky sa sústredila na prvých dvoch zasadnutiach na koncepčné otázky spôsobov prerokovania jednotlivých častí zjednoteného návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne predmetom rokovania bola aj koncepcia obsahu a predmetu zmluvy o štátoprávnom usporiadaní.
Vážená Slovenská národná rada,
povedal by som ešte stručný pohľad, ako vyzerá priebeh prác. Komisia Slovenskej národnej rady sa stretla dvakrát. Na prvom stretnutí sa dohovorila, že bude preberať spoločný návrh pána profesora Planka s tým, že sa budú preberať a pripomienkovať jednotlivé kapitoly jedna za druhou. Na druhom stretnutí sa toto pokračovanie prerušilo a pristúpilo sa k návrhu zmluvy, ako by mala vyzerať. Bohužiaľ, nestretlo sa nás dosť na to, aby sme mohli zaujať zásadné stanovisko. Okrem toho raz sa stretla komisia expertov. Táto komisia by mala posudzovať rozsah kompetencií, ktoré republiky odovzdajú federácii. V dňoch 5. a 6. septembra sa počíta so stretnutíme predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady na Slovensku, na Papiernické s tým, že tam by sa malo už konkrétnejšie rokovať o návrhu zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
Stretnutia na úrovni Federálneho zhromaždenia v poslednom období boli dve. Komisia expertov predložila tri kapitoly ústavy, ktoré sa zaoberajú zákonodarnou, výkonnou mocou a právomocami prezidenta. Tieto tri kapitoly boli pripomienkované. Ak by som mal nejakým spôsobom tieto pripomienky zhrnúť, je to asi nasledovné: pretože nemáme veľké skúsenosti s demokraciou, komisia týchto poslancov si mysli a domnieva sa, že by sa nemalo príliš rýchlo prechádzať či už k prezidentskému alebo kancelárskemu systému, to znamená k systému, ktorý by bol založený na veľkých právomociach vlády, ale predsa akýmsi základom by mala byť parlamentná demokracia. V rámci tejto sa hľadá vyváženosť medzi výkonnou mocou, zákonodarnou mocou a medzi právomocami prezidenta.
Komisia poslancov sa domnieva, a v tomto zmysle aj pripomienkovala, že právomoci vlády boli príliš zdôraznené a príliš zvýraznené, a že celý návrh federálnej ústavy sa prikláňa skôr ku kancelárskemu typu s pomerne veľkými právomocami prezidenta, ktoré sa zvýraznili najmä v tom, že prezident republiky by mal právo rozpustiť Federálne zhromaždenie, pokiaľ by toto počas šiestich mesiacov nevyslovilo dôveru vláde. Toto sa stalo predmetom diskusie, či takýto postup by nemohol znamenať akýsi predpoklad k politikárčeniu resp. akýmsi politickým krokom.
Toto je zatiaľ stručná informácia. Pokiaľ sú nejaké ďalšie otázky, zodpoviem na ne.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi predsedovi za informáciu. Otváram rozpravu, do ktorej sa zatiaľ písomne prihlásili traja poslanci. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bruncko.
Poslanec J. Bruncko:
Pán predseda, možno som celkom nepochopil, ale uznesenie č. 130 z minulého rokovania Slovenskej národnej rady ukladá predložiť správu o súčasnom stave príprav Ústavy Slovenskej republiky plénu Slovenskej národnej rady predsedníctvu, nie predsedovi. Pýtam sa preto, či to, čo tu odznelo, bola správa predsedníctva alebo správa jedinca, pretože osobne som v zmysle tohto uznesenia očakával, že dostaneme určitý písomný podklad ako správu predsedníctva, ku ktorému sa budeme môcť potom konkrétnejšie vyjadriť. Som si vedomý, že bol pomerne krátky časový termín na to, aby sa to zvládlo v takom zmysle, ako to chápem ja. Preto by som chcel počuť odpoveď aj na otázku, či by niečo podobné nemohlo byt predložené na septembrovú schôdzu Slovenskej národnej rady.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Máte pravdu, plénum uložilo predsedníctvu predložiť správu, ale vzhľadom na to, že táto správa v tejto chvíli by vlastne bola len tým, čo som vám povedal, pretože celý proces prác na tvorbe ústavy zatiaľ je, bohužiaľ, len v začiatkoch, zdalo sa nám, že nemá význam, aby predsedníctvo predkladalo takéto torzo, ktoré prakticky nenesie žiadnu podstatnú informáciu. Preto som sa rozhodol informovať len takýmto spôsobom s tým, že je na pléne, či to akceptuje. V danej chvíli by predsedníctvo nevedelo povedať nič viac, ako som povedal ja. Viem si predstaviť, že na septembrovom pléne po rokovaniach s Českou národnou radou bude vedieť predsedníctvo zaujať už relevantnejšie stanovisko.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Pán poslanec Bruncko.
Poslanec J. Bruncko;
V tejto súvislosti snáď len jednu poznámku: aby sme spravili zadosť správnemu alebo právnemu postupu, pretože uznesenie tak, ako bolo prijaté, fakticky nebolo splnené, plénum by malo schváliť zmenu tohto uznesenia, teda zmenu termínu.
Predseda SNR F. Mikloško;
Áno, súhlasím. Presne to isté som predniesol ako informáciu v predsedníctve, ale súhlasím, formálne to nebolo splnené. Ak dovolíte, požiadal by som, aby tento termín bol preložený na prvú septembrovú schôdzu. Môžeme o tom hlasovať?
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Po rozprave. O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Rozinajová. Pripraví sa pán poslanec Strýko.
Poslankyňa H. Rozinajová:
Vážená vláda,
vážené predsedníctvo,
vážení páni poslanci, pani poslankyne,
na júlovej schôdzi Slovenskej národnej rady bola medzi poslancami akosi rozvírená hladina k dokumentu, ktorý predniesol poslanec KDH k úprave návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady o príprave riešenia ústavnoprávneho postavenia Slovenskej republiky. Tento poslanec predniesol, aby sa v celom texte tohto uznesenia vynechalo slovo federatívna, a to z toho dôvodu, aby tento dokument ako taký zbytočne a predčasne neprejudikoval formu štátoprávneho usporiadania. Chcela by som na margo toho povedať, že to nebol postoj iba
jedného poslanca, ktorý to prednášal, ale tento problém bol prediskutovaný medzi viacerými členmi tohto poslaneckého klubu. Koniec-koncov, myslím si, že týmto uznesením sa nedopustilo nejakého priestupku, pretože aj v Kroměříži bolo pripustené aj zo strany KDH, a neboli námietky k inej forme usporiadania, ako je forma federatívneho usporiadania.
Žiaľ, je taká nevysvetliteľná skutočnosť aj v našom parlamente, že ak má niekto iný názor, ako federatívne usporiadanie, je nemálo poslancov, ktorí takéhoto poslanca označujú za nejakého šovinistu, separatistu, ako by tiež nemal právo mat svoj názor na štátoprávne usporiadanie. Osobne som presvedčená, že opravdivé dobré vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi zavládnu až vtedy, keď obe republiky budú zákonom zvrchované ako medzinárodné svojprávne subjekty, z ktorých každý bude mat svoju čistú ústavu. V tomto zmysle by som chcela apelovať na poslancov, že táto otázka na rozdiel od ostatných je otázkou rozumu, ale i srdca, a preto, aby pri tejto vážnej otázke veľmi dobre počúvali hlas svojho svedomia, lebo toto stanovisko, ktoré vyjadria, je veľmi závažné. Poslanecký mandát netrvá večne, ale rozhodnutie, ktoré tu v tomto smere dajú, bude sa dotýkať aj ich potomstva.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pani poslankyni Rozinajovej. Slovo má pán poslanec Strýko. Pripraví sa pán poslanec Žingor.
Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
je dobré, že diskusia o štátoprávnom usporiadaní sa
preniesla do parlamentu, je dobré, že už vlastne takmer všetky politické hnutia a strany odhalili svoje karty. Jedny sa vyjadrili za spoločný štát, síce v rôznych formách, a niektoré proti spoločnému štátu - a vyjadrili sa jasne. Niektorí politici však hovoria o istej veci, podlá môjho názoru nejasnej, o probléme konfederácie. Je všeobecne známe, že konfederácia nie je spoločný štát a nemá spoločnú ústavu.
Dovoľte mi odcitovať zo stenografického záznamu z 8. schôdze Slovenskej národnej rady, keď sme schvaľovali zmenu ústavného zákona 143 o československej federácii. Pán Mečiar vtedy povedal: "Musíme povedal, že Česko-Slovenská republika sa pevne zapísala do povedomia medzinárodného spoločenstva, a že aj keby mal vzniknúť samostatný štát, tento štát by medzinárodné spoločenstvo neuznalo. Táto vec je jednoznačná a treba z nej vychádzať, v diskusii so všetkými, politickými predstaviteľmi, ktorí by do tejto veci hovoril mohli. Najprv budú prijaté ústavy republík a z nich vyplynie, koľko odovzdajú federácii v oblastiach, ktoré sú pre nich zaujímavé a ktoré chcú, aby federácia pre nich robila. Druhá otázka formy štátu bola otázka konfederácie. Pravdu povediac, o konfederácii nebolo s kým rokovať. Táto myšlienka bola pre českú politickú reprezentáciu naprosto neprijateľná. " To je koniec citátu. Dnes však, po niekoľkých mesiacoch sa hovorí o konfederácii, do ktorej nemá kto s nami vstúpiť. Do konfederácie môže vstúpiť samostatný štát uznávaný medzinárodným spoločenstvom. Teda aby sme dosiahli konfederáciu s kýmkoľvek, musíme vyhlásil samostatný slovenský štát. Potom môžeme rokovať s iným samostatným štátom, lenže je problém s ktorým.
Česká republika, ako sme počuli, do konfederácie nemá v úmysle vstúpil. Prosil by som preto zástancov konfederácie, aby celkom pokojne hovorili o samostatnom slovenskom štáte. Veď každý má právo na svoju predstavu o Slovensku. Preto osobne si vážim, ako jasne sa v tejto veci vyjadruje
napríklad Slovenská národná strana. Ďalej je zaujímavé, či zástancovia konfederácie už rokovali s nejakým štátom, a s ktorým, čo je ochotný s nami vytvoriť konfederatívny zväzok. Občanov by to iste zaujímalo.
Na záver, ak by sa namietalo, že s konfederáciou je to snáď inak, odcitujem pár slov Alexandra Dubčeka z Národnej obrody. Jeho snáď nechceme obviňovať z nevedomosti, neznalosti veci alebo zo lži. Povedal toľko: "Myslím si, že v politike to takto nemôže ísť, keď si až v novinách prečítaš, že tvoj kolega alebo partner vyšiel s návrhom konfederácie, čo prekvapí aj tých najbližších, a nevedia, ako sa zachovať. Ale akosi džina vypustil z fľaše. Konfederácia? Čo si budeme nahovárať, na to potrebujeme partnera. Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré som podporoval, vidím dnes ako oslabené. Cesta, ktorá vedie k ukončeniu česko-slovenskej štátnosti, nie je na prospech tohoto národa. Nevidím v tom povznesenie Slovenska v očiach Európy a sveta, ba naopak, nikde na politickej scéne neexistuje konfederácia. A keby aj bola, musíme si položiť otázku, či to je reálne uskutočniteľné, veď žijeme v určitej konkrétnej dobe, s niekým to treba realizovať. Keď pristúpime na ukončenie štátnosti, ideme na platformu programu Slovenskej národnej strany, na samostatný slovenský štát. Prečo to zakrývať? A nakoniec, niektoré požiadavky nastolené Slovenskou národnou stranou rešpektujem. To je zrozumiteľné. Menej zrozumiteľná je formulácia Hnutia za demokratické Slovensko, ktorá vlastne smeruje k tomu istému cieľu. " Toľko pán Dubček o návrhu na konfederáciu. Myslím si, že netreba sa báť hovoriť jasne a zrozumiteľne.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Strýkovi. S faktickou poznám-
kou sa hlási pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Balážik.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
konfederácia - federácia, pozrite sa, to sú určité názvy, ktoré, samozrejme, niečo skrývajú, ale to ešte neznamená, že sú nemeniteľné, že obsah týchto názvov sa nemôže posunúť na jednu, či na druhú stranu. Takže hovorme o vecnom obsahu kompetencií. Keď toto budeme mať jasné, keď toto bude mat Slovenská národná rada jasné, keď Česká národná rada k tomu pristúpi, tak či to bude konfederácia, či federácia, nazvime to akokoľvek, ale základom všetkého, vzťahu voči Čechám je konečne vyčistiť si stôl, aby stále nevznikali problémy. Od začiatku vzniku tejto republiky vždy boli problémy, ale vždy vznikli na strane Slovenska - v tridsiatomôsmom, v štyridsiatomôsmom, v šesťdesiatomôsmom atď. Pýtam sa trebárs sám seba, alebo aj vás, prečo tie problémy vznikajú? Asi z dvoch dôvodov - buď sú Slováci geneticky vadní, a táto úchylka stále nejako vyskakuje, alebo majú pravdu. Ja tvrdím, že Slováci geneticky vadní nie sú, tvrdím, že zrejme majú nejakú pravdu. /Potlesk. /
A potom konfederácia, čo sa týka hnutia ZDS, je to alternatíva, je to ponuka českej strane namiesto ich alternatívy rozpadu štátu. A ešte jeden moment: Nebolo by dobré, aby sa príslušníci iných strán vyjadrovali o cieľoch trebárs ZDS alebo akejkoľvek inej strany. Nech si každá strana svoje ciele proklamuje sama, na to nepotrebujeme nikoho z VPN, ani zo SNS, ani zo SDĽ. My sme si svojprávni.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Balážik, pán poslanec Kerti, pán poslanec Strýko, pani poslankyňa Mistríková a pán poslanec Ondruš.
Poslanec V. Balážik; Dámy a páni,
myslím, že žiaden poslanec Slovenskej národnej rady nemusí hovoriť za českú politickú reprezentáciu. Pokiaľ dôjde k dohodám o vytvorení konfederácie, myslím si, že česká strana nám sama ponúkne ekonomické výhody, ktoré to má priniesť. I keď z druhej strany čiastočne pánovi Strýkovi dávam za pravdu, že konfederácia vzniknúť nemusí, pretože ako sa vyslovil pán prezident, v Európe nieto bližších národov, ako je národ český a rakúsky. Takže zrejme asi v konfederácii s nami nebudú chcieť žiť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Kerti. Poslanec A. Kerti:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
dovolil by som si upozorniť na skutočnosť, že slovo konfederácia v tomto parlamente odznelo, podlá mojich vedomostí, prvýkrát z úst poslanca, pána podpredsedu Klepáča. A keď sa ho pán Tatár pýtal, ako to myslel, chýba nám odpoveď.
Podpredseda SNR M. Zemko; Pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko;
Chcel som povedať iba toľko, že federácia, prípadne konfederácia sú veľmi presné a vymedzené politologické pojmy, a každý má právo na svoj názor. Potreboval som si túto vec objasniť, aby sme sa vyjadrovali veľmi presne a vecne.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pani poslankyňa Mistríková, pán poslanec Ondruš. Poslankyňa Z. Mistríková:
Chcela som požiadať o to isté, čo povedal pán poslanec Strýko, pretože tu si obsah týchto pojmov môžeme napĺňať podlá toho, ako diskutujeme, ale smerom von sa nám podarila skvelá vec - totálne sme dezorientovali verejnosť, a dodnes nevie, čo je federácia a čo je konfederácia, hoci sa politologické a právnické vysvetlenia objavujú v tlači, ale našou zásluhou to nestačí.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
Najskôr som chcel povedať to, čo pán poslanec Strýko, že čo je konfederácia a čo je federácia, je presne definované, tam netreba hľadať nejaký obsah. Ale ešte k tomu, že konfederácia ako alternatíva proti rozbitiu spoločného štátu, to mi pripadá dosť divné, pretože konfederácia je rozbi-
tie spoločného štátu, ona totiž štát nevytvára, to je definované, to je jasné.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Hrnko s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Prokeš;
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
na margo toho, čo tu teraz odznelo, chcem povedať len veľmi krátku poznámku. Je skutočne pozoruhodné, ak na jednej strane niekto hovorí o tom, že konfederácia nikde vo svete nefunguje, a na druhej strane presadzuje európsku konfederáciu. Uvedomme si, že sú to tí istí ľudia. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
V zmysle § 19 dávam slovo pánovi poslancovi Žingorovi. Poslanec R. Žingor;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
nebudem hovoriť o federácii ani o konfederácii, budem hovoriť trochu inak. Dňa 10. júla 1991, teda prednedávnom, sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa zriaďuje Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky v Bratislave. Vzhľadom na to, že nám bola podaná informácia o súčasnom stave prípravy Ústavy Slovenskej republiky, bolo by žiadúce,
aby sa komisia pre prípravu ústavy zaoberala aj mojím príspevkom, ktorý dáva podnet, aby železničná doprava ústavnou cestou prešla do kompetencie Slovenskej republiky.
Už viackrát v našom výbore sme vyjadrili názor, že je žiadúce na Slovensku zriadiť ministerstvo dopravy a spojov s plnými kompetenciami. Zatiaľ sa nám to podarilo iba čiastočne. Pri známom kompetenčnom zákone sa s presunom kompetencií ráta, ale bez železničnej dopravy. A práve o to nám ide. Iniciovali sme stretnutie s oblastným riaditeľstvom ČSD. Požiadali sme ho, aby nám predložilo predstavu slovenských železničiarov o ústavnom riešení za oblasť železničnej dopravy. Uvedenú našu požiadavku splnilo a predložilo návrh za oblasť železničnej dopravy. Navrhli sme, aby tieto predstavy boli postúpené všetkým poslaneckým klubom v Slovenskej národnej rade. Aj to sa stalo. Preto navrhujeme:
Po prvé - zabezpečiť, aby Ústava Slovenskej republiky, ako aj Ustáva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky jednoznačne formulovala vlastnícky vzťah republiky k štátnemu majetku nachádzajúcemu sa na území republiky. V oblasti železničnej dopravy je to celá železničná infraštruktúra, ktorá by ako ostatný majetok v štátnom vlastníctve mala byť vlastníctvom Slovenskej republiky.
Po druhé - zabezpečiť, aby z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Ústavy ČSFR jednoznačne vyplývalo právo zriaďovať, byť zriaďovateľom organizácií a podnikov na základe vzťahu k majetku, to znamená, aby zriaďovateľom organizácie alebo podniku bol príslušný orgán štátnej správy republiky, ktorej majetok príslušná organizácia prevádzkuje alebo obhospodaruje.
Po tretie - odchylne od ústavného zákona č. 556/1990 Zb. čl. 19 ods. e/ formulovať kompetencie federácie v železničnej doprave: "Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federa-
tívnej Republiky patri organizácia určená pre riadenie železničnej prevádzky v súčinnosti Českej republiky a Slovenskej republiky, a to aj s ich účasťou na výkone štátnej správy a štátneho technického dozoru v železničnej doprave. "
Po štvrté - z federálnych ministerstiev prevziať v plnom rozsahu článok 67 ods. l a 2 z pôvodného zákona č. 143/1968 Zb. o štátnych tajomníkoch.
S uvedenými návrhmi sa stotožňujeme, pretože prakticky celé obdobie po roku 1945 v oblasti organizácie dopravy je charakterizované nedostatočnou kompetenciou a postavením slovenských národných orgánov a trvalou snahou o sústredenie riadiacich právomocí do pražského centra. K predpokladanej zmene nedošlo ani po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii. Centralistické tendencie silneli a zvíťazili zrušením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej socialistickej republiky, ku ktorému došlo k 1. januáru 1971. Takýto stav so záujmom po sústredení kompetencii trvá doteraz. Je to spôsobené aj tým, že doteraz chýba gestor pre presadzovanie republikových záujmov. V súčasnosti nie je v Slovenskej republike vytvorený ústredný orgán štátnej správy pre dopravu ako celok.
V oblasti železničnej dopravy centralizácia vyvrcholila 1. júla 1989 prijatím zákona č. 68/1989 Zb. o ČSD a zrušením bývalých štyroch dráh, na Slovensku Východnej dráhy s právnou subjektivitou a vytvorením Ústredného riaditeľstva ČSD v Prahe ako jediného právneho subjektu. V súčasnej dobe v Slovenskej republike nie je ani podnikový orgán riadenia železničnej dopravy ako právnická osoba s relatívne uzatvorenou ekonomikou. Rozhodovanie i v detailných ekonomických právnych záležitostiach je sústredené na Ústrednom riaditeľstve ČSD v Prahe.
Prijatím ústavného zákona č. 556/1990 Zb. síce došlo
k novelizácii ústavného zákona č. 143/1968 Zb., avšak kompetencie u ČSD zostali neuzatvorené s tým, že sa doriešia, že ich dorieši kompetenčná komisia č. 5 - doprava do 30. 6. 1991. Aj v pôvodnej dôvodovej správe k zmene ústavného zákona v decembri 1990 bolo na základe dohôd uvedené, že železničná doprava bude v kompetencii federácie iba dočasne, do januára 1992. V súčasnosti je jedinečná príležitosť ústavnou formou zásadne riešiť riadenie celého dopravného systému v Slovenskej republike, ako aj v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Návrh zásadne nemá záujem rozložiť doteraz jednotnú sieť ČSD, pretože jednotný vzťah k cudzine a medzinárodnej spolupráci treba zachovať. Takisto musí zostať zachovaná technická jednotnosť ČSD so všetkými súvislosťami. Na druhej strane nie je žiadúce naďalej zotrvávať pri ťažkopádnom, nepružnom jednotnom spoločnom ekonomickom subjekte, akým je teraz ČSD.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. S faktickou poznámkou sa už dávnejšie prihlásili pán Hrnko a pán poslanec Ondruš.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som sa ešte vrátil k predchádzajúcej diskusii. Pán Strýko hovoril, že sme proti spoločnému štátu. Samozrejme, tu ide skutočne o jednu základnú vec. Ak niekto chce s nami žiť, musí zvažovať všetky alternatívy spoločného štátu, a to nie je len federácia, aj personálna únia je dokonca spoločným štátom alebo spoločenstvo štátov. Ak niekto
chce s nami žiť len za podmienok, že si zachová svoju supremáciu a nadvládu nad slovenským národom, za takých predpokladov nechceme s ním žiť, a preto sme za samostatný štát.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Ondruš. Poslanec V. Ondruš;
Vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Hrnko opäť hovoril o nadvláde a o nemožnosti dohody v rámci federácie. Takýchto útokov tu odznelo už množstvo. Podlá názoru zástancov samostatného slovenského štátu je federácia semeniskom nedôvery medzi národmi a národnosťami a len v samostatných republikách sa odstránia príčiny nedorozumení. Lenže, ak vychádzame z názoru, že v spoločnosti nie je možná dohoda a väčšinový národ vždy bude potláčať práva národov menšín, aká bude samostatná Slovenská republika? Podľa sčítania ľudu z roku 1991 na Slovensku žije 4 512 tisíc Slovákov, 567 tisíc Maďarov, 81 tisíc Rómov, 53 tisíc Čechov, 17 tisíc Rusínov, 14 tisíc Ukrajincov, 6 tisíc Nemcov, tisíc Bulharov, 247 Rumunov, 45 Grékov, a možno tu žije aj zopár Vietnamcov, Talianov, Arabov a iných. Bude nevyhnutne utláčať väčšina Slovákov všetkých ostatných? Budú Slováci utláčať Maďarov, Maďari Rómov, Rómovia Čechov? A čo urobí nejaký osamelý Francúz?
Zárukou slobody národa nie je samostatný slovenský štát, ale sloboda občanov, demokraticky právny štát zaručujúci ľudské práva. Lenže demokracia je založená na ochote k dohode, a keď spoločenské sily nenájdu vôľu riešiť spory
dohodou, je demokracia blízko skazy. Pán Prokeš viackrát položil otázku, prečo by sme mali žiť vo federácii. Jestvuje na to množstvo historických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických dôvodov, a jestvuje tu konečne možnosť žiť v demokratickom štáte, usporiadanom z našej vole a podlá našich predstáv, v štáte s občianskymi slobodami a ľudskými právami pre všetkých.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
zase som nedostal konkrétnu odpoveď, prečo federáciu. Ale čo sa týka toho utláčania, dovoľte, aby som zacitoval z Verejnosti 19. júla 1991, z textu pod obrázkom "z nášho mítingu" bez toho, aby som vytrhával z kontextu. "Slovensko totiž vo vzťahu k Čechám nie je prípad Litvy, ani prípad Slovinska vo vzťahu k Juhoslávii. Organizátori mítingu by preto mali lepšie poznať historické súvislosti vzniku Juhoslávie, a najmä skutočnosť, že Slovinci neboli nikdy a v nijakom zmysle utláčaní zo strany Srbov. " Z toho jasne vyplýva, že Slováci zo strany Čechov sú. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. V zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Andel, potom pán poslanec Galanda.
Poslanec M. Andel:
Pán Ondruš nepovedal vo svojom štatistickom prehľade všetko. Napríklad pozrite, moja svekruša je Talianka. Ale chcem sa spýtať, prečo považuje názor pána Hrnku za útok alebo názory niektorých poslancov za útoky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Po pánovi Galandovi vystúpi pán poslanec Balážik.
Poslanec M. Galanda;
Pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci,
padli tu určité slová, ako demokracia a právo na názor. Myslím si, že je nesprávne hovoriť o človeku, ktorý hlása teóriu samostatného štátu, že musí byť rovno nacionalistom alebo šovinistom. Ale rovnako považujem za nesprávne, keď niekto prehlasuje o človeku, ktorý povie, že je za spoločný štát, že je zradcom slovenského národa. Ďalej by som si dovolil povedať, že považujem za veľmi nekorektné, nesprávne a nebezpečné, ak sa niektorí politici skrývajú za také pojmy, ako je národ alebo "moji voliči". Myslím si, že je najlepšie, ak každý človek má vlastný názor, nebojí sa ho mat a verejne hlásať a nebojí sa tento názor každú chvíľu nemeniť podľa počasia.
Tu si dovolím povedať ešte jednu vec. Sme poslancami Slovenskej národnej rady, ktorá, aspoň podľa mňa, je jediným
zástupcom Slovenska, jediným zákonodarným zborom. Napriek tomu je dosť možné, že v tejto otázke, v otázke štátoprávneho usporiadania rozhodne za nás niekto iný, konkrétne ľud Slovenska, tí, ktorí by o tom mohli rozhodnúť. Pokiaľ viete, bol tu návrh na referendum, ústavnoprávny výbor ho včera prerokovával. Dovolím si však povedať jednu vec. Je zaujímavé, že referendu sa bránia niektorí, ktorí sa každú chvíľu oháňajú národom.
A dovolím si povedať ešte jednu vec na záver. Sú určité pojmy, ktoré ľudia používajú. Som náhodou právnikom, a niektoré pojmy, ako exekutíva, vláda, parlament som študoval a možno sa v nich aj trošku vyznám. Dnes sa takisto hovorilo o ďalších pojmoch - federácia, konfederácia, počul som pojem únia, taká alebo onaká. Dovolil by som si, páni kolegovia poslanci, odporučit vám dve veci. Leto bude dlhé a existujú niektoré knižky, napríklad Montésqieu o delení moci. Charles Montésqieu bol veľký filozof, Francúz, túto teóriu rozpracoval. Okrem toho sú knižky, ako Teória štátu a práva, Štát a právo, myslím si, že v lete by si ich mohli niektorí prečítať a na jeseň by sme potom boli múdrejší. Z tohto miesta by som si dovolil požiadať odborníkov na túto tému, právnikov, historikov, politológov, aby si to pripadne rozdiskutovali medzi sebou aj na obrazovke, aby hovorili odborníci a nie politici alebo kvázi politici.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Balážik.