To sú dve moje pripomienky a návrhy. Prosila by som poslancov, aby zvážili a hlasovali podlá svojho vedomia a svedomia, lebo sa to týka veľmi vážnej problematiky a naši vlastníci si to zaslúžia.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem aj ja pani poslankyni. Vystúpi pán poslanec Galanda.
Poslanec M. Galanda;
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovolil by som si povedať iba pár myšlienok, ani nie tak k predloženému vládnemu návrhu zákona, ale skôr k nám, k našej činnosti, k celému plénu. Dovolím si spýtať sa, či si myslíme, že tak ako pracujeme, dostatočne využívame svoj profesionálny mandát poslanca, či náhodou trošku nezanedbávame prácu vo výboroch, keď potom takéto veci sa zjavujú až v pléne /potlesk /. Pýtam sa, či tento mechanizmus, keď v pléne v rámci rozpravy môže prísť hocikto, hocikedy, s hocakou poznámkou, a tá môže byť prijatá, neohrozuje aj zákon. Nerád by som bol niekedy v koži predkladateľa zákona. Vidím, ako sa tu zo sekundy na sekundu dávajú návrhy, hocikedy kontraverzné, ktoré potom môžu meniť filozofiu zákona, podstatu zákona. Čo to donesie v praxi?
Preto by som si dovolil využiť túto situáciu a vzniesť menší apel na predsedov poslaneckých klubov, a zároveň aj na predsedníctvo, aby využili toto dlhé leto a zamysleli sa nad tým, či by sme nemali prijať určitý mechanizmus práce. Napríklad aj v tom, že po určitej hodine je prestávka, aby sme
na väčšinu hlasovaní boli pripravení. Na jeseň by sme si tu zaviedli určitý profesionálny systém práce - vzory máme určite v zahraničí - a potom by sme mohli pracovať ozaj ako profesionálni poslanci a politici.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Pokiaľ nie, ukončujem rozpravu s tým, že podlá nášho rozhodnutia budeme pokračovat v piatok ráno stanoviskom pána ministra a stanoviskom pána spravodajcu.
Pán poslanec Hamerlík má faktickú pripomienku. Poslanec R. Hamerlík:
Vzhľadom na to, že tu odznelo veľa pripomienok, a vzhľadom na to, že o týchto pripomienkach budeme hlasovať až v piatok, bolo by vhodné ich napísať, zosumarizovať a dať poslancom písomne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, možno ste neboli prítomný v sále, keď sme o tom hlasovali, a hovorilo sa, že zajtra v podvečerných hodinách dostaneme text pripomienok.
Siedmym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 146 a spoločnú správu výborov ako tlač 146a. Návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Gábor Zászlós. Prosím, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR G. Zászlós:
Vážené predsedníctvo,
vážená Slovenská národná rada,
správa vlády Slovenskej republiky o aktualizácii a konkretizácii jej programového vyhlásenia, ktorú vláda predložila v máji 1991 Slovenskej národnej rade, konštatovala, že pôvodným zámerom vlády bolo vykonať rozsiahlejšiu zmenu štruktúry ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. Doterajší vývoj, najmä nižšie tempo privatizácie a iné okolnosti uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, umožňujú v tomto čase iba zrušiť Ministerstvo pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky.
V súvislosti s prechodom niektorých kompetencií na orgány republiky a v záujme sústredenia vecí dopravy a spojov do jedného ústredného orgánu, sa navrhuje zriadiť Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky.
Pôsobnosť v zahraničnom obchode, ktorá v určenom rozsahu prešla ústavným zákonom č. 556/1990 - známym kompetenčným zákonom - na republiky, nebola doposiaľ zákonom Slovenskej národnej rady zverená nejakému ústrednému orgánu. Návrh vychádzajúc z úzkeho prepojenia vnútorného a zahraničného
obchodu ustanovuje, že tieto úlohy v Slovenskej republike bude vykonávať ministerstvo obchodu a cestovného ruchu.
To sú v krátkosti hlavné zásady nášho návrhu. Je to v podstate druhá novela zákona č. 347 o organizácii ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
K uvedeným pricípom by som ešte rád dodal, že zrušením ministerstva pre hospodársku stratégiu nezanikajú, pochopiteľne, všetky činnosti, ktoré toto ministerstvo vykonávalo. Jeho čiastkové pôsobnosti, ktoré súvisia s náplňou práce iných ministerstiev, budú vykonávať tieto ministerstvá. Vo veciach reštrukturalizácie ekonomiky prejdú na ministerstvo hospodárstva, vo veciach vedy a vedeckotechnického rozvoja na ministerstvo školstva, mládeže a športu atď. V súvislosti so zverením pôsobnosti v zahraničnom obchode ministerstvu obchodu a cestovného ruchu prejde na toto ministerstvo z ministerstva pre hospodársku stratégiu 13 pracovníkov, ktorí doposiaľ vykonávali prácu v uvedenej oblasti.
Ďalšie úlohy, napríklad veci životnej úrovne, informatiky a podobne, budú zabezpečovať ústredné orgány, ktoré aj doposiaľ spravujú príslušný úsek pôsobnosti. Bude to, pochopiteľne, v tomto prípade ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Sledovanie hospodárskeho a sociálneho vývoja a vypracovanie koncepcií hospodárskej politiky bude pre vládu Slovenskej republiky zabezpečovať výbor vlády, prípadne komisia pre hospodársku politiku ako poradný, iniciatívny a koordinačný orgán vlády. Bude vypracúvať, prípadne zabezpečovať vypracovanie potrebných súhrnných analytických materiálov, koordinovať prípravu príslušných dokumentov, rozpracúvať regionálne aspekty vývoja národného hospodárstva a pripravovať formovanie makroekonomickej a makrosociálnej stratégie.
Riadne fungovanie ekonomiky Slovenskej republiky je do značnej miery podmienené plnohodnotnou činnosťou dopravy a spojov. Zanedbávaním rozvoja technickej základne týchto odvetví trpeli nielen ony samé, ale predovšetkým celkový hospodársky a spoločenský život v republike. Preto pozornosť doprave a spojom aj v podobe samostatného ústredného orgánu považuje vláda za plne opodstatnenú.
K číslam uvedeným na druhej strane dôvodovej správy treba ešte dodať, že sa budú očisťovať ministerstvá, ktoré sa čiastočne už zaoberali i pred delegovaním resp. delimitáciou, od istých kompetencií z príslušného federálneho orgánu a republiky, a pracovné miesta aj pracovníci potom na základe konkurzného konania prejdú pracovať na príslušné ministerstvo. Počítame s tým, že tento rezort by mal začať svoju činnosť asi so 108 pracovníkmi. Pritom treba zdôrazniť, pochopiteľne, že pôsobnosť a činnosť tohto orgánu meritórne nemôže ovplyvniť počet.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
prijatie vládneho návrhu zákona bude významným krokom k racionálnemu usporiadaniu sústavy ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky. Hoci v počte ministerstiev nedôjde v tomto období k zmene, prijatie návrhu zákona sa prejaví aj v znížení pracovníkov ústredných orgánov a v podobe tomu zodpovedajúcich úspor vo výdavkoch na štátnu správu. Preto v mene vlády Slovenskej republiky odporúčame, aby ste návrh zákona schválili. Konečným a cieľovým riešením je, aby sa skutočne znižoval administratívny aparát a v adekvátnej miere i nároky na štátny rozpočet.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Zászlósovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Milana Galandu, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec M. Galanda:
Pán predsedajúci,
vážené predsedníctvo,
vážené poslankyne, páni poslanci,
ctení prítomní členovia vlády,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou spravodajskou správou výborov. Predloženým vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 197/1991 Zb.
V krátkom čase ide o ďalšiu novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady, ktorá má smerovať k optimalizácii a k zefektívneniu činnosti vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla použiť atypickú formu nadpisu novelizovaného zákona, to znamená, nie formou úplnej citácie novelizovaného zákona, a to z dôvodu väčšej prehľadnosti a jasnosti týkajúcej sa obsahu.
Napriek tomu, že základným cieľom zákona je, ako už bolo povedané, zriadenie nového ministerstva, konkrétne Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky, a zrušenie ministerstva pre hospodársku stratégiu, rieši tento zákon aj
ďalšie zmeny v organizácii a pôsobnosti ministerstiev, ktoré súvisia s novelou ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácii, t. j. výsledky tzv. komptenčného zákona. Podlá tejto poslednej novely patrí do pôsobnosti republík uzavieranie zmlúv o obchodnej a hospodárskej spolupráci so súčasťami federálnych štátov a najmä výkon v zahranično-obchodnej oblasti. Pôsobnosť v tejto oblasti zákon navrhuje zveriť Ministerstvu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky, čím sa predpokladá vytvorenie jedného riadiaceho článku v celej sfére obchodu Slovenskej republiky. Zároveň sa časť pôsobnosti, ktorú vykonávalo ministerstvo pre hospodársku stratégiu, presúva na iné ministerstvá, ako je uvedené v čl. 3 bod 1. písm. a/ a b/. Čo sa týka ministerstva dopravy a spojov, toto by malo prevziať doterajšiu pôsobnosť ministerstva hospodárstva a ministerstva vnútra - pozri čl. 3 bod l písm. c/.
Vážené poslankyne, páni poslanci,
výbory Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru prerokovali na svojich schôdzach v dňoch 3. a 4. júla 1991 vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky - tlač SNR 146 - a zaujali nasledovné stanovisko: Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy, Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva a Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady s predloženým vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky vyjadrili súhlas a odporučili jeho schválenie s určitými pripomienkami uvedenými v spoločnej spravodajskej správe.
Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu konštatoval, že uvedený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady rieši dve odlišné oblasti, pričom zriadenie Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky je potrebné, ale nie na úkor zrušenia Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky. Ďalej argumentoval, že uvedený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady nenapĺňa úmysel vlády vyjadrený v programovom vyhlásení redukovať počet ústredných orgánov štátnej správy a racionalizovať ich činnosť. Z týchto dôvodov Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu neodporúča Slovenskej národnej rade uvedený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady prerokovať.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady konštatoval, že uvedený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady rieši len dielčiu časť organizácie štátnej správy, je nekomplexný, nerieši ďalšie existujúce sporné oblasti, ktoré pretrvávajú v ústredných orgánoch štátnej správy, a je v rozpore s pôvodnou koncepciou zlučovania rezortov a znižovania administratívy štátnej správy. Z týchto dôvodov Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej na-
rodnej rady vyjadril nesúhlas s predloženým vládnym návrhom zákona o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady neodsúhlasili predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o zmenách v organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, keďže podľa § 48 odsek l zákona Slovenskej národnej rady č. 44/89 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady ne-
získal tento návrh nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov uvedených výborov Slovenskej národnej rady.
Zo spoločnej správy vyplýva, že k návrhu vzniesli výbory celkom päť pripomienok. Tento počet pripomienok nám umožňuje hlasovať o každej pripomienke osobitne. Dovolím si ešte upozorniť, že body 3 a 4 spoločnej spravodajskej správy sa týkajú tej istej problematiky. Ide o pôsobnosť ministerstva dopravy a spojov na úseku rádiokomunikácií, pôšt a telekomunikácií. Ako členovi Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady mi nedá, aby som neupozornil na ustanovenie čl. 20 písm. e/ ústavného zákona č. 565/1990 Zb., ktorým sa mení zákon o československej federácii, podlá ktorého organizovanie a riadenie jednotnej sústavy telekomunikácií patrí do pôsobnosti ČSFR. Z týchto dôvodov prijatie navrhovaných úprav by bolo prekročením pôsobnosti Slovenskej republiky a porušením platného ústavného stavu. Preto neodporúčam prijatie zmien uvedených pod bodmi 3 a 4 spoločnej spravodajskej správy a prikláňam sa k pôvodnému zneniu vládneho návrhu zákona. Návrhy zmien uvedené pod bodmi 2 a 5 legislatívno-technický aj obsahovo vylepšili osnovu. Odporúčam ich prijať. Návrh uvedený pod bodom l dávam na zváženie veľaváženého pléna s tým, že si dovolím v rámci všeobecnej rozpravy k tomuto problému vzniesť určitú otázku.
Ak teda zhrniem všetky pripomienky, ktoré sú v spoločnej spravodajskej správe, bod číslo l dávam na zváženie, body 2 a 5 navrhujem schváliť, body 3 a 4 odporúčam neprijať.
Na záver si dovolím ešte jednu malú konštatáciu. Aj v tých výboroch, kde predložený vládny návrh zákona nezískal požadovanú väčšinu hlasov, poslanci nenamietali vytvorenie resp. kreáciu Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky. Skôr naopak, vytvorenie takéhoto ústredného orgánu, ktorý by zjednotil túto činnosť na tejto úrovni, považovali za potrebnú a vhodnú. Ďalšie dôvody nebudem opakovať, pán
podpredseda vlády to dostatočne odôvodnil. Nesúhlas resp. námietky zo strany poslancov smerovali voči zrušeniu Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky, t. j. čl. l ods. 2 návrhu.
Napriek skutočnosti, že väčšina výborov nevyslovila súhlas s predloženým návrhom, päť výborov z procedurálnych dôvodov nezaujalo k nemu stanovisko, dva definovali vecné dôvody, tri návrh odporúčali schváliť, odporúčam po rozprave, ktorá bude, dúfam, konštruktívna a krátka, návrh schváliť. Prípadné pozmeňujúce návrhy či doplňujúce pripomienky by som rád dostal v písomnej podobe a najmä v normatívnej charakteristike.
Ďakujem za slovo. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Galandovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o siedmom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili poslanci Zselenák, Baláž, Hofbauer a Miček, a ak som dobre rozumel, aj pán spravodajca mieni ešte vystúpiť. Prosím pána poslanca Zselenáka zo Strany demokratickej lavice, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Baláž.
Poslanec J. Zselenák;
Vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,
v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej re-
publiky a v nadväznosti na decentralizáciu kompetencii z federálnych orgánov na národné je nevyhnutné vykonať niektoré zmeny v štruktúre ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky. Nesporná je potreba vytvorenia Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky a perspektívne sa predpokladá prevziať do kompetencie Slovenskej republiky aj železničnú dopravu, čo by rozšírilo pôsobnosť tohto ministerstva. O novú pôsobnosť sa rozširujú kompetencie Ministerstva obchodu Slovenskej republiky. Ide o úsek zahraničného obchodu a v rámci toho najmä o registráciu a povoľovanie zahranično-obchodnej činnosti, udeľovanie dovozových licencií a podobne. Tieto navrhované opatrenia plne vítam a podporujem.
Iná je však situácia u ďalších ustanovení predmetného návrhu zákona. Najzávažnejším problémom je návrh na zrušenie Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky, ktoré doteraz zabezpečovalo tvorbu súhrnnej stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Nepredpokladá sa však úplný zánik jeho doterajších funkcií v oblasti prípravy návrhov hospodárskej politiky štátu, štruktúrnej politiky, regionálnej politiky, vedy a techniky. Tieto by prešli na iné orgány, predovšetkým na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, čo sa týka štruktúrnej politiky, i na Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, kde by išla veda a technika. Ostatné úlohy prevezme vláda Slovenskej republiky, ktorá si vytvorí komisiu alebo výbor pre hospodársku politiku ako svoj poradný, koordinačný a iniciatívny orgán. Nakoľko nepôjde o orgán štátnej správy s priamou výkonnou a rozhodovacou právomocou, nepredpokladá sa jeho zriadenie zákonom. Chcel by som však upozorniť, že takéto usporiadenie v žiadnom prípade nemožno považovať za adekvátne a uspokojivé, najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa nachádzame v prechodnom období na trhový mechanizmus a tento trhový mechanizmus zatiaľ zďaleka nefunguje.
Vychádzajúc z poznatkov hospodársky vyspelých krajín treba povedať, že obdobné orgány, aj keď v rôznej podobe, sú konštituované všade. Zväčša sú samostatným štátnym orgánom, ktorý okrem koncepčného charakteru má aj koordinačnú funkciu. Zrušením ministerstva pre hospodársku stratégiu sa vytvára stav, kde koncepčná činnosť bude vlastne rozdelená do troch inštitúcií a koordinačná funkcia bude na poradnom orgáne vlády Slovenskej republiky, ktorý sám osebe nebude mat žiadne právomoci a svoje výstupy musí realizovať prostredníctvom vlády. Je to nielen ťažkopádne, ale aj riskantné, osobitne v období transformácie, keď zásahy štátu do ekonomiky sú často operatívne a majú vysokú početnosť. Suplovanie strategického orgánu tvoriaceho hospodársku politiku štátu nemôže zastať vláda osobitne v prípade, keď jestvuje viacero rezortov zastrešujúcich výrobu, obeh a sociálnu oblasť. Napríklad ministerstvo hospodárstva je len jedným z hospodárskych rezortov popri priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, atď. Z toho dôvodu najmä v období transformácie nepokladám zrušenie Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky za uvážené a domyslené.
Dámy a páni,
sú aj ďalšie dôvody podporujúce oprávnenosť existencie a potrebu plnohodnotnej práce ministerstva pre hospodársku stratégiu. Dnes, keď sa úsilie prioritne sústreďuje na transformáciu spoločnosti a ekonomiky na trhový mechanizmus, keď sa napĺňa i kompetenčný zákon a riadenie väčšiny rezortov prechádza na Slovensko, akosi málo myslíme na to, že je už nanajvýš aktuálne a nevyhnutné vypracovanie dlhodobej koncepcie hospodárskej politiky Slovenska, a to rovnako v medzinárodnom kontexte pri hľadaní trhov, ako aj smerov štrukturálnych zmien v domácej výrobe.
Rovnako je potrebné zodpovedať otázku, do akej miery chce vláda Slovenskej republiky vystupovať na federálnej politickej scéne ako rovnocenný partner pri tvorbe federálnej politiky, a či jej pri tom nebude chýbať práve ministerstvo pre hospodársku stratégiu. Doterajšie vystupovanie slovenskej vlády mi totiž nepripadá dostatočne účinné a cieľavedomé. Na tom ale majú svoj podiel aj strany vládnej koalície, ktorých politika na Slovensku má inú tvár ako politika v Prahe.
Pán premiér, nevzdáva sa vláda zrušením ministerstva pre hospodársku stratégiu vplyvu na tvorbu federálnej hospodárskej politiky? Prílišný rezortizmus a dominancia odvetvového riadenia nás totiž aj na federálnej politickej scéne stavia do role ľahko zraniteľného partnera. Prihliadajúc ku skutočnosti, že pripravenosť vládnych úradníkov v Českej republike podlá mnohých poznatkov je lepšia ako na Slovensku, kde naďalej nad odbornosťou dominujú politické prístupy, by absencia ministerstva pre hospodársku stratégiu presadzujúceho koncepciu hospodárskej politiky Slovenska mohla naše postavenie ďalej komplikovať.
Prechod riadenia vedy do kompetencie ministerstva školstva, mládeže a športu tiež nie je bezproblémový. Prečo? Rozdelenie vedy do troch častí, a to do rezortného výskumu, do pôsobnosti na vysokých školách a smerom k Slovenskej akadémii vied vytváralo aspoň minimálne predpoklady konkurencie vo vede. Sústredenie vedy a vedeckotechnického rozvoja do jedného rezortu, a to práve školstva, ktoré trpí chronickými materiálnymi a personálnymi problémami, hrozí, že ministerstvo školstva, mládeže a športu bude sanovať potreby školstva na úkor vedy. To vyvoláva obavy medzi pracovníkmi vedeckých ústavov.
Dámy a páni,
už počas existencie tohto demokraticky zvoleného parlamentu sme zažili niekoľko paradoxných javov. Najprv Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh koaličných strán vymenovalo ministrov do čela neexistujúcich ministerstiev. Následne to Slovenská národná rada dodatočne upravovala schválením zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Snáď k tomu nemusím dodávať, že nám to bolo prezentované ako jediná správna cesta, a vzniknúť museli práve tie a žiadne iné ministerstvá, a v ich čele museli stáť práve osobnosti navrhované vládnou koalíciou. Ako sa však ukázalo, mnohé z nich sa pre koaličných partnerov rýchlo opotrebovali. Opäť pričinením koaličných strán, ktoré si samé vyrobili oveľa viac problémov než celá parlamentná a mimoparlamentná opozícia dohromady.
A čo na to Predsedníctvo Slovenskej národnej rady? Miesto toho, aby od vlády žiadalo naplnenie svojho programového vyhlásenia, v ktorom sa hovorilo o zlúčení rezortných ministerstiev a racionalizácii činnosti ústredných orgánov štátnej správy, prikrýva rôzne odchýlky od normálu a nečinne sa prizerá, že post ministra zákonom zriadeného ministerstva je dlhodobo neobsadený, aj keď podotýkam, že riadením tohto ministerstva je poverený iný člen vlády. Nenahráva takýmto postupom Predsedníctvo Slovenskej národnej rady názorom značnej časti verejnosti, podlá ktorých tak Vysoký počet ministerstiev je potrebný iba preto, aby bol dostatočný počet kresiel na prerozdelenie medzi stranami vládnucej koalície?
Z uvedených dôvodov navrhujem z návrhu zákona vypustiť všetky ustanovenia týkajúce sa Ministerstva pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky, čo by znamenalo, že toto ministerstvo by nebolo týmto zákonom zrušené. Menovite ide o vypustenie ods. 2 článku I, ďalej bodov l, 3, 4 a 9 článku II, bodov a/, b/ v ods. l a celého ods. 3 článku III.
Namiesto likvidácie prierezového ministerstva pre hospodársku stratégiu navrhujem pristúpiť k redukcii počtu rezortných, najmä hospodárskych ministerstiev. Túto problematiku odporúčam posúdiť komplexne v inej právnej úprave.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Zselenákovi. Vystúpi pán poslanec Baláž z Kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec F. Baláž:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
chcel by som povedať pár slov k problematike spojov, a na konci môjho príspevku dať aj konkrétne návrhy. Článok 20 ústavného zákona č. 556/1990 Zb., ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb., stanovuje, že do pôsobnosti ČSFR v oblasti spojov patrí
a/ zákonná úprava vo veciach pôšt a telekomunikácií,
b/ určovanie jednotných pravidiel poštovej, telekomunikačnej a rádiokomunikačnej prevádzky a tvorby taríf,
c/ emisia poštových známok a iných poštových cenín,
d/ organizovanie jednotnej sústavy pôšt,
e/ organizovanie a riadenie jednotnej sústavy telekomunikácií.
Body d/ a e/ sa tam dostali dodatočne.
V súlade s týmito ustanoveniami bola dňa 30. 4. 1991 ministrom spojov ČSFR Ing. Ehrenbergerom a ministrom hospodárstva Slovenskej republiky Ing. Belcákom podpísaná delimitačná dohoda o prechode práv a povinností s účinnosťou od 1. 5. 1991, ktorá na federálnej úrovni Federálneho ministerstva spojov ponecháva 18 bodov a na republikovej úrovni Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 17 bodov, kde pre tento účel bol zriadený odbor spojov. V súvislosti s tým od 1. 5. 1991 prešli do právomoci Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky i funkcie zakladateľa štátnych podnikov na úrovni Slovenskej republiky, a to nasledovných: Správa pôšt a telekomunikácií Bratislava, Správa rádiokomunikácii Bratislava, Spojprojekt Bratislava, Inžinierske služby spojov Bratislava.
Pôsobnosti, tak ako boli delimitované, nie sú v rozpore s článkom 20 citovaného ústavného zákona, pričom rešpektujú uplatňovanie zásad štátnej spojovej politiky, ktoré boli prerokované a schválené vládou Slovenskej republiky 8. 1. 1991 v rámci nasledujúcich materiálov - stratégia urýchleného rozvoja spojov ČSFR, koncepcia rozvoja spojov predovšetkým telekomunikácií na Slovensku, uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 7 a 8 z 8. 1. 1991, koncepcia spolupráce československých spojov s Európskym spoločenstvom, ktorá bola spracovaná 8. 4. 1991 na základe záverov z prvého zasadania komisie vlád ČSFR, Českej republiky a Slovenskej republiky pre spoluprácu s Európskym spoločenstvom, pričom predovšetkým zabezpečujú nevyhnutný priamy vzťah a vplyv republikových výkonných a zákonodarných orgánov na rozvoj informácie v spoločnosti, predovšetkým na hospodárstvo republík, a spojová infraštruktúra je akcelerátorom rozvoja celého hospodárstva bankovej, finančnej sféry a podobne. Napojenie odvodov a daní na republikové rozpočty - tento stav je zabezpečený, pričom ekonomické otázky patriace do kompetencie federácie, spôsob vyúčtovania medzinárodnej spojovej prevádzky, financovanie nadpodnikových potrieb a činností, výskum, po-