Neprošlo opravou po digitalizaci !

prečo prišlo k odvolaniu ich ministrov a predsedu vlády? Ak súčasná vláda, ako materiál uvádza, sa hlási ku schválenému programovému vyhláseniu, a súčasne je presvedčená, že zamýšľané korekcie pomôžu k lepšiemu naplneniu stanovených cieľov, pričom korekcie vychádzajú z faktov a poznatkov vlády predchádzajúcej, vzťahujú sa i na súčasnú vládu pojmy populizmus, nacionálny socializmus alebo, nedajbože lavicový pučizmus?

Vážení prítomní,

ak súčasná vláda Slovenskej republiky predstupuje s aktualizáciou vládneho programu z júla 1990 tak, ako sme ho dostali, iste sa tak nestalo z dôvodu piety a porozumenia s odstránenými vedúcimi vládnymi predstaviteľmi. Stalo sa tak z prostého dôvodu, že niet iného vládneho programu než ten, ktorý sme v júli 1990 v Slovenskej národnej rade prijali, a na úpravy ktorého odstránení vedúci vládni predstavitelia poukazovali. Žiaľ, pri nedostatkoch, na ktoré poukazovali už odstránení vedúci predstavitelia vlády, ani táto predložená správa nenaznačuje prakticky žiadne riešenia.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku požiadal o slovo predseda Slovenskej národnej rady. Potom sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Ondruš Miroslav, pani poslankyňa Homolová a pán poslanec Chmelo.

Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

dovoľte, aby som stručne zopakoval istý harmonogram krokov Predsedníctva Slovenskej národnej rady v súvislosti s prerokovaním plnenia programového vyhlásenia vlády. 26. februára 1991 som požiadal predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara, aby predložil parlamentu správu o plnení programového vyhlásenia vlády. Potom Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v marci prijalo uznesenie č. 290, v ktorom požiadalo predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, aby do 10. apríla predložil túto správu. Ako som sa potom dozvedel, boli vyzvaní jednotliví ministri, aby predložili podklady pre túto správu a vláda na základe uznesenia, ktoré máme k dispozícii, správu prijala 9. apríla, ovšem s tým, aby boli zohľadnené kritické pripomienky ministrov. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady 10. apríla ráno túto správu o plnení programového vyhlásenia vlády dostalo. Podpísal ju vtedajší predseda vlády pán Vladimír Mečiar.

Potom, pri stretnutí, keď už Predsedníctvo Slovenskej národnej rady túto správu malo, a prišiel pán predseda vlády Mečiar, aby zaujal k nemu stanovisko pred predsedníctvom, sa ukázalo, že medzi jeho vystúpením a medzi touto správou sú veľmi hlboké rozpory. Preto si Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyžiadalo, aby bol urobený stenografický záznam z jeho vystúpenia, teda z toho, čo hovoril k tejto správe, a aby sa to porovnalo s tým, čo je v 128-stranovej správe, ktorú predložil v mene vlády. Tam sa znovu konštatovalo, že sú tam hlboké rozpory. Potom, napriek tomu, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ju uznesením č. 314 pridelilo výborom na prerokovanie do 15. mája. Do týchto výborov boli pozvaní jednotliví ministri.

Sám so sa potom zúčastnil zasadania vlády, kde jednotliví ministri vyhlásili, že sa nestotožňujú s tým, čo je tam dané za ich rezort, a niektorí povedali, že dokonca správu, ktorú predložil predseda vlády Mečiar, ani vôbec nevideli a radi by ju aspoň videli. Ukázalo sa totiž, že pripomienky vôbec neboli zapracované, že vtedajší predseda vlády túto správu urobil sám a predložil ju v mene celej vlády, od čoho sa ministri dištancovali.

Predsedníctvu Slovenskej národnej rady potom neostalo nič iné - my sme to nechceli vôbec otvárať, že takto problém kdesi v pozadí je, len aby uznesením č. 336 uložilo predsedovi vlády - už pánovi Čarnogurskému, aby do troch týždňov

- do 14. mája predložil aktualizáciu programového vyhlásenia vlády, pretože to, čo predložil predseda vlády, nemalo absolútne žiadnu relevanciu, pretože ministri sa s tým nestotožňovali a nikto nevedel, nakoľko sa to zakladá na skutočnosti a nakoľko nie. Prosím, aby sa aj v tomto duchu posudzovalo to, čo terajšia vláda na čele s Dr. Čarnogurským predložila

- za 3 týždne, ako mu jej Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uložilo.

To je všetko, čo som chcel povedať. Možno sa k tomu bude chcieť ešte vyjadriť predseda vlády alebo niektorí ministri.

/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi predsedovi. Nasledujú faktické poznámky pána poslanca Ondruša, pani poslankyne Homolovej a pána poslanca Chmelu.

Poslanec M. Ondruš:

Vážení prítomní,

moja faktická poznámka sa nebude týkať vystúpenia pána predsedu, ale ešte toho predchádzajúceho. Minulý piatok som počúval na rozhlasovej stanici Česko-Slovensko asi dvojhodinový prejav pána Miroslava Sládka, predsedu Republikánskej strany Združenia pre republiku a myslel som si, aká škoda, že my tu nemáme takého politika, ktorý by takto vedel prehovoriť. Vidím, že som sa mýlil.

/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:

V zmysle § 19 vystúpi pán poslanec Ľupták, potom pani poslankyňa Homolová, pán poslanec Chmelo a pán poslanec Plesník.

Poslanec I. Ľupták:

Vôbec si nemyslím, že takého politika na Slovensku nemáme. Máme, pán Ondruš, práve ste sa prejavili. /Potlesk. /

A ešte poznámka k tomu, čo hovoril pán predseda. Predsedníctvo nevie, ako to bolo s tou správou. Tieto informácie sme v predsedníctve dostali od pána Mikloška tak, ako ich povedal teraz. Neboli vôbec konzultované ani s pánom Mečiarom na pôde Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem, nasledujú pani poslankyňa Homolová, pán poslanec Chmelo, pán poslanec Plesník.

Poslankyňa Š. Homolová:

Vážená Slovenská národná rada,

iba teraz vidím, aké výhody má náš rokovací poriadok, ktorý nám umožňuje vystúpiť kedykoľvek a hovoriť čokoľvek. Iba na osvieženie pamäti pána poslanca Hofbauera si dovolím poznamenať, aby si zo stenografického záznamu prečítal svoje prvé vystúpenia na pôde tohto parlamentu a porovnal ich s dnešným.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:

Vážení prítomní,

dovoľte, aby som položil dve otázky pánovi poslancovi Hofbauerovi. Prvá je: Na základe akých dôkazných materiálov nám tu povedal, že bývalý minister pán Novák a jeho námestník Recer boli odvolaní kvôli kauze Interthermalu? A potom sa ešte pýtam na jednu vec: Ako je možné, že myšlienka pána Mečiara a bývalého ministra financií Kováča o založení rusko-slovenskej banky nie je dotiahnutá, prečo pán Kováč odmietol funkciu generálneho riaditeľa tejto banky, keď je to jeho myšlienka a mohol by ju dotiahnuť do konca?

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Plesník sa vzdáva vystúpenia. Nasleduje pán poslanec Ondruš Vladimír. Pripraví sa pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,

od rekonštrukcie vlády Slovenskej republiky už uplynulo desať týždňov a tento čas umožnil vláde i jej novým členom zhodnotiť doterajšie plnenie programového vyhlásenia a pripraviť jeho aktualizáciu. Tento čas využila vláda na intenzívnu prácu a s novým premiérom pokročila od rétorizmu k vecným riešeniam.

S uspokojením konštatujem, že v aktualizácii programového vyhlásenia vláda zachováva kontinuitu pôvodných ekonomických cieľov a formuje konkrétne kroky hospodárskej politiky, v ktorej reaguje na skutočný vývoj ekonomiky a postup ekonomickej reformy na Slovensku.

Na jar, v období prvého nárazu negatívnych dôsledkov ekonomického vývoja, sa začali spochybňovať systémové kroky ekonomickej reformy. Tento vývoj sa odrazil i vo vzácnej zhode poslancov opozície, i niektorých poslancov koalície, pri vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády Jozefovi Kučerakovi na pôde Slovenskej národnej rady. Toto hlasovanie vyjadrilo nedôveru predovšetkým k ekonomickej reforme, i keď presvedčivých argumentov bolo málo.

Na základe analýzy doterajšieho priebehu ekonomickej reformy sa vláda v plnej miere hlási k systémovým zmenám umožňujúcim transformáciu ekonomiky a zdôrazňuje svoju zodpovednosť za tvorbu podmienok zrýchľujúcich prechod k trhovému hospodárstvu, i za riešenie negatívnych aspektov tohoto prechodu. Vláda jednoznačne konštatuje, že v prijatých zásadách ekonomickej reformy nie je potrebné robiť zmeny. Vláda súčasne formuje svoj ďalší postup a konkrétne kroky hospodárskej politiky. V hospodárskej politike vláda nadväzuje na materiály i riešenia spracované koncom minulého a začiatkom terajšieho roku, napríklad krízové ohniská ekonomiky v Slovenskej republike, riešenie problémov slovenského uholného baníctva, konverzie špeciálnej výroby, riešenie úverovej zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov atď.

Vláda urobila významný krok v hospodárskej politike spracovaním programu rozvojových impulzov na oživenie ekonomiky, vymedzením oblasti realizácie pozitívnych štrukturálnych zmien a stanovením kritérií posudzovania projektov jednotlivých podnikateľských subjektov. Treba tiež konštatovať, že na rozdiel od pôvodných návrhov rezortov na kategorizáciu podnikov s cieľom selektívnej úverovej politiky, prikročila vláda k návrhu riešenia rešpektujúceho zásady transformácie ekonomiky.

Aktualizácia programového vyhlásenia vlády predstavuje posun činnosti vlády k triezvemu hodnoteniu možností i úloh vlády, posun k vecným riešeniam, opustenie nefunkčnej politizácie a dramatizácie sporov v rámci federácie, posun práce vlády k záujmom občanov Slovenskej republiky.

Aktualizácia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplynula zo zmeny na čele vlády Slovenskej republiky. Navonok sa v dramatických aprílových dňoch prezentovala kríza vlády ako spor o postup ekonomickej reformy. V skutočnosti išlo o spor o metódy riadenia činnosti vlády, o po-

litické ambície a pozície niektorých politických predstaviteľov, o princípy parlamentnej demokracie a o mravnosť v politike.

Ak bývalý premiér pán Mečiar zdôrazňoval rozdiely v chápaní postupu ekonomickej reformy medzi členmi vlády, najmä VPN a ZDS, čas ich nepotvrdil. Aj podlá výroku ekonomického experta hnutia Za demokratické Slovensko profesora Filkusa, ekonomický program dnes opozičného HZDS je totožný s ekonomickým programom dnešnej koaličnej vlády. Škoda iba straty času v jarných mesiacoch v dôsledku nefunkčnosti vlády pod vedením bývalého premiéra, ktorý sa mal využiť na vecné riešenia a formovanie hospodárskej politiky.

Vážená Slovenská národná rada,

ekonomická transformácia nie je a ani nebude bezbolestná, ale je cestou budúcnosti občanov Slovenskej republiky. Práca vlády pri jej uskutočňovaní si vyžaduje podporu poslancov vládnej koalície i zodpovedne a triezvo zmýšľajúcich predstaviteľov ostatných politických strán a hnutí v parlamente. Predložená správa o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia je vecným a reálnym dokumentom, preto ju podporujem.

Viaceré výbory Slovenskej národnej rady v stanoviskách žiadajú od vlády v aktualizácii programového vyhlásenia podrobné koncepcie. Tie však nemôže tento dokument obsahovať. Nič však nebráni ich ďalšiemu prerokovaniu v príslušných výboroch.

Pre urýchlenie ekonomickej reformy súčasne odporúčam vláde zvážiť vytvorenie funkcie vládneho splnomocnenca pre rozvoj súkromného podnikania. Súčasne navrhujem, aby sa Slovenská národná rada pravidelne zaoberala vo výboroch i v pléne prerokovávaním koncepčných dokumentov ekonomického

charakteru, otázkami agrárnej politiky, privatizácie, reformy bývania.

Myslím, že pred nami je skutočne vážna sociálna otázka reformy bývania, pretože doterajší systém je sociálne hlboko nespravodlivý, keď jednostranne zvýhodňuje len obyvateľov štátnych bytov. Už v roku 1989 celkové dotácie na užívanie štátnych bytov v rámci federácie predstavovali 6 miliárd korún. Tieto subvencie pritom prijímajú a získavajú rodiny bez ohľadu na ich sociálne postavenie, bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Treba urýchlene prikročiť od objektovej subvencie k subjektovej, podľa sociálnej situácie jednotlivých rodín tak, aby tieto prostriedky získavali na bývanie rodiny, ktoré ich skutočne potrebujú a nie rodiny, ktoré majú dostatočné príjmy.

Je potrebné uskutočniť transformáciu aj v celej sústave bývania, štátne byty privatizovať, umožniť ľuďom ich odkúpenie. Treba zrovnoprávniť vlastnícke vzťahy v družstevnej bytovej výstavbe tak, aby sa družstevníci stali skutočnými vlastníkmi bytov a nie iba užívateľmi, pričom vlastníkom je družstvo, ktoré sa vlastne nezúčastňuje ani na financovaní. Toto nás všetko čaká a treba dosiahnuť sociálnu dohodu aj v tejto oblasti.

Som rád, že predo mnou vystúpil poslanec konštruktívnej opozície pán Hofbauer. Veľa hovoril o názoroch ekonomických ministrov bývalej vlády, ktorí dnes patria k ZDS. Myslím, že najlepšie svedectvá sú priame svedectvá, a preto by som vám rád odcitoval rozhovor s pánom Filkusom, ekonomickým ministrom ZDS na sneme hnutia Za demokratického Slovensko v júni tohoto roku.

Otázka: "V prejave Vladimíra Mečiara zazneli aj invektívy na konto uskutočňovania ekonomickej reformy súčasnou

slovenskou vládou. V čom sa podlá vás odlišuje ekonomický program HZDS od programu tejto vlády?"

Odpovedá Rudolf Filkus: "Sú v podstate totožné, už aj preto, že som sa zúčastňoval na príprave oboch programov. Spoločné majú zásahy ekonomického centra v prechodnom období, i rozvojové impulzy oživenia ekonomiky. A som rád, že je to tak. "

Druhá otázka: "V diskusii sa dosť pertraktuje zvýšený dôraz na sociálny program. Aj vy sa domnievate, že súčasná vláda v tejto oblasti má nejaké rezervy, respektíve že HZDS sa podarí urobiť v tejto oblasti nejaké prevratné odhalenia, zmeny?"

Odpoveď: "Nikdy neatakujem, keď nemám poruke vecné argumenty. To sa dá využiť ako populizmus. "

vďaka vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. Slovo má pán poslanec Ľupták a s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Brestenský a pán poslanec Zselenák.

Poslanec R. Brestenský;

Vážené dámy, vážení páni,

k vystúpeniu, ktoré odznelo, dovolím si povedať dve malé poznámky. Neviem prečo vo vystúpení bola zmena ekonomického systému stelesnená pánom Kučerákom. Prepáčte, ale pri-

pomíňa mi to, čo znamenali určité osobnosti v Sovietskom zväze a Kim-Ir-Sen momentálne v Severnej Kórei.

Po druhé - výsledkom vyslovenia nedôvery pánovi Kučerákovi nebolo odvrhnutie zmeny ekonomického systému u nás, ale nesúhlas so spôsobom jej realizácie a pomalosťou jej priebehu. A to si, prosím vás, treba uvedomiť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Zselenák:

Vážené predsedníctvo, dámy a páni, vážená vláda,

chcel by som mať dve krátke otázky. Rád by som sa spýtal pána Ondruša, expodpredsedu vlády Slovenskej republiky, či sám vie, prečo bol z vlády odvolaný. Keď to pán Ondruš vie, chcel by som ho poprosiť, aby nám to verejne vysvetlil a oznámil.

Ďalším problémom, ktorý ma vzrušuje, je nasledovná záležitosť. Predsedníctvo vo svojom uznesení k odvolaniu niekolkých členov vlády konštatovalo katastrofálnu situáciu ekonomiky na Slovensku. V predloženom dokumente sa o tom vôbec nehovorí. Mám teraz tomu rozumieť tak, že za tri mesiace, ktoré od toho času uplynuli, sa vláde podarilo katastrofu odvrátiť, v tom prípade jej všetka česť, alebo snáď

tak, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady situáciu hodnotilo nekompetentne?

Chcel by som poprosiť obidvoch našich pánov predsedov, pána Miklošku a Čarnogurského, aby v rámci terajšej rozpravy k tomuto problému zaujali stanovisko.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo nám pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták;

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vážení členovia vlády,

ako vieme, tento materiál, správa o aktualizácii vládneho programu, je už tretím pokusom. Jeden podával ešte pán Mečiar, bol už dnes spomínaný. Čiže tretím pokusom vlády vypracovať niečo, čo by nám dalo predstavu, akým smerom a spôsobom by sme sa mali uberať v najbližšej budúcnosti, najmä v ekonomicko-hospodárskej oblasti. Už to, že je to tretí pokus, svedčí o tom, že je to úloha veľmi zložitá a byt tu prorokom nie je jednoduché. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som osobne pri prerokovávaní tohto materiálu vo výbore presadzoval jeho akceptovanie aj napriek tomu, že materiál je neúplný, že mu chýba väčšia konkretizácia. Na druhej strane materiál svedčí o tom, že vláda má už predstavu ako jednotlivé problémy riešiť - vlastne tá predstava bola od júla minulého roku - a že si uvedomuje potrebu pozi-

tívne reagovať na negatívne dôsledky terajšieho ekonomického vývoja, že problém sa nesnaží riešiť len okrídlenou vetou "trh to vyrieši". Preto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Ondruš ako reakciu na vyhlásenie pána profesora Filkusa, že správne reagovanie na ekonomickú resp. na radikálnu ekonomickú reformu, na jej správne korigovanie je jednoznačne aj programom HZDS.

Dovoľte mi v niekoľkých bodoch zhrnúť okruh problémov resp. nedostatkov týkajúcich sa tejto správy, ktoré podľa môjho názoru nie sú dostatočne spracované. Opatrenia vlády nie sú konkretizované a časovo limitované, čo, samozrejme, sťažuje kontrolu plnenia týchto úloh. Je tu potreba vypracovania mobilizačných a motivačných systémov na oživenie ekonomiky a urýchlenie prechodu na trhové hospodárstvo, zvážiť možnosť urýchlenia malej a veľkej privatizácie prostredníctvom rozšírenia privatizačných metód a umožniť tak účasť na privatizácii väčšiemu okruhu záujemcov, to znamená, nielen tých, ktorí majú peniaze, ale aj tých, ktorí majú schopnosti. Ďalej nie je doriešená koncepcia bytovej politiky. K dispozícii je iba návrh na dokončenie bytov. Tiež nie je dopracovaná koncepcia regionálnej politiky. Chýba program štrukturálnych zmien. Je tu nutnosť liberalizácie zahraničného obchodu najmä v oblasti vývozu. Ďalej pretrváva monopol organizácií zahraničného obchodu. Nie je doriešená agrárna politika vlády Slovenskej republiky, a nielen Slovenskej republiky, ale celej federácie, o čom sme sa mohli presvedčiť predvčerom. Ďalej ako jeden z nedostatkov vidím, že štátna správa ako taká sa aj naďalej od občana vzďaľuje, a naopak, mala by sa mu približovať.

Môj názor teda je, že túto správu je potrebné akceptovať s tým, že vláda bude jednotlivé problémové okruhy dopracovávať, pravidelne informovať parlament a s parlamentom tieto otázky konzultovať.

Dovoľte mi ešte podporiť príspevok pána poslanca Strýka o rozumnom a efektívnom rozložení centrálnych úradov. K jeho argumentom, ak dovolíte, pridám ešte ďalšie. Väčšine z nás je cudzia filozofia spolkového usporiadania v tejto republike. O tom som presvedčený. Ak však budeme neuvážene koncentrovať všetko v Bratislave, čím ďalej tým viac budú na Slovensku silnieť hlasy pre spolkové usporiadanie. Ďalším argumentom, ktorý by som dodal ako negatívny, čo sa týka koncentrovania centrálnych úradov len v Bratislave, je, že Bratislava už teraz nie je schopná kryt potrebu centrálnych úradov kvalitnými ľuďmi, o čom sa máme možnosť denno-denne presviedčať.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Slovo nám pán poslanec Hübel. Pripraví sa pán poslanec Agárdy.

Poslanec J. Hübel;

Vážené predsedníctvo, vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

program vlády Slovenskej republiky uvažuje s útlmom rudného baníctva na Slovensku. Prebrali sme isté tendencie federálnej vlády, i keď treba povedať, že vláda Slovenskej republiky k útlmu pristupuje diferencovane. Osobitne oceňujem prístup ministerstva hospodárstva, ktoré doteraz problém rieši veľmi uvážlivo. Chcel by som poukázať na niektoré aspekty, ktoré by bolo potrebné vziať do úvahy pri ďalšom postupe útlmu rudného baníctva. V prvom rade treba k problému

pristupovať z pohľadu potrieb výrobkov rudného baníctva v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Domnievam sa, že neriešením štrukturálnych zmien najmä v strojárstve a v elektrotechnickom priemysle - a teraz myslím na celú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku - dodnes nevieme zaujať jednoznačné stanovisko ani k rudnému baníctvu.

Vážnym momentom, ak nie rozhodujúcim, je ekonomická efektívnosť ťažby a úpravy rúd. Tá bola rozhodujúca i pri rozhodovaní federálnej vlády o útlme rudného baníctva. Treba však jednoznačne povedať, že naše koncentráty a výrobky farebných kovov, ktoré sa kupujú na svetových burzách za svetové ceny, nedokážu svetovým výrobcom konkurovať. Náš pohľad však je skreslený i tým, že ceny, a teda i efektívnosť banskej výroby, sú izolované od finálneho výrobku spracovateľských odvetví, ktoré vykazujú ziskovosť. Kedysi práve preto boli bane spojené s hutami, aby sa neefektívnosť resp. stratovosť baníckej výroby vyrovnávala efektívnosťou hutníckej výroby a nadväzujúcich výrob. Ak by sme takto k veci pristupovali, určite by výsledok pre rudné baníctvo bol priaznivejší.

Banícka činnosť je neefektívna i preto, lebo nemáme najmä pri spracovaní rúd farebných kovov svetovú technológiu. Na Slovensku máme polymetalické rudy obsahujúce niekoľko úžitkových kovov, z ktorých vieme úpravou oddeliť iba časť, zatiaľčo prevažná odchádza do odpadu, teda nezúžitkováva sa, ba naopak, robí problémy svojím deponovaním na haldách a na odskaliskách. Tie by bolo potrebné v krátkom čase likvidovať a spracovať. Z prepočítanej hodnoty disponibilných zásob získavame často veľmi nepatrný podiel v tržbách z realizácie týchto produktov. Nazdávam sa teda, že by sme mali v prvom rade vyčerpať všetky možnosti získania novej technológie spracovania úpravy našich medených rúd, v čom už niektoré podniky začali svoju aktivitu, ktorá im doteraz nebola umožnená. Podniky, ktorých sa útlm týka, musia ešte

v zostávajúcej dobe hľadať i vlastné rezervy, vrátane prehodnotenia dobývacích metód a postupov s cieľom tieto racionalizovať.

Baníctvo je charakteristické dlhým výrobným cyklom. Od geologického prieskumu po odvedenie výrobku z výroby uplynie spravidla niekoľko rokov, niekedy i nad desať rokov. Konzervácia bane je mimoriadne nákladná, pretože ju treba udržiavať, čerpať, prípadne upravovať banské vody. Ak berieme do úvahy konjunkturálne výkyvy ponuky a dopytu týchto výrobkov a výkyvy ich cien, je však konzervácia žiadúca - pozri príklad krízy v Perskom zálive. Útlm časti rudného baníctva s následným zastavením výroby je náročný na finančné prostriedky, potrebu týchto prostriedkov na rekvalifikáciu a vybudovanie náhradných výrob, preto dobre zvážme, ktoré závody budeme utlmovať, aby sme to v budúcnosti neľutovali. Zrušenie ťažby mangánu v roku 197O, ktorý bol neskôr vyhlásený za strategickú surovinu, je toho, myslím, dosť názorným príkladom.

Útlm bude mat dopad i na nadväzujúce odvetvia, na geologický prieskum, ale i na výchovu školského dorastu, na výchovu našich budúcich absolventov vysokých škôl. Pred dvoma týždňami sme o tom rokovali na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde sme riešili otázku budúceho zamerania odborov na jednotlivých katedrách.

Týmto príspevkom nesledujem cieľ za každú cenu zachovať neefektívne banské závody, iba chcem upozorniť na možnosť problém v budúcnosti simplifikovať.

Dovoľte ešte jednu otázku, ktorú považujem za veľmi vážnu a ku ktorej sa chcem v krátkosti vyjadriť. Je to rómsky problém. V programovom vyhlásení je o tomto probléme zmienka. My, ktorí žijeme v regiónoch, kde žije i veľká časť tohoto etnika, však vnímame a pociťujeme tento problém oveľa

intenzívnejšie. Dostali sme do rúk materiál, v ktorom sú výsledky sčítania ľudu z marca tohto roku, kde som sa dočítal, že na Slovensku žije 80 tisíc Rómov. Samozrejme, že to pravda nie je, pretože niektorí sa prihlásili k národnosti buď slovenskej alebo k iným národnostiam. Z toho by sa teda zdalo, že rómske etnikum na Slovensku vymiera. Minulý režim svojím tzv. sociálnym prístupom k Rómom vyvolal skôr asociálny efekt, ktorý sme naplno zdedili. Chcem preto požiadať vládu Slovenskej republiky, aby zintenzívnila práce v riešení rómskej otázky skôr, kým táto neprerastie do neriešiteľnej situácie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Slovo nám pán poslanec Agárdy. Pripraví sa pán poslanec Žingor.

Poslanec G. Agárdy:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážená vláda, dámy a páni,

od 1. júla bolo pozastavené národnostné vysielanie Slovenskej televízie v maďarskej reči s tým, že v septembri sa bude pokračovat v pôvodnom rozsahu, teda len 25 minút spolu s ukrajinským, rusínskym a rómskym vysielaním. Otázka pre pána premiéra vlády a ministra kultúry, a vlastne pre celú prítomnú vládu, v mene klubu Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia a Spolužitia: Ako vidí túto otázku vo svetle programového vyhlásenia vlády na strane číslo 37 - citujem: "Taktiež Česko-slovenská televízia začala vysielanie národ-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP