Nemenej závažnou otázkou zostáva vzťah samosprávy a štátnej správy, a teda i zabezpečovanie základných potrieb občana. Opätovne musím pripomenúť, že na 3. zasadnutí náš poslanecký klub vzniesol námietku k tomu, že sa prerokoval zákon o obecnom zriadení bez toho, aby sme poznali, akým spôsobom sa bude vytvárať celý komplex štátnej správy. Týmto oddelením posudzovania nielenže sme nedokázali zabrzdiť bujnenie štátnej správy, k čomu by sa dalo spraviť samostatné vystúpenie, ale jej výkon pre občana sa zneprehľadnil a z pohľadu odtrhnutia niektorých činnosti štátnej správy z obci v záujme dôsledného oddelenia samosprávy a štátnej správy sa aj značne skomplikoval a znepríjemnil. Tu by som mohol doložiť viacero dokladov, aké nelogičnosti sme vo výkone štátnej správy spravili z pohľadu rozhodnutia takéhoto delenia. Predpokladám, že viacerí z vás majú konkrétne poznatky zo stretnutí s občanmi i zástupcami samosprávnych orgánov.

Racionalizáciu tohoto vidím napríklad v rozšírení rozsahu samosprávnej funkcie obce o výkon verejnej správy. Nadväzne na to treba racionalizovať i výkon štátnej správy odbúraním jedného zo stupňa obvod-okres, a v záujme prehlbovania samosprávnych princípov a skvalitňovania výkonu štátnej správy v zákone č. 369 o samospráve novo definovať postavenie konferencie starostov vo vzťahu k štátnej správe a samospráve.

Vychádzam pritom z predpokladu, že rozsah výkonu štátnej správy sa bude opierať o ústavnú Listinu základných práv a slobôd a miera jej prerozdelenia i celkové postavenie miestnych samospráv bude v Ústave Slovenskej republiky upravené v súlade s Európskou chartou miestnych samospráv. Očakávam preto, že tento parlament bude oboznámený s jednotlivými rozhodnutiami, ktoré vláda prijala na riešenie problematiky samospráv v tom rozsahu, ako ich formulovali zástupcovia Združenia miest a obci Slovenska na svojich snemoch

v Banskej Bystrici a v Prievidzi. Verím, že poverenie podpredsedu vlády pána Vavru za styk so Združením miest a obci Slovenska nie je len poverením ad hoc k riešeniu prípravy spoločného zasadnutia vlády a Rady Združenia miest a obci Slovenska, ale stane sa trvalým rysom v činnosti vlády a vo vzťahu jej zodpovednosti k samosprávnym orgánom.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Slovo má pán poslanec Jakuš. Pripraví sa pani poslankyňa Baurová.

Poslanec J. Jakuš;

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

pán predseda vlády končil svoje vstupné vystúpenie tým, že sa teší na diskusiu k predkladanému materiálu. Myslím si, že jeho potešenie vyplývalo z toho, že očakáva konštruktívnu diskusiu. Bol by som rád, keby aj moje vystúpenie vyznelo ako konštruktívny príspevok k tejto diskusii.

Dovoľte mi povedať niekoľko postrehov k politike zamestnanosti v súvislosti s prerokovávaným materiálom. V predloženej správe na strane 23 sa píše - citujem: "Pri vstupe do ekonomickej reformy sa vláda zaviazala v rámci celkovej hospodárskej politiky presadzovať aktívnu politiku zamestnanosti. V nadväznosti na vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike sa pozornosť zamerala na urýchlené vytvorenie komplexnej siete systému služieb pre zamestnanosť. " Koniec citátu. Je nepochybné, že rezort ministerstva práce a sociálnych veci urobil nemálo krokov v tejto oblasti, ale

tento systém komplexnej siete by som nenazval systémom komplexnej siete pre zamestnanosť, ale systém služieb t. č. pre nezamestnanosť. Vychádzam z konkrétnych čísiel za I. polrok 1991. Podlá výkazov ministerstva práce a sociálnych vecí bolo k 30. 6. 1991 evidovaných 161 416 nezamestnaných. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a novokoncipované úrady práce so všetkými svojimi aktivitami, ako sú napríklad vytváranie spoločensky účelných pracovných miest, verejno-prospešné práce, rekvalifikácie, evidencia uchádzačov o zamestnanie, podpora a vytváranie nových pracovných miest, dotovanie pracovných miest pre absolventov škôl, a nakoniec sociálna sieť, sú len konpenzáciou niečoho, čo spomínané inštitúcie nemôžu ovplyvniť priamo a čo je v rukách rezortov bezprostredne ovplyvňujúcich hospodársku politiku.

Pružné odhady nezamestnanosti z decembra minulého roku od 8, 5 % do 17 %, na ktoré som poukazoval aj v mojej interpelácii, sa neodrazili v cieľavedomej štrukturálnej hospodárskej politike, ktorá by udržala mieru nezamestnanosti na dolnej hranici. Dnešný stav zvyšovania nezamestnanosti, keď len nárast medzi májom a júnom tohoto roku bol v absolútnych číslach 33 883 nových nezamestnaných, teda o 26, 5 %, je alarmujúci. Zvlášť výrazne sa to prejavuje v niektorých regiónoch, napríklad v okrese Čadca, na Kysuciach. Tento okres sa "prebojoval" na prvé miesto v Slovenskej republike s 10, 45 % nezamestnaných k 30. 6. Samotný rezort ministerstva práce a sociálnych vecí môže ovplyvniť úroveň zamestnanosti spomínanými aktivitami zhruba asi u 20 % nezamestnaných. Zvyšok zostáva mimo jeho pôsobnosti. A v tomto smere v predkladanom materiáli mi chýba perspektíva konkrétnych krokov oživenia hospodárskej sféry, ktorá by bola zároveň i odrazovým mostíkom konjunktúry výroby a tvorby pracovných miest. Chýba mi tu i konkrétna regionálna politika riešiaca tento problém.

Pán predseda vlády Čarnogurský včera v súvislosti so zrušením ministerstva pre hospodársku stratégiu hovoril, že jednou príčinou, prečo toto ministerstvo neplnilo funkciu, bolo, že nevytvorilo koncepcie pre regióny - menoval Kysuce a Oravu. V tomto materiáli, ktorý dnes prerokúvame, takisto som nenašiel nejakú koncepčnú záležitosť, ktorá by sa bezprostredne týkala týchto regiónov, ktoré mali problémy predtým, a majú ešte narastajúce problémy aj teraz. Napríklad, keď hovorím o Kysuciach, minulý týždeň došlo k situácii, že Pratex, bývalá Slovena v Čadci dostal od Centrotexu z Prahy príkaz kompletne zastaviť výrobu, nakoľko nemajú zabezpečený odbyt do Sovietskeho zväzu, ktorý dlhuje 150 miliónov. Dopad tohoto opatrenia je taký, že sa fabrika zatvára a stroje, ktoré sú v tejto fabrike, sa dostávajú na dražbu a pre budovy, ktoré tam zostávajú, sa bude hľadať nejaké iné uplatnenie. Myslím si, že toto nie je koncepčná politika.

Skončil sa školský rok a očakávame nástup absolventov do praxe. Podlá správy predloženej ministerstvom práce a sociálnych vecí do vlády tento týždeň pod názvom "Opatrenia na zamestnávanie vybraných sociálnych skupín" sa konštatuje, že vývoj zamestnanosti na Slovensku potvrdil predpoklad zakotvený v zákone o zamestnanosti, že bude potrebné zabezpečiť niektorým sociálnym skupinám osobitnú ochranu a podporu. K najviac ohrozeným skupinám patria absolventi stredných a vysokých škôl, stredných odborných učilíšť, absolventi základných škôl a občania so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhlo vláde opatrenia úhradou mzdy zamestnávateľovi, ak uzavrie pracovný pomer na dobu neurčitú s absolventom vysokej školy, stredného odborného učilišťa, gymnázia, ktorý skončil školský rok 1989/1990, 1990/1991, 1991/1992 a prvýkrát vstupuje do zamestnania, resp. nepracoval dlhšie ako 6 mesiacov. Úhrada sa poskytuje počas 12 mesiacov od nástupu absolventa z prostriedkov úradu práce. Ďalšie opatrenie bolo zvýšenie hranice príspevku na zriadenie jedného pracovného miesta v chrá-

nenej dielni u pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Čítali sme, vieme, že to bolo vo vláde prijaté.

Sú to opatrenia, ktoré sú vlastne východiskom z núdze, vychádzajú z filozofie štátnej garancie zamestnanosti, čo možno na jednej strane podporiť, ale na druhej strane tu chýba koncepčná a perspektívna politika hospodárskej sféry, ktorá bez tejto štátnej garancie by vytvárala podmienky pre zamestnávanie napríklad absolventov. Kroky rozširovania štátnej garancie nie sú perspektívou. Podpora v nezamestnanosti je totiž limitovaná produkciou národného dôchodku a národný dôchodok nevytvoria nezamestnaní. Aktívna politika zamestnanosti je vecou celej hospodárskej sféry.

Vytvorili sme sociálnu sieť. Je to ďalší mechanizmus ochrany občana pred totálnym úpadkom. Keď sa tvorila, vznikali tendenčné námietky i politicky motivované, proti veľkosti ôk tejto siete, aby cez ne neprepadli i tí, ktorí budú na ňu nevyhnutne odkázaní. Dnes už vieme, že je utkaná husto, a zachytáva všetkých potrebných, a možno niekedy aj menej potrebných. Ale vzniká iný problém - či jej nadmerné naplnenie nepovedie k jej potrhaniu, či pradivo tejto siete je dostatočne dimenzované na vysoký objem sociálne odkázaných, ktorých môžeme očakávať pri absencii aktívnej politiky zamestnanosti. Inak povedané, je naše hospodárstvo ocitajúce sa čím ďalej tým viac v depresii, schopné vytvoriť dostatočné prostriedky pre financovanie vysokej miery nezamestnanosti, či financovia sociálnej siete? Na to mi v predloženom materiáli chýba odpoveď.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Jakušovi. S faktickou poznám-

kou sa hlási pán poslanec Hrnko. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerova a po nej pán poslanec Hajduk.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni,

vládne prehlásenie považujem za veľmi dôležitú vec. Preto sa čudujem, že pán premiér nepočúva, čo poslanci k tomuto vládnemu prehláseniu hovoria. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán premiér bol odvolaný kvôli súrnemu telefonátu. Slovo má pani poslankyňa Bauerova.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážená Slovenská národná rada, vážení páni ministri, dámy a páni,

v súvislosti s častou plnenia a aktualizácie programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka vodného diela Gabčíkovo, považujem za svoju povinnosť uviesť nasledovné skutočnosti.

Po prvé - chcem vám tlmočiť strach a obavy 200 tisíc obyvateľov Žitného ostrova, ktorí pociťujú ohrozenie svojej existencie, keďže po naplnení vodnej nádrže budú mat hladinu vodnej nádrže 12 až 18 m nad svojimi hlavami a obydliami. Títo ľudia väčšinou boli svedkami nekvalitnej výstavby hrádze, ktorá sa stavala s tichým socialistickým konsenzom v tom zmysle, že každý každého okrádal, teda kvalita hrádze je veľmi pochybná, a to navyše v seizmickej oblasti.

Po druhé - v správe, ktorú vláda predložila, sa konštatuje: "Česko-slovenská strana nezískala doteraz hodnoverný doklad, ktorý by zdôvodňoval zastavenie výstavby. " - Koniec citátu. Vzniká otázka, či sa v skutočnosti zaujímala a či kohokoľvek zaujímalo, okrem niekoľkých posadnutých, aby získali hodnoverné podklady o dopadoch dokončenia vodného diela. Je pravdou, že vláda poverila kanadskú firmu HydroQuebeck-International vypracovaním štúdie otvorených ekologických problémov vodného diela. Táto štúdia bola vypracovaná na základe prístupných informácií. Informácie sprístupňovali Hydroconsult a ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. Aké boli tieto informácie? Napríklad takéto - citujem: "Stretli sme sa tu s jedným lesným inžinierom a jedným agronómom a rozprávali sme sa s nimi o náhľadoch na projekt čo do ich odboru" - strana 66 štúdie. Alebo: "Informácie o faune sú početné, pochádzajú zo športových úlovkov sčítaných ročne rozličnými regionálnymi poľovníckymi a rybárskymi spolkami, a ich údaje sú sústredené na ministerstve lesného a vodného hospodárstva. " Ak by o flóre a faune Slovenska neboli iné a dôkladnejšie údaje, museli by sme sa všetci, ako tu sedíme, prepadnúť od hanby. Strana 77: "Bolo povedané, že tento projekt bol predložený obyvateľstvu a že toto súhlasilo najmä s vybavením službami. "

Napriek takejto miere informovanosti odborníci z Hydro-Quebecku dospeli pravdepodobne silou logickej úvahy k niektorým zaujímavým uzáverom - citujem: "Treba tu pripomenúť, že koncepcia projektu už bola vybraná a vládou nebolo požadované žiadne porovnanie variantov čo do životného prostredia. " - strana 67. Alebo na inom mieste: "nebola analyzovaná žiadna alternatíva" - strana 77. Strana 78: "bola zanedbaná aj analýza sociálnych dopadov". Vláda túto správu prerokovala 18. februára a schválila ďalších 43 mil. korún na - citujem: "podrobné vyhodnotenie diela nezávislou a nezainteresovanou firmou, akou Hydro-Quebeck nesporne je, kto-

rá pomôže rozptýliť dramatizované obavy ochrancov prírody Česko-Slovenska i v Maďarskej republike. " Citát z druhej strany návrhu na financovanie technickej pomoci, predložený pánom ministrom Oberhauserom pod č. 30/91-330.

Vzniká v tejto súvislosti celý rad otázok, ako napríklad, či naozaj sa zabezpečí nestrannosť a nezávislosť prác, keď sa a priori takto určí zámer ďalších výskumov, či vôbec budú niekoho skutočne zaujímať výsledky okrem jedného cieľa, naďalej poskytovať jednostranné informácie o pozitívach, pri zamlčovaní a bagatelizovaní negatívnych dopadov, dodatočných nákladov a bude sa pokračovať vo výstavbe bez ohľadu na jeho riziká, najmä na ohrozenie najväčších zásob pitnej vody, ktoré by podľa mienky odborníkov mohli uspokojiť potreby až troch štvrtín obyvateľov Slovenska, o iných závažných ekologických, ekonomických a sociálnych dopadoch v tejto chvíli ani nehovoriac.

Po tretie - v citovanej správe Hydro-Quebecku na strane 73 sa hovorí: "Ocenenie jednotlivých prvkov dopadov vodného diela verejnosťou nebolo uvažované ako závažné. Skutočnosť je taká, že obyvateľov dotknutého územia sa nikdy nikto nepýtal na ich mienku. Ich protesty boli sústavne ignorované a bagatelizované. Preto v týchto dňoch protestujú svojským, neobvyklým spôsobom - obsadením časti staveniska. "

Vzhľadom na to, že protesty obyvateľov nemajú žiadnu publicitu, bola som poverená zhromaždením starostov a primátorov obcí a miest žitno-ostrovského regiónu, aby som vám predložila aspoň niektoré z nimi prijatých dokumentov. Stanovisko snemu združenia miest a obcí regiónu Žitný ostrov: "My, členovia žitno-ostrovského združenia miest a obcí, ktorí sme sa zišli 2. 7. 1991 na sneme primátorov a starostov v Dunajskej Strede, zaujímame k uvedeniu vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros do prevádzky dočasným riešením negatívne stanovisko, odvolávajúc sa na našu petíciu zo dňa 20. feb-

ruára, v ktorej sme žiadali zastavenie všetkých prác na Sústave vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros a taktiež zastavenie financovania projektových a prípravných prác na alternatíve C. S poľutovaním konštatujeme, že naša petícia, ktorá vyjadruje vôľu obyvateľov dotknutého územia, do dnešného dňa nebola braná do úvahy pri rozhodovaní o ďalšom postupe výstavby Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. " Nasleduje 45 podpisov starostov a primátorov.

V stanovisku sa odvoláva na petíciu, ktorú dostalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, a ktoré do dnešného dňa na túto petíciu neodpovedalo. Samozrejme, ani vy ju nepoznáte, preto si dovoľujem vám ju prečítať.

"My, členovia žitno-ostrovského združenia miest a obcí, ktorí sme sa zišli 20. 2. 1991 na sneme primátorov a starostov v Dunajskej Strede, žiadame:

1. zastavenie všetkých prác na Sústave vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros,

2. zastavenie financovania projektových a prípravných prác na alternatíve C,

3. vytvorenie komisie, ktorá bude rokovať s Maďarskou republikou o zrušení zmluvy z roku 1977 o výstavbe vodného diela a začne rokovať o spôsobe rozdelenia škôd, ktoré vznikli pri výstavbe,

4. odstúpenie pána ing. Ivana Čarnogurského alebo z funkcie podpredsedu Slovenskej národnej rady alebo z funkcie riaditeľa Hydrostavu, nakoľko nemožno pripustiť takú koncentráciu moci, aká bola zaužívaná za komunistickej vlády v Československu,

5. vytvorenie komisie odborníkov, ktorá vypracuje postup návratu územia postihnutého výstavbou do ekologicky prijateľného stavu.

Nesúhlasíme s hodnotením alternatívy C Hydroconsultom Bratislava, ktorý uviedol, že by stála 20 mld korún a trvala by 15 rokov. Pre túto alternatívu pripravíme menovanej komisii naše návrhy na riešenie rekultivácie územia postihnutého výstavbou. "

A napokon stanovisko k napúšťaniu vody do prívodného kanálu. Obecné úrady Baka, Trstená na Ostrove, Horný Bar, Kyselica, Bodíky, Vojka nad Dunajom a Dobrohošť dostali od Vodohospodárskej výstavby oznámenie o napustení prívodného kanálu, a to bez predchádzajúceho rokovania a upozornenia. Vzhľadom na to, že by napustenie prívodného kanálu zaplavilo cestu medzi obcami Kyselica a Vojka nad Dunajom, zaujali k tejto záležitosti nasledovné stanovisko:

"Uvedený prechod nám slúži ako každodenné nevyhnutné spojenie obyvateľov obcí s pracoviskami, školami, úradmi, so zdravotníckymi zariadeniami a ďalšími komunálnymi potrebami každodenného života. Zrušením štátnej cesty medzi Bačom a Dobrohošťou, ktoré bolo vykonané bez vyžiadania súhlasu obyvateľstva uvedených obcí, sa značne obmedzila najnutnejšia doprava medzi obcami za kanálom a s okolitým svetom. Obchádzka cez Gabčíkovo, ktorá znamená pre obyvateľov obce denne desiatky kilometrov a zbytočne premárnených hodín navyše, je neprijateľná. Z uvedených dôvodov nesúhlasíme s napúšťaním vody do prívodného kanála. " Podpísaní starostovia vymenovaných obecných úradov.

Na záver by som chcela uviesť ešte jednu skutočnosť. Začiatkom týždňa sme sa s pánom poslancom Rezsö Szabóom zúčastnili rokovania odborníkov z oboch strán v komisii životného prostredia. V priebehu rokovania sa potvrdilo, že zá-

sadne riziká vodného diela zatiaľ nie sú zhodnotené, závažné rozhodnutia sa prijímali a prijímajú na základe nepotvrdených hypotéz.

Klub MKDH a Spolužitia nevidia inú možnosť, než opätovne požiadať vládu, aby predložila parlamentu nezávislé odborné stanoviská o dodatočných investíciách a dopadoch vodného diela, aby o osude tejto stavby rozhodla Slovenská národná rada, aby sa prestala manipulovať verejná mienka v tejto záležitosti, aby sa táto otázka neposúvala do roviny národnej a politickej.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Rád by som informoval plénum, že pán predseda vlády rokoval s pánom generálnym konzulom Maďarska práve o gabčíkovskej stavbe.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Majer. Nasledovať bude pán poslanec Hajduk a potom pán poslanec Kmeť.

Poslanec J. Majer:

Vážená Slovenská národná rada,

mám také informácie, že tí, čo blokujú stavbu v Gabčíkove, a tí, čo vyvolávajú emócie okolo tejto stavby, nie sú príslušníci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani Slovenskej republiky. Preto mám otázku na pani Bauerovu, i všetkých tých, ktorí nám predložili tieto listy, akú majú alternatívu pre riešenie energetickej situácie na Slovensku

v budúcnosti. Ak túto alternatívu nemajú, a ak ju nepredložia, považujem všetky tieto reči za deštrukciu.

/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pani poslankyňa hovorila o tom, že poslanci Slovenskej národnej rady rozhodnú o budúcnosti stavby Gabčíkovo-Nagymaros. Rád by som upozornil každého poslanca, že sme zákonodarný orgán, na rozhodovanie o budúcnosti stavby je tu vláda, preto sme jej dali dôveru, preto sme ju poverili určitými úlohami, aby o týchto veciach rozhodla. Toto nie je úlohou poslancov.

/Potlesk. / Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hajduk. Poslanec A. Hajduk;

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

na strane 20 v plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa konštatuje, že výstavbu čistiarní odpadových vôd sa nedarí zabezpečovať podľa potrieb. Poskytnuté dotácie neumožňujú jej plynulé finančné krytie. V tejto súvislosti treba uviesť skutočnosť, že vláda

minulého režimu namiesto komplexného riešenia komplexnej bytovej výstavby, podmieňujúcich investícií KBV a čistiarní odpadových vôd situáciu v prevažnej miere neriešila. Riešila ju tak, že prakticky poskytovala nedostatočné množstvo finančných prostriedkov a udeľovala vládne výnimky na vypúštanie vôd odchylne od ustanovení zákona č. 138/1973 Zb. o vodách. Ešte dnes je v Slovenskej republike evidovaných 128 výnimiek z tohto zákona, a z toho 85 je udelených pre verejné kanalizácie z dôvodu neexistujúcich čistiarní alebo ich preťaženia. Pritom obytné súbory sa stavali bez ohľadu na výstavbu čistiarní odpadových vôd. Ďalšia praktika z minulosti bola tá, že veľké stavby čistiarní odpadových vôd sa umele rozdeľovali na menšie celky, s paradoxnou situáciou, že bez poslednej časti stavby prvé nebolo možné uviesť do prevádzky. Napríklad kanalizácia a čistiareň odpadových vôd v Prešove. Chcem konštatovať, že od 1. 1. 1992 vláda Slovenskej republiky zruší všetky tieto výnimky. Príčinu tohto stavu vidím v tom, že vtedajší plánovací systém nevytváral podmienky na vecné riešenie nevyhovujúcej akosti vody najmä výstavbou čistiarní odpadových vôd.

V súvislosti s prerozdelením prebytku štátneho rozpočtu plne chápem zámery vlády Slovenskej republiky ukončiť rozostavané obytné súbory v rámci KBV, odovzdať byty, a tým pomôcť mladým ľuďom a zároveň riešiť čiastočne zložitú situáciu v stavebníctve, kde je poukázaná l mld korún z prebytku. Druhá miliarda je rozdelená do piatich rezortov, a to ministerstvo zdravotníctva 300 miliónov, Slovenská komisia pre životné prostredie 300 miliónov, ministerstvo školstva 250 miliónov, ministerstvo práce 100 miliónov a a ministerstvo kultúry 50 miliónov.

Pri tejto zjavnej snahe vlády Slovenskej republiky riešit problémy vyvstáva a vyhrocuje sa zložitosť spojená s tým, že časť obytných súborov sa dokončí, avšak byty sa čakateľom neodovzdajú pre nevybavenosť podmieňujúcich sta-

vieb KBV z dôvodu nevybudovaných ekologických stavieb. Slovenská komisia životného prostredia svoje stanovisko k tejto záležitosti vo vláde už viackrát uviedla. Je to spôsobené predovšetkým tým, že dnes je znova daný zvýšený objem na ukončenie rozostavaných bytov, napriek dedičstvu minulosti, a pritom sa neprihliada na aspekt budovania podmieňujúcich investícií. Uvediem konkrétne prípady: Iba na vybraných rozostavaných 58 stavbách a ostatných stavbách vodného hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré sledujú zlepšenie dodávky pitnej vody a výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, bola požiadavka zvýšenia dotácií zo štátneho rozpočtu bez začínaných nových stavieb v sume cca 2, 6 mld korún. Z prebytku štátneho rozpočtu bolo pridelených iba 300 miliónov korún. Pri takýchto prerozdeleniach nie sú reálne možnosti na plynulé dokončenie najdôležitejších stavieb, a tým ani na odovzdanie obytných súborov. Zároveň nie je možné ani uvažovať so začínaním nových stavieb.

Napríklad situácia na niektorých rozostavaných stavbách je takáto: Medzev - kanalizácia a ČOV - termín dokončenia 11/91, finančná potreba na dokončenie 16, 2 mil. korún, pridelené prostriedky l mil. korún, Levoča, Spišská Nová Ves

- prívodný vodovodný rad - termín dokončenia 11/88, potreba na dokončenie 20 mil. korún, pridelené prostriedky l mil. korún, Snina - rekonštrukcia kanalizácie - termín dokončenia 10/92, finančná potreba 40 mil. korún, pridelených je 5 mil. korún. Ukončenie tejto stavby je podmieňujúce pre odovzdanie l 660 bytov v meste. Treba brat do úvahy aj to, že začatie tejto investície, napriek jej projekčnej príprave, sa odsúvalo z roka na rok, aj keď v roku 1989 podmieňovalo výstavbu najviac bytov v rámci Slovenskej republiky. Ďalšia stavba Vihorlat, Popričný, Michalovce - rozšírenie vodných zdrojov

- termín dokončenia 01/92, pridelené finančné prostriedky na tento rok 10 miliónov, do ukončenia stavby ostáva prestavať 84, 8 miliónov. Obdobne sú to ďalšie stavby: Košice - rozšírenie ČOV II. stavba, Prešov-Sekčov - kanál a ČOV IV. stav-

ba, Krompachy - kanál a ČOV, Humenné - rozšírenie ČOV. Mohol by som takto rad za radom pokračovat v rámci celej Slovenskej republiky.

Táto situácia je kritická v rámci celej Slovenskej republiky. Pri doterajšom nedostatočnom prerozdelení finančných zdrojov rozostavané vodohospodárske stavby nemôžu byť ukončené, môžu byt reálne ukončené až na prelome druhého tisícročia. Pýtam sa vlády Slovenskej republiky, či niekto vykonal analýzu rozostavaných stavieb, ktoré sú budované zo štátneho rozpočtu, v rozpočtových organizáciách a v organizáciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet cez finančný plán - to sú podniky vodární a kanalizácií, pretože tieto oblasti sa musia nutne zmapovať a dbať o to, aby boli dokončené. Sú na to rôzne cesty, ale analýza nám ukáže, ktoré sú to. V tejto analýze musí byt uvedené, ktoré stavby musia byť dokončené, lebo zmrazením by došlo k ich poškodeniu.

Ďalšia otázka znie, či objem l mld. korún pri prebytku štátneho rozpočtu na KBV už bol rozdelený, a ak áno, pódia akých kritérií a v akých objemoch bol rozdelený do jednotlivých regiónov Slovenskej republiky, a či v tomto objeme je zahrnutá aj technická infraštruktúra.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. Slovo má pán poslanec Kmeť. Pripraví sa pán poslanec Strýko.

Poslanec V. Kmeť:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,