SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA
9., 10., 11., 12. a 16. júla 1991
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 16. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
II. časť
IX. volebné obdobie
Tretí deň rokovania 16. schôdze Slovenskej národnej rady
11. júla 1991
Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážené kolegyne, kolegovia,
pokračujeme v rokovaní 16. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Zisťujem, že je prítomných 84 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
V rokovaní pokračujeme ôsmym bodom programu, ktorým je
Správa o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990.
Správu ste dostali ako tlač 148 a spoločnú správu výborov ako tlač 148a. Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského, aby predloženú správu uviedol.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský;
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
pristupujete k prerokúvaniu Správy o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. V predloženej správe vláda reaguje na uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo 14. júna 1991, v ktorom ste
vláde uložili predložiť na dnešné zasadnutie Slovenskej národnej rady odpočet plnenia programového vyhlásenia z júla minulého roku a aktualizovať programové vyhlásenie na druhú polovicu jej volebného obdobia.
Vláda zvolila postup, že v prvej časti materiálu predkladá odpočet konkrétnych úloh z programového vyhlásenia tak, ako ich prijala Slovenská národná rada v júli minulého roku a nadväzne na to v druhej časti aktualizuje programové vyhlásenie o potrebné korekcie vyplývajúce z analýzy doterajšej jej činnosti, osobitne z posúdenia sprievodných javov transformácie našej ekonomiky.
Aktualizácia programového vyhlásenia zachováva kontinuitu všetkých zásadných politických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických cieľov zahrnutých v pôvodnom programovom vyhlásení.
Doterajší priebeh a výsledky procesu transformácie ekonomiky v Slovenskej republike ukázali hĺbku problémov, ktoré sa nahromadili za 40 rokov. Chcem však pripomenúť, že v súčasnosti pri hodnotení vývoja ekonomiky, zvlášť jej nepriaznivých javov, sa často dostatočne neprihliada na to, že mnohé z nich sú dôsledkom predchádzajúceho vývoja a nie uplatňovania ekonomickej reformy. Vláda sa naďalej hlási k zodpovednosti za uskutočnenie prechodu od centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú, ktorou ju zaväzuje programové vyhlásenia z júla minulého roku. Pritom si uvedomuje potrebu reagovať na všetky problémy, ktoré tento prechod prináša, a regaguje na ne konkretizáciou svojej hospodárskej politiky. V tomto zmysle je potrebné chápať predloženú aktualizáciu programového vyhlásenia.
Konkretizácia hospodárskej politiky nie je popretím princípov ekonomickej reformy, je len využitím toho, čo scenár ekonomickej reformy umožňuje, a čo sa vláda snaží pomo-
cou disponibilného inštrumentária využiť. Vyrovnanie ponuky a dopytu dosiahnuté najmä obmedzením agregátneho dopytu vláda pokladá v tejto etape za potrebné doplniť niektorými dynamizujúcimi prvkami, ktoré dávajú predpodklady na to, aby sa ekonomika dostala na cestu postupného rozvoja. Osobitnú pozornosť vláda venovala sformovaniu politiky rozvoja v podobe programov na oživenie ekonomiky. Ide o nový prvok v činnosti vlády, ktorý programové vyhlásenie vlády z júla minulého roku neobsahovalo.
Programy na oživenie ekonomiky majú svoju vecnú stránku, za ktorú bude zodpovedať podnikateľská sféra spolu s jednotlivými rezortami, a systémovú stránku. Programy vychádzajú z identifikácie ťažiskových problémov ekonomiky Slovenska a ich cieľom je potrebná reštrukturalizácia hospodárstva. Účasť podnikateľských subjektov na týchto programoch bude spojená so štátnou podporou. Bude sa tak diať prostredníctvom nástrojov rozpočtovej, úverovej, úrokovej, daňovej a odpisovej politiky.
Vláda chce reagovať aj na niektoré negatívne dopady, ktoré transformácia ekonomiky pre podniky a obyvateľstvo prináša. Preto prijala sústavu osobitných opatrení koncentrujúcich sa najmä na riešenie úverovej zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov, stimulácie dopytu vo výrobnej sfére a u obyvateľstva, oživenia investičného trhu, problematiky komplexnej bytovej výstavby, valorizácie výdavkov rozpočtovej sféry, najmä zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí a odbytu prebytkov poľnohospodárskej produkcie.
Vláda nie je spokojná s doterajším priebehom privatizácie, predovšetkým malej privatizácie, kde dochádza k oneskoreniu oproti pôvodným predpokladom v dôsledku meškania vydávania legislatívnych úprav, ale aj ďalších nedostatkov inštitúcií a pracovníkov, ktorí túto časť privatizácie zabezpečujú.
V procese veľkej privatizácie vláda bude venovať veľkú starostlivosť vecnej a organizačnej príprave, spracovaniu privatizačných projektov a prechodu vlastníctva privatizovaných organizácií. Aby celý tento proces príliš nezaostával oproti predpokladom, bude potrebné, aby pôvodní zakladatelia spolu s managamentom štátnych podnikov boli iniciatívnejší pri riešení krízových stavov podnikov a pri hľadaní rozvojových zámerov.
Aktualizácia programového vyhlásenia vlády obsahuje i zámery smerujúce k podpore drobného a stredného podnikania a vstupu zahraničného kapitálu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
prechod ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovú je proces dlhodobý a zložitý. Opatrenia, ktoré sú zakotvené v hospodárskej politike vlády Slovenskej republiky, vytvárajú predpoklady na to, aby sa ekonomika dostala postupne zo štádia recesie do štádia rozvoja. Vláda si uvedomuje, že jej výsledky budú ovplyvňované adaptačnými schopnosťami podnikateľskej sféry, ale aj podstatnou zmenou prístupov a práce rezortov a všetkých zainteresovaných orgánov štátnej správy. Vláda chce robiť aktívnu hospodársku politiku, a je presvedčená, že princípy ekonomickej reformy vytvárajú dostatočne široký priestor aj na riešenie takých problémov, pri ktorých nemožno očakávať, že ich automaticky vyrieši samotný trh.
Vláda v predkladanej aktualizácii svojho vyhlásenia musela hľadať a nájsť správnu mieru konkrétnosti a podrobnosti. Vládne vyhlásenie nemôže a nechce byť konkrétnym návodom na postup jednotlivých ministerstiev, a tobôž nie jednotlivých podnikov. Preto vláda zámerne volila takú mieru podrobnosti a konkrétnosti, ktorá jej umožnila s dostatočnou
presnosťou a jasnosťou vymedziť hlavné profilujúce črty jej činnosti na všetkých úsekoch, najmä však na nepochybne kľúčovom úseku, ktorým je ekonomika. Vládne vyhlásenie tu jednoznačne vymedzuje rozhodujúce princípy hospodárskej politiky vlády v nadchádzajúcom období, jej hlavné ciele a opisuje nástroje, ktoré vláda bude v súlade s princípmi premeny ekonomiky využívať.
Vláda je presvedčená, že práve zvolená a nie väčšia miera konkrétnosti a podrobnosti vytvára priestor na aktivitu podnikateľských subjektov, na formovanie ich adaptačného procesu. Na druhej strane vláda si je vedomá, že predložené vyhlásenie budú musieť vo svojej hospodárskej politike vo vzťahu k podnikateľskej sfére, k mikroekonomike, konkretizovať príslušné ministerstvá.
Vládne vyhlásenie nevychádza z predstavy, že problémy spojené s transformáciou ekonomiky vyriešia automaticky pôsobiace trhové sily, no ani z presvedčenia, že je v silách vlády suplovať nesuplovateľné funkcie podnikateľskej sféry. Toto presvedčenie determinovalo mieru konkrétnosti a podrobnosti, pre ktorú sa vláda vo svojom vyhlásení rozhodla.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, teším sa na diskusiu o tejto správe.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi predsedovi vlády za úvodné slová. Skôr, ako budeme pokračovať, odporúčam, aby sme zvolili komisiu, ktorá vypracuje návrh na uznesenie k tomuto bodu programu a po skončení rozpravy ho predloží na schválenie Slovenskej národnej rade.
Za členov komisie sa navrhujú: Ján Klepáč za KDH, Peter Tatár za VPN, Michal Géci za Demokratickú stranu, Ladislav Pirovits za MNI, Róbert Brestenský za SNS, Juraj Plesník za SDĽ, Roman Hofbauer za HZDS, Gábor Agárdy za MKDH, Štefan Harna za Spolužitie, Gabriela Kaliská za Stranu zelených.
Má niekto z vás pripomienky alebo iný návrh? /Pripomienky neboli. /
Dávam hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 102 poslancov. /
Kto je za navrhované zloženie komisie?
/Za návrh hlasovalo 93 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Zisťujem, že sme zvolili komisiu na vypracovanie návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k Správe o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 199O.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako prvý v rozprave vystúpi podpredseda Slovenskej národnej rady pán Ján Klepáč, ktorý zhrnie výsledky rokovania výborov Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,
vážené poslankyne, vážení poslanci,
v júli 199O predstúpila novovymenovaná vláda Slovenskej republiky pred plénum Slovenskej národnej rady s programovým vyhlásením, ktorým sa uchádzala o jeho dôveru a prostredníctvom neho i dôveru celej slovenskej verejnosti. Programové vyhlásenie predstavovalo globálny pohľad vlády na riešenie hlavných spoločensko-politických a sociálno-ekonomických problémov Slovenska. Dnes, v polovici svojho funčkného obdobia, predkladá odpočet svojej činnosti a aktualizuje svoje programové vyhlásenie k súčasným podmienkam.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením číslo 433 z 28. júna 1991 pridelilo Správu o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na prerokovanie výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, s termínom prerokovania do 8. júla 1991. Sedem výborov Slovenskej národnej rady vyslovilo s predloženou správou súhlas. Dva výbory Slovenskej národnej rady - Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu odôvodnili neprijatie správy nedostatočným časovým priestorom, ktorý mali poslanci na preštudovanie a dôsledné zoznámenie sa s predloženou správou. Pri tejto príležitosti si dovolím poznamenať, že Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu prijal svoje uznesenia dňa
3. júla, Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady dňa
4. júla. Do termínu 8. júla zostával teda časový priestor štyroch resp. piatich dní, aj keď uznávam, že tri z týchto dní boli sviatkami. Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva neodsúhlasil správu vlády Slovenskej republiky pre nedostatočný počet získaných hlasov. Deväť členov výboru hlasovalo za prijatie správy, dvaja proti a dvaja sa hlasovania zdržali. K platnému prijatiu uznesenia chýbal jeden hlas.
Pripomienky výborov sú zhrnuté v spoločnej správe, ktorú ste dostali včera ráno pod číslom 148a, preto nebudem ukrajovať z rozpravy a zdržovať sa ich prečítaním. Prerokovanie správy o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia vlády však ukázalo, že sa javí veľmi naliehavým, aby výbory pravidelne, aspoň jedenkrát mesačne, zaradovali na svoje schôdze kontrolu programového vyhlásenia vlády, pozývali naň príslušných rezortných ministrov a zistené skutočnosti prostredníctvom predsedov výborov predkladali Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Tento postup, ako dúfam, sa zakotví aj v návrhu rokovacieho poriadku.
Na základe pripomienok výborov Slovenskej národnej rady obsiahnutých v spoločnej správe, i na základe výsledkov dnešnej rozpravy, vami menovaná komisia predloží návrh uznesenia, ktoré bude predmetom schvaľovania. Prosím zvolených členov komisie, aby pozorne sledovali rozpravu a aby v rámci prvej prestávky sa zhromaždili v Modrom salóne.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi podpredsedovi Klepáčovi. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili títo poslanci: pán Géci, pán Plesník, pán Jakuš, pani Bauerova, pán Hajduk, pán Kmeť, pán Strýko, pán Ásványi, pán Hofbauer, pán Ondruš Vladimir, pán Ľupták, pán Hübel a pán Agárdy. Dávam slovo prvému z prihlásených pánovi poslancovi Gécimu. Pripraví sa pán poslanec Plesník.
Poslanec M. Géci;
Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážená vláda,
vážení páni kolegovia poslanci,
vo svojom rozbore vyhlásenia programu slovenskej vlády sa budem zaoberať niektorými kritickými poznámkami, ktoré sa vzťahujú najmä na riešenie do apríla tohoto roku, nakoľko táto vláda po rekonštrukcii mnohé veci zatiaľ dosiahnuť nemohla.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nebolo dosť konkrétne. Ekonomicko-sociálny vývoj podľa uvedeného vyhlásenia nebol dodržaný. Priemyselná výroba v prvom štvrťroku 1991 sa oproti prvému štvrťroku 1990 znížila o 14 %. Dôvody zníženia sú najmä obmedzenie zbrojnej výroby, zníženie zahraničného obchodu, zníženie dopytu na domácom trhu. Tu však treba povedať, čím to nahradiť, aby zníženie priemyselnej výroby ďalej nepokračovalo na úkor ekonomickej prestavby.
Vážnym odvetvím v našom hospodársko-ekonomickom riadení je poľnohospodárstvo a výživa národa. Aj tu vznikol pokles výroby, v rastlinnej výrobe cca o 11 %, v živočíšnej výrobe o 2, 3 %. Zaujíma nás, kde vznikol konkrétny dôvod uvedeného zníženia oproti roku 1990. V nedostatočnej konkurenčnej schopnosti slovenského poľnohospodárstva? Celkove poklesol odbyt poľnohospodárskych výrobkov. Dôvody: nedostatočný nákup spotrebiteľmi pre neúmerné vysoké trhové ceny. Je pravdou, že dnes na Slovensku v rámci družstiev a štátnych majetkov nevieme vyprodukovať napríklad mlieko pod 8 korún a ďalšie výrobky. Neviem, či Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky hodnotilo, aké náklady sa započítavajú do poľnohospodárskych výrobkov, koľko percent je v nich neproduktívnych nákladov. To je potrebné v rámci jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov konečne vyčísliť.
Na vývoj prestavby veľmi nepriaznivo zapôsobilo aj stavebníctvo znížením plnenia úloh o 37 % oproti roku 1990. Neplnenie stavebníctva malo veľký vplyv aj na zvýšenie nezamestnanosti. Ako hlavný dôvod bol nesolventnosť investorov, čím stavebné podniky boli nútené obmedziť výstavbu a prepúšťať zamestnancov. Mám dotaz, prečo vláda Slovenskej republiky dostatočne nedotovala stavby, ktoré boli určené na ukončenie hneď po prvom štvrťroku 1991. Nezamestnanosť zo stavebníctva by určite bola nižšia.
V rámci sociálnej politiky nie sú rozvojové programy regiónov obcí a jednotlivých podnikov, čím mešká aktivita zamestnanosti. Je potrebné pripraviť novelizačné normy pre sociálnu prácu v oblasti zamestnanosti a potrieb trhu práce, aby sa nezamestnanosť nezvyšovala. Miera nezamestnanosti na Slovensku už dosiahla 5 %, do konca roku 1992 sa počíta s osempercentnou nezamestnanosťou. Našu verejnosť zaujíma, aké sú predpoklady na zníženie nezamestnanosti. To nám Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zatiaľ konkrétne nehovorí.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa málo zaoberá ťažkosťami, ktoré sa dotýkajú našich dôchodcov, najmä starších, ktorých dôchodky sa pohybujú do l 6OO korún mesačne. Pýtam sa, čo urobí vláda Slovenskej republiky pre zimné obdobie, keď z dôchodku nebudú môcť zaplatiť nájomné a vykurovanie bytov. Túto otázku nastolujem vláde Slovenskej republiky, aby už teraz uvažovala o riešení zimného obdobia. To isté sa bude týkať aj rodín s viacerými deťmi a nezamestnaných.
V rámci privatizácie vzniklo obmedzenie, čo má vplyv aj na príjem do štátneho rozpočtu a čiastočne aj na zamestnanosť obyvateľstva. Je potrebné doriešiť nefunkčnosť okresných privatizačných komisií a neochotu štátnych podnikov poskytovať potrebné údaje tým, ktorí majú záujem o privati-
žaciu. Je potrebné vyjasniť vzťahy medzi obcami a okresnými privatizačnými komisiami. Zákon o malej privatizácii je potrebné novelizovať, a to skrátenie 30-dňovej lehoty na vyriešenie zoznamov a predĺženie dvojročnej lehoty prenájmu aspoň na 5 rokov. Je potrebné, aby vláda Slovenskej republiky vyvinula čo najväššie úsilie na drobné a stredné podnikanie, na rýchly rozvoj a príliv zahraničného kapitálu vo všetkých jeho formách. Záleží to tiež od urýchlenia legislatívy.
Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy musí konečne v rámci agropotravinárskeho komplexu urobiť také opatrenie, aby v rámci poľnohospodárstva a výživy nedošlo k stagnácii, aby ceny poľnohospodárskych výrobkov boli zabezpečené úmernou cenovou reguláciou. V rámci organizácií poľnohospodárskych podnikov podporovať organizácie, ktoré budú mat snahu trhovo podnikať cenovo a kvalitnou výrobou, a tým byt konkurenčne schopnými.
Ekonomické problémy sú naším hlavným riešením v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Štruktúra slovenskej ekonomiky má nízku výkonnosť. Ekonomické problémy je potrebné hlbšie rozoberať, a to až na podniky, t. j. na výrobnú sféru. V prvom štvrťroku príjmy do štátneho rozpočtu boli priaznivé, a to 4, 3 mld. Pýtam sa pána ministra financií Slovenskej republiky, prečo v ďalších obdobiach roku 1991 by príjmy do štátneho rozpočtu mali byt nepriaznivé, ekonomická reforma by mala pokuľhávať, ale princípy reformy sa nesmú zmäkčovať. Ekonomické tažkosti, ktoré postihujú naše podniky, sú najmä v platobnej neschopnosti. Je potrebné riešiť problémy podnikov, ktoré vyrábajú, ale nepredávajú. Je potrebné riešiť problémy podnikov, aby také niečo sa už v rámci priemyslu aj obchodu neopakovalo. Naším cieľom musí byt nielen vyrábať, ale najmä predávať. Neviem, či by sa nemala použiť pomoc vlády fondom trhovej regulácie. Platobná
neschopnosť je veľmi nebezpečná, preto sa na to musí nájsť vhodné riešenie.
Je pravdou, že tieto problémy, ktoré ťažia našu súčasnosť a ekonomiku, boli už nahromadené v minulosti, do roku 1989. Preto ich riešenie je nepomerne ťažšie, ale musíme sa s tým vysporiadať k spokojnosti nášho ľudu.
Vážení páni poslanci,
v našej ďalšej zákonodarnej činnosti je našou povinnosťou viac sa venovať aj kontrole plnenie nastolených úloh v programe slovenskej vlády. Husí byť našou povinnosťou zaoberať sa kontrolou činnosti jednotlivých ministerstiev do dôsledkov. Preto znova nastoľujem aj pri tejto príležitosti svoj pôvodný návrh, aby páni ministri podávali v určitých obdobiach v Slovenskej národnej rade expozé, aby sme mohli kontrolovať činnosť jednotlivých ministerstiev. Som presvedčený, že to priniesie odhaľovanie nedostatkov a najmä zlepšenie plnenia vládneho programu vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Gécimu. Slovo má pán poslanec Plesník. Pripraví sa pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Plesník;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
s uspokojením som privítal, že ako hodnotiaca, tak i aktualizovaná časť dokumentu prináša podstatne jasnejšie
a konkrétnejšie výsledky a predstavy ekologizácie našej spoločnosti v činnosti vlády. Odzrkadľujú to najmä state rezortu Slovenskej komisie pre životné prostredie. Bližšie sa k tomu vyjadruje uznesenie Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prijaté k tomuto dokumentu. Žiaľ, túto konkrétnosť už postráda oblasť činnosti našich samospráv.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obmedzuje ingerencie vlády a ústredných orgánov štátnej správy na činnosť orgánov samospráv miest a obcí. Vzhľadom na závislosť samosprávnych orgánov na štátnej správe z pohľadu dotačnej politiky, priebehu malej privatizácie, a dnes čoraz viac kritizovaného nevhodne prerozdeleného výkonu štátnej správy, sa však vláda nemôže zbaviť dielu svojej zodpovednosti za súčasný neuspokojivý stav samospráv. Je teda všetko v poriadku s pôvodným programovým vyhlásením, jeho tézou k obciam, že základným princípom bude slobodný občan, v slobodnej prosperujúcej obci?
Napriek proklamovanej ekonomickej samostatnosti samosprávnych orgánov koncepcia tvorby štátneho rozpočtu na rok 1991 predpokladá, že cca 6 mld korún bude v obecných rozpočtoch krytých vlastnými príjmami. Počítali sa do toho miestne dane a poplatky, výnosy obecných podnikov a 13-percentný podiel dane zo mzdy a poľnohospodárskej dane, a cca 6 mld v obecných rozpočtoch má kryt štátny rozpočet dotáciou. Už pri predkladaní zákona o štátnom rozpočte klub poslancov Strany demokratickej lavice upozorňoval, že takáto koncepcia odkázanosti na dotácie zo strany štátneho rozpočtu bude pre samosprávne orgány najviac zraniteľná a už vtedy sme navrhovali prostredníctvom vystúpenia pána poslanca Zselenáka zvýšiť 13-percentný podiel dane zo mzdy na 20 %, čím by sa do obecných rozpočtov dostalo viac o takmer 2 mld korún, a teda znížila sa závislosť na dotácii štátneho rozpočtu. Tento návrh však nezískal dostatočnú podporu. A aká je realita?
Miestne poplatky i naším pričinením, tým, že sme v zákone o obecnom zriadení odsúhlasili na zavedenie miestnych poplatkov a dani referendum, môžu obce uplatňovať až od účinnosti novely zákona č. 369, teda mnohé obce až začiatkom tretieho štvrťroka. Náhradu výpadku tejto časti v rozpočte však vláda zabudla čo i len spomenúť, akým spôsobom sa bude riešiť. A pritom pri posudzovaní rozpočtov a vykrývaní dotácií sa vychádzalo z predpokladu vykrytia rozpočtov najmä touto príjmovou častou.
Obecné podniky vlastne ešte neexistujú, nakoľko ministerstvo vnútra a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku doteraz nevykonali prevod vlastníctva štátu na obce u tých štátnych podnikov, u ktorých v zmysle zákona č. 518/1990 obec získala zakladateľskú funkciu. Tu sa plne potvrdila dnes už verejne proklamovaná prijatá zásada. Rozsiahly presun štátneho vlastníctva do súkromných rúk treba uskutočniť ešte pred prijatím zákona o majetku obcí, nakoľko sa predpokladalo, že obce a mestá pri snahe maximalizovať svoje zdroje nebudú sa chcieť poľahky dobrovoľne zriecť svojich ziskových podnikov miestneho hospodárstva. Ako keby sa pri prijatí tejto zásady zabudlo, že práve takto vzniknuté obecné podniky mali do pokladní obcí priniesť takmer 1, 8 mld korún, a za týchto podmienok, keď obce nevlastnia vlastné prevádzkové jednotky, sú označované, ako uvádza tento dokument na strane 22, za jeden zo zodpovedných subjektov za pomalý priebeh privatizačného procesu.
A ako je to z dotáciami? Neúčelové dotácie neboli do obecných rozpočtov odvedené ani do 26. mája tohto roku, účelové boli v I. štvrťroku vyplatené len vo výške 12, 7 %. Naviac, pri prerozdeľovaní týchto prostriedkov boli síce prijaté zásady a pravidlá zohľadňujúce ekologizáciu našich obcí, avšak pri samotnom prerozdeľovaní už ministerstvo financií nebralo do úvahy dohovor so Slovenskou komisiou pre životné prostredie dokončiť rozostavené ekologické stavby, ne-
budovať vodovody pred dokončením budovania kanalizácií, a prioritu klásť do ekologicky zaťažených oblastí. Ale naviac, nebralo sa do úvahy ani vyjadrenie samosprávnych orgánov. Dôsledok poznáme jednak z vlastných stretnutí so starostami obcí, ale i zo samotného sumarizujúceho prehľadu dotácií. 40 % dotácií bolo poskytnutých na novozačinajúce stavby v tomto roku, takmer polovica z toho sú však neekologické a neboli kryté rozostavané a najmä ekologické stavby z minulosti.
Aktualizovaná časť programového vyhlásenia však odpoveď na riešenie týchto ekonomických problémov v činnosti samospráv neprináša. A pritom možných riešení je viacero. Napríklad nezávislosť obecných rozpočtov vidíme vo zvýšení podielu dane zo mzdy na cca 20 až 30 %, ale najmä v zmene daňových pravidiel, aby napríklad daň z obratu, daň z pridanej hodnoty, ekologická daň, či odvod zo zisku sa vo svojej pomernej časti odvádzal späť na územie, kde je tvorený, teda do obce. Štátne dotácie ponechať na krytie časti obecných rozpočtov, ktoré zabezpečujú výkon zverenej štátnej správy, a na prerozdeľovanie do účelových programov podľa osobitosti jednotlivých regiónov. Z prerozdeľovacieho procesu však nemožno vylúčiť regionálny samosprávny orgán, a to povedzme ten, ktorý sme si v zákone č. 369 ustanovili, a to je konferencia starostov.
Zamyslieť sa treba aj o prenesení väčšej miery zodpovednosti za malú privatizáciu na obce, aby sme tak naplnili obsah zákona č. 369 o obecnom zriadení, ktorým sme obciam dali povinnosť vytvárať predpoklady pre napĺňanie potrieb občanov a vytváranie podmienok rozvoja podnikateľských aktivít. Túto zainteresovanosť obcí na malej privatizácii môžeme zvýšiť i tým, že už teraz v priebehu dražieb povedzme 50 % podielu hodnoty vydraženej nad výkričnú cenu prevedieme do rozpočtu obcí aj na rozvoj podnikateľského zázemia.