upozornil na to, že tento systém vecnej orientácie je vymedzený nie podlá jednotlivých subjektov. Vláda nepokladá za správne orientovať sa na jednotlivé subjekty, nepokladá za správne a možné v trhovej ekonomike určovať jednotlivým subjektom, akým smerom majú orientovať svoje výrobné programy. Vláda vymedzila tie smery, ktoré sú z hľadiska objektového všeobecne prijateľné a možné. Odporúčala medzi rozvojové programy zahrnúť tie programy, ktoré sú založené na báze domácich surovín, ktoré budú riešiť problémy zamestnanosti, otázky využitia existujúcich výrobných kapacít, problémy životného prostredia a tie, ktoré budú riešiť neobyčajne citlivý problém úspory zdrojov energie. A neobyčajne dôležitým kritériom, ktoré vláda pokladá za nevyhnutné použiť pri formovaní rozvojových programov, je kritérium odbytového zabezpečenia vyrábanej produkcie.

Všetky tieto programy bude vláda podporovať prostredníctvom mechanizmu, ktorý je už v prítomnosti schopný tieto programy účinne podporovať. Tu sa bolo treba vyrovnať s takým obmedzením, ktoré predstavuje nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte. Preto základom mechanizmu, ktorým sa majú rozvojové smery v ekonomike podporovať, je úverová podpora. Táto úverová podpora dostala prednosť preto, že je schopná na prvom mieste a v najvyššej miere umožniť naštartovať jednotlivé rozvojové programy.

Tu treba odpovedať na otázku, ktorá v tejto súvislosti môže vyplynúť, do akej miery je možné alebo nie je možné s touto úverovou podporou rozvojových programov rátať s ohľadom na jestvujúcu úverovú reštrikciu. Čísla a informácie, ktoré sú dostupné a spoľahlivé, ktoré pochádzajú z ústrednej banky a z jednotlivých komerčných bánk, naznačujú, že úverové zdroje nie sú v prítomnosti limitujúcim činiteľom pre ralizáciu rozvojových zámerov v ekonomike. Vláda chce podporovať rozvojové zámery tým, že bude dávať komerčným bankám orientáciu a informácie, ktoré smery pokladá za

nosné, ďalej bude poskytovať rozsiahlu úrokovú podporu a v prípadoch, keď to bude odôvodnené, bude poskytovať štátne záruky za úver. Možno predpokladať, že ak sa tento mechanizmus stretne s dostatočnou iniciatívou v podnikateľskej sfére, čo je naším cieľom, bude to znamenať oživenie ekonomiky. Mechanizmus, o ktorom hovorím, sa neobmedzuje iba na tieto formy podpory, aj keď ich možno pokladať za nosné a hlavné, ale obsahuje aj systém podpory prostredníctvom daňových úľav. Ministerstvo financií už v prítomnosti vypracovalo mechanizmus a kritériá pre poskytovanie daňových úľav. Takisto je v rámci tohoto programu zahrnuté rýchlejšie odpisovanie a tiež priama účasť štátu na niektorých presne vybraných projektoch, ktoré majú podporovať proces štrukturálnej prestavby.

Dá sa teda stručne povedať, že tento mechanizmus jestvuje, je už schopný operovať a naštartovať oživenie ekonomiky, ale vo veľkej miere záleží od toho, aké vecné programy pripraví podnikateľská sféra.

Je prirodzené, že celý problém oživenia ekonomiky nie je taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať z tejto stručnej charakteristiky možností využitia štátnej podpory a mechanizmu pre oživenie ekonomiky, pretože podnikateľská sféra má na svojich pleciach rad vážnych problémov, ktoré pochádzajú z minulosti. To je všeobecne známy problém vysokej úverovej zaťaženosti, známy problém platobnej neschopnosti. Tieto dva javy - platobná neschopnosť a úverová zaťaženosť spolu úzko súvisia.

Vo vládnom vyhlásení sa tento problém objavil iba veľmi stručným konštatovaním, že vláda bude riešiť problém nadmernej úverovej zaťaženosti. V súčasnosti je vypracovaný projekt, ktorý chceme iniciatívne predložiť Federálnemu ministerstvu financií a Štátnej banke česko-slovenskej. Je to projekt, ktorý predstavuje azda reálnu a jedine možnú

a schodnú cestu riešenia úverovej zadĺženosti. Je to cesta, ktorá ráta s využitím v postaté dvoch zdrojov, ktoré prichádzajú do úvahy. Je to fond národného majetku a štátny rozpočet, pričom fond národného majetku, prirodzene, sa bude napĺňať v dlhšom časovom období. Preto obsahom nášho návrhu je riešenie prostredníctvom štátnych dlhopisov, ktoré by vydal fond národného majetku. Tieto dlhopisy by v bilancii banky nahradili krytie, ktoré je spojené s nenávratnými úvermi. To znamená, že treba urobiť selekciu úverov, tieto úvery treba vziať z bilancie podnikov, z bilancií bánk a pracovať s nimi v osobitnom režime. Toto je riešenie, ktoré je nevyhnutné, ktoré už dozrelo a neznesie odklad.

Čiže tu je, na rozdiel od vládneho vyhlásenia, koncepcia neporovnateľne širšia. Rovnako jednotlivé konštatovania vo vládnom vyhlásení veľmi stručne uvádzajú aj ďalšie, v prítomnosti už ďalej rozpracované dokumenty.

V tejto súvislosti by som si dovolil Slovenskej národnej rade odporúčať alebo dať návrh, aby sama zvážila a posúdila, ktoré dokumenty obsiahnuté v pláne hlavných úloh vlády na druhý polrok bude pokladať za užitočné posúdiť buď vo výboroch alebo na plenárnom zasadaní. Sú to dokumenty, ktoré reagujú na všetky alebo na rozhodujúcu väčšinu problémov, ktoré tu odzneli a ktoré jednotliví poslanci uvádzali ako aktuálne a akútne problémy ekonomiky.

S tým súvisí to, čo som hovoril na začiatku, že oproti vládnemu vyhláseniu, ktoré ste mali možnosť posúdiť - mám na mysli aktualizáciu vládneho vyhlásenia v ekonomickej časti - stojí celý rad dokumentov, ktorý už teraz je schopný dať veľmi konkrétnu a uspokojivú odpoveď na rozhodujúcu väčšinu námetov, ktoré tu odzneli. Pre túto diskusiu, a nielen pre ňu, je symptomatické, že jednotlivé námety a názory, ktoré sa týkajú hospodárskej politiky a jej orientácie, riešenia

problémov, sú v zásade v hlavných smeroch identické a odlišujú sa snáď časovaní krokov atď.

Ďalej si treba uvedomiť, že mnohé kroky, ktoré treba urobiť, sú vo veľkej miere predurčené minulosťou a externými podmienkami, ktoré ekonomika má a s ktorými sa veľmi tažko vyrovnáva. Je to predovšetkým problém odbytu v štátoch RVHP a v Sovietskom zväze. S týmto problémom veľmi úzko súvisí otázka zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Je to problém, ktorý sa prekonáva, samozrejme, v krátkom časovom období veľmi rýchle, a domnievam sa, že o tomto sa všeobecne nepochybuje.

Celá diskusia sa vedie iba o jedinej otázke, o ktorej diskusiu treba viesť, ako rýchle, ako účinne a akými prostriedkami sa s procesom štrukturálnej preorientácie ekonomiky dokážeme vyrovnať. V tomto smere sú orientované programy, ktoré sú prijaté.

Chcel by som sa ešte zmieniť o niektorých otázkach, ktoré tu ani nezazneli alebo zazneli len sprostredkovane, zmieniť sa o tom, akým spôsobom k nim vláda pristupuje a akým spôsobom ich rieši. Je to predovšetkým otázka rozvoja drobného a stredného podnikania. V tejto oblasti pokrok nemá želateľnú rýchlosť okrem iného preto, že nejestvovali spoľahlivé mechanizmy, ktoré by boli schopné stimulovať problém rozvoja drobného a stredného podnikania. Od 1. 7. tohto roku už funguje v Bratislave Americký podnikateľský fond, ktorý podľa svojich kritérií, ktoré sú drobným a stredným podnikateľom všeobecne dostupné, je schopný poskytovať úvery a úverovú pomoc. Od 1. 9. začne svoju činnosť dlho ohlasovaná Slovenská záručná banka, ktorá bude poskytovať drobným a stredným podnikateľom úvery, záruky na úvery a úrokovú podporu na tieto úvery. Čiže tu možno čakať výraznú podporu pre drobné a stredné podnikanie.

Ďalej miestom alebo úsekom, s ktorým zatiaľ nemôžeme byt spokojní, je príliv zahraničného kapitálu, vstup zahraničného kapitálu a takisto prijímanie zahraničnej pomoci. Pokiaľ ide o zahraničnú pomoc, do týchto chvíľ sa nepodarilo vytvoriť spoľahlivý informačný a transformačný mechanimzus, ktorý by všetkým subjektom, ktoré majú záujem a majú možnosť využiť zahraničnú ponuku, dával dostatočné potrebné a spoľahlivé informácie. V tomto smere sme sa snažili prijať razantné opatrenia na aktivizáciu agentúry pre zahraničné informácie. Aktivitu tu vyvíja ministerstvo medzinárodných vzťahov. Cieľom je, aby všetky informácie o zahraničnej pomoci, ktorá má rôzne formy smerovania, rôzne zdroje, boli úplne transparentné, aby boli prístupné pre každého, aby sa každý v nich mohol orientovať. Je to oblasť, ktorá je na prvý pohľad jednoduchá. Pravda je taká, že zatiaľ je prehľadnosť v tejto oblasti nízka.

Rovnako chceme veľmi rýchlo aktivizovať agentúru pre zahraničné investície, pretože sa domnievame, že v procese spracúvania privatizačných projektov bude veľmi užitočné, aby všetky podniky dostali relevantné a rýchle informácie o možných kontaktoch so zahraničnými partnermi. Ide o také informácie, ktoré nie vždy sú schopné a nie vždy je užitočné, aby si ich hľadali samé. To by mala byt funkcia agentúry, ktorá by mala byt spojená s vonkajšími zdrojmi informácií, ktoré predstavujú naše obchodné zastupiteľstvá v zahraničí a tieto informácie by mala sprostredkovávať pre všetky podnikateľské subjekty na Slovensku.

Vážnym problémom, o ktorom sa tu diskutovalo relatívne málo, napriek jeho vážnosti a naliehavosti, sú ceny tepla pre obyvateľstvo. Je to vážny problém, ktorý vyvoláva nespokojnosť. Je to problém, ktorý ukazuje, aké nedostatky sa urobili v minulosti pri budovaní tepelného hospodárstva. Hospodárnosť jednotlivých výrobcov tepla a rozvodov tepla je taká nízka, že podlá odborníkov sa pri výrobe tepla, jeho

rozvode a v samotných bytoch strácajú až dve tretiny tepla. Program, ktorý má riešiť otázku regulačnej techniky, zateplovania bytov, má veľmi konkrétne obrysy. Samozrejme, hlavný problém rozdielu medzi nákladmi na výrobu tepla a tým, čo by malo zaplatiť obyvateľstvo, resp. náklady na výrobu tepla zatiaľ zostáva. Posudzujú sa rôzne alternatívne možnosti riešenia, pričom ako jedno z možných riešení sa ukazuje postupovať podľa normovanej spotreby tepla, a tým prinútiť jednotlivých odberateľov, aby vyvinuli tlak na výrobcov. To je vážna úloha, s ktorou sa treba vyrovnať.

Odzneli tu mnohé námety poukazujúce na to, že treba robiť aktívnu politiku zamestnanosti. To je bezpochyby úloha s najvyššou prioritou. Základom pre aktívnu politiky zamestnanosti, domnievam sa, sú rozvojové programy, ktoré by sa mali uskutočňovať, teda implementácia rozvojových impulzov do ekonomiky. To je základom aktívnej politiky zamestnanosti. Už pri prijímaní scenára ekonomickej reformy bolo zjavné, že nezamestnanosť bude nevyhnutným javom. Pritom sa na nezamestnanosť treba pozerať nie ako na jav, ktorý treba prijímať fatálne ako nevyhnutnosť, ale treba proti nemu intenzívne bojovať. Je rozdiel medzi nezamestnanosťou ako javom, ktorý je z hľadiska jednotlivca prechodný, je spojený s procesmi rekvalifikácie a reštrukturalizácie ekonomiky, a medzi nezamestnanosťou, ktorá má stále stúpajúci trend. Vláda v tejto oblasti ráta s účinným využitím programu rozvojových impulzov, ďalej s programom regionálnej politiky, ktorý v najbližších dňoch po posúdení v hospodárskej rade má prísť na rokovanie vlády, kde je program rozvoja detailozovaný s prihliadnutím na kvality jednotlivých regiónov, a mal by reagovať na problémy, ktoré sú v regiónoch.

Vláda schválila isté opatrenia, o ktorých tu hovoril jeden z pánov poslancov, ktoré možno supsumovať pod pojem aktívnej politiky zamestnanosti. Poukazuje sa na nevyhnutnosť alebo na možnosť zaviesť verejné práce. S verejnými

prácami sú podlá informácií, ktoré som pri diskusiách o tomto probléme získal, isté problémy, ktoré majú na prvom mieste neekonomický charakter. Možnosť alebo viazanie podpôr v nezamestnanosti na účasť na verejných prácach môže byt v rozpore s deklaráciou ľudských práv, podľa ktorej údajne nie je možné túto závislosť vo všeobecnosti uplatňovať. To je ten neekonomický problém. Ekonomický problém má iný rozmer a súvisí s tým, že vlastne týmto spôsobom môžeme riešiť cez verejné práce iba mzdovú zložku, ktorá v rade prípadov predstavuje iba časť nákladov. Treba však využiť aj moment, o ktorom sa tu hovorilo.

Ďalšia pripomienka, ktorá tu odznela niekoľko razy a ktorá má vysokú aktuálnosť, je otázka ochrany vnútorného trhu. Ochrana vnútorného trhu týkajúca sa predovšetkým produkcie poľnohospodárstva a potravinárstva, má na jednej strane isté obmedzenia súvisiace v členstvom v GATT, teda všeobecnej dohode o clách a obchode, a ďalej má isté obmedzenia už aj v asociačnej dohode. Tieto obmedzenia nie sú prekážkou, aby sa neprijal systém, ktorý bude regulovať dovoz, ktorý sa v prítomnosti rozmáha a ktorý nemožno pokladať za serióznu súťaž, pretože prekračuje pravidlá súťaže. Preto sa ráta s tým, že sa v tomto roku bude reštrukturalizovať colný sadzobník a zavedú sa vyrovnávacie dávky pre dovoz týchto produktov zo zahraničia.

Ďalej s pánom ministrom obchodu sme posudzovali otázku, akým spôsobom sa množstvo poľnohospodárskeho resp. potravinárskeho tovaru, ktoré sa predáva v podnikoch Zdroj, dostáva do týchto predajní v takom množstve. To je problém, na ktorý treba rýchle reagovať, treba nájsť pramene a zabrániť cestám, aby sa to do obchodu dostávalo. Tu zatiaľ ministerstvo obchodu ako zakladateľ tieto možnosti má a podlá dohôd s pánom ministrom bude na to reagovať. Iste o tom pán minister bude hovoriť sám vo svojom vyjadrení.

Vo svojom vystúpení som sa nesnažil reagovať na to, čo tu odznelo a týkalo sa mnohých konkrétnych problémov a stránok aktualizovaného vládneho vyhlásenia. Chcel som iba poukázať na to, že všeobecne žiadaná väčšia miera konkrétnosti je vyjadrená v rade ďalších dokumentov, ktoré sa pripravujú, ktoré vláda pripravila alebo ktoré v krátkom čase budú na programe jej rokovania. Je možné sa s týmito dokumentami priebežne oboznamovať, ak by ste to pokladali za užitočné, a takto mať možnosť posudzovať kroky, ktoré vláda pri realizácii svojej hospodárskej politiky chce robiť. Chcel som veľmi stručne hovoriť o tom, že konkretizácia mimo tohoto dokumentu jestvuje. Tento dokument bol písaný so snahou vyjadriť v ňom iba najdôležitejšie idey, ktoré by veľmi stručne charakterizovali hospodársku politiku vlády a jej zámery v najbližšom období. Ďalej som chcel poukázať na to, že kľúčovým problémom je formovanie hospodárskej politiky a spoločným menovateľom hospodárskej politiky, ktorá sa teraz bude robiť, ktorú treba pokladať za otvorený systém, ktorý je ochotný akceptovať každú zmysluplnú ideu, základom tejto hospodárskej politiky je prekonanie recesie, oživenie ekonomiky a implementácia rozvojových impulzov. Je to vlastne štrukturálna politika robená novým moderným spôsobom, nie spôsobom, ktorý bol uplatňovaný v podmienkach centrálne riadenej ekonomiky, ale spôsobom, ktorý zodpovedá trhovej ekonomike, ktorý utvára priestor pre adaptáciu všetkých podnikatelských subjektov na trhové podmienky. Miera, s akou sa tento proces oživovania ekonomiky bude dariť, vo veľkej miere závisí od toho, ako budú reagovať jednotlivé mikroekonomické subjekty a od toho, v akej miere bude vláda riešiť problémy, s ktorými podnikateľská sféra nie je schopná sa vyrovnať sama. Sú to predovšetkým problémy, ktoré nachádzajú svoje súhrnné vyjadrenie v nadmernej úverovej zaťaženosti, ktorá potom vytvára platobnú neschopnosť, ktorá sa lavínovité šíri v ekonomike, spôsobuje rad ďalších vážnych problémov a v prítomnosti sa už stáva limitujúcim činiteľom aj pre rozvoj súkromného sektoru, pretože už prechádza aj tam. Čiže

toto som pokladal za najpotrebnejšie zdôrazniť - základnú orientáciu hospodárskej politiky, ktorá, chcem veriť, subsumuje všetko to, čo tu v diskusii odznelo s cieľom orientovať ekonomiku na cestu jej prosperity.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk/.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Vavrovi. Dávam slovo pánovi ministrovi Miklošovi.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš;

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

keďže problematika privatizácie tu bola dnes pomerne frekventovaná, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k najdôležitejším problémom.

V rozprave k programovému vyhláseniu bolo pomerne veľa pripomienok k priebehu privatizácie, aj námety na riešenie týchto problémov. O mnohých týchto problémoch vieme a tie najdôležitejšie príčiny sa odstraňujú. Práve v týchto dňoch, asi na budúci týždeň bude prerokovávaná vo Federálnom zhromaždení novela zákona č. 427 o malej privatizácii, kde bude riešená doba prenájmu z dvoch na minimálne päť rokov, kde bude riešené zrušenie troch minút pri tretom priklepnutí, kde sa príliš dlho čaká, a slovenská vláda navrhla aj rieše-

nie holandských dražieb tým spôsobom, aby boli odstránené v prvom kole tam, kde ide o predaj nehnuteľností.

K problému neochoty podnikov odovzdávať prevádzkové karty - chceme to riešiť novelizáciou zákona Slovenskej národnej rady č. 474 o malej privatizácii, ktorú predložíme v septembri, nakoľko táto novela nadväzuje na novelu zákona č. 427.

Problematika vzťahu obcí a privatizácie, čoho sa dotkol pán poslanec Plesník: Nie je to tak, že ministerstvo by malo previesť všetok majetok, kde zakladateľské, zriaďovateľské funkcie prešli na obec, do majetku obci, pretože to je stále v majetku štátu. Tam zakladateľské, zriaďovateľské funkcie prešli do obcí, ale je to v majetku štátu, čiže je to majetok, ktorý sa normálne privatizuje. Ak by sme to všetko previedli do obcí, veľké množstvo majetku, ktorý je vhodný na súkromné podnikanie a ktorý najefektívnejšie funguje vtedy, keď je v súkromných rukách, by sa dostal do majetku obcí, kde nie sú také záruky efektívneho nakladania s týmto majetkom a mohlo by dôjsť k nežiadúcim javom.

V diskusii sa hovorilo a tom, že prvoradým cieľom privatizácie by malo byt získať maximálne množstvo prostriedkov. S tým sa nestotožňujem a domnievam sa, že prvoradým cieľom privatizácie musí byt, aby čo najviac prevádzkových jednotiek a vôbec najviac štátneho majetku prešlo do konkrétnych súkromných rúk. V tomto zmysle treba vidieť aj holandskú dražbu. Navrhli sme jej zrušenie u nehnuteľnosti, kde nie je nebezpečenstvo, že by to spomalilo privatizáciu, pretože tam sa dá predpokladať, že tieto prevádzkové jednotky budú predané aj bez holandskej dražby. Iné je to u prevádzkových jednotiek, kde dochádza len k prenájmu a kde záujem by v takom prípade nebol, a došlo by k spomaleniu privatizácie.

Počty uvádzané v materiáli by som chcel zaktualizovať. K 7. 7. bolo vydražených 2 900 prevádzkových jednotiek, ktoré mali vyvolávaciu cenu 1, 3 mld korún a dosiahla sa tržba z malej privatizácie 1, 6 mld korún.

K otázke urýchlenia privatizácie využitím iných metód hovoril pán poslanec Ľupták aj pán poslanec Brestenský. Pán poslanec Brestenský hovoril o prenájme. Tam treba vidieť, že hlavný problém je v tom, že prenájom nie je zmenou vlastníctva. To by značná časť majetku ostala vo vlastníctve štátu a prenajala by sa niekomu, kto by nemal záujem na dlhodobom efektívnom nakladaní s týmto majetkom preto, že by nebol vlastníkom tohoto majektu a štát by tiež nemal možnosť do toho zasahovať. Z toho dôvodu a ďalších iných dôvodov použiť prenájom ako hlavnú metódu privatizácie, myslím si, by nebolo vhodné.

Nechcel som tu otvárať problematiku Italizdroja a problematiku Aholdu. Po vystúpení pána poslanca Szokola mi však neostáva nič iné, než uviesť niektoré veci na pravú mieru. Musím stručne uviesť chronológiu, genézu vývoja toho problému, aby bolo jasné, prečo vznikol a v akom stave je dnes. Ide predovšetkým o veľké potravinárske predajne, ktoré je možné predať aj s nemovitosťou, o ktoré je veľký záujem medzi našimi občanmi a našimi podnikateľmi. Potravinárske predajne sú totiž vždy ziskové, nie je tam nejaké riziko stratovosti. V decembri bol podpísaný letter of intent so Spitý Itali na utvorenie spoločného podniku medzi západoslovenským zdrojom Bratislava a ministerstvami obchodu a privatizácie na vyčlenenie zhruba 60 alebo 65 prevádzkových jednotiek do tohto systému. 3. mája bol podpísaný letter of intent a Aholdom. Podpísal ho minister obchodu, podpísal ho môj námestník Hraško. V tom čase už som bol vymenovaný, o uzavretí tejto zmluvy som však vôbec nevedel. Takže nie je pravda, že ministerstvo privatizácie alebo minister privatizácie sľúbil

Aholdu 100 prevádzkových jednotiek v čase, kedy sa nemalo rokovať podlá letter of intent so Spiti Itali.

Na to, ako sa uzavrela zmluva z Aholdom, námestník Hraško zase bez môjho vedomia poslal privatizačným komisiám faxy, v ktorých žiadal vyňať 171 najväčších potravinárskych predajní na Slovensku z malej privatizácie. Vyvolalo to ohromnú vlnu protestov zo strany okresných privatizačných komisií, zo strany podnikateľov, aj zo strany poslancov. Niektorí z vás, najmä z menších miest, sa na mňa hneď na druhý deň obracali, lebo to bolo práve v čase, keď bolo májové prenárne zasadnutie, a hovorili, aký je to nezmysel, aby sme to okamžite zrušili, pretože v menších mestách išlo o všetky potravinárske predajne, ktoré tam sú. Hneď nato som tento príkaz zrušil s tým, že som vydal príkaz, keďže zmluvy boli uzavreté a nechcel som ich rušiť, pretože nie je podstatné, či som ich podpisoval ja, ale podpisovali ich ministri, aby vytypovali v mestách podlá veľkosti miest, podľa počtu obyvateľstva, v menších mestách jednu, vo väčších dve, v ešte väčších tri prevádzkové jednotky, ktoré by sa mohli zaradiť do siete pre tieto zahraničné firmy.

Medzitým ma navštívili zástupcovia firmy Ahold, ktorí mi predložili letter of intent, kde bolo uvedené, že sa im odpredá alebo dá do dlhodobého prenájmu asi 100 prevádzkových jednotiek, o čom som, samozrejme, nevedel. Takže problém bolo treba riešiť. Najprv som bol za to, aby sa počet prevádzkových jednotiek znížil, pretože naozaj ide o prevádzkové jednotky, o ktoré je veľký záujem zo strany našich občanov. Keďže hrozili odchodom od nás a prezentáciou Slovenska v zahraničí ako neseriózneho partnera, dohodli sme sa na jedinom možnom riešení, že som navrhol utvoriť komisiu zloženú z ministerstva privatizácie, obchodu, protimonopolného úradu, ktorá by túto situáciu posúdila a vybrala by prevádzkové jednotky vhodné pre Italizdroj a pre Ahold tak, aby sa zrealizovali obidve tieto transakcie a aby vznikli

okrem toho aj konkurenčné siete, pretože z hľadiska protimonopolného úradu situácia tak, ako bola navrhovaná na začiatku, nebola únosná, aby jedna firma v Západoslovenskom kraji mala len sieť, tým by tam mala monopolné postavenie, a ďalšia firma na ostatnom území. Takže navrhol som vytvorenie tejto pracovnej skupiny, ktorá odvtedy sa zhruba 3 týždne schádza, stretáva, sú v nej aj zástupcovia Spiti Itali a zástupcovia Aholdu. V pondelok by mal byť konečný zoznam prevádzkových jednotiek odsúhlasený aj obidvoma stranami, aj protimonopolným úradom tak, aby sa mohli tieto kontrakty uzavrieť. K tomu však chcem povedať, že ide o prevádzkové jednotky vhodné do malej privatizácie, o ktoré bol záujem, a zahraničný kapitál v tejto oblasti je vhodné využívať najmä na rozširovanie našej maloobchodnej siete, pretože naša maloobchodná sieť je značne poddimenzovaná, takže táto forma je omnoho vhodnejšia.

Problémy z hľadiska malej privatizácie boli v tom, že privatizačným komisiám z dôvodov, ktoré som teraz vysvetlil, nebolo jasné, ktoré prevádzkové jednotky majú vynímať a ktoré nie. Preto je možné, že niektoré z tých sa sprivatizovali, ako o tom hovoril ráno aj pán poslanec Asványi. Na privatizačné komisie chodili preto protismerné príkazy, čo viedlo k tomu, že podniky Zdroj váhali a nedávali karty prevádzkových jednotiek tak, ako to bolo žiadúce. Táto nevyjasnenosť spôsobila aj brzdenie malej privatizácie. Takže v tom bola tá nekoncepčnosť a neujasnenosť, že sa tieto úlohy podpísali bez ujasnenia, akou formou, v akom počte, a ktorých prevádzkových jednotiek by sa to malo týkať.

Čo sa týka formy, zriaďovanie spoločných podnikov v tejto oblasti maloobchodného predaja je nežiadúce aj z toho dôvodu, že sú to oblasti, v ktorých, keď vznikne spoločný podnik so zahraničnou majetkovou účasťou, kde bude zo začiatku väčšia majorita štátu a až postupne dôjde k majorite zahraničného partnera, štátna časť ostane dlho v správe fon-

du národného majektu, teda v správe štátu, a týmto spôsobom sa celkový proces privatizácie spomalí a predĺži. Nehovoriac o tom, ako hovoril pán poslanec Sládek, že sú v tom aj snahy podnikových riaditeľstiev, napríklad Zdroja a podnikov maloobchodu udržať sa vo funkciách a vo forme týchto spoločných podnikov prežiť. Takže ten problém je širší. Vyriešili sme ho už tým spôsobom, ako som hovoril, a dúfam, že v budúcnosti sa nám podarí zosúladiť koncepcie ministerstva obchodu, ostatných ministerstiev a nášho ministerstva.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Miklošovi. Chce ešte vystúpiť niektorý pán minister? Pán minister Chren.

Minister obchodu a cestovného ruchu SR J. Chren:

Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo,

dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k tomu, čo sme tu v priebehu dňa počuli. Predovšetkým by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Strýkovi, ktorý nás pochválil, že tá predchádzajúca predrekonštruovaná vláda venovala pozornosť Východoslovenskému kraju. My to teraz vynahradíme, budeme venovať väčšiu pozornosť Západoslovenskému kraju. Po roku sa potom znova vrátime na východ, potom tam urobíme ministerstvo.

Chcel by som sa krátko vyjadriť k tomu, čo tu bolo povedané na tému malej privatizácie a o tom, že máme odlišné pohľady. Poviem len krátko, že odlišné pohľady na malú privatizáciu medzi ministerstvom privatizácie a ministerstvom