hľadať zahraničného partnera, a nemal by rozmýšľať o nejakých úskokoch, ako sa malej privatizácii vyhnúť. Ak totiž tieto vzťahy nie sú dostatočne vyjasnené, spôsobuje to aj brzdenie malej privatizácie z toho dôvodu, že mnohé takého podniky hľadajú únikové cesty zo skutočnej privatizácie. Ale komplexnejšie sa potom vyjadrím v závere.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi ministrovi. Slovo má pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba;

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

pri čítaní Správy o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 199O som sa cítil tak, ako sa občas cítim v divadle, keď po prvom dejstve mám chuť odísť, ale napokon zostanem, a druhé dejstvo mi podstatne zlepši dojem z celej hry. Preto i moje kritické pripomienky sa sústreďujú takmer výlučne na prvú časť správy, z ktorej je zrejmý rezortnícky pôvod a vzájomná nepreviazanosť jednotlivých častí, čo bolo napokon príznačné i pre samotné programové vyhlásenie z minulého roka a pre nasledujúce vládne materiály z tohto roka.

Medzi najväčšie negatíva predloženej správy patrí, podľa mňa, termínová a vecná nekonkrétnosť, a tým aj nezáväznosť a faktická nekontrolovateľnosť aktualizovaného programového vyhlásenia. Budem konkrétny.

K strane l - v súvislosti s konštatovaním vlády, že vo svojej činnosti postupne zohľadňuje pripomienky k programovému vyhláseniu z 2. schôdze Slovenskej národnej rady, musím

s ľútosťou konštatovať, že čo sa týka početných pripomienok Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ako aj poslaneckého klubu Strany zelených, akceptovali sa v doterajšej činnosti vlády len minimálne.

K strane 2 - chýba mi analýza príčin alarmujúceho oneskorovania sa legislatívneho procesu v porovnaní s plánom, ako aj predstava vlády, ako túto časovú stratu dobehnúť.

K stranám 3 a 4 - samotný počet zahraničných ciest vládnych delegácií nevypovedá o ich efektívnosti, pripravenosti a koncepčnosti zamerania.

K strane 11 - v súvislosti s metalurgiou sa hovorí takmer výlučne len o modernizácii výroby. Úplne chýba koncepčná úvaha o tom, čo a koľko, najmä z farebnej metalurgie pätdesiatych rokov, ktorá katastrofálne a bezdôvodne zaťažuje a zamoruje Slovensko, je vôbec žiadúce na Slovensku prechovávať do budúcnosti.

K strane 12 - o Žiari nad Hronom sa radšej nebudem príliš rozširovať. Hovorilo sa tu o ňom už pomerne dosť. Len poznamenávam, že podľa mňa ide o strategické rozhodnutie klúčového charakteru, ktoré symbolizuje nedostatočné odhodlanie vlády čeliť doterajším neúnosným trendom rozvoja nášho hospodárstva. Kapitolou samou osebe je premena niklovej rudy v Niklovej huti Sereď na toxický odpad prakticky bez akéhokoľvek ekonomického efektu, skôr naopak, avšak za vzniku obrovských a chronicky neriešených problémov. Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody už rok systematicky navrhuje riešenia a dožaduje sa ich plnenia, avšak bezvýsledne. Odprášenie ferozliatin na Dolnej Orave bolo schválené a v rozhodujúcej miere realizované už pred revolúciou, takže nie je sa čim veľmi chváliť. Neviem, čo znamená konštatovanie v časti o konverzii, že záruka vlá-

dy bola tiež poskytnutá na zabezpečenie akcie rozvoja výroby práškovej metalurgie.

K strane 13 dolu - mohol by niekto z kompetentných členov vlády povedať niečo konkrétnejšie o zásadách štátnej energetickej politiky? Vláda ich len prerokovala, alebo aj prijala? Ako je zosúladiteľné konštatovanie napätej bilancie spotreby primárnych energetických zdrojov napríklad s rozhodnutím o výraznom raste spotreby energie v Žiari nad Hronom? Pri orientácii vlády na jadrovú energetiku musím upozorniť, že na jej rozvoj jednoducho nemáme, ak sa ale nechceme stať vazalmi západnej jadrovo-energeticko-finančnej loby, sústavne kritizovanej našimi susedmi. Posledné sociologické prieskumy dokazujú, že napriek rokom utajovania, jednostrannej propagandistickej demagógie a dezinformácií väčšie percento slovenskej verejnosti jadrovú energetiku odmieta.

K strane 15 hore - postrádame záväzný termín, kedy sa už konečne začne roky odkladaná a životne dôležitá prekládka ropovodu zo Žitného ostrova.

K strane 15 dolu - chýba zmienka o tom, že prakticky všetky dosial utlmené chemické prevádzky neboli utlmené z primárne ekologických, ale takmer vždy z primárne ekonomických dôvodov, najmä z dôvodu straty trhov a celkovej neefektívnosti. Overovali sme si to priamo na mieste počas poslaneckých prieskumov. Ak niečo na odbyt ide, výroba zväčša veselo pokračuje, bez väčšieho ohľadu na jej dopad na životné prostredie.

Na strane 16 postrádam informáciu o súčasnej výške, sortimente a perspektívach vývozu drevnej suroviny a polotovarov do zahraničia.

Na strane 17 hore chýba zmienka o katastrofálnom vplyve drevospracujúceho priemyslu na životné prostredie, spomeniem aspoň SCP Ružomberok a Bukózu Vranov, ako aj o pomalom tempe zmierňovania tohto stavu.

Na strane 18 chýba zmienka o tom, aký je očakávaný vzťah odbytovej krízy v poľnohospodárstve na zdravie poľnohospodárskej krajiny a charakter nášho jedálneho lístka.

Podobne na strane 19 hore sa nedozvieme, či a aký bude mat vplyv dotačná politika štátu na ekologizáciu poľnohospodárstva a jeho produkcie.

Na strane 19 v strede sa konštatuje sa, že v lesnom hospodástve sa urobili opatrenia na zosúladenie ťažobných a produkčných možností lesa v zmenených ekonomických podmienkach. Dovolím si o tom pochybovať. Ako príklad môžem uviesť tlak rezortu na výstavbu nových lesných ciest v extrémnych prírodných podmienkach Národného parku Nízke Tatry. Na druhej strane postrádam prístup konkrétnych krokov na rozvoj a zavádzanie prírode blízkych technológií hospodárenia v lesoch, ťažby a približovania dreva.

Na strane 19 dolu sa hovorí o zákone Slovenskej národnej rady o hospodárení v lesoch a v štátnej správe lesného hospodárstva ako o prijatom. V skutočnosti nebol tento návrh v orgánoch Slovenskej národnej rady ani len prerokovaný.

K strane 20 hore - údiv vlády na tým, že sa nedarí realizovať podľa plánu výstavba čistiarní odpadových vôd, ma udivuje, najmä preto, že vláda predložila taký návrh štátneho rozpočtu, v ktorom sa na čistiarne odpadových vôd ušlo žalostne málo a prostriedky namiesto toho išli na akciu typu vodné dielo Gabčíkovo.

K strane 21 - v súvislosti s problémom Sústavy vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros sa nezdôvodňuje, prečo boli zmanipulované výsledky práce komisií nezávislých expertov, ktoré boli interpretované závislými expertami, prečo boli ignorované pripomienky Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, a prečo v čase, keď nezávislé komisie mali navrhnúť ako ďalej, výstavba pokračovala na plné obrátky. Chýba tiež zdôvodnenie, prečo nebol predložený projekt Národného parku Podunajsko v termíne stanovenom Federálnym zhromaždením.

K strane 22 hore - v rámci procesu privatizácie sa nepodchytila možnosť zaviazať nového vlastníka, aby v rámci prevádzky privatizovaného zariadenia nemohol zvýšiť jeho negatívne pôsobenie na životné prostredie. Čo to môže mat za následok, výstižne dokumentuje prípad novej veľkopredajne áut na mieste známeno tatranského Eurocampu. Pozri Národná obroda z 9. a 10. júla tohto roku.

K strane 22 dolu - nesúhlasím s tým, že hlavným limitujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je nedostatok ubytovacích zariadení. Napríklad na území Vysokých Tatier či centrálnej časti Nízkych Tatier je ich dokonca výrazný nadbytok, ale z rôznych príčin nie sú ekonomicky atraktívne. Chýba mi tu tiež zámer prepojenia cestovného ruchu na využitie chátrajúceho pamiatkového fondu.

Na strane 23 chýba čo i len náčrt koncepcie rozvoja inštitútu verejno-prospešných prác a jeho uplatnenia v jednotlivých rezortoch.

Na stranách 29 a 30 chýba zdôraznenie rozhodujúcej úlohy prevencie predchádzania zdravotným problémom ako najlacnejšej a najúčinnejšej pomoci nášmu zdravotníctvu.

Na strane 32 chýba zámer ekologizácie učebných osnov na všetkých stupňoch a typoch škôl.

Na stranách 34 a 35 sa nekonkretizuje predstava záchrany národného a kultúrneho dedičstva v prepojení na iné aktivity, napríklad na cestovný ruch. Málo sa hovorí o mimoškolskom vzdelávaní ako o jednej z najúčinnejších foriem zvyšovania ekologického povedomia verejnosti.

Na strane 37 chýba zdôvodnenie, prečo obľúbené pravidelné relácie a programy venované životnému prostrediu vymizli z programovej skladby Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, takže dnes sa divák a poslucháč stretáva s touto problematikou oveľa zriedkavejšie ako za preklínanej totality.

Na strane 40 hore absentuje zdôvodnenie, prečo sa dosial Slovenská komisia pre životné prostredie a inšpekcia životného prostredia nedobudovali v duchu požiadaviek a prísľubov na ústredný orgán skutočne komplexnej starostlivosti o životné prostredie integrujúci starostlivosť o enviromentálne aspekty ochrany všetkých zložiek životného prostredia i životného prostredia ako celku. Na strane 66 sa to spomína ako perspekívny zámer vlády, avšak dohodnutý termín znel 30. 6. 1991.

K strane 40 v strede - na základe doterajších skúseností nie som presvedčený o tom, že vláda Slovenskej republiky skutočne akceptuje potrebu ekologizácie celého právneho systému.

Na strane 40 dolu - vláda Slovenskej republiky absolútne nedostatočne a neúčinne venuje pozornosť oblastiam s kriticky ohrozeným životným prostredím, o ostatných oblastiach ani nehovoriac. Dôkazov by som mohol uviesť nekonečné množ-

stvo. V prípade spomínanej nie najlacnejšej zahraničnej štúdie pre oblasť Hornej Nitry a Žiarskej kotliny treba konštatovať, že vláda Slovenskej republiky urobila podstatné rozhodnutia bez ohľadu na výsledky tejto expertízy.

K strane 41 hore - konštatovanie o Demänovskej doline je úplne neakceptovateľné a prispieva k legalizácii a podpore protizákonných aktivít na území národných parkov vládou.

Celkove k časti venovanej špeciálne životnému prostrediu, teda strany 39 až 42, možno všeobecne konštatovať, že autorita Slovenskej komisie pre životné prostredie nezodpovedá havarijnému stavu nášho životného prostredia, potrebám jeho nápravy, počtu pracovníkov tohto ústredného orgánu a autorite obdobných ústredných orgánov v zahraničí. Druhým problémom je diskriminácia okresných a obvodných úradov pre životné prostredie.

K strane 44 hore - upozorňujem na skutočnosť, že v českej republike sa redukcia počtu ústredných orgánov uskutočnila k 1. januáru tohto roku, odkedy majú o niekoľko ministrov a ministerstiev menej ako my, a neviem o tom, že by im nejak zvlášt chýbali. Nie som si istý, či napríklad zachovanie existencie samostatného ministerstva výstavby a stavebníctva viac napomáha, alebo bráni transformácii, dekoncentrácii a privatizácii nášho stavebníctva.

K strane 47 - z hľadiska životného prostredia je potešiteľná dodatočná dotácia 3OO miliónov korún. Ak si ju však dáme do súvislosti s miliardovou dotáciou pre KBV, môže sa stať, že oných 3OO miliónov korún nebude stačiť ani na dobudovanie čističiek takto stimulovanej KBV. Iba ak nám už konečne nepôjde o skutočnú KBV, vrátane všetkej potrebnej infraštruktúry čistiarní odpadových vôd a tvorbu životného prostredia, medziblokové priestory nevynímajúc.

Vážené dámy, vážení páni,

sústredil som sa na problém životného prostredia a jeho širokých súvislostí nielen preto, že mi prednostne prináleží, ale aj preto, že aj 20 mesiacov po revolúcii, sme nie záhradou Európy, ako sme si zvykli nahovárať, ale skôr európskym smetiskom. V tejto sfére to stále ide oveľa viac po starom ako po novom. Sľuby a zámery sa priam notoricky neplnia, ľudia a príroda chorľavejú a mrú ako za totality. Na predloženej správe by sa dalo najmä v jej druhej časti mnohé hodnotiť pozitívne. Neprehliadam to, ale nie sme tu na to, aby sme v prvom rade chválili.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Vladimír Ondruš.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážené predsedníctvo,

vážený pán predseda vlády, vláda,

dámy a páni,

Správa o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990 sa dostáva do rúk poslaneckému zboru a obyvateľom Slovenska rok po ustanovení prvej vlády, ktorá vzišla za slobodných a demokratických volieb. Jej mandát bol krátky, iba dvojročný, vlastné pôsobenie ešte kratšie, iba deväťmesačné. Je obvyklé robiť bilan-

ciu nastúpenej cesty, a na základe tejto bilancie vykonať zhodnotenie, či nastúpená cesta bola správna, prijaté predsavzatia reálne, dosahované ciele žiadúce, alebo naopak, nechcené, a teda či vláda vládne, a ak vládne, či tak robí dobre, alebo, nedajbože, menej dobre. Na základe tohto rozboru by bolo odôvodnené posúdenie, či vláda si zaslúži dôveru i do budúceho obdobia, alebo čo v jej programe či krokoch treba urýchlene korigovať, alebo v prípade zistenia závažných nedostatkov vláde vysloviť nedôveru. Toto všetko by bolo logické.

Náš vývoj sa však začal uberať podstatne svojráznejším spôsobom. Keď posledné dva mesiace svojho pôsobenia predchádzajúci členovia vlády Slovenskej republiky namiesto koncepčnej práce nepretržite zdôvodňovali, čo, ako a prečo tak robili, a namiesto práce, na ktorú boli ustanovení, vykonávali nie zmysluplnú, ale nezmysluplnú prácu zdôvodňovania svojej vlastnej práce. Bez vyhodnotenia výsledkov práce vlády za 9 mesiacov svojho pôsobenia bola vláda odstránená svojím vlastným hnutím, ktoré ju nominovalo, a vládna moc bola odovzdaná do rúk hnutia, ktoré vo voľbách nezvíťazilo, iba údajne zdvihlo moc, ktorá ležala na ulici. Vývoj a postup aký v Európe, myslím si, nemá obdobu. Snáď v strednej Amerike. V Európe sa moc na uliciach nezvykne povaľovať, a ak sa tak stalo, tí, ktorí ju tam odhodili, stratili mandát, ktorý im národ na udelenie tejto moci zveril.

Správa o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia vlády preto bola očakávaná so značným záujmom, a to tým skôr, že trajektórie rozvoja našej spoločnosti, a najmä národného hospodárstva, výnimočne zreteľne signalizovali varovný vývoj spoločnosti, výskyt vážnych sociálnych porúch, ktoré začínali byť vážnym varovaním. Ak odvolaný predseda vlády a všetci ekonomickí ministri jeho vlády poukazovali na urýchlenú potrebu korekcií sociálno-ekonomického vývoja, získavali postupne najrôznejšie originálne predikáty, od po-

divuhodných označení z populizmu, nacionálneho socializmu, pučizmu, a nie hocijakého, ale hneď z komunistického pučizmu, až po globálne ohrozenie spoločnosti údajným boľševizmom. Pokojne možno povedať, že nič nové pod slnkom. I veľká francúzska revolúcia neschopnosť riešenia svojich problémov, na ktoré upozorňovali jej vlastní vodcovia, riešila zvýšením počtu gilotín. Nie je to príliš povzbudzujúce, ak za 200 rokov vývoja ľudstvo iba opakuje podobné chyby. Úmyselne hovorím opakuje, a nie robí, pretože scenár tohoto slovenského diania písal iný dramaturg.

Rýchlosť až náhlivosť, s akou bola odstránená slovenská vláda, spôsobili kuriózny stav, že materiál na rokovanie Slovenskej národnej rady o plnení Programového vyhlásenia slovenskej vlády už vládu vo funkcii nezastihol. Materiál síce na Slovenskú národnú radu predložený bol, no vláda už bola odstránená, pričom dôvodom pre jej odvolanie mohla byť správa dokumentujúca neplnenie vlastného programového vyhlásenia, ktoré sa však nevyhodnotilo. Tak sa podaril ďalší zo slovenských politických unikátov, keď predchádzajúca vláda bola odstránená bez vyhodnotenia svojej činnosti a nová vláda pôsobila štvrťroka bez aktualizácie programového vyhlásenia za stavu, že politické trendy odstránenej vlády boli označené za populistické, nacionálno-socialistické a boľševicko-pučistické.

Skutočnosť, že z programu 15. schôdze Slovenskej národnej rady bola Správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990 stiahnutá, nebola v dôsledku tvrdohlavého negativizmu, či urazenej ješitnosti opozičných strán. Zástupcovia klubu politických strán a hnutí Slovenskej národnej rady správu novej vlády hodnotili ako málo vecnú a jej konkretizáciu ako žiadúcu. Prerokúvanie tohoto materiálu prvoradého stupňa dôležitosti vo výboroch Slovenskej národnej rady sa robilo netradičnou formou, keď výbory tento rozsiahly elaborát dostali iba hodinu pred začatím je-

ho prerokúvania. Zdá sa, že táto pre iné parlamenty netradičná forma sa pre Slovenskú národná radu stala tradičnou, a hlboko charakterizuje nesystematičnosť práce vedenia Slovenskej národnej rady.

Ak dovolíte, zameriam sa na členov vlády, ktorí z nej boli odstránení na základe politického príkazu, a nie na základe ich inteligenčnej pracovnej či koncepčnej nespôsobilosti. Skôr než tak urobím, zastavím sa aj pri niektorých rezortoch, ktorých posty nezastávali príslušníci môjho hnutia. Rezort stavebníctva sa odporúčalo zrušiť už dávnejšie. V českej republike sa tento krok už uskutočnil. U nás tento rezortný relikt prežíva. Dôvody jeho existencie sú zrejme značne odlišné, než reálna potreba tohoto ústredného orgánu s jedným miestom pre koaličného ministra. K výmene na poste ministra práce a sociálnych vecí prísť nesporne muselo. Minister Novák zaťal totiž do brvna podstatne hrubšieho, ako je sociálna problematika. Tým brvnom bol Interthermal, akciová spoločnosť a pokútny prevod piešťanských termálnych prameňov zahraničnému partnerovi. S ministrom Novákom bolo treba odpratať aj námestníka ministra Ladislava Recera. Nech koaličné upratotanie je už kompletné.

Predvčerajšia diskusia o poľnohospodárskej problematike prezradila, že v oblasti poľnohospodárstva prevláda fantastická improvizácia a náhodilosť, na ktorú už upozorňovala i predchádzajúca vláda. Pre mňa, a myslím, že aj pre rad ďalších poslancov ohromujúca bola aj diskusia k tejto problematike. Myslím, že málokedy som si mal možnosť vypočuť také množstvo diletantských, bohorovných a urážlivo zosmiešňujúcich postojov, ako od poslancov tohto parlamentu, ktorí, zdá sa, nikdy nepracovali na páľave slnka, a pre ktorých vyprodukovanie potravín sú iba zbytočné balasty. Majú vôbec títo poslanci tušenie o agrárnych problémoch západnej Európy? Mám totiž nepríjemný pocit, že naša republika pokračuje na ceste zrútenia zatiaľ fungujúceho poľnohospodársko-potra-

vinárskeho komplexu s cieľom stať sa odbytišťom poľnohospodárskych prebytkov západnej Európy, v predloženom materiáli o tejto veľmi závažnej problematike je len veľmi stručná zmienka.

Dovoľte, aby som sa pozastavil pri hodnotení jednotlivých činností rezortov vlády Slovenskej republiky za uplynulé obdobie. Ministerstvo medzinárodných vzťahov, tak ako spomínal pán predseda zahraničného výboru, vzniklo ako nevyhnutná potreba našej vlastnej národnej prezentácie vo svete. Ťažko je vstupovať do Európy a do sveta národu, ktorý je v závere 20. storočia utajovaný, a ktorý v oficiálnych materiáloch Organizácie spojených národov figuruje ako etnická skupina. Vznik tohoto slovenského ústredného orgánu bol sprevádzaný krajnou nevôľou zo strany Federálneho ministerstva zahraničných vecí. Osobná návšteva podpredsedu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera na jeseň roku 1990 usilovala o zrušenie, či aspoň o premenovanie a oslabenie váhy tohoto rezortu. Ešte nedávno z úst vedúcich českých predstaviteľov sme si mohli vypočuť odporúčanie, že zrušenie tohoto slovenského ministerstva by mohlo byt "pozitivním vstřícným krokem Slovenskej republiky". Dúfam, že takéto pozitívne kroky slovenská vláda nikdy neurobí. O tom nepochybujem. Práve naopak, výsledky práce tohto mladého rezortu sú viac než povzbudivé, i keď nedostatkov tam bolo dosť. A predložená správa prácu tohto rezortu i takto hodnotí. Je preto viac než absurdné, že bol odvolaný práve minister medzinárodných vzťahov Milan Kňažko, a aby mu nebolo ľúto, tak aj jeho námestník Roman Zelenay.

Štart našej ekonomickej reformy na začiatku tohto roka nezačal práve najšťastnejšie. Cenová liberalizácia v nekonkurenčnom prostredí ešte viac zostrila monopolné správanie sa výrobcov, distribútorov i obchodnej siete. Urýchlený štart privatizácie bol preto životne dôležitý. Situáciu vý-

ražne skomplikoval zákon o reštitúciách, s ktorým sa pri tvorbe programu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani Slovenskej republiky neuvažovalo, a ktorý nemali v programe žiadne politické strany a hnutia. I tak sa však uskutočnila privatizácia l 265 objektov a zariadení z 8 700 možných, čo je nesporne pozitívne, a v porovnaní s Českou republikou proces privatizácie ide rýchlejšie. Proces privatizácie, ako upozornil pán poslanec Ásványi, upozornil, poukázal na niektoré nedostatky filozofie tohto procesu. Značne sporným sa ukázala privatizácia nie objektov, ale iba práva ich prevádzky. Dvojročné obdobie sa ukázalo ako nevhodne krátke, a konečne holandské dražby ako značne problematické /potlesk/.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Kolegovia, prosím, nevyrušujte pána poslanca, ktorý má slovo.

Poslanec R. Hofbauer;

Ďakujem pán predsedajúci.

Minister pre privatizáciu Augustín Marián Húska teda prekliesnil dôležitý a nie ľahký úsek na neznámej privatizačnej ceste. Ako prejav uznania a pozornosti zo strany Predsedníctva Slovenskej národnej rady bol z vlády odvolaný nie z dôvodov funkčných, ale politických.

Ministerstvo financií je nesporne rezortom, ktorý kontroluje finančný krvný obeh nášho hospodárstva a trendy rozvoja slovenskej ekonomiky. Nie je preto vôbec náhodné, že už pri koncipovaní trendov radikálnej ekonomickej reformy minister Michal Kováč dôsledne presadzoval uplatňovanie čitateľnosti a prehľadnosti ekonomickej štruktúry Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pretože v podmienkach roku

1990 celý rad pôsobení ekonomických mechanizmov bol zahmlený, netransparentný, a bol východiskom pre tradičné poukazovania na tzv. doplácanie na Slovensko, na pestovanie nezmyselného syndrómu nespôsobilosti slovenskej ekonomiky a na nevyhnutnosť federálneho tútorstva nad Slovenskom. Fungujúca radikálna ekonomická reforma v Slovenskej republike nebola mysliteľná bez jednoznačných kompetencií za územie Slovenskej republiky. Toto bolo východiskom pre rokovania o kompetečných zákonoch, počnúc Trenčianskymi Teplicami, a od tohto sa odvíja i scenár, ktorý sa realizoval 23. apríla 1991 zmenami v slovenskej vláde. Vznik 9 nových bánk, koncepcia tvorby rusko-slovenskej banky, ktorou sa môže prelomiť, nezmyselné pretŕhanie obchodných vzťahov so Sovietskym zväzom, keď minister Dlouhý deklaroval vzájomnosť obchodu ČSFR a ZSSR výlučne vo volne zmeniteľných menách, korými však nedisponuje ani ČSFR ani ZSSR, založenie a rozbeh činnosti daňových úradov - finále tohto úsilia je odchod ministra Michala Kováča z vlády, nakoľko vládna koalícia deklarovala hnutie Za demokratické Slovensko za politickú opozíciu. Nemôže prekvapiť, že ako nepoužiteľný bol deklarovaný aj námestník ministra financií pán Tkáč. Dámy a páni, dal si niekto z vás tú námahu, alebo mal možnosť sa oboznámiť s názormi a postojmi tohto pána, v tom čase súdruha, v rokoch 1987, 1988 a 1989, keď politická odvaha sa ešte vážila na jednotkách stopových prvkov?

Nuž a dostávam sa k problematike rezortu hospodárskej stratégie. Program vlády Slovenskej republiky predpokladal postupné utlmovanie významu tohoto ministerstva v nadväznosti na postupný zánik, prípadne fúziu rezortných ministerstiev, najmä obchodu, stavebníctva, poľnohospodárstva, lesníctva, priemyslu a hospodárstva. Nič také sa však neudialo, ani sa nedeje. Zrušenie ministerstva hospodárstva v súčasnosti je absolútne nereálne a nerealizovateľné. Rozhodnutie o zrušení rezortu hospodárskej stratégie preto pripomína situáciu, keď topiacu sa loď posádka zachraňuje demontážou na-

vigačného zariadenia vyhodením cez palubu a utešovaním sa, že loďou zatápaný lodný motor zatiaľ ako-tak funguje, i keď nie je známy smer plavby tejto lode. Predstava vytvorenia 70 až 80-členného teamu odborníkov pre hospodársku stratégiu pri úrade vlády je ďalšou z politicko-ekonomických zaujímavostí našej slovenskej cesty, a osobne nepoznám vo svete obdobu tohto kroku. Možno bude úspešný. Hospodársku stratégiu - pre porovnanie - v Japonsku rozpracúva a trvalo sleduje vysokokvalitný profesionálny inštitút MITI na úrovni ministerstva, ktorého váha je obrovská, a neprichádza do úvahy, že by niekto Japoncom navrhol zrušenie takéhoto rezortu.

Predstavu, že hospodársku stratégiu možno rozvíjať ako pridruženú výrobu pri rezortoch priemyslu či hospodárstva, považujem za tažko reálnu. Tieto rezorty v súčasnosti sú plne vyťažené operatívnym hasením ekonomických požiarov našej výrobnej sféry a reálny priestor pre hospodársku stratégiu tu tažko nachádzam. Veď stačí si pripomenúť, že v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sú také ekonomické bombóniky, ako baníctvo, konverzia, strojárstvo, elektrotechnika, či energetika, takže domnievam sa, že ministrovi Belcákovi skutočne nie je čo závidieť. Domnievam sa, že predstava zrušenia ministerstva hospodárskej stratégie nevyplýva z bezúčelnosti tejto činnosti v rámci vlády Slovenskej republiky, ale jednoducho z odchodu ďalšieho z ministrov hnutia Za demokratické Slovensko zo slovenskej vlády.

Predkladaná aktualizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zachováva kontinuitu všetkých zásadných politických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických cieľov zahrnutých v schválenom programovom vyhlásení. Toto je doslovná citácia z predloženého materiálu. Ak je tomu tak, je odôvodnená i otázka, prečo boli odstránení uvedení ministri a premiér a vymenená spolu nadpolovičná časť slovenskej vlády. Ak uvádzané rezorty sú hodnotené v zásade pozitívne,