ctené pani poslankyne a páni poslanci, dámy a páni,

zahraničná politika vstúpila na Slovensko do podmienok, keď nemožno ešte hovoriť o konzistentnom a rutinne organizovanom zahranično-politickom prostredí. K tomu, aby vzniklo, je potrebné úlohy, ktoré nás čakajú, rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé. Medzi krátkodobé úlohy patri najmä vybudovanie ústredného orgánu štátnej správy, ktorý sa touto problematikou bude systematicky a cieľavedome zaoberať.

Ministerstvo medzinárodných vzťahov vzniklo pred desiatimi mesiacmi. Jeho samotná existencia nie je ešte zárukou efektívneho fungovania rezortu. Zahraničná politika predstavuje obrovskú informačnú bázu, na spracovanie ktorej treba odborne, personálne i technicky dobre zabehnutý aparát. Práve konštrukcia a vybudovanie takéhoto aparátu by mala byt koncepčnou záležitosťou nielen krátkodobého, ale aj dlhšieho časového obdobia. Aby ministerstvo medzinárodných vzťahov mohlo úspešne fungovať, predovšetkým treba zabezpečiť efektívny tok informácií zo zahraničia. V tomto smere je napojenie na informačný systém federálneho ministerstva zahraničných veci viac ako žiadúci. Aj od toho, či sa nám podarí vytvoriť šifrové pracovisko pre potreby vlády Slovenskej republiky i ministerstva medzinárodných vzťahov, bude závisieť efektivita zahraničnej politiky slovenských orgánov aj vo vzťahu k informovanosti česko-slovenských zastupiteľstiev v zahraničí. Ide nám o tzv. správy z prvej ruky, bez medzičlánkov, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať objektivitu informácií o Slovensku.

Pokiaľ ide o ďalšie kroky dlhodobejšieho charakteru, hovoríme o potrebe inštitucionalizácie zahranično-politickej činnosti na Slovensku. V tomto smere už v minulom roku bola na Právnickej fakulte Univerzity Komenského zriadená katedra medzinárodných vzťahov, kde sa v tejto problematike vzdeláva

prvých asi 30 študentov. Pre nový školský rok 1991/92 sa vyhodnocujú prijímacie skúšky ďalších študentov. Podobne by bolo potrebné postupovať aj na Vysokej škole ekonomickej, kde by sa mali vzdelávať odborníci pre ekonomickú činnosť v diplomatických službách. Aktuálnou otázkou je, či ďalší nadväzujúci krok - zriadenie ústavu medzinárodných vzťahov sa bude diať na katedre alebo v rámci ministerstva medzinárodných vzťahov, a či zriadime ústav alebo autonómny inštitút. To by malo byt do určitej miery zohľadnené v dlhodobej koncepcii etablovania zahranično-politického prostredia na Slovensku.

Osobitnou kapitolou, ktorú treba riešiť, je spôsob, akým býva Slovenská republika zastupovaná v česko-slovenských diplomatických službách. Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky v predošlom období podniklo určité nekoordinované kroky v tomto smere. Otázne je, do akej miery sú použiteľné personálne údaje, ktoré zhromaždilo, a ako sa bude ďalej postupovať. Problematika totiž vyžaduje podlá možnosti rýchle riešenie. Na druhej strane výchova odborníkov pre diplomatické služby predstavuje dlhodobý proces, kde obzvlášť platí pravidlo, že školy môžu dať len základné predpoklady, odborníkom pre zahraničné služby sa možno štát až po náležitej širokospektrálne zameranej praxi. O morálnych predpokladoch kandidátov sa netreba širšie zmienovat. V praxi má zatiaľ efektívum federálne ministerstvo zahraničných vecí. V blízkej i vzdialenej budúcnosti bude potrebné koncepčne sa zaoberať aj touto otázkou. Ďalej bude treba vytypovať krajiny, kde záujem Slovenska bude prioritný, kde budeme mat záujem participovať, a na druhej strane krajiny, kde zastúpenie bude len obmedzené resp. nebude vôbec. Na zváženie predkladám myšlienku postupného zriaďovania obchodno-kultúrnych zastupiteľstiev Slovenskej republiky všade tam, kde bude o takého misie obojstranný záujem.

Pokladám za potrebné zákonnou formou spracovať spôsob prípravy, prerokúvania a ratifikácie medzinárodných dohôd a protokolov, ktoré sú uzatvárané na úrovni vlády Slovenskej republiky. Slovenská národná rada by mala mať možnosť zaujímať stanovisko k dohodám a protokolom ratifikačným procesom. Súčasný právny stav v kompetenciách, podľa mňa, nebráni takúto normu spracovať. V prípade ďalšieho vývoja v deľbe kompetencií zákon môže byť čiastočne alebo úplne novelizovaný. Pripomínam, že návrh tohto zákona bol v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky v prvom polroku tohto roku zaradený na mesiac február.

Pár poznámok k terajšiemu počtu pracovníkov a priestorovému zabezpečeniu ministerstva. Pretože sa zatiaľ počíta so zabezpečovaním zahranično-ekonomických aktivít vlády na úrovni ministerstva medzinárodných vzťahov, pôvodne uvažovaný počet pracovníkov okolo 80 bol už naplnený, a mne sa zdá byť trochu nízky. Totiž, ak sa má dobre zvládnuť aj zahraničnopolitická činnosť ministerstva po teritóriách, treba v tomto ohľade počty prehodnotiť.

Problémy sprevádzajú ministerstvo aj pri hľadaní vhodného objektu. Súčasný stav, keď je situované na troch od seba vzdialených miestach v Bratislave, má ďaleko od vyhovujúcich pracovných podmienok. Je žiadúce, aby toto ministerstvo podlá možnosti sídlilo na jednom mieste, aspoň s časťou priestorov reprezentatívneho charakteru. Mám dojem, že v tomto prípade by sa žiadala väčšia aktivita ministerstva i vlády Slovenskej republiky v spolupráci s príslušnými orgánmi mesta urýchlene vyriešiť aj tento problém.

Pokiaľ ide o vlastnú prácu ministerstva medzinárodných vzťahov, zahraničný výbor by sa rád oboznámil s jeho organizačnou schémou. Treba upraviť vnútorný režim ministerstva, vypracovať organizačný poriadok, rokovací poriadok, aj náplne práce zamestnancov. Tiež je potrebné vytvoriť podmienky

pre personalistiku, zriadiť tlačové a informačné oddelenie. Ministerstvo by malo byt urýchlene vybavené zodpovedajúcou informatizačnou technikou, pretože doterajší stav je prinajmenšom nefunkčný.

V oblasti zahranično-obchodných vzťahov sa včerajším schválením zákona o zmenách v organizácii ministerstiev urobil dôležitý krok, nie však posledný, v presune kompetencií na republiky resp. na priamych účastníkov obchodu so zahraničím. V tomto úsilí bude treba pokračovať v tom smere, aby problematika bola podľa možnosti vyriešená ešte v zostávajúcom roku funkčného obdobia vlády komplexne.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

Správu o aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky zahraničný výbor prerokoval 5. júna a 3. júla tohto roku. S výsledkami rokovania sa máte možnosť oboznámiť v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady, nebudem ich tu rozoberať. Spoločným menovateľom pripomienok je skutočnosť, že v oblasti zahranično-politických úloh vlády sú jej ciele - podlá mňa a podlá výboru - vyjadrené vo všeobecnej rovine. Naše odporúčania preto smerujú k bližšej konkretizácii a rozdeleniu úloh na také, ktoré vláda chce plniť v zostávajúcom roku funkčného obdobia, a na dlhodobejšie. V tomto ohľade sa zahraničný výbor zameria na pravidelnú kontrolnú činnosť ministerstva medzinárodných vzťahov v zostatku funkčného obdobia parlamentu i vlády. Ak sme v minulosti kritizovali nie celkom dostatočnú koncepčnosť práce rezortu, je len logické, že aj naďalej sa budeme zaujímať o konkrétne kroky v tomto smere.

Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že ministerstvo medzinárodných vzťahov, vláda Slovenskej republiky, aj za prispenia slovenského parlamentu i ostatných inštitúcii urobia efektívne kroky, aby myšlienky v poslednom odseku ak-

tualizovaného programového vyhlásenia vlády, t. j. vytvorenie pravdivého obrazu Slovenska vo svete a jeho prezentácia ako rovnocenného a plnohodnotného člena národov Európy sa uvádzali do života tak, aby našli širší odraz ako doteraz aj v pohľade zahraničia na Slovensko. V tom jej prajem veľa úspechov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Kmeťovi. Slovo má pán poslanec Strýko. Pripraví sa pán poslanec Ásványi. Súčasne dovoľte, aby som adresoval otázku pracovníkom televízie, či je skutočne nevyhnutné, aby svietil reflektor na balkóne nám rovno do očí? Pokiaľ by to nebolo absolútne nevyhnutné, prosím, aby ho zhasli, prípadne aj tie bočné.

Poslanec M. Strýko:

Vážená Slovenská národná rada,

aktualizácia programového vyhlásenia vlády je dokument, ktorý po roku od volieb a po rekonštrukcii vlády treba prijať. Je naozaj vypracovaný komplexne, s veľkou dávkou zodpovednosti. Napriek tomu mi v ňom niečo veľmi chýba. Je to zhodnotenie prístupu predošlej vlády k regionálnej politike. Podlá našich vedomosti sa vláda pod vedením pána Mečiara chovala predovšetkým k východnému Slovensku prinajmenšom prezieravo. Odpoveďou na naše rôzne podnety bolo mnoho krásnych sľubov. Na požiadanie môžem dokladovať. Pokiaľ sa vláda intenzívne zaoberala napríklad problémom bratislavskej BAZ-ky, strojární v Martine či hlinikárne v Žiari nad Hronom, na potreby východu nezostal čas. Z Bratislavy do Košíc bolo priďaleko. Aj vďaka tomu je dnes na východnom Slovensku

najvyššia nezamestnanosť v republike. A to prosím nie iba v tom-ktorom regióne, ale plošne. V Košiciach je viac ako dvojnásobná v porovnaní s Bratislavou. Napríklad v oblasti zdravotníctva na východnom Slovensku sú štyri nemocnice na najvyššej úrovni vybavenosti, v Západoslovenskom kraji ich je dvakrát toľko, teda osem. V onkológii je na západnom Slovensku 8 ožarovačov, na strednom Slovensku 7 a na východnom Slovensku sú 2. Napriek tomu vláda pána Mečiara 300 miliónov frankov za predaj Výskumného ústavu výživy ľudu poukázala na zdravotníctvo v Bratislave a vyčlenila ďalších 700 miliónov, teda 2, 2 mld korún. Preto verím a žiadam, aby 300 miliónov korún, ktoré sa vyčleňujú ministerstvu zdravotníctva, ako sa to hovorí v schvaľovanom materiáli, bolo určených na začatie výstavby prepotrebnej krajskej detskej nemocnice na východe Slovenska.

Pred pár dňami sa na košickom letisku odstavilo 900 m pristávacej a vzletovej plochy, a preto tam lietajú už iba malé JAK-y. Je možné, že do konca roku sa prevádzka celkom zastaví. Aký by to malo dopad na ekonomiku celého regiónu, nemusím hovoriť. Predošlú vládu som na tento stav niekoľkokrát upozorňoval. Bolo mi povedané, že si to má vyriešiť samotné mesto, avšak pre bratislavské letisko sa prijalo uznesenie predsedníctva vlády, ktoré sa zaoberá jeho rekonštrukciou. Námestník ministra hospodárstva pán Prno mi na poslednom výbore pred niekoľkými dňami najprv povedal, že nie je možné, aby slovenská vláda riešila problém košického letiska, pretože patrí vojenskej leteckej škole. Keď sme si vysvetlili, že to nie je pravda, povedal, že letisko nebolo z federálu delimitované. Mne sa však zdá, že ide o niečo iné, o malý záujem. Podlá mojich vedomostí je tu istá možnosť prevodu vyše 300 miliónov korún z federálnych zdrojov na účel rekonštrukcie košického letiska. Poslanci vo Federálnom zhromaždení z Košíc na tom intenzívne pracovali niekolko mesiacov. Angažoval sa aj riaditeľ Východoslovenských železiarní. Žiadam preto, aby sa slovenská vláda havarijnou

situáciou košického letiska urýchlene, skutočne ešte toto leto, zaoberala.

V schvaľovanom dokumente sa hovorí, že v doprave je nosný program dlhodobého charakteru - výstavba diaľníc, dobudovanie letísk. Pripomínam, že predchádzajúca vláda na východe nič z toho ani len nezačala realizovať. Na strane 56 sa uvádza, že finančná spoluúčasť štátu sa bude selektívne uplatňovať pri vyhlásených samostatných programoch okrem iného v doprave. Boli by sme radi, keby dnešná vláda konečne vyselektovala už aj náš kraj.

Ďalej v predkladanom materiáli sa hovorí, že v predchádzajúcom období bolo na Slovensku nižšie tempo privatizácie. Chýba mi tam konkrétne poukázanie na zodpovednosť za tento stav, ako aj to, že prebujnela štátna správa a jej dominovanie nad samosprávou, na čo sa obce a mestá oprávnene sťažujú, bola tiež dielom niekoho v celkom nedávnej minulosti.

Materiál, ktorý schvaľujeme, považujem vcelku za dobrý, len prosím, aby sa so zmenami vo vláde zmenil vzťah ústredia k zbytku Slovenska. Prázdnych sľubov sme v minulom roku počuli až priveľa. Pevne verím, že ak sme u nás vládu nazývali bratislavskou, túto po zmenách nahradila vláda slovenská.

Na záver iba toľko: Je škoda, že včera väčšina parlamentu zobrala návrh, aby sa sídlom ministerstva dopravy stala Žilina, ako neudržateľný. Myšlienka presunúť sídlo moci tam, kde sa odohráva výkon, je logická. Minister môže pokojne sedieť aj štyri dni v týždni v Bratislave, ide tu však o to, aby sa aparát ministerstva kreoval z odborníkov, nie stále z toho istého mesta, aby sa zlomil neúnosný centralizmus, ktorý Slovensku neprispieva. Preto si myslím, že ešte v tomto roku bude možné pripraviť fundované materiály a návrhy, ktoré podporia myšlienku, aby sa Žilina stala sídlom

ministerstva dopravy a spojov, aby sa o lesoch rozhodovalo v Bystrici či vo Zvolene a aby sa tam, kde sú Tatry, Slovenský Raj, Slovenský Kras, historické pamiatky Spiša a naša najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Košiciach, riešili problémy cestovného ruchu. Verím, že to časom pochopia aj poslanci z Bratislavy, a zistia, že Slovensko je oveľa väčšie a krajšie ako si doteraz mysleli.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Strýkovi. Slovo má pán poslanec Ásványi. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec L. Ásványi:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

úloha transformácie obchodu a cestovného ruchu do trhovej ekonomiky, vrátane demonopolizácie a privatizácie, je hodnotená na strane 22 prerokúvaného materiálu. Domnievam sa, že hodnotenie sa týka predovšetkým práce rezortu pre správu a privatizáciu národného majetku, a samozrejme, aj ministerstva obchodu a cestovného ruchu. Konštatuje sa oneskorenie priebehu oproti pôvodným predpokladom odôvodnené meškaním legislatívnych úprav, zlou prácou okresných privatizačných komisií, nesprávnym postojom vedenia štátnych podnikov a obcí k otázkam privatizácie. Na strane 53 sa naviac kritizuje pomalý a neskorý nástup k vykonaniu veľkej privatizácie, predovšetkým vo sfére veľkoobchodu, kde aktualizovaný vládny program počíta vyrovnať podiel z priebehu privatizácie maloobchodnej siete do konca tohto roku.

Poslanci, členovia Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby s konštatovaním o meškaní malej privatizácie a prípravy veľkej privatizácie plne súhlasíme. Môžeme sa takto vyjadrovať najmä preto, lebo úzko spolupracujeme s rezortom obchodu a cestovného ruchu, s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a tiež so Slovenským protimonopolným úradom, ktoré sú v problematike úzko zainteresované. Podlá nášho názoru overeného konkrétnymi rokovaniami a konfrontovaním názorov vedúcich pracovníkov spomenutých troch rezortov chýba vyhranená koncepcia uskutočňovania privatizácie, podľa ktorej by pracovníci ministerstva obchodu aj ministerstva pre privatizáciu, ale aj riaditelia obchodných podnikov museli vedieť, akým spôsobom bude prebiehať prechod do trhového hospodárstva, a nijako inak.

V intenciách platných zákonov Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady sa uskutočňujú dražby prevádzkových jednotiek obchodu, reštaurácií, služieb a iných činností, ale pri silnom ovplyvňovaní priebehu a výsledkov nie vždy v pozitívnom smere. Za tento stav je predovšetkým zodpovedná vláda a rezort pre privatizáciu za bývalého vedenia. Členovia okresných privatizačných komisií musia priam prebojovávať svoj zámer a oprávnené požiadavky na zaradenie prevádzkovej jednotky do dražby proti neochote riaditeľov organizácií a starostov obcí. Títo poskytujú údaje o prevádzkovej jednotke na zaradenie do postupu privatizácie podlá vlastnej filozofie predlžovania existencie podniku, výberu prevádzkových jednotiek zadržiavaných pre prípad veľkej privatizácie alebo na produkovanie výnosov pre ďalšie predlžovanie životnosti organizácie. Primátor mesta chce zachraňovať prevádzkovú jednotku pre neskoršiu privatizáciu, ale už v prospech vlastného účtu mesta, obce.

Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku chce v rámci malej privatizácie všetko vydražiť, ministerstvo obchodu a cestovného ruchu má záujem zachovať malo-

obchodné predajne pri veľkoobchodných skladoch v takom rozsahu, ku ktorému sa prihlási ešte potenciálny zahraničný partner pre založenie spoločného podniku, akciovej spoločnosti s účasťou zahraničného kapitálu. Je nesporné, že i do obchodu sa musí uskutočniť prílev zahraničného kapitálu, predovšetkým v prospech zavedenia a udomácnenia novej technológie skladovania, distribúcie a predaja tovaru v prospech obohatenia sortimentu ponuky a vyvolania zdravej konkurencie medzi výrobcami a obchodnými subjektami. Do veľkej privatizácie zostanú veľkoobchodné sklady často s hodnotou do a nad sto miliónov korún, napakované aj nepotrebným, tažko predajným tovarom, ktorý odmietajú preberať vedúci predajní vlastnej organizácie, a ešte väčší odpor kladú pri ocenení a preplatení vydražitelia, noví majitelia prevádzkových jednotiek. Predpokladáme, že devízový cudzinec, cudzozemec vysype svoje doláre alebo franky za tieto neperspektívne veľkosklady s nezaujímavým tovarom, ak mu nezabezpečíme možnosť konečnej realizácie predaja v maloobchodnej predajni? Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, podľa nášho vedomia, usilovne rokuje s partnermi zo zahraničia o účasti na zveľadení obchodu a zásobovania - verím, že v medziach zásad nerozpredávania imania našej vlasti -, o získanie potrebného kapitálu a ministerstvo pre privatizáciu cestou okresných privatizačných komisií postupne vykráda prisľúbené zadržané predajne do dražby.

A keď sme sa už dostali k pojmu dražby, hovorme aj o tom, ako prebiehajú. Rýdze podlá ustanovení zákona. Holandský spôsob dražby je povolený zákonom číslo 427/1990 Zb., žiaľ, aj v prvom kole. Stačí, aby sa našli, správnejšie, zorganizovali piati "podnikatelia", ktorí majú viac peňazí ako ja a mnohí z vás, alebo majú partnera spoza hraníc, a obchodný areál na Herľanskej ulici v Bratislave bol namiesto 12 mil. korún vydražený za 6 miliónov, alebo obchodný dom Modrý Dunaj v Dunajskej Strede namiesto vyvolávacej ceny 30 miliónov sa predal za 16 miliónov. Ak som bol nepresný

v číslach o milión či dva, nezazlievajte mi, nebol som bezprostredne zainteresovaný, ale zaráža ma tá veľká medzera v zákone, ku ktorému sme sa aj my, poslanci, vyjadrovali. Ešte šťastie alebo veľmi slabá útecha, že ho koncipovali a schvaľovali kolegovia vo Federálnom zhromaždení v Prahe. Nedá mi však, aby som nespomenul náš návrh a snahu dostať do zákona možnosť odpredať prevádzkové jednotky a zariadenia mimo dražby kolektívu pracovníkov činných v prevádzke. Odpoveď pána bývalého ministra a jeho námestníka bola: žiadne výhody pracovníkom obchodu. Cestou dražby sa speňažujú jednotky za maximálnu hodnotu nad zostatkovú alebo vyvolávaciu cenu. Cieľom uskutočňovania transformácie a privatizácie vraj je stiahnuť maximum obeživa na osobitný účet a ten zamraziť na dva roky. Výsledok vidíme. Nemusíme mat starosť o to, ako si rozdelia peniaze účastníci dražby, o ktoré ukrátili našu spoločnosť krátkozraké skupiny finančníkov a teoretikov hospodárskej reformy.

To, že povinnosti a úlohy v procese privatizácie nie sú dobre rozdelené medzi rezortami a riaditeľmi organizácií, alebo že zákony a ďalšie smernice o uskutočňovaní privatizácie sú veľmi nedokonalé a priezračné, svedčia aj ďalšie skutočnosti. Riaditelia niektorých štátnych podnikov si museli privolať na pomoc súkromnú organizáciu, právnickú osobu s honosným názvom a podtitulom "podielnická financovacia a poradenská spoločnosť s ručením obmedzeným", aby sprostredkovala partnera pre podnikanie so zahraničnou majetkovou účasťou. V zastúpení organizácie nechýba ani titul a meno, ktoré poukazuje na zahraničie, v čom netreba vidieť žiadny hriech, veď sa chceme učiť od skúsenejších. Táto organizácia s ručením obmedzeným sa v hospodárskej zmluve zaviazala sprostredkovať partnera so zahraničnou majetkovou účasťou, odporučiť vhodnú formu podnikania, poskytovať poradenskú činnosť v oblasti financovania a dani, riadenia a organizácie obchodných aktivít. Spoločné podnikanie zabezpečí aj legislatívne. Náš štátny podnik - protipartner v hospo-

dárskej zmluve sa zaviazal poskytnúť informácie a podklady, také, ktoré tak neochotne dávajú okresným privatizačným komisiám, ďalej všetky rokovania súvisiace s predmetom plnenia, teda založenia podniku so zahraničnou majetkovou účasťou viesť výhradne prostredníctvom tohto dodávateľa, rozumej prostredníctvom organizácie s ručením obmedzeným. Ministerstvo privatizácie a ministerstvo obchodu, budete mat nového partnera a účastníka pri rokovaniach.

Fungujúce tržné vzťahy, informácie a služby majú svoj kredit a finančnú hodnotu. Poradenská organizácia dostala podlá zmluvy jednorázový fixný honorár 50 tisíc korún, a dostáva od našej organizácie za každý mesiac platnosti zmluvy ďalší honorár 30 tisíc korún. Ak poradenská služba bude úspešná a založí sa spoločný podnik so zahraničnou kapitálovou účasťou, poradenská organizácia dostane, dobre si všimnite, 2 % z vloženej hodnoty tuzemského aj zahraničného majetku. Napríklad ak veľkoobchodný sklad má hodnotu 100 miliónov korún, tovarové zásoby činia 70 miliónov korún, nebude chcieť zaostať ani zahraničný partner, veď chce v tomto podniku dirigovať. Aj on vloží zhruba toľko. Poradenská organizácia dostane za služby 6-7 miliónov korún. Pýtam sa, z akého účtu budú platené tieto čiastky? Že by riaditeľ chcel obetovať svoje peniaze? Hádam nie z osobitného účtu ministerstva pre privatizáciu, veď ten je zamrazený na dva roky.

Hospodárska zmluva bola v prípade jedného štátneho podniku uzatvorená a podpísaná 2. júla 1991. Mám fotokópiu tejto zmluvy. Slovenská národná rada schvaľovala doplňujúci zákon o veľkej privatizácii až 24. mája 1991. A v prípade tej zmluvy ide o veľkú privatizáciu, veď ide o zahraničný kapitál. Zákon ešte nebol vtedy schválený. Potom ale načo je privatizačný projekt, načo je ministerstvo pre privatizáciu, veď jednoduchšie, ale možno nie lacnejšie, to vybaví spoločnosť s ručením obmedzeným. Možno aj ministerstvo obchodu a cestovného ruchu je nepotrebné ako ústredný orgán a zakla-

dateľ, lebo riaditeľ štátneho podniku rozhodne o osude a budúcnosti organizácie aj bez vrchnosti. Neplatí už zásada zodpovednosti riaditeľa štátneho podniku voči svojmu zakladateľovi ani v takýchto prípadoch mnohotisícových honorárov a dvojpercentnej sadzby úspešnosti počítanej v miliónoch korún? Pýtam sa pána ministra Chrena a pána ministra Mikloša, či spomínaní riaditelia postupovali správne, v medziach predpisov a s ich vedomím. Ale potom riadenie privatizácie sa vymklo z ich rúk, a niekto zbytočne berie aj plat. Alebo si riaditelia pomáhajú v práci nedovoleným spôsobom, nevyužívajú um svojich právnikov, svojich ekonómov a managerov na úkor nášho hospodárstva, a potom sa pýtam, akú odmenu za tento postup dostanú.

V inom prípade finančný manager so sídlom vo Viedni pozýva cestou faxu jedného nášho obchodného domu Prior ďalších riaditeľov Priorov do jedného nočného baru za účelom ponuky úveru na kúpu obchodného domu v malej privatizácii. Pritom ide o zahraničný kapitál. Na stretnutie si riaditelia mali priniesť údaje, ako hodnota, plocha, obrat, zisk, pracovníci svojho podniku a ďalšie údaje. A riaditelia Priorov na stretnutie prišli.

Vážená Slovenská národná rada,

chcem ukončiť s odporúčaním, aby ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku bezodkladne prerokovalo s ministerstvom obchodu a cestovného ruchu, aj s ďalšími rezortami, ktoré sú zakladateľmi, zriaďovateľmi podnikov a organizácií, ktoré majú byt odštátnené a privatizované, a vypracovali spoločnú koncepciu pre najvýhodnejší spôsob transformovania jednotlivých podnikov, organizácií, nezabúdajúc ani na interhotely a iné odbory činnosti. Odporúčam vypočuť aj mienku a návrh vedúceho organizácie, a v každom prípade konzultovať so zodpovedným zástupcom Slovenského protimonopolného úradu. Nech sa nezopakuje skutočnosť ovládnutia vý-

roby a trhu jedným subjektom, aj keď má zvučnú značku, lebo potom aj Slovenský protimonopolný úrad sa stane asi zbytočným ústredným orgánom. Ďalej odporúčam najúčinnejšiu a najpružnejšiu cestu k dosiahnutiu novelizovania zákona č. 427/1990 Zb. v tom zmysle, aby holandský spôsob dražby nemohol byt uplatnený v prvom kole dražieb, a vôbec nemohol byt uplatňovaný, ak predmetom dražby sú aj nehnuteľnosti.

Ďakujem za vašu trpezlivosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Ásványimu. S faktickou poznámkou sa prihlásili pán minister Chren, pán minister Mikloš, a potom v zmysle § 19 udelím slovo pánovi poslancovi Hubovi.

Minister obchodu a cestovného ruchu SR J. Chren: Vážená Slovenská národná rada,

predpokladám, že do konca rozpravy k tomuto bodu bude ešte niekoľko uvážlivých poznámok, preto by som rád na konci zhrnul moje stanovisko ku všetkým. Nedalo mi však, aby som aspoň jednou vetou nereagoval na poslanca Ásványiho.

Počul som len pred pár dňami, že niečo podobné sa deje. Myslím konkrétne na firmy, ktoré inkasujú relatívne veľké peniaze teraz ešte zo štátnych firiem, nie z akciových spoločností, bez môjho vedomia. Dozvedel som sa pred niekoľkými dňami, že sa niečo podobné deje. Ak sa dostanem k podrobným materiálom a k dokumentácii, uisťujem vás, že vyvodím z toho dôsledky voči riaditeľom, ktorých ešte riadim, podnikom, ktoré mi ešte podliehajú, a budem vás o tom informovať. Prosím vás, aby ste to tolerovali preto, lebo v zmysle dnešných

právnych predpisov možno zakladať akciové spoločnosti, možno sa spájať so zahraničnými firmami, možno poskytovať konzultačné služby, ale za podmienok, ktoré som tu počul, to možné nie je. Odporuje to zákonu. Dám to prokuratúre a vyvodím z toho dôsledky voči všetkým, ktorí takého zmluvy podpísali.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi. Slovo má pán minister Mikloš. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážené dámy, vážení páni,

tiež by som sa potom vyjadril komplexnejšie k problematike koncepcie privatizácie a vzťahu s ministerstvom obchodu v závere tohto bodu. Na margo prípadov, ktoré uvádzal pán poslanec Ásványi a na margo koncepcie postupu malej privatizácie ministerstva obchodu chcem upozorniť, že prípady, o ktorých hovoril, sú spôsobené okrem iného aj tým, že koncepcia malej privatizácie nebola dostatočne vyjasnená, a táto koncepcia nebola dobrá z toho hľadiska, že nepovedala jednoznačne, čo má ísť do malej privatizácie a čo nie. Ak by bolo jasne povedané, že napríklad podniky Zdroja a podniky, ktoré podnikajú v maloobchode, do veľkej privatizácie nemajú vôbec ísť, že sa má všetko sprivatizovať v procese malej privatizácie tak, ako bol zákon zamýšľaný, by nenastal problém, o ktorom hovoril aj pán poslanec Ásványi, pretože v tomto prípade ide o podnik Zdroj - pokiaľ viem, takže podnik, ktorý pri jasnej koncepcii privatizácie by nemal vôbec