Treba však zodpovedne povedať, že aj pod tlakom opozície, ako aj pod tlakom vývoja ekonomickej situácie, si vláda Slovenskej republiky uvedomila svoju zodpovednosť za tvorbu vlastnej hospodárskej politiky a v rámci svojich kompetencii tesne pred rekonštrukciou, a najmä po rekonštrukcii, pripravila niektoré opatrenia. V tejto súvislosti si neodpustím poznámku o potrebe väčšej demokratičnosti pri tvorbe takýchto opatrení, pretože o zásadných opatreniach transformácie či rozvojových impulzov ekonomiky sa napríklad v slovenskom parlamente od júla 1990 z podnetu vlády Slovenskej republiky nediskutovalo. Aj o rozdelení prebytku štátneho rozpočtu rozhodla vláda bez porady s parlamentom.

Ale vráťme sa k opatreniam, ktoré vláda prijala. Strana demokratickej lavice a jej odborníci sa zhodujú s vládou v tom, že rozhodujúcou úlohou dneška je zastaviť hospodársky pokles. Svoje stanovisko k hospodárskej politike v období prechodu na trhové hospodárstvo publikovala Strana demokratickej lavice v Pravde 3. 7. tohto roku. Ak by som ho mal charakterizovať v skratke, povedal by som, že je nevyhnutné prejsť od reštiktívno-stabilizačnej politiky k politike rozvojovo-stabilizačnej. Všimnime si napríklad podnikovú sféru a problém jej prvotnej, ale i odvodenej platobnej neschopnosti. Nemyslím si, že to vyrieši veta v aktualizovanom vyhlásení, ktorá hovorí: "Sústavne analyzovať príčiny platobnej neschopnosti a priebežne navrhovať príslušné opatrenia. " Vláda musí predložiť program, ako to chce riešiť. Kde si majú podniky obstarať peniaze? Logické by bolo vyrábať, ale o výrobky nie je záujem nie preto, že by to všetko boli nepodarky alebo braky, ale občania na to nemajú, východný trh takisto a západ sa konkurencii bráni ako sa dá.

Považujeme za nevyhnutné pripraviť program štrukturálnych zmien, ktorý by nediktoval, ale pomáhal pri hľadaní štruktúrnych zámerov podnikovej sféry, a v ktorom by vláda predložila predstavu ako riešiť krízu v niektorých odvet-

viach. Pritom nejde len o program zmeny štruktúry. Dvojaký smer žiadúcich opatrení vlády nesmie pripustiť rozpad celých odvetví. To po prvé. A po druhé - aj v upadajúcich odvetviach stimulovať najperspektívnejšie podniky. O nutnosti vytvoriť k tomu zodpovedajúce prostredie podporujúce rozvoj a štrukturálne zmeny som už hovoril. Pri reagovaní na aktuálny stav hospodárstva nestačí len podporovať zvýšenie ponuky, ale treba hľadať účinné spôsoby ako zvýšiť kúpyschopný dopyt a podporiť odbyt do zahraničia. Možno to vyzerá ako pragmatická politika, ale treba sa zbaviť najmä infiltrácie ideológie do ekonomického rozhodovania, ktoré potom mrzačí pôvodne racionálne zámery. Pritom pragmatičnosť nechápeme tak, že sa nám stratí zo zreteľa dlhodobý cieľ, a tým je, podlá nášho názoru, výkonné trhové hospodárstvo, ku ktorému sa nebojíme pridať adjektívum sociálne, ekologické a demokratické.

Pozornosť by si zaslúžili aj ďalšie časti programového vyhlásenia, ale k nim už vystupovali moji predrečníci. Dovoľte poznámku o sociálnej politike. Tá je určitým lakmusovým papierikom priebehu transformačného procesu a indikátorom nálad občanov. Predložený materiál síce hovorí o minimalizácii dopadov na obyvateľstvo, o aktívnej politike zamestnanosti, záchrannej sociálnej sieti, ale zároveň hovorí, že nie je možné zľahčiť bremeno dopadov reformy na občana. Je to povedané jasne. Dúfam len, že sa nestane opak, že vláda nebude schopná zabrániť ešte ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Nemôžem sa tiež nazdávať, ako to uvádza správa, že realizácia reformy bude spojená s podporou verejnosti, ak táto nebude mať možnosť aktívne zasahovať do reformy a bude, ako je tomu doteraz, iba pasívnym nositeľom jej sociálnych nákladov. Čo mi v správe chýba, je analýza sociálnej situácie obyvateľstva a koncepčné otázky sociálnej transformácie spoločnosti. Musí nám byť napríklad jasné, akú majetkovú diferenciáciu a v akom čase sme schopní pripustiť, aby sa nerozbila sociálna zhoda a sociálny mier.

V materiáli sa zvýrazňuje potreba riešiť sociálnu situáciu niektorých konkrétnych profesných skupín: manažérov, sudcov, policajtov, ale i učiteľov. Nerieši sa však koncepčná otázka prístupu k zdražovaniu pracovnej sily. Zachvíľu sa nám totiž takými kritickými skupinami môžu stať aj iné skupiny finančne a ináč podhodnotených pracovníkov. Za obzvlášť dôležité považujeme potrebu včasného stimulovania profesných skupín vykonávajúcich vysokokvalifikovanú prácu, nech už ide o ktorúkoľvek oblasť hospodárstva. Takto by som mohol pokračovať ďalej.

Pred mojou záverečnou úvahou ešte jednu poznámku: Ak posudzujeme plnenie programového vyhlásenia z júla 199O a jeho aktualizáciu, máme dve možnosti. Vláda, ktorá pred nás s touto aktualizáciou pristupuje, je vládou novou, a teda je to jej programové vyhlásenie akokoľvek narýchlo pripravené, čo by ale bolo spojené s otázkou hlasovania o dôvere vláde, alebo je to rekonštruovaná vláda, hlási sa k programovému vyhláseniu z júla 199O, ale potom je pripravená niesť za jeho plnenie zodpovednosť za celé uplynulé obdobie.

Na záver mi dovoľte jednu všeobecnejšiu úvahu. Prerokúvanie programových vyhlásení vlád a správ o ich plnení v parlamentoch býva príležitosťou na zamyslenie sa a diskusiu o koncepčných otázkach politiky. Medzi ne nesporne patri i úloha alebo koncepcia štátu. Všetci sa zrejme zhodneme v tom, že si prajeme, aby Slovenská republika bola demokratickým, právnym a - možno nie všetci -, ale snáď aj sociálnym štátom. Po dobách zdanlivej všemocnosti štátu je prirodzeným a prevažne i opodstatneným heslo odštátnenie. Chceme -ak tomu sa hlási i naša strana - odštátniť, či presnejšie zbaviť štátneho poručníkovania občiansku spoločnosť. Zároveň štát zostáva hlavným organizátorom transformačných procesov, najväčším vlastníkom i poskytovateľom minima sociálnych

istôt. Existuje pokušenie odštátniť tam, kde je to najľahšie, i keď súčasné spoločnosti nie sú schopné zabezpečiť veľkú časť svojich potrieb inak ako prostredníctvom štátu. Otázka však zostáva, ktoré sú to potreby a ktoré potreby si spoločnosť najúčinnejšie zabezpečuje práve prostredníctvom štátu.

Správa o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia hovorí veľa o zmenách organizácie a aktivitách štátneho mechanizmu, ale tažko by sme z nej mohli vyvodiť, aká je vládna koncepcia štátu a jeho funkcie. Nejde mi pritom o nejaký koncepčný alebo mnohostránkový dokument zvaný "Koncepcia štátu a jeho funkcie", ale explicitne vyjadrené, a teda i verejne známe predstavy a názory o tom, čo a ako by štát mal robiť. Okrem toho, čo už bolo povedané v diskusii, uvediem len dva príklady nedostatočného vyjadrenia a charakteru pôsobenia štátu v závažných oblastiach života spoločnosti. V predloženom dokumente napríklad chýba zmienka o populačnej politike štátu. Nenájdeme v ňom ucelené a konkrétne vyjadrenie predstavy o vzťahoch štátu a cirkvi, a zrejme by sa dalo pokračovať.

V širšom zmysle si myslím, že nám chýba definovanie národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky, ktorý by sa mohol po rozsiahlej diskusii štát jedným zo základov dlhodobej línie politiky Slovenskej republiky bez ohľadu na to, aké politické spektrum je práve pri moci, a že by sa všetky politické sily mohli na takomto dlhodobom programe zhodnúť. Myslím si, že definovanie tohto národno-štátneho záujmu a vytvorenie dlhodobej koncepčnej vládnej politiky je úloha, ktorá je aktuálna i mimo rámca predloženého materiálu. Strana demokratickej lavice je pripravená na formovaní takéhoto cieľového programu sa konštruktívne podielať.

Ak dovolíte, požičiam si na záver citát z biblie, ktorý sa k tomu celkom hodí: "Čokoľvek konáme, konajme múdro a hľaďme na koniec. "

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Brestenský. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik;

Chcel by som zo skúsenosti povedať, že komunistická strana vždy používala citáty z biblie vtedy, keď bola v defenzíve, a potom obyčajne na to zabudla. /Oživenie v sále. /

Chcel by som však reagovať na poznámku pána poslanca Zselenáka, ktorý povedal, že KDH považuje oblasť štátnej správy za svoje výsostné územie. Podlá informácií z 38 prednostov okresných úradov je 24 z VPN, 2 demokrati, 8 z KDH, je tam dokonca l komunista, 3 sú bez straníckej príslušnosti. Myslím, že názor pána poslanca Zselenáka bude namieste vtedy, keď bude mať KDH aspoň 30 prednostov okresných úradov.

/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko;

Pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Brestenský:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

jedným zo základných predpokladov zmeny ekonomického systému u nás je privatizácia. Privatizovať vlastnícke vzťahy možno rozdávaním alebo za úhradu. Privatizovať však možno i hospodárske aktivity. Malá privatizácia je z cca 80 % realizovaná týmto spôsobom. Táto možnosť pri nedostatku domáceho neštátneho kapitálu je aj u výrobných prostriedkov, to znamená v prvej etape aj nepredávať výrobné prostriedky, ale ich prenajať neštátnym, a to podčiarkujem, neštátnym hospodárskym aktivitám za vopred stanovených podmienok, napríklad podlá lukratívnosti výroby a podobne. Samozrejme, nemyslím tým ekonomický prenájom, ktorý bol výmyslom socializmu. Týmto spôsobom je možné urýchlene deetatizovať hospodárstvo a vytvoriť podmienky pre vznik domáceho neštátneho kapitálu a prípadne jeho akumulácie. Aktualizácia programového vyhlásenia vlády nenaznačuje, ani nestanovuje prostriedky urýchlenia privatizácie pri u nás jestvujúcich podmienkach.

Ďalšia vážna vec, ktorá by v podstate mala byt, hovoril o tom už pán poslanec Prokeš, je prenášanie ingerencií štátu na dobrovoľné aktivity, na združenia. Jedna z oblastí, kde sa to pre štát bohaté vypláca, je oblasť sociálnej starostlivosti resp. sociálnych služieb. Napríklad vo Veľkej Británii to, čo realizuje voluntariát, na čo prispeje štát miliónom libier, by štátny aparát na túto realizáciu potreboval 6 miliónov libier. V Nemecku je tento pomer napríklad 1: 3. Ak by sa u nás podarilo dosiahnuť pomer 1: 2, bol by to v podstate veľký prínos pre zdravotne postihnutých a sociálne odkázaných. A toto je vec, nad ktorou by sa bolo treba vážne zamyslieť i zo strany vlády a hľadať prostriedky a princípy tejto činnosti u nás. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Galanda.

Poslanec M. Galanda:

Pán predsedajúci,

vážené poslankyne, páni poslanci,

ctená vláda,

dovoľujem si povedať niekoľko slov ani nie tak k programu, nebudem ho detailne rozoberať alebo vypichovať, poviem len svoj názor na programové vyhlásenie a na vládu. Pre mňa osobne je dôležitejšie, či sa plní to, čo si praje väčšina ľudí u nás, či dochádza k transformácii našej spoločnosti z reálno-socialistickej na modernú spoločnosť 20. storočia, na spoločnosť založenú na trhovom mechanizme a slobode jednotlivca, na slobode myslenia, konania, podnikania. Myslím si, že chceme spoločnosť, ktorá by nebola monolitická a spriemernená, ale nejako hierarchicky štruktúrovaná, bohatá a pestrá. Preto je pre mňa dôležitejšie to, či sa to plní, ako, kto je vo vláde, kto je ministrom. Nech sa nikto na mňa nehnevá, ale pre mňa je minister len úradníkom, štátnym zamestnancom, ktorý má síce svoje postavenie a úlohy, ale ak si tieto úlohy neplní, mal by odísť.

Na záver si dovolím povedať, že my, poslanci, aspoň väčšina z nás, zhruba pred rokom sme hlasovali za istú koncepciu, za isté programové vyhlásenie. Vtedy sme si povedali, ako chceme, aby zrhruba vyzerala naša budúcnosť, budúcnosť slovenského obyvateľstva. Stanovili sme si určitý ekonomicko-sociálny a právny model. Za ten rok som viac-menej svoj názor nezmenil, skôr som sa v ňom utvrdil, a naďalej si myslím, že budúcnosť je niečo iné ako konzervá-

cia, či reštaurácia reálsocializmu. Preto aj dnes podporím túto trošku pozmenenú vládu, ale podporím najmä program, to pôvodné vyhlásenie, ktoré bolo aktualizované, podľa mňa, účelne a správne. A dovolím si povedať ešte jednu vec, že to, ako sa bude plniť, je aj v našich rukách. Parlament je zákonodarný, kontrolný a kreačný orgán.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Zselenák s faktickou poznámkou. Potom pán poslanec Sládek.

Poslanec J. Zselenák; Dámy a páni,

priznám sa, že ma k tejto faktickej pripomienke vyprovokoval pán poslanec Masarik. Po dlhom čase s ním súhlasím, že komunistická strana je v defenzíve. Chcem len pripomenúť, že sme Strana demokratickej ľavice, a tá na rozdiel od Kresťansko-demokratického hnutia, je na vzostupe. /Oživenie v sále a potlesk. / Ďalej neviem, prečo pán poslanec Masarik tak podráždene reaguje na citát z biblie, keď tomu aj jeho kolegovia tlieskali. Myslím si, že obsahom tento výrok bol blízky nielen jemu, ale všetkým nám.

Ale vecne ohľadom obsadenia funkcií v štátnej správe - aby sme predišli zbytočnému ohováraniu sa a osočovaniu, navrhoval by som, aby vláda dala k dispozícii poslancom konkrétny prehľad o tom, ako sú obsadené rozhodujúce funkcie na úsekoch štátnej správy, to znamená prednostov okresných úra-

dov, ich zástupcov, vedúcich referátov, oddelení, a potom by sme sa hádam mohli k tomu kvalifikovane vyjadriť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Slovo má pán poslanec Sládek.

Poslanec V. Sládek;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

keďže sme už odbočili od diskusie k programovému vyhláseniu vlády, a skôr sa to stáva nejakou až interpeláciou vlády, chcel by som povedať svoj názor. Chcel by som podporiť pána poslanca Galandu. Mne sa zdá, že pred rokom sme tu hlasovali za program, ktorého cieľom a výsledkom mala byt otvorená občianska spoločnosť, spoločnosť hospodárskej prosperity. Rozdiely medzi verbálnymi vyhláseniami a reálnym výkonom asi boli aj dôvodom, prečo v určitej časti poslancov boli výhrady voči predchádzajúcej vláde, ktoré viedli aj k rekonštrukcii.

Bolo tu spomenuté ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Môj pohľad na to je taký, že v prvom období po svojom konštituovaní toto ministerstvo pracovalo skôr ako ministerstvo pre socializáciu národného majetku, čoho výsledkom boli aj zmluvy, ako tu spomenutá Italizdroj, Ahold, existovali aj projekty Prior Canada a podobné projekty. Ide o to, že táto dojemná starostlivosť štátu o podniky

alebo o ich podnikateľské aktivity sa môže vysvetliť iba ako zmena z doterajšej formy správy národného majetku na nejaké pseudovlastníctvo, ktoré by sa stalo vlastníctvom doterajších vedúcich pracovníkov hospodárskych organizácií, ktorí aj touto formou vstupovali do akciových spoločností z titulu zastavanej funkcie bez toho, aby niesli podnikateľské riziko. Preto je najdôležitejšie nastoliť jednoznačné vlastnícke vzťahy. Mňa vo vývoji našej spoločnosti v českej a Slovenskej Federatívnej Republike najviac poburuje to, že doteraz sme nevyhlásili za neplatné znárodňovacie zákony z roku 1948 - nehovorím o prezidentských dekrétoch, myslím na zákony 114 až 126 s výnimkou 116 a 117, ak sa nemýlim -, aby sme presvedčili zahraničie, že nemáme záujem niekedy v budúcnosti, ak by sa zmenila politická scéna v parlamentoch, opäť masovo privatizovať.

Riadiaci pracovníci hospodárskych organizácií dostali veľa právomocí, a preto je zvláštne, keď namiesto nových výrobných projektov alebo aktivít sa niekde živia iba prenájmom budov, špekulatívnym predajom majetku, čomu aj my napomáhame, pretože prijímame takéto normy, a takisto tým nesú dosť značnú zodpovednosť za nezamestnanosť, pretože pracujúcich na Slovensku neprepúšťa vláda, ale tí hospodárski pracovníci, ktorí už mali dostatok času na to, aby prejavili svoju neschopnosť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sládkovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Masarik a pán poslanec Balážik.

Poslanec J. Masarik;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

napriek ťažkej ekonomickej situácii na Slovensku zaznamenala vláda parciálny úspech vo forme prebytku štátneho rozpočtu. Za normálnej situácie by to snáď mohol byt dôvod k optimizmu, mne to však pripomína situáciu, keď z vyžmýkaného citróna odpadne ešte niekoľko kvapiek. V našej situácii má vláda, ktorá zdedila ekonomiku v stave rozvratu, veľmi úzky priestor k manévrovaniu, keď sa snaží vyťažiť z minima maximum. Kritické výhrady a odporúčania niektorých poslancov, dokonca požiadavka pozitívneho zlomu v krátkom čase, sa síce pekne počúvajú, ale ich jedinou chybou krásy je to, že sú neuskutočniteľné.

Rád by som prispel do diskusie konštruktívne, preto mi dovoľte, aby som upozornil príslušných členov vlády na možnosti efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov prideľovaných na komplexnú bytovú výstavbu. Každý podnikateľ má snahu, aby jeho investície priniesli čo najväčší zisk. Takúto snahu právom očakávame aj od štátu. Mám dojem, že štát, alebo presnejšie administratíva, ktorá prideľuje finančné prostriedky, sa nespráva vždy podnikateľsky. Ide o prípady, keď ďalšia stavebná činnosť KBV je zabezpečená, teda keď napríklad stavebné družstvo má dostatok záujemcov o byty, aj finančné prostriedky na to, aby byty postavilo, ale potrebuje iba základnú technickú vybavenosť, teda vybudovať inžinierske siete, ako kanalizácie, vodovod, elektrina a podobne za príspevku štátu. Myslím si, že je neoddiskutovateľné, že pre štát je výhodnejšie poskytnúť prostriedky na ukončenie už rozostavanej základnej technickej vybavenosti a ďalšie prenechať investorom, ktorí majú peniaze na postavenie bytov, ako prideľovať finančné prostriedky na akcie,

kde je potrebné financovať aj základnú technickú vybavenosť spoločne s výstavbou štátnych bytov, aj keď nepopieram, že dostavať už rozostavené štátne byty je potrebné.

Prečo o tom hovorím? Pretože poznám prípady, keď bolo potrebné zastaviť práce na už rozostavanej technickej vybavenosti KBV, ktoré majú finančne zabezpečenú ďalšiu výstavbu bytov stavebnými družstvami. Myslím, že nie je potrebné podrobne rozvádzať výhody tohoto riešenia, veď v týchto prípadoch investor, napríklad už uvádzané stavebné družstvo, zabezpečuje prácu pre podniky vyrábajúce stavebné materiály, nábytok a ostatné vybavenie bytov a zabezpečuje tak veľmi potrebné pracovné príležitosti, a navyše štát získava späť prostriedky investované do základnej technickej vybavenosti. Približný odhad hovorí, že efektívnosť prostriedkov vložených do základnej technickej vybavenosti, kde je ďalšia investičná činnosť zabezpečená mimo štátu, je približne trojnásobne vyššia, ako keď štát financuje aj výstavbu bytov.

Preto sa obraciam na príslušných ministrov, aby zohľadnili tie požiadavky na krytie rozostavanej a dnes už pozastavenej výstavby technickej vybavenosti, v ktorých je zabezpečená ďalšia výstavba bytov stavebnými bytovými družstvami, a zároveň aby tieto prípady zohľadnila nie v neurčitej budúcnosti, ale aby ich krytie zabezpečila z jednej miliardy prebytku štátneho rozpočtu určeného na komplexnú bytovú výstavbu, o čom vláda rozhodla uznesením č. 263 zo 4. júna tohto roku.

Chcem požiadať zodpovedných, aby použili zdravý sedliacky rozum pri posudzovaní efektívnosti investovaných prostriedkov, avšak nechcem apelovať iba na zdravý rozum, ale odvolávam sa na vyhlášku Federálneho ministerstva financií č. 73 z roku 1991, ktorá je účinná od 1. marca 1991, kde v § 9 ods. 2 stojí, že obecný úrad pri stavbách v Slovenskej republike ako investor zabezpečí výstavbu a uhradí z účelo-

vej štátnej subvencie náklady na vybudovanie objektov základnej technickej vybavenosti bytovej výstavby, vrátane pripojenia bytového domu družstva na verejnú sieť tejto vybavenosti. Predpokladám, že ak táto vyhláška bola vydaná a platí iba niekoľko mesiacov, je zabezpečená a krytá aj finančnými prostriedkami. Toľko k môjmu príspevku.

Ešte sa vrátim k tomu, čo povedal pán poslanec Zselenák. Plne súhlasím s jeho návrhom, aby vláda dodala podklady o obsadení jednotlivých funkcií, a myslím si, že je to veľmi aktuálna vec, pretože pred niekoľkými dňami uverejnila Lidová demokracia prehľad o tom, aké je obsadenie kádrov komunistami na niektorých federálnych ministerstvách. Pre ilustráciu a preto, že skutočne je táto vec vážna, uvediem čísla. Na Federálnom ministerstve financií je 66 % členov komunistickej strany, na Federálnom ministerstve kontroly 73 %, na Federálnom ministerstve práce a sociálnych vecí 66 %, na Federálnom ministerstve spojov 70 % a v Správe federálnych hmotných rezerv dokonca 80 % pracovníkov, ktorí boli do novembra členmi komunistickej strany. Preto, aj keď to nie je bodom tohoto programu, chcem požiadať vládu, aby vypracovala rovnaký prehľad o slovenských ministerstvách, o tom, koľko je v nich teraz osôb, ktoré boli do 17. novembra členmi komunistickej strany vo funkciách vedúcich oddelení, riaditeľov odborov a námestníkov ministrov slovenskej vlády.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. Slovo má pán poslanec Balážik.

Poslanec F. Balážik:

Chcel som sa, vážení priatelia, iba ospravedlniť pánovi poslancovi Sládekovi, totiž nerád vzbudzujem zbytočné zdanie. Prepáčte, skutočne som vám nerozumel, napriek tomu, že ste veľmi pekne rozprávali. Kto rozumel, nech hodí po mne kameňom.

/Smiech v sále. / Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, obraciam sa teraz na vážených členov vlády, či chcú reagovať na vystúpenia poslancov. Pán podpredseda vlády Vavro.

Podpredseda vlády SR A. Vavro:

Vážená Slovenská národná rada,

pokúsim sa odpovedať na to, čo tu odznelo, aj keď hneď na začiatku viem, že je to úloha, ktorú nemôžem splniť, pretože tých námetov, pripomienok a odporúčaní bolo veľa. Na začiatku by som chcel vyjadriť moje osobné presvedčenie hovoriace o tom, že to, čo tu odznelo, čo ste odporúčali a navrhovali, v zásade nijako nevybočuje z toho, čo vláda vo svojom vládnom vyhlásení uvádza. Snáď veľkú úlohu tu hrá jeden rozpor spojený s tým, že ste mali možnosť čítať dokument, ktorý obsahuje 2x40 strán a za týmto dokumentom stojí hromada ideí, hromada námetov, ako riešiť problémy. Všetky tieto námety sú obsiahnuté a rozpracované v rade materiálov,

ktoré jednotlivé ministerstvá pripravujú a predkladajú do vlády a predstavujú riešenie alebo návrhy na riešenie problémov, o ktorých ste tu hovorili a ktoré sa v aktualizácii vládneho vyhlásenia objavili iba jednou jedinou vetou.

Ďalej sa domnievam, že sme všetci - trúfam si povedať

- zhodni aspoň v dvoch veciach. Jednoznačne si uvedomujeme východisko, v ktorom naša ekonomika bola, v ktorom je a v ktorom začína trasformácia ekonomiky. Takisto sme azda zhodni v cieli, ktorý sledujeme. Tento ciel sa dá veľmi jednoznačne identifikovať alebo vymedziť ako vytvorenie prosperujúcej ekonomiky. V tomto sme jednotní. A medzi týmto východiskom a cieľom je to, čo musíme v prítomnosti formovať, čo sa snažíme veľmi intenzívne formovať. To je to, čo sa dá súhrnne nazvať hospodárska politika vlády. Domnievam sa totiž, že na diskusie, ktoré sa vedú o tom, či scenár ekonomickej reformy je správny alebo nesprávny, či si ekonomická reforma vyžaduje alebo nevyžaduje korekcie, možno jednoznačne odpovedať tým, čo treba v prítomnosti robiť, čomu treba venovať sústredenú pozornosť, a to je formulácia hospodárskej politiky.

Prvý krok ekonomickej reformy bol orientovaný na to, aby sa v ekonomike dosiahla rovnováha. Táto rovnováha sa dosiahla. Samozrejme, dosiahla sa na nízkom stupni, na takom stupni, ktorý znížil obrátky ekonomiky a ktorý si v tejto etape vyžaduje orientáciu hospodárskej politiky na oživenie. To je nesmierne vážna a zložitá úloha, a je to zároveň úloha, o ktorej sa tu v podstate všetci diskutujúci vyjadrovali zhodne. Snáď v jednotlivých diskusných vystúpeniach zazneli poukazy na to, z ktorej strany, odkiaľ tieto námety prišli

- nemám na mysli z ktorej politickej strany, ale kto ich odporúčal. Rád by som poukázal na to, že námety a problémy, ktoré treba pri formovaní hospodárskej politiky v tejto etape rozvoja ekonomiky riešiť, sú v podstate otázkami úplne štandardných ekonomických postupov. Je to problematika, kto-

rá je obsiahnutá v štandardnej ekonómii, pretože po období recesie, ktoré bolo dôsledkom postupov, o ktorých som hovoril, sa musí nevyhnutne hľadať cesta k oživeniu ekonomiky.

Vláda stála pred neobyčajne zložitou a vážnou úlohou, akým spôsobom implementovať do ekonomiky rozvojové impulzy. Tieto rozvojové impulzy mali riešiť problémy, na ktoré sa tu často poukazovalo. Sú to predovšetkým štrukturálne zmeny ekonomiky a otázky, ktoré sú spojené s nesmierne citlivým problémom, s problémom zamestnanosti. Vláda tu mala v podstate dve možnosti alebo dve krajné riešenia. Jedno riešenie, ktoré by sa bolo opieralo alebo vychádzalo zo zvýraznenia úlohy vlády a tých foriem zásahov, ktoré vláda môže do ekonomiky robiť. Na druhej strane mala vláda možnosť obmedzovať svoje zasahovanie do ekonomiky s prihliadnutím na to, že to podlá niektorých názorov nezodpovedá princípom ekonomickej transformácie. Domnievam sa, že prístup, pre ktorý sa napokon vláda rozhodla, je optimálnym prístupom, ktorý v sebe spája nevyhnutnú, užitočnú mieru ingerencie do ekonomiky a na druhej strane je v plnej miere kompatibilný s princípmi reformy. Samozrejme, vychádza z predpokladu, že procesy ekonomickej transformácie sú predovšetkým spojené so zmenami priamo v mikroekonomike, a že zodpovednosť za realizáciu štrukturálnych zmien a za ich uskutočňovanie má podnikateľská sféra. To je základný predpoklad, z ktorého sme vychádzali.

Je nevyhnutné, najmä v tejto etape rozvoja a na tom stupni recesie, v ktorom sa ekonomika nachádza, v ktorom ekonomika je, ktorý je dôsledkom všetkých faktorov sformovaných v minulosti, nájsť taký mechanizmus, ktorý zároveň predstavuje možnú a prijateľnú mieru zasahovania do ekonomiky, určitú formu konkrétneho vymedzenia vecných smerov rozvoja a zároveň formuje použiteľný mechanizmus, ktorým vláda ovplyvňuje realizáciu rozvojových programov. Vo vládnom vyhlásení je tento systém stručne charakterizovaný. Rád by som