nostného magazínu pre národnosť maďarskú a ukrajinskú. " - koniec citátu, ako to vidí aj vo svetle zákona o Slovenskej televízii, § 3 ods. 3 - citujem: "Slovenská televízia zabezpečuje prostredníctvom televízneho vysielania v materinskej reči aj uplatňovanie záujmov národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. " - koniec citátu. Tento zákon nadobudol účinnosť práve dňom 1. júla 1991. Ako vidí pán premiér túto otázku vo svetle existencie 200 tisíc maďarských televíznych koncesionárov, ktorí prispievajú vo forme platenia televíznych poplatkov vo výške 120 miliónov korún ročne a taktiež odvádzajú dane do štátneho rozpočtu, z čoho je práca Slovenskej televízie čiastočne financovaná? Ako posudzuje dĺžku národnostného vysielania v pomere k zaplateným poplatkom a počtu obyvateľov celého Slovenska? A nakoniec, ako vidí vláda túto skutočnosť vo svetle dodržiavania Listiny základných práv a slobôd? A aby som nakoniec povedal aj niečo dobrého, s národnostným vysielaním Slovenského rozhlasu som spokojný.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Agárdymu. Slovo má pán poslanec Žingor. Ako posledný pred prestávkou prehovorí pán poslanec Fogaš.

Poslanec R. Žingor:

Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

sme v polovičke volebného obdobia. Každý dobrý hospodár z času načas sa zastaví, zamysli sa nad svojou prácou, zhod-

notí ju, a vezmúc si z nej poučenie určí si ďalší postup. Dnes i nás čaká takáto úloha. Bez toho, aby som zabiehal do podrobnosti, chcem upozorniť na niekoľko okruhov problémov.

Prvým je proces privatizácie. Vláda sama konštatuje v programovom vyhlásení, že prebieha pomaly. S takýmto hodnotením možno len súhlasiť. Pravda, k tomu je potrebné povedať niekoľko viet. Náš výbor pre obchod a služby formou poslaneckých prieskumov podrobne zmapoval situáciu na príslušných ministerstvách i priamo na okresných privatizačných komisiách. Podrobne o niektorých zisteniach hovoril už pán poslanec Ásványi, člen nášho výboru, a preto sa nejdem o tom zmieňovať.

Výbor sa zhodol v názore, že zákon o malej privatizácii je potrebné novelizovať v týchto smeroch: skrátenie 30-dňovej lehoty, predĺženie 2-ročnej lehoty prenájmu a zrušenie holandskej dražby v prvom kole. Myslím, že na problém privatizácie sa treba pozrieť ešte z iného pohľadu. Privatizácia sa dosť jednostranne zužuje len na zmenu vlastníckych vzťahov. Vôbec, alebo len málo pozornosti sa venuje vytváraniu konkurenčného trhového prostredia a aktivizácii zdravej podnikavosti. Jasno nemáme ani v podiele štátnych akcii, či výške zahraničného kapitálu. Vláda preto musí urýchlene vypracovať a predložiť Slovenskej národnej rade koncepciu a ďalší postup pri privatizácii národného majetku, koncepciu vstupu zahraničného kapitálu do hospodárstva Slovenskej republiky a spracovať a publikovať program vzniku akciových spoločností so štátnou kapitálovou účasťou.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Programové vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990 na úseku obchodu a cestovného ruchu akcentovalo predovšetkým význam privatizácie, demonopolizácie a komercionali-

zácie, jednotu vnútorného a zahraničného obchodu a rozvíjania priamej spolupráce so zahraničím, význam cestovného ruchu ako jedného z najprogresívnejších hospodárskych odvetví. Základná orientácia vlády v tejto oblasti zostáva v platnosti. V niektorých smeroch ju však treba rozvinúť a upresniť, pretože oproti východiskovej základni z júla 1990 došlo k určitým zmenám podmienok na realizáciu uvedených zámerov.

V náplni princípu jednoty vnútorného a zahraničného obchodu treba pokračovat v intenciách programového vyhlásenia vlády z júla 1990, najmä však v postupnom vytváraní podmienok rovnováhy na vnútornom trhu, prevzatí kompetencií v zahranično-obchodnej činnosti z Ministerstva zahraničného obchodu ČSFR a spojení zahraničného a vnútorného obchodu do pôsobnosti jedného republikového ministerstva, čo sa včera podarilo prijatím zákona Slovenskej národnej rady, podpore priamej spolupráce hospodárskych subjektov Slovenska so zahraničnými partnermi.

Negatívnym javom prechodného obdobia je aj nedostatočné podchytenie podnikateľských aktivít na úseku živností, malého a stredného podnikania. Tu sa žiada nielen urýchliť legislatívne práce na príprave zákona o živnostenských úradoch a o živnostenskom poriadku, ale vytvárať systém koordinovanej pomoci novým obchodníkom, živnostníkom a podnikateľom bez ohľadu na ich rezortnú príslušnosť. Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu v tejto pozícii by malo zastávať funkciu prierezového ústredného orgánu. V tejto súvislosti za veľmi aktuálnu treba považovať aj úlohu usmernenia pracovníkov štátnej správy na úrovni okresných a obvodných úradov.

Programové vyhlásenie vlády z júla 1990 označilo cestovný ruch ako jedno z najprogresívnejších hospodárskych od-

vetví. Pri jeho aktualizácii treba na túto skutočnosť znovu upozorniť a pripomenúť, že sila a budúcnosť Slovenska veľmi závisí aj od rozvoja cestovného ruchu. Ide o odvetvie s veľkými rezervami rozvoja. Koordinované a komplexné využitie týchto rezerv musí priniesť pozitívne výsledky už v najbližších rokoch, a najmä na prelome storočia.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. Ako posledný pred prestávkou má slovo pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš;

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

viem, že budem hovoriť už k hladným ľuďom, moje slová asi hlad nezaženú, ale budem sa usilovať byť stručný.

Pri nedávnej diskusii počas prestávky na zasadnutí našej národnej rady mi podpredseda vlády pán dr. Zászlós položil otázku, čo je to vlastne legislatíva. Musím sa priznať, že nebolo ľahké nájsť presnú odpoveď, i keď by sme si mohli myslieť, že všetko je jasné. Napriek tomu pod pojmom legislatíva možno rozumieť zákonodarnú moc, zákonodarstvo, alebo legislatívny odbor vlády alebo oddelenie ministerstva. Ak by sme vyšli z naznačeného významu slova, museli by sme sa vlastne zaoberať prinajmenšom zákonodarstvom v širokom slova zmysle, teda i tým, ako sa komplexne, vrátane činnosti Slovenskej národnej rady realizuje zákonodarný proces. Dovoľte mi preto niekoľko poznámok v širšom kontexte v súvislosti s materiálom, ktorý prerokúvame.

Oprávnené požiadavky deetatizácie spoločnosti, postupného konštituovania občianskej spoločnosti, liberalizácie ekonomiky, politického pluralizmu a podobne kladú náročné požiadavky na zmenu chápania práva v novovznikajúcej spoločnosti. Táto skutočnosť má priamy vplyv na normotvorbu alebo legislatívnu činnosť, a to tak čo do kvality ako i kvantity. Zdá sa, že existuje hranica, i keď nie exaktne stanovená, o rozsahu právnych úprav v určitom časovom slede. Možno tvrdiť, že prekročením istej relatívne optimálnej miery právnej reglementácie sa znižuje jej efektívnosť. S istými výhradami možno v tejto súvislosti súhlasiť s názorom, podlá ktorého čím viac právo zasahuje, tým menej dosahuje. Túto myšlienku nemožno absolutizovať, pretože právo ešte dlho bude patriť medzi významné spoločenské regulátory, a teda by bolo nerozumné presadzovať právnu nereglementáciu alebo dokonca právny nihilizmus.

V súvislosti s vyššie naznačenou požiadavkou odštátnenia spoločenského života je vhodné utvárať relatívne optimálne proporcie medzi právnymi prostriedkami ovplyvňovania spoločenských vzťahov a ponechaním priestoru na autoreguláciu alebo vlastnú aktivitu a iniciatívu subjektov právnych vzťahov.

Z vlastnej skúsenosti vieme, že prílišné ovládanie spoločnosti štátom podlamuje hybné sily jej rozvoja a znižuje jej samoregulačnú schopnosť, z hľadiska tohoto problému má teda mimoriadny význam uplatňovanie zásady, v zmysle ktorej je neštátnym subjektom práva dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané a štátnym orgánom zakázané všetko, čo im nie je prikázané alebo dovolené. Pri realizácii tejto zásady, vychádzajúc z poňatia právneho štátu, je nevyhnutné jednoznačne uprednostňovať zákon ako rozhodujúci prameň práva, čo zároveň prispieva k obmedzovaniu podzákonnej reglemantácie. Túto preferenciu zákona tiež vždy nerešpektujeme. Je vhodné,

aby sme brali do úvahy, že spoločenské procesy sa najlepšie usmerňujú tým smerom, ktorým sa už uberajú. Jedným z množstva nedostatkov minulého obdobia bolo práve podceňovanie spoločenskej praxe. Normotvorné orgány spravidla neponechávali priestor a čas pre utvorenie vhodných noriem a vzťahov založených na voľnosti a rozmanitosti. Obavám sa, že tento priestor teraz tiež neexistuje. Len si spomeňme, koľko právnych noriem sme prijali s účinnosťou ich vyhlásením, a v ktorých právnych normách boli dostatočne dlhé legisvakačné lehoty na to, aby sa uviedli do života.

Zásadné východisko tu spočíva v pochopení rozdielu medzi štátom, ktorý určuje pravidlá hry pre subjekty pôsobiace na pôde občianskej spoločnosti, i vo všetkých sférach jej života, a štátom, ktorý tieto pravidlá tvorí predovšetkým pre seba, svoje orgány, k totálnemu ovládnutiu spoločnosti.

Vzhľadom na doteraz uvedené, Slovenská národná rada má teda významnú legislatívnu zodpovednosť za to, čo sa na jej pôde udeje. Pritom by nemala byť zodpovedná len za výsledok normotvorného procesu. V centre pozornosti nás, poslancov, by mala byt aktívna spolupráca pri spoznávaní, formulovaní a presadzovaní legislatívnych zámerov. Túto činnosť by totiž nebolo vhodné ponechávať len na výkonné orgány štátnej moci. Na druhej strane však aj prílišná aktivita škodí. Klasickým príkladom je dotváranie návrhov zákonov na zasadnutí Slovenskej národnej rady, a to tesne pred hlasovaním. Častokrát aj dobre mienené zámery poslancov skomplikujú právny poriadok, pretože ich návrhy často nerešpektujú právno-systémové súvislosti. Stalo sa tak i včera. Ani v oblasti legislatívny teda nemožno úspešne uplatniť to známe "je možné poroučet vetru i dešti", teda komukoľvek, keby som mal použiť české prirovnanie.

Na dnešnom zasadnutí máme však posúdiť program vlády v oblasti jej zákonodarných iniciatív, inými slovami máme sa

tiež zaoberať legislatívnou politikou. Z pôvodného, ako aj aktualizovaného programového vyhlásenia vyplýva, že vláda považuje svoje legislatívne aktivity za dôležitý prostriedok riadenia spoločnosti a ochrany záujmov štátu i občanov. Rozsiahly program začlenený do legislatívnych úloh naznačuje, že vláda si uvedomovala i uvedomuje, že právne normy musia zodpovedať novej sociálnej realite. Len tak môže účinne pôsobiť na vedomie ľudí a vytvárať užší priestor na možnosť konfliktu s právom.

Vzhľadom na skutočnosť, že sme vlastne aktérmi prestavby právneho poriadku, považujem za potrebné vyjadriť sa predovšetkým ku koncepčnosti krokov vlády v tejto oblasti. Ak si dobre pamätáte, pôvodné programové vyhlásenie, ktoré sme prerokovali v júni minulého roku, obsahovalo vlastne legislatívny program na 14 miestach. Dnes tiež nie je ucelená časť v aktualizovanom programovom vyhlásení, čo však mne osobne nevadí. Rád som si prečítal celý materiál. Ovšem treba si uvedomiť, že len v období prvého polroka mala vláda v rámci svojich úloh pripraviť a predložiť Slovenskej národnej rade celkom 66 návrhov zákonov. Doteraz sme ich prerokovali sotva 20, do predminulého zasadnutia len 11. Vo väčšine prípadov boli návrhy zákonov predkladané nekomplexné. Len si spomeňme, kedy sme vlastne prerokovali zákon o obecnom zriadení, kedy zákon o majetku obcí, kedy zákon o štátnej správe a kedy zákony o špeciálnych štátnych správach. Domnievam sa, že toto malo tvoriť napríklad jeden celok. Rovnako včera sme prerokovali návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktorým sme iba dopracovali niektoré zmeny vyplývajúce z konpetenčného zákona, prípadne sme urobili niektoré čiastkové úpravy. Pritom podlá plánu už v marci toho roku mala vláda Slovenskej republiky prerokovať návrh racionalizácie štátnej správy a na základe toho mal byt pripravený úplne nový zákon. Aj s touto tézou sme vlastne prijímali stručne formulované

ustanovenia zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Pritom všetci vieme, že počet riadiacich orgánov ekonomického centra je nadpriemerný a výkonnosť našej ekonomiky napriek opatreniam, ktoré sa robia, je podpriemerná. Inými slovami, mám pocit, že niekedy prištipkárime tam, kde sa žiada z gruntu nová záplata. Uvedené príklady nesvedčia o koncepčnosti práce vlády. Nekomplexné riešenia spôsobujú, samozrejme, problémy pri posudzovaní jednotlivých úprav a majú vplyv tiež na ich kvalitu. Rezervy sú v obsahovej i pojmovej previazanosti jednotlivých zákonov. Tejto otázke, teda koncepčnosti, sa v programovom, aj inovovanom programovom vyhlásení venuje pomenej priestoru. Za nedostatočné považujem také konštatácie, ako napríklad "vláda prijme legislatívne opatrenia, ktoré majú urýchliť reformu" alebo "skvalitníme legislatívne opatrenia pre privatizáciu a rozvoj drobného a stredného podnikania a príliv zahraničného kapitálu". Ale aký je konkrétny program v tejto oblasti, to mi tam trošku chýba.

Veľmi ma prekvapilo, že v materiáli si vláda kladie za jednu z hlavných úloh pripraviť ústavný zákon o ústavnom súde. Členovia ústavnoprávneho výboru všetci predsa vedia, že ústavný zákon o ústavnom súde bol prerokovaný na jeseň minulého roku, bol k nemu vypracovaný už i rokovací poriadok. Obidva materiály mám doma založené v jednom šanóne s tým, že prerokúvanie tohto zákona je odložené. Bol dokonca zaradený na program Slovenskej národnej rady. Treba potom položiť otázku tak, že zrejme tento materiál nie je dobrý a treba ho nanovo pripraviť, ale rozhodne nie, že ideme robiť nový zákon.

Rovnako by sa žiadalo venovať pozornosť obsahu samotných právnych noriem. Okrem jedného prípadu, ani raz neboli predložené zásady zákona. Bežne sa stáva, že návrhy zákonov neobsahujú ekonomické, hospodárske i finančné dopady. Včerajšie, či predvčerajšie rozhodnutie v súvislosti so zákonom

o mimosúdnych rehabilitáciách, tak ako sme ho dopracovali, bude mať zrejme iné ekonomické dopady vo vzťahu k hospodárskej politike, než bolo pôvodne uvedené v dôvodovej správe. Chýbajú tiež rozbory nárokov na pracovné sily a administratívu. Preto sme položili takéto otázky i pánovi ministrovi poľnohospodárstva. O včasnosti predkladania návrhov ani netreba hovoriť. Stále je totiž tlak na skracovanie lehôt a poslanci sú tlačení do časovej tiesne. Hovorím to celkom vedome i s ohľadom na situáciu, ktorá tu panuje dnes. Včera popoludní alebo cez poludnie sme dostali z Federálneho zhromaždenia návrh ústavného zákona o referende na pripomienky, ktoré máme odoslať dnes. Neviem, či je možné pod takým tlakom dlhodobo a koncepčne pracovať. Zrejme aj preto uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 25. 1. 1991 v bode c/ žiada vládu o dodržiavanie aspoň minimálnej lehoty. Tam je uvedených 35 dní.

Osobne mi v programe chýbajú v podstate dve veci. Po prvé - chýba mi odpoveď na otázku, ako sa mieni vláda vyporiadať s úlohou súvisiacou s programom zosúlaďovania zákonodarstva s Listinou práv a slobôd občanov, pretože táto listina nám to ukladá urobiť do konca tohto roku. Zrejme túto úlohu budeme plniť v budúcom polroku, ale domnievam sa, že by bolo potrebné, aby sme sa k tejto otázke aj po skončení diskusie vyjadrili, pretože myslím, že to bude klásť osobitné nároky aj na súdy a prokuratúru, na ktoré sa presunie časť úloh, ktoré doteraz nemali.

Po druhé - za osobitne dôležité považujem bližšie vysvetliť, ako sa chce vláda Slovenskej republiky aktívnejšie podieľať na príprave Ústavy Slovenskej republiky, ale dodal by som i spoločného štátu. Zatiaľ totiž k týmto otázkam stanovisko nezaujala. Stavom prípravy budovania nového ústavného systému sa nezaoberala, aspoň o tom nevieme ako členovia komisie poslancov. Pre komisiu poslancov, ktorá sa ústavou zaoberá, by stanovisko k ekonomickým otázkam, napríklad kom-

petenciám, bolo mimoriadne cenné, alebo aspoň informácia o tom, aký je momentálny stav našej ekonomiky s odpoveďou na otázku, v ktorých oblastiach môžeme počítať, že si budeme schopní v budúcnosti spravovať svoje veci sami.

Nechcem vás už ďalej zdržiavať, hovoril som aj do našich radov, myslím do radov poslancov. Hovoril som tak celkom zámerne preto, aby sme problémy, ktoré v oblasti legislatívy alebo v oblasti normotvorby budeme plniť, riešili priebežne a spoločne, ale aj s určitým nadhľadom, a nie vždy v časovej tiesni.

Ďakujem a dobrú chuť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Fogašovi. Po prestávke ako prvý vystúpi pán poslanec Gašpar.

Dovoľte mi ešte dve informácie. Bezprostredne po ukončení sa stretne v Modrom salóne komisia k tomuto bodu programu a o 13. 15 hodine sa takisto v Modrom salóne stretne ústavnoprávny výbor. V rokovaní budeme pokračovat o 14. 00 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda SNR M. Zemko:

Budeme pokračovat v rokovaní. Slovo má pán poslanec Gašpar. Pripraví sa pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Gašpar:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky, dámy a páni,

dovoľte mi oboznámiť vás so stanoviskom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany SNR k správe o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990. Na úvod musíme konštatovať, že správa nenaplnila naše očakávania a zrejme nielen naše. Očakávali sme predovšetkým zreteľnejší posun v časti o aktualizácii programového vyhlásenia smerom k väčšej konkretizácii riešenia úloh a problémov jednotlivých rezortov, ako aj časový horizont a postupnosť ich plnenia. Nemôžeme hovoriť o jasnej koncepcii práce, chýbajú aj cieľové programy v jednotlivých odvetviach. Naša ekonomika je ešte plne v rukách štátu. Určujúcim kritériom hodnotenia práce ministerstiev, ktoré majú oblasť ekonomiky na starosti, by preto mali byť predovšetkým hospodárske výsledky podnikov ich rezortov.

Čo sa týka hodnotenia práce ministerstiev a vlády ako celku, musíme s nemalým údivom konštatovať, že sme v predloženom materiáli márne hľadali čosi také hodné toho mena. Bez objektívneho a kritického hodnotenia svojej práce a výsledkov vláda nemôže očakávať, že poslanci budú môcť posúdiť a zodpovedne sa vyjadriť k predkladanej správe. Samozrejme, za predpokladu, že vláda o také niečo má záujem.

V oblasti pre nás všetkých asi najdôležitejšej, teda ekonomickej, musíme konštatovať, že sa vláde ešte nepodarilo vytvoriť skutočne trhové podmienky na Slovensku, aj keď v tomto smere vyvíja úsilie. Pre vytvorenie trhového hospodárstva, samozrejme, nestačí len zmeniť vlastnícke vzťahy, ale treba následne aj decentralizovať štátnu moc, preniesť ju na samosprávne orgány ekonomických subjektov, ako sú obchodná a priemyselná komora resp. poľnohospodárska a potravinárska komora tak, ako je to vo vyspelých trhových ekonomikách. V opačnom prípade úlohy týchto komôr musia zabezpečovať štátne orgány a namiesto samoregulácie nám ostáva direktívne riadenie, a to nezávisle od vlastníckych vzťahov.

200-percentný sklz v predkladaní vládnych návrhov zákonov Slovenskej národnej rade zdržiava celý hospodársko-spoločenský vývoj Slovenska. Túto situáciu považujeme naďalej za neudržateľnú a požadujeme, aby vláda na najbližšej schôdzi Slovenskej národnej rady predložila návrh opatrení pre dosiahnutie potitívneho zlomu v tomto procese.

Čo sa týka Správy o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, pokladáme za nevyhnutné dopracovať ju v zmysle pripomienok, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady, ako odzneli tu, na schôdzi Slovenskej národnej rady, a aké sme už uviedli, a doplnenú a prepracovanú správu predložiť výborom Slovenskej národnej rady na prerokovanie v najkratšom možnom termíne. Privítali by sme, keby poslanci mali viac času na dôkladné preštudovanie tak závažného materiálu, aj keď chápeme situáciu vlády Slovenskej republiky.

Keď sa trochu rozhliadneme po našom stredoeurópskom regióne, je viac ako evidentné, že v ekonomickej oblasti susedné národy a štáty nespia, či už západne od Moravy, severne od Tatier alebo južne od Dunaja. Sme presvedčení, že si aj slovenská vláda uvedomuje svoju veľkú zodpovednosť za na-

šu ekonomickú prosperitu a suverenitu, ako aj dôsledky z toho vyplývajúce pre nás všetkých.

Na záver nám dovoľte malé odbočenie do histórie. Všetci dobre vieme, že ani Rím nebol postavený za jeden deň, ale Rimania asi vedeli, aké sú základné kamene ich vnútornej a zahraničnej politiky, v akej postupnosti a tempe ich treba klásť. Chceme veriť, že takéto schopnosti preukáže občanom Slovenskej republiky aj ich vláda.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. Slovo má pán poslanec Zselenák. Pripraví sa pán poslanec Sabo zo Strany zelených.

Poslanec J. Zselenák;

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

ctené pani poslankyne, páni poslanci,

dámy a páni,

významnou súčasťou transformácie spoločnosti na podmienky života vo fungujúcej demokracii je aj reforma štátnej správy. Je rovnako dôležitá ako ekonomická transformácia alebo štruktúrne zmeny vo výrobe. Nemožno uprieť vláde snahu tieto veci riešiť. Svedčia o tom aj navrhnuté opatrenia v predloženom dokumente. Napriek tomu s doteraz zvolenými postupmi a dosiahnutými výsledkami v žiadnom prípade nemožno vysloviť spokojnosť. Reforma štátnej správy sa odklonila od pôvodných zámerov. Dosiahla sa tak výrazná centralizácia, uplatnili sa rezortné odvetvové prístupy. Štátna správa sa

stáva nepriehľadnou a stále menej zrozumiteľnou pre občana, ktorému sa mala pôvodne priblížiť a uspokojivo slúžiť.

Nepriaznivý stav je aj v obciach, kde sa pôvodne dobrý úmysel posilnenia samosprávy zdiskreditoval nedostatkami schválených zákonov, liknavým prístupom pri vytváraní elementárnych podmienok pre úspešné plnenie základných funkcií obcí. Ďaleko sme aj od proklamovaného zámeru obmedziť zásahy štátu do vecí občana na minimum. Uvážme aj možné dôsledky zmien územného členenia, ktoré sa, samozrejme, nemôžu urobiť bez vyvolaných finančných nákladov a ďalších posunov v miestnej správe. Situáciu komplikujú aj neustále politické súboje a šarvátky o funkcie a pracovné miesta v úsekoch štátnej správy, na ktorých majú výrazný podiel aj vládne a im blízke kruhy. Mám za to, že politická príslušnosť ku stranám vládnucej koalície ešte neznamená aj dopredu garantované schopnosti pre výkon zverenej funkcie. Spôsob obsadzovania a aj intervencie funkcionárov politických strán tvoriacich koalíciu v prospech svojich kandidátov mi akosi pripomína neslávnu nomenklatúru minulého totalitného režimu. V dnešnom politickom slovníku je však táto skutočnosť už dobre maskovaná.

V tejto súvislosti musím oponovať aj tým, ktorí tvrdia, že privatizácia postupuje pomaly. Na úseku štátnej správy to tak nie je. Strany vládnej koalície si veľmi rýchlo vyvlastnili funkcie a pracovné miesta, a najmä Kresťansko-demokratické hnutie považuje štátnu správu za svoje výsostné vody. Miesto výkonu štátnej správy potom v prospech občanov sa jednotlivé úrady akosi príliš dlho venovali a ešte stále sa venujú súbojom o stoly, stoličky, autá a podobne.

Podlá môjho názoru reforme štátnej správy často chýba akákoľvek racionalita a koncepcia. Všetky doteraz schválené rozporuplné zákony týkajúce sa miestnej samosprávy a štátnej správy indikujú k tvrdeniu, že vláda nemá jasnú koncepciu organizácie štátnej správy ako celku, čo sa následne preja-

vuje v rozporných stanoviskách a postupoch jednotlivých ministerstiev. Preto žiadam vládu, aby čo najskôr predložila Slovenskej národnej rade jasnú koncepciu komplexného charakteru o organizácii a výkone štátnej správy, vrátane jej súvislostí s ústrednými orgánmi a aj obcami. V súčasnosti uplatňovaný princíp riešenia metódou per partes totiž v konečnom dôsledku nevyhnutne celkom iste vyvolá krízu reformy štátnej správy a vyžiada si systémové riešenie. Bez neho sa totiž budeme točiť v bludnom kruhu noviel a nových zákonov o štátnej správe a samospráve.

Uvedomme si, prosím, aj skutočnosť, že reforma si už doteraz vyžiadala nemalé finančné náklady, v ktorých sú značne vysoké položky neefektívne. Neviem síce, do akej miery sú objektívne a pravdivé informácie o tom, že doteraz priebeh reformy národných výborov si vyžiadal náklady vo výške 3 až 6 mld korún, podotýkam len, že celková dotácia do rozpočtu obcí v Slovenskej republike pre finančný rok 1991 je len o málo vyššia ako táto suma. Preto si myslím, že všetky ďalšie opatrenia na tomto úseku by mali byt dôsledne zvážené. Ide tu najmä o ekonomický prepočet ich dopadu na štátny rozpočet. Preto navrhujem, aby otázka územného členenia republiky bola odložená na začiatok roka 1994 a pristúpilo sa k nej iba po tom, čo bude vykonaná dôsledná analýza štátnej agendy, početnosti jej výskytu a vôbec posúdená opodstatnenosť existencie niektorých agend. Za tú dobu by bolo možné prijať novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá by posilnila kompetencie obcí vo výkone verejnej správy a organizácii ústredných orgánov štátnej správy. Nesmie sa pritom zabudnúť ani na to, že o týchto veciach treba včas a vecne informovať aj občanov a nielen dotknuté orgány štátnej správy. Je len samozrejmé, že treba akceptovať aj pripomienky občanov.

Dámy a páni, záverom iba poznámku. Včera som pozorne sledoval výklad pána predsedu vlády ku zrušeniu ministerstva