pre hospodársku stratégiu. Musím sa vám priznať, že som bol milo prekvapený najmä vecnosťou argumentácie. Ak však táto argumentácia platí, a včera poslanci hlasovaním rozhodli, že áno, na tom princípe treba zrušiť aj ministerstvo pre privatizáciu a správu národného majetku, a možno aj niektoré ďalšie ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy už teraz. Už aj preto, že napríklad aj výsledky práce ministerstva pre privatizáciu a správu národného majetku sú zrovnateľné alebo možno aj horšie ako ministerstva pre hospodársku stratégiu, a koniec-koncov rezortné ministerstvá si môžu privatizáciu zabezpečiť aj samé.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Sabo. Pripraví sa pán poslanec Karol Szokol.

Poslanec P. Sabo;

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

dovoľte predniesť stanovisko k správe o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia za 5 členov poslaneckého klubu Strany zelených Gabrielu Kaliskú, Zdenu Tóthovú, Mariana Budaya, Jozefa Pokorného a Petra Sabu. Pohľad nášho klubu na túto správu je veľmi kritický, domnievam sa, že na tomto pléne škoda strácať čas chválením pozitív, ktoré v správe nesporne sú. Domnievame sa však, že dnešná doba je natoľko zložitá, že je potrebné často o veciach v parlamente diskutovať otvorene, a tým sa môžeme vyhnúť aj budúcim nedorozumeniam.

K veci: Materiál je nekonzistentný, nezosúladený, nie je zrejmé, čo je odpočtom činnosti predchádzajúcej vlády a čo rekonštruovanej. Ťažko sa k nemu vyjadruje aj preto, že najmä v prvej časti sa minulosť prelína so zámermi. V materiáli sa proklamuje potreba ochrany životného prostredia, čo bolo aj v prvom programovom vyhlásení vlády. Aké sú však záruky, že opäť nezostane len pri proklamáciách? Ako už spomínal poslanec Huba, väčšina pripomienok poslaneckého klubu Strany zelených a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody k tomuto prvému programovému vyhláseniu nebola akceptovaná.

Už v týchto pripomienkach, ako aj v septembrovej interpelácii k stratégii vývoja sme zdôrazňovali, že ekonomickej reforme chýba sociálny a ekologický rozmer. Sme presvedčení, že otázka starostlivosti o životné prostredie už v budúcnosti nesmie byt na dobrej vôli tej-ktorej vlády, ale musí vyplývať priamo z ústavy. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov dostali návrh Strany zelených na zaradenie osobitnej kapitoly o životnom prostredí do Ústavy Slovenskej republiky pojednávajúcej o právach a povinnostiach občanov, inštitúcií a štátu v tejto oblasti. Apelujem pri tejto príležitosti na komisiu pripravujúcu návrh novej Ústavy Slovenskej republiky, aby túto časť o životnom prostredí do nej zakomponovala. Kvalitné a zdravé životné prostredie musí patriť medzi základné ľudské práva. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, ako s tým súvisí uplatnenie návrhu na vytvorenie laboratória OSN pre testovanie chemických zbraní v Bratislave? Je to na strane 4. Na základe čoho tak vláda rozhodla a čo je za týmto laboratóriom?

K ochrane životného prostredia musí prispieť aj prebudovávaný daňový systém. Požadujeme, aby nový daňový systém zahrňoval súbor enviromentálnych daní prepojených so systémom úľav tak, aby podnikateľské subjekty aj občanov stimuloval k ochrane životného prostredia. Otázka daňových úľav podni-

kom orientovaným na zavádzanie ekologicky vhodných postupov a úloh nie je uvažovaná ani v druhej časti aktualizovaného programového vyhlásenia.

Životné prostredie a starostlivosť oň úzko súvisí s realizáciou hospodárskej reformy. Žiaľ, nemáme pocit, že sa k nemu pristupuje adekvátne. Preto pár slov k ekonomickému vývoju. Obávame sa, zdôrazňujem, je to obava, či cesta paralelného znižovania výroby a spotreby, ktorá vytvára roztáčajúcu sa špirálu útlmu, bude aj v budúcnosti zvládnuteľná. Pri uplatnení tohto spôsobu vznikali totiž najvulgárnejšie prejavy kapitalizmu 19. a začiatku 20. storočia. Steinbeckom opísané pálenie pomarančov počas veľkej hospodárskej krízy v USA silne pripomína dnešnú situáciu, kedy priemerná rodina je nútená obmedzovať z finančných dôvodov spotrebu potravín, a my v parlamente diskutujeme o prebytku potravín na trhu.

Na strane 6 sa hovorí o negatívnych vonkajších dopadoch na našu ekonomiku. V tejto súvislosti sa chceme opýtať, do akej miery bol napríklad rozpad trhu RVHP prirodzený a do akej miery umelo urýchlený, a najmä ako sa na negatívnych dopadoch na našu ekonomiku podpísala niekoľkonásobná drastická devalvácia koruny a ako sa v tomto smere podpisujú podmienky nadiktované Medzinárodným menovým fondom. Žiadame ich zverejniť. V súvislosti s ekonomickým vývojom žiadame prehodnotiť mieru únosnej reštriktívnej politiky a otázku únosnej miery zadĺženia slovenskej ekonomiky.

K priebehu privatizácie máme výhrady nielen v otázke jej rýchlosti, ale najmä legislatívnych nedostatkov a predávania prevádzok, pôdy a nehnuteľnosti výrazne pod cenu. Požadujeme vysvetlenie činnosti protimonopolného úradu. O jeho nevyhnutnosti nepochybujeme, čo však za rok svojej existencie urobil? Ďalej požadujeme vytvoriť ochranné opatrenia proti prelievaniu špinavých peňazí dokonca zo zahraničia.

390

Otázka štrukturálnych zmien hospodárstva - v akých časových horizontoch, za akých podmienok a predpokladov ju ministerstvo hospodárstva zabezpečuje? Aké pravidlá sú stanovené pre vstup zahraničného kapitálu? V tejto súvislosti sa pýtame na Bratislavské automobilové závody, akú hodnotu má pozemok, na ktorom stojí a aká bola transakcia. So štrukturálnou prestavbou hospodárstva Slovenskej republiky súvisí aj otázka koverzie. Domnievame sa, že vláda mala prísť s koncepčným riešením otázky konverzie zbrojnej výroby, pretože tento problém nie je na úrovni podnikovej sféry zvládnutelný, nehovoriac o direktívnom spôsobe orientovania výroby v minulosti, ktorého následky si majú teraz podniky riešiť samé. Konštatujeme tiež, že zatiaľ zlyháva politika zamestnanosti, rekvalifikačné programy sú slabé, chýbajú rozvojové programy.

Kým sa vrátim k životnému prostrediu, chcem upriamiť vašu pozornosť na jeho prepojenie s ďalšou oblasťou - zdravotníctvom. Zatiaľ stále chýba dobrá analýza vplyvu stavu životného prostredia na zdravie obyvateľstva, vrátane ekonomických prepočtov zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť pre ľudí žijúcich v postihnutých oblastiach. Možno by z tejto analýzy bolo zrejmejšie, že ochrana životného prostredia je aj jednou z najlepších zdravotných prevencií a prostriedky do nej vložené sa vrátia aj v tejto oblasti. V tejto súvislosti sa chceme spýtať, kedy sa odčlení hygiena od zdravotníctva, nakoľko to bolo na tomto pléne odsúhlasené už dávnejšie v minulosti, a hygienici sú vzhľadom k tomu, že boli silne obmedzené ich právomoci, v dosť zlej situácii.

Ochrana životného prostredia úzko súvisí s energetikou. Nepochybujeme o potrebe znižovania spotreby palív a energii. V rozpore s touto proklamáciou je však rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o pokračujúcej modernizácii Hlinikárne v Žiari nad Hronom. Z dlhodobého hľadiska je u nás výroba

hliníka ekonomicky a ekologicky bezperspektívna, a čo viac, povedie k ďalšiemu 35-percentnému zvýšeniu odberu energie. Vláda rozhodla na základe veľmi úzkeho okruhu alternatív, ktoré vlastne neboli reálnymi alternatívami riešenia situácie.

Odmietame tiež riešenie energetických problémov programom výstavby jadrových elektrární, ďalším rozvojom jadrovej energetiky. Nejde len o nie zanedbateľnú otázku bezpečnosti prevádzky jadrových elektrární, ale aj o otázku obrovských finančných nákladov, vrátane nákladov na likvidáciu jadrovej elektrárne a vyhoreného paliva, problematiku uskladňovania rádioaktívnych odpadov, ktorá dodnes nie je vyriešená ani vo svete. Obávame sa tiež, že orientácia na rozvoj jadrovej energetiky pohltí obrovské prostriedky, ktoré by mohli byt smerované na investície do oblasti úspor energií, alternatívnych zdrojov a malých vodných elektrární. Chceme poukázať tiež na to, že vybudovanie jadrovej elektrárne zablokuje prísun zahraničného kapitálu do regiónu, obmedzí rozvoj terciárnej sféry, najmä turistiky resp. využívanie liečebných zariadení. Ďalej si treba otvorene priznať, napriek existencii evakuačných plánov, že zabezpečenie ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky a hospodárstva Slovenskej republiky v prípade ťažkej radiačnej havárie fakticky nie je možné.

S energetikou súvisí aj plánované prepojenie rafinérii Schwechat a Slovnaft. Ako sa bude technicky realizovať a aké budú záruky, že v citlivej kľúčovej vodohospodárskej oblasti nedôjde ku kontaminácii podzemných vôd Žitného ostrova? Tiež sa pripájame k poslancovi Kubovi s požiadavkou na vládu, aby určila záväzný termín prekládky ropovodu na Žitnom ostrove.

V oblasti stavebníctva máme výhrady osobitne k programu komplexnej bytovej výstavby, k tohtoročnému neskorému rozdeľovaniu peňazí na komplexnú bytovú výstavbu, čo viedlo k tlmeniu programu pre obce, k tomu, že nie je správne rie-

sená najmä otázka čističiek odpadových vôd, z ktorých mnohé sú zastavené v štádiu rozostavanosti. Treba stanoviť ich priority a dofinancovať ich zo štátneho rozpočtu.

V oblasti poľnohospodárstva nie je celkom jasné, čo má na mysli vláda pod kladením dôrazu na ekologické funkcie poľnohospodárstva. Poľnohospodárska činnosť by mala byť ekologizovaná a orientovaná k menšej záťaží životného prostredia. Z materiálu tiež nie je zrejmé, aká je štátna podpora pre oblasť alternatívneho organického poľnohospodárstva, v ktorej výrazne zaostávame za Českou republikou. Súčasná poľnohospodárska politika neovplyvňuje orientáciu na výrobu zdravých potravín. O alternatívnom alebo organickom poľnohospodárstve sa nehovorí dokonca ani v druhej časti aktualizácie správy. Ďalej máme otázku, ako mieni vláda zabezpečiť proklamovanú ochranu domácej poľnohospodárskej produkcie?

Podobne nám chýba program ekologizácie lesného hospodárstva, v ktorom produkcia dreva stále dominuje nad ďalšími ekologickými a zdravotnými funkciami lesa. Dodnes chýbajú pravidlá podnikania v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Bez urýchleného dobudovania enviromentálnej legislatívy hrozí privatizácia resp. reštitúcie v tejto oblasti chaotickým drancovaním lesného bohatstva. Naviac, aktualizácia správy o plnení programového vyhlásenia hovorí o zámere vlády zaradiť dnes drevospracujúci priemysel medzi prioritné oblasti ekonomiky. To povedie k vysokej exploatácii lesov, ich stav však nedovoľuje, aby na nich stála slovenská ekonomika.

Podobne ako v lesnom hospodárstve, aj pre oblasť cestovného ruchu platí, že v dostatočnom predstihu mali byt vybudované legislatívne a ekonomické regulačné mechanizmy chrániace prírodu v turisticky najatraktívnejších oblastiach. V súvislosti s cestovným ruchom a atraktívnymi oblasťami národných parkov upozorňujeme na kritický stav v ob-

lasti Demänovskej doliny. Tento problém sa v správe rieši len alibistickým poukazom na to, že v prípade rozostavaných stavieb nebolo zistené porušenie zákona. Na tento fakt, že nebolo zistené porušenie zákona, však členka poslaneckého klubu Strany zelených Gabriela Kaliská upozornila už vo svojej interpelácii na 2. schôdzi Slovenskej národnej rady. Žiadame, aby sa vláda opätovne zaoberala situáciou v Demänovskej doline a zastavila v nej stavby a plánované činnosti evidentne poškodzujúce národný park.

S ďalším potencionálnym veľkoplošným chráneným územím súvisí problém Gabčíkova. V materiáli niet ani zmienky o problémoch ochrany zdrojov podzemných vôd, dôležitých funkcií a dynamiky ekosystémov, ochrany genofondu, následkov výstavby pre poľnohospodársku výrobu atď. Zdôrazňujeme, že poslanecký klub Strany zelených ani vedenie Strany zelených nie je proti dokončeniu vodného diela, staviame sa však za ekologickú alternatívu s prietokovým, nie špičkovaným režimom a za splnenie všetkých 19 podmienok pre uvedenie diela do prevádzky, ktoré stanovili odborníci Slovenskej komisie pre životné prostredie.

Niekoľko poznámok k činnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie. Oceňujeme jej snahy o ozdravenie životného prostredia a dotváranie výkonu osobitnej štátnej starostlivosti o všetky zložky životného prostredia, aj kvalitu legislatívnej činnosti. Požadujeme, aby vláda stanovila časový harmonogram, kedy prejde do pôsobnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie starostlivosť o ochranu pôdy a lesa. V aktualizácii sa hovorí o tom, že Slovenská komisia pre životné prostredie pripravuje program starostlivosti o životné prostredie v Slovenskej republike na obdobie do mája 1992. V tejto oblasti však treba plánovať na desaťročia, nie na tak krátku dobu. Preto požadujeme, aby bola prijatá a prerokovaná dlhodobejšia koncepcia. Tiež nás zaujíma, prečo z medzinárodnej pomoci na realizáciu ekologických projektov

v uvádzanej sume 25 miliónov ecu pre Slovensko je vyčlenených len 8, 1 mld. Kčs. Čo je pravdy na tom, že dohoda s Belgickom o enviromentálnej pomoci v sebe skrýva pomoc smerovanú do rozvoja jadrovej energetiky? Proti takémuto zamieňaniu enviromentálnej pomoci dôrazne protestujeme.

K obvodným úradom štátnej správy, ktoré zriadila Slovenská komisia pre životné prostredie, chceme zdôrazniť nevyhnutnosť zachovania osobitnej štátnej správy pre životné prostredie a potrebuje lepšie materiálne aj personálne vybavenie. Tieto úrady prevzali značnú časť práce z bývalých miestnych národných výborov a ONV, a pritom neadekvátne k prevzatiu práce sú zásobené materiálne aj personálne. Problémom je nedostatok peňazí v okresoch z toho dôvodu, že peniaze idú len do centrálneho fondu životného prostredia a chýbajú na regionálnej úrovni. Jedným z dôsledkov tohto kroku bolo napríklad zrušenie škôl v prírode. Žiadame preto Slovenskú komisiu pre životné prostredie, aby sa týmto problémom zaoberala, a tiež žiadame, aby vláda Slovenskej republiky predložila vlastnú koncepciu štátnej ekologickej politiky.

K otázke fondu životného prostredia ešte toľko: zahraničné odhady odborníkov hovoria o tom, že napríklad fond životného prostredia má byt dotovaný minimálne tromi až piatimi percentami zo štátneho rozpočtu, ak to s ozdravením životného prostredia myslíme vážne.

Ešte k postihnutým oblastiam Slovenska. V správe nám chýba komplexný pohľad na ďalšiu starostlivosť a ďalší rozvoj desiatich najpostihnutejších oblastí Slovenska s najviac narušeným životným prostredím. Ako budú financované ekologické projekty, ako budú financované bioprojekty, keď vieme, že napríklad v Jelšave nie sú peniaze na bioprojekt, a bioprojekt nepovažujeme za niečo, čo sa zaoberá len tým, aké stromy sa hodia do otrávenej lokality.

Na záver chcem poukázať na absenciu ekologickej výchovy v oblasti školstva. Podrobne sa týmto problémom zaoberala poslankyňa dr. Zdena Tóthová vo svojej interpelácii, na ktorú doteraz nedostala uspokojivú odpoveď. Podobne si stále viac všímame, že v rozhlase a v televízii absentujú ekologicky zamerané programy.

Dovoľte povedať v závere toľko, že celkový prístup vlády k otázkam životného prostredia nie je, podlá nášho názoru, adekvátny katastrofálnemu stavu životného prostredia. Príroda, životné prostredie a ich ochrana nie sú v žiadnom prípade šľahačkou na torte, ako to nespočetnekrát uvádza pán minister Klaus. Sú podstatou tejto krajiny a podlá toho by sme k nim mali pristupovať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Slovo má pán poslanec Karol Szokol predbežne posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec K. Szokol:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

ako člen Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby k aktualizácii programového vyhlásenia by som chcel povedať, že sa plne stotožňujem s naším stanoviskom, ktoré sme prerokovali vo výbore a predložili sme Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Zároveň by som chcel vyjadriť plný súhlas s vystúpením pána poslanca Ásványiho, ktorý hovoril

o nedostatkoch v rámci privatizácie. Vo svojom príspevku sa chcem dotknúť privatizácie najmä v obchodnom systéme. Chcel by som poprosiť pána ministra obchodu, pána ministra privatizácie, ako aj pána predsedu vlády, aby na moje dotazy dali jasné stanovisko.

Na ministerstve obchodu nadväzujúc na predchádzajúce rozhovory uskutočnené v dňoch 1. 11 až 7. 12. 1990 medzi zástupcami talianskej firmy Spiti Commerciale a západoslovenského Zdroja, š. p. bola uzatvorená zmluva letter of intent - citujem: "Obe strany sa rozhodli prejaviť spoločnú vôľu na rozvoj dlhodobej obojstranne výhodnej spolupráce formou spoločného podniku. Obe strany sa dohodli, že teraz

i v budúcnosti budú spolupracovať na báze princípov trhového hospodárstva, a vychádzajú z predpokladu ďalšieho zdokonaľovania a špecializácie existujúceho trhu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a osobitne v Slovenskej republike. Na využitie nehmotného majetku Spiti Commerciale podlá bodu l strany založia spoločný podnik, ktorý bude vyvíjať vlastnú činnosť pod menom Italizdroj a ktorého podnikateľská aktivita bude smerovaná k veľkoobchodnej a maloobchodnej činnosti, ako aj výrobnej potravinárskej činnosti, vrátane franchisingu podľa požiadaviek súkromných podnikateľov, obchodníkov v českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Strany vyhlasujú, že v období od podpísania tohto letter of intent do uzavretia záväznej zmluvy nebudú v záležitostiach spoločného záujmu uvedeného v tejto dohode rokovať s tretími stranami. " Prečo vám toto čítam? Treba povedať, že medzičasom vstúpila do rokovania s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku holandská firma Ahold, ktorú zastupuje v rámci Slovenska firma MCA so sídlom v Bratislave. Z našej strany, ako zo strany ministerstva obchodu a cestovného ruchu, firme Ahold bola ponúknutá tá istá forma, ale v inom regióne. Tento letter of intent podpísal pán minister Chren, podpísal ju Augustín Marián Húska, minister pre privatizáciu.

Treba povedať, že minister pre privatizáciu odsúhlasil firme Ahold 100 obchodných jednotiek, pričom firma Ahold si vybrala v rámci stredného a východného Slovenska najlukratívnejšie jednotky, čím je favorizovaná pred firmou Spiti resp. Italizdroj v uvedených krajoch. Firma Ahold si v západoslovenskom kraji vybrala niektoré obchodné jednotky, ktoré vo väzbe na podpísaný letter of intent má už vybrané firma Spiti resp. Italzdroj. Firma Ahold trvá na odkúpení 100 obchodných jednotiek a odmieta založenie spoločného podniku, čo je proti zámeru Slovenského protimonopolného úradu a ministerstva obchodu a cestovného ruchu.

Samozrejme, že takéto dohody, ktoré sa uzatvárajú - nezáleží na tom, či pán minister Húska bol odvolaný - pre zahraničného partnera platia. Zahraničný partner vzhľadom na to, že tu došlo k určitej kolízii, napísal dňa 1. júla 1991 na predsedu vlády dr. Jána Čarnogurského znenie takéhoto listu: "Vážený pán predseda vlády, týmto listom by sme vás chceli oboznámiť s protirečivým správaním zo strany ministerstva obchodu a ministerstva privatizácie v úplnom protiklade s uplatňovaním princípov obsiahnutých v letter o intent, ktorý stanovuje základy pre joint ventures medzi našou spoločnosťou Spiti Commercionale a štátnym podnikom západoslovenský Zdroj. " Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na to, že - píše ďalej: "V tejto situácii nemôžeme ináč, než obrátiť Vašu pozornosť, pán predseda vlády, na neregulérnosť týchto vyhlásení v úplnom protiklade s obsahom letter of intent podpísaným dvoma ministrami vlády Slovenskej republiky. Prosím vás preto, aby ste zasiahli u príslušných ministerstiev, aby sa pridŕžali písomných záväzkov, ktoré prijali. Keby sa tak nestalo, znamenalo by to menšiu istotu práva a vrhlo by to veľký tieň na dôveryhodnosť vašej krajiny, ktorá sa snaží prostredníctvom dohôd joint ventures so za-

hraničnými súkromnými firmami o príliv peňazí vo forme investícií know how. Musíme vás okrem toho informovať, že tento list bude zaslaný na vedomie nasledovným talianskym ministrom: ministrovi zahraničných vecí, ministrovi zahraničného obchodu, ministrovi priemyslu a obchodu, aby mohli posúdit iniciatívy, ktorých prijatie budú považovať za vhodné. "

Žiadal by som pánov ministrov, keby sa zásadne vyjadrili k tejto problematike. Mal som niekoľkokrát možnosť zúčastnit sa rokovaní na ministerstve obchodu, takisto na ministerstve privatizácie, i na protimonopolnom úrade, čo sa týka privatizácie. Nadobudol som taký dojem, že skutočne ministerstvo privatizácie cíti určitú nadradenosť nad ministerstvom obchodu. Ministerstvo obchodu má vypracovaný projekt privatizácie na celú obchodnú sieť a pracovníci často nevedia, akým spôsobom majú robiť, pretože nie je jasná koncepcia, a táto jasná koncepcia nie je daná zo strany ministerstva privatizácie, pretože tam sa názory menia zo dňa na deň. Predtým, než by som ako poslanec dal svoj hlas za odsúhlasenie programového vyhlásenia a aktualiizáciu programového vyhlásenia vlády, chcel by som mat v tejto veci jasno a myslím, že každý náš poslanec by chcel poznať, akým smerom sa bude privatizácia uberať, čo bude podporovať ministerstvo privazitácie, a aby tieto tri strany sa dohodli na správnom postupe.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Szokolovi. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážené dámy, vážení páni,

možno sa vám bude zdať, keď začnem hovoriť, že je to z iného vreca, ale ukážem plnú súvislosť. Dovoľte, aby som vám prečítal z požiadaviek poľnohospodárov:

1. Zabezpečiť nákup obilia, mäsa a mlieka za ceny, ktoré nám pokryjú vložené náklady.

2. Vytvoriť colnú ochranu domáceho potravinového trhu, aby bol trvalý odbyt poľnohospodárskych výrobkov z lacnej produkcie pre obyvateľstvo.

Prečo o tom hovorím tu? Pretože to, čo mi doteraz v činnosti vlády, ale aj vládnej koalície najviac chýba, je práve vytvorenie orgánov, na ktoré by štát preniesol zodpovednosť za tieto činnosti, napríklad komory pre poľnohospodárov a potravinových výrobcov, ktoré majú zabezpečovať tento nákup. Ak to štát nevytvorí, musí to robiť sám. A toto nám chýba. Colná ochrana je prirodzeným postupom štátu pre ochranu domácich výrobcov, a pokiaľ ich v určitej oblasti nechráni, musí mať koncepciu, ako nahradí tento výpadok, ktorý vznikne, čím zaplatí dovoz a ako zamestná tých, ktorí takto prídu o prácu. A toto chýba. Takže, bohužiaľ, musím konštatovať, že činnosť vlády dodnes nesplnila to základné, čo mala splniť. Transformácia vlastníckych vzťahov neznamená vytváranie trhového priestoru. Nevytvorili sa základné podmienky pre fungovanie trhu na úrovni 20. storočia, pretože sme nevytvorili podmienky na prenos centrálnych direktívnych príkazov resp. riadenia na samosprávne orgány. Nečudujme sa preto, že dnes sa poľnohospodári - a o chvíľu to budú aj

iní, nielen poľnohospodári - tejto ochrany a zábezpeky dožadujú od centrálnych úradov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik;

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené poslankyne a poslanci,

dovoľte mi tlmočiť ešte niektoré pohľady poslancov Strany demokratickej lavice k správe o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia, ktorú práve prerokúvame. Za hlavné pozitívum správy považujeme to, že vláda sa v správe snaží reagovať na problémy života tak, ako v každodennej, spoločenskej, ekonomickej či sociálnej realite vznikajú, a úprimne hľadať ich riešenie. Mohol by som hovoriť i o niektorých ďalších pozitívach, ale keďže poslanci nášho klubu sedávajú v laviciach opozície, prejdem ku negatívam správy.

Za jej negatívum považujeme to, že vláda v nej vystupuje chvíľami tak, akoby zodpovednosť mal ktosi iný. Rovnako ako vy si uvedomujeme dedičstvo, na ktoré táto vláda nadväzuje. Ale ak tento fakt zoberieme za východisko, musíme sa snažiť veľmi zodpovedne o to, aby sme oddelili to, čo vyplýva z východiskových podmienok, od toho, čo je prípadne spôsobené vonkajšími faktormi, a od toho, čo je jednoznačne spôsobené zodpovednosťou predošlej či terajšej rekonštruovanej vlády.

Za druhé negatívum správy považujeme to, že sa na problémy každodennej reality vláda díva alebo reaguje čiastkovým rezortným spôsobom. Predkladá nám výkaz riešení vecných problémov, ale nie vždy je isté, že ide o riešenia, ktoré majú koncepčný, dlhodobý a cieľavedomý charakter. Najmä v hodnotiacej časti správa tak trochu pripomína správy bývalej plánovacej komisie, pretože v nej pretrváva rezortno-administratívny prístup. Ako opozícia to dokážeme pochopiť, pretože sa ešte nesformovalo autonómne hospodárske správanie ekonomických, ale ani spoločenských subjektov. Tieto subjekty nemajú vlastnú filozofiu, vlastnú koncepciu, ale o to viac je potrebné, aby sa program vlády vyznačoval koncepčným, cieľavedomým a veľmi premysleným prístupom.

Za kľúčovú oblasť jej programu považujeme transformáciu hospodárstva. Predstava vlády o nej je zapísaná v scenári ekonomickej reformy, ako ho schválilo Federálne zhromaždenie. Na scenár však musí nadväzovať hospodárska politika, ktorá stimuluje a vyvoláva aktivitu podnikateľských subjektov a túto aktivitu koordinuje do spoločného celku. Predložená správa cudne mlčí o tom, ako vláda pristupovala ku formovaniu hospodárskej politiky. Z tézy, že ekonomická reforma nemá alternatívu a z tézy, že zásahy štátu nie sú potrebné, lebo trh všetko vyrieši, sa odvodzovala predstava jedinej hospodárskej politiky odvodenej priamo zo scenára ekonomickej reformy. Z toho vyplynulo, že vláda Slovenskej republiky si nevytvárala svoj vlastný pohľad na hospodársku politiku na federálnej úrovni, a len minimálne sa snažila do nej zasahovať. A pritom práve federálna politika je zodpovedná za vytváranie podnikateľského prostredia, k formovaniu ktorého sa zaviazala aj slovenská vláda. Keďže ani rekonštruovaná vláda si nekladie za ciel zväčšiť svoj podiel na príprave federálnej hospodárskej politiky, treba, aby mala aj takého ambície.